{"guid": "d933224b-00a0-46c6-901f-3c86f80269a6:8676f7d4-8c8c-4a40-9144-e7aec116be24", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6018200784.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/97/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/97/2019 z 29. 4. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2021, sp. zn. 3Sžfk/97/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:6018200784.1", "identifikacne_cislo": "6018200784", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2021-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43", "nazov": "§ 43 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-43"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8676f7d4-8c8c-4a40-9144-e7aec116be24", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6018200784.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6018200784.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6018200784.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžfk/97/2019\n6018200784\n29. 04. 2021\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2021:6018200784.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana\nRumanu (spravodajca) a sudkýň JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej\nveci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): LEGATOs Recovery k.s., Mierová 650/56, Bratislava, správca\nkonkurznej podstaty úpadcu ST OMEGA s.r.o. v konkurze, Nám. gen. Štefánika 3, Stará Ľubovňa,\nzastúpený: Mgr. Zuzana Gregáňová, komplementár, Dopravná 2439/6, Levice, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 102020317/2018 zo dňa 10. októbra 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti\nsťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/180/2018-56 zo dňa 22. augusta\n2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/180/2018-56 zo dňa 22. augusta 2019 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej aj len ,,krajský súd“) podľa § 190 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky\nč. 102020317/2018 zo dňa 10. októbra 2018 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“) spolu s rozhodnutím\nDaňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj len ,,správca dane“) č. 101163110/2018 zo dňa 14.06.2018\n(ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume\nnadmerného odpočtu 247 904,53,- euro na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010\na znížil nadmerný odpočet za toto zdaňovacie obdobie zo sumy 458 141,25,- euro na sumu 210 236,72,euro.\n2. Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadaval s jednotlivými žalobnými\nnámietkami. Nestotožnil sa s námietkou nezákonnosti dôkazov získaných od prevádzkovateľa cestného\nmýtneho systému odôvodnenú tým, že ide údaje osobnej povahy, ktoré podľa zákona o ochrane\nosobných údajov nebolo možné použiť, keďže na tomto základe boli sledovaní vodiči - fyzické\nosoby, pretože túto námietku považoval za nekonkrétnu a nezrozumiteľnú. K tomu ďalej uviedol, že\nprevádzkovateľ mýtneho systému na požiadanie správcu dane poskytol pre účely daňovej kontroly\ninformácie o pohybe vozidiel, a to na základe údajov z mýtnych brán, pričom žalobca neuviedol, ktoré\nosobné údaje a koho osobné údaje mali byť spracované v rozpore so zákonom o ochrane osobných\núdajov, ani v čom malo spočívať použitie osobných údajov v rozpore so zákonom.