{"guid": "f7a357c2-6b00-4353-9eda-2709dd7994d0:bb375e7e-e55f-405d-9f5c-0fcb0e4ebbfb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6019200002.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/6/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/6/2020 z 23. 2. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. februára 2021, sp. zn. 1Sžfk/6/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:6019200002.1", "identifikacne_cislo": "6019200002", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2021-02-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bb375e7e-e55f-405d-9f5c-0fcb0e4ebbfb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200002.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200002.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200002.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžfk/6/2020\n6019200002\n23. 02. 2021\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSR:2021:6019200002.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Mariána Trenčana a členov\nsenátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a JUDr. Igora Belka, v právnej veci žalobcu: MTM-Zlieváreň\ns.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 4743, Zvolen, IČO: 36 635 529, zast.: Advokátska kancelária\nUHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, Zvolen, proti žalovanému (v konaní sťažovateľ):\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o kasačnej sťažnosti\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/1/2019-242 zo 17. júla 2019,\nECLI:SK:KSBB:2019:6019200002.3, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, jednomyseľne\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nŽalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému úplnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Žalovaný rozhodnutím č. 102055855/2018 zo 16.10.2018 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“),\npotvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) č. 101216412/2018 z\n25.06.2018, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový\nporiadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 32 950,96 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“\nalebo „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2015.\n2. Finančné orgány neuznali žalobcovi právo na odpočítanie dane (v sume 3 813,25 €) z faktúr od\ndodávateľa SIVESPOL, s.r.o, a právo na oslobodenie od dane (v sume 29 137,71 €) pri maďarskom\nodberateľovi UAZ 72 Kft. Žalovaný si osvojil závery správcu dane a preskúmavané rozhodnutie\nodôvodnil v podstate tým, že sa nepreukázalo, že by dodávateľ žalobcu SIVESPOL, s.r.o. nadobudol\ntovar (hliníkové zliatiny) od svojich dodávateľov (v zmysle jeho účtovníctva), pričom tieto fiktívne obchody\nmali mať za cieľ získanie daňovej výhody spoločnosti SIVESPOL, s.r.o. Podľa žalovaného keď nevzniklo\nprávo na odpočítanie dane tomuto dodávateľovi (pretože u jeho subdodávateľov nevznikla daňová\npovinnosť), nevzniklo právo na odpočítanie dane ani žalobcovi.\n3. Žalovaný ďalej uviedol, že konateľ dodávateľa SIVESPOL, s.r.o. zorganizoval celú sieť asociálov na\nvyhotovovanie faktúr na základe fiktívnych plnení pre tohto dodávateľa, o čom podľa žalovaného konateľ\nžalobcu vedel alebo mohol vedieť, pretože bol jediným odberateľom tohto fiktívneho tovaru. K návrhom\nžalobcu na doplnenie dokazovania žalovaný uviedol, že ďalšie dokazovanie by nemalo žiadny vplyv\n\nna výsledok daňovej kontroly, pričom poukázal na výpovede svedkov Š. a F. pred orgánmi činnými v\ntrestnom konaní, ktorými mali priznať fiktívnosť posudzovaných obchodov.\n4. Oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH finančné orgány žalobcovi nepriznali s odôvodnením,\ntovar od žalobcu bol do Maďarska dodaný, ale keďže odberateľ UAZ 72 Kft je nezastihnuteľný, nie je\nmožné preveriť, čo sa s tovarom stalo. Žalovaný konštatoval, že k žiadnemu skutočnému zdaniteľnému\nobchodu medzi týmito subjektmi nedošlo.