{"guid": "26d84d1f-51a4-4e89-ae62-0848654a685a:b10e4453-dc7d-47d6-98ce-3002de52552a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6019200216.1", "spisova_znacka": "5Sžfk/52/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/52/2020 z 27. 5. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2021, sp. zn. 5Sžfk/52/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:6019200216.1", "identifikacne_cislo": "6019200216", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2021-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b10e4453-dc7d-47d6-98ce-3002de52552a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200216.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200216.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200216.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžfk/52/2020\n6019200216\n27. 05. 2021\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2021:6019200216.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci žalobcu\n(sťažovateľa): ZSOLTI CARS s.r.o., so sídlom Mierová 326/5, Želovce, IČO: 47 580 356, zastúpený:\nJUDr. Ivo Babjak, advokát so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, Svidník, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100232160/2019, č. 100231893/2019, č. 100231271/2019, č.\n100232333/2019, č. 100231481/2019 a č. 100232961/2019, všetky zo dňa 18.1.2019, konajúc o\nkasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/86/2019-108 zo\ndňa 22. januára 2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej\nBystrici č. k. 23S/86/2019-108 zo dňa 22. januára 2020 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania sa náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“ alebo ,,správny súd“) rozsudkom č. k.\n23S/86/2019-108 zo dňa 22. januára 2020 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho\nsúdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) po spojení veci (sp. zn. 23S/86/2019, 23S/87/2019, 23S/89/2019,\n23S/93/2019, 23S/96/2019, 23S/97/2019) na spoločné konanie uznesením č. k. 23S/86/2019-85\nzo dňa 10.12.2019 zamietol žaloby žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.\n100232160/2019, č. 100231893/2019, č. 100231271/2019, č. 100232333/2019, č. 100231481/2019 a\nč. 100232961/2019, všetky zo dňa 18.1.2019. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 167 ods.\n1 S.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\n2. Z odôvodnení rozhodnutí daňových orgánov mal krajský súd za preukázané, že Daňový úrad Banská\nBystrica ako správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)\nza zdaňovacie obdobia január 2015 - december 2015, január 2016 - jún 2016, august 2016 - september\n2016, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 102576124/2017 zo dňa 13.12.2017. Vyrubovacie konania\nzačali dňa 28.12.2017, nasledujúci deň po doručení protokolu a výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam\nz daňovej kontroly. Žalobca sa vyjadril k protokolu dňa 16.1.2018 tak, že so zisteniami správcu dane\nnesúhlasí. Namietal do zápisnice zo dňa 1.3.2018, že nevyhodnotením dôkazov došlo k porušeniu § 47\npísm. h) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“). Navrhol, aby správca dane vo\nvyrubovacom konaní vydal rozhodnutie o zastavení daňového konania podľa § 62 Daňového poriadku,\npretože protokol bol vyhotovený nezákonným spôsobom. Dňa 6.7.2018 spísal správca dane zápisnicu o\nústnom pojednávaní so žalobcom, v ktorej uviedol výsledky zistení správcu dane vo vyrubovacom konaní\n\na vyjadrenie splnomocneného zástupcu žalobcu k ním. Dňa 23.7.2018 spísal správca dane Úradný\nzáznam a následne dňa 1.8.2018 vydal rozhodnutia.\n3. Správca dane daňovou kontrolou zistil, že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie DPH z\ndodávateľských faktúr od dodávateľa PS trading, s.r.o., so sídlom Medená 5, 811 02 Bratislava, IČO:\n464 238 51 a od dodávateľa ŠEGÍS s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47 205 806 (len\nv zdaňovacom období jún 2015), ktorých predmetom bol odpredaj ojazdených motorových vozidiel, a to\nv zdaňovacom období marec 2015 odpočítal DPH vo výške 47 535,00 eur,\nv zdaňovacom období február 2015 odpočítal DPH vo výške 31 116,66 eur,\nv zdaňovacom období apríl 2015 odpočítal DPH vo výške 28 500,01 eur,\nv zdaňovacom období jún 2015 odpočítal DPH vo výške 12 933,32 eur,\nv zdaňovacom období máj 2015 odpočítal DPH vo výške 36 925,84 eur,\nv zdaňovacom období január 2015 odpočítal DPH vo výške 28 116,67 eur.\n4. Správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 101476578/2018 zo dňa 1.8.2018 podľa § 68\nods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie marec 2015 v sume\n47 535,00 eur.\n5. Správca dane neuznal žalobcovi uplatnené odpočítanie dane v zdaňovacom období marec 2015 z\nnasledovných dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom PS trading, s.r.o.:\n- č. 2015003272 zo dňa 27.3.2015, odpredaj motorového vozidla značky FIAT FREEMONT, základ dane:\n10 416,67 eur, 20% DPH: 2 083,33 eur, celková suma: 12 500,00 eur;\n- č. 2015003271 zo dňa 27.3.2015, odpredaj motorového vozidla značky Mercedes-Benz S350 CDi,\nzáklad dane: 65 416,67 eur, 20% DPH: 13 083,33 eur, celková suma: 78 500,00 eur;\n- č. 2015003181 zo dňa 27.3.2015, odpredaj motorového vozidla značky Mercedes-Benz ML350 4Matic,\nzáklad dane: 42 083,33 eur, 20% DPH: 8 416,67 eur, celková suma: 50 500,00 eur;\n- č. 2015003112 zo dňa 11.3.2015, odpredaj motorového vozidla značky Volkswagen Golf Variant 1.6\nTDi, základ dane: 7 508,33 eur, 20% DPH: 1 501,67 eur, celková suma: 9 010,00 eur;\n- č. 2015003111 zo dňa 11.3.2015, odpredaj motorového vozidla značky VOLKSWAGEN SHARAN 2.0,\nzáklad dane: 11 250,00 eur, 20% DPH: 2 250,00 eur, celková suma: 13 500,00 eur;\n- č. 2015003041 zo dňa 4.3.2015, odpredaj motorového vozidla značky AUDI A6 3.0 TDi. Quattro, základ\ndane: 24 166,67 eur, 20% DPH: 4 833,33 eur, celková suma: 29 000,00 eur;\n- č. 2015003091 zo dňa 6.3.2015, odpredaj motorového vozidla značky BMW 328i, základ dane: 25\n833,33 eur, 20% DPH: 5 166,67 eur, celková suma: 31 000,00 eur;\n- č. 2015002271 zo dňa 2.3.2015, odpredaj motorového vozidla značky BMW X4 DRIVE 20D, základ\ndane: 51 000,00 eur, 20% DPH: 10 200,00 eur, celková suma: 61 200,00 eur.\n6. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 100232160/2019 zo dňa 18.1.2019 potvrdil rozhodnutie\nsprávcu dane č. 101476578/2018 zo dňa 1.8.2018 (žaloba o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia\nnapadla na správnom súde pod sp. zn. 23S/86/2019).\n7. Správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 101475656/2018 zo dňa 1.8.2018 podľa § 68\nods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie február 2015 v sume\n31 116,66 eur.\n8. Za zdaňovacie obdobie február 2015 si žalobca uplatnil odpočítanie DPH z nasledovných\ndodávateľských faktúr vystavených dodávateľom PS trading, s.r.o.:\n- č. 201502261 zo dňa 26.2.2015, odpredaj motorového vozidla značky VOLKSWAGEN TOUAREG 3.0\nTDi, základ dane: 37 500,00 eur, 20% DPH: 7 500,00 eur, celková suma: 45 000,00 eur;\n- č. 201502201 zo dňa 20.2.2015, odpredaj motorového vozidla značky VOLKSWAGEN Transporter 2.0\nTDi, základ dane: 12 916,67 eur, 20% DPH: 2 583,33 eur, celková suma: 15 500,00 eur;\n- č. 201502194 zo dňa 19.2.2015, odpredaj motorového vozidla značky VOLKSWAGEN CC 1.9 TSi,\nzáklad dane: 17 500,00 eur, 20% DPH: 3 500,00 eur, celková suma: 21 000,00 eur;\n- č. 201502192 zo dňa 19.2.2015, odpredaj motorového vozidla značky VOLKSWAGEN Passat 2.0 TDi,\nzáklad dane: 11 250,00 eur, 20% DPH: 2 250,00 eur, celková suma: 13 500,00 eur;\n- č. 201502173 zo dňa 17.2.2015, odpredaj motorového vozidla značky FIAT FREEMONT 2.0 Multijet,\nzáklad dane: 10 166,67 eur, 20% DPH: 2 033,33 eur, celková suma: 12 200,00 eur;\n\n- č. 201502172 zo dňa 17.2.2015, odpredaj motorového vozidla značky BMW X3 3.0 XDrive, základ\ndane: 24 166,67 eur, 20% DPH: 4 833,33 eur, celková suma: 29 000,00 eur;\n- č. 201502164 zo dňa 16.2.2015, odpredaj motorového vozidla značky BMW 520D automat, základ\ndane: 16 250,00 eur, 20% DPH: 3 250,00 eur, celková suma: 19 500,00 eur;\n- č. 201502132 zo dňa 13.2.2015, odpredaj motorového vozidla značky VOLKSWAGEN SHARAN 2.0\nCR TDi, základ dane: 10 833,33 eur, 20% DPH: 2 166,67 eur, celková suma: 13 000,00 eur;\n- č. 201502131 zo dňa 13.2.2015, odpredaj motorového vozidla značky BMW 520D, základ dane: 15\n000,00 eur, 20% DPH: 3 000,00 eur, celková suma: 18 000,00 eur.\n9. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 100231893/2019 zo dňa 18.1.2019 potvrdil rozhodnutie\nsprávcu dane č. 101475656/2018 zo dňa 1.8.2018 (žaloba o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia\nnapadla na správnom súde pod sp. zn. 23S/87/2019).\n10. Správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 101477762/2018 zo dňa 1.8.2018 podľa §\n68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2015 v sume\n28 500,01 eur.