{"guid": "d5a9761b-de86-4c84-b469-f9c89b86b775:e985c4e2-3f6e-4cd1-8435-99f4ba73da10", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6018200758.1", "spisova_znacka": "10Asan/30/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/30/2019 z 26. 1. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2021, sp. zn. 10Asan/30/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:6018200758.1", "identifikacne_cislo": "6018200758", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2021-01-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/124-2006/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/125#paragraf-2", "/SK/ZZ/2006/124#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e985c4e2-3f6e-4cd1-8435-99f4ba73da10", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6018200758.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6018200758.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6018200758.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Asan/30/2019\n6018200758\n26. 01. 2021\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2021:6018200758.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD.\na členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD., v právnej veci žalobcu\n(sťažovateľa): GATE, a. s., IČO: 36 417 742, Na Kopci 537/16, Žilina, právne zastúpeného: Advokátska\nkancelária LUKAJKA & PARTNERS s.r.o., Jesenského 6431 Trenčín, proti žalovanému: Národný\ninšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/\nBEZ/2018/5457 O-497/2018 zo dňa 05.10.2018, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/166/2018-113 zo dňa 09.05.2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Priebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Inšpektorát práce Banská Bystrica, ako prvoinštančný orgán verejnej správy, rozhodnutím č.\n138/18-1.0/pok/r., IPBB_KHIP/KON/2018/2639 zo dňa 13.07.2018 podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 1\nv nadväznosti na § 19 ods. 3 písm. f) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (ďalej len „zákon\no inšpekcii práce“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.000 Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcich\nz predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o inšpekcii práce, a to za porušenie § 6\nods. 2 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len „zákon o\nbezpečnosti a ochrane zdravia pri práci“ alebo „zákon o BOZP“) v nadväznosti na § 2 ods. 1 Nariadenia\nvlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných\nochranných pracovných prostriedkov (ďalej len „Nariadenie vlády SR“) spočívajúce v tom, že žalobca,\nako zamestnávateľ, neposkytol do času výkonu inšpekcie práce dňa 25.01.2018 zamestnancom N. W.\na C. C., pracujúcim v predajni GATE, Parný mlyn č. 5544, Lučenec, ako predavačky, bezplatne osobné\nochranné pracovné prostriedky (ortopedickú obuv) v zmysle bodu 6.5 Prílohy č. 3 Nariadenia vlády SR,\nnakoľko vykonávali práce, pri ktorých sa prevažne stojí alebo pohybuje.\n2. Národný inšpektorát práce, žalovaný orgán verejnej správy, napadnutým rozhodnutím č. PO/\nBEZ/2018/5457, O-497/2018 zo dňa 05.10.2018 odvolanie žalobcu zamietol a odvolaním napadnuté\nprvoinštančné rozhodnutie potvrdil.\nII. Konanie na krajskom súde\n\n3. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „S. s. p.“ alebo „Správny súdny poriadok“) správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú\nzamietol a účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania.\n4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd uviedol, že žalobca namietal, že napadnuté\nrozhodnutie je nezákonné na základe skutočností uvedených v bodoch III.A až III.C., avšak v bode III.A\nžaloby uviedol len to, že poukázal na svoje dôvody, ktorými odôvodnil odvolanie proti prvostupňovému\nrozhodnutiu bez toho, aby zároveň tvrdil, že aj napadnuté rozhodnutie trpí nezákonnosťou z tých istých\ndôvodov. Žalobca v žalobných námietkach nesúhlasil s niektorými časťami odôvodnenia rozhodnutia\nžalovaného, ktoré odcitoval, no podľa správneho súdu nesúhlas s odôvodnením nestačí na to, aby bolo\nmožné dospieť k záveru o rozpore rozhodnutia so zákonom.\n5. V ďalšom ustálil, že nebolo medzi účastníkmi sporné, že u žalobcu bola vykonaná inšpekcia\npráce; že žalobca zamestnával na pozícii predavačky pracovníčky uvedené vo výroku prvostupňového\nrozhodnutia; že žalobca týmto pracovníčkam neposkytol bezplatne ortopedickú obuv ako osobný\nochranný pracovný prostriedok; že správny orgán sa pri výkone inšpekcie práce oboznámil so žalobcom\npredloženými pracovnými zmluvami týchto pracovníčok a nebol sporný ani ich obsah tak, ako bol\nuvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, teda že pracovné zmluvy neobsahujú ustanovenie\no prestávkach v práci a že obsahovali pracovnú náplň naplnenú výlučne činnosťami, pri ktorých sa\nstojí a chodí; že uvedené predavačky mali k dispozícii na pracovisku šatňu so stoličkami. Mal za to,\nže v administratívnom konaní boli zistené všetky skutočnosti rozhodné pre posúdenie, či bola alebo\nnebola naplnená skutková podstata správneho deliktu, a teda či žalobca splnil alebo nesplnil povinnosti\npodľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o BOZP. Neobstojí tak žiadna z námietok, ktorým žalobca namietal\nnedostatočne zistený skutočný stav.