\nII. Konanie na správnom súde\n5. Na základe správnej žaloby žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“)\nrozsudkom č.k. 23S/11/2019-184 zo 14.08.2019 (ďalej len „napadnutý roszudok“) podľa § 191 ods.\n1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zrušil preskúmavané\nrozhodnutie ako nepreskúmateľné a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne určil povinnosť\nžalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.\n6. V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol, že pri závere o fiktívnosti tovaru sa treba vysporiadať\ns otázkou existencie tovaru a zrozumiteľne uviesť dôkazy preukazujúce, že tovar buď nebol dodaný\ntak ako je deklarované, alebo že došlo k dodaniu iného tovaru, pričom úvaha o pôvode tovaru musí\nbyť uvedená v rozhodnutí finančného orgánu. S ohľadom na dodávateľa SIVESPOL, s.r.o. a jeho\nsubdodávateľa správny súd uviedol, že samotná skutočnosť, že dodávateľ tovar nenadobudol od svojho\nsubdodávateľa, ešte jednoznačne nepreukazuje, že tovar nebol dodaný žalobcovi. Úvahu žalovaného,\nže žalobca vedel resp. mohol vedieť o skutočnosti, že konateľ uvedeného dodávateľa zorganizoval\ncelú sieť asociálov vytvárajúcich faktúry, nakoľko bol jeho jediným odberateľom, správny súd odmietol\ntvrdiac, že táto skutočnosť sama o sebe nepreukazuje, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa\nprijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom. Podľa správneho súdu\ntakáto vedomosť konateľa žalobcu nevyplýva z odôvodnenia predmetného rozhodnutia spôsobom,\nktorý to preukazuje. Opísané skutočnosti preukazujú len fiktívne nadobudnutie, resp. nepreukázanie\nnadobudnutia tovaru v subdodávateľských reťazcoch, avšak správca dane a žalovaný nedostatočne\nvyhodnotili skutočnosti týkajúce sa vedomosti žalobcu o týchto fiktívnych prevodoch.\n7. Podľa správneho súdu správca dane a žalovaný nesprávne podmieňovali uznanie uplatnenia odpočtu\nDPH skutočnosťami, ktoré z ustanovení zákona o DPH nevyplývajú. Správne orgány síce konštatovali\nrôzne rozporuplné zistenia a vyvodili z nich dôsledky, avšak ich nevyhodnotili jednotlivo a v ich\nvzájomných súvislostiach a nedali ich do skutkového súvisu s použitými zákonnými ustanoveniami.\n8. Vo vzťahu k záveru o nesplnení podmienok oslobodenia od dane pri vývoze do Maďarska správny\nsúd poukázal na to, že nekontaktnosť odberateľa nie je dôkazom o nedodaní tovaru a mal za to, že\ndôkazné bremeno je na správcovi dane či žalovanom. Za nedostatočne odôvodnený považoval záver\no neoprávnenom uplatnení si oslobodenia od dane aj kvôli nezrovnalosti o platbách, ktoré preukazoval\nžalobca bankovými výpismi.\n9. Správny súd uzavrel, že žalovaný sa nesprávne vysporiadal s námietkami zo žalobcovho odvolania\nproti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný nedostatočne reagoval na žalobcom navrhnuté dôkazy,\npričom neuviedol preskúmateľným spôsobom, prečo ich vyhodnotil ako nespôsobilé preukázať zmenu\nzistených skutočností.\n10. V ďalšom konaní bude podľa správneho súdu úlohou žalovaného opakovane zrozumiteľne\nvyhodnotiť jednotlivé dôkazy tak, aby bolo zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia, prečo tovar nemohol\nbyť dodávateľom dodaný žalobcovi, pričom sa nemôže žalovaný uspokojiť len s konštatovaním, že ho\ndodávateľ nenadobudol od subdodávateľa. Zároveň sa musí vysporiadať aj so skutočnosťou, že tovar\nbol následne žalobcom dodaný do zahraničia, pričom bude úlohou žalovaného vyhodnotiť dôkazy tak,\naby bolo zrejmé, prečo tovar, ktorý bol dodaný do zahraničia, nie je deklarovaným tovarom a zároveň\nprečo považuje za jednoznačné a za nesporné, že tento nebol dodaný zahraničnému odberateľovi a\nbude potrebné znovu posúdiť žalobcom uplatňovaný nárok na odpočítanie DPH v zmysle zákonných\npodmienok, zohľadniac relevantnú judikatúru.\n\nIII. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu\n11. