{"guid": "50aab72a-c6c9-4551-867d-bd6e25ae57fb:b5849dc1-a60a-4c85-89af-1777a85666d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6019200194.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/115/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/115/2019 z 28. 4. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2021, sp. zn. 9Sžsk/115/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:6019200194.1", "identifikacne_cislo": "6019200194", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "datum_vydania": "2021-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-30", "nazov": "§ 30 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-30", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-30", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b5849dc1-a60a-4c85-89af-1777a85666d0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200194.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200194.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200194.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/115/2019\n6019200194\n28. 04. 2021\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2021:6019200194.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členiek senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu: Ing. V. B.,\nbytom XXX XX Ž. N. S., Š. XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou so sídlom\nv Žiari nad Hronom, SNP 94, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, 813\n63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 885-2/2019-BA zo dňa 28.01.2019,\no kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24Sa/6/2019-65 zo\ndňa 20.06.2019, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nII. Žalovanej nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 24Sa/6/2019-65 zo dňa 20.06.2019 podľa § 190 zákona\nč. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\nzrušenia rozhodnutia žalovanej č. 885-2/2019-BA zo dňa 28.01.2019. Preskúmavaným rozhodnutím\nžalovaná ako odvolací orgán zmenila výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom,\nč. 200-006842-CA04/2018 z 05.11.2018 tak, že slová „v období od 10. septembra 2018 do skončenia\ndôvodu na jeho poskytovanie“ nahradila slovami „ ktorý si uplatnil od 10. septembra 2018“ a v ostatnom\nodvolanie žalobcu zamietla a potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým žalobcovi\nnebol priznaný nárok na materské od 10.09.2018 s poukazom na § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení.\n2. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej dospel k záveru, že\nžaloba nie je dôvodná, pričom orgán verejnej správy postupoval v súlade s hmotnoprávnymi a\nprocesnoprávnymi predpismi aplikovanými v konkrétnej veci. Konštatoval, že v danej právnej veci došlo\nk obchádzaniu zákona. Prerušenie pracovného vzťahu rodičovskou dovolenkou a uzatvorenie nového\npracovného vzťahu na dobu určitú len na čas čerpania rodičovskej dovolenky považoval krajský súd\nza predstieraný právny úkon s úmyslom vylákať materské, z dôvodu ktorého s ním nemožno spájať\nprávne účinky. V danom prípade podľa správneho súdu nebola splnená podmienka podľa § 30 písm.\nb/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Za simulovanú krajský súd označil aj dohodu rodičov,\nktorú predpokladá ust. § 49 ods. 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení z dôvodu, že\njej nezodpovedá skutočné správanie sa rodičov. Poukázal na to, že žalobca mienil dosiahnuť poberanie\nvyššieho materského, avšak bez zmeny životnej situácie, ktorá je predpokladaná v podobe zníženia,\nresp. straty príjmu poberateľa materského a keďže žalobca nemá stratu príjmu zo zárobkovej činnosti,\nnedochádza ani k naplneniu kompenzačného účelu nemocenského poistenia.\n\n3. Proti rozsudku krajského súdu podal včas kasačnú sťažnosť žalobca z dôvodov podľa § 440 ods.\n1 písm. f/ a g/ SSP. Sťažovateľ videl porušenie práva na spravodlivé prejednanie jeho veci v postupe\nkrajského súdu, ktorý v rozpore s princípom preferencie obsahu procesných úkonov sporových strán\nzobral do úvahy skutočnosti, ktoré nevyšli najavo v tomto konaní. Tým, že krajský súd prevzal tvrdenie\nžalovaného o tom, že žalobca ako otec len formálne nastúpil na rodičovskú dovolenku, pričom toto\ntvrdenie nebolo v konaní ničím podložené (bolo nepreukázané) a naopak, nezohľadnením dohody\nrodičov o prevzatí dieťaťa do starostlivosti žalobcu, porušil čl. 11 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného\nsporového poriadku. Namietal tiež, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď nesprávne\ninterpretoval obsah právnej normy, konkrétne § 30, § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. d/ zákona č. 461/2003\nZ.z. o sociálnom poistení. Správne mal uvedené ustanovenia interpretovať tak, že žalobca naplnil všetky\npodmienky a teda splnil všetky zákonom stanovené podmienky na priznanie dávky ako to vyplynulo z\ndokazovania. Kasačnému súdu preto navrhol, aby rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie alebo zmenil jeho rozsudok a rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vec\nvrátil na ďalšie konanie.