{"guid": "2173a0ea-3b57-450a-b526-f3ac0c8e6f75:079d4490-8586-4be6-98a7-5442a045c311", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6018200528.2", "spisova_znacka": "4Obo/12/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/12/2020 z 28. 7. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júla 2021, sp. zn. 4Obo/12/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:6018200528.2", "identifikacne_cislo": "6018200528", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Lenka Praženková", "sudca_id": 317, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lenka-prazenkova-317", "datum_vydania": "2021-07-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "nazov": "§ 420 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-3", "nazov": "§ 420 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328", "nazov": "ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-8.odsek-2", "nazov": "§ 8 ods. 2 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-8.odsek-5", "nazov": "§ 8 ods. 5 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-8.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "nazov": "§ 386 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-359", "nazov": "§ 359 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-359", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-359"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/1991/328#paragraf-8", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-386", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-359", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/079d4490-8586-4be6-98a7-5442a045c311", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6018200528.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6018200528.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6018200528.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obo/12/2020\n6018200528\n28. 07. 2021\nJUDr. Lenka Praženková\nECLI:SK:NSSR:2021:6018200528.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lenky Praženkovej a členiek\nJUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Gabriely Mederovej v spore žalobcu: SKP, k.s., so sídlom vo Zvolene,\nNámestie SNP 74/28, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu VK PLUS, spol. s r.o. „v\nkonkurze\", so sídlom v Lučenci, Mikušovská cesta 5, IČO: 31 632 645, proti žalovanému: Q.. J. A.,\ntrvalým pobytom vo M. K., Š.. C. XXX/XXX, právne zastúpený JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so\nsídlom vo Veľkom Krtíši, Mierová 1, o náhradu škody vo výške 23.235,74 eura, o odvolaní žalovaného\nproti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. marca 2019, pod č. k. 43Cbi/1/2018-147,\ntakto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. marca 2019,\npod č. k. 43Cbi/1/2018-147 v I. a III. výroku p o t v r d z u j e.\nII. Odvolanie žalovaného voči II. výroku rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. marca\n2019, pod č. k. 43Cbi/1/2018-147 o d m i e t a .\nIII. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej tiež „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 28. marca 2019, pod\nč. k. 43Cbi/1/2018-147 v prvom výroku rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 23.235,74\neura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Druhým výrokom vo zvyšku žalobu zamietol a ďalším\nvýrokom žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n2. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 13.08.2018 sa žalobca domáhal,\naby súd zaviazal žalovaného zaplatiť do konkurznej podstaty žalobcovi peňažnú sumu vo výške\n23.235,74 eura spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške\n40,- eur. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že rozsudkom vydaným Okresným súdom Banská Bystrica dňa\n06.12.2017 pod sp. zn. 5T/7/2013 odsúdil okresný súd žalovaného pre pokračujúci prečin porušovania\npovinností pri správe cudzieho majetku podľa § 238 zák. č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona a uložil\nmu podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov s odkladom. Žalobca poukázal na\nto, že Okresný súd Banská Bystrica v odôvodnení rozsudku v trestnom konaní skonštatoval, že\nžalovaný neoprávneným investovaním finančných prostriedkov do subjektu, ktorý nie je chránený\npred náhlou insolventnosťou prostredníctvom bankového dohľadu NBS, ako aj prostredníctvom Fondu\nochrany vkladov po dlhšiu dobu porušoval všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú\npovinnosť spravovať cudzí majetok a tým spôsobil úpadcovi VK PLUS, spol. s r.o., „v konkurze“,\nMikušovská cesta 5, 984 01 Lučenec, IČO: 31 632 645 škodu v žalovanej výške 23.235,74 eura. Ďalej\nuviedol, že v dobe od 02.02.2007 do 14.10.2009 žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu\n\nustanovený do funkcie uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 39-24K/270/01 zo dňa\n05.04.2002 napriek tomu, že bol povinný podľa § 8 ods.2 ZKV pri výkone svojej funkcie postupovať\ns odbornou starostlivosťou, zatajujúc uvedenú skutočnosť pred konkurzným sudcom a veriteľským\nvýborom, neoprávnene investoval na presne nezistenom mieste vo viacerých prípadoch a bez súhlasu\nsúdu neoprávnene investoval a vložil finančné prostriedky z účtu úpadcu č. XXXXXXXXXX/XXXX\nvedeného v Ľ. A. P..B.. (M. B.) pobočka R. v celkovej výške 700.000,- Sk (23.235,74 eura) získaných\nzo speňaženia podstaty a inej činnosti správcu, ktoré mali slúžiť na pomerné uspokojenie veriteľov\núpadcu na účet nebankovej spoločnosti CI HOLDING, akciová spoločnosť, Poľná 1, 811 08 Bratislava,\nIČO: 36 020 090 (v súčasnosti na adrese Starobystrická 267/67, 900 28 Zálesie) vedené v W. A.\nP..B.. A., č. účtu XXX XX XXX/XXXX, a to na základe desiatich uzavretých zmenkových obchodov\nmedzi predávajúcim CI HOLDING a kupujúcim, ktorým bol žalovaný ako správca konkurznej podstaty\núpadcu VK PLUS spol. s r.o., ktorými síce dosiahol zisk v celkovej výške 47.737,16 Sk (1.584,58 eura),\navšak na základe konfirmácie o uzavretom obchode zo dňa 14.10.2009 odkúpil žalovaný opätovne\nnovú zmenku vystaviteľa CI HOLDING za sumu 23.235,74 eura (700.000,- Sk) s dátumom splatnosti\n31.12.2009 v úrokovej sadzbe 2,5 % p.a. znejúcu na sumu 23.361,60 eura (703.792,- Sk), pričom\nsa účastníci zmenkového obchodu dohodli, že odplata za vystavenie tejto zmenky bude uhradená\nmajiteľom zmenky v zmysle „Dohody o započítaní pohľadávok“ zo dňa 14.10.2009, teda že si vzájomne\nzapočítajú pohľadávky zodpovedajúce výške záväzkov uvedených v bode 1 a 2 predmetnej dohody a\nrozdiel medzi nimi v sume 148,45 eura (4.472,- Sk) spoločnosť CI HOLDING poukáže na účet úpadcu do\n31.12.2009, avšak v dobe splatnosti tejto zmenky (znejúcej na zmenečnú sumu 23.361,60 eura) už k jej\nspätnému odkúpeniu zo strany CI HOLDING nedošlo, finančné prostriedky vrátené na účet úpadcu už\nneboli z dôvodu insolventnosti spoločnosti CI HOLDING, pričom takýmto neoprávneným investovaním\nfinančných prostriedkov slúžiacich na uspokojenie veriteľov do subjektu, ktorý nie je chránený pred\nnáhlou insolventnosťou prostredníctvom bankového dohľadu NBS, ako i prostredníctvom Fondu ochrany\nvkladov po dlhšiu dobu porušoval žalovaný všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú\npovinnosť spravovať cudzí majetok a spôsobil tak úpadcovi škodu vo výške 23.235,74 eura.\n3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a navrhol, aby bez ďalšieho dokazovania bolo konanie zastavené z\ndôvodu litispendencie podľa § 159 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a aby mu bol priznaný\nnárok na náhradu trov konania. Uviedol, že nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom je\nmožné uplatniť v tzv. adhéznom konaní, ktoré je súčasťou trestného konania, v rámci ktorého je možné\ntakto uplatnený nárok buď priznať, t.j. uložiť tomu kto bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu\npovinnosť, aby poškodenému nahradil v celom rozsahu alebo sčasti škodu spôsobenú trestným činom\nalebo odkázať poškodeného, aby si nárok v celom rozsahu, prípadne v nepriznanej časti uplatnil žalobou\nv občianskom súdnom konaní. Znamená to, že podanie návrhu poškodeného na náhradu škody v\ntrestnom konaní je z hľadiska § 82 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej OSP), teraz § 123\na § 124 CSP začatím konania a tvorí v zmysle § 159 CSP prekážku litispendencie pre občianske\nsúdne konanie, aj keď návrh bol podaný na iný orgán ako súd. Žalovaný zdôraznil, že litispendencia je\nneodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorá má za následok zastavenie konania. Rovnako\nnamietol uplynutie premlčacej doby keď uviedol, že ak žaloba bola žalobcom podaná v roku 2018, tak\nskutok ktorý by mal spáchať žalovaný sa stal v rokoch 2007 až 2009 a teda objektívna aj subjektívna\npremlčacia doba na uplatnenie nároku uplynula a vzniesol námietku nepríslušnosti krajského súdu pre\nkonanie vo veci, keď uviedol že je otázka, či v zmysle najnovšej judikatúry Najvyššieho súdu SR je\nkrajský súd príslušný pre konanie vo veci alebo či by mal byť príslušný Okresný súd vo Veľkom Krtíši,\nkde má žalovaný trvalé bydlisko.