{"guid": "408bd406-28dd-42d6-85c4-40197f4b7923:223c6419-bb16-4d44-af9f-f16bedb74bc2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6019200182.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/28/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/28/2020 z 26. 5. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2021, sp. zn. 7Sžsk/28/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:6019200182.1", "identifikacne_cislo": "6019200182", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2021-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/223c6419-bb16-4d44-af9f-f16bedb74bc2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200182.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200182.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200182.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/28/2020\n6019200182\n26. 05. 2021\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2021:6019200182.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a\nčleniek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: N..\nU. R., nar. XX. H. XXXX, bytom I. XXX/XX, V. B. V., právne zast. JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou\nso sídlom SNP 94, Žiar nad Hronom, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29.\naugusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 434-2/2019-BA zo dňa\n24. januára 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa\n26. septembra 2019, č. k. 30Sa/5/2019-51, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici\nzo dňa 26. septembra 2019, č.k. 30Sa/5/2019-51, z a m i e t a.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) právoplatným rozsudkom č.k. 30Sa/5/2019-51\nzo dňa 26. septembra 2019 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku\n(ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č.\n434-2/2019-BA zo dňa 24. januára 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovanej“), ako aj rozhodnutia Sociálnej\npoisťovne, pobočky Žiar nad Hronom č. 200-006851-CA04/2018 zo dňa 05. novembra 2018 (ďalej\nlen ,,prvostupňové rozhodnutie“). Predmetným rozhodnutím žalovaná odvolanie žalobcu zamietla a\npotvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad Hronom (ďalej len\n„prvostupňový orgán“) rozhodla vo veci nároku na nemocenskú dávku žalobcu tak, že podľa § 49 zák. č.\n461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) nemá\nžalobca nárok na materské v období od 01. októbra 2018 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie.\n2. Krajský súd uviedol, že prvostupňový orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že\nžalobca si uplatnil nárok na materské z dôvodu starostlivosti o mal. syna T. R., nar. XX. H.Í. XXXX, v\nobdobí od 01. októbra 2018 predložením žiadosti o materské z nemocenského poistenia žalobcu ako\nzamestnanca u zamestnávateľa Nemak Slovakia, s. r. o., Ladomerská Vieska 394, Žiar nad Hronom\n(ďalej len ,,zamestnávateľ“), ktoré trvá od 01. júna 2013. Zamestnávateľ registračným listom fyzickej\nosoby dňa 28. septembra 2018 oznámil žalovanej začiatok čerpania rodičovskej dovolenky žalobcu od\n01. októbra 2018 a zároveň v ten istý deň oznámil vznik nového nemocenského poistenia žalobcu ako\nzamestnanca od 01. októbra 2018 na základe súbežného pracovného pomeru. Dňa 26. septembra 2018\nzamestnávateľ a žalobca ako zamestnanec uzatvorili nový pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej\n\nzmluvy s nástupom do práce 01. októbra 2018, aby žalobca mohol pokračovať a aj pokračoval vo\nvýkone práce u zamestnávateľa na plný úväzok. Žalobca oznámil odchod na rodičovskú dovolenku\nod 01. októbra 2018 a v čase od 01. októbra 2018 naďalej vykonával pracovnú činnosť u toho istého\nzamestnávateľa na plný úväzok. Na základe uvedeného tak vystala otázka dôvodnosti a opodstatnenosti\nospravedlňovania prekážky v práci u žalobcu zamestnávateľom titulom rodičovskej dovolenky z prvého\nuzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, keď už pred odchodom na rodičovskú dovolenku zmluvné\nstrany dňa 26. septembra 2018 uzatvorili nový pracovnoprávny vzťah s nástupom do práce od 01.\noktóbra 2018. Prvostupňový orgán dospel k záveru, že žalobcovi nárok na materské nevznikol, a\nteda mu nebolo priznané z dôvodu nesplnenia podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa. Žalobcovi\nbola poskytnutá za účelom prevzatia starostlivosti o dieťa rodičovská dovolenka, no napriek tomu aj\nnaďalej vykonával pracovnú činnosť, z ktorej dosahoval príjem v rovnakej výške ako z pracovnej činnosti\nzakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého si nárok na materské uplatnil. Zároveň nedošlo ani k\núprave pracovného času tak, aby mohol prevziať starostlivosť o dieťa, a teda možno predpokladať, že\nžalobca nastúpil na rodičovskú dovolenku len formálne za účelom čerpania dávky materského. Žalobca\ntak reálne nezabezpečuje tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do prevzatia dieťaťa zabezpečovala jeho\nmatka a starostlivosť je aj naďalej zabezpečená matkou v rovnakom rozsahu ako predo dňom, ktorý\nžalobca uviedol v dohode s matkou dieťaťa ako deň prevzatia dieťaťa do starostlivosti otca.\n3. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla, že jednou z osobitných podmienok nároku na materské\niného poistenca je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti\ntomuto dieťaťu, pričom táto podmienka je splnená, ak otec dieťa prevezme do svojej starostlivosti, teda\nodo dňa prevzatia už nebude starostlivosť dieťaťu poskytovať matka, ale otec. Prevzatím dieťaťa do\nstarostlivosti otcom sa rozumie, že otec dieťaťa prevzal na seba tú časť starostlivosti, ktorú do okamihu\nprevzatia poskytovala dieťaťu matka, aby sa matka opätovne mohla zaradiť do pracovného procesu.\nPodmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti nie je splnená, ak sa o dieťa naďalej stará matka. Ak sa\nmatka dieťaťa reálne starala o dieťa do prevzatia starostlivosti o dieťa otcom a stará sa o toto dieťa\naj naďalej, je prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca len formálne. Žalovaná sa stotožnila so záverom\nprvostupňového orgánu, a to o formálnosti prevzatia starostlivosti o dieťa žalobcom. Poukázala na to,\nže žalobca popri čerpaní rodičovskej dovolenky u toho istého zamestnávateľa súbežne uzavrel s týmto\nzamestnávateľom nový pracovnoprávny vzťah, naďalej vykonával prácu v tom istom časovom rozsahu a\nza tých istých mzdových podmienok ako pred formálnym prevzatím starostlivosti o dieťa. Keďže žalobca\nprevzal dieťa do starostlivosti len formálne, nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a\nnásledného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zák. č. 461/2003\nZ.z. v znení do 31.12.2018, preto sa nepovažuje za iného poistenca, keďže napriek formálne uzavretej\ndohode s matkou dieťaťa fakticky neprevzal dieťa do starostlivosti a následne mu ju ani neposkytoval. Po\nformálnom prevzatí dieťaťa do starostlivosti vykonáva pracovnú činnosť s rovnakým plným pracovným\núväzkom u toho istého zamestnávateľa, u ktorého súbežne čerpá rodičovskú dovolenku, pričom matka\nnaďalej poskytovala dieťaťu starostlivosť tak, ako ju poskytovala aj pred nástupom žalobcu na rodičovskú\ndovolenku. Žalovaná odkázala na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 71/2013, IV. ÚS 92/2012, I.\nÚS 351/2010 a I. ÚS 306/2010, v zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno\npristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako\njednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu. V prejednávanej veci vyhodnotila\nkonanie žalobcu ako účelové, ktorého cieľom je čerpanie materského. K poukazu na odlišný postup\nv obdobných prípadoch do septembra 2018, žalovaná uviedla, že každý jeden prípad si vyžaduje\nindividuálne posúdenie a zistenie všetkých relevantných skutočností, preto aj dva skutkovo obdobné\nprípady rovnakého druhu by mohli byť vyhodnotené rozdielne. K námietke o nedostatočne zistenom\nskutkovom stave žalovaná odkázala na § 195 ods.1 a 3 a § 196 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. s tým, že\nprvostupňový orgán vychádzal pri rozhodovaní najmä z údajov poskytnutých zamestnávateľom žalobcu\na z ďalších údajov evidovaných v informačnom systéme žalovanej.\n4. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že\nrozhodnutia boli vydané v rozpore so zisteným skutkovým stavom a v rozpore so zákonom, arbitrárne,\nzaložené na svojvôli orgánov žalovanej. Žalobca si nárok na materské uplatnil ako iný poistenec,\nktorý prevzal dieťa do starostlivosti, t.j. ako otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po\nuplynutí 6 týždňov odo dňa pôrodu a matka nepoberala materské alebo rodičovský príspevok. Medzi\núčastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca je otcom maloletého dieťaťa, uzavrel dohodu o prevzatí\ndieťaťa do svojej starostlivosti s matkou dieťaťa, matka nepoberá materské ani rodičovský príspevok,\nv posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej\n\n270 dní. Sporným sa medzi účastníkmi konania stalo vyhodnotenie reálnosti prevzatia dieťaťa žalobcom\ndo starostlivosti, výklad pojmu prevzatie do starostlivosti, resp. poskytovania starostlivosti, ako aj\nvyhodnotenie skutkových okolností prejednávanej veci, t.j. že otec dieťaťa uzavrel novú pracovnú\nzmluvu, ktorou bol dojednaný pracovný pomer na dobu určitú od 01. októbra 2018, t.j. nástup na\nrodičovskú dovolenku do 08. apríla 2018, t.j. koniec obdobia, za ktoré sa poskytuje materské, s tým\nistým zamestnávateľom, s ktorým mal dojednaný pracovný pomer na dobu neurčitú, ktorý sa prerušil v\ndôsledku nástupu na rodičovskú dovolenku, a za obdobných mzdových podmienok.\n5. Podľa názoru krajského súdu žalovaná v napadnutých rozhodnutiach vysvetlila preskúmateľným\nspôsobom aplikáciu dotknutých ustanovení zák. č. 461/2003 Z.z., pričom nevychádzala len zo\nsamotného textu zákona, ale prihliadla na jeho účel a na účel jednotlivých inštitútov v ňom zakotvených.\nPri výklade dotknutej právnej úpravy, vychádzajúc z jej účelu, zohľadnila aj požiadavku spravodlivého\nusporiadania dotknutých spoločenských vzťahov a kritérium dobrých mravov. Žalovaná správne\nposudzovala a vyhodnocovala splnenie podmienok nároku žalobcu na materské, pričom sa zamerala\nnielen na formálne splnenie zákonom stanovených podmienok, ale na ich materiálne splnenie v kontexte\ns účelom dotknutých ustanovení zák. č. 461/2003 Z.z.\n6. Zákon o sociálnom poistení pre účely nároku na materské pre iného poistenca, ako je matka\ndieťaťa, vyžaduje splnenie aj ďalších osobitných podmienok, a to prevzatie dieťaťa do starostlivosti a\nzabezpečovanie starostlivosti o dieťa. S prihliadnutím na účel materského je na mieste, ak žalovaná\nskúma, či nejde len o formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti a vyhodnocuje zistené skutočnosti\nindividuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Pri zohľadnení účelu zákona, účelu inštitútu\nmaterského, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené podmienky pre iného poistenca, ako je matka\ndieťaťa, ktorý prevzal dieťa do svojej starostlivosti, je logický záver a požiadavka orgánov žalovanej,\naby osoba, ktorá sa chce starať o dieťa a uplatňuje nárok na materské, preukázala, že prevzala tú\nčasť starostlivosti, ktorú zabezpečovala matka dieťaťa a zároveň, aby preukázala, ako sa zmenila\njej životná situácia v dôsledku starostlivosti o dieťa. Pri výkone práce v trvalom pracovnom pomere,\ns rovnakým rozsahom pracovného času a s obdobnými mzdovými podmienkami, nedošlo k zmene\nosobných pomerov žiadateľa o dávku, a teda nie je naplnený hlavný účel materského. Žalobca v správnej\nžalobe v konkrétnostiach neuviedol, ako zabezpečuje starostlivosť o dieťa a nijako to v konkrétnostiach\nani nepopísal. Žalobnými námietkami napádal závery orgánov žalovanej bez konkrétnych tvrdení,\nbez popisu skutkových okolností, ktoré by boli spôsobilé prelomiť závery prijaté žalovanou. Obmedzil\nsa len na všeobecné argumenty o nedostatočne zistenom skutkovom stave, ale žiadne konkrétne\nokolnosti, ktoré by vysvetľovali jeho osobné pomery a preukazovali by reálnosť prevzatia dieťaťa do jeho\nstarostlivosti, neuviedol.