\n6. V ďalšom krajský súd uviedol, že žalobca sa mýlil, keď v žalobe tvrdil, že žalovaný nebol oprávnený\nuložiť žalobcovi sankciu za neposkytnutie osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa § 6\nods. 2 písm. b) zákona o BOZP, pretože žalobca nezaradil ortopedickú obuv do zoznamu osobných\nochranných pracovných prostriedkov, ktorý vypracoval na základe posúdenia rizík a vypracovanej\nanalýzy pre jednotlivé pracovné pozície. Takáto argumentácia podľa správneho súdu nemá oporu v §\n6 ods. 2 písm. b) o BOZP, pretože podľa tohto ustanovenia sa povinnosť poskytnúť osobné ochranné\npracovné prostriedky viaže na potrebu zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia alebo života pri práci.\nTvrdenie žalobcu, že správny orgán môže uložiť pokutu za porušenie § 6 ods. 2 písm. b) zákona o\nBOZP len v tom prípade, ak by zamestnávateľ mal ortopedickú obuv zaradenú do zoznamu osobných\nochranných pracovných prostriedkov (ďalej aj ako „OOPP“) podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o BOZP a\nnapriek tomu ju neposkytol, nemá oporu v znení § 6 ods. 2 písm. a) a písm. b) a nie je ani ich výkladom,\nale doplnením textu zákona.\n7. Poznamenal, že žalobca namietal, že správny orgán nesprávne vyhodnotil riziká, ktoré sú spojené s\nprácou predavačky, keď uviedol, aké nebezpečenstvo poškodenia zdravia podľa neho môže vzniknúť pri\nneposkytnutí ortopedickej obuvi. Avšak žalobca neuviedol, aký má význam táto jeho polemika vo vzťahu\nk napadnutému rozhodnutiu okrem toho, že považuje takéto odôvodnenie za nedostatočné a rozporné\ns výrokom rozhodnutia, resp. nesúvisiace s porušením, ktoré bolo žalobcovi v rámci inšpekcie práce\nvytýkané. Takéto námietky podľa krajského súdu nemôžu obstáť. Napadnuté rozhodnutie nepripúšťa iný\nzáver ako ten, že žalobca spáchal správny delikt tým, že neposkytol pracovníčkam pri práci, pri ktorej sa\nprevažne stojí alebo chodí, ochranný pracovný prostriedok ortopedickú obuv, ktorý má slúžiť ochrane\npred statickou záťažou. Nebolo ani úlohou správneho orgánu menovať nebezpečenstvá, alebo v čom\nmá byť zdravie pracovníka ohrozené statickou záťažou, nakoľko povinnosť poskytnúť pri takejto práci\nortopedickú obuv vyplýva priamo z právneho predpisu a to z § 2 ods. 2 Nariadenia vlády SR.\n8. Dodal, že neboli dôvodné ani žalobné námietky, podľa ktorých žalovaný nezobral do úvahy\nskutočnosť, že žalobca sa bránil tým, že vykonal iné opatrenia na vylúčenie alebo obmedzenie\nnebezpečenstva ohrozenia zdravia pracovníčok - predavačiek zriadením oddychovej miestnosti so\nstolom a stoličkami, nakoľko nemajú oporu v obsahu odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Podľa\nsprávneho súdu sa žalovaný s touto námietkou vysporiadal a to, že žalobca s takýmto vysporiadaním\nnesúhlasí neznamená, že žalovaný jeho tvrdenia ignoroval. Naopak, žalovaný uviedol svoju úvahu, pre\nktorú nejde o dostačujúce opatrenie na elimináciu hroziaceho nebezpečenstva poškodenia zdravia práve\npreto, že v pracovnej zmluve nie sú dohodnuté osobitne prestávky v práci a potom zamestnanci majú\n\nlen prestávku v zmysle Zákonníka práce, ktorá ale nestačí na to, aby bolo vylúčené nebezpečenstvo\nohrozenia zdravia v dôsledku statickej záťaže pri prácach, pri ktorých sa prevažne stojí alebo pohybuje;\nžalobca ani netvrdil ani nepreukazoval, že má organizačné opatrenia alebo interné predpisy, podľa\nktorých by pracovníčky boli oprávnené a povinné využívať predmetné stoličky tak, aby v práci buď\nprevažne nestáli alebo, aby bola statická záťaž spojená so státím počas celej pracovnej zmeny vylúčená.\n9. Krajský súd v ďalšom konštatoval, že žalobné námietky nedostatku výroku pre jeho neurčitosť\nneuvedením časového obdobia a rozpor s odôvodnením nemali oporu vo výroku a odôvodnení\nnapadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia\nuviedol všetky podstatné skutočnosti, ktorými bola naplnená skutková podstata správneho deliktu, čím\nnaplnil požiadavku špecifikácie skutku tak, aby nebol zameniteľný a zároveň tvoril prekážku rozhodnutej\nveci.