\n4. Z vykonaného dokazovania krajský súd zistil, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.\nk. 39-24K/270/01-116 zo dňa 05.04.2002, právoplatným 22.05.2002, bol vyhlásený konkurz na Úpadcu\nVK PLUS, spol. s r.o., Mikušovská cesta 5, Lučenec, IČO: 31 632 645 a do funkcie správcu konkurznej\npodstaty bol ustanovený žalovaný, ktorý túto funkciu vykonával do 14.10.2009. V období od 02.02.2007\ndo 14.10.2009 žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu, vložil finančné prostriedky z účtu\núpadcu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v Ľ. A., P..B.. (M. B.) pobočka R. v celkovej výške 23.235,74\neura (700.000 Sk) na účet spoločnosti CI HOLDING, akciová spoločnosť, vtedy so sídlom Poľná 1, 811\n08 Bratislava, IČO: 36 020 095, v súčasnosti so sídlom Starobystrická 267/67, 900 28 Zálesie a to na\nzáklade desiatich uzavretých zmenkových obchodov medzi predávajúcim CI HOLDING a žalovaným v\npozícii správcu konkurznej podstaty ako kupujúcim, ktorými dosiahol žalovaný zisk 47.737,16 Sk. Na\nzáklade konfirmácie o uzavretom obchode zo dňa 14.10.2009 odkúpil žalovaný opätovne novú zmenku\nvystaviteľa CI HOLDING za sumu 23.235,74 eura s dátumom splatnosti 31.12.2009 v úrokovej sadzbe\n\n2,5 % ročne znejúcu na sumu 23.361,60 eura (703.792 Sk), pričom sa účastníci zmenkového obchodu\ndohodli, že odplata za vystavenie tejto zmenky bude uhradená majiteľom zmenky v zmysle „Dohody\no započítaní pohľadávok“ zo dňa 14.10.2009 s tým, že rozdiel medzi započítanými pohľadávkami vo\nvýške 248,45 eura (4.472 Sk) poukáže spoločnosť CI HOLDING na účet úpadcu do 31.12.2009, avšak\nv dobe splatnosti tejto zmenky znejúcej na sumu 23.361,60 eura už k jej spätnému odkúpeniu zo\nstrany CI HOLDING nedošlo. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5T/7/2013 zo dňa\n06.12.2017 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 4To/35/2018-4269 zo dňa 18.10.2018\nbol žalovaný uznaný vinným, že neoprávnene investoval finančné prostriedky, ktoré mali slúžiť na\npomerné uspokojenie veriteľov úpadcu na účet nebankovej spoločnosti CI HOLDING, čím spáchal\npokračujúci prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 238 Trestného zákona.\n5. Za sporné súd prvej inštancie považoval námietku prekážky litispendencie, posúdenie uplynutia\ndoby premlčania, námietku nepríslušnosti Krajského súdu v Banskej Bystrici, právne posúdenie\nhmotnoprávnych predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody v zmysle § 420 Občianskeho\nzákonníka a námietku žalovaného ohľadom dátumu, ku ktorému mal nadobudnúť právoplatnosť\nrozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 4To/35/2018-4269 zo dňa 18.10.2018.\n6. Ohľadne námietky prekážky litispendencie poukázal na skutočnosť, že voči tej časti výroku okresného\nsúdu v rozhodnutí sp.zn. 5T/7/2013 zo dňa 06.12.2017, ktorou okresný súd rozhodol, že podľa § 288\nods.1 Trestného poriadku sa poškodení - úpadcovia, medzi nimi aj poškodený VK PLUS spol. s r.o. s\nnárokom na náhradu škody odkazujú na občianske súdne konanie, nebolo žiadnym z poškodených, ani\nobžalovaným, ani prokurátorom podané odvolanie. O tejto časti výroku preto už Krajský súd v Nitre v\nodvolacom konaní v trestnej veci ani nerozhodoval. Z uvedeného vyplýva, že už v čase podania žaloby\no náhradu škody neprebiehalo žiadne iné súdne konanie, ktoré by mohlo tvoriť prekážku litispendencie.\n7. K námietke žalovaného spočívajúcej v nesprávnom vyznačení dátumu právoplatnosti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre č. k. 4To/35/2018-4269 zo dňa 18.10.2018, uviedol, že ku dňu rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie dňa 28.03.2018 bolo rozhodnutie okresného súdu v trestnej veci právoplatné\nv celom rozsahu, i keď žalovaný namietol, že okresný súd nesprávne vyznačil dátum nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia deň 18.10.2018 a k tomuto dňu právoplatnosť vyznačená byť nemala,\nkeďže žalovaný sa nezúčastnil hlavného pojednávania a rozsudok Krajského súdu v Nitre, ktorým bolo\njeho odvolanie zamietnuté, mu bol doručený neskôr než 18.10.2018. Napriek tomu ku dňu vykonania\npojednávania Krajským súdom v Banskej Bystrici ohľadom uplatneného nároku na náhradu škody už\ntrestné rozhodnutie bolo právoplatné v celej časti, nielen v časti týkajúcej sa výroku okresného súdu o\ntom, že poškodení sú odkázaní na náhradu škody v občianskom súdnom konaní.\n8. Vo veci námietky nepríslušnosti Krajského súdu v Banskej Bystrici súd prvej inštancie dôvodil\npoukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorá zotrvala v záveroch, že pre rozhodnutie o\nnároku na náhradu škody voči správcovi konkurznej podstaty v konkurzoch vedených na základe Zákona\no konkurze a vyrovnaní, teda v tých sporoch, kde sa konkurzné konanie začalo do 31.12.2005 je na\nkonanie príslušný krajský súd. V tejto súvislosti bolo poukázané na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 2Ndob/5/2016 zo dňa 21.04.2016, ktorý dospel k záveru, že vo veci kde sa konkurzné konanie začalo\npred 31.12.2005 ide o spor súvisiaci a nie vyvolaný konkurzným konaním úpadcu, ktorého náhrada\nškody vzniknutej porušením povinnosti správcu sa navyše dotýka konkurznej podstaty a keďže nejde\no spor o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je na konanie príslušný krajský súd\nako súd konkurzný. Súd mal za to, že na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že od 01.07.2016 bol\nObčiansky súdny poriadok nahradený Civilným sporovým poriadkom.\n9. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalovaného, že nárok na náhradu škody nebol\nuplatnený riadne, pretože v adhéznom konaní bol uplatnený neoprávnenou osobou a to štatutárnym\nzástupcom poškodeného a nie správcom konkurznej podstaty. Uvedené vyvrátil súdu prvej inštancie\npoukazom na to, že správca konkurznej podstaty je osoba, na ktorú v dôsledku vyhlásenia konkurzu\nprechádza oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a prechádza na neho aj výkon práv a povinností,\nktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty v zmysle § 14 ods.1 ZKV. Správca vykonáva od\nvyhlásenia konkurzu právne úkony v mene úpadcu a správca sa tiež stáva sporovou stranou v prípade\nsporov vedených ohľadom majetku patriaceho do podstaty. Úpadca ako subjekt práva však právnu\nsubjektivitu nestráca. Naďalej je oprávnený uplatňovať svoje nároky na náhradu škody aj voči správcovi\nkonkurznej podstaty, a to či už v adhéznom konaní alebo aj priamo v súdnom konaní, kedy by bol\n\núpadca aktívne legitimovaný na podanie žaloby proti správcovi konkurznej podstaty. Rovnaký záver\nvyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/2/2015, 5Obo/16/2015 zo dňa 09.02.2017.\nNajvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí uviedol, že vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu - úpadcu,\nje úpadca aktívne legitimovaný na podanie žaloby o náhradu škody podľa § 8 ods. 2 ZKV a § 420 Obč.\nzák. len voči správcovi konkurznej podstaty. Poukázal pritom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR\nR/149/2011 - sp. zn. 29Cdo/2316/2009, pričom v prípade, že by bol správca, ktorý škodu dobrovoľne\nz vlastných prostriedkov neuhradil funkcie zbavený, namiesto úpadcu by pristúpil k vymáhaniu tejto\nškody od pôvodného správcu konkurznej podstaty nový správca konkurznej podstaty. Úpadcovi ako\nsamostatnému subjektu práva tak ostáva zachované právo uplatniť si voči správcovi konkurznej podstaty\nnárok na náhradu škody. Uplatniť právo je rovnako možné podaním žaloby na súde, ako v adhéznom\nkonaní. Vzhľadom na to dospel k záveru, že štatutárna zástupkyňa úpadcu tak v čase uplatnenia si\nnároku na náhradu škody dňa 30.03.2012 bola oprávnená konať v mene úpadcu, pričom úpadca bol\nzároveň oprávnený uplatniť si nárok na náhradu škody voči správcovi konkurznej podstaty.