\n11. Za zdaňovacie obdobie apríl 2015 si žalobca uplatnil odpočítanie DPH z nasledovných\ndodávateľských faktúr vystavených dodávateľom PS trading, s.r.o.:\n- č. 2015004291 zo dňa 29.4.2015, odpredaj motorového vozidla značky Land Rover Range Rover 2.2\nSd4, základ dane: 23 333,33 eur, 20% DPH: 4 666,67 eur, celková suma: 28 000,00 eur;\n- č. 2015004222 zo dňa 22.4.2015, odpredaj motorového vozidla značky VOLKSWAGEN Touareg 3.0\nTDi, základ dane: 23 333,33 eur, 20% DPH: 4 666,67 eur, celková suma: 28 000,00 eur;\n- č. 2015004161 zo dňa 16.4.2015, odpredaj motorového vozidla značky Volkswagen GOLF Variant 1.6\nTDi, základ dane: 6 416,67 eur, 20% DPH: 1 283,33 eur, celková suma: 7 700,00 eur;\n- č. 2015004151 zo dňa 15.4.2015, odpredaj motorového vozidla značky OPEL INSIGNIA Kombi 4x4,\nzáklad dane: 15 000,00 eur, 20% DPH: 3 000,00 eur, celková suma: 18 000,00 eur;\n- č. 2015004152 zo dňa 13.4.2015, odpredaj motorového vozidla značky Mercedes-Benz Sprinter, základ\ndane: 11 250,00 eur, 20% DPH: 2 250,00 eur, celková suma: 13 500,00 eur;\n- č. 2015004103 zo dňa 10.4.2015, odpredaj motorového vozidla značky AUDI A4 Avant 2.0 TDi, základ\ndane: 12 500,00 eur, 20% DPH: 2 500,00 eur, celková suma: 15 000,00 eur;\n- č. 2015004101 zo dňa 10.4.2015, odpredaj motorového vozidla značky BMW 520D, základ dane: 15\n416,67 eur, 20% DPH: 3 083,33 eur, celková suma: 18 500,00 eur;\n- č. 2015004102 zo dňa 10.4.2015, odpredaj motorového vozidla značky Volkswagen Sharan 2.0 TDi,\nzáklad dane: 12 083,33 eur, 20% DPH: 2 416,67 eur, celková suma: 14 500,00 eur;\n- č. 2015004071 zo dňa 7.4.2015, odpredaj motorového vozidla značky FORD Mondeo 2.0 TDCi, základ\ndane: 9 583,33 eur, 20% DPH: 1 916,67 eur, celková suma: 11 500,00 eur.\n- č. 2015004021 zo dňa 2.4.2015, odpredaj motorového vozidla značky SEAT Alhambra 2.0 TDi, základ\ndane: 13 583,33 eur, 20% DPH: 2 716,67 eur, celková suma: 16 300,00 eur.\n12. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 100231271/2019 zo dňa 18.1.2019 potvrdil\nrozhodnutie správcu dane č. 101477762/2018 zo dňa 1.8.2018 (žaloba o preskúmanie zákonnosti tohto\nrozhodnutia napadla na správnom súde pod sp. zn. 23S/89/2019).\n13. Správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 101480921/2018 zo dňa 1.8.2018 podľa §\n68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie jún 2015 v sume\n12 933,32 eur.\n14. Za zdaňovacie obdobie jún 2015 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z nasledovnej dodávateľskej\nfaktúry od dodávateľa PS trading, s.r.o.:\n- č. 201506041 zo dňa 4.6.2015, odpredaj motorového vozidla značky AUDI A6 2.0 TDi, základ dane:\n17 916,67 eur, 20% DPH: 3 583,33 eur, celková suma: 21 500,00 eur.\n15. Žalobca si v zdaňovacom období jún 2015 uplatnil odpočítanie dane aj z nasledovných\ndodávateľských faktúr od dodávateľa ŠEGÍS s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 472\n058 06:\n- č. 201506243 zo dňa 24.6.2015, odpredaj motorového vozidla značky FORD Focus 1.6 TDCi, základ\ndane: 6 916,67 eur, 20% DPH: 1 383,33 eur, celková suma 8 300,00 eur;\n\n- č. 201506242 zo dňa 24.6.2015, odpredaj motorového vozidla značky Volkswagen Passat Variant 2.0\nTDi, základ dane: 12 416,67 eur, 20% DPH: 2 483,33 eur, celková suma: 14 900,00 eur;\n- č. 201506245 zo dňa 24.6.2015, odpredaj motorového vozidla značky VOLKSWAGEN Passat CC 2.0\nTDi, základ dane: 10 250,00 eur, 20% DPH: 2 050,00 eur, celková suma: 12 300,00 eur;\n- č. 201506244 zo dňa 24.6.2015, odpredaj motorového vozidla značky OPEL ZAFIRA 2.0 CDTi, základ\ndane: 10 250,00 eur, 20% DPH: 2 050,00 eur, celková suma: 12 300,00 eur;\n- č. 201506241 zo dňa 22.6.2015, odpredaj motorového vozidla značky VOLKSWAGEN GOLF 2.0 TDi,\nzáklad dane: 6 916,67 eur, 20% DPH: 1 383,33 eur, celková suma: 8 300,00 eur.\n16. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 100232333/2019 zo dňa 18.1.2019 potvrdil\nrozhodnutie správcu dane č. 101480921/2018 zo dňa 1.8.2018 (žaloba o preskúmanie zákonnosti tohto\nrozhodnutia napadla na správnom súde pod sp. zn. 23S/93/2019).\n17. Správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 101478650/2018 zo dňa 1.8.2018 podľa §\n68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel na DPH 36.925,84 eur, nepriznal nadmerný\nodpočet v sume 9.294,42 eur a vyrubil daň v sume 27 631,42 eur za zdaňovacie obdobie máj 2015.\n18. V zdaňovacom období 2015 si žalobca uplatnil odpočítanie DPH z nasledovných dodávateľských\nfaktúr od dodávateľa PS trading, s.r.o.:\n- č. 201505291 zo dňa 29.5.2015, odpredaj motorového vozidla značky BMW X5 3.0 TDi, základ dane:\n25 712,50 eur, 20% DPH: 5 142,50 eur, celková suma 30 855,00 eur;\n- č. 201505271 zo dňa 27.5.2015, odpredaj motorového vozidla značky AUDI A6 Avant 2.0 TDi, základ\ndane: 21 250,00 eur, 20% DPH: 4 250,00 eur, celková suma: 25 500,00 eur;\n- č. 201505151 zo dňa 15.5.2015, odpredaj motorového vozidla značky Volkswagen Passat 2.0 TDi,\nzáklad dane: 8 833,33 eur, 20% DPH: 1 766,67 eur, celková suma: 10 600,00 eur;\n- č. 201505132 zo dňa 13.5.2015, odpredaj motorového vozidla značky MERCEDES-BENZ C 220\nBLUETEC, základ dane: 28 833,33 eur, 20% DPH: 5 766,67 eur, celková suma: 34 600,00 eur;\n- č. 201505051 zo dňa 5.5.2015, odpredaj motorového vozidla značky Porsche Cayenne 3.0 TD, základ\ndane: 35 00,00 eur, 20% DPH: 7 000,00 eur, celková suma: 42 000,00 eur;\n- č. 201505131 zo dňa 13.5.2015, odpredaj motorového vozidla značky MERCEDES-BENZ S 350\nBLUETEC, základ dane: 65 000,00 eur, 20% DPH: 13 000,00 eur, celková suma: 78 000,00 eur.\n19. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 100231481/2019 zo dňa 18.1.2019 potvrdil\nrozhodnutie správcu dane č. 101478650/2018 zo dňa 1.8.2018 (žaloba o preskúmanie zákonnosti tohto\nrozhodnutia napadla na správnom súde pod sp. zn. 23S/96/2019).\n20. Správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 101474399/2018 zo dňa 1.8.2018 podľa §\n68 ods. 5 a 6 Daňového určil žalobcovi rozdiel na DPH 28 116,67 eur, nepriznal nadmerný odpočet v\nsume 16 167,58 eur a vyrubil daň v sume 11 949,09 eur.\n21. Za zdaňovacie obdobie január 2015 správca dane zistil rozdiel dane vo výške 28 116,67 eur tým,\nže neuznal žalobcovi uplatnené odpočítanie dane z nasledovných dodávateľských faktúr od dodávateľa\nPS trading, s.r.o.:\n- č. 201501301 zo dňa 30.1.2015, odpredaj motorového vozidla značky BMW 320XD, základ dane: 11\n250,00 eur, 20% DPH: 2 250,00 eur, celková suma: 13 500,00 eur;\n- č. 201501817 zo dňa 28.1.2015, odpredaj motorového vozidla značky FORD FOCUS 1.6 TDCi, základ\ndane 7 500,00 eur, 20% DPH: 1 500,00 eur, celková suma: 9 000,00 eur;\n- č. 201501816 zo dňa 28.1.2015, odpredaj motorového vozidla značky FORD KUGA 2.0 TDCi, základ\ndane: 10 833,33 eur, 20% DPH: 2 166,67 eur, celková suma: 13 000,00 eur;\n- č. 201501815 zo dňa 28.1.2015, odpredaj motorového vozidla značky FIAT FREEMONT 2.0\nMULTIJET, základ dane: 9 916,67 eur, 20% DPH: 1 983,33 eur, celková suma: 11 900,00 eur;\n- č. 201501814 zo dňa 28.1.2015, odpredaj motorového vozidla značky BMW 320 TOURING, základ\ndane: 8 750,00 eur, 20% DPH: 1 750,00 eur, celková suma: 10 500,00 eur;\n- č. 201501813 zo dňa 28.1.2015, odpredaj motorového vozidla značky FORD GRAND C-MAX 1.6\nTDCi, základ dane: 7 750,00 eur, 20% DPH: 1 550,00 eur, celková suma: 9 300,00 eur;\n- č. 201501812 zo dňa 28.1.2015, odpredaj motorového vozidla značky AUDI A4 AVANT 2.0 TDi, základ\ndane: 10 833,33 eur, 20% DPH: 2 166,67 eur, celková suma: 13 000,00 eur;\n\n- č. 201501811 zo dňa 28.1.2015, odpredaj motorového vozidla značky VOLVO XC70 2.4 D5, základ\ndane: 15 000,00 eur, 20% DPH: 3 000,00 eur, celková suma: 18 000,00 eur;\n- č. 201501810 zo dňa 28.1.2015, odpredaj motorového vozidla značky FORD MONDEO 2.0 TDCi,\nzáklad dane: 9 583,33 eur, 20% DPH: 1 916,67 eur, celková suma: 11 500,00 eur;\n- č. 201501289 zo dňa 28.1.2015, odpredaj motorového vozidla značky VW Golf 1.6 TDi, základ dane:\n7 916,67 eur, 20% DPH: 1 583,33 eur, celková suma: 9 500,00 eur;\n- č. 201501288 zo dňa 28.1.2015, odpredaj motorového vozidla značky VOLVO XC60 2.4 D, základ\ndane: 14 583,33 eur, 20% DPH: 2 916,67 eur, celková suma: 17 500,00 eur;\n- č. 201501287 zo dňa 28.1.2015, odpredaj motorového vozidla značky VW TIGUAN 2.0 TDi, základ\ndane: 11 666,67 eur, 20% DPH: 2 333,33 eur, celková suma: 14 000,00 eur;\n- č. 201501286 zo dňa 28.1.2015, odpredaj motorového vozidla značky VW GOLF 2.0 TDi, základ dane:\n6 666,67 eur, 20% DPH: 1 333,33 eur, celková suma: 8 000,00 eur;\n- č. 201501285 zo dňa 28.1.2015, odpredaj motorového vozidla značky VW TOURAN 1.6 TDi, základ\ndane: 8 333,33 eur, 20% DPH: 1 666,67 eur, celková suma: 10 000,00 eur.\n22. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 100232961/2019 zo dňa 18.1.2019 potvrdil\nrozhodnutie správcu dane č. 101474399/2018 zo dňa 1.8.2018 (žaloba o preskúmanie zákonnosti tohto\nrozhodnutia napadla na správnom súde pod sp. zn. 23S/97/2019).