\n\n3. Námietku, že odpovede na žiadosti o MVDI nie sú dôkazmi a žalovaný napriek tomu z nich\nvychádzal, krajský súd taktiež neakceptoval a uviedol, že nebola konkretizovaná k jednotlivým zisteným\nskutočnostiam. Krajský súd poukázal na obsah odôvodnenia, z ktorého je zrejmé, že správca dane\npreveroval žalobcom tvrdené skutočnosti na strane odberateľov a dopravcov aj prostredníctvom\nžiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, pričom získanými informáciami nebolo potvrdené vyvezenie\nžalobcom fakturovaného tovaru maďarským odberateľom do Maďarska. Týmto preverovaním teda\nnebolo potvrdené žalobcove tvrdenie, že boli splnené podmienky na oslobodenie od dane z dôvodu\nvývozu zdaniteľného plnenia do iného členského štátu EÚ.\n4. Krajský súd k námietkam ohľadom postupu žalobcu s odbornou starostlivosťou, dobromyseľnosti jeho\nkonania a tiež nenesenia zodpovednosti za činnosť obchodných partnerov uviedol, že takisto neboli\nkonkrétne. Poukázal na to, že žalobca síce tvrdil, že keď si odberatelia (Maďarsko) splnili podmienku\nprevzatia tovaru Ex W a riadne uhradili faktúry, mal transakciu za naplnenú, avšak toto svoje tvrdenie\nničím nepreukazoval a ani neuviedol akými dokladmi preukázal odovzdanie fakturovaného zdaniteľného\nplnenia maďarským odberateľom v jeho sklade. Krajský súd k tomuto uviedol, že taká argumentácia\nnemá právny základ, pretože právo uplatniť oslobodené dodanie z dôvodu dodania tovaru do iného\nčlenského štátu má len ten daňovník, ktorý dodal tovar do iného členského štátu, čo preukazuje\nspôsobom podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len ,,zákon\nč. 222/2004 Z. z.“). V tejto súvislosti poukázal na to, že daňové orgány uviedli konkrétne zistené\nskutočnosti, z ktorých vyvodili, že žalobca nepreukázal dodanie do iného členského štátu, čím dôkazné\nbremeno, ktorým je zaťažený na preukázanie splnenia tejto podmienky, nezvládol. Ďalej poukázal na to,\nže v rozhodnutiach je uvedené, aké doklady žalobca predkladal a tiež sú tieto vyhodnotené podľa ich\nobsahu, pričom daňové orgány jasne a zrozumiteľne uviedli, že žalobca v niektorých prípadoch nemal\nžiadne medzinárodné nákladné listy, alebo tieto nemali náležitosti napr. neobsahovali údaje o mieste\ndodania, alebo keď namiesto toho bola uvedená len krajina alebo mesto, a preto nebolo z nich zrejmé\nmiesto určenia prepravy. K tomuto krajský súd uviedol, že uvedenie cieľového miesta Maďarsko alebo\nnázov mesta určite podmienku uvedenia miesta určenia nespĺňajú, pričom prepravný doklad, podľa\nktorého mal prepravu fakturovaných komodít vykonať dopravca osobným motorovým vozidlom, takisto\nnemožno vyhodnotiť inak ako to urobil žalovaný a to, že žalobca dôkaz o dodaní tohto tovaru do iného\nčlenského štátu nepredložil, resp. že predkladané prepravné listy neboli pravdivé.\n5. Krajský súd konštatoval, že žalobca bol povinný preukázať, že sú splnené podmienky na oslobodené\ndodanie tak, ako mu to ukladá zákon č. 222/2004 Z. z. v § 43 ods. 5 a nepostačuje, že odberateľ prevzal\ntovar a zaň riadne zaplatil. Podľa krajského súdu je na žalobcovi ako platiteľovi DPH, aby v prípade, keď\nv daňovom priznaní uplatní oslobodené dodanie tovaru z dôvodu jeho vývozu do iného členského štátu\nEÚ vedel preukázať, že tovar bol dodaný do iného členského štátu niektorým z dokladov uvedených\nv § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. Ďalej poukázal na to, že správca dane preveroval v priebehu\ndaňovej kontroly a vyrubovacieho konania oprávnenosť oslobodenia od dane z pridanej hodnoty z\nodberateľských faktúr za predaj tovaru kŕmna kukurica odberateľovi AGRA-VEGA, Kereskedelmi és\nSzolgáltató Kolátolt felelosségu Társaság (ďalej aj len ,,AGRA-VEGA“), ďalej odberateľ Erlitz Agrowing,\nKorlátolt Felelosségu Társaság Budapešť (ďalej aj len ,,Erlitz“)- fakturovaný tovar repka, Tallér-Bau,\nÉpítoiparlés Szolgáltató Kolátolt Felelosségu Társaság, Kecskemét, Pázany (ďalej aj len ,,Tallér“) fakturovaný tovar repka a Sulina Kft, Újlengyel (ďalej aj len ,,Sulina“) - fakturovaný tovar repka a\nslnečnica. K tomuto veľmi podrobne popísal svoje zistenia z predkladaných dokladov a z vykonaného\npreverovania, pričom pri každom odberateľovi zvlášť dospel k obdobným skutkovým záverom a to, že\nnebolo preukázané, že tovar bol vyvezený do Maďarska.