\n10. Pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej doby, súd dospel k záveru, že škoda na majetku úpadcu\nnevznikla momentom vloženia peňažných prostriedkov na účet zmenkového dlžníka, ale vznikla vtedy,\nkeď bolo zrejmé že dlžník svoj záväzok voči úpadcovi nesplní, v dôsledku čoho až k tomuto časovému\nmomentu je zrejmé, v akej výške sa protiprávny úkon žalovaného prejavil na majetku úpadcu. Občiansky\nzákonník v ust. § 106 ods. 2 naväzuje moment začiatku plynutia premlčacej lehoty odo dňa, kedy došlo k\nudalosti, z ktorej škoda vznikla. V danej súvislosti bolo poukázané na rozhodnutie sp. zn. 1Obo/17/2015\nzo dňa 18.10.2016, „pojem „udalosť, z ktorej škoda vznikla“ zahŕňa nielen porušenie právnej povinnosti\n(protiprávny úkon), resp. právne kvalifikovanú udalosť, ktorá viedla ku vzniku škody, ale aj vznik škody\nsamotnej. Súd dôvodil tým, že pokiaľ bola reálne prítomná možnosť, že zmenkový dlžník vráti peňažné\nprostriedky do konkurznej podstaty, bola by žaloba o náhradu škody predčasná, pretože primárne by na\njej plnenie mohol byť zaviazaný priamy dlžník. Mal za to, že až právoplatnosťou vyhlásenia konkurzu\nna zmenkového dlžníka, došlo ku škode na majetku, za vznik ktorej zodpovedá žalovaný ako správca\nkonkurznej podstaty a preto z uvedeného dôvodu súd námietku premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú.\n11. Čo sa týka otázky zodpovednosti za škodu, súd prvej inštancie mal za preukázané splnenie všetkých\nobjektívnych a subjektívnych predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu zmysle § 420 ods. 1 OZ\n(porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nimi a zavinenie žalovaného).\nPodľa názoru súdu bola porušená práve povinnosť správcu konkurznej podstaty postupovať pri výkone\nfunkcie s odbornou starostlivosťou, výslovne upravená v § 8 ods. 2 ZKV, a to nákupom zmenky\nz finančných prostriedkov úpadcu. Žalovaný vzhľadom na svoje odborné vzdelanie a výkon činnosti\nsprávcu a advokáta vedel, že zmenka je cenný papier, pri ktorom je vždy prítomné riziko, že vystaviteľ\nna zmenku jej majiteľovi nezaplatí. Postup správcu s odbornou starostlivosťou je postup, pri ktorom\nsprávca maximalizuje výťažok z majetku úpadcu a zabezpečí, aby tento výťažok bol v zmysle zákona\npomerne rozdelený veriteľom. Pokiaľ výťažok použije v rozpore s týmto účelom zákona, v dôsledku\nčoho nie je možné rozdeliť ho veriteľom, nemôže sa jednať o postup vykonaný ani s bežnou, nieto s\nodbornou starostlivosťou. Súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že žalovaný vzhľadom na svoje\nodborné vzdelanie a výkon činnosti správcu a advokáta vedel, že zmenka je cenný papier, pri ktorom\nje vždy prítomné riziko, že vystaviteľ na zmenku jej majiteľovi nezaplatí. Vedel preto, že investuje\npeňažné prostriedky určené na rozdelenie veriteľov, dovtedy bezpečne uložené na účte v banke, do\ncenného papiera spojeného s rizikom straty. Bez primeraných dôvodov sa však spoľahol na to, že\nzmenkový obchod bude úspešný a peňažné prostriedky sa do konkurznej podstaty navrátia. Konanie,\nkedy konajúci subjekt vie o možnosti spôsobenia škody, ale sa bez primeraných dôvodov spolieha,\nže škodu nespôsobí je tzv. vedomou nedbanlivosťou. Čo sa týka škody, súd prvej inštancie zistil, že\nmajetok úpadcu sa v dôsledku konania žalovaného znížil o sumu, ktorú žalovaný investoval do nákupu\nzmenky, pretože CI HOLDING ako vystaviteľ zmenky úpadcovi finančné prostriedky nevrátil. Vyhlásením\nkonkurzu na vystaviteľa zmenky bolo zrejmé, že tento je platobne neschopný, pričom vymáhanie plnenia\nzo zabezpečovacích prostriedkov bolo znemožnené v dôsledku právnych účinkov vyhlásenia konkurzu\nna neho. Ďalšie plnenie zo strany dlžníka tak do konkurznej podstaty viac nebolo poskytnuté, čím\nžalobcovi vznikla škoda. Podľa súdu prvej inštancie príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením\nprávnej povinnosti postupovať pri správe majetku v konkurznej podstate s odbornou starostlivosťou je\nv tomto prípade daná tým, že ku škode došlo práve v dôsledku neodborného nakladania s konkurznou\npodstatou. V prípade, ak by žalovaný ponechal prostriedky získané speňažením na účte úpadcu a\nneinvestoval ich do zmenkových obchodov, nebolo by došlo ku vzniku škody a suma 23.235,74 eura\nmohla byť pomerne rozdelená medzi veriteľov úpadcu. Konanie žalovaného nebolo podľa názoru súdu\nspojené s úmyselným zavinením, pretože zo žiadneho konania žalovaného nevyplynulo, že by škodu\n\nžalobcovi spôsobiť chcel alebo, že by bol uzrozumený s tým, že ku škode dôjde a zároveň dospel\nk záveru, že ide v danom prípade nešlo o nevedomú nedbanlivosť, keďže vzhľadom na vzdelanie a\nskúsenosti žalovaného je zrejmé, že si musel byť vedomý rizika, že záväzok nemusí byť splnený. Výšku\nškody súd určil ako sumu, ktorú žalovaný previedol z účtu úpadcu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v\nĽ. A., P..B.. vo výške 700.000 Sk (23.235,74 Eur) na účet CI HOLDING a ktoré už do konkurznej podstaty\nspäť vyplatené neboli. O túto sumu sa majetok úpadcu zmenšil, k čomu by nebolo došlo, ak by žalovaný\nv súlade so Zákona o konkurze a vyrovnaní zabezpečil iba speňaženie majetku úpadcu a s odbornou\nstarostlivosťou tento navrhol pomerne rozdeliť medzi veriteľov.\n12. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na priznanie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením\npohľadávky vo výške 40,-eur zamietol z dôvodu, že nárok na náhradu škody úpadcu voči správcovi\nkonkurznej podstaty je vzťahom občianskoprávnym, pričom dané ustanovenie § 2 Nariadenia vlády SR\nč. 21/2013 v spojitosti s ust. § 369c) ods.1 ObZ je možné uplatniť iba v obchodnoprávnych veciach.\n13. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že nárok na\nnáhradu trov konania priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný voči žalovanému, ktorý v konaní\núspešný nebol.\n14. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 8 ods. 2 zákona č.\n328/1991 Zb., o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV), § 8 ods. 5 predposledná veta ZKV, § 420 ods.\n1 zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 420 ods. 3 OZ, a § 106 ods. 1 OZ\na § 106 ods. 2 OZ.\n15. Voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods.1 písm. a),b),\ne), f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).\n16. Žalovaný sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o posúdení prekážky litispendencie.\nDôvodil poukazom na trestné konanie vedeného voči jeho osobe na podnet žalobcu pod sp. zn. ČVS:\nW.-XXX/BPK-B.-XXXX, v rámci ktorého dňa 30.5.2012 bola uplatnená náhrada škody a to úpadcom\n(žalobcom), pričom následne bola na neho podaná obžaloba, na základe ktorej sa voči jeho osobe viedlo\ntrestné konanie pod. č. k. 5T/2013, ktoré bolo právoplatne skončené na základe uznesenia Krajského\nsúdu v Nitre č. k. 4To/35/2018 zo dňa 18.10.2018 v spojitosti s uznesením Okresného súdu Banská\nBystrica sp. zn. 5T/7/2013 zo dňa 6.12.2017. Podľa neho sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal jeho\nvznesenou námietkou súvisiacou s prekážkou litispendencie a uvedené vôbec neodôvodnil, čím mu\nnesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V rámci svojej argumentácie poukázal na nález\nÚstavného súdu SR z 18.6.2014 sp. zn. II.US 655/2013-48 poukazujúc na to, že vyhodnotenie námietky\nlitispendencie musí mať vplyv aj na úvahu o potrebe prerušiť - neprerušiť konanie, zároveň poukazujúc\nna to, že aj v prípade ak by bol poškodený v právoplatnom odsudzujúcom rozsudku odkázaný so\nsvojim nárokom na náhradu škody alebo jeho časťou na konanie vo veciach občiansko-právnych, je\npre rozhodnutie súdu v tomto občiansko-právnom konaní rozhodnutie o vine rozhodnutím zásadného\nvýznamu s prihliadnutím na to, že súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol\nspáchaný trestný čin a kto ho spáchal.\n17. Žalovaný namieta aj to, že podľa neho rozsudok bol zjavne predčasne vydaný a zakladá sa na\nnesprávnom právnom posúdení nároku. Rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné z dôvodu, že nie\nje zrejmé z čoho pozostáva suma 23.235,43 eura s príslušenstvom ako aj či daná suma je dôvodná\ns prihliadnutím na prebiehajúce konanie spoločnosti CI Holding, a.s. a trestné konanie. Ďalej vyjadril\nnesúhlas s aplikáciou ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré aplikoval súd prvej\ninštancie. Podľa neho správca konkurznej podstaty vykonáva svoju činnosť na základe osobitného\nzákona a jeho činnosť nemôže byť posudzovaná ako podnikanie pre účely možnej aplikácie Obchodného\nzákonníka na takýto vzťah. Podľa neho súd prvej inštancie mal na predmetný vzťah aplikovať podporne\núpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku. Zdôraznil, že správca konkurznej podstaty pri plnení\núloh správcu nie je podnikateľom podľa ustanovenia § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, rovnako jeho\nčinnosť nie je podnikaním podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože nespĺňa všetky pojmové\nznaky podnikania a teda na zodpovednosť správcu konkurznej podstaty nemožno aplikovať ustanovenie\nzákona o zodpovednosti štatutárnych orgánov obchodnej spoločnosti za škodu spôsobenú v súvislosti\ns výkonom funkcie. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR z 29. júla 2015 sp. zn. 1Obo 10/2014,\n\npodľa ktorého správca konkurznej podstaty vykonáva svoju funkciu na základe osobitného zákona, ide o\nosobitný procesný subjekt, ktorý má samostatné postavenie voči konkurzným veriteľom, ako aj úpadcovi\na nemožno ho považovať za zástupcu konkurzných veriteľov ani za zástupcu úpadcu. Podľa žalovaného\nsa súd prvej inštancie nevyporiadal čo i len s jedným z predpokladov vzniku nároku na náhradu škody,\ntak ako to predpokladá zákon.\n18. Podľa žalovaného bol nesprávne zistený skutkový stav ohľadne porušenia právnej povinnosti,\nnakoľko sa súd odvolával len na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 5T/7/2013 zo dňa\n6.12.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 4To/35/2018 zo dňa 18. októbra 2018.\nTvrdená protiprávnosť podľa § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb., o konkurze a vyrovnaní (ďalej len\nZKV) predpokladá podľa žalovaného povinnosť správcu vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou.\nDanú normu označil za všeobecnú a abstraktnú, pričom vyjadril názor spočívajúceho v tom, že by\nmalo ísť o povinnosť konkrétne existujúcu v špeciálnej norme ZKV a to vo forme príkazu alebo zákazu.\nNakoľko ZKV takýto príkaz ani zákaz neobsahoval má za to, že neporušil žiadnu povinnosť uloženú mu\nprávoplatným rozhodnutím súdu opatrovať a spravovať cudzí majetok, keďže žiadne takéto rozhodnutie\nv predmetnej veci neexistovalo. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky 3T do 55/2015 zo dňa 18.1.2017 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3T do\n9/2016 zo dňa 18.1.2017 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 2To 11/2017 zo dňa 29.3.\n2017.\n19. Žalovaný sa nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie ohľadne otázky škody a zníženia\nmajetku žalobcu. Argumentuje tým, že k zníženiu ešte nedošlo, keďže suma, ktorá bola vložená do\nspoločnosti CI Holding a.s., Bratislava a dosiaľ vrátená nebola, bola zákonným spôsobom prihlásená ako\npohľadávka do prebiehajúceho konkurzného konania úpadcu CI Holding a.s., táto pohľadávka bola zo\nstrany správcu uznaná, teda považovaná za zistenú. Správca časť majetku speňažil, pričom prebiehajú\nsúdne konania na základe správcom iniciovaných žalôb o odporovateľnosť niektorým právnym úkonom\núpadcu s poukazom na to, že po úspešnosti týchto sporov dôjde k vráteniu majetku do konkurznej\npodstaty k jeho speňaženiu a tým pádom aj k zväčšeniu terajšieho majetku a uspokojeniu pohľadávok\nkonkurzných veriteľov CI Holding a.s., Bratislava. Poukázal na to, že suma vložená do CI Holding a.s.,\nBratislava bola predtým v súvahe účtovaná ako finančný majetok a v súčasnosti musí byť evidovaná\nako pohľadávka a z toho je zrejmé, že k zníženiu ešte nedošlo. Podľa žalovaného o škode je možné\nhovoriť až po ukončení konkurzného konania úpadcu CI Holding a.s., Bratislava.\n20. Žalovaný namieta aj premlčanie nároku na náhradu škody. Je toho názoru, že po vyhlásení\nkonkurzu nemôže štatutárny orgán úpadcu konať za úpadcu. Tvrdí, že námietku premlčania vzniesol\naj preto, nakoľko v konkurznom konaní nemôže prebiehať súbeh úkonov správcu ako aj úpadcu a\nnový správca svoj nárok na náhradu škody uplatnil riadne pred súdom žalobou doručenou súdu 13.\n8.2018, pričom o prípadnej škode mal vedomosť po ustanovení do funkcie 1.10.2013 a k adhéznemu\nkonaniu sa nepripojil uplatnením náhrady škody v trestnom konaní k uplatnenému nároku úpadcu. Podľa\nneho pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený (žalobca) dozvedel o škode, treba v zmysle vyššie\nuvedeného vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, teda kedy\nnadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume\ns možnosťou jej dodatočného spresnenia, t. j. ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch,\naby poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť nielen o\nvzniku a existencii škody, ale aj o jej výške. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamihu,\nkedy poškodený získal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je\nza škodu zodpovedná (R38/75).\n21. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 389\nods.1 CSP a podľa § 391 ods.1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie.\n22. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“), po zistení, že odvolanie\nbolo podané včas stranou sporu (žalovaný), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvydané (§ 359 CSP), proti ktorému je možné podať odvolanie bez nariadenia pojednávania, viazaný\nrozsahom odvolaní, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, §\n380 ods. 1, § 383 CSP), prejednal odvolanie odvolateľa a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie je vo výroku I. a III. vecne správne, a preto ho v tejto časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.\n\nTento rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods. 1 CSP verejne vyhlásený, pričom termín verejného\nvyhlásenia bol v zmysle § 219 ods.3 CSP oznámený na úradnej tabuli najvyššieho súdu dňa 21. júla\n2021.\n24. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n25. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n26. Podľa § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami\nstrán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení\nrozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými\ntvrdeniami uvedenými v odvolaní.\n27. Z vyššie uvedených ustanovení CSP vyplýva, že vecná správnosť ako zákonný predpoklad na\nvydanie potvrdzujúceho verdiktu súdu sa vyžaduje iba v prípade výroku preskúmavaného rozhodnutia.\nVecná nesprávnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, nebráni tomu, aby odvolací súd\nrozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Samozrejme musí platiť, že rozhodnutie vo výroku vecne\nsprávne bolo vydané na základe postupu súdu, ktorý zodpovedá ustanoveniam procesného práva. K\nzáveru o vecnej správnosti výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie môže odvolací súd dospieť aj z\nodlišných dôvodov ako súd prvej inštancie, pričom odvolací súd je oprávnený v zákonných medziach\nv odvolacom konaní zopakovať alebo doplniť dokazovanie a takto vykonané dokazovanie vyhodnotiť.\nPotvrdzujúce rozhodnutie môže byť založené aj na odlišnom právnom posúdení aké použil súd prvej\ninštancie, a to za splnenia podmienky ustanovenia § 382 CSP (výzva stranám sporu k možnému použitiu\niného právneho predpisu, ktoré nebolo pri doterajšom rozhodovaní vo veci použité), čím sa zabráni\nprijatiu tzv. prekvapivého rozhodnutia. Ak sa odvolací súd stotožní v celom rozsahu s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a prípadne ich na zdôraznenie správnosti doplniť o\nďalšie dôvody. Aj v takomto prípade skráteného odôvodnenia však dovolací súd musí dať stanovisko\nk podstatným vyjadreniam strán predneseným pred súdom prvej inštancie, ak k nim v napadnutom\nrozhodnutí nezaujal stanovisko súd prvej inštancie, a zároveň vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami\n(t. j. takými, ktoré v prípade ich preukázania môžu priniesť rozhodnutie priaznivejšie pre odvolateľa)\nuvedenými v odvolaní (bližšie pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,\nJ., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 1270 až 1273).\n28. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodnutím zo dňa 28. marca 2019, pod č. k.\n43Cbi/1/2018-147 rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 23.235,74 Eur do 3 dní\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia. Druhým výrokom vo zvyšku žalobu zamietol a ďalším výrokom\nžalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n29. Odvolateľ v odvolaní vyjadril svoj nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, a to ohľadne\nprekážky litispendencie, posúdenia uplynutia doby premlčania a právneho posúdenia hmotnoprávnych\npredpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka.\nOdvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a/,b/, e/, f/ a h/ CSP . V odvolaní\nžalovaný k týmto dôvodom samostatnú argumentáciu jednotlivo neuvádza, ale najvyšší súd konštatuje,\nže je možné z obsahu odvolania námietky k jednotlivým odvolacím dôvodom zistiť a sú uvedené v\nďalších bodoch tohto odôvodnenia.\n30. O vadu podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP ide vtedy , ak neboli splnené procesné podmienky, za\nktorých súd môže konať a rozhodnúť. Ide o vecné procesné podmienky (žaloba, poplatková povinnosť),\npodmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu), procesné podmienky\nna strane účastníkov (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie\nadvokátom, riadne splnomocnenie zástupcu) a tzv. negatívne procesné podmienky prekážky začatého\nkonania a rozsúdenej veci). Skúmanie týchto podmienok je úradnou povinnosťou súdu. Odvolateľ v\ndanom prípade namietol, že súd vo veci konal a rozhodol aj napriek existencie prekážky prebiehajúceho\niného konania - trestného konania - teda prekážky litispendencie.