{"guid": "d88cbe20-79ed-4e3d-a58c-d25de76fe31f:05a04fa1-0973-44d8-a917-5bf366ad9f16", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6018200678.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/44/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/44/2020 z 25. 5. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2021, sp. zn. 1Sžfk/44/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:6018200678.1", "identifikacne_cislo": "6018200678", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2021-05-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/05a04fa1-0973-44d8-a917-5bf366ad9f16", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6018200678.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6018200678.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6018200678.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžfk/44/2020\n6018200678\n25. 05. 2021\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2021:6018200678.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing.\nMiroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Igora Belka, v právnej veci\nžalobcu: Športcentrum Ekoma, s. r. o., so sídlom Sekier - Osada 8746, 960 01 Zvolen, IČO: 45 426 376,\nzast.: Ulianko & partners, s. r. o., advokátskym spoločenstvom so sídlom Nám. SNP č. 37, 960 01 Zvolen,\nIČO: 36 856 517, proti žalovanému (v konaní sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nso sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia\nžalovaného č. 101548734/2018 zo dňa 10.08.2018, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/121/2018-82 zo dňa 16. októbra 2019, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nŽalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred orgánmi finančnej správy\n1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane\") rozhodnutím č. 100156475/2018 zo dňa\n17.01.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie\") žalobcovi postupom podľa § 68 ods. 5 zákona č.\n563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok\") určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej\nlen „DPH\" alebo „daň\") v tam uvedenej sume za zdaňovacie obdobie február 2014.\n2. Správca dane žalobcovi nepriznal právo na odpočítanie dane z faktúr č. 14/095,\nč. 14/096,\nč. 14/097, č. 14/098 (celkom 4 faktúry) od podnikateľa H. P., so sídlom Partizánska cesta č. 1667/52,\n974 01 Banská Bystrica, IČO: 34 989 561 (ďalej len „pán P.\") a z daňového dokladu č. V/071 za nákup\nhnuteľného majetku od spoločnosti BLACK RED WHITE SLOVAKIA, a.s., so sídlom Nižné Kapustníky\n2, 040 12 Košice, IČO: 36 573 175 a z daňového dokladu č. V/072 od podnikateľa M. E. - EURONICS\nTPD, so sídlom Farského 26, 851 01 Bratislava, IČO: 11 790 547, za nákup automatickej pračky ELUX\nEWS 1277FDW.\n3. Dodatočné určenie daňovej povinnosti vo vzťahu k pánovi P. správca dane odôvodnil tým, že\ndokazovaním boli spochybnené obchodné transakcie deklarovaným dodávateľom, a preto uplatnením\npráva na odpočítanie dane žalobca porušil ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 49 ods.\n2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no DPH\").\n\n4. Vo vzťahu k nepriznaniu práva na odpočítanie DPH z nákupu hnuteľného majetku správca dane\nkonštatoval, že sa nenachádza v zozname drobného majetku za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2014\na iným spôsobom sa nepreukázalo, že by tento majetok mal žalobca vo svojom areáli a používal ho na\núčely svojho podnikania.\n5. Na žalobcovo odvolanie žalovaný rozhodnutím č. 101548734/2018 zo dňa 10. augusta 2018 (ďalej len\n„preskúmavané rozhodnutie\") potvrdil prvostupňové rozhodnutie postupom podľa § 74 ods. 4 daňového\nporiadku.\n6. Vo vzťahu k deklarovaným obchodom s pánom P., poukazujúc na judikatúru Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, týkajúcu sa dôkazného bremena (rozsudky sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010\nv spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 78/2011 zo dňa 23.02.2011,\nsp. zn. 6Sžf/18/2011, sp. zn. 6Sžf/14/2012 a sp. zn. 2Sžf/28/2010), sa žalovaný v podstate stotožnil so\nzáverom správcu dane, že pán P. bol v rámci daňovej kontroly nekontaktný, a preto nebolo možné overiť\ndeklarované obchody predložením jeho účtovných a daňových dokladov.\n7. Ani s námietkou ohľadne nákupu hnuteľného majetku sa žalovaný nestotožnil a len zopakoval\nargumentáciu správcu dane, že žalobca nepreukázal, že drobný majetok bol súčasťou vlastného majetku\nžalobcu, a že ho žalobca používal v rámci vlastnej podnikateľskej činnosti.