\n4. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že trvá na svojom vyjadrení k žalobe, s\nodôvodnením rozsudku krajského súdu sa stotožňuje a navrhuje kasačnú sťažnosť zamietnuť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd podľa § 438 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z.\nSprávny súdny poriadok (ďalej len SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s\nkonaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je\ndôvodná.\n6. Nemocenské poistenie ako súčasť sociálneho poistenia slúži ako poistenie pre prípad straty alebo\nzníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej\nneschopnosti, tehotenstva a materstva. Účelom nemocenského poistenia je poskytnúť primerané\nhmotné zabezpečenie občanom v uvedených situáciách. Primerané hmotné zabezpečenie má základ\nv čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a poskytuje sa v súlade s princípom solidarity a zásluhovosti.\nPokiaľ princíp solidarity zohľadňuje vzťah k priemernej úrovni hmotného zabezpečenia občanov,\nprincíp zásluhovosti naopak zdôrazňuje individuálnu mieru zapojenia osoby do systému sociálneho\nzabezpečenia a vyjadruje skutočnosť, že výška dávky zo systému sociálneho poistenia sa odvíja od\nvýšky odvodov.\n7. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, sociálne poistenie\npodľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo\nzárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva\na materstva.\n8. Podľa § 13 ods. 1 písm. d/ zákona o sociálnom poistení, z nemocenského poistenia sa za podmienok\nustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské.\n9. Podľa § 30 zákona o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, zamestnanec má nárok na\nnemocenskú dávku, ak\na) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku, počas trvania nemocenského\npoistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a\nb) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý\nsa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie\nnemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.\n10. Podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a\nktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období\n28 týždňov od vzniku nároku na materské, osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do\nsvojej starostlivosti má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný\npoistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na\nmatejské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do\ndovŕšenia trov rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti\nbol nemocensky poistený, najmenej 270 dní.\n\n11. Podľa § 49 ods. 2 písm. d/ zákona o sociálnom poistení, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do\nstarostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa\npôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok,\n12. Podľa § 51 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba\nalebo právnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie\nstarať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom\nprevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej\nfyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania\nnároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.\n13. Podľa § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu,\nako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o\ndieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa\npoistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku\nna materské.\n14. V konaní nebolo sporné, že žalobca bol povinne nemocensky poistený ako zamestnanec\nzamestnávateľa Nemak Slovakia, s.r.o. od 01.05.2006, v ktorom pracovnom pomere čerpal rodičovskú\ndovolenku a požiadal o materské s tým, že rodičovská dovolenka mu bola poskytnutá od 10.09.2018.\nŽalobca so zamestnávateľom uzatvoril ďalšiu pracovnú zmluvu dňa 07.09.2018 s nástupom do práce\ndňa 10.09.2018, na dobu určitú, do 24.03.2019. Podľa informačného systému žalovanej, žalobca je\npovinne nemocensky poistený ako zamestnanec od 01.05.2006, a zároveň je povinne nemocensky\npoistený ako zamestnanec na základe vzniknutého nového pracovného pomeru od 10.09.2018, v oboch\nprípadoch ako zamestnanec toho istého zamestnávateľa a to na rovnakú pracovnú činnosť, pri rovnakom\npracovnom čase, s rovnakým miestom výkonu práce a rovnakou mzdou.\n15. V konaní bola medzi účastníkmi sporná otázka, či žalobca splnil podmienku prevzatia dieťaťa do\nstarostlivosti v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorá je predpokladom pre\npriznanie materskej dávky z nemocenského poistenia.\n16. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,\nsa kasačný súd stotožňuje s právnym názorom vysloveným krajským súdom v odôvodnení jeho\nrozsudku. Podľa názoru kasačného súdu je rozsudok krajského súdu vecne správny a náležite\nodôvodnený, pričom krajský súd sa v ňom vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu.\n17. Argumentácia sťažovateľa je založená v zásade na zhodných dôvodoch aké uvádzal v odvolacom\nkonaní pred správnym orgánom ako aj v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach pred krajským\nsúdom.\n18. Nesprávny procesný postup krajského súdu, ktorým bolo žalobcovi ako účastníkovi konania\nznemožnené vykonávať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nvidel sťažovateľ v tom, že krajský súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré nevyšli najavo v tomto konaní,\npričom nešlo o skutočnosť všeobecne známu alebo vyplývajúcu z právneho predpisu (čl. 11 ods. 4\nzákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v spojení s § 5 ods. 1 SSP). Konkrétne, sťažovateľ\nnamietal, že krajský súd prevzal tvrdenie žalovanej o tom, že žalobca ako otec len formálne nastúpil\nna rodičovskú dovolenku (bod 35. odôvodnenia rozsudku krajského súdu), pričom toto tvrdenie nebolo\nničím preukázané a nevyšlo najavo v tomto konaní.\n19. Kasačný súd v uvedenom kontexte poukazuje na vyjadrenia sťažovateľa v administratívnom i\nsúdnom konaní, podľa názoru ktorého starostlivosť o maloleté dieťa neznamená, že ju rodič musí\nvykonávať 24 hodín denne, pokiaľ si vie zabezpečiť ochranu dieťaťa dočasnou starostlivosťou inej\nfyzickej osoby. Podporne pritom poukázal na ustanovenia zákona o rodine [§ 28 ods. 1 písm. a/, ods.\n2 a 3] a zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa [§ 2 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. e/ a\nvypustenie podmienky povinnosti osobnej starostlivosti z § 3 ods. 3 od 01.01.2011], z ktorých vyvodzuje\nzáver, že ku dňu rozhodnému pre posúdenie žiadosti (dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti) vykonáva\nstarostlivosť o dieťa.\n\n20. Kasačný súd s interpretáciou podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti tak, ako ju vykladá\nsťažovateľ, nesúhlasí. Zmyslom materskej dávky je kompenzácia za stratu príjmu počas starostlivosti o\ndieťa. Predpokladom je teda skutočná starostlivosť o dieťa a strata príjmu ako jej dôsledok.\n21. Iba formálne prevzatie dieťaťa otcom v zmysle uzatvorenej dohody rodičov, bez reálneho naplnenia\njej obsahu, nezodpovedá účelu materskej dávky. Napriek tomu, že pojem starostlivosť nie je v zákone\no sociálnom poistení definovaná, nemožno vychádzať z pojmu riadna starostlivosť v zmysle zákona\no rodičovskom príspevku, ako to uvádza žalobca, a to z dôvodu, že rodičovský príspevok je dávka\niného charakteru. Rodičovský príspevok je štátnou sociálnou dávkou upravenou v osobitnom zákone,\nktorou štát prispieva všetkým rodičom v rovnakej sume bez ohľadu na výšku dosiahnutého príjmu.\nÚčelom materskej dávky nie je zvýšiť príjem rodiny, ale kompenzovať výpadok príjmu jedného z rodičov v\ndôsledku starostlivosti o dieťa. Rovnako na výklad pojmu starostlivosť na účely poskytovania materského\nnemožno aplikovať ani všeobecne (rámcovo) definované práva a povinnosti rodičov uvedené v zákone o\nrodine, ako sa sťažovateľ domnieva, lebo zákon o sociálnom poistení na tento právny predpis v súvislosti\ns poskytovaním konkrétnej dávky nemocenského poistenia - materského, taktiež neodkazuje, pričom\nani riadne plnenie týchto (generálnych) rodičovských povinností nárok na materské nezakladá.\n22. Podľa názoru sťažovateľa, krajský súd vec tiež nesprávne právne posúdil, keď nesprávne\ninterpretoval obsah právnej normy uvedenej v § 30 a v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. d/ zákona o sociálnom\npoistení.\n23. Kasačný súd zastáva názor, že vyhodnocovanie otázky, či došlo k faktickému prevzatiu dieťaťa\ndo starostlivosti druhého rodiča ako aj k faktickej zmene v starostlivosti o dieťa vykonávanej týmto\ndruhým rodičom, je zo strany správnych orgánov opodstatnené a náležité. V danom prípade kasačný\nsúd považoval za dôvodné, aby sa správne orgány pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na materské,\nosobitne v rámci správnej úvahy vysporiadali v záujme zachovania účelu nemocenského poistenia aj\ns tým, či je možné, aby žiadateľ o dávku poskytoval starostlivosť dieťaťu napriek tomu, že počnúc\ndňom prevzatia starostlivosti o dieťa uzatvoril nový pracovný pomer s tým istým zamestnávateľom (dňa\n07.09.2018) s týždenným úväzkom 40 hodín a totožnou základnou mesačnou mzdou, pričom ide o\npracovný pomer na dobu určitú - do 24.03.2020, ktorá zodpovedá obdobiu 28 týždňov od vzniku nároku\nna materské.\n24. Z interných systémov žalovaná zároveň disponovala informáciou, že matka dieťaťa je od 22.03.2017\nevidovaná ako povinne dôchodkovo poistená osoba z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa (tzv. poistenec\nštátu) a do pracovného procesu sa od 10.09.2018 nezaradila, čo sa v konaní ani nestalo sporným.