\n\n31. O vadu konania podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP ide vtedy, ak súd postupuje spôsobom porušujúcim\nprávo odvolateľa na spravodlivý proces. Medzi zložky spravodlivého procesu patria napr. právo na\nprístup k súdu, na nestranný, nezávislý súd zriadený zákonom, právo na zákonného sudcu, právo\nna prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie, právo byť vypočutý, navrhovať\ndôkazy a vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz\nľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami zo strany súdu, právo na\nriadne odôvodnenie rozhodnutia i na preskúmanie rozhodnutia, kontradiktórnosť konania. Porušenie\nprocesného postupu však musí byť takej intenzity, že je dôvodný záver o tom, že celé konanie sa javí\nako nespravodlivé (zvažuje sa celý kontext konania - vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia\nnesprávneho postupu i následky). Odvolateľ namietol, že napadnuté rozhodnutie, resp. odôvodnenie\nrozsudku nezodpovedá § 220 ods. 2 CSP a právu účastníka na súdnu ochranu a spravodlivé súdne\nkonanie\n32. O vadu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP ak súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností. Tu treba zdôrazniť, že súd vyhodnocuje relevantnosť navrhnutého dôkazu\na taký, ktorý neprinesie ďalšie relevantné skutkové zistenia, môže zamietnuť. Ak by nevykonal dôkaz,\nktorý je relevantný, mohlo by dôjsť k situácii nespravodlivo vyvodeného neunesenia dôkazného bremena\na vzdialil by sa od možnej a želanej miery zistenia skutkového stavu, čo by bolo pochybením súdu.\nNevykonanie navrhovaných dôkazov však súd musí v odôvodnení svojho rozhodnutia presvedčivo\nodôvodniť. Odvolateľ uvádza, že súd nevykonal žiadne dokazovanie (avšak bez konkretizácie dôkazov,\nktoré žalovaný navrhol a súd ich nevykonal) k výške priznanej škody, resp. že dokazovanie vlastne\nvykonané nebolo.\n33. O skutkovú vadu, a teda odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP pôjde vtedy, ak súd\ndospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel\nformálnej logiky. Odvolateľ v odvolaní namietol, že súd rozhodol predčasne, zmätočne, bez riadneho\nzistenia skutkového stavu, pričom konštatácia o splnení predpokladov zodpovednosti za škodu sú podľa\nneho v príkrom rozpore s vykonaným dokazovaním, ktorá je v podstate len v predložení určitej sumy\nžalobcom, bez akýchkoľvek ďalších relevantných dôkazov, ktoré by osvedčovali výšku škody a nemožno\nnijako vyvodiť zodpovednosť žalovaného založenú ust. § 8 zákona o konkurze a vyrovnaní, pričom\nžalovaný tvrdí, že žiadnu povinnosť správcu neporušil.\n34. Pre odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda, že vyvodzuje zo skutkového zistenia,\naké práva a povinnosti majú strany podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym\nposúdením vec je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych\npredpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval síce\nsprávny právny predpis, avšak ho nesprávne vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne\naplikoval. Odvolateľ namietol nesprávne právne posúdenie ním vznesenej námietky premlčania sa\nnároku na náhradu škody.\n35. Žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho vznesenou námietkou súvisiacou s\nprekážkou litispendencie a uvedené vôbec neodôvodnil, čím mu nesprávnym procesným postupom\nznemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces. Vytkol súdu prvej inštancie, že doposiaľ neboli preukázané základné predpoklady\nuplatnenia nároku na náhradu škody (porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť\nmedzi nimi a zavinenie) a súd sa s nimi ani nezaoberal a nevykonal k nim žiadne dokazovanie.\nPodľa neho z rozhodnutia nevyplýva z čoho pozostáva žalobcom uplatnená suma 23 235,74 eura a\nakým spôsobom k nej žalobca dospel. Namietol teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo svojom\nodôvodnení nezodpovedá ust. § 220 ods. 2 CSP a právu strán sporu na súdnu ochranu a spravodlivé\nsúdne konanie. Vytkol súd prvej inštancie i to, že neprihliadol na ním vznesenú námietku premlčania sa\nnároku uplatneného v žalobe, resp. že túto nesprávne právne posúdil.\n36. Vzhľadom na existenciu viacero námietok zo strany žalovaného, odvolací súd sa v rámci svojho\nodôvodnenia zaoberal každou z nich jednotlivo. Odvolací súd v súlade s princípom neúplnej apelácie\nodvolacieho konania podľa ust. § 383 CSP vychádzal pri svojom rozhodovaní zo skutkového stavu\n\nzisteného súdom prvej inštancie, pretože na aplikáciu výnimiek uvedených v § 384 CSP nevzhliadol\nv tomto prípade dôvody. Skutkový stav bol súdom prvej inštancie pre rozhodnutie o veci dostatočne\nzistený, súd prvej inštancie dospel na základe zisteného skutkového stavu k správnym skutkovým\nzisteniam, tieto správne právne posúdil a vo veci vecne správne rozhodol. S odôvodnením rozsudku\nsúdu prvej inštancie sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje podľa § 387 ods. 2 CSP a odkazuje na\nne s tým, že na potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím námietkam\nžalobcu a podstatným vyjadreniam strán v konaní, na doplnenie podľa § 387 ods. 3 CSP uvádza\ndôvody uvedené v nasledovných odsekoch.\n37. K námietke nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyšší súd poukazuje na\njudikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky sa vo svojej stabilnej\njudikatúre opakovane vyjadril k povinnosti súdov odôvodniť svoje rozhodnutia a stanovil mantinely týchto\nodôvodnení. Odvolací súd preto preskúmal obsah odôvodnenia okresného súdu v zmysle uvedenej\njudikatúry. S poukazom na nález Ústavného súdu SR III.ÚS/119/03 a IV.ÚS/115/03 vychádzal odvolací\nsúd z toho, že každá sporová strana má v zmysle Ústavy SR právo na to, aby rozhodnutie súdu bolo\ndostatočne jasné a aby zrozumiteľne dalo odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany. Konkrétne náležitosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej\ninštancie sú upravené v § 220 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého súd musí uviesť v odôvodnení rozhodnutia\nto, čoho sa žalobca domáha, aké skutočnosti tvrdí, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného\nútoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd je povinný\njasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré\nskutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a\nako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne môže\nodkázať na ustálenú rozhodovaciu prax. Dbá pritom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n38. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol všetky vyššie\npožadované náležitosti, pričom sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami vznesenými v\nkonaní pred súdom prvej inštancie a tieto aj správne právne posúdil a podrobne a zrozumiteľne\nzdôvodnil. Pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti a zmätočnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie,\nodvolací súd pripomína, že porušenie práva na spravodlivý proces by predstavoval postup súdu takej\nintenzity, že by žalovanému znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu priznáva Civilný\nsporový poriadok. Táto situácia však v danej veci nenastala. Odvolací súd zdôrazňuje, že za porušenie\nzákladného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd neodôvodnil\nsvoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa - žalovaného. Iba samotná skutočnosť, že odvolateľ sa s\nprávnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia. Pokiaľ odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie neodôvodnenie\nnevykonania konkrétnych dôkazov - odvolací súd uvádza, že sám odvolateľ vo svojom odvolaní\nneuviedol aké dôkazy vykonať navrhol, a ktoré z nich súd prvej inštancie nevykonal. V tomto smere\nje odvolacia námietka nekonkrétna. Naviac ako vyplýva z podaní žalovaného založených v súdnom\nspise, jeho obrana spočívala v námietkach litispendencie, premlčania a neexistencie porušenia právnej\npovinnosti, či spôsobenej škody, avšak nevyplývajú z nich návrhy na vykonanie dokazovania (čo je\npovinnosťou strany svoje tvrdenia a námietky podložiť dôkazmi, minimálne v rovine uvedenia návrhu\ndôkazu, z ktorého jeho tvrdenie vyplýva). Vo vyjadrení k žalobe označil ako dôkaz zápisnicu z výsluchu\npoškodeného a zápisnicu z hlavného pojednávania (z ktorých aj súd prvej inštancie vychádzal pri\nsvojom rozhodnutí a čítaním tieto zápisnice na pojednávaní aj vykonal). V tomto jedinom písomnom\nvyjadrení žalovaný namietol len prekážku litispendencie. Ostatné námietky vzniesol až na pojednávaní\npred súdom prvej inštancie, z ktorých sa súd s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania, zaoberal\nlen tými, ktoré zadefinoval na str. 6 zápisnice z pojednávania. Ďalšie konkrétne návrhy na doplnenie\ndokazovania v rámci sudcovskej koncentrácie konania a ani so súhlasom na pojednávaní nenavrhol.