\n23. Dôvodom neuznania odpočítania dane vo všetkých prípadoch bola skutočnosť, že žalobca\nnepreukázal dodanie tovaru - ojazdených motorových vozidiel deklarovaným dodávateľom PS trading,\ns.r.o., a dodávateľom ŠEGÍS s.r.o., teda nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie\nDPH ustanovených v § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1, § 49 ods. 2 a § 51 zákona č. 222/2004\nZ. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len ,,zákon o DPH“).\n24. Z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplynulo, že správca dane nespochybnil existenciu\ntovaru - ojazdených motorových vozidiel, keď ich existencia bola preukázaná dokazovaním na Okresnom\núrade Veľký Krtíš - odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií. Avšak z oznámení o realizovaných\nnadobudnutiach slovenského nadobúdateľa zo systému VIES (L2F2- vybraný nadobúdateľ) správca\ndane zistil, že spoločnosti, ktoré sú uvedené v odpovediach sa nezhodujú s názvami spoločností, ktoré\nsú uvedené na zahraničných technických preukazoch motorových vozidiel nakúpených od dodávateľov\nuvedených na faktúrach predložených kontrolovaným daňovým subjektom ku daňovej kontrole. Z\npreverovania faktúr správca dane zistil, že faktúry od dodávateľov, ktoré boli uhradené zálohovo, neboli\nuhradené v celej sume, boli zaplatené iba zálohy, nedoplatky neboli uhradené. Podľa správcu dane\nje irelevantné, ak odberateľ dodávateľovi zaplatil určitú finančnú čiastku, ktorá mala byť zaplatená\nna základe dodania tovaru, keď nebolo preukázané dodanie tovaru od dodávateľa uvedeného na\nfaktúre. Správca dane preveroval aj kontrolné výkazy dodávateľov, čo vyhodnotil tak, že daňové subjekty\nuvádzajú do kontrolného výkazu zdaniteľné obchody za príslušné zdaňovacie obdobie, avšak uvedené\nhodnoty v kontrolných výkazoch nie sú dôkazom, že sa zdaniteľné obchody uskutočnili tak, ako je\nuvedené v kontrolných výkazoch a na faktúrach. Dodávateľ žalobcu spoločnosť PS trading, s.r.o. je\nnekontaktnou spoločnosťou, so správcom dane nespolupracuje, v mieste sídla sa nezdržiava, listové\nzásielky sa správcovi dane vracali s poznámkou „adresát neznámy“. Všetci dodávatelia ojazdených\nmotorových vozidiel v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach predmetnou daňovou kontrolou (okrem\nspoločnosti PS trading, s.r.o. a spoločnosti ŠEGÍS s.r.o., v súvislosti s ktorými súd preskúmaval\nzákonnosť rozhodnutí, sú nimi aj spoločnosti TVOJE AUTO, s.r.o., BP solutions s.r.o., BKB holding s.r.o.)\nboli ako platitelia DPH zrušení, konateľmi a spoločníkmi sú nekontaktní občania z Českej republiky,\nRumunska, Bulharska, eventuálne občan Slovenskej republiky bezdomovec. Z výpisu z obchodného\nregistra vyplýva, že spoločnosť PS trading, s.r.o. zmenila konateľa, ktorým sa stal od 27.6.2015 Tihamér\nTörök, občan Rumunska. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynulo, že dodávateľ PS\ntrading, s.r.o. bol ako platiteľ DPH zrušený. Nepodáva daňové priznania na dani z príjmov právnických\nosôb od roku 2012, teda podávanie daňových priznaní na DPH a podávanie kontrolných výkazov za\nkontrolované zdaňovacie obdobia bolo účelové. Dodávateľ nepredložil správcovi dane žiadne doklady\na dôkazy, ktoré by reálne preukazovali nákup ojazdených motorových vozidiel od dodávateľa.\n25. Podľa správcu dane svedok Peter Slivka - bývalý konateľ spoločnosti PS trading, s.r.o. (konateľ\nv období od 12.11.2011 do 26.6.2015) síce do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 26.10.2017\nuviedol, že faktúry vystavil a ojazdené vozidlá odberateľovi dodal, avšak svoje tvrdenie nepotvrdil\nrelevantnými dokladmi a dôkazmi, ktoré by deklarovali reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení tak,\nako to uviedol. Spoločnosť ŠEGÍS s.r.o. sa na adrese uvedenej v obchodnom registri nezdržiavala.\n\nDňa 7.12.2015 zmenila konateľa a spoločníka z Martina Soregiho, Nám Slobody 2562/19, Nové Mesto\nnad Váhom na občana Rumunska Roberta Balogha, ktorý bol jediným konateľom a spoločníkom od\n7.12.2015 do 15.7.2016. Dodávateľ splynul dňa 15.7.2016 s nekontaktnou spoločnosťou KIVOX s.r.o.,\nktorá následne dňa 8.9.2017 splynula s nekontaktnou spoločnosťou CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o., v\ndôsledku čoho zanikla. Právny nástupca dodávateľa ŠEGÍS s.r.o. so správcom dane nespolupracuje,\njediným spoločníkom a konateľom je od 7.6.2016 Ing. Juraj Minárik, bezdomovec. Faktúry od dodávateľa\nŠEGÍS s.r.o. boli uhradené zálohovo, neboli uhradené v celej sume, nedoplatky neboli uhradené.\n26. Podľa správcu dane svedok Martin Soregi - bývalý konateľ spoločnosti ŠEGÍS s.r.o. neuviedol také\ninformácie, ktoré by preukázali oprávnenosť odpočítania dane z faktúr, keď ani jeho výpoveďou nebolo\npreukázané, že tovar, ktorý mal byť dodaný a uvedený na preverovaných faktúrach bol skutočne dodaný\nosobou uvedenou na týchto faktúrach. Svedok neuviedol od koho spoločnosť tovar nakúpila a správcovi\ndane neboli predložené žiadne doklady a dôkazy, ktoré by reálne preukazovali nákup motorových\nvozidiel v zmysle preverovaných faktúr, dodávateľ nepreukázal pôvod tovaru.\n27. Správca dane v priebehu výkonu daňových kontrol za zdaňovacie obdobia rokov 2014, 2015 a 2016\nspochybnil, že uvedeným dodávateľom vznikla daňová povinnosť a neuznal žalobcovi odpočítanie dane\nz týchto faktúr, keď konštatoval, že všetky preverované dodávateľské faktúry majú rovnaký formát, sú\nvystavované v rovnakom programe, majú rovnakú štruktúru číslovania. Predloženie samotných faktúr\nnie je bez ďalšieho preukázania dôkazom o tom, že určité zdaniteľné obchody boli uskutočnené, je len\ntvrdením o takýchto udalostiach. Predloženie faktúry je splnenie len formálnej stránky na uplatnenie\nodpočítania dane, faktúra musí byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností\npreukazuje platiteľ.\n28. Správca dane oboznámil žalobcu so zisteniami pri výkone daňovej kontroly, o čom bola spísaná\nzápisnica 21.11.2017, kedy zároveň vyzval žalobcu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku vyjadriť sa k\npochybnostiam správcu dane. Dôkazné bremeno preniesol na daňový subjekt v zmysle § 24 ods. 1 písm.\na) a b) Daňového poriadku. Žalobca sa k zisteniam vyjadril elektronicky dňa 6.12.2017, pričom podľa\nsprávcu dane vo svojom vyjadrení pochybnosti nevyvrátil, nejasnosti nevysvetlil, pravdivosť údajov\nriadne nepreukázal, nepredložil správcovi dane žiadne doklady a dôkazy, ktoré by preukázali reálne\nuskutočnenie predmetných zdaniteľných obchodov. Správca dane telefonicky informoval právneho\nzástupcu žalobcu 8.12.2017 o tom, že sa zaoberal jeho vyjadrením zo dňa 6.12.2017 a vzhľadom na to,\nže nepredložil žiadne nové doklady a dôkazy, bude vypracovaný protokol z daňovej kontroly, ktorý bude\nzaslaný právnemu zástupcovi na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole.\n29. Podľa zistení správcu dane si daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane v rozpore s\nustanoveniami § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH z dôvodu, že\nnepreukázal, že predmetné dodania tovaru mu dodal dodávateľ uvedený na preverovaných faktúrach.\nBoli vystavené faktúry, ale na ich základe nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľa PS\ntrading, s.r.o., rovnako u dodávateľa ŠEGÍS s.r.o., a tým nebolo preukázané právo na odpočítanie dane\nu odberateľa, preto správca dane vo vyrubovacom konaní v rozsahu rozdielu dane za kontrolované\nzdaňovacie obdobia vyrubil žalobcovi DPH podľa § 68 ods. 5, resp. podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového\nporiadku.\n30. Žalobca podal proti vyššie uvedeným rozhodnutiam žalovaného správnu žalobu, ktorou sa domáhal\nich zrušenia vrátane rozhodnutí správcu dane a vrátenia vecí žalovanému na ďalšie konanie. Namietal,\nže rozhodnutia neboli vydané v súlade so zákonom, pretože sa zakladajú na nesprávnom právnom\nposúdení veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,\nktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n31. V správnych žalobách žalobca poukázal na časť vyjadrenia zo dňa 6.12.2017, v ktorom uviedol,\nže žalobca deklarovaným dodávateľom za tovar bezhotovostne zaplatil, reálna existencia tovaru je\nnepopierateľná, dodávatelia doviezli motorové vozidlá zo zahraničia, boli podrobené kontrole originality,\nnásledne registrované na príslušnom okresnom úrade so slovenským technickým preukazom a boli\nim pridelené slovenské evidenčné čísla. Podľa žalobcu jediným dôvodom pre neuznanie nároku na\nodpočítanie DPH bolo, že dodávatelia boli v čase výkonu daňovej kontroly nekontaktní a správca dane\nnevedel fyzicky preveriť ich účtovnú evidenciu.