\n6. Krajský súd námietku, že správca dane svoje pochybnosti mal žalobcovi oznámiť, vyhodnotil ako\nnedôvodnú, pretože nemala oporu v obsahu administratívneho spisu. K tomu poukázal na to, že\nsprávca dane písomne oboznámil žalobcu s kontrolnými zisteniami oznámením zo dňa 30.5.2016, ktoré\nžalobcovi bolo doručené 3.6.2016, v ktorom uviedol kontrolné zistenia a skutočnosti, z ktorých vychádzal,\npričom žalobcovi oznámil svoje závery a to, že nebolo preukázané, že tovar bol prepravený do Maďarska\na že opustil územie Slovenskej republiky. Zároveň týmto vyzval žalobcu, aby sa k uvedenému vyjadril\nresp. predložil ďalšie dôkazy.\n7. K námietkam ohľadom podvodu na strane nadobúdateľa tovaru a zohľadnenia dobrej viery vo vzťahu\nk právu predchádzajúceho článku reťazca na oslobodenie od DPH krajský súd uviedol, že nestačí tvrdiť,\nže boli splnené podmienky na oslobodené dodanie, ale v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. je vyslovene\n\ndaňovníkovi uložené preukázať tvrdené skutočnosti. Krajský súd poukázal na to, že žalobca všeobecne\ntvrdil len to, že splnenie podmienok stanovených zákonom na uplatnenie oslobodenia od platenia dane\nz pridanej hodnoty z dôvodu vývozu tovaru do iného členského štátu splnil, čo však nepreukázal.\n8. Krajský súd neakceptoval ani námietku nepreskúmateľnosti, ktorá bola podľa krajského súdu takisto\nnedôvodná pre jej nekonkrétnosť. Krajský súd z obsahu odôvodnení rozhodnutí daňových orgánov zistil,\nže odôvodnenia majú náležitosti vyžadované § 63 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého správca\ndane v odôvodnení uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a\nnámietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitia právnych predpisov,\npodľa ktorých rozhodovalo. Súčasne k tomuto poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n6Sžf/1/2009.\n9. Žalobca ako sťažovateľ zastúpený komplementárkou s právnickým vzdelaním II. stupňa podal\nvčas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol, aby kasačný súd\nzmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s\nprvostupňovým rozhodnutím a vec vráti správcovi dane na ďalšie konanie. Sťažovateľ namietal, že\nv žalobe poukazoval na to, že daňové orgány nezamerali dokazovanie na zisťovanie relevantných\nskutočností a to, či sťažovateľ mal, alebo mohol mať vedomosť o tom, že odberateľ koná nezákonne,\nalebo podvodne, ďalej na to, akú možnosť mal na zistenie takého konania a aký vplyv mohol uplatniť v\ndanom čase na zabránenie nezákonného správania sa svojho odberateľa. Ďalej namietal, že krajský súd\nsa stotožnil s argumentáciou daňových orgánov, podľa ktorej sťažovateľovi nebolo priznané oslobodenie\nod dane pre nepreukázanie prepravy resp. fyzického prechodu tovaru hranicami, pričom poukázal\nna nepodanie daňového priznania odberateľom, nekontaktnosť odberateľa, nedostatok skladovacích/\nprepravných kapacít odberateľa, porušenie povinnosti osoby uskutočňujúcej prepravu resp. odberateľa\nv súvislosti s prevádzkou mýtnych jednotiek a porušenie záväzku odberateľa prepraviť tovar cez hranice.