\nII.\nKonanie pred krajským súdom\n8. Žalobca sa bránil proti rozhodnutiu žalovaného včas podanou správnou žalobou na Krajskom súde v\nBanskej Bystrici (ďalej len „krajský súd\") a navrhol zrušiť rozhodnutia finančných orgánov oboch stupňov\nz dôvodu ich nezákonnosti.\n9. Krajský súd rozsudkom č. k. 23S/121/2018-82 z 16. októbra 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok\")\nkonanie postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/, e/ v spojení s § 191 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.\") zrušil preskúmavané rozhodnutie aj prvostupňové\nrozhodnutie a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie, pretože dospel k záveru o dôvodnosti časti\nžalobných námietok, týkajúcich sa zdaniteľných plnení od pána P..\n10. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd konštatoval, že závery ohľadne zdaniteľných\nplnení od pána P. prijaté správcom dane neobstoja, pretože samotná nekontaktnosť deklarovaného\ndodávateľa nepostačuje na spochybnenie deklarovanej obchodnej transakcie.\n11. V tejto súvislosti za podstatnú krajský súd považoval tú skutočnosť, že finančné orgány nespochybnili\nreálne uskutočnenie deklarovaných plnení a nešlo ani o prípad, kedy by dodávateľ poprel dodanie plnení\na vystavenie faktúr.\n12. Krajský súd bol toho názoru, že samotná nekontaktnosť pána P.I. a s tým súvisiace nepredloženie\njeho daňových a účtovných dokladov, nepostačuje na prelomenie žalobcovho tvrdenia o reálnosti\ndeklarovaných obchodných prípadov a finančné orgány neuviedli žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré\nby relevantným spôsobom vyvracali tvrdenie žalobcu o tom, že deklarované plnenia boli dodané\ndeklarovaným dodávateľom, prípadne že by konanie bolo poznačené podvodom alebo zneužitím práva.\n13. Žalobný bod ohľadne nákupu hnuteľného majetku krajský súd vyhodnotil ako nedôvodný a podotkol,\nže predmetný tovar je všeobecne použiteľný aj pre potreby realizácie podnikateľskej činnosti, prípadne\npre účely domácnosti.\n14. Podľa mienky krajského súdu žalobca neobjasnil neúplnosť vedenia zoznamu majetku a vo vzťahu\nk potvrdeniu o recyklácii a vyhodnoteniu operatívnej evidencii podľa názoru krajského súdu žalobca nič\nkonkrétne nenamietal.\nIII.\nKasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu\n\nA)\n15. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej len „sťažovateľ\") včas kasačnú sťažnosť z\ndôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok\nkrajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n16. V rámci svojich sťažnostných bodov uviedol, že sa nestotožňuje so záverom krajského súdu, že\nžalovaný vyvodzoval zodpovednosť za nekontaktnosť deklarovaného dodávateľa pána P..\n17. Akcentoval, že skutkový stav bol zistený dostatočne, a aj skutkové závery boli vyhodnotené správne.\nŽalobca podľa názoru sťažovateľa nesplnil dôkaznú povinnosť a nepreukázal, že k dodaniu zdaniteľných\nplnení došlo práve deklarovaným dodávateľom.\n18. Sťažovateľ bol presvedčený, že deklarované transakcie boli spochybnené a žalobca nepreukázal\nsplnenie materiálnych a formálnych podmienok na odpočet DPH. Faktúry a objednávky obsahovali\nzdaniteľné plnenia, ktoré mali byť dodané, ale neobsahovali žiadne iné dôkazy, ktoré by preukazovali,\nči sa jednalo o dodanie tovaru alebo aj dodanie služieb, rozsah, obdobie a čas.\n19. Sťažovateľ tvrdil, že podľa objednávky malo dôjsť aj k dovozu listnatého dreva, ale objednávka ani\nfaktúra údaje o preprave neobsahovali.\nB)\n20. Žalobca sa v písomnej reakcii v plnom rozsahu stotožnil s právnym záverom krajského súdu.\nIV.\nPrávne závery kasačného súdu\n21. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd\") preskúmal rozsudok krajského\nsúdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po\nzistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443\nods. 1 S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.),\nvo veci v zmysle § 445 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne\ndospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n22. S ohľadom na vymedzenie sťažnostného bodu pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či krajský súd\nvec posúdil správne po právnej stránke, keď zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj\nprvostupňové rozhodnutie a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie s odôvodnením, že samotná\nnekontaktnosť pána P. nepostačuje na prelomenie tvrdenia žalobcu o reálnosti deklarovaných obchodov\na finančné orgány neuviedli žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by relevantným spôsobom spochybnili\nlegitimitu tvrdenia žalobcu, že deklarované plnenia boli dodané deklarovaným dodávateľom.