\n10. Správny súd dal do pozornosti, že predmetom prieskumu neboli opatrenia uložené v Protokole o\ninšpekcii práce, ale rozhodnutie o správnom delikte a uložení sankcie zaň. Pokiaľ žalobca považoval\nopatrenia uložené v Protokole z inšpekcie práce za uložené v rozpore so zákonom, mohol využiť svoje\nprávo a podať žalobu na ochranu pred nezákonnosťou takýchto opatrení v zákonnej dvojmesačnej lehote\nod prerokovania Protokolu. Žalobca svoje oprávnenie podať žalobu na ochranu pred nezákonnosťou\nopatrení uložených v Protokole nevyužil. Z týchto dôvodov sa správny súd námietkami smerujúcimi proti\nopatreniam uloženým v Protokole z inšpekcie práce, nemohol zaoberať.\n11. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie mimo žalobných dôvodov len z dôvodov uvedených\nv § 195 SSP, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žiadnym dôvodom nezákonnosti tam\nuvedeným, netrpí. Krajský súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nnie je z dôvodov uplatnených v žalobe v rozpore so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190\nS.s.p. zamietol a náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.\nIII. Konanie na kasačnom súde\n12. Rozsudok napadol sťažovateľ kasačnou sťažnosťou z dôvodov, že krajský súd rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\npričom dôvody kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) S.s.p. s opisom rozhodujúcich\nskutočností následne popísal.\n13. Dôvody, v ktorých spočíva nesprávnosť právneho posúdenia krajského súdu a porušenie práva\nna spravodlivý proces videl sťažovateľ v tom, že správny súd nesprávne právne posúdil vec, keď\nkonštatoval, že nie je správny názor žalobcu o tom, že správny orgán môže uložiť pokutu za porušenie §\n6 ods. 2 písm. b) zákona o BOZP len v tom prípade, ak by zamestnávateľ mal ortopedickú obuv zaradenú\ndo zoznamu OOPP podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o BOZP a napriek tomu ju neposkytol.\n14. Sťažovateľ mal za to, že krajský súd neprihliadol na subsidiárne splnenie povinnosti poskytnúť\nochranný pracovný prostriedok, ktoré vyplýva z príslušných zákonných ustanovení Nariadenia\nvlády SR. Posúdenie potreby poskytnutia osobného ochranného prostriedku je tak na samotnom\nzamestnávateľovi, keďže v prípade, že technickými prostriedkami či prostriedkami kolektívnej ochrany\ndokáže nebezpečenstvo vylúčiť alebo aspoň obmedziť, nie je v zmysle citovaných ustanovení\npovinný ochranný pracovný prostriedok zamestnancovi poskytnúť. Sťažovateľ uviedol, že technickými\nprostriedkami obmedzil nebezpečenstvo statickej záťaže zamestnancov, a preto nebol povinný\nposkytnúť im ortopedickú obuv. Správny súd sa však uvedenou námietkou nezaoberal v širšom kontexte\nNariadenia vlády SR, posudzoval ich izolovane, na základe čoho dospel k nesprávnym právnym\nzáverom a skutkovým zisteniam. Rozsudok správneho súdu preto považoval sťažovateľ za nezákonný\na jeho odôvodnenie za nedostatočné z dôvodu, že tento nedostatok sa opiera o dôvody rozhodné\npre posúdenie dôvodnosti žaloby. Sťažovateľ ešte poznamenal, že prispôsobil pracovné podmienky\npotrebám zamestnancov, a to na základe ich vlastných pripomienok a požiadaviek. Konštatovanie\ndaného porušenia a uloženie pokuty zaň je potom podľa sťažovateľa v rozpore s citovaným ustanovením,\nčím sa však žalovaný, rovnako ani prvostupňový súd nezaoberali, na základe čoho možno vydaný\nrozsudok považovať za nezákonný.\n\n15. Sťažovateľ v ďalšom uviedol, že správny súd nesprávne vyhodnotil námietku žalobcu, z ktorej je\nzrejmé, že orgán verejnej správy nedostatočne vyhodnotil skutkový stav a nesprávne ho právne posúdil,\nkeď posudzoval riziká, ktoré zamestnancom hrozia neposkytnutím ortopedickej obuvi, ale riziká spojené\ns neposkytnutím iného druhu obuvi a s výkonom inej činnosti. Mal za to, že odôvodnenie rozhodnutia v\nrámci správneho konania má presvedčiť účastníka o správnosti jeho výroku. Pokiaľ tento však obsahuje\nposúdenie nesúvisiace so správnym deliktom, ktorý sa mu kladie za vinu, nemožno hovoriť o jeho\npresvedčivosti a už vôbec nie o náležitom posúdení skutkového stavu a jeho subsumovanie pod\nsprávne zákonné ustanovenie. Správny súd však túto námietku vôbec nezohľadnil, zaoberal sa len\nnesúhlasom s odôvodnením a všeobecne konštatoval zistenia inšpekcie práce. Takéto odôvodnenie\npovažuje sťažovateľ za nezákonné a nedostatočné, keďže správny súd na jednej strane opísal nesúlad\nodôvodnenia s výrokom napadnutého rozhodnutia, no na druhej strane toto neposúdil a odkázal na\nzistenia inšpekcie práce. Na základe uvedeného sťažovateľ uviedol, že považuje rozsudok v tejto časti\nza nezákonný, jeho odôvodnenie za nedostatočné a dostatočne sa nezaoberajúce námietkami žalobcu.