\nNásledkom uvedeného bolo, že na dodania sa neprihliada pre nedostatky na strane odberateľov, bez\ntoho aby bola preukázaná vedomosť sťažovateľa o týchto nedostatkoch. Uvedené sťažovateľ považoval\nza výklad, spočívajúci v absolútnom dôkaznom bremene sťažovateľa, čo je v rozpore s európskou\njudikatúrou. Podľa sťažovateľa, ak správca dane zistil nedostatky transakcie, mal v zmysle európskej\njudikatúry zisťovať, či sťažovateľ o nich mal vedomosť, alebo či sa na nich nejakým spôsobom vedome\nresp. úmyselne podieľal. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach C-409/04\nTeleos a i., C-492/13 Traum, C-277/14 PPUH Stehcemp, C-131/13, C-163/13 a C-164/13 Italmoda a\nC-273/11 Mecsek-Gabona.\n10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\n11. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a dospel k záveru,\nže kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju zamietol podľa § 461 SSP.\n12. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku krajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu\na konštatuje, že nie je dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku.\n13. Kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa v kasačnej sťažnosti smerujú k spochybneniu\npostupu daňových orgánov, kedy tieto konštatovali nesplnenie podmienok pre oslobodenie od dane pri\ndodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pričom pochybenie malo spočívať v tom, že daňové\norgány nezamerali dokazovanie na zisťovanie otázky, či sťažovateľ mal, alebo mohol mať vedomosť o\ntom, že ním deklarovaný odberateľ koná nezákonne, alebo podvodne a otázky, týkajúcej sa konania s\nodbornou starostlivosťou.\n14. V nadväznosti na kasačné námietky kasačný súd ozrejmuje, že správca dane ani žalovaný\nzistené skutočnosti nevyhodnocovali tak, že sa sťažovateľ predmetnými transakciami podieľal na\n\npodvode v oblasti dane z pridanej hodnoty, ku ktorého došlo v reťazci dodaní. V tomto smere teda\nani neviedli dokazovanie. Kasačný súd poukazuje na to, že z rozhodnutí daňových orgánov vyplývajú\nzistenia, odôvodňujúce záver o neuskutočnení deklarovaného prechodu tovaru cez hranice, v dôsledku\nčoho nebola splnená hmotnoprávna podmienka pre oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona č.\n222/2004 Z. z. Správca dane preveroval reálne uskutočnenie obchodov (intrakomunitárna dodávka\ntovaru do Maďarskej republiky) deklarovaných na predložených faktúrach a prepravných dokladoch. V\ntejto súvislosti možno pri deklarovaných zahraničných odberateľoch sťažovateľa poukázať najmä na\nnasledovné zistenia - pri odberateľovi AGRA-VEGA (Maďarsko) bolo prostredníctvom MVDI zistené, že\ntento nepodáva daňové priznania, nezaevidoval intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, dodanie tovaru\nnebolo preukázané a nebolo preukázané ani, že tovar bol prepravovaný deklarovanými prepravcami,\nkeďže z odpovedí Národnej diaľničnej spoločnosti (ďalej aj len ,,NDS) vyplynulo, že deklarované vozidlá\nv rozhodnom čase neopustili územie SR. Pri odberateľovi Erlitz bolo prostredníctvom MVDI zistené,\nže hlavným predmetom jeho činnosti bolo sprostredkovanie predaja poľnohospodárskych surovín a\nmateriálov, živých zvierat, textilného surového materiálu, pričom svoju činnosť ukončil k 20.04.2011, v\ndôsledku čoho nebolo možné zadováženie dokladov. Hoci tento odberateľ deklaroval intrakomunitárne\nnadobudnutie v daňovom priznaní DPH za 01.01.2020 - 31.03.2020, nebolo možné overiť, či sa\nuvedené týkalo nadobudnutí tovaru od sťažovateľa. Nepotvrdila sa ani preprava tovaru deklarovaným\nprepravcom, keďže bolo zistené, že predmetom jeho činnosti nebola preprava tovaru, ale produkcia\npoľnohospodárskych strojov, pričom spoločnosť prepravcu bola k 16.05.2015 vymazaná a nepodávala\ndaňové priznania, ani neodvádzala daň. Z odpovede NDS vyplynulo, že neeviduje pohyb vozidiel\ndeklarovaného prepravcu na území SR. Pri odberateľovi Tallér bolo prostredníctvom MVDI zistené, že\ntento nepodal žiadne daňové priznania za zdaňovacie obdobia 2009 až 2011. Okrem uvedeného bolo\nzistené, že deklarovaný prepravca KATEX Kft. uviedol, že sťažovateľa nepozná a jeho meno a pečiatka\nboli zneužité, keďže jeho spoločnosť nikdy neobchodovala s obilím, ani nevykonávala prepravné služby.