\n7. Krajský súd nepovažoval za dôvodnú námietku, že orgány žalovanej akceptovali predloženú dohodu\no prevzatí dieťaťa do jeho starostlivosti pre účely odňatia rodičovského príspevku a neakceptovali\nju pre účely materského. Z ustanovení Zákona o rodičovskom príspevku vyplýva, že pre odňatie\nrodičovského príspevku nie je potrebné predkladanie takejto dohody o zmene v starostlivosti o dieťa, ale\nrodičovský príspevok sa odníme od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v\nktorom sa rodičovský príspevok vyplatil, na žiadosť oprávnenej osoby. Zákon o rodičovskom príspevku\nustanovuje, že nárok na rodičovský príspevok nevzniká ani jednej oprávnenej osobe, ak aspoň jedna\nz nich má nárok na materské, teda vylučuje súbežné poberanie materského a rodičovského príspevku,\npre zastavenie výplaty rodičovského príspevku na žiadosť poberateľa nevyžaduje splnenie žiadnych\nosobitných podmienok, a ani predloženie dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti inou osobou. Takáto\ndohoda je požadovaná zák. č. 461/2003 Z.z. pre prípad zmeny v osobe, ktorá sa stará o dieťa, pre\núčely priznania dávky materského. Je preto, a aj bola v posudzovanom prípade, vyhodnocovaná v\nkontexte zák. č. 461/2003 Z.z. a dávok v ňom upravených. Materské a rodičovský príspevok sú dve\nodlišné dávky, nakoľko materské je dávkou nemocenského poistenia a rodičovský príspevok je štátnou\nsociálnou dávkou, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa\na o poskytovaní tejto dávky rozhoduje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Tieto dve dávky majú odlišnú\nprávnu úpravu.\n8. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaná vychádzala z domnienky, že sa o dieťa reálne nestará,\npričom dôkazom o tom, že sa o dieťa stará, mala byť dohoda o prevzatí dieťaťa do starostlivosti,\nžalovaná spochybnila reálnu starostlivosť o dieťa v kontexte účelu materského poukazom na uzavretie\nnovej pracovnej zmluvy, trvanie nového pracovnoprávneho vzťahu na dobu určitú počas doby trvania\n\nnároku na materské, rozsah pracovného času v novom pracovnoprávnom vzťahu, mzdové podmienky,\nnepoberanie rodičovského príspevku matkou. Preskúmateľné závery, ktoré žalovaná vyvodila zo\nzistených skutočností, žalobca žiadnymi konkrétnymi argumentmi nevyvrátil. Tvrdenie žalobcu o tom,\nže realizuje starostlivosť o dieťa, bolo len v rovine všeobecného tvrdenia, bez prípadného popisu\nkonkrétnych skutkových okolností, pričom neobstojí ani poukazovanie na zníženie príjmu rodiny v\ndôsledku toho, že matka sa vzdala rodičovského príspevku, pretože o tento mohla opätovne požiadať.\n9. K Zákonu o rodine, na ktorý poukazoval žalobca, krajský súd uviedol, že tento upravuje rodinu a vzťahy\nv nej, a to v kontexte vzájomných práv a povinností subjektov tam zadefinovaných, ale aj v kontexte\nich spoločenskej zodpovednosti. Inštitúty Zákona o rodine, medzi nimi aj rodičovské práva a povinnosti,\nsúčasťou ktorých je sústavná a dôsledná starostlivosť o dieťa, je potrebné vnímať v inom kontexte ako\npojem starostlivosti v zmysle zák. č. 461/2003 Z.z., ktorý je právnym predpisom verejného práva a v\nňom obsiahnuté pojmy je treba vykladať s prihliadnutím na účel tohto zákona. Ako správne uzavrela\nžalovaná, realizácia rodičovských práv a povinností v zmysle Zákona o rodine nie je dostačujúca sama o\nsebe pre konštatovanie splnenia podmienok vymedzených v zák. č. 461/2003 Z.z., ktoré sú vymedzené\nv nadväznosti na individuálny účel konkrétnej dávky sociálneho poistenia. Nie je tu priestor na prelínanie\nsa inštitútov Zákona o rodine a zák. č. 461/2003 Z.z. vzhľadom na odlišnosť oblasti právnej úpravy.\n10. Pokiaľ žalobca poukazoval na iné prípady, o ktorých neboli predložené žiadne konkrétne dôkazy,\nkrajský súd uviedol, že žalovaná sama priznala odklon od svojho predchádzajúceho postupu, ktorý je\npodľa krajského súdu tolerovateľný, ak sa odstraňuje nesprávna aplikačná prax, a to aj bez zmeny\nprávnej úpravy.\n11. Podľa názoru krajského súdu závery, ktoré boli uvedené žalovanou v preskúmavaných rozhodnutiach\nzodpovedajú zistenému skutkovému stavu a bola uvedená aj preskúmateľná úvaha o aplikácii právnych\npredpisov s prihliadnutím na účel zák. č. 461/2003 Z.z., ako aj s prihliadnutím na účel konkrétnej dávky\nnemocenského poistenia. Pokiaľ dochádza k nesprávnej aplikácii právneho predpisu, tak túto nie je\nmožné tolerovať „navždy“, ale je potrebné rešpektovať nápravu v rozhodovacej činnosti orgánov verejnej\nsprávy, pokiaľ táto zodpovedá zákonu. Každý prípad je potrebné posudzovať individuálne a vyhodnotiť\nkonkrétne skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.\n12. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi náhradu trov\nkonania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.\nII.\nKasačná sťažnosť\n13. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť s poukazom na § 440\nods. 1 písm. f) a g) SSP. K dôvodu kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP uviedol, že\nkrajský súd porušil jeho právo na spravodlivé prejednanie veci, keď v rozpore s princípom preferencie\nobsahu procesných úkonov strán zobral do úvahy skutočnosti, ktoré nevyšli najavo v konaní, pričom\nnešlo o skutočnosť všeobecne známu alebo vyplývajúcu z právneho predpisu v zmysle čl. 11 ods. 4\nCSP v spojitosti s § 5 ods. 1 SSP. Krajský súd prevzal tvrdenie žalovanej, že žalobca ako otec len\nformálne nastúpil na rodičovskú dovolenku, pričom toto tvrdenie nebolo v konaní preukázané, ale naopak\npredložením dohody rodičov o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, žalobca preukázal jednu z podmienok\nzákona na priznanie rodičovského príspevku. Krajský súd teda porušil čl. 11 ods. 4 CSP, keď zobral\ndo úvahy tvrdenie, ktoré ničím v konaní nebolo preukázané. Týmto konaním došlo k porušeniu práva\nžalobcu na spravodlivý proces.\n14. K dôvodu kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP žalobca uviedol, že krajský súd\nnesprávne právne vec posúdil, keď nesprávne interpretoval obsah právnej normy, a to § 30, § 49 ods.\n1 a ods. 2 písm. d) zák. 461/2003 Z.z. Z odôvodnenia v bode 93 napadnutého rozsudku vyplýva, že je\npotrebné uznať argumentáciu žalobcu, že zák. 461/2003 Z.z. nevylučuje výkon závislej činnosti počas\npoberania materského. V zmysle § 30 písm. b) zák. 461/2003 Z.z. poistenec nesmie mať príjem, ktorý\nsa považuje za vymeriavací základ z toho pracovného vzťahu, z ktorého si uplatňuje nárok na materské.\nUvedené ustanovenie teda nevylučuje možnosť mať príjem z iného pracovného vzťahu ako z toho,\nktorý sa považuje za vymeriavací základ, z ktorého si poistenec uplatňuje nárok na materské. Zároveň\nvšak krajský súd v bode 94 napadnutého rozsudku uviedol, že zák. 461/2003 Z.z. pre účely nároku na\n\nmaterské pre iného poistenca ako je matka dieťaťa, vyžaduje splnenie aj ďalších osobitných podmienok,\na to prevzatie dieťaťa do starostlivosti a zabezpečovanie starostlivosti o dieťa.\n15. Krajský súd interpretoval právnu normu v tom smere, že žalobca musel spĺňať aj osobitné podmienky\nzákona, ktoré nespĺňal, pričom z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca splnil\nvšetky podmienky stanovené zákonom a tieto i preukázal. V zmysle výsledkov dokazovania mal pritom\ninterpretovať tieto právne normy tak, že žalobca splnil všetky zákonom stanovené podmienky na\npriznanie dávky.\n16. V zmysle § 30 zák. 461/2003 Z.z. zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky\nustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po\njeho zániku v ochrannej lehote a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods.\n1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu\nna poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.\n17. V zmysle § 49 ods. 1 zák. 461/2003 Z.z. iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa\no toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov\nod vzniku nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch\nrokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. V zmysle §\n49 ods. 2 písm. d) zák. 461/2003 Z.z. iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa\npo dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá\nmaterské alebo rodičovský príspevok.\n18. Dohoda matky a otca o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca nebola sporná. Potom nebolo na\nmieste, keď krajský súd uviedol v bode 95 napadnutého rozsudku, že žalobca v správnej žalobe\nv konkrétnostiach neuviedol, ako zabezpečuje starostlivosť o dieťa a nijako to v konkrétnostiach\nnepopísal, žalobnými námietkami napádal závery orgánov žalovanej bez konkrétnych tvrdení, bez\npopisu skutkových okolností, ktoré by boli spôsobilé prelomiť závery prijaté orgánmi žalovanej, pretože v\nzmysle zák. č. 461/2003 Z.z. je potrebná dohoda s matkou a nie preukazovanie konkrétností starostlivosti\no dieťa.\n19. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie alternatívne, aby zmenil rozsudok krajského súdu tak, že prvostupňové\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom č. 200 - 006851CA04/2018 zo dňa 05.\nnovembra 2018 a rozhodnutie žalovanej č. 434-2/2019-BA zo dňa 24. januára 2019 zruší a vec vráti\nSociálnej poisťovni, pobočka Žiar nad Hronom na ďalšie konanie. Žalobca zároveň navrhol, aby mu\nkasačný súd priznal voči žalovanej úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nIII.\nVyjadrenie ku kasačnej sťažnosti\n20. Žalovaná sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnila s odôvodnením napadnutého\nrozsudku krajského súdu. Skutočnosť, že žalobca fakticky neprevzal dieťa do svojej starostlivosti\nod 01. októbra 2018, ako to deklaroval predloženou dohodou rodičov o prevzatí starostlivosti\no dieťa uzatvorenou dňa 26. septembra 2018, bola v konaní riadne preukázaná. Podkladmi sú\nzabezpečené listinné dôkazy, a to pracovné zmluvy medzi žalobcom a zamestnávateľom vrátane príloh,\npotvrdenie zamestnávateľa zo dňa 05. októbra 2018, a tiež doklady a informácie získané žalovanou\nz vlastnej činnosti, a to predložené Registračné listy fyzickej osoby, Mesačné výkazy poistného na\nsociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, údaje týkajúce sa matky dieťaťa.\nZabezpečené dôkazy preukazujú, že žalobca podmienku prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti\nustanovenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zák. č. 461/2003 Z.z. účinnom do 31. decembra 2018 nesplnil,\nsplnenie tejto podmienky len predstieral.\n21. Žalobca žiadal o priznanie materského, ktorého účelom je kompenzácia straty príjmu z dôvodu\nstarostlivosti o dieťa, napriek tomu, že kompenzačný účel zák. č. 461/2003 Z.z. nie je v danom\nprípade naplnený, pretože k strate príjmu u žalobcu nedošlo, nedošlo k prerušeniu výkonu práce u\nzamestnávateľa a žalobca si neupravil životnú situáciu tak, aby mohol prevziať starostlivosť o dieťa.