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný (sťažovateľ) včas kasačnú sťažnosť odôvodnenú\npodľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., v ktorej namietal, že správny súd vec nesprávne právne posúdil,\nnezohľadnil relevantné ustanovenia Daňového poriadku v nadväznosti na zákon č. 222/2004 Z.z. o dani\nz pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“). Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho\nsúdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.\n12. Sťažovateľ zotrval na svojich záveroch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí, ktoré podľa neho\nsprávny súd nesprávne právne posúdil, a v ktorom dostatočne zdôvodnil a preukázal, že v predmetných\nobchodných prípadoch nedošlo k zdaniteľným obchodom tak, ako to tvrdil žalobca. Sťažovateľ potom\nrozsiahlejšie argumentoval, ako má byť rozložené dôkazné bremeno medzi daňový subjekt a orgán\nfinančnej správy; a poukázal na judikatúru vo vzťahu k preukazovaniu vedomosti daňového subjektu o\núčasti na daňovom podvode.\n13. Tvrdil, že správca dane ako aj žalovaný podrobne v svojich rozhodnutiach uviedli, prečo nebol tovar\nnadobudnutý od dodávateľa SIVESPOL, s.r.o. Ďalej mal za to, že konateľ žalobcu vedel alebo mohol\nvedieť o sieti na tvorbu faktúr zorganizovanej konateľom tohto dodávateľa, nakoľko bol (žalobca) jediným\nodberateľom tohto fiktívneho tovaru. Zo zistení uvedených v rozhodnutiach podľa sťažovateľa nie je\nmožné prijať iný logický záver, ako prijal správca dane a aj sťažovateľ, teda že sa uvedený zdaniteľný\nobchod neuskutočnil tak, ako to deklaroval žalobca.\n14. Vo vzťahu k nedodaniu tovaru maďarskému odberateľovi sťažovateľ uviedol, že správca dane ho\npreveroval prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií a zistil, že nebolo preukázané dodanie\ntovaru tejto spoločnosti, pričom všetky skutočnosti sú uvedené v preskúmavanom rozhodnutí, a preto\nich nebude duplicitne uvádzať.\n15. Sťažovateľ tvrdil, že jeho rozhodnutie ako aj rozhodnutie správcu dane má presvedčivo a dostatočne\nštruktúrované odôvodnenie, v ktorom sú uvedené všetky dôkazy, skutkový stav, dôvody a úvahy správcu\ndane, na základe ktorých pristúpil k nepriznaniu odpočítania dane. Takto vypracované rozhodnutie podľa\nneho spĺňa zákonom stanovenú podmienku v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku, preto nemôže\nbyť posúdené ako nepreskúmateľné. Sťažovateľ napokon dal do pozornosti, že v daňovom konaní nie\nje potrebné vysporiadať sa s každou námietkou, ale z rozhodnutia musí byť zrejmé, prečo nedošlo k\nneuznaniu žalobcom uplatnenému nároku, čo napadnuté rozhodnutie podľa názoru sťažovateľa spĺňa.\n16. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že táto nespĺňa náležitosti riadne odôvodnenej\nkasačnej sťažnosti podľa 440 S.s.p. a navrhol ju odmietnuť. Pre prípad, že by kasačný súd dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť náležitosti zákona spĺňa, poukázal na odôvodnenie žaloby a osobitne\nuviedol, že záver správcu dane a rovnako aj sťažovateľa o neunesení dôkazného bremena je nesprávny,\nkeďže len keby správca dane vykonal dokazovanie, ktoré navrhol daňový subjekt, a toto dokazovanie\nby neprinieslo nové skutočnosti pozitívne pre daňový subjekt a pre skutočnosti tvrdené a preukazované\ndaňovým subjektom, potom by správca dane a žalovaný mohli dospieť k záveru, že daňový subjekt\nneuniesol dôkazné bremeno. Žalobca navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú\nzamietol.\nIV. Závery kasačného súdu\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach\nsťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná\nsťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.)\na že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 S.s.p.), vo\nveci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol. Kasačný súd v\nzmysle § 464 ods. 1 S.s.p. odôvodňuje svoje rozhodnutie v súdenej veci poukazom na svoj rozsudok\nsp.zn. 1Sžfk/3/2020 z 23.02.2021 v prakticky totožnej veci rovnakých účastníkov (za zdaňovacie obdobie\njúl 2015), ktorého prevzatú časť ďalej uvádza (tam ako body 15-25, tu 18-28):\n\n18. „Predmetom konania pred kasačným súdom bolo rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalovaného\nproti rozhodnutiu správneho súdu, ktorým správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie ako\nnepreskúmateľné. Konajúci senát súhlasí s právnymi závermi uvedenými kasačným súdom v obdobných\nveciach tých istých účastníkov v konaniach sp.zn. 8Sžfk/3/2020 a 8Sžfk/14/2020, hoci svoje závery\nformuluje inak a pridáva niektoré ďalšie poznámky.