\nNemožno preto vytýkať súdu prvej inštancie, že sa vo svojom odôvodnení nevyjadril k návrhom, či\ntvrdeniam, ktoré strana v konaní pred ním neprodukovala.\n39. K žalovaným uplatnenej námietke prekážky litispendencie odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje\nna bod 43 až 45 odôvodnenia súdu prvej inštancie, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozsudku k spornej otázke posúdenia litispendencie odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené v\nnasledovných bodoch.\n\n40. Prekážku prv začatého súdneho konania (litispendencia) upravuje ustanovenie § 159 CSP (prvá\nveta), podľa ktorého začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. Táto\nprekážka vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republiky je začaté konanie, ktoré má\nrovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje\nprávo. Predmet konania je vymedzený petitom návrhu na začatie konania, základ uplatneného nároku\nje určený skutkovými okolnosťami, ktorými je petit zdôvodnený. Litispendencia je procesnou prekážkou\nkonania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to zastavením konania. Prekážku prv začatého\nkonania môže zakladať aj uplatnený nárok na náhradu škody v adhéznom konaní, ak ten istý nárok bol\nnásledne uplatnený v občianskom právnom konaní. Prekážkou už začatého konania môže byť v prípade\nnároku na náhradu škody , ak si tento nárok poškodený uplatňuje v trestnom konaní a súd v tomto\ntrestnom konaní o tomto nároku koná, teda neodkáže poškodeného s jeho nárokom na samostatné\nobčianskoprávne konanie.\n41. Podľa § 159 C. s. p., začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné\nkonanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo\nneskôr.\n42. Súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal na to, že v zmysle § 193 C. s. p., je súd pri rozhodovaní v\ntejto veci viazaný právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 5T/7/2013 zo\ndňa 06. decembra 2017 o tom, že bol spáchaný trestný čin a spáchal ho žalovaný. Žalobca ako i ďalší\npoškodení správcovia boli v trestnom konaní s nárokom na náhradu škodu odkázaní na občianske súdne\nkonanie. Táto časť rozhodnutia súdu prvej inštancie v trestnom konaní nebola napadnutá odvolaním\na nadobudla právoplatnosť dňa 18.10.2018. Predmetná žaloba žalobcu bola podaná na súd dňa\n13.8.2018. Z uvedeného vyplýva, že v čase podania žaloby tu prekážka litispendencie bola daná, avšak\ntáto následne cca po 2 mesiacoch, odpadla tým, že súd prvej inštancie v trestnom konaní odkázal\npoškodených s ich nárokmi na náhradu škody na samostatné civilné konanie, ktoré viedli na základe\ntejto žaloby.\n43. Podľa § 217 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.\n44. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd nemôže brať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali v\nminulosti, avšak v čase vyhlásenia rozhodnutia už netrvajú. A teda aj okamihom rozhodným pre\nposúdenie prekážky litispendencie v tomto prípade nie je stav v čase zahájenia konania, ale stav v čase\nvydania rozhodnutia súdu prvej inštancie , ako aj súdu druhej inštancie (viď. rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 171/2012 zo dňa 26.7.2012). Z obsahu spisu je nepochybné, že\nv čase rozhodovania veci súdmi oboch stupňov prekážka prv začatého konania (adhézne konanie) už\nnetrvala, pretože táto odpadla (ako to správne konštatoval súd prvej inštancie) právoplatnosťou rozsudku\nOkresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5T/7/2013 zo dňa 6.12.2017 v spojení s uznesením Krajského\nsúdu v Nitre sp. zn. 4To/35/2018 zo dňa 18.10.2018 (viď bod 45 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej\ninštancie).\n45. Odvolateľ v odvolaní ďalej namietal predčasné vydanie rozsudku a nesprávnosť právneho\nposúdenia veci súdom prvej inštancie, a to s poukazom na nesplnenie predpokladov zodpovednosti za\nškodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Žalovaný mal za to, že neporušil žiadnu právnu povinnosť\nmu ustanovenú všeobecným záväzným právnym predpisom a ani povinnosť uloženú právoplatným\nrozhodnutím súdu opatrovať a spravovať cudzí majetok. Zároveň tvrdil, že nebolo možné hovoriť o\nvzniku škody, keďže k zníženiu majetku úpadcu nedošlo. Suma vložená do spoločnosti CI Holding\na. s., vrátená nebola, ale bola zákonným spôsobom prihlásená ako pohľadávka do prebiehajúceho\nkonkurzného konania úpadcu CI Holding a. s., bola uznaná a teda bola považovaná za zistenú. Podľa\nžalovaného o škode bude možné hovoriť až po tom, keď sa ukončí konkurzné konanie na spoločnosť\nCI Holding a. s., Bratislava a ustáli sa, ktorý veriteľ a v akom rozsahu bude, resp. nebude uspokojený.\n46. Žalovaný namietal aj nesprávne zistenie skutkového stavu veci čo sa týka porušenia právnej\npovinnosti a argumentujúc tým, že ustanovenie § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb., o konkurze a\nvyrovnaní (ďalej len ZKV) je všeobecné a abstraktné, ktoré konkrétne nezakazuje alebo neprikazuje\nvýkon nejakej povinnosti a teda mal za to, že neporušil žiadnu povinnosť ohľadne opatrovania či\nspravovania cudzieho majetku, nakoľko ZKV neobsahuje normatívny príkaz či zákaz ohľadne vyššie\nuvedeného (investovanie prostriedkov konkurznej podstaty do podnikania tretích osôb).\n\n47. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením\nprávnej povinnosti.\n48. Podľa § 420 ods. 3 citovaného právneho predpisu, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že\nškodu nezavinil.\n49. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb., o konkurze a vyrovnaní, správca je povinný pri výkone\nfunkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností,\nktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd.\n50. Podľa § 8 ods. 5 veta posledná citovaného právneho predpisu, zbavením funkcie nezaniká\nsprávcova zodpovednosť podľa odseku 2 za čas výkonu funkcie. Správca, ktorý bol zbavený funkcie, je\npovinný riadne informovať nového správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady.\n51. K predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu patrí a) porušenie právnej povinnosti, b) vznik\nškody a c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, pričom všetky\ntieto predpoklady musia byť splnené, aby súd mohol vysloviť záver ohľadom nároku na náhradu\nškody. Pre zistenie či žalovaný nesie zodpovednosť za škodu je rozhodujúce naplnenie objektívnych a\nsubjektívnych predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Žalovaný\nsa však s poukazom na § 421 ods. 3 Občianskeho zákonníka môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ak\npreukáže, že škodu nezavinil.\n52. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie posudzoval predpoklady\nvzniku zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka i námietku\npremlčania sa nároku uplatneného žalobou posudzoval podľa § 106 Občianskeho zákonníka. Uvedené\nposúdenie je správne, nakoľko za škodu spôsobenú účastníkom konkurzného konania alebo tretím\nosobám v dôsledku porušenia povinnosti uloženej správcovi konkurznej podstaty\nv súvislosti s\nvýkonom funkcie správcu konkurznej podstaty zodpovedá správca konkurznej podstaty podľa § 420\nods. 1 Občianskeho zákonníka ako fyzická osoba. Vyplýva to zo skutočnosti, že správcu je potrebné\npovažovať za osobitný procesný subjekt, ktorý má samostatné postavenie voči konkurzným veriteľom,\nako aj úpadcovi, a nemožno ho považovať za zástupcu konkurzných veriteľov a ani za zástupcu\núpadcu. Práva a povinnosti správcu konkurznej podstaty sú vymedzené najmä v ustanoveniach zákona\nč. 7/2005 Z.z., o konkurze a reštrukturalizácii a predstavujú výkon jeho právomoci, resp. predtým\nv zákone o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným nemožno\npovažovať za obchodno-záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože nejde\no záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti. Výkon funkcie správcu\npodľa osobitného predpisu nie je podnikaním podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, hoci samotný\nsprávca je podnikateľom (často napr. advokátom). Najvyšší súd tak ustálil, že na právny vzťah, ktorý\nsa týka správcu (i bývalého správcu) a vyplýva z jeho osobitnej zodpovednosti za výkon funkcie, je\npotrebné aplikovať vždy režim Občianskeho zákonníka (viď aj 1Obo/10/2014). V danom prípade preto\nmožno konštatovať aplikáciu správneho právneho predpisu.