\n\n22. Zdôraznila, že oba pracovnoprávne vzťahy boli dohodnuté s týždenným pracovným úväzkom 40 h a\nzákladnou mesačnou mzdou cca 1.900,- Eur. Všetky skutočnosti preukazujú, že dôvodom uzatvorenia\nnovej pracovnej zmluvy zo dňa 26. septembra 2018 so zamestnávateľom bol záujem žalobcu uplatniť\nsi nárok na materské popri súčasnom výkone práce na plný pracovný úväzok, t.j. cieľom bolo poberať\nmaterské a súčasne dosahovať príjem zo zamestnania.\n23. Žalovaná poukázala na to, že v obdobných prípadoch bolo proti postupu žalovanej podaných\nniekoľko žalôb, ktoré prebiehajú na rôznych krajských súdoch Slovenskej republiky. Väčšina krajských\nsúdov sa stotožnila s jej názorom vo veci nesplnenia podmienky prevzatia a následného poskytovania\nstarostlivosti dieťaťu iným poistencom pri uplatnenom nároku na materské za súčasného nezmeneného\nčasového rozsahu výkonu pracovnej činnosti bez poklesu výšky príjmu.\n24. Z uvedených dôvodov žalovaná navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461\nSSP zamietol.\nIV.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n25. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1\nSSP v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení, že kasačnú sťažnosť\npodal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednohlasne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) dospel k záveru,\nže kasačnej sťažnosti žalobcu nemožno priznať úspech.\n26. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 26. mája 2021 (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n27. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n28. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n29. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské\npoistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie\npríjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.\n30. Podľa § 30 zák. č. 461/2003 Z.z. zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak\na) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského\npoistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a\nb) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý\nsa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie\nnemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.\n31. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý\nsa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28\ntýždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej\nstarostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec,\nktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské\n37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia\ntroch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol\nnemocensky poistený najmenej 270 dní.\n32. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zák. č. 461/2003 Z.z. iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je\notec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka\nnepoberá materské alebo rodičovský príspevok.\n\n33. Podľa § 51 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo\nprávnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o\ndieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia\ndieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej\nosoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku\nna materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.\n34. Podľa § 51 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z., ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je\njeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a\nopätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec\nprestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.\n35. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. materské sa poskytuje za dni.\n36. Podľa § 52 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len\njednému poistencovi. To neplatí, ak inému poistencovi vznikne nárok na materské podľa § 49 ods. 1\npočas obdobia uvedeného v § 48 ods. 9.\n37. Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z\nkaždého nemocenského poistenia.\n38. Podľa § 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním\nrozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné\npodklady na rozhodnutie.\n39. Podľa § 195 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a\nvyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo\nznáme organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.\n40. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 571/2009 Z.z. rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát\nprispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.\n41. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 571/2009 Z.z. oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak\na) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a\nb) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len \"pobyt\") alebo je\nosobou podľa osobitného predpisu.\n42. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 571/2009 Z.z. riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť\nposkytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä\nprimeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok\ndieťaťa podľa osobitného predpisu.\n43. Podľa § 3 ods. 4 zák. č. 571/2009 Z.z. podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za\nsplnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou\nfyzickou osobou alebo právnickou osobou.\n44. S právnym záverom krajského súdu sa kasačný súd stotožnil vychádzajúc zo skutkového stavu,\nktorý podrobne v odôvodnení rozsudku popísal krajský súd.\n45. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým zamietla odvolanie\nžalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým nebol žalobcovi priznaný nárok na materské od\n01. októbra 2018 na základe jeho žiadosti o materské z dôvodu starostlivosti o mal. dieťa.