\n19. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal proti právnemu posúdeniu zo strany správneho súdu,\npričom podstatnú časť kasačnej sťažnosti venoval opakovaniu svojich tvrdení z preskúmavaného\nrozhodnutia, najmä zdôrazňoval existenciu dôkazného bremena daňového subjektu a opakoval známe\nformulácie z judikatúry vo vzťahu k tomu, že faktúra samotná nestačí na preukázanie práva na\nodpočítanie dane. V závere kasačnej sťažnosti tvrdil, že jeho rozhodnutie má presvedčivé a dostatočne\nštruktúrované odôvodnenie obsahujúce dôkazy, skutkový stav, dôvody a úvahy správcu dane.\n20. Kasačný súd pri takto koncipovanej kasačnej sťažnosti s ohľadom na viazanosť sťažnostnými bodmi\nmusí konštatovať, že sťažovateľ relevantne nespochybnil právne posúdenie správneho súdu. Ten totiž\nkonštatoval nepreskúmateľnosť rozhodnutia a preto ani nevykonal meritórny prieskum.\n21. Kasačný súd síce videl v napadnutom rozsudku aj isté nepresnosti vo vzťahu k otázke, či správnym\nsúdom vymenované dôkazy už znamenajú unesenie dôkazného bremena daňového subjektu (platiteľa\nDPH) - ide o častý citát z už prekonanej judikatúry. Ale sťažovateľ sa v podstate zmysluplne nevyjadril\nk zisteniam správneho súdu o nedostatkoch v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, pokiaľ ide o\nmedzery v úvahách žalovaného či ich popise. Jedna veta, ktorou sťažovateľ tvrdil, že jeho rozhodnutie\nnepreskúmateľné nie je, nepochybne nenapĺňa požiadavky na formuláciu kasačnej sťažnosti.\n22. Pokiaľ ide o úvahu žalovaného v tom smere, že nepreukázanie nadobudnutia tovaru dodávateľom\nod subdodávateľov uvedených v jeho účtovníctve spôsobuje, že ani žalovanému ako odberateľovi\ndodávateľa nevzniká právo na odpočítanie dane, správny súd v bode 50 odôvodnenia dôvodne\npoznamenal, že len samotná skutočnosť, že dodávateľ tovar nenadobudol od svojho subdodávateľa,\nešte jednoznačne nepreukazuje, že tovar (žalobcovi od dodávateľa) dodaný nebol (k tomu pozri\nnapríklad východiská rozhodnutí C-80/11 a C-142/11, Mahagében a David; C-354/03, C-355/03 a\nC-484/03, Optigen a spol.) Premostenie týchto zistení nejakou uveriteľnou úvahou v preskúmavanom\nrozhodnutí vskutku chýba.\n23. Rovnako je nedostatočne vysvetlená úvaha, na základe ktorej by mal byť žalobca pripravený o\nmožnosť odpočítania dane na základe potenciálnej vedomosti svojho konateľa o fiktívnosti obchodov\nmedzi jeho dodávateľom a jeho subdodávateľmi. Zaiste to, že niekto je (jediným) odberateľom\ndodávateľa, ktorého obchodov so subdodávateľmi sa týkajú podozrenia alebo preukázané závery o\npodvodnom konaní vo vzťahu k dani, ešte nie je dostatočným dôkazom o tom, že takýto odberateľ\nvedel alebo musel vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom\n(nedovoleným daňovým únikom). Výraz „vedel alebo mohol vedieť“ použitý sťažovateľom môže zahŕňať\nakúkoľvek potencialitu (možno sa kdesi dopočul), ale z judikatúry plynúca požiadavka sa viaže na\nzachovávanie potrebnej primeranej podnikateľskej obozretnosti. Rozsudok Súdneho dvora Európskej\núnie vo veci C-439/04 a C-440/04, Kittel a Recolta Recycling, ktorého sa dovoláva aj sám sťažovateľ,\npritom používa buď negatívnu formuláciu „nevedel alebo nemohol vedieť“, alebo pozitívnu formuláciu\n„vedel alebo musel vedieť“ (pozri aj formulácie použité napríklad v rozhodnutiach C-643/11, LVK -56\nEOOD; C-80/11 a C-142/11, Mahagében a David).