\n16. Sťažovateľ dodal, že odôvodnenie správneho súdu nemožno považovať za vychádzajúce z\nnáležitého a správneho právneho posúdenia veci, pretože právny názor správneho súdu nie je správny\naj z dôvodu, že nesprávny príklad v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na nesplnenie inej povinnosti\nako tej, ktorá sa žalobcovi kladie za vinu a spôsobuje tak jeho zmätočnosť. Z toho dôvodu podľa\nsťažovateľa nemožno považovať takéto odôvodnenie za zákonné. V ďalšom mal za to, že správny súd\nposkytol nedostatočné odôvodnenie, nezohľadňujúce dôležitosť presnej charakteristiky skutku a času\njeho spáchania, ani vzhľadom na skutočnosť, že preň správny orgán uložil žalobcovi pokutu.\n17. Sťažovateľ poznamenal, že Protokol o výsledku inšpekcie práce je jedným z podkladov pre vydanie\nrozhodnutia v rámci správneho konania, na základe ktorého správny orgán ukladá pokutu, ako to\nbolo v tomto prípade. Mal za to, že posúdenie zákonnosti skôr vydaného rozhodnutia, resp. opatrenia\nsprávneho orgánu je nevyhnutné pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia napadnutého správnou\nžalobou. Podľa názoru sťažovateľa bolo nevyhnutné, aby sa správny súd zaoberal zákonnosťou\nvydaného Protokolu, keďže aj v prípade, že by zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, daný Protokol\nby ostal v platnosti a prípadné nesplnenie opatrení by mohol správny orgán sankcionovať.\n18. Záverom sťažovateľ uviedol, že vydaný rozsudok krajského súdu je porušením ústavnoprávne\na medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad) materiálneho právneho štátu,\nnajmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov\nriadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, a princípu predvídateľnosti práva vrátane\npredvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež\nprincípu, že právo nemôže vzniknúť (vzísť) z bezprávia a nespravodlivosti.\n19. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zrušil napádaný rozsudok krajského\nsúdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne aby zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil\nprvoinštančnému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania a\ntrov kasačného konania.\n20. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v podaní zo dňa 23.09.2019, v ktorom uviedol, že právny\nzástupca žalobcu v kasačnej sťažnosti zopakoval svoje námietky podané už v odvolaní voči rozhodnutiu\nprvostupňového orgánu a následne aj v konaní o správnej žalobe, ku ktorým sa žalovaný už vyjadril.\nŽalovaný uviedol, že na svojich podaných vyjadreniach trvá.\n21. Zároveň trval na tom, že správne orgány na oboch stupňoch postupovali v priebehu celého konania v\nsúlade so správnym poriadkom a platnými právnymi predpismi, rešpektovali plne všetky práva žalobcu,\nvysporiadali sa so všetkými jeho námietkami a k jeho vyjadreniam zaujali v rozhodnutiach relevantné\nstanovisko. Inšpektorát práce dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré preukázal na základe\nvykonaných a vyhodnotených dôkazov. Žalovaný správne posúdil právny stav veci, ktorý odôvodnil,\npopísal zodpovedne aj skutkový stav vo vzťahu k porušeniu povinnosti, ktoré bolo predmetom uloženia\npokuty. Správny delikt je vo výroku rozhodnutia vyšpecifikovaný tak, aby nebol zameniteľný s iným a z\nvýroku rozhodnutia vyplýva popis skutku, ktorý obsahuje nie len identifikáciu nesplnenia povinnosti, ale\naj čas spáchania skutku, spôsob jeho spáchania a aj špecifikáciu, voči ktorým zamestnancom nebola\npovinnosť žalobcu splnená. Výška pokuty bola dôsledne v správnom konaní zvážená a odôvodnená v\nrozhodnutí o uložení pokuty. Rozhodnutie je správne a zachováva zásady správneho konania a trestania.\n\n22. V ďalšom uviedol, že žalovaný ako aj inšpektorát práce dôsledne zistili skutkový stav veci,\ntento popísali v rozhodnutí a preukázali ho na základe konkrétnych vykonaných dôkazov a až po\nvyhodnotení správnej úvahy vec právne posúdili. To, že žalobca nesúhlasí s posúdením veci, dôkazov,\nodôvodnením, ani s prijatými právnymi závermi žalovaného (ani s odôvodnením krajského súdu)\npodľa názoru žalovaného neznamená, že je rozhodnutie žalovaného neodôvodnené, prijaté na základe\nnedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nesprávne. Žalovaný mal za to, že dôsledne prihliadol\nna všetky námietky žalobcu, so všetkými sa zodpovedne vysporiadal a svoje závery odôvodnil, preto\nnavrhol, aby kasačný súd po preskúmaní veci kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol v celom rozsahu ako\nneodôvodnenú a aby nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.\nIV. Právny názor NS SR\n23. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§\n442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú\nsťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nnajvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. januára 2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s §\n452 ods. 1 S.s.p.).\n24. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou\nsa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2018/5457\nO-497/2018 zo dňa 05.10.2018, ktorým zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie orgánu\nverejnej správy prvej inštancie č. 138/18-1.0/pok/r., IPBB_KHIP/KON/2018/2639 zo dňa 13.07.2018,\nktorým bola sťažovateľovi podľa § 19 ods. 2 písm. b/ bod 1 v nadväznosti na § 19 ods. 3 písm. f/ zákona\no inšpekcii práce uložená pokuta vo výške 1.000 eur za porušenie povinnosti stanovenej predpismi\nuvedenými v ustanovení § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona o inšpekcii práce, a preto primárne v medziach\nkasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvej inštancie, najmä z toho pohľadu, či kasačné\nnámietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním\nprávnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane\npredpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.\nPodľa § 19 ods. 2 písm. b/ bod 1 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu\nzamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za závažné\nporušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) od 1 000 eur do 200\n000 eur.\nPodľa § 19 ods. 3 písm. f/ zákona o inšpekcii práce, závažné porušenie povinností vyplývajúcich z\npredpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) je neposkytnutie potrebných účinných osobných ochranných\npracovných prostriedkov alebo ich neudržiavanie vo funkčnom stave.\nPodľa § 6 ods. 2 písm. b/ zákona o BOZP, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci\nprostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný bezplatne\nposkytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné\nosobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí.\nPodľa § 2 ods. 1 Nariadenia vlády SR, osobný ochranný pracovný prostriedok zamestnávateľ\nposkytuje zamestnancovi, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť technickými prostriedkami,\nprostriedkami kolektívnej ochrany ani metódami a formami organizácie práce.\n\nPodľa § 2 ods. 2 Nariadenia vlády SR, zoznam prác, pri ktorých sa poskytujú osobné ochranné\npracovné prostriedky, je uvedený v prílohe č. 3. Práca, pri ktorej sa poskytujú osobné ochranné pracovné\nprostriedky, môže byť aj iná práca, ako je uvedená v prílohe č. 3, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť\nani obmedziť spôsobom ustanoveným v odseku 1.\nPodľa prílohy č. 3 Nariadenia vlády SR, práce, pri ktorých sa poskytujú a používajú osobné ochranné\npracovné prostriedky, ak sa pri ich vykonávaní vyskytujú nebezpečenstvá, ktoré môžu poškodiť zdravie\nzamestnanca, sú najmä 6. OCHRANA DOLNÝCH KONČATÍN; 6.5. Ortopedická obuv (proti statickej\nzáťaži) pri; 6.5.1. práci, pri ktorej sa prevažne stojí alebo pohybuje.\n25. Predmetom kasačného konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného orgánu verejnej\nsprávy, ktorý rozhodol s konečnou platnosťou o uložení sankcie sťažovateľovi za porušenie povinnosti\nvyplývajúcej z ustanovení zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.\n26. Vo vzťahu k dôvodom kasačnej sťažnosti kasačný súd uvádza, že sťažovateľ namietal, že krajský\nsúd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej\npraxe kasačného súdu. Obe námietky vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodné z dôvodov uvedených\nnižšie.\n27. Kasačný súd z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak,\nako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto v nasledujúcom texte uvádza len stručné\nzhrnutie administratívneho konania. Kasačný súd zistil, že u sťažovateľa bola vykonaná inšpekcia práce\ndňa 25.01.2018 a následne v dňoch 15.02.2018 a 07.03.2018 s tým, že o výsledku inšpekcie bol\nvyhotovený Protokol č. IBB-07-65-2.2/P-E22-18/2254 zo dňa 07.03.2018 (ďalej len „Protokol“), z ktorého\nvyplývajú viaceré nedostatky. Protokol bol prerokovaný so splnomocneným zástupcom sťažovateľa dňa\n07.03.2018, ktorý nemal námietky voči skutočnostiam uvedeným v Protokole a k zisteným nedostatkom\nuviedol, že tieto odstránia v stanovených termínoch.\n28. Dňa 25.05.2018 vydal orgán verejnej správy prvej inštancie oznámenie o začatí správneho konania\no správnom delikte, ktoré bolo sťažovateľovi doručené dňa 30.05.2018. Výsledkom tohto správneho\nkonania bolo rozhodnutie č. k. 138/18-1.0/pok/r., IPBB_KHIP/KON/2018/2639 zo dňa 13.07.2018,\nktorým prvoinštančný orgán verejnej správy uložil sťažovateľovi pokutu vo výške 1.000 eur za porušenie\npovinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 6 ods. 2 písm. b/ zákona o BOZP v zmysle bodu 6.5.1. Prílohy\nč. 3 Nariadenia vlády SR - bezplatne poskytnúť zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky\n(ortopedickú obuv), nakoľko vykonávajú práce, pri ktorých sa prevažne stojí alebo pohybuje.\n29. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. PO/BEZ/2018/5457, O-497/2018 zo dňa\n05.10.2018 tak, že odvolanie sťažovateľa odmietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie\npotvrdil. V odôvodnení uviedol, že sa stotožnil s právnym názorom prvoinštančného orgánu verejnej\nsprávy, pretože argumentácia sťažovateľa nebola dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého\nrozhodnutia a sťažovateľ ani nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie\nveci.\n30. Krajský súd rozhodujúc o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného\nkasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom žalobu zamietol z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného nie je z dôvodov uplatnených v žalobe v rozpore so zákonom.\n31. Sťažovateľ naproti tomu v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským\nsúdom a odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, pričom jednotlivé dôvody bližšie\nvymedzil v texte kasačnej sťažnosti.\n32. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že v tomto prípade ide o situáciu, keď sa na základe zistených\nskutočností mal sťažovateľ dopustiť protiprávneho konania tým, že ako zamestnávateľ neposkytol do\nčasu výkonu inšpekcie práce dňa 25.01.2018, zamestnancom N. W.Č. a C.G. C., pracujúcim v predajni\nGATE, Parný mlyn č. 5544, Lučenec, ako predavačky, bezplatne osobné ochranné pracovné prostriedky\n(ortopedickú obuv) v zmysle bodu 6.5.1 Prílohy č. 3 Nariadenia vlády SR, nakoľko vykonávali práce,\npri ktorých sa prevažne stojí alebo pohybuje. Tieto skutočnosti prvoinštančný orgán verejnej správy v\nsúvislosti s ust. § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona o inšpekcii práce vyhodnotil ako porušenie zákona, v\n\ndôsledku čoho uložil sťažovateľovi podľa ust. § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 v nadväznosti na ust. § 19 ods.\n3 písm. f/ zákona o inšpekcii práce pokutu vo výške 1.000 eur.\n33. Kasačný súd konštatuje, že správne rozhodnutia oboch inštancií obsahujú všetky náležitosti v\nzmysle § 47 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho\npredpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, v odôvodnení orgány verejnej správy uviedli skutočnosti, ktoré boli\npodkladom rozhodnutia, akými úvahami boli vedení pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnali s návrhmi\na námietkami sťažovateľa a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalovaný reagoval na všetky\npodstatné námietky sťažovateľa, a to v súlade so zákonom aj s odkazom na podrobne odôvodnené\nprvoinštančné rozhodnutie, ktoré ako zákonné potvrdil. Taktiež má kasačný súd za to, že krajský súd\nsa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa a\nvyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a\nnepochybným záverom o zákonnosti preskúmavaného ako aj prvoinštančného rozhodnutia.\n34. Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd ustálil, že z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva,\nže tento sa nestotožnil so žalobnými námietkami. Mal za to, že v rozhodnutiach konajúcich orgánov\nverejnej správy bol dostatočne vymedzený skutok, vec bola správne právne posúdená a dostatočne bola\nodôvodnená aj výška uloženej sankcie na dolnej hranici sadzby, pričom orgány verejnej správy oboch\ninštancií odôvodnili svoje rozhodnutia dostatočným a preskúmateľným spôsobom, preto sa správny súd\ns ich argumentáciou v plnom rozsahu stotožnil.\n35. Vo svetle uvedeného kasačný súd súhlasí s názorom krajského súdu, že správnymi orgánmi bolo\njednoznačne preukázané, že sťažovateľ ako zamestnávateľ si nesplnil povinnosť podľa osobitného\npredpisu - § 6 ods. 2 písm. b/ zákona o BOZP poskytnúť bezplatne osobné ochranné pracovné\nprostriedky (ortopedickú obuv) v zmysle bodu 6.5.1 Prílohy č. 3 Nariadenia vlády SR do času výkonu\ninšpekcie práce dňa 25.01.2018 zamestnancom N. W. a C. C., s ktorými mal založený pracovnoprávny\nvzťah podľa osobitného predpisu (Pracovná zmluva zo dňa 12.09.2014 v znení Dohody o zmene\npracovnej zmluvy - N. W.; Pracovná zmluva zo dňa 17.07.2017 - C. C.) pracujúcim v predajni GATE,\nParný mlyn č. 5544, Lučenec, ako predavačky, nakoľko zamestnankyne sťažovateľa vykonávali práce,\npri ktorých sa prevažne stojí alebo pohybuje.\n36. Orgány verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádzali z viacerých dôkazov,\na to - Protokol z výkonu inšpekcie práce č. IBB-07-65-2.2/P-E22-18/2254 zo dňa 07.03. 