{"guid": "72775958-170b-4c8b-9f27-f862ab4a782b:d4d2d36c-2a1d-4a3d-8c60-41662b0d44b4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6018200673.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/3/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/3/2020 z 30. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2021, sp. zn. 3Sžfk/3/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:6018200673.1", "identifikacne_cislo": "6018200673", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2021-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d4d2d36c-2a1d-4a3d-8c60-41662b0d44b4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6018200673.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6018200673.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6018200673.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžfk/3/2020\n6018200673\n30. 06. 2021\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2021:6018200673.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana\nRumanu (spravodajca) a sudkýň JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej\nveci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): Športcentrum Ekoma, s. r. o., Sekier - Osada 8746, Zvolen, IČO:\n45 426 376, právne zastúpený: Ulianko & partners, s. r. o., advokátska kancelária, Nám. SNP 37,\nZvolen, IČO: 36 856 517, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,\n974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101548744/2018 zo dňa\n10. augusta 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej\nBystrici č. k. 23S/116/2018-82 zo dňa 14. augusta 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici\n23S/116/2018-82 zo dňa 14. augusta 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\nč. k.\n\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) v spojení\ns § 191 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) rozhodnutie\nžalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 101548744/2018 zo dňa 10.08.2018 (ďalej aj len ,,napadnuté\nrozhodnutie“) spolu s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj len ,,správca dane“)\nč. 100157350/2018 zo dňa 17.01. 2018 (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“) zrušil a vec vrátil\nsprávcovi dane na ďalšie konanie.\n2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie,\nktorým správca dane vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009\nZ. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „daňový\nporiadok“) rozdiel dane v sume 13 074,33,- euro (daň vyrubená daňovým priznaním, doručeným dňa\n24.04.2014 bola vo výške 1 532,62,- euro, daň zistená správcom dane 14 606,92,- euro) na DPH za\nzdaňovacie obdobie marec 2014.\n3. Správca dane neuznal odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených deklarovaným\ndodávateľom ISS Facility Services, spol. s r. o., Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO: 31 345 212 (ďalej\nlen „ISS Facility Services, spol. s r. o.“), ktorých predmetom bolo dodanie rôznych prác. Išlo o nasledujúce\nfaktúry:\n- č. F145019066, interné č. 14/164, dátum dodania 02.03.2014, základ dane v sume 3 762,- euro, 20\n% DPH 752,40,- euro, celkom 4 514,40,- euro,\n- č. F145019069, interné č. 14/165, dátum dodania 09.03.2014, základ dane v sume 4 086,- euro, 20\n% DPH 817,20,- euro, celkom 4 903,20,- euro,\n- č. F145019071, interné č. 14/166, dátum dodania 15.03.2014, základ dane v sume 4 095,- euro, 20\n% DPH 819,- euro, celkom 4 914,- euro,\n\n- č. F145019078, interné č. 14/167, dátum dodania 20.03.2014, základ dane v sume 4 092,- euro, 20\n% DPH 818,40,- euro, celkom 4 910,- euro,\n- č. F145019079, interné č. 14/168, dátum dodania 24.03.2014, základ dane v sume 2 288,- euro, 20\n% DPH 457,60,- euro, celkom 2 745,60,- euro.\nSprávca dane neuznal taktiež odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry vystavenej deklarovaným\ndodávateľom Pavlom Kontúrom, Partizánska cesta 1667/52, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 34 989 561,\nDIČ: 1030243610, IČ DPH: SK 1030243610. Konkrétne išlo o faktúru č. 5, interné číslo faktúry 14/162,\ndátum dodania/vyhotovenia 31.03.2014, základ dane 46.806,- euro, 20% DPH 9 361,20,- euro, spolu\n56 167,20,- euro.