\n23. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\nPodľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje:\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\nPodľa § 24 ods. 2 Daňového správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné\nna účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nPodľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči\ndaňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti\nvšeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\nPodľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\n\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z\ntovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a\n7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nPodľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,\nak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n24. Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sťažnostný dôvod nesprávneho\nposúdenia veci ( § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) interpretuje okrem iného, aj ako nesprávnu aplikáciu\nprávnej normy na riadne zistený skutkový stav veci. Inak povedané, sťažovateľ bude v kasačnom konaní\núspešný vtedy, ak preukáže, že krajský súd vo veci samej, na správne a zákonným spôsobom zistený\nskutkový stav nesprávne aplikoval objektívne právo.\n25. Sťažovateľ v rámci kasačných bodov namietal nesprávne posúdenie veci krajským súdom (§ 440\nods. 1 písm. g/ S.s.p.) najmä, čo sa týka dôkazného bremena žalobcu v daňovom konaní.\n26. Správne poukazoval, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH nepostačuje\nskutočnosť, že dodanie plnenia nie je v konaní sporné, ale podstatným je aj preukázanie skutočnosti, že\nzdaniteľné plnenie dodal žalobcom označený subjekt. Sťažovateľ bol presvedčený, že túto skutočnosť\nv konaní dôvodne spochybnil, a preto bolo podľa jeho názoru povinnosťou žalobcu vyvrátiť jeho\npochybnosti v tomto smere.\n27. V súvislosti s dôkazným bremenom v daňovom konaní kasačný súd uvádza, že správca dane je\noprávnený a zároveň aj povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov\nzisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane. V prípade, ak správca\ndane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, má právo\nvyzvať daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov.\n28. Ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky už skôr konštatovala, že\ndaňové doklady sú z hľadiska práva na odpočítanie DPH nepochybne dôkaznými prostriedkami, ktoré\npodporujú tvrdenie daňového subjektu, že dodávateľ mu naozaj tovar alebo službu dodal. Uvedený\ndôkazný prostriedok je však použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú\nskutočnosť. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto dokumenty naozaj odrážajú\nuskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný dôkaz.\n29. Na tomto mieste kasačný súd poukazuje aj na rozhodnutie sp. zn. 6Sžfk/40/2018 z 3. septembra\n2019, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že: „ ... Dôkazné bremeno o reálnom dodaní\ntovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt, avšak nie absolútne, keďže v zmysle takéhoto výkladu by\npri každom preverovaní dodávky tovaru alebo služby umožňoval správcovi dane poprieť túto dodávku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že bez ohľadu na povahu dôkazov predložených\ndaňovým subjektom je len na správcovi dane, aby zistenie skutkového stavu bolo presné a úplné a\nzávisí výlučne od správcu dane, aké dokazovanie za týmto účelom vykoná. Daňové bremeno vzniká\ndaňovému subjektu v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom a jasne vyjadrí pochybností\no tvrdení daňového subjektu. Ak správca dane mal pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a predložené\ndôkazy nemienil akceptovať, potom bol povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia\nžalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú\nschopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky poukazuje taktiež na to, že v zmysle konštantnej judikatúry „hodnotenie dôkazov v zmysle\nzásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné\". O výklade daňových noriem daňovými\norgánmi sa výstižne vyjadril aj Ústavný súd SR v Náleze sp. zn. I. ÚS 241/07 ani záujem štátu na realizácii\npríjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaním a rešpektovaním práv\nktoré zákony priznávajú daňovým subjektom.