\n46. Medzi účastníkmi konania nebola spornou skutočnosť, že žalobca si žiadosťou o materské zo dňa\n26. septembra 2018 uplatnil nárok na materské v súvislosti s prevzatím mal. dieťaťa do starostlivosti\nodo dňa 01. októbra 2018. Spornou nebola ani skutočnosť o uzavretí dohody medzi rodičmi o prevzatí\ndieťaťa do starostlivosti zo dňa 26. septembra 2018, v ktorej žalobca prehlásil, že mal. dieťa preberá odo\ndňa 01. októbra 2018 do svojej starostlivosti. Spornou rovnako tak nebola ani skutočnosť, že žalobca\n\nuzavrel pracovnú zmluvu so spoločnosťou Nemak Slovakia s.r.o., v ktorej je ako druh práce, na ktorý sa\nzamestnanec prijíma, uvedené: Prevádzkový elektrikár, miesto výkonu práce je v sídle zamestnávateľa\n(Ladomerská Vieska 394, Žiar nad Hronom), deň nástupu do práce je 01. október 2018. Pracovný\nčas žalobcu bol 40 hodín týždenne a základná mesačná mzda bola 1.448,- Eur. Spornou bola medzi\núčastníkmi skutočnosť, či žalobca splnil jednu zo zákonných podmienok na priznanie materského, a\nto, či zamestnanie žalobcu na plný pracovný úväzok v zmysle predmetnej pracovnej zmluvy malo\nza následok vznik podmienok, ktoré objektívne vylúčili prevzatie starostlivosti o mal. dieťa. Žalovaná\nžalobcovi nepriznala nárok na uplatnenú nemocenskú dávku pre nesplnenie podmienky reálneho\nprevzatia starostlivosti o dieťa žalobcom podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zák. č. 461/2003 Z.z.\n47. Podľa názoru kasačného súdu žalovaná posúdila zákonné podmienky na priznanie uplatneného\nnároku na materské v súlade s požiadavkou zák. č. 461/2003 Z.z. na kumulatívne splnenie podmienok\npodľa § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zák. č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 2 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. Žalovaná\nv predmetnej veci vychádzala zo skutočného stavu veci, keď z administratívneho spisu vyplýva, že\nvykonala dôkazy potrebné na objasnenie veci.\n48. Materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zák. č. 461/2003 Z.z.\nposkytuje z nemocenského poistenia, pričom sa jedná o opakujúcu sa peňažnú dávku, nahrádzajúcu\nmzdu alebo plat počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa.\nNemocenská dávka plní účel hmotného zabezpečenia v dôsledku materstva, resp. u iného poistenca v\ndôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej\nčinnosti z tohto dôvodu. Účelom materského je teda preklenúť časové obdobie, kedy v dôsledku\nmaterstva alebo prevzatia dieťaťa do starostlivosti poistenci nemôžu pracovať vôbec alebo len\nobmedzene, čo viedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti. Iba formálne prevzatie\ndieťaťa otcom v zmysle uzatvorenej dohody rodičov, bez reálneho naplnenia jej obsahu, nezodpovedá\núčelu materskej dávky. Napriek tomu, že pojem starostlivosť nie je v zák. č. 461/2003 Z.z. definovaný,\nnemožno vychádzať z pojmu riadna starostlivosť v zmysle zákona o rodičovskom príspevku, a to z\ndôvodu, že rodičovský príspevok je dávka iného charakteru. Rodičovský príspevok je štátnou sociálnou\ndávkou upravenou v osobitnom zákone, ktorou štát prispieva všetkým rodičom v rovnakej sume bez\nohľadu na výšku dosiahnutého príjmu. Naproti tomu účelom materského nie je zvýšiť príjem rodiny,\nale kompenzovať výpadok príjmu jedného z rodičov v dôsledku starostlivosti o dieťa. Skutočnosť, že\nzákonodarca predpokladal skutočnú starostlivosť o dieťa, vyplýva aj z § 51 ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003\nZ.z., ktorý viaže zánik nároku na materské práve na dôvod, že sa poistenec prestal starať o dieťa. Z\ntohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že osoba, ktorá sa prestala starať o dieťa z iného dôvodu,\nako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, musí byť len poistenec, teda ten, kto poberá materské ako\ndávku z nemocenského poistenia, čo v konečnom dôsledku znamená, že práve táto osoba sa predtým\nmusela o dieťa starať. V prípade, ak by sa nevyžadovala skutočná starostlivosť o dieťa poistencom\na postačovala by iba formálna dohoda, zakotvenie uvedených dôvodov zániku nároku na materské\nby nedávalo zmysel. Podľa názoru kasačného súdu táto osoba, t. j. otec, je pri výkone starostlivosti\no dieťa nezastupiteľná. Kasačný súd zastáva právny názor, že § 51 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z.\npriamo nadväzuje na dikciu § 49 ods. 1 a potvrdzuje právny záver, že poistenec, ktorý dieťa prevzal do\nstarostlivosti, sa o toto dieťa musí osobne starať.\n49. Z tohto dôvodu žalovaná správne dospela k záveru, že v danom prípade od nástupu žalobcu\ndo pracovného pomeru nebola splnená podmienka jeho starostlivosti o dieťa. Ak žalobca v priebehu\nrodičovskej dovolenky riadne pracoval v hlavnom pracovnom pomere na neskrátený týždenný pracovný\nčas, potom nie je možné konštatovať, že by sa staral o dieťa tak, ako to predpokladá zák. č. 461/2003\nZ.z., teda osobne, čoho dôsledkom by bola strata alebo zníženie jeho príjmu.\n50. Z ustanovenia § 30 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že iný poistenec, v tomto prípade otec\ndieťaťa, pre účely priznania materského nesmie v priebehu poskytovania starostlivosti o dieťa dosahovať\npríjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ z toho pracovného vzťahu, z ktorého si uplatnil nárok\nna materské. To však nevylučuje možnosť dosahovať príjem z iného pracovného vzťahu, t.j. z iného\nnemocenského poistenia, pričom súčasne, okrem tejto všeobecnej podmienky nároku na nemocenskú\ndávku, v danom prípade na materské, žiadateľ musí spĺňať aj ďalšie osobitné podmienky zákona,\nkonkrétne podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti po dohode s matkou a podmienku reálneho\nzabezpečovania starostlivosti tomuto dieťaťu.