\nŽalovaná preto opodstatnene predpokladala, že starostlivosť o dieťa naďalej zabezpečuje matka v\nrovnakom rozsahu, keď otec dieťaťa si naďalej v rovnakom časovom rozsahu plní svoje pracovnoprávne\npovinnosti u toho istého zamestnávateľa.\n25. Neobstojí preto kasačná námietka sťažovateľa, že záver o iba formálnom nástupe sťažovateľa\nna rodičovskú dovolenku, v konaní nebol podložený a ani preukázaný, v dôsledku čoho malo dôjsť k\nporušeniu jeho práva na spravodlivý proces.\n26. Záver žalovanej, že v danom prípade a za daných okolností otec dieťaťa vykonávajúci zárobkovú\nčinnosť naďalej, s rovnakým pracovným úväzkom a za porovnateľnú mzdu ako pred čerpaním\nrodičovskej dovolenky, starostlivosť o dieťa prevzal len formálne (fiktívne) a nemôže byť preto\npovažovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, keď\nzároveň nedošlo ani k naplneniu kompenzačnej funkcie materského (k strate príjmu zo zárobkovej\nčinnosti v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku), korešponduje zistenému\nskutkovému stavu. Sťažovať pritom ani netvrdil, že v dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, došlo u\nneho k strate príjmu zo zárobkovej činnosti, resp. že pracovnú činnosť vykonáva inak či v inom rozsahu\nnež pred nástupom na rodičovskú dovolenku v dôsledku osobnej starostlivosti o dieťa.\n27. Záver, že zákonodarca predpokladal skutočnú starostlivosť o dieťa, vyplýva aj z ustanovenia § 51\nods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, ktorý viaže zánik nároku na materské práve na dôvod, že sa\npoistenec prestal starať o dieťa. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že osoba, ktorá sa prestala\nstarať o dieťa z iného dôvodu ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, musí byť len poistenec, teda ten,\nkto poberá materské ako dávku z nemocenského poistenia, čo v konečnom dôsledku znamená, že práve\n\ntáto osoba sa predtým musela o dieťa starať. V prípade, ak by sa nevyžadovala skutočná starostlivosť o\ndieťa poistencom a postačovala by iba formálna dohoda, zakotvenie uvedených dôvodov zániku nároku\nna materské by nedávalo zmysel. Kasačný súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom\nsprávneho súdu, že táto osoba (v danom prípade otec) je pri výkone starostlivosti o dieťa nezastupiteľná.\n28. Kasačný súd zastáva právny názor, že ustanovenie § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení priamo\nnadväzuje na dikciu § 49 ods. 1 tohto zákona a potvrdzuje právny záver, že poistenec, ktorý dieťa prevzal\ndo starostlivosti, sa o toto dieťa musí osobne starať.\n29. Sťažovateľ sa preto nesprávne domnieva, že podmienku starostlivosti o dieťa uvedenú v § 49 ods.\n1 zákona o sociálnom poistení spĺňa už tým, že po dohode s matkou prevzal dieťa do starostlivosti.\n30. Kasačný súd podporne poukazuje aj na znenie bodu 19 Preambuly Smernice Európskeho\nparlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20.06.2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom\nrodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ, v ktorom\nsa uvádza: „V záujme podpory rovnomerného rozdelenia opatrovateľských povinností medzi ženami a\nmužmi a možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi už v rannom veku detí, by sa malo zaviesť\nprávo na otcovskú dovolenku pre otcov alebo pre rovnocenných druhých rodičov, ak sú uznaní vo\nvnútroštátnom práve a v rozsahu, v akom sú v ňom uznaní. Takáto otcovská dovolenka by sa mala\nčerpať v čase okolo narodenia dieťaťa a mala by byť jasne spojená s narodením na účely poskytovania\nstarostlivosti.“\n31. Je teda zrejmé, že účelom nie je podpora otcov v poberaní materského ako peňažnej dávky,\nale v tom, aby sa vo vyváženej miere osobne podieľali na rodinných povinnostiach a teda aj na\nstarostlivosti o dieťa, čo je v priamom rozpore s výkladom, ktorý prezentuje sťažovateľ. Pokiaľ otec\ndieťaťa nezabezpečuje starostlivosť o dieťa, o ktoré sa naďalej stará matka (alebo iná osoba), nie je\nzabezpečená možnosť matky vrátiť sa do pracovného procesu, čo je zmyslom podpory otcov v čerpaní\nrodičovských dovoleniek a materských dávok. Nedochádza k rovnomernému rozdeleniu povinností\nsúvisiacich so starostlivosťou o dieťa a ani k možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi.\n32. Výklad podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti, ktorý žalovaná (a následne aj krajský súd) v\npreskúmavanom rozhodnutí uplatnila, považuje kasačný súd zároveň eurokonformný a neprieči sa ani\núčelu stanovenému v uvedenej smernici.\n33. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP ako\nnedôvodnú zamietnuť.\n34. O trovách konania kasačný súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalobcovi\nnárok na náhradu trov konania nevznikol vzhľadom na jeho neúspech v konaní, a žalovanej kasačný\nsúd náhradu trov tohto konania nepriznal, lebo nezistil dôvod na taký postup (§ 168 SSP).\n35. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}