\nTaktiež neuznal odpočítanie DPH z nákupu hnuteľného majetku:\n- TV stolík 1087025301, nákup bol zaúčtovaný pokladničným dokladom č. V/104 zo dňa 31.03.2014\n(časť) - materiál, na základe dokladu z registračnej pokladnice od dodávateľa Mobelix Sk, s.r.o.,\nRožňavská 32, Bratislava, IČO: 35 903 414, prevádzka Zvolenská cesta, Banská Bystrica, základ dane\n115,83,- euro, DPH 23,17,- euro,\n- posteľ - 1ks, nákup bol zaúčtovaný pokladničným dokladom č. V/107 zo dňa 31.03.2014 - materiál,\nna základe dokladu z registračnej pokladnice od dodávateľa ART nábytok, s.r.o., Nábrežie mládeže 79,\nNitra, IČO: 36 04 169, prevádzka Námestie SNP č. 2497, Zvolen, základ dane 126,67,- euro, DPH\n25,33,- euro.\n4. Krajský súd považoval žalobnú námietku ohľadom neuznania práva na odpočítanie dane na základe\nfaktúr vystavených deklarovaným dodávateľom ISS Facility Services, spol. s r. o., za nedôvodnú, pričom\npoukázal na skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu a to, že dožiadaním č. 103073171/2016\nzo dňa 05.05.2016 správca dane požiadal Daňový úrad Bratislava o preverenie toho, či uvedený\ndeklarovaný dodávateľ ISS Facility Services, spol. s r. o. vystavil pre žalobcu faktúry, ktoré mal žalobca\nzahrnuté v evidencii DPH v zdaniteľnom období január až december 2014, či táto spoločnosť odviedla\nDPH z týchto faktúr a zároveň žiadal preveriť, akú činnosť spoločnosť vykonáva, či má zamestnancov,\nakým spôsobom a kedy boli faktúry uhradené, či práce boli vykonané a kto ich vykonal, či existuje\nevidencia o vykonaných prácach. Z odpovede Daňového úradu Bratislava vyplynulo, že podľa výpovedí\nIng. X. V. (splnomocnený zástupca dodávateľa) a Ing. K. L. (účtovníčka dodávateľa) predmetné faktúry\nspoločnosť ISS Facility Services, spol. s r. o., pre žalobcu nevystavila, tieto faktúry nemá zaúčtované v\núčtovníctve, neboli ani vystavené a ani uhradené, nebola uzavretá písomná zmluva a nebola vystavená\nani písomná objednávka. Spoločnosť vykonávala podnikateľskú činnosť a mala cca 3000 zamestnancov,\npodpis na faktúrach nie je podpisom žiadnej z osôb oprávnených vystavovať, resp. podpisovať faktúry.\nIng. V. vypovedal, že so žalobcom spoločnosť ISS Facility Services, s. r. o., nikdy nespolupracovala,\nfaktúry nevystavila, nemá ich vo svojom účtovníctve a v súvislosti s predmetnými faktúrami bolo\npodané trestné oznámenie. Potvrdil, že spoločnosť vykonáva upratovacie služby, technickú správu\nnehnuteľností, starostlivosť o zeleň a strážnu službu a má cca 3000 zamestnancov. Fakturované práce\npre žalobcu neboli realizované, a preto nebola obdržaná ani úhrada za fakturované plnenia.\n5. Vzhľadom na uvedené krajský súd konštatoval, že záver daňových orgánov, že predloženie faktúry je\nlen jednou z hmotnoprávnych podmienok a faktúra sama o sebe nie je preukázaním reálnosti obchodnej\ntransakcie je správny a ďalej konštatoval, že žalobca žiadne konkrétne dôkazy vo vzťahu k dodávateľovi\nISS Facility Services, spol. s r. o., v administratívnom konaní a ani v správnej žalobe nenavrhol a\nneuviedol, ani nepredniesol konkrétne skutkové tvrdenia a prípadne opis skutkových okolností, ktoré\nby mali nasvedčovať reálnosti deklarovaných plnení. Uviedol, že správca dane spochybnil žalobcom\nuplatnený nárok na odpočítanie dane a tým sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu, ktorý ho\nneuniesol.\n6. Krajský súd žalobnú námietku, týkajúcu sa neuznania odpočítania DPH z prijatých faktúr od\ndeklarovaného dodávateľa Pavla Kontúra považoval za dôvodnú. Poukázal na to, že predmetom\ndeklarovaného plnenia malo byť dodanie služieb - prác, pričom správca dane potvrdil na základe fyzickej\nohliadky areálu žalobcu, že práce boli vykonané avšak považoval za spochybnené, že práce dodal\ndeklarovaný dodávateľ. Uvedené nebolo preukázané predložením účtovných a daňových dokladov zo\nstrany dodávateľa, keďže tento bol nekontaktný. Podľa krajského súdu neobstoja závery správcu dane\nvo vzťahu k tomuto deklarovanému dodávateľovi, v zmysle ktorých zdokladované zistenie nekontaktnosti\nu dodávateľa vyvracia vierohodnosť a preukaznosť dokladov znejúcich na jeho meno a odôvodňuje\n\npochybnosti o ich pravosti a pravdivosti údajov v nich uvedených, pričom ak nemožno overiť u\ndeklarovaného dodávateľa doklady predložené kontrolovaným daňovým subjektom, sú tieto doklady\nnepreukázané.