\n\n51. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto\ndieťaťu ustanovená v § 49 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. je splnená vtedy, ak otec dieťaťa fakticky, nielen\nformálne, prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Spravidla ide o situáciu, kedy otec dieťaťa prerušuje\nsvoju pracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa starať, a aby sa matka dieťaťa mohla vrátiť do pracovného\nprocesu. Taktiež môže ísť o situáciu, že otec dieťaťa aj po prevzatí dieťaťa do starostlivosti vykonáva inú\npracovnú činnosť, avšak\nv menšom rozsahu z hľadiska pracovného času ako pracovnú činnosť\nv pracovnom pomere,\nz ktorého si uplatnil nárok na materské.\n52. Pri posudzovaní možností žalobcu poskytovať mal. dieťaťu starostlivosť zodpovedajúcu\npodmienkam poskytovania materského je pritom rozsah pracovnej činnosti žalobcu a počet pracovných\nhodín v jednotlivých mesiacoch strávených na pracovisku potrebné posudzovať v súvislosti s rozsahom\njeho starostlivosti, ktorý vzhľadom na pripustenie možnosti vykonávania pracovnej činnosti poberateľom\ndávky, ale aj vzhľadom na starostlivosť druhého z rodičov, zjavne nie je absolútnym, teda predstavujúcim\n24 hodín denne.\n53. Splnenie zákonných podmienok je potrebné skúmať pri každom prípade individuálne, pričom treba\nmať na zreteli to, že výkon inej zárobkovej činnosti nie je prekážkou vzniku nároku na materské inému\npoistencovi, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené tak, aby za ich splnenia bolo\nmožné poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Nemožno akceptovať len formálne prevzatie dieťaťa\ndo starostlivosti, a preto je žalovaná oprávnená a aj povinná v záujme zistenia skutočného stavu veci\nskúmať a vyhodnocovať,\nči konkrétna dohoda rodičov o prevzatí dieťaťa do starostlivosti\niného poistenca je realizovateľná s prihliadnutím na okolnosti prípadu, ktoré sú tvorené aj možnosťami\nposkytovania starostlivosti dieťaťu v priebehu výkonu práce v domácom prostredí zamestnanca alebo\npri výkone práce na čiastočný úväzok, a či sa aj reálne táto dohoda rodičov napĺňa. Pri zohľadnení účelu\nzákona, účelu inštitútu materského, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené podmienky pre iného\npoistenca ako je matka dieťaťa, ktorý prevzal dieťa do svojej starostlivosti, je logický záver a požiadavka\nžalovanej, aby osoba, ktorá sa chce starať o dieťa a uplatňuje nárok na materské preukázala, že prevzala\ntú časť starostlivosti, ktorú zabezpečovala matka dieťaťa a zároveň, aby preukázala, ako sa zmenila jej\nživotná situácia\nv dôsledku starostlivosti o dieťa.\n54. Žalovaná dopytom na zamestnávateľa žalobcu zistila, že žalobca mal 40 hod. týždenný úväzok\nrovnako ako v pôvodnom pracovnom pomere.\n55. Kasačný súd má za to, že žalovaná ohľadom skutkového záveru o fiktívnosti deklarovaného prevzatia\nstarostlivosti o dieťa žalobcom a o fiktívnosti jej následného poskytovania dospela na základe dostatočne\nzisteného skutočného stavu veci. Žalovaná vychádzala pri jeho vyhodnotení nielen z obsahu predloženej\npracovnej zmluvy a výpisu platieb, ale vykonala dopyt na zamestnávateľa žalobcu za účelom, aby zistila\njeho dohodnutý týždenný úväzok a výšku základnej mesačnej mzdy, keď z takto poskytnutých informácií\nvyplýva, že žalobca nevykonával prácu len na čiastočný úväzok, pričom z pracovnej zmluvy vyplýva aj\nskutočnosť, že žalobca vykonával prácu priamo v sídle zamestnávateľa.\n56. Rovnako nemožno opomenúť kompenzačný účel poskytnutia predmetnej nemocenskej dávky, keď\núčelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie príjmu zo zárobkovej\nčinnosti v dôsledku rôznych životných situácií.\nVo vzťahu k materskému,\nako dávke poskytovanej z nemocenského poistenia, zákonodarca predpokladá stratu alebo zníženie\npríjmu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti iným poistencom. Žalobca, t.j. otec dieťaťa\nvykonával naďalej zárobkovú činnosť. Za tohto stavu nenastala u žalobcu zmena životnej situácie.\nZ administratívneho spisu žalovanej vyplýva,\nže týždenný pracovný čas žalobcu\nz pracovnoprávneho vzťahu vzniknutého dňa 01. júna 2013 v znení Dohody o zmene pracovných\npodmienok, ako aj z pracovnoprávneho vzťahu vzniknutého 26. septembra 2018 bol dohodnutý v\nrovnakom rozsahu, t.j. plný pracovný úväzok, pričom sa navyše jednalo o totožného zamestnávateľa a\ndosahoval príjem v porovnateľnej výške, akú dosahoval z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské\npoistenie, z ktorého\nsi nárok na materské uplatnil. Odporuje zmyslu a účelu zákona,\naby bolo poskytnuté materské počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca\ndieťaťa, ak otec dieťaťa, ktorý deklaruje prevzatie dieťaťa do starostlivosti naďalej vykonáva závislú\nčinnosť\nv podstate za tých istých pracovných podmienok, ktoré vylučujú, aby mohol poskytovať\nstarostlivosť dieťaťu, čo je aj prípad žalobcu.\n\n57. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dňom prevzatia mal. dieťaťa do starostlivosti\nna\nzáklade dohody medzi rodičmi mal. dieťaťa žalobca formálne vykázal splnenie podmienok podľa § 30 a\n§ 49 zák. č. 461/2003 Z.z. na priznanie nároku na materské. Avšak kasačný súd má za to, že uzavretie\nnového pracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa a za obdobných podmienok nemôže naplniť\ntzv. dohodu rodičov o prevzatí mal. dieťaťa do starostlivosti otca, nakoľko u žalobcu nedošlo k zmene\njeho životnej situácie, ktorá by si vyžadovala kompenzáciu príjmu. U žalobcu nedošlo ani k strate príjmu\nzo zárobkovej činnosti z dôvodu prevzatia starostlivosti o mal. dieťa. Pričom nemožno ani opomenúť tú\nskutočnosť, že rovnako zostalo zachované miesto výkonu práce žalobcu. Porovnaním pracovných zmlúv\nžalobcu, ako aj z ostatných listín založených v administratívnom spise žalovanej vyplýva, že nedošlo k\ntakej zmene pomerov žalobcu, aby mohol prevziať starostlivosť o mal. dieťa na účel vzniku nároku na\nmaterské a ani k zmene pomerov žalobcu, ktoré by si vyžadovali kompenzáciu príjmu.