\n24. Z preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva zrozumiteľné odôvodnenie, z čoho žalovaný vyvodzuje\nvedomosť žalobcu rezultujúcu v oprávnené neuznanie práva na odpočítanie dane a následné dorubenie\ndane. Ak je týmto odôvodnením len poukázanie na to, že žalobca je jediným odberateľom (podľa\nsťažovateľa pochybného) dodávateľa, je zrejmé, že to nemôže obstáť. Preto aj označenie tohto\nnedostatku odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia správnym súdom nie je nesprávnym právnym\nposúdením veci, a teda príslušný sťažnostný bod (vcelku ťarbavo naznačený v kasačnej sťažnosti)\nje nedôvodný. Napokon, takéto zisťovanie a dokazovanie zo strany správcu dane má obyčajne\nvýznam až vtedy, keď je preukázané reálne dodanie deklarovaného tovaru alebo služby deklarovaným\ndodávateľom.\n\n25. Kasačný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že nie je z preskúmavaného rozhodnutia celkom jasné\nani to, či je teda dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane prijatie plnenia poznačeného\ndaňovým podvodom, alebo nepreukázanie uskutočnenia deklarovaného obchodu (teda dodanie\ndodávateľom SIVESPOL, s.r.o.), alebo azda obe skutočnosti.\n26. Hoci sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tvrdí, že v preskúmavanom rozhodnutí je podrobne uvedené,\nprečo nebol tovar nadobudnutý od tohto dodávateľa, kasačný súd v tomto rozhodnutí videl len to, ako\nsťažovateľ dospel k záveru, že tovar nenadobudol dodávateľ od subdodávateľa. Na niekoľkých miestach\npotom nasleduje len nezrozumiteľné (prakticky nezdôvodnené) konštatovanie, že preto ani žalobca\nnemá právo na odpočítanie dane. V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd napríklad na rozhodnutie\nC-80/11 a C-142/11, Mahagében a David, ako i na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. 10Sžfk/17/2019 z 28.04.2020 a 8Sžfk/62/2019 z 08.07.2020.\n27. Rovnako sťažovateľ relevantne nespochybnil záver správneho súdu, že nebolo preskúmateľne\nvysvetlené, prečo nebolo potrebné vykonať ďalšie navrhnuté dokazovanie v daňovom konaní. Aj\ns ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že výpovede pánov F. a Š., týkajúce sa len vzťahov\nsubdodávateľov s dodávateľom SIVESPOL, s.r.o., na ktoré odkázal žalovaný, nemôžu byť bez ďalšieho\nrozhodujúcim a konečným dôkazom. Tvrdenie sťažovateľa v tejto súvislosti, že nie je úlohou správnych\norgánov odpovedať na každú námietku v odvolaní, je správne iba potiaľ, kým nejde o otázku rozhodujúcu\npre posúdenie veci. A aj tak by z rozhodnutia malo byť zrejmé, prečo je namietaná skutočnosť alebo\nprávna otázka pre vec irelevantná.\n28. Napokon si kasačný súd neodpustí poznámku, že aj samotná kasačná sťažnosť je málo\nzrozumiteľná, poskladaná z neupravených odsekov prebratých z rôznych zdrojov, bez jasného oddelenia\ncitovanej judikatúry od vlastnej argumentácie a skutkových tvrdení, a iba chabo napĺňa požiadavky na\nformuláciu sťažnostných bodov. Sťažovateľ pritom patrí k najdôležitejším orgánom verejnej správy a je\njedným z najčastejších účastníkov konania pred správnymi súdmi v Slovenskej republike, čomu však\nžiaľ nezodpovedá právna kvalita a presvedčivosť jeho argumentácie.“\n29. Voči konštatovaniu správneho súdu o nedostatočnom odôvodnení záveru o nedodaní tovaru\nmaďarskému odberateľovi sťažovateľ namietal v podstate len všeobecným odkazom na preskúmavané\nrozhodnutie, kde sú údajne uvedené všetky skutočnosti, a podotkol, že správca dane „vyčerpal svoje\nmožnosti dôkazného bremena“. Z takto formulovaného sťažnostného bodu kasačný súd nevyrozumel,\nv čom konkrétne vidí sťažovateľ nesprávnosť právneho posúdenia zo strany správneho súdu.\nNekonkrétny odkaz sťažovateľa na vlastné rozhodnutie z povahy veci nemôže postačovať, keď správny\nsúd konkrétne pomenoval, v čom vidí jeho nepreskúmateľnosť.\n30. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.\na vzhľadom na úspech žalobcu v kasačnom konaní mu priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených\ntrov v tomto konaní. O výške náhrady trov rozhodne osobitným uznesením súdny úradník na krajskom\nsúde v zmysle § 175 ods. 2 S.s.p.\n31. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/1/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}