\n7. Podľa krajského súdu nekontaktnosť dodávateľa nepostačuje pre spochybnenie toho, že deklarovaná\nobchodná transakcia sa stala žalobcom deklarovaným spôsobom. Za podstatné krajský súd považoval\nto, že daňové orgány nespochybnili reálne uskutočnenie deklarovaných plnení, teda v tomto prípade\nexistencia plnenia nebola spochybnená a tak boli zo strany žalobcu splnené nielen formálne podmienky\nuplatňovaného daňového nároku. Krajský súd ďalej uviedol, že nešlo ani o prípad, že by deklarovaný\ndodávateľ sám poprel dodanie plnení a vystavenie faktúry. Krajský súd v tejto súvislosti konštatoval, že\nnemožno u daňového subjektu vyvodzovať zodpovednosť za nekontaktnosť deklarovaného dodávateľa\na za prípadné neplnenie jeho účtovných a daňových povinností, pričom samotná nekontaktnosť\ndeklarovaného dodávateľa, a s tým súvisiace nepredloženie daňových a účtovných dokladov, na\nprelomenie žalobcovho tvrdenia o reálnosti deklarovaných obchodných prípadov v tomto prípade preto\npodľa krajského súdu neobstojí. Daňové orgány nezistili a neuviedli žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by\nrelevantným spôsobom vyvracali tvrdenie daňového subjektu o tom, že práce boli dodané deklarovaným\ndodávateľom, prípadne že by konanie bolo poznačené podvodom alebo zneužitím práva a že by žalobca\no účasti na takomto konaní vedel alebo mohol vedieť.\n8. Krajský súd uviedol, že rešpektuje opakovane vyslovené závery Najvyššieho súdu SR, ako aj\nÚstavného súdu SR, vo vzťahu k preukázaniu formálnych, ako aj materiálnych podmienok pre uplatnenie\npráva na odpočítanie DPH, ako aj vo vzťahu k presúvaniu dôkazného bremena na daňový subjekt,\nak správca dane spochybní tvrdenia daňového subjektu, ale zdôraznil, že každú vec je potrené\nvyhodnocovať s ohľadom na jej konkrétne skutkové okolnosti, čo zahŕňa aj aplikáciu uvedených záverov\nna konkrétny prípad.\n9. Žalobnú námietku, týkajúcu sa neuznania nákupu hnuteľného majetku vyhodnotil krajský súd ako\nnedôvodnú. Poukázal na to, že pri preverení používania drobného hmotného majetku správca dane\nvychádzal zo Zoznamu drobného majetku v období od 01.01.2010 do 31.12.2014, ktorý žalobca\nako evidenciu drobného majetku predložil správcovi dane, pričom správca dane následne vykonal\nkonfrontáciu majetku z tohto zoznamu, ktorého nákup bol preukazovaný výdavkovými pokladničnými\ndokladmi a potvrdeniami o nákupe vyhotovenými elektronickou registračnou pokladnicou, a dospel k\nzáveru, že majetok nakúpený v zmysle uvedených pokladničných dokladov sa v zozname majetku\nžalobcu nenachádza a nejde teda o majetok žalobcu, ktorý by bol použitý na dodávky tovarov a služieb\nv rámci jeho podnikateľskej činnosti.\n10. Krajský súd poukázal na to, že žalobca sa v priebehu administratívneho konania, a ani v správnej\nžalobe, k spôsobu zostavenia uvedeného zoznamu a k jeho prípadnej neúplnosti nijako nevyjadril a\nnič v tomto smere neobjasnil. Krajský súd konštatoval, že je nepochybné, že podnikateľská činnosť\nžalobcu je rozmanitá a nakúpený majetok by mohol byť využiteľný pri realizácii jeho podnikateľskej\nčinnosti. Zároveň je ale potrebné uviesť, že ide o majetok všeobecne použiteľný - aj pre potreby realizácie\ninej podnikateľskej činnosti, prípadne domácnosti. Nešlo teda o taký majetok, ktorý by z hľadiska účelu\njeho použitia bol viazaný len na určitý druh podnikateľskej činnosti alebo na špecifický druh prevádzky.\nKrajský súd v tejto súvislosti ďalej poukázal na to, že žalobca sám predložením Zoznamu drobného\nmajetku vytvoril určitý stupeň preukázania skutkového stavu podloženého dôkazom a následná obrana\nžalobcu tým, že zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu, a ani interného predpisu, mu\nnevyplýva povinnosť viesť evidenciu drobného majetku, je potom účelová. Krajský súd konštatoval, že\nzávery daňových orgánov, v zmysle horeuvedeného, vo vzťahu k neuznaniu odpočítania DPH z nákupov\nhnuteľného majetku považuje za správne.