\n58. K definícii pojmu starostlivosť a k výkladu tohto pojmu v zmysle zák. č. 571/2009 Z.z. kasačný\nsúd uvádza, že pojem riadna starostlivosť zavedený zák. č. 571/2009 Z.z., umožňujúci zabezpečenie\nstarostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej, či právnickej osoby, zodpovedá účelu rodičovského\npríspevku ako štátnej dávky, ktorou štát prispieva\nna zabezpečenie riadnej starostlivosti\no dieťa, nie však vyššie vymedzenému účelu materskej dávky. Materské a rodičovský príspevok sú dve\nrozdielne dávky, čo do charakteru, účelu,\nza ktorým sú poskytované, podmienok ich\nposkytovania, ich právnej úpravy, oprávnených subjektov, ktorým sa dávka poskytuje, ako aj subjektu,\nktorý tieto dávky vypláca. Tieto dávky si nemožno zamieňať, resp. vzťahovať podmienky jednej dávky\nna druhú. Materské má svoju konkrétnu právnu úpravu, tzv. lex specialis, a tou je zákon, používajúci\npojem starostlivosť. Ten má rovnakú právnu silu ako zák. č. 571/2009 Z.z., ktorý je špeciálnym\nprávnym predpisom vo vzťahu k rodičovskému príspevku. Medzi týmito právnymi predpismi neexistuje\nvzťah generálneho predpisu voči špeciálnemu predpisu, umožňujúci vzájomné prelínanie týchto úprav.\nVzhľadom na tieto skutočnosti nie je daný právny základ pre aplikáciu ustanovení zák. č. 571/2009 Z.z.,\nresp. iného špeciálneho predpisu na materské. Analogické použitie pojmu riadna starostlivosť podľa\nzák. č. 571/2009 Z.z. aj pre účely sociálneho poistenia je možné len čo do obsahu tohto pojmu, ktorý\nje vysvetlený v § 3 ods. 3 zák. č. 571/2009 Z.z. Tým je však možnosť analógie vyčerpaná. Ostatné\npodmienky, akým je aj spôsob, ktorým sa samotná starostlivosť o dieťa zabezpečuje, je možné aplikovať\nlen pre účely zák. č. 571/2009 Z.z. Nemožno opomenúť ani odlišnú formuláciu podmienok pre priznanie\ntýchto rôznych dávok. Zatiaľ čo zák. č. 571/2009 Z.z. používa pojem „zabezpečuje“, ktorý pripúšťa aj\niný spôsob obstarania, zadováženia starostlivosti, § 49 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. pracuje s pojmom\n„prevezme“ (nepoužíva pojem zabezpečuje). Vzhľadom k použitým rozdielnym pojmom\nza\nokolností, ktoré existujú v danom prípade, pojem starostlivosť treba vykladať ako osobnú starostlivosť,\nktorú pre odkázanosť dieťaťa je celodenne povinný poskytovať rodič dieťaťa, spravidla matka dieťaťa.\nOtec dieťaťa ako iný poistenec potom už len preberá starostlivosť od matky, ktorá sa začala starať o\ndieťa v bezprostrednej súvislosti s jeho narodením. Z povahy tejto povinnosti vyplýva, že sa jedná o\nstarostlivosť matky o novonarodené dieťa, ktoré je odkázané na osobnú a celodennú starostlivosť svojich\nrodičov, resp. aspoň jedného z nich.\nV duchu tohto výkladu iný poistenec preberá\nstarostlivosť a vstupuje do nej v rovnakom rozsahu ako ju poskytovala matka dieťaťa. O tom, že inému\npoistencovi vzniká nárok\nna materské len za podmienky prevzatia dieťaťa do osobnej\nstarostlivosti a následného poskytovania osobnej starostlivosti, svedčí aj znenie § 51 zák. č. 461/2003\nZ.z., ktoré prevzatie starostlivosti od poistenca inou fyzickou alebo právnickou osobou, resp. ukončenie\nstarostlivosti spája so zánikom nároku na materské.\n59. K námietke žalobcu, že krajský súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré nevyšli najavo v tomto\nkonaní, keď prevzal tvrdenie žalovanej, že žalobca ako otec len formálne nastúpil na rodičovskú\ndovolenku, pričom toto tvrdenie nebolo v konaní preukázané, kasačný súd uvádza, že v zmysle vyššie\nuvedeného mal za to, že skutočnosť, že išlo len o formálnu dohodu rodičov o prevzatí starostlivosti\no dieťa vyplynula z listín založených v administratívnom spise žalovanej. Z vykonaného dokazovania\njednoznačne vyplynulo,\nže žalobca nesplnil všetky podmienky stanovené zákonom\nna priznanie dávky.\n60. Skutočnosť, že rozhodnutia, či už žalovaného alebo krajského súdu, nie sú odôvodnené podľa\npredstáv žalobcu však nemožno považovať za porušenie jeho práva, ak sú založené na správnych\nlogických a odborných úsudkoch a argumentoch a sú vydané v súlade so zákonom, čo v prejednávanom\nprípade je splnené.\n\n61. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu\nk\nnapadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a\nsúdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na\nto, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou\ncitáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú\ndostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom\nrozsahu.\n62. Kasačný súd zároveň uvádza, že „Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie\nje záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Taktiež podľa\nuž mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl.\n36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa\nvšeobecné súdy nestotožnia\nvo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania\n(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 z 8. marca 2017).\n63. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd rozhodol podľa § 461 SSP tak,\nkasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.\n\nže\n\n64. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 v spojení\ns§\n467 ods. 1 SSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže žalobca\nv tomto konaní nebol úspešný a u žalovanej nezistil dôvod, pre ktorý by mohol spravodlivo požadovať\nnáhradu dôvodne vynaložených trov konania.\n65. Tento rozsudok kasačného súdu bol prijatý pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}