\"\n30. Kasačný súd sa v plnej miere stotožnil aj s právnym názorom sťažovateľa, že ak je v daňovom\nkonaní dôvodne spochybnená skutočnosť, či zdaniteľné plnenie skutočne dodal subjekt uvedený na\n\nfaktúre, žalobcovi nemôže vzniknúť právo na odpočet DPH, pokiaľ bez akýchkoľvek pochybností najmä\nnepreukáže, že splnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie DPH.\n31. Kasačný súd však akcentuje, že sa záver finančných orgánov o dôvodných pochybnostiach musí\nopierať o také skutočnosti, ktoré vytvárajú oprávnené pochybnosti o tom, či deklarovaný tovar a\nposkytnuté služby dodal žalobcom deklarovaný subjekt.\n32. V tomto ohľade sa žalovaný uspokojil so záverom správcu dane, že dôvodná pochybnosť spočíva\nv tom, že pán P. nebol v priebehu daňovej kontroly kontaktný.\n33. Správca dane v tejto súvislosti konštatoval, že pánovi P. doručoval dve predvolania, ktoré sa vrátili\ns poznámkou „adresát neznámy\" a úspešné nebolo ani jeho predvedenie príslušníkmi Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici.\n34. Na základe predoslaných skutočností prijal záver, že aj keď nemal pochybnosti o dodaní\ndeklarovaného tovaru (hoci v prvostupňovom rozhodnutí správca dane konštatoval, že na základe\nobhliadky priestorov žalobcu nemal pochybnosti o vykonaní prác), dodanie tovaru nepovažoval za\npreukázané z dôvodu, že pán P. nebol kontaktný, a preto nebolo možné zabezpečiť jeho daňové a\núčtovné doklady.\n35. Kasačný súd sa vzhľadom na predmetné skutočnosti nemohol stotožniť s tvrdením sťažovateľa, že v\npriebehu daňovej kontroly bol dôvodne spochybnený subjekt, ktorý dodal zdaniteľné plnenia deklarované\nspornými faktúrami.\n36. Senát kasačného súdu dospel k totožnému záveru (bod 55 odôvodnenia napadnutého rozsudku),\nže konštatovanie finančných orgánov o nekontaktnosti subjektu, ktorého žalobca označil za svojho\ndodávateľa, nie je bez akýchkoľvek ďalších skutočností postačujúce z hľadiska opodstatneného\nspochybnenia reálnosti deklarovaných obchodov.\n37. Finančné orgány sa v rámci daňového konania skutočne obmedzili iba na konštatovanie, že pán\nH. P. nebol kontaktný a neponúkli žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by vzbudzovali dôvodné pochybnosti\nohľadne deklarovaného dodávateľa žalobcu.\n38. V tejto súvislosti krajský súd podľa mienky kasačného súdu sťažovateľovi správne vytýkal, že sa\nnapríklad nezaoberal materiálnym a personálnym substrátom podnikateľskej činnosti pána P..\n39. Kasačný súd je toho názoru, že nekontaktnosť deklarovaného subjektu nepochybne môže byť\njedným, avšak nie iba jediným dôvodom na prelomenie tvrdenia daňového subjektu o tom, že\ndeklarované plnenia boli dodané deklarovaným subjektom.\n40. Uvedená okolnosť jednoznačne podporuje dôvodnosť zrušenia rozhodnutí finančných orgánov, ktoré\nneposkytujú dostatočný podklad pre prijatie záveru o tom, že žalobca nepreukázal oprávnenosť nároku\nna odpočítanie dane zo sporných faktúr od pána P..\n41. Sťažovateľ v rámci kasačných bodov ďalej tvrdil, že žalobca nepredložil dôkazné prostriedky, ktoré by\npreukázali, či išlo o dodanie tovaru alebo aj dodanie prác a nepreukázal ani spôsob prepravy listnatého\ndreva.\n42. Kasačný súd konštatuje, že na predostreté skutočnosti v zmysle § 441 S.s.p. neprihliadal, keďže\nsťažovateľ tieto skutočnosti neuplatnil v konaní pred krajským súdom a prvýkrát ich uviedol až v konaní\no kasačnej sťažnosti.\n43. Uplatňovanie nových skutočností v konaní o kasačnej sťažnosti nie je prípustné, pretože kasačná\nsťažnosť je mimoriadnym opravným prostriedkom proti právoplatnému rozsudku krajského súdu. V\nzmysle princípu koncentrácie konania je sťažovateľ povinný uplatniť všetky skutočnosti už v konaní pred\nkrajským súdom.\n44. Na základe vyššie uvedených zistení a úvah kasačný súd nepovažuje sťažnostné body kasačnej\nsťažnosti za opodstatnené a preto rozhodol podľa § 461 S.s.p. o zamietnutí kasačnej sťažnosti.\n\n45. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 167\nods. 1 S.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi voči sťažovateľovi priznal právo na náhradu trov kasačného\nkonania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 S.s.p.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}