\n53. Skôr než sa odvolací súd vyporiada s odvolateľovou námietkou v rozsahu namietanej nesprávnej\ninterpretácie právnej normy, prípadne jej nesprávnu aplikáciu v predmetnej veci , odvolací súd považuje\nza dôležité poukázať na zistený skutkový stav súdom prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že v období od\n02.02.2007 do 14.10.2009 žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu, vložil finančné prostriedky\nz účtu úpadcu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v Ľ. A., P..B.. (M. B.) pobočka R. v celkovej výške\n23.235,74 eura (700.000 Sk) na účet spoločnosti CI HOLDING, akciová spoločnosť, vtedy so sídlom\nPoľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 36 020 095, v súčasnosti so sídlom Starobystrická 267/67, 900 28\nZálesie, a to na základe desiatich uzavretých zmenkových obchodov medzi predávajúcim CI HOLDING\na žalovaným v pozícii správcu konkurznej podstaty ako kupujúcim, ktorými dosiahol žalovaný zisk\n47.737,16 Sk. Na základe konfirmácie o uzavretom obchode zo dňa 14.10.2009 odkúpil žalovaný\nopätovne novú zmenku vystaviteľa CI HOLDING za sumu 23.235,74 eura s dátumom splatnosti\n31.12.2009 v úrokovej sadzbe 2,5 % ročne znejúcu na sumu 23.361,60 eura (703.792 Sk), pričom\nsa účastníci zmenkového obchodu dohodli, že odplata za vystavenie tejto zmenky bude uhradená\nmajiteľom zmenky v zmysle „Dohody o započítaní pohľadávok“ zo dňa 14.10.2009 s tým, že rozdiel\nmedzi započítanými pohľadávkami vo výške 248,45 eura (4.472 Sk) poukáže spoločnosť CI HOLDING\n\nna účet úpadcu do 31.12.2009, avšak v dobe splatnosti tejto zmenky znejúcej na sumu 23.361,60 eura\nuž k jej spätnému odkúpeniu zo strany CI HOLDING nedošlo. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo\nsporné, že žalovaný investoval peniaze úpadcu, získané zo speňaženia konkurznej podstaty a z inej\nčinnosti správcu do nákupu zmenky vystavenej spoločnosťou CI HOLDING vo výške 23.235,74 eura\n(700.000 Sk).\n54. Vzhľadom na vyššie uvedené a s prihliadnutím na argumentáciou žalovaného, odvolací súd\nmá za to, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav ohľadne porušenia právnej povinnosti\nžalovaného, konaním s odbornou starostlivosťou, ako aj jeho argumentáciou spočívajúcou v tom, že\nneporušil žiaden právny predpis, ktorý by bol platný v čase, keď bol správcom konkurznej podstaty,\npretože v uvedenej dobe nebolo striktne uvedené v zákone, akým spôsobom má správca konkurznej\npodstaty nakladať s finančnými prostriedkami, ktoré získal činnosťou správcu. Ohľadne daného odvolací\nsúd poukazuje najmä na odôvodnenie pojmu \"konanie s odbornou starostlivosťou\" napadnutého\nrozsudku súdu prvej inštancie najmä v bodoch 61 až 71 napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,\nkonkrétne bod 66., v rámci ktorého podrobne vysvetlil, že poskytnutie prostriedkov do podnikania\niným subjektom, rovnako nákup cenných papierov predstavuje objektívne riziko, že dlžník úpadcovi\nposkytnuté prostriedky nevráti. Taktiež súd prvej inštancie v bode 67. svojho odôvodnenia správne\nuviedol, že ,,oprávnenie správcu investovať prostriedky konkurznej podstaty do podnikania tretej osoby\nnie je možné vyabstrahovať zo Zákona o konkurze a vyrovnaní aj vzhľadom na to, že správca nie je\nani bežne oprávnený podnikať so samotnou konkurznou podstatou. Podnikanie môže vykonávať iba\nv prípade, ak do podstaty patrí podnik a v tých prípadoch správca vykonáva opatrenia potrebné na\nzabezpečenie jeho prevádzky podľa § 14b ZKV. Účelom tohto ustanovenia je zabrániť nehospodárnemu\nukončeniu prevádzky, ktorá by mohla byť speňažená výhodnejšie ako aktívny podnik, než iba súbor vecí.\nRozhodne ale citované ustanovenie neoprávňuje správcu vykonávať s ostatnými časťami konkurznej\npodstaty podnikateľskú činnosť za účelom dosahovania zisku?. Odvolací súd poukazuje na závery súdu\nprvej inštancie, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil, pričom dopĺňa, že uvedené vyvracia žalovaného\nnámietku spočívajúceho v absencii interného zákazu, či príkazu v zákone o konkurze a vyrovnaní,\nnakoľko ako súd prvej inštancie uviedol, z daného zákona nie je možné vydedukovať oprávnenie správcu\ninvestovať prostriedky konkurznej podstaty do podnikania tretej osoby.\n55. Navyše treba pripomenúť, že v aplikačnej praxi správca konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu\nnastupuje na miesto štatutárnych orgánov a vykonáva ich pôsobnosť vo vzťahu k nakladaniu s majetkom\nspoločnosti, na ktorú bol vyhlásený konkurz a preto je jeho postavenie obdobné ako postavenie\nštatutárnych orgánov (t. j. aj vo vzťahu k správcovi konkurznej podstaty je majetok patriaci do konkurznej\npodstaty majetkom cudzím a správca má povinnosť spravovať a opatrovať majetok s odbornou\nstarostlivosťou, teda hlavne chrániť ho pred poškodením a tým chrániť oprávnené nároky veriteľov\núpadcu). V zhode s Obchodným zákonníkom, ktorý vymedzuje povinnosti pri spravovaní a opatrovaní\nmajetku obchodných spoločností a družstiev zo strany ich štatutárnych orgánov, ustanovenie § 8 ods.\n2 zákona č. 328/1991 Zb., o konkurze a vyrovnaní ukladá správcovi konkurznej podstaty povinnosť\npostupovať pri výkone svojej funkcie s odbornou starostlivosťou. Postup správcu konkurznej podstaty s\nodbornou starostlivosťou je obsahovo vymedzený ako povinnosť správcu, a to povinnosť zákonná (ide\ntu teda o jednoznačne vyjadrený príkaz zákonodarcu voči správcovi konkurznej podstaty, aby v rámci\nsvojej pôsobnosti konal vždy s odbornou starostlivosťou, t. j. aj alebo najmä vo vzťahu k majetku úpadcu).\nPri dotknutej formulácii nejde pritom o neurčité vyjadrenie, ktoré neznamená konkrétny príkaz alebo\nzákaz. Zákonom je prikázané postupovať odborne - starostlivo, a teda (naopak) zakázané postupovať\ninak. Pre úplnosť možno dodať, že pojem odborná starostlivosť výkladovo zahŕňa požiadavku na konanie\ns potrebnými znalosťami, ide teda o starostlivosť, ktorú by vynaložila bežne starostlivá a pozorná osoba\nv podobných situáciách a pri vzatí do úvahy všetkých informácií, ktoré sú rozumne prístupné.\n56. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd sa stotožnil v plnom rozsahu s odôvodnením súdu prvej\ninštancie, že žalovaný ako správca konkurznej podstaty odkúpením zmenky od tretej osoby nekonal\ns odbornou starostlivosťou, nakoľko použil majetok úpadcu k neprimerane rizikovým investíciám, a\ntým pádom sa dopustil porušenia právnej povinnosti. Predmetné konanie je v rozpore s primárnym\núčelom konkurzného konania, ktorý je pomerne uspokojiť veriteľov úpadcu, ktorí si do konkurzu včas\nprihlásili svoje pohľadávky a správca konkurznej podstaty ich uznal. Úlohou správcu je zvoliť taký\npostup, aby sa v konkurznej podstate naakumulovalo čo najviac finančných prostriedkov, z ktorých budú\nnásledne veritelia uspokojovaní. Zveľaďovanie účtu úpadcu uskutočňuje správca najmä speňažovaním\nmajetku patriaceho do podstaty /predajom na dražbe alebo predajom mimo dražby/, vstupom, resp.\n\niniciovaním konaní proti dlžníkom úpadcu, iniciovaním konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov,\nprihlasovaním pohľadávok úpadcu do konkurzu vedenému proti dlžníkom úpadcu s dôrazom na to,\naby na spravovanom majetku nevznikla škoda. Ohľadne uvedeného odvolací súd poukazuje na bod\n69. a 70. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadne správneho posúdenia\nrizikovosti investovania peňažných prostriedkov do nákupu zmeniek úpadcom, s ktorým sa v plnom\nrozsahu stotožnil.\n57. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje námietku žalovaného o\nnesprávnom právnom posúdení nároku na náhradu škody za nedôvodnú. Z obsahu spisu súdu prvej\ninštancie odvolací súd zistil, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn.\n5T/7/2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/35/2018 uznaný vinným, že v bode\n6 v dobe od 02. februára 2007 do 14. októbra 2009 ako správca konkurznej podstaty úpadcu VK PLUS ,\nspol. s r.o., IČO: 31 632 645, aj napriek tomu, že bol povinný podľa § 8 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb.,\npri výkone svojej funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou, zatajujúc uvedenú skutočnosť pred\nkonkurzným súdom i veriteľským výborom, neoprávnene vo viacerých prípadoch investoval a bez\nsúhlasu súdu vložil z účtu úpadcu finančné prostriedky vo výške 700.000,-Sk ( 23 235, 74 eura) na účet\nnebankovej spoločnosti CI Holding a.s. Bratislava, ktoré mali slúžiť na pomerné uspokojenie veriteľov,\nnaposledy 14.októbra 2009, keď odkúpil opätovne ďalšiu zmenku vystaviteľa CI HOLDING za sumu 23\n235,74 eura s dátumom splatnosti 31.12.2009 v úrokovej sadzbe 2,5 % p.a., znejúcu na sumu 23.361,60\neura (táto mala byť spoločnosťou CI HOLDING v dobe splatnosti tejto zmenky spätne odkúpená, k\nčomu však nedošlo a finančné prostriedky neboli vrátené na účet úpadcu), pričom týmto neoprávneným\ninvestovaním finančných prostriedkov porušoval všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú\npovinnosť spravovať cudzí majetok a spôsobil úpadcovi škodu vo výške 23 235,74 eura, čím spáchal\nprečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 238 Trestného zákona.