\n\n32. Správny súd dospel k záveru, že prvá žalobná námietka žalobcu nie je dôvodná. Obsah\nadministratívneho spisu a obsah preskúmavaných rozhodnutí nenasvedčuje tvrdeniu, že by sa správca\ndane nevysporiadal s námietkou žalobcu, ktorú predniesol vo vyjadrení zo dňa 6.12.2017. Podľa\nkrajského súdu z administratívneho spisu vyplýva, že v rámci daňovej kontroly bol žalobca oboznámený\nso zisteniami správcu dane (s jeho pochybnosťami) na ústnom pojednávaní dňa 21.11.2017, o čom bola\nspísaná zápisnica č. 102425837/2015 (listina č. 38 administratívneho spisu). Na ústnom pojednávaní\nžalobca uviedol, že sa vyjadrí v lehote 15 dní odo dňa spísania zápisnice. Žalobca sa vyjadril v\npodaní zo dňa 6.12.2017, v ktorom vyjadrení v súlade s § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku tiež\nnavrhol, aby toto vyjadrenie bolo uvedené v protokole z daňovej kontroly. Následne sa správca dane dňa\n8.12.2017 telefonicky skontaktoval so žalobcom, resp. jeho zástupcom a oznámil mu, že sa zaoberal\njeho vyjadrením zo dňa 6.12.2017. Správca dane uzavrel, že vo vyjadrení neboli predložené žiadne\nnové dôkazy a doklady, ktoré by preukázali reálne uskutočnenie deklarovaných obchodných transakcií\na mali vplyv na závery správcu dane. Správca dane oznámil žalobcovi, že bude vypracovaný protokol\nz daňovej kontroly, ktorý mu bude zaslaný s výzvou na vyjadrenie. Následne bol vyhotovený Protokol\nz daňovej kontroly č. 102576124/2017 zo dňa 13.12.2017, ktorý žalobca prevzal spolu s výzvou na\nvyjadrenie č. 102576580/2017 zo dňa 27.12.2017. Žalobca sa k protokolu z daňovej kontroly vyjadril\nv podaní zo dňa 16.1.2018. Pripomienky k protokolu z daňovej kontroly boli so žalobcom prerokované\ndňa 1.3.2018, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100467353/2018 (listina č. 48\nadministratívneho spisu).\n33. Podľa správneho súdu z administratívneho spisu taktiež vyplýva, že správca dane vyjadrenie žalobcu\nzo dňa 6.12.2017 uviedol v protokole z daňovej kontroly (str. 51 protokolu) tak, ako to žalobca žiadal.\nJeho vyjadrením sa v rámci protokolu zaoberal a vysporiadal sa s ním. V nadväznosti na vyjadrenie\nžalobcu správca dane uviedol vlastné závery, ktoré považoval za podstatné a to, že žalobca v tomto\nvyjadrení pochybnosti správcu dane nevyvrátil, nejasnosti nevysvetlil, pravdivosť údajov nepreukázal\na nepredložil správcovi dane žiadne doklady a dôkazy, ktoré by preukázali reálne uskutočnenie\nzdaniteľných plnení (čím správca dane zotrval na svojich už uvedených záveroch - vyslovených\npochybnostiach). Zároveň správca dane v protokole z daňovej kontroly uviedol, že sa dňa 8.12.2017\ntelefonicky skontaktoval so splnomocneným zástupcom žalobcu a oboznámil ho, že sa s vyjadrením\nzaoberal, že týmto vyjadrením podľa jeho názoru neboli prelomené doterajšie závery a že pristúpi k\nvyhotoveniu protokolu z daňovej kontroly (o telefonickom hovore bol spísaný úradný záznam - listina č.\n41 administratívneho spisu). Žalobca predniesol vyjadrenie v priebehu daňovej kontroly a správca dane\nsa s vyjadrením v protokole z daňovej kontroly vysporiadal. Na daňovú kontrolu nadväzovali vyrubovacie\nkonania a v rozhodnutiach správcu dane, vydaných vo vyrubovacích konaniach, správca dane uviedol\nvyššie popísané skutočnosti. V rozhodnutiach uviedol, že bolo doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa\n6.12.2017 a uviedol aj vyhodnotenie námietok v ňom uvedených.\n34. Rozhodnutia správcu dane a aj žalovaného podľa správneho súdu spĺňajú požiadavky stanovené\nDaňovým poriadkom a obsahujú všetky náležitosti rozhodnutia. Námietka prednesená vo vyjadrení\nžalobcu zo 6.12.2017 nezostala nevysporiadaná, pretože sa s ňou správca dane v protokole z daňovej\nkontroly, a aj v rozhodnutiach vydaných vo vyrubovacích konaniach, zaoberal. Napokon reálnou\nexistenciou tovaru a tým, či bol tovar reálne dodaný deklarovaným dodávateľom (a v rámci toho aj\nskutočnosťami a faktami, ktoré boli namietané vo vyjadrení zo 6.12.2017) sa správca dane a aj žalovaný\nzaoberali v prevažnej časti odôvodnení svojich rozhodnutí. V rozhodnutiach bolo podrobne rozobraté\nsplnenie resp. nesplnenie podmienok stanovených zákonom pre uplatnenie nároku na odpočet DPH,\nmedzi ktoré patrí práve aj preukázanie dodania tovaru deklarovaným dodávateľom. Správca dane\na ani žalovaný nespochybňovali žalobcom vo vyjadrení tvrdené skutočnosti, že tovar existoval, boli\nrealizované bezhotovostné platby, vozidlá boli podrobené kontrole originality, boli registrované a boli im\npridelené slovenské evidenčné čísla. Za nepreukázané považovali daňové orgány dodanie motorových\nvozidiel deklarovaným dodávateľom.\n35. Krajský súd uviedol, že správca dane zaujal stanovisko k námietkam žalobcu a vysporiadal sa s\nnimi. Rovnako rozhodnutia žalovaného spĺňali náležitosti a požiadavky stanovené Daňovým poriadkom\na žalovaný sa s odvolacou námietkou žalobcu vysporiadal, keď uviedol, že nie je dôvodná, pretože\nsprávca dane uviedol vo svojom rozhodnutí všetky zistenia a námietky a vysporiadal sa s nimi. Tento\nzáver žalovaného zodpovedá odôvodneniu rozhodnutí správcu dane a neobstojí námietka, že žalovaný\nnedostatočne reagoval na odvolaciu námietku žalobcu.\n\n36. Pokiaľ žalobca v rámci ďalšej žalobnej námietky poukazoval na to, že v Zákone o DPH bola\ntransponovaná Smernica Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme DPH, na jej\nprioritné postavenie vo vzťahu k vnútroštátnej právnej úprave a na záväznosť judikatúry ESD, v ktorej\nje podaný výklad jednotlivých ustanovení smernice, voči týmto záverom podľa názoru správneho súdu\nnie je možné nič namietať. Rovnako je nepochybné, že právo na odpočítanie DPH je neoddeliteľnou\nsúčasťou jednotného systému DPH v krajinách EÚ a že je ho možné obmedziť výlučne za podmienok\nstanovených v smernici, pričom je preň charakteristická zásada neutrality.\n37. Za dôvodné nepovažoval správny súd ani žalobné námietky žalobcu o tom, že správca dane\nneuznal ním uplatňovaný nárok na odpočítanie dane len na základe toho, že deklarovaní dodávatelia\nžalobcu (resp. právni nástupcovia) boli v čase výkonu daňovej kontroly nekontaktní, alebo že nevedeli\nzdokladovať nadobudnutie tovaru. Za podstatné považoval správny súd aj tie závery správcu dane,\nv ktorých na základe vykonaných dôkazov bolo uvedené, že názvy spoločností, ktoré sú uvedené\nv oznámeniach o realizovaných nadobudnutiach slovenského nadobúdateľa zo systému VIES,\nsa nezhodujú s názvami spoločností, ktoré sú uvedené na zahraničných technických preukazoch\nmotorových vozidiel nakúpených od dodávateľov, uvedených na faktúrach, predložených žalobcom\nako kontrolovaným daňovým subjektom k daňovej kontrole. Z tohto vyhodnotenia vykonaného dôkazu\nvyplýva, že správca dane a ani žalovaný nespochybnili deklarované obchodné transakcie len z dôvodu\nnekontaktnosti deklarovaných dodávateľov (resp. právnych nástupcov) v čase výkonu daňovej kontroly\n(a v dôsledku tohto nemožnosti preveriť ich účtovnú dokumentáciu), ale aj na základe ďalších záverov\nvyvodených z vykonaného dokazovania.\n38. Pokiaľ žalobca poukazoval na judikatúru ESD (vo veciach Optigen, Mahageben a David, Bonik\nEOOD), táto podala výklad práva Únie za odlišnej skutkovej situácie. V prejednávanom prípade\nsprávca dane spochybnil deklarované obchodné transakcie, a to nielen vyhodnotením dôkazov, ktoré\npreukazovali nekontaktnosť deklarovaných dodávateľov (resp. právnych nástupcov). Správca dane\npreveroval nadobudnutie tovaru a registráciu v systéme VIES a nezistil zhodu s názvami spoločností,\nktoré boli uvedené na zahraničných technických preukazoch motorových vozidiel nakúpených\ndeklarovanými dodávateľmi. Tento záver daňových orgánov žalobca v priebehu administratívneho\nkonania, a ani v podanej správnej žalobe, nijako nespochybnil a nevzniesol v tomto smere žiadne\nnámietky. Konatelia deklarovaných dodávateľov (konatelia v čase realizácie deklarovaných obchodných\ntransakcií) v konkrétnostiach neuviedli ako začali spoluprácu so žalobcom, a ani odkiaľ konkrétne autá\nnakupovali.\n39. Správny súd považoval za podstatné uviesť, že motorové vozidlo je individuálne určeným\ntovarom, s individuálne určenými identifikátormi, ako aj s dokumentáciou vyhotovovanou pre konkrétne\nmotorové vozidlo, čo v istom smere uľahčuje monitorovanie „jeho pohybu“ od výrobcu prostredníctvom\npredajcov až ku konečným spotrebiteľom. Pri nákupe a predaji motorových vozidiel v rámci realizácie\npredmetu podnikateľskej činnosti podnikajúci subjekt vstupuje nielen do obchodnoprávnych vzťahov\nsúkromnoprávneho charakteru, ale aj do verejnoprávnych daňových vzťahov. Je tak zaťažený\nzodpovednostnými vzťahmi voči svojím odberateľom v rámci súkromnoprávnej oblasti, ale aj\npovinnosťami voči štátu v rámci verejného práva. Toto jeho postavenie potom odôvodňuje vyžadovať od\nneho vyššiu mieru obozretnosti a prehľadu, ktorou sa riadi pri realizácii svojej podnikateľskej činnosti.