\n11. Žalovaný ako sťažovateľ podal, včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g)\nSSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Namietal nesprávne posúdenie zisteného skutkového stavu vo vzťahu k neuznanému odpočtu\nDPH z dodávateľských faktúr od deklarovaného dodávateľa-Pavla Kontúra. Poukázal na to, že v prípade\npreverenia dodania prác týmto deklarovaným dodávateľom sa tento nedostavil k správcovi dane ani\npo opakovanom predvolaní a nebolo ho možné ani predviesť príslušníkmi policajného zboru. Ďalej\nuviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že u deklarovaného dodávateľa nedošlo k preukázaniu a potvrdeniu\ndodania fakturovaných prác pre žalobcu správca dane o týchto skutočnostiach oboznámil žalobcu a\n\numožnil mu vyjadriť sa, pričom žalobca nepredložil k preukázaniu dodania prác od deklarovaného\ndodávateľa-Pavla Kontúra žiadne vyjadrenia ani dôkazy. Namietal, že z početnej judikatúry vyplýva,\nže na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH nestačí, ak na zdaniteľné plnenia, ktorého\nexistenciu správca dane nepopiera, bola vyhotovená dodávateľská faktúra obsahujúca zákonom\nstanovené náležitosti. Aby žalobcovi ako odberateľovi deklarovaného zdaniteľného plnenia vzniklo\nprávo na odpočítanie dane, musí byť nesporne preukázané, že preverované zdaniteľné plnenie bolo\ndodané a to práve tým dodávateľom, ktorý je na faktúre ako dodávateľ označený. Ak je spochybnené,\nže zdaniteľné plnenie bolo dodané deklarovaným dodávateľom, žalobcovi nemôže vzniknúť právo na\nodpočet dane, pretože bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, že splnil všetky formálne aj materiálne\npodmienky pre priznanie práva na odpočet. Uviedol, že predložené doklady musia mať povahu faktu a\nteda všetky v nich uvedené skutočnosti musia mať reálny základ a musia byť preukázané. S poukazom\nna § 24 daňového poriadku sťažovateľ ďalej namietal, že žalobca predložil faktúru a objednávku,\nktoré obsahovali popis dodávaných prác, ale žiadne iné dôkazy (napr. dodací list, súpis prác a pod.),\nktoré by rozsah, obdobie, čas, alebo spôsob ich dodania nepredložil. Uviedol, že je dôkazné bremeno\nbolo na žalobcovi, ktorý si organizuje svoju podnikateľskú činnosť, aby si zabezpečil dostatočné a\nrelevantné dôkazy na preukázanie oprávnenosti odpočítania dane. Sťažovateľ namietal, že daňové\norgány nepričítali na ťarchu žalobcu nekontaktnosť jeho deklarovaného dodávateľa. Poukázal na to, že\ndaňové konanie nie je konaním vyhľadávacím a uviedol, že podľa jeho názoru daňové orgány dostatočne\nzistili skutkový stav, správne vyhodnotili skutkové závery, žalobcovi neboli za vinu kladené skutočnosti,\nza ktoré nezodpovedá a zistený skutkový stav bol správne právne posúdený v súlade s relevantnými\nzákonnými ustanoveniami.\n12. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, s ktorým sa stotožnil.\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a dospel k záveru,\nže kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju zamietol podľa § 461 SSP v spojení s § 464 ods. 1 SSP.\n14. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, právo odpočítať daň z tovaru\nalebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n15. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, platiteľ môže odpočítať\nod dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako\nplatiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená\niným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n16. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, právo na odpočítanie\ndane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru\nod platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n17. Podľa § 464 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ak kasačný súd rozhoduje\no kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže\nv odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v\nodôvodnení uvedie.\n18. Najvyšší súd v tejto súvislosti, aplikujúc § 464 ods. 1 SSP poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR vydané v obdobnej veci pod sp. zn. 4Sžfk/3/2020 zo dňa 04. mája 2021, a uvádza prevzatú\nčasť jeho odôvodnenia v bodoch 34 až 44:\n19. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu bolo\nposúdenie, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\n\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n20. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové\nsubjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu\nrozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania,\npreverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo\nvznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti\nuplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených\nplatiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Uskutočnenie\nzdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH. V prípade, ak zdaniteľné\nplnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia\nfaktúry ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými alebo inými dokladmi a existencia\niných listinných dôkazov nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.\n21. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a\nodpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH,\nale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu,\nktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom\npodnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj\ninými dôkazmi pred daňovými orgánmi. Správca dane má následne právo preveriť reálnosť dodávky\nodberateľovi tovaru, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V okamihu, kedy\nsprávca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní musí daňový subjekt v daňovom\nkonaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje.\n22. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17. februára\n2015 aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a\núčelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale\ntáto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz\njednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní\nvyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám\nlogického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej\npravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie\ndovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v\ndaňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, keďže daňové konanie\nnie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe,\naké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť\nzvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím\nna skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k\ndispozícii.\n23. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.\njúna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z\n23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte\n- žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004\nZ. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu,\nktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok\nna odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si\naj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za\nzákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu\nskutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné\nbremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty\nuznaný ako oprávnený“.\n24. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia\ndôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať na čo najúplnejšie\nzistenie potrebných skutočností, vykonal dokazovanie. Pri výkone daňovej kontroly i vo vyrubovacom\nkonaní preveroval uskutočnenie zdaniteľných plnení nie len z formálnej stránky, ale preveroval tiež,\n\nči boli zdaniteľné obchody reálne uskutočnené, a to preverovaním vykonávaným v dodávateľských\nspoločnostiach. Z obsahu rozhodnutí daňových orgánov je zrejmé, že správca dane ani žalovaný\nnespochybnili materiálny základ žalobcom deklarovaných zdaniteľných plnení v zmysle predložených\nfaktúr, ale vzhľadom na výsledky dokazovania vo vzťahu k dodávateľovi Pavol Kontúr považovali za\npochybnú skutočnosť, či tieto deklarované plnenia (práce) boli reálne dodané osobou uvedenou na\nfaktúrach. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že záver prijatý správcom dane v prípade\nneuznaného odpočítania dane z dodávateľských faktúr od dodávateľov Pavol Kontúr a BETAMONT s.r.o.\nje v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH a v týchto prípadoch daňovému subjektu\nprávo na odpočítanie (§ 49 ods. 1, ods. 2, § 51 ods. 1 zákona o DPH) nevzniklo.\n25. Nakoľko v daňovom konaní nebolo preukázané, že došlo k reálnemu dodaniu prác žalobcovi\ndeklarovaným dodávateľom Pavol Kontúr, nebola splnená podmienka pre odpočítanie DPH podľa § 49\nods. 1 zákona § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry\nnie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj\npreukazovanie zaplatenia kúpnej ceny, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona\no DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú\nhmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie\nnie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady\ndokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť),\naby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na\nodpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí\nbyť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou\nna faktúre.\n26. Kasačný súd sa preto stotožnil so záverom daňových orgánov, že neunesením dôkazného bremena\nzo strany žalobcu sa pochybnosti správcu dane o reálnosti dodania služieb (prác) dodávateľom Pavol\nKontúr žalobcovi stali relevantným dôvodom pre neuznanie nároku žalobcu na vrátenie fakturovanej\nDPH pre nesplnenie zákonných podmienok na odpočet podľa § 19, § 49 a § 51 zákona o DPH, ktoré viažu\npriznanie nároku na odpočítanie DPH na vznik daňovej povinnosti u dodávateľa z dôvodu skutočného\ndodania prác v zdaňovacom období júl 2014.\n27. Na základe uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného je\ndôvodná, pretože krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa\nod ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Kasačný súd preto nemohol postupovať inak, ako\npristúpiť k zrušeniu napadnutého rozsudku krajského súdu v zmysle § 462 ods. 1 SSP a vráteniu veci na\nďalšie konanie. Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní vo veci opätovne rozhodnúť s poukazom\nna to, že právnym názorom kasačného súdu je krajský súd viazaný (§ 469 SSP).\n28. Kasačný súd zároveň dodáva, že v rámci svojej rozhodovacej činnosti sa oboznámil so skôr\nvydaným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/62/2019 zo dňa 8. júla\n2020, ktorým najvyšší súd zamietol kasačnú sťažnosť žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici č. k. 23S/115/2018-92 zo dňa 12. júna 2019, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie\nžalovaného č. 101548799/2018 z 10. augusta 2018 a rozhodnutie správcu dane č. 100161613/2018 zo\ndňa 17. januára 2018 o vyrubení rozdielu dane v sume 18.483,52 € za zdaňovacie obdobie december\n2014 a vrátil vec orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Najvyšší súd sa stotožnil\nso záverom krajského súdu, že rozhodnutie správcu dane je zmätočné a nepreskúmateľné, pričom\nuvedené nedostatky neodstránil ani žalovaný v odvolacom konaní. Podľa názoru najvyššieho súdu v\ntam prejednávanej veci z rozhodnutí daňových orgánov nevyplýva jednoznačný záver o tom, či správca\ndane a žalovaný neuznávajú právo na odpočítanie DPH z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok,\nalebo preto, že sa jednalo o zneužitie práva alebo preto, že išlo o konanie poznačené podvodom, pričom\nžalobca o tomto konaní vedel alebo musel vedieť.\n29. Na základe vyššie uvedených zistení a úvah kasačný súd nepovažuje sťažnostné body kasačnej\nsťažnosti za opodstatnené a preto rozhodol podľa § 461 S.s.p. o zamietnutí kasačnej sťažnosti.\n30. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na\nďalšie konanie, v súlade s § 467 ods. 3 SSP o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne\nkrajský súd.\n\n31. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/116/2018", "guid": "7ab4d4a8-2c55-47fc-930a-2a12d17a20b2:16869abf-0dff-4e03-b835-b96623163d50", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}