\nZ odpovede NDS bolo zistené, že vozidlá, ktoré mali zabezpečovať prepravu tovaru sa v rozhodnom\nčase buď vôbec nepohybovali na území SR, alebo sa pohybovali výlučne na území SR, resp. z ich\npohybu nevyplýva, že sa do nich nakladal tovar zo skladu sťažovateľa. Pri odberateľovi Sulina bolo\nprostredníctvom MVDI zistené, že jeho hlavnou činnosťou bola špedičná činnosť a maďarská daňová\nspráva nepotvrdila dodanie tovaru tomuto odberateľovi. Na základe odpovede NDS ohľadom pohybu\nvozidiel deklarovaných prepravcov sa nepotvrdila ani preprava.\n15. Na základe uvedeného má kasačný súd za preukázané, že sťažovateľ okrem predloženia formálnych\ndokladov ničím nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní\ntovaru z tuzemska do iného členského štátu. Kasačný súd pripomína, že daňové orgány v prejednávanej\nveci nekonštatovali sťažovateľovu účasť na podvode, dokazovanie viedli s cieľom preveriť reálne\nuskutočnenie intrakomunitárneho obchodu deklarovaného na predložených dokladoch, na základe\nktorých si sťažovateľ uplatňoval právo na oslobodenie dane v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z.\nV tomto prípade dôkazné bremeno zaťažuje sťažovateľa a rozhodujúcou skutočnosťou pre záver o\nnesplnení podmienok podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. pre oslobodenie dane bola skutočnosť,\nže sťažovateľ okrem predloženia formálnych dokladov ničím nepreukázal, že deklarované tovary v\ndeklarovanom množstve boli skutočne v rozhodnom čase dodané za hranice SR t. j. do Maďarska, jeho\ndeklarovaným odberateľom.\n16. Pokiaľ ide sťažovateľovu argumentáciu judikatúrou Súdneho dvora, kasačný súd konštatuje, že\npredpokladom aplikácie judikatúry rozsudkov Súdneho dvora je skutočnosť, že dodanie tovaru ako\nhmotnoprávna podmienka je nepochybne preukázané. V prípade deklarovaných zdaniteľných obchodov\nsa tak nestalo. Na základe vyhodnotenia všetkých zhromaždených dôkazov správca dane opodstatnene\nkonštatoval, že nebolo preukázané dodanie tovaru do Maďarska. Sťažovateľom citované rozsudky\nSúdneho dvora týkajúce sa problematiky účasti daňového subjektu na podvode a o tom, či o podvode\nvedel alebo mohol vedieť sú na prejednávanú vec neaplikovateľné, keďže pre ich aplikáciu by bolo\nnevyhnutné preukázať reálne dodanie deklarovaného tovaru do Maďarskej republiky. Aj pokiaľ ide o\nsťažovateľom namietané atribúty dobromyseľnosti a dobrej viery, týchto aplikácia taktiež predpokladá,\nže daňový subjekt nepochybne v dobrej viere fakticky tovar dodal.\n17. Kasačný súd konštatuje, že krajský súd sa s prejednávanou vecou dostatočne vysporiadal,\nracionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové a právne závery, a preto sa kasačný súd\nv plnej miere stotožňuje s odôvodnením krajského súdu a kasačnú sťažnosť zamieta ako nedôvodnú\npodľa § 461 SSP.\n\n18. O trovách kasačného konania rozhodol podľa podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1\nSSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom\nkonaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n19. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/180/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}