\nV rámci tejto požiadavky je potom namieste požadovať, aby subjekt, ktorý obchoduje s motorovými\nvozidlami v značnom rozsahu, mal konkrétnejší prehľad o nakupovaných a predávaných motorových\nvozidlách.\n40. Podľa § 70 ods. 6 a 7 zákona o DPH sa od 1.10.2012 zaviedla pre platiteľov dane povinnosť viesť a\ndoručiť záznamy o každom pozemnom motorovom vozidle kúpenom v inom členskom štáte EÚ, ktoré je\nalebo bolo vedené v evidencii vozidiel v inom členskom štáte, od zdaniteľnej osoby identifikovanej pre\nDPH v inom členskom štáte na účely jeho ďalšieho predaja, ak pozemné motorové vozidlo je odoslané\nalebo prepravené do tuzemska. Uvedená povinnosť sa týka nových aj ojazdených motorových vozidiel\nuvedených v § 11 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a vzťahuje sa nielen na platiteľov dane, ktorí prevádzkujú\nautobazár, ale aj na platiteľov dane, ktorí príležitostne kúpia pozemné motorové vozidlo v inom členskom\nštáte od zdaniteľnej osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte s cieľom jeho ďalšieho predaja.\n41. Správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly zistil, že kontrolovaný daňový subjekt nadobúdal\nv zdaňovacích obdobiach rokov 2015 a 2016 ojazdené vozidlá z členských štátov EÚ, pričom správcovi\n\ndane nepodal žiadny záznam o takto nadobudnutých motorových vozidlách. Podávanie záznamov\nnebolo preukázané ani zo strany deklarovaných dodávateľov.\n42. Závery správcu dane a aj žalovaného považoval správny súd za správne aj v súvislosti s tým, že\nvypočutý svedok Martin Soregi (listina č. 56 administratívneho spisu) neobjasnil konkrétne okolnosti\ndeklarovaných obchodných transakcií spoločnosti ŠEGÍS s.r.o. so žalobcom, ako aj svedok Peter\nSlivka (listina č. 28 administratívneho spisu) neobjasnil dostatočne okolnosti fakturovaných obchodov\nspoločnosti PS trading, s.r.o., keďže uviedli len všeobecné skutočnosti bez odkazu na nejaké dôkazy a\nďalšie skutočnosti, ktorými by bolo možné overiť pravdivosť ich výpovede. Samotní svedkovia uviedli,\nže motorové vozidlá nakupovali v autobazároch cez internet a neuviedli ani jedného konkrétneho\ndodávateľa, ani jeden konkrétny autobazár, s ktorým mali spolupracovať. Konateľ žalobcu bol prítomný\npri výsluchu svedkov a žiadne konkrétne otázky svedkom nepoložil (konkrétne otázky, ktoré by sa týkali\nkonkrétneho dodania motorových vozidiel od konkrétnych dodávateľov zo zahraničia, ich prepravy,\nspôsobu dodania a podobne. Preto vypovedacia hodnota týchto dôkazov je nízka a daňové orgány\nich správne vyhodnotili ako nepreukazujúce uskutočnenie preverovaných obchodov tak, ako boli\ndeklarované podľa faktúr.\n43. Krajský súd taktiež poukázal na to, že od subjektu, ktorý v rámci predmetu svojho podnikania\nnakupuje a predáva ojazdené motorové vozidlá, je v rámci zásady primeranej obozretnosti v\nobchodnoprávnom styku dôvodné vyžadovať, aby mal konkrétnejšie vedomosti o tovare. V\nprejednávanej veci konateľ žalobcu konkrétne okolnosti realizácie obchodných transakcií, ktoré by\nbolo možné konfrontovať s výpoveďami konateľov deklarovaných dodávateľov, neuviedol. Boli vypočutí\nkonatelia deklarovaných dodávateľov, ktorých výpovede ohľadne spolupráce so žalobcom, aj ohľadne\nnákupu motorových vozidiel v zahraničí a ich dopravy na územie Slovenskej republiky, boli len veľmi\nvšeobecné. Neuviedli žiadneho svojho konkrétneho dodávateľa, žiadne konkrétnosti o autobazároch v\nzahraničí, od ktorých motorové vozidlá odoberali, a v tomto smere žiadne otázky nepoložil ani konateľ\nžalobcu, ktorý bol prítomný pri výsluchu oboch svedkov a mal priestor klásť svedkom otázky. Jeho otázky\npoložené svedkovi Martinovi Soregimu mali všeobecný charakter a svedkovi Petrovi Slivkovi nepoložil\nžiadne otázky.\n44. V súvislosti s vyššie uvedenými požiadavkami správny súd poukázal aj na závery Najvyššieho\nsúdu SR vyslovené v rozsudku sp. zn. 1Sžf/13/2016 zo dňa 16.1.2018, v zmysle ktorých je rozumné\nočakávanie, že najmä v zmluvných vzťahoch vzhľadom na nevylúčenie možnosti vykonania daňovej\nkontroly v relatívne dlhom časovom úseku si daňový subjekt zabezpečí dostatok hodnoverných\ndôkazných prostriedkov ohľadom priebehu zdaniteľného obchodu tak, aby za každých okolností vedel\npreukázať zrealizovanie zdaniteľného obchodu spôsobom opísaným vo faktúre a aby bol schopný za\nkaždých okolností odstrániť pochybnosti daňových orgánov o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného\nobchodu. Najvyšší súd SR v uvedenom vidí nepriamy vplyv daňových predpisov na dispozitívne\nvytváranie zmluvných vzťahov, ktoré boli v minulosti pod vplyvom najmä a iba súkromného práva.\nDaňové orgány podľa správneho súdu nezaťažovali žalobcu dôkazným bremenom, ktoré ho nemalo\nzaťažovať. Žiadali od žalobcu preukázať skutočnosti o reálnosti deklarovaných obchodných transakcií\nlen vo vzťahu žalobcu a jeho priamych dodávateľov po tom, ako deklarované obchodné transakcie\nspochybnili (uviedli skutočnosti, ktoré spochybnili dodanie deklarovanými dodávateľmi) a dôkazné\nbremeno sa presunulo na daňový subjekt. Preverované faktúry sú nehodnoverné, ak v nich opísaný\nobsah zdaniteľného obchodu nebol preukázaný po stránke hodnovernosti identifikácie skutočného\ndodávateľa tovaru. Preukázanie dodávateľa tovaru patrí medzi základné vecné podmienky uplatnenia\npráva na odpočítanie dane, bez splnenia ktorej nie je možné v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho\ndvora (C-324/11 vo veci Tóth, bod 45, posl. veta) vyhovieť právu na odpočítanie dane.\n45. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 PPUH Stehcemp,\nv tomto rozhodnutí podal Súdny dvor výklad práva EÚ za iných skutkových okolností, ako tomu bolo\nv prejednávanej veci. Z bodu 29 tohto rozsudku vyplýva, že vo veci nebolo sporné, že zdaniteľná\nosoba mala faktúry s náležitosťami, mala postavenie zdaniteľnej osoby v zmysle Šiestej smernice,\ntovar skutočne prijala a zaplatila zaň. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca mal faktúry od\ndeklarovaných dodávateľov, nebola sporná existencia tovaru a ani to, že žalobca tovar ďalej predal. Zo\nzáverov daňových orgánov ale vyplýva, že úhrady kúpnej ceny v prejednávaných veciach boli vykonané\nlen zálohovo, a teda nebola v celom rozsahu zaplatená kúpna cena. Tento záver daňových orgánov\nžalobca nerozporoval. Pokiaľ žalobca poukazoval na bod 33 uvedeného rozsudku Súdneho dvora,\n\ndaňové orgány vo svojich rozhodnutiach nevyvodili závery o nepriznaní práva na odpočítanie dane na\nzáklade toho, že deklarovaný dodávateľ nemal oprávnenie vystaviť faktúry alebo že bol neexistujúcim\nsubjektom v zmysle tohto rozhodnutia ESD. Argumenty o nekontaktnosti deklarovaných dodávateľov,\nako aj o tom, že nebolo možné preveriť ich účtovnú evidenciu, neboli jedinými argumentmi správcu\ndane a žalovaného. Nebolo spochybňované, že deklarovaní dodávatelia boli obchodnou spoločnosťou\nzapísanou v Obchodnom registri, registrovanou ako platca DPH a mali oprávnenie vystavovať faktúry.\nDaňové orgány spochybnili reálnosť obchodnej transakcie, a teda, že tovar skutočne dodal deklarovaný\ndodávateľ, t. j. že práve on bol obchodným partnerom žalobcu pri kúpe motorových vozidiel. Daňové\norgány teda nezamietli žalobcovi právo na odpočítanie DPH len z dôvodu nekontaktnosti deklarovaných\ndodávateľov (resp. právnych nástupcov), a z tohto dôvodu nepredloženia ich účtovnej dokumentácie.\nV prejednávanej veci nebolo konštatované, že deklarovaný dodávateľ nemal oprávnenie disponovať\ns tovarom, pretože v preskúmavaných rozhodnutiach daňových orgánov bol uvedený ako podstatný\nzáver spochybnenie reálneho dodania tovaru deklarovaným dodávateľom. Nebola riešená skutková\nsituácia aká bola v bode 44 uvedeného rozsudku Súdneho dvora, napr. že by deklarovaný dodávateľ\nnebol vlastník tovaru, ale reálne by dodal tovar žalobcovi, prípadne že by nemal osobitné oprávnenie\ndisponovať s tovarom. Daňové orgány nepričítali žalobcovi na jeho zodpovednosť ani skutočnosti\nuvedené v bode 52 vyššie uvedeného rozsudku. Daňové orgány spochybnili dodanie deklarovaným\ndodávateľom, čím sa dôkazné bremeno prenieslo na žalobcu a tento ho neuniesol. Ani z výpovede\nkonateľa žalobcu a z výpovedí svedkov - konateľa ŠEGÍS, s. r. o., Martina Soregiho a konateľa PS trading\ns.r.o. Petra slivku nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti o deklarovaných obchodných transakciách.\nVýpovede a vyjadrenia sú len vo všeobecnej rovine. Žiadne konkrétnosti neboli ani o dodávke áut, o\nich preberaní.