2018;\nSplnomocnenie zo dňa 05.03.2018; Pracovná zmluva zo dňa 12.09.2014 v znení Dohody o zmene\npracovnej zmluvy; Pracovná zmluva zo dňa 17.07.2017; fotodokumentácia vyhotovená dňa 25.01.2018\nna prevádzke zamestnávateľa; Zoznam OOPP pridelených k jednotlivým profesiám, činnostiam;\nSmernica pre pridelenie OOPP zo dňa 06.03.2017; Analýza nebezpečenstiev, ohrození, rizík pre\nprofesiu predavačka, brigádnik zo dňa 06.03.2017; Oznámenie o začatí správneho konania o správnom\ndelikte zo dňa 25.05.2018; Vyjadrenie zo dňa 04.06.2018 k oznámeniu o začatí správneho konania;\nvýpis z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 14856/L. Z takto\nzískaných dôkazov považuje aj kasačný súd skutkový stav za náležite zistený a preukázaný a orgány\nverejnej správy dospeli k správnemu záveru, že zo strany sťažovateľa došlo k porušeniu povinnosti\nzamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) bod 3\nzákona o inšpekcii práce. Navyše sťažovateľ nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a\nskutkový stav tak, ako bol zistený orgánmi verejnej správy.\n37. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd nesprávne právne posúdil vec, keď\nkonštatoval nesprávnosť názoru sťažovateľa o tom, že orgán verejnej správy môže uložiť pokutu za\nporušenie povinnosti ustanovenej v § 6 ods. 2 písm. b) zákona o BOZP len vtedy, ak zamestnávateľ\nmal ortopedickú obuv zaradenú do zoznamu OOPP a napriek tomu ju neposkytol a zároveň namietal,\nže nebol povinný poskytnúť zamestnancom ortopedickú obuv z dôvodu, že technickými prostriedkami\nobmedzil nebezpečenstvo statickej záťaže zamestnancov, s čím sa však podľa názoru sťažovateľa\nkrajský súd nezaoberal.\n38. K uvedenému kasačný súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 6 ods. 2 písm. b) zákona o\nBOZP je povinnosťou každého zamestnávateľa, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci\nprostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov, bezplatne poskytovať zamestnancom,\nu ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebný účinný osobný ochranný pracovný\n\nprostriedok. V prípade sťažovateľa išlo o poskytnutie ortopedickej obuvi, ktorá má eliminovať statickú\nzáťaž, ktorá je spojená s profesiou predavača, nakoľko zamestnanci sťažovateľa pri výkone práce\nprevažne stoja alebo sa pohybujú. Povinnosť vypracovať zoznam poskytnutých OOPP je ďalšou\npovinnosťou zamestnávateľa, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 6 ods. 2 písm. a) zákona o BOZP, v\nzmysle ktorej je každý zamestnávateľ povinný vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných\npracovných prostriedkov na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich\nz pracovného procesu a z pracovného prostredia. V prejednávanom prípade mal kasačný súd za\npreukázané, že sťažovateľ si povinnosť vypracovať zoznam poskytovaných OOPP v zmysle ustanovenia\n§ 6 ods. 2 písm. a) zákona o BOZP splnil, avšak nesplnil si povinnosť podľa ustanovenia § 6\nods. 2 písm. b) zákona o BOZP (bezplatne poskytnúť príslušný účinný osobný ochranný pracovný\nprostriedok). Kasačný súd dodáva, že neuvedenie ortopedickej obuvi do zoznamu OOPP nezbavilo\nsťažovateľa povinnosti predmetný osobný ochranný pracovný prostriedok bezplatne zabezpečiť všetkým\nzamestnancom, ktorý pri výkone práce u sťažovateľa prevažne stoja alebo sa pohybujú tak, ako mu to\nvyplýva z vyššie spomínanej povinnosti obsiahnutej v ustanovení § 6 ods. 2 písm. b) zákona o BOZP.\n39. V ďalšom dáva kasačný súd do pozornosti, že súhlasí s argumentáciou sťažovateľa, že osobný\nochranný pracovný prostriedok sa poskytuje subsidiárne až v prípade, že nebezpečenstvo nemožno\nvylúčiť ani obmedziť technickými prostriedkami či prostriedkami kolektívnej ochrany práce. V tomto\nsmere mal sťažovateľ za to, že nebezpečenstvo statickej záťaže zamestnancov obmedzil technickými\nprostriedkami (zriadenie oddychovej miestnosti so stolom a stoličkami, kde majú zamestnanci možnosť\nsi oddýchnuť), preto nebol povinný poskytnúť ortopedickú obuv. Kasačný súd však rovnako ako žalovaný\na prvoinštančný orgán verejnej správy nepovažuje sťažovateľom vykonané technické opatrenia na\nelimináciu statickej záťaže zriadením oddychovej miestnosti za postačujúce, nakoľko zamestnanci\nsťažovateľa pri výkone práce v prevažnej miere stoja alebo sa pohybujú bez možnosti sa posadiť.\nKasačný súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch inštancií, ktoré\nsa v odôvodnení týchto rozhodnutí vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadali s touto otázkou.\n40. Sťažovateľ v ďalšom namietal, že orgány verejnej správy nedostatočne vyhodnotili skutkový stav\na nesprávne ho právne posúdili, keď neposudzovali riziká, ktoré zamestnancom hrozia neposkytnutím\nortopedickej obuvi, ale riziká spojené s neposkytnutím iného druhu obuvi a s výkonom inej činnosti.\nK tomu kasačný súd uvádza, že síce prvoinštančný orgán verejnej správy pri rozhodovaní o výške\npokuty uviedol, že bral na zreteľ to, že zamestnávateľ neposkytol svojim zamestnancom príslušné OOPP,\nčím ich vystavil nebezpečenstvu, pričom príkladne uviedol, napr. poranenie dolných končatín, napr. pri\nzakopnutí, udretí, prepichnutí podrážky alebo pošmyknutí, i keď ochranná obuv s podrážkami odolnými\nvoči prepichnutiu a prerezaniu, resp. ochranná obuv proti pošmyknutiu sa poskytuje v zmysle iných\nbodov Nariadenia vlády SR ako je to podľa bodu 6.5.1. Nariadenia vlády SR, avšak táto skutočnosť\nsama o sebe podľa kasačného súdu nespôsobila nezákonnosť ani nesprávnosť rozhodnutia orgánu\nverejnej správy, nakoľko z celého znenia prvoinštančného rozhodnutia jednoznačne vyplýva uloženie\npokuty za porušenie povinnosti poskytnúť zamestnancom bezplatne ortopedickú obuv v zmysle bodu\n6.5.1 Nariadenia vlády SR.\n41. S poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil kasačný súd za nedôvodnú aj námietku sťažovateľa\no zmätočnosti rozhodnutia správneho súdu, ktorú videl sťažovateľ v uvedení nesprávneho príkladu v\nodôvodnení rozhodnutia, ktorý poukazuje na nesplnenie inej povinnosti ako tej, ktorá sa žalobcovi kladie\nza vinu.\n42. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa, že krajský súd sa nezaoberal zákonnosťou Protokolu v časti\nuložených opatrení kasačný súd konštatuje, že nemohol postupovať inak ako sa stotožniť s právnym\nnázorom vysloveným krajským súdom v napadnutom rozsudku, že na námietky, ktoré smerovali proti\nopatreniam uloženým v Protokole, nebolo možné prihliadať, pretože sťažovateľ namietal nedostatky\nProtokolu práve v tom rozsahu, v ktorom bol preskúmateľný na základe včas podanej žaloby, pričom\nsťažovateľ svoje oprávnenie podať žalobu na ochranu pred nezákonnosťou opatrení uložených v\nProtokole nevyužil. Správny súd na podklade žaloby smerujúcej proti rozhodnutiu o správnom delikte\na sankcii zaň uloženej je oprávnený preskúmavať Protokol ako podkladové rozhodnutie len z hľadiska\nformálnych nedostatkov, ktoré však sťažovateľ v žalobe nevytýkal. Za týchto okolností uvedenú kasačnú\nnámietku nemožno považovať za dôvodnú.\n\n43. Kasačný súd po oboznámení sa s pripojeným spisovým materiálom zdôrazňuje, že sťažovateľ\nnevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený orgánmi\nverejnej správy, a s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, a preto za takýchto skutkových okolností\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru kasačného súdu vydané na základe riadne\na dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Nemožno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa\npodrobne zaoberal všetkými žalobnými námietkami a dospel k správnemu názoru, že preskúmavaným\nrozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona, pričom svoj právny záver, s ktorým sa kasačný\nsúd stotožnil, aj náležitým spôsobom odôvodnil. Kasačný súd má rovnako za nesporný skutkový stav tak,\nako ho v podrobnostiach opísal krajský súd. Žalovaný postupoval v danej veci v intenciách citovaných\nprávnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých\nnáležitým spôsobom zistil skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových\nokolností vyvodil správny právny záver. Kasačný súd sa tak v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými\nzisteniami orgánov verejnej správy ako aj s ich právnym posúdením, v konaní, ani v rozhodnutiach týchto\norgánov nezistil porušenie žiadneho z ustanovení Správneho poriadku ani iného právneho predpisu.\n44. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku\nkrajského súdu sa podstatne neodlišovala od dôvodov podanej žaloby o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného, s ktorej dôvodmi sa krajský súd v plnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové\nzistenia aj právne závery považuje kasačný súd za vecne správne. Kasačný súd v ďalšom ustálil, že\nv predmetnej veci nebolo možné postupovať inak, ako súhlasiť so závermi prijatými krajským súdom v\nnapadnutom rozhodnutí, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, nakoľko krajský\nsúd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré\nnáležite aj odôvodnil. Kasačný súd dospel zhodne ako krajský súd k záveru, že orgány verejnej správy\noboch inštancií postupovali v danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie\nsi zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový\nstav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny\nzáver, a preto krajský súd nepochybil, keď žalobu sťažovateľa zamietol.\n45. Námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako neopodstatnené,\nktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu\nkasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.\n46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,\nktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky\npodľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (§ 467\nods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.).\n47. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}