\n46. Žalobca v ďalšej časti žaloby uviedol, že v odvolaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nvo veciach sp. zn. 1Sžf/117/2015, 3Sžf/1/2011 a 5Sžf/22/2009. Žalobca uviedol časť argumentácie z\ntýchto rozhodnutí, avšak bez toho, aby v konkrétnostiach uviedol, ako bol ukrátený na svojich právach\nv súvislosti s uvedenými závermi. Nenamietal, že by sa žalovaný s poukazmi na tieto rozhodnutia\nnevysporiadal. K poukazu na vyššie uvedené rozhodnutia považoval správny súd za potrebné uviesť,\nže v prejednávanej veci išlo o odlišnú skutkovú situáciu ako boli skutkové situácie v uvedených\nrozhodnutiach. Napríklad vo veci sp. zn. 1Sžf/117/2015 zo dňa 8.6.2017 boli zo strany daňového\nsubjektu produkované aj iné dôkazy a bolo vykonané dokazovanie ohľadne odberu a dodania tovaru,\nvýsluch svedka o preberaní tovaru a podobne. V prejednávanej veci žalobca neprodukoval žiadne\ndôkazy preukazujúce spoluprácu s priamymi deklarovanými dodávateľmi ŠEGÍS, s. r. o., a PS trading\ns.r.o., žiadne objednávky, preberacie protokoly a podobne, žiadne konkrétne dôkazy neprodukoval ani\no dodaní tovaru (o spôsobe dopravy a preberaní motorových vozidiel). Správca dane spochybnil, že\ndeklarované obchodné transakcie boli realizované žalobcom tvrdeným spôsobom, čím nebola naplnená\njedna z podmienok pre odpočítanie DPH - dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom, a tým vznik\ndaňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa. Pokiaľ žalobca v súvislosti so závermi uvedenými v\nrozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/49/2017 zo dňa 27.9.2018 poukazoval na to, že Najvyšší\nsúd SR akceptoval judikatúru ESD a priznal jej prioritu pred vnútroštátnym právom, ďalej že nemá, a\nani nemohol mať, žiadnu vedomosť o podvodnom konaní, k tomuto správny súd uviedol, že daňové\norgány v prejednávanej veci neuviedli vo svojich rozhodnutiach závery, že žalobca sa podieľal na\ndaňovom podvode alebo na zneužívajúcom konaní. Rozhodnutia daňových orgánov boli postavené na\nzáveroch, že žalobca nesplnil kumulatívne podmienky, ktoré sú stanovené pre nárok na odpočet DPH\n(nepreukázanie dodania tovaru deklarovaným dodávateľom) a žalobcovi v prejednávanej veci nebola\npreukazovaná účasť na podvode. Navyše, Najvyšší súd SR v tomto rozsudku (bod 11) konštatuje, že\nporuchy v dodávateľskom reťazci u dodávateľa, s ktorým žalobca ako daňový subjekt nebol v priamom\nprávnom vzťahu, je potrebné vyhodnocovať podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ. V tejto veci sa však\njedná o priamy právny vzťah medzi žalobcom a dodávateľom.\n47. Žalobca zdôrazňoval kontrolné výkazy u deklarovaného dodávateľa, ktoré podľa jeho názoru\ndosvedčovali reálnosť deklarovaných obchodných transakcií. V tejto spojitosti správny súd uviedol,\nže kontrolné výkazy sú „nástrojom“ na krížovú kontrolu deklarovaných obchodných transakcií, avšak\nide o takú formu kontrolného prostriedku, ktorý „kontroluje“ a potom preukazuje formálnu stránku\nuplatňovaného nároku, teda tú stránku, ktorá sa týka účtovných a ekonomických podmienok. Aj takýto\nprostriedok môže byť nápomocný ako dôkaz pri skúmaní splnenia podmienok na odpočet DPH, ale bez\nďalších dôkazov v prejednávanej veci nestačí na prelomenie záverov daňových orgánov o spochybnení\ndeklarovaných obchodných transakcií.\n\n48. Záverom krajský súd poznamenal, že zaoberať sa daňovým únikom, nastavenými kritériami v\nzmysle záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017 (bod 50)\nnie je namieste, pokiaľ sa preukáže vo svetle zistených objektívnych skutočností nesplnenie vecných\npodmienok na priznanie odpočítania DPH, ako tomu bolo v tejto veci, keď daňové orgány legitímne, v\nsúlade aj s judikatúrou Súdneho dvora EÚ môžu odoprieť odpočítanie dane (C-324/11, bod 45, posledná\nveta). Uvedený test v zmysle citovaného rozsudku NS SR sa vykonáva za účelom možného odopretia\nnároku na odpočet DPH len z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode (daňovom úniku),\na nie z titulu nepreukázania splnenia podmienok stanovených zákonom o DPH na uplatnenie práva\nna odpočítanie dane. Už na prvú otázku - či vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový\núnik - nie je možné odpovedať, pretože absentuje zdaniteľný obchod, keďže nevznikla deklarovanému\ndodávateľovi daňová povinnosť. Správny súd sa rovnako nestotožnil aj s názorom žalobcu, že v\npredmetnej veci nepriznaním žalobcovi uplatneného odpočítania DPH vzniklo Slovenskej republike\nbezdôvodné obohatenie a zastáva názor, že ak žalobca plnil deklarovaným dodávateľom, u ktorých bolo\nzistené, že im nevznikla daňová povinnosť, má voči nim nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v\ndôsledku plnenia (zaplatenia DPH na základe nepravdivej faktúry) bez právneho dôvodu.\n49. Proti tomuto rozsudku podal žalobca - sťažovateľ z dôvodu uvedeného v ust. § 440 ods. 1 písm. g)\nS.s.p. kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok\nzmenil tak, že rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správcu dane zrušuje a vec vracia žalovanému\nna ďalšie konanie. Sťažovateľ v prvom rade vyslovil nesúhlas s právnym posúdením žalobnej námietky\ntýkajúcej sa porušenia § 63 ods. 5 Daňového poriadku, ktorú uplatnil už vo svojom vyjadrení zo\ndňa 6.12.2017. Správca dane ani žalovaný pritom k tejto námietke nezaujali žiadne relevantné\nstanovisko. S právnym posúdením veci týkajúcim sa uvedenej námietky sťažovateľ nesúhlasil, keď je\nnespochybniteľné, že výslovne namietal, že podľa jeho názoru jediným dôvodom, pre ktorý správca\ndane mal pochybnosti o realizácii predmetných obchodov s jeho dodávateľmi bola tá skutočnosť, že\ndodávatelia uvedení na predmetných faktúrach boli v čase výkonu daňovej kontroly nekontaktní a že\nsprávca dane nebol schopný fyzicky preveriť ich účtovnú evidenciu. Sťažovateľ zároveň nepovažoval\nza správne ani právne posúdenie žalobnej námietky týkajúcej sa prednosti eurokonformného výkladu\npríslušných ustanovení zákona o DPH. Ďalej uviedol, že ak by samotný správca dane považoval\nrozdiely v názvoch zahraničných spoločností (s využitím údajov v systéme VIES) za podstatné\nbolo jeho povinnosťou neuznanie odpočítania dane z faktúr vystavených slovenskými dodávateľmi\nsťažovateľovi odôvodniť práve touto skutočnosťou, resp. v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku bolo\npovinnosťou správcu dane oznámiť túto skutočnosť sťažovateľovi a zároveň ho vyzvať, aby túto pre\nsprávcu dane nejasnosť vysvetlil. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na ďalšiu podstatnú skutočnosť,\nktorá preukazuje, že jeho slovenskí dodávatelia nadobudli právo nakladať s tovarom ako vlastník od\nzahraničných dodávateľov, pretože túto skutočnosť zistil samotný správca dane zo systému VIES, do\nktorého zahraniční dodávatelia uvádzajú intrakomunitárne dodania tovarov a služieb. Okrem uvedeného\nzdôraznil, že správca dane už v priebehu daňovej kontroly mal vedomosť o tom, od ktorých zahraničných\ndodávateľov nadobudli predmetné motorové vozidlá slovenskí dodávatelia sťažovateľa. V ďalšom\npriebehu daňovej kontroly však toto svoje zistenie ako dôkaz preukazujúci nadobudnutie motorových\nvozidiel spoločnosťami PS trading, s.r.o. a ŠEGÍS s.r.o. nevyhodnotil. Ďalej zdôraznil, že správca\ndane a žalovaný nepristupoval ku skúmaniu podmienok nároku na odpočítanie dane eurokonformnýcm\nspôsobom, keď toto právo možno obmedziť výlučne za podmienok stanovených v smernici 2006/112/\nES, pričom výklad tejto smernice podáva Súdny dvor EÚ a tento výklad je záväzný pre všetky členské\nštáty EÚ. Opätovne poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej právo na odpočítanie\ndane uvedené v čl. 167 a nasl. smernice 2006/112//ES je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a\nv zásade nemôže byť obmedzené. Preto nárok na odpočet dane možno zamietnuť výlučne v prípade,\nak s ohľadom na objektívne skutočnosti je preukázané, že platiteľ dane, ktorému bol tovar dodaný vedel\nalebo mal vedieť, že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa, alebo iného\npredchádzajúceho subjektu. Zo skutočnosti uvedených v odôvodnení daňových orgánov však vôbec\nnevyplýva, že by správca dane tvrdil, že sťažovateľ vedel alebo mal vedieť, že dané obchodné prípady sú\nsúčasťou nejakého podvodného konania. Podľa sťažovateľa nedošlo k porušeniu ustanovení zákona o\nDPH tak, ako mu to vyčítali daňové orgány, keďže daň bola voči nemu uplatnená platiteľom a predmetný\ntovar použil na ďalší predaj a zároveň svoj nárok na odpočítanie dane deklaroval faktúrou vyhotovenou\ndodávateľom podľa § 71 zákona o DPH. Záverom poukázal na to, že nie je možné od odberateľa\npožadovať, aby preukazoval vznik daňovej povinnosti u svojho dodávateľa inými prostriedkami než tými,\n\nktoré sú uvedené v zákone. Na podporu svoje argumentácie dal do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp.zn.6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.9.2019.\n50. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná\noprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozsudok,\nproti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu.\n51. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n52. Podľa § 438 ods. 1 S.s.p., kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského\nsúdu.\n53. Podľa § 454 S.s.p., na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n54. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým podľa § 190 S.s.p.\nzamietol žaloby sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100232160/2019, č.\n100231893/2019, č. 100231271/2019, č. 100232333/2019, č. 100231481/2019 a č. 100232961/2019,\nvšetky zo dňa 18.1.2019, ktorými podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutia správcu\ndane - Daňového úradu Banská Bystrica č. 101476578/2018, č. 101475656/2018 č. 101477762/2018,\nč. 101480921/2018, č. 101478650/2018, č. 101474399/2018 zo dňa 1.8.2018, ktorými bol sťažovateľovi\npodľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určený rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobia január - jún\n2015 z dôvodu, že sťažovateľ si neoprávnene uplatnil odpočítanie DPH (vo výške uvedenej v bode 3. a\nnasl. tohto rozsudku) z dodávateľských faktúr od dodávateľa PS trading, s.r.o., a od dodávateľa ŠEGÍS\ns.r.o., ktorých predmetom bol odpredaj ojazdených motorových vozidiel, keď nepreukázal dodanie tovaru\ndeklarovanými dodávateľmi, teda nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie DPH\nustanovených v § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1, § 49 ods. 2 a § 51 zákona o DPH.\n55. V nadväznosti na uvedené považoval kasačný súd za podstatné zaujať právny názor k viacerým\nsťažovateľom nastoleným otázkam týkajúcim sa predovšetkým: unesenia dôkazného bremena, resp.\njeho rozloženia medzi sťažovateľa a správcu dane, otázky, či skutkový stav v rozsahu zistenom\nsprávcom dane umožnil spoľahlivo vyvodiť vyššie popísané závery spojené s uložením daňovej\npovinnosti, ako aj to, či v procese dokazovania nedošlo k procesným vadám takej intenzity, ktoré by\nzakladali nezákonnosť rozhodnutí daňových orgánov.\n56. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový\nporiadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n57. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.\nSprávca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce\npre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa\npoznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.\nSprávca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť\nskutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva,\nže je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie\ndoplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného\nhodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány\npovinné postupovať.\n58. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.2.2015,\naplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové\nnakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha\nzákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,\npričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia\na správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové\n\nkonanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa\nbez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní\nuvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie\nje konaním\nvyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy\nvykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť\nzávery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na\nskutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.\n59. Podľa názoru kasačného súdu je nutné si uvedomiť postavenie správcu dane v daňovom\nkonaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie\ndokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav.\nPri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné\nzásady správy daní. Naopak daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný\npreukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne\nurčenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré\nje povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný\nsprávcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a\núplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru\nalebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že dodanie tovaru\nbolo realizované konkrétnymi dodávateľmi, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu;\npri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením.\n60. V nadväznosti na vyššie uvedené kasačný súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu\nSR z 14. novembra 2018, sp. zn. I. ÚS 377/2018-53, v zmysle ktorého ,, Daňový subjekt má v\ndaňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne\nsa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie\n(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych\npredpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom\nkonaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných\npodkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených\ndaňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v\ntakom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov\nvyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese\ndokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým\nsubjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady\nprejednacej“.\n61. V posudzovanej veci bolo aj s poukazom na vyššie popísané aspekty a mechanizmus prenosu\ndôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom na sťažovateľovi, aby relevantným\nspôsobom (nielen formálnymi dokladmi) preukázal, že v príslušných zdaňovacích obdobiach došlo\nk reálnemu nadobudnutiu tovaru - ojazdených motorových vozidiel od dodávateľov uvedených na\nfaktúrach, t. j. spoločnosti PS trading, s.r.o., a od dodávateľa ŠEGÍS s.r.o. a teda či v prípade\nposudzovaných zdaniteľných plnení boli splnené podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1\nv nadväznosti na § 19 ods. 1, § 49 ods. 2 a § 51 zákona o DPH.\n62. Vzhľadom na to, že sťažovateľ svoje tvrdenia o dodávke predmetných tovarov oprel o formálne\ndoklady - predovšetkým faktúry, či kontrolné výkazy správca dane dôvodne pristúpil k ich prevereniu\nz hľadiska materiálneho, keď rozsiahlym dokazovaním nebola spochybnená existencia tovaru, ale\nskutočnosť, že k dodávke tovaru došlo práve dodávateľom uvedeným na faktúrach. Správca dane\nprioritne logicky preveroval reálnosť dodávok priamo u dodávateľov PS trading, s.r.o., a ŠEGÍS s.r.o.,\npričom v oboch prípadoch bolo zistené, že dodávateľské spoločnosti sú nekontaktné, keď nepreberajú\nzásielky správcu dane v mieste sídla sa nezdržiavajú, resp. so správcom dane nespolupracujú.\nPreverovaním dodávateľských spoločností bolo správcom dane taktiež zistené, že tieto nepodávali\ndaňové priznania na daní z príjmov právnických osôb, ako platitelia DPH boli zrušení a konateľmi\na spoločníkmi sú štátni príslušníkmi cudzích štátov, či bezdomovci. S poukazom na uvedené tak\nmožno konštatovať, že tieto skutočnosti vniesli do preverovania reálnosti deklarovaných plnení dôvodné\npochybnosti o ich uskutočnení tak, ako to bolo deklarované predloženými faktúrami. V tejto súvislosti\nje potrebné tiež zdôrazniť, že uvedené zistenia správcu dane neboli pripísané na ťarchu sťažovateľa\ntak, ako to naznačoval s odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 a sp. zn.\n5Sžf/22/2009, keďže ich preukázanie správca dane nevyžadoval od sťažovateľa. Išlo o preukázanie\nskutočnosti viažucich sa na dodávky medzi sťažovateľom a jeho priamymi dodávateľmi, pričom\ntúto okolnosť bolo potrebné vyhodnocovať okrem iného aj v kontexte nárokov na sťažovateľa ako\n\npodnikateľského subjektu, u ktorého sa pri výbere obchodných partnerov vyžaduje a predpokladá\nzvýšená miera obozretnosti a s tým spojená i vedomosť o rizikách z toho plynúcich v daňovom konaní.\nOverovanie si obchodných partnerov síce nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak\nsi daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na\nodpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a\nv prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto\nprípade, keď sťažovateľ (aj napriek značnému objemu dodávok tovaru) nevedel preukázať reálne\nnaplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovanými dodávateľmi. Najvyšší súd na tomto\nmieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale\naj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je\nto, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností,\nktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného\nzákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne\nštatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na\npodnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu a pochybnosti\nsprávcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené.\n63. K odstráneniu pochybností o tom, či dodávky deklarované sťažovateľom boli uskutočnené\nspoločnosťami PS trading, s.r.o., a ŠEGÍS s.r.o., uvedenými na faktúrach nedošlo ani po vykonaní\nďalších procesných úkonov správcu dane, keď vypočul v procesnom postavení svedkov Martina\nSoregiho - bývalý konateľ ŠEGÍS s.r.o., a Petra Slivku bývalý konateľ PS trading, s.r.o., ktorí síce\nvystavenie faktúr a dodanie tovaru sťažovateľovi vo všeobecnej rovine potvrdili, avšak svoje tvrdenia\nnepodložili žiadnymi relevantnými dôkazmi, ktoré by preukázali jednak pôvod tovaru ako ich jeho\ndodanie sťažovateľovi. Na tomto mieste je potrebné podotknúť aj to, že sťažovateľ bol prítomný pri\nvýsluchu uvedených svedkov, avšak nepoložil im žiadne konkrétne otázky, (týkajúce sa napr. spôsobu\ndodania tovaru, či ďalších osôb podieľajúcich sa na jeho dodávkach) ktoré by boli vedené jeho zámerom\nobjasniť reálnosť dodávok tovarov dodávateľmi uvedeným na faktúrach. Je teda evidentné, že samotný\nsťažovateľ, nielenže nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ale ani nevyužil možnosť bezprostrednej\nkonfrontácie svojich tvrdení s osobami vypočutými správcom dane na preukázanie reálnosti ním\ndeklarovaných skutočností. Kasačný súd preto vzal do úvahy aj procesnú pasivitu sťažovateľa v kontexte\nunesenia jeho dôkazného bremena i postupu správcu dane, ktorý sťažovateľovi poskytol dostatočný\npriestor na realizáciu jeho procesných práv vyplývajúcich z Daňového poriadku.\n64. Okrem vyššie uvedeného pochybnosti o reálnosti dodávok tovaru sťažovateľovi dodávateľmi\nuvedenými na faktúrach boli umocnené aj zisteniami správcu dane týkajúcimi sa nepodávania\nzáznamov o nadobudnutí motorových vozidiel, ako i tým, že názvy spoločností uvedené v oznámeniach\no uskutočnených nadobudnutiach slovenského nadobúdateľa zo systému VIES sa nezhodovali s\nnázvom spoločností, ktoré sú uvedené na zahraničných technických preukazoch motorových vozidiel\nnakúpených od dodávateľov, v zmysle faktúr predložených v súvislosti s uplatneným odpočítaním DPH\nsťažovateľom. V tejto súvislosti kasačný súd zdôrazňuje, že daňové orgány nezaložili svoje závery o\nnepreukázaní splnení podmienok na odpočítanie dane len s poukazom na nekontaktnosť, či ďalšie\nvyššie popísané zistenia ako také, ale hodnotili ich vo vzájomných súvislostiach, t. j. ako súbor zistení,\nktoré v súhrne právne významným spôsobom spochybnili reálnosť dodávok tovaru od dodávateľov\nuvedených na faktúrach. Bolo preto na sťažovateľovi, aby tieto pochybnosti rozptýlil, resp. v tomto\nsmere vyvinul procesnú aktivitu spočívajúcu v predložení dôkazov alebo návrhom na ich vykonanie. Za\ndostatočné z tomto smere nebolo možné považovať poukázanie sťažovateľa na potrebu zohľadnenia\ntzv. kontrolných výkazov, keďže tieto aj vzhľadom na ich formálnu, resp. účtovnú povahu sami o sebe\n(bez podpory ďalších dôkazov) na preukázanie materiálnej stránky realizácie predmetných zdaniteľných\nobchodov nemožno hodnotiť ako postačujúce. Pokiaľ sa sťažovateľ odvolával na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.9.2019 kasačný súd poukazuje na to, že v\npredmetnej veci správca dane dokazovaním vykonaným v rozsahu vyššie popísanom právne zásadným\nspôsobom presne a jasne spochybnil tvrdenia sťažovateľa o reálnosti dodávok tovaru, t. j. nešlo o také\nspochybnenie, ktoré by nebolo podložené relevantnými dôkazmi a bránilo presunu dôkazného bremena\nna sťažovateľa tak, ako to naznačoval s odkazom na predmetné rozhodnutie.\n65. Sťažovateľ ďalej namietal, že krajský súd nesprávne právne posúdil žalobnú námietku týkajúcu\nsa nedostatočného vysporiadania sa s jeho vyjadrením zo dňa 6.12.2017. Z predmetného vyjadrenia\nvyplýva, že sťažovateľovi okrem iného nebolo zrejmé ako správca dane dospel k záveru, že\ndokazovaním v priebehu výkonu daňovej kontroly zistil, že práve dodávateľom, ktorí boli uvedení na\nfaktúrach nevznikla daňová povinnosť, tak ako je uvedené na preverovaných faktúrach predložených\nkontrolovaným daňovým subjektom správcovi dane, keď k reálnemu dodaniu tovaru došlo a zároveň\n\nfaktúry boli uhradené. Zároveň sťažovateľ nadobudol dojem, že jediným dôvodom, pre ktorý správca\ndane mal pochybnosti o realizácii predmetných obchodov je nekontaktnosť dodávateľov, resp.\nnemožnosť preveriť ich účtovnú evidenciu, čím došlo k neprípustnému prenosu dôkazného bremena na\nsťažovateľa. Kasačný súd po preskúmaní tohto vyjadrenia porovnávajúc ho s odôvodnením rozhodnutí\ndaňových orgánov, resp. i správneho súdu musel konštatovať, že uvedená námietka nie je dôvodná. Je\npotrebné uviesť, že otázka reálneho dodania tovaru, resp. vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1\nzákona o DPH na strane dodávateľských spoločností bola jednak z hľadiska zistenia skutkového stavu\nako i jeho podriadenia pod konkrétne právne normy - zákona o DPH správcom dane a žalovaným v\nodôvodnení ich rozhodnutí náležite posúdená. Daňové orgány zdôvodnili, na podklade akých zistení\ndospeli k záveru, že nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľov, pričom sťažovateľom\nzmieňovaná nekontaktnosť nebola (aj s poukazom na bod 64 tohto rozsudku) jedinou skutočnosťou,\nz ktorej nadobudli pochybností o reálnosti dodávok tovaru. Pokiaľ sa sťažovateľ odvolával na to, že\ndošlo k realizácii platieb za dodanie tovaru, registrácii motorových vozidiel, vrátane ich kontroly originality\ntieto skutočnosti daňové orgány nespochybňovali, keď za právne významné z hľadiska posúdenia\nsplnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane bolo nutné považovať to, či k dodaniu tovaru došlo\nspoločnosťami PS trading, s.r.o., a ŠEGÍS s.r.o. Krajský súd preto uvedenú námietku správne právne\nposúdil, keď dospel k záveru o jej nedôvodnosti majúc za to, že daňové orgány sa v odôvodnení svojich\nrozhodnutí so skutočnosťami sťažovateľa uvedenými v jeho vyjadrení zo dňa 6.12.2017 zaoberali a tieto\nkomplexne posúdili.\n66. Kasačný súd sa nemohol stotožniť ani s námietkou sťažovateľa, ktorou poukazoval na to, že\ndaňové orgány nepristupovali ku skúmaniu nároku na odpočítanie dane eurokonformným spôsobom.\nNa tomto mieste je nutné uviesť, že ani kasačný súd nespochybňuje že právo na odpočítanie dane\nje neoddeliteľnou súčasťou jednotného systému DPH uplatňovaného v členských štátoch EÚ, s tým\nže toto právo možno obmedziť za podmienok vymedzených v smernici č. 2006/112/ES o spoločnom\nsystéme DPH. Uvedená smernica je však transponovaná vo vnútroštátnej právnej úprave, konkrétne\nzákone o DPH, ktorý stanovuje hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane. Medzi tieto podmienky\nako už bolo vyššie uvedené patrí aj preukázanie reálnosti zdaniteľného plnenia, resp. dodanie tovaru\ndodávateľom uvedeným na faktúre na materiálnom základe. Práve tato skutočnosť bola zásadnou pre\nvyvodenie záverov daňových orgánov o nesplnení podmienok v zmysle § 49 ods. 1 v nadväznosti\nna § 19 ods. 1, § 49 ods. 2 a § 51 zákona o DPH. Taktiež je nutné dodať, že daňové orgány tieto\nzávery neopierali/nespájali s účasťou sťažovateľa, resp. jeho vedomosťou o podvodnom konaní a preto\nich v odôvodnení rozhodnutí nebolo namieste uvádzať, či konkretizovať. V tomto smere krajský súd\nsprávne s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/49/2017 zo\ndňa 27.9.2018 upriamil pozornosť i na to, že v posudzovanom prípade boli vyhodnocované skutočností\ntýkajúce sa dodávateľov v priamom obchodnom vzťahu so sťažovateľom, t. j. nešlo o poruchy v\ndodávateľskom reťazci u dodávateľa, s ktorým sťažovateľ nebol v priamom právnom vzťahu, a ktoré\nby odôvodňovali rozdielny prístup v ich posudzovaní z hľadiska judikatúry Súdneho dvora EÚ. Kasačný\nsúd sa nestotožnil ani s argumentáciou sťažovateľa, podľa ktorej výlučným dôvodom brániacim priznať\nprávo na odpočítanie dane je v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ práve preukázanie vedomosti\nkontrolovaného daňového subjektu o podvodnom konaní. V tomto smere je potrebné prisvedčiť záverom\nkrajského súdu, že aj v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-324/11 vo veci Tóth, bod 45, posl.\nveta) medzi základné vecné podmienky uplatnenia práva na odpočítanie dane, bez splnenia ktorej nie\nje možné v zmysle vyhovieť právu na odpočítanie dane je preukázanie dodávateľa tovaru. Krajský súd\ntaktiež zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil rozdiely v skutkových okolnostiach jednotlivých prípadov\nposudzovaných Súdnym dvorom EÚ, ktorých aplikácie sa sťažovateľ dovolával.\n67. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nnajvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n68. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak,\nže sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a\nanalogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade\ns § 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 168 S.s.p.\n69. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods.\n\n4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/86/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9eab838a-cc01-4adf-ae1e-f14f7f840828", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 1073, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1"}], "citovane_v": []}