\n58. Podľa § 193 C. s. p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie\nje v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je\nSlovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu\npre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím\npríslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný\npodľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo\nzániku spoločnosti.\n59. Podľa § 238 Trestného zákona, kto z nedbanlivosti inému spôsobí značnú škodu tým, že\nporuší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú\nprávoplatným rozhodnutím súdu opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, potrestá sa odňatím slobody\naž na dva roky.\n60. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 269/2011 zo dňa 23. novembra 2011 vyslovil,\nže „rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v\nobčianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu\nzhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie súdu v občianskom súdnom\nkonaní, nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní trestného činu a o\ntom, kto ho spáchal.“\n61. V tomto prípade, vzhľadom na právoplatný rozsudok v trestnom konaní, bolo podstatným pre\nrozhodnutie o náhrade škody vyriešenie otázky, v akom rozsahu je súd v predmetnej veci viazaný\nzávermi rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici zo 6. decembra 2017, sp. zn. 5T/7/2013 v\nspojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 4To/35/2018-4269 zo dňa 18. októbra 2018, t.\nj. otázka aplikácie § 193 CSP v predmetnom prípade. Vyriešenie tejto otázky malo totiž následne\ndopad na posúdenie existencie jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420\nObčianskeho zákonníka, predovšetkým vzniku samotnej škody, resp. spôsobenie škody. Vychádzajúc z\nvyššie uvedeného nálezu ústavného súdu, najvyšší súd konštatuje, že gramatický výklad ustanovenia\n§ 193 CSP, by v danom prípade mal za následok nerešpektovanie právoplatného rozhodnutia súdu\na narušenie princípu právnej istoty, preto nemožno považovať za ústavne konformné aplikovanie tohto\nustanovenia Civilného sporového poriadku na zistený skutkový stav. V predmetnej veci ústavne súladný\nvýklad uvedeného ustanovenia vyžaduje, aby súdy zúčastnené na rozhodovaní o nej boli viazané\nodsudzujúcim rozsudkom okresného súdu v trestnej veci vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré\nboli podmienkou odsúdenia žalovaného a okresným súdom boli zistené, to platí aj o zistení vzniku škody\n\nu žalobcu v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. Základné práva a slobody treba vykladať a\nuplatňovať tak, aby bola zachovaná ich podstata a zmysel. Preto aj výklad a následná aplikácia § 193\nCSP musí v celom rozsahu rešpektovať jeho podstatu a zmysel, t. j. tak, aby jeho prostredníctvom bola\nzabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strany sporu.\n62. Treba zdôrazniť, že zákonným znakom skutkovej podstaty trestného činu podľa § 238 Trestného\nzákona je „spôsobenie značnej škody inému“, a jediným skutkom, ktorý bol predmetom rozhodovania\npred okresným súdom v rámci trestného konania vedeného pod sp. zn. 5T 7/2013, bol skutok týkajúci sa\nporušenia povinnosti ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom povinnosť alebo povinnosti\nuloženej právoplatným rozhodnutím súdu opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, v danom prípade\npovinnosti správcu spravovať cudzí majetok- majetok úpadcu. Z právnej kvalifikácie skutku, ako aj\nzo skutkovej vety rozsudku okresného súdu v trestnom konaní vyplýva, že v dôsledku trestného činu\nžalovaného došlo u žalobcu ako poškodeného k spôsobeniu škody vo výške 23.235,74 eura. Iný\nvýklad, ku ktorému v podstate smeruje žalovaný vo svojom odvolaní, keď považuje škodu žalobcovi za\nnespôsobenú, nedostatočne zistenú, či nepreukázanú, by znemožňoval poškodenému (žalobcovi) v\ntrestnom konaní, ktorý bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na jeho uplatnenie v rámci\nobčianskoprávneho konania, aby sa ho úspešne dovolal napriek existencii právoplatného rozsudku\nvydaného v trestnom konaní, v ktorom bola jeho škoda uznaná a konštatovaná.\n63. Vzhľadom na vyššie uvedené ako i na doplnenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej\ninštancie odvolací súd konštatuje, že v danom prípade možno hovoriť o zodpovednosti za škodu\nžalovaného v rozsahu vyplývajúcom z citovaného trestného rozsudku, nakoľko objektívnou stránkou\ntrestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 238 Trestného zákona je\naj porušenie povinnosti správcu konkurznej podstaty postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorým\nspôsobí inému značnú škodu. V danom prípade konaním správcu, ktorý neoprávnene investoval\nfinančné prostriedky úpadcu na účet nebankovej spoločnosti CI Holding a. s., čím mu spôsobil škodu\n23.235,74 eura. Následkom konania žalovaného teda bol vznik škody, preto ak v trestnom konaní\nbolo právoplatne rozhodnuté, že žalovaný sa dopustil trestného činu porušovania povinnosti pri správe\ncudzieho majetku uvedeným konaním, ktorým spôsobil v trestnom rozsudku definovanú škodu, potom\nzáväznosť tohto rozhodnutia pre súdy v civilnom konaní podľa § 193 CSP v zmysle uvádzaného\nrozhodnutia ústavného súdu a vyloženým ústavne konformným výkladom, znamená aj záväznosť v\notázke naplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty predmetného trestného činu, teda existencie\nprotiprávneho konania žalovaného, vzniku škodlivého následku a príčinnej súvislosti medzi nimi. V\nďalšom odvolací súd konštatuje, že s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie, kde bola vo i výroku\nkonštatácia o výške spôsobenej škody (23.235,74 eura ), tak nemožno hovoriť o predčasnom závere\nsúdu prvej inštancie o vzniku škody v danom rozsahu. Zároveň odvolací súd zhodne ako súd prvej\ninštancie konštatuje, že predmetná zmenka bola vystavená s dátumom splatnosti 31. decembra 2009,\navšak z dokazovania vyplynulo, že predmetná čiastka nebola do konkurznej podstaty do dnešného dňa\nvrátená.\n64. V neposlednom rade sa najvyšší súd zaoberal aj odvolacou námietkou žalovaného týkajúcou\nsa nesprávneho právneho posúdenia námietky premlčania vznesenej žalovaným, resp. nesprávnej\ninterpretácie príslušnej právnej normy k tejto námietke. Súd prvej inštancie vyhodnotil námietku\npremlčania ako nedôvodnú.\n65. Za sporné žalovaný nepovažoval to, že vykonával funkciu správcu do 14.10.2009 s tým, že\nnový správca konkurznej podstaty bol do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu VK PLUS spol.\ns r.o. „v konkurze“ ustanovený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 39-24K/270/01-759\nzo dňa 30.01.2013. Avšak namietol, že nárok na náhradu škody nebol uplatnený v adhéznom konaní,\npretože nárok na náhradu škody bol uplatnený 30.03.2012 štatutárnou zástupkyňou úpadcu. Podľa\nžalovaného po vyhlásení konkurzu nemôže štatutárny orgán úpadcu konať za úpadcu poukazom na\nto, že v konkurznom konaní nemôže prebiehať súbeh úkonov správcu ako aj úpadcu a nový správca\nsvoj nárok na náhradu škody uplatnil riadne pred súdom žalobou doručenou súdu 13.08.2018, pričom\no prípadnej škode mal vedomosť po ustanovení do funkcie 1.10.2013 a k adhéznemu konaniu sa\nsprávca nepripojil. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený (žalobca) dozvedel o škode, treba podľa\nžalovaného vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, teda kedy\nnadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume\ns možnosťou jej dodatočného spresnenia. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamihu,\n\nkedy poškodený získal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je\nza škodu zodpovedná (R38/75).\n66. Súd prvej inštancie k uvedeným námietkam žalovaného v odôvodnení uviedol, že úpadca ako\nsubjekt práva právnu subjektivitu nestráca. Naďalej je oprávnený uplatňovať svoje nároky na náhradu\nškody aj voči správcovi konkurznej podstaty, a to či už v adhéznom konaní alebo aj priamo v súdnom\nkonaní, kedy by bol úpadca aktívne legitimovaný na podanie žaloby proti správcovi konkurznej podstaty.\nPoukázal pri tom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/2/2015, 5Obo/16/2015 zo dňa\n09.02.2017, v ktorom bolo uvedené, že vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu - úpadcu, je úpadca\naktívne legitimovaný na podanie žaloby o náhradu škody podľa § 8 ods. 2 ZKV a § 420 Obč. zák.\nlen voči správcovi konkurznej podstaty. Štatutárna zástupkyňa úpadcu tak v čase uplatnenia si nároku\nna náhradu škody dňa 30.03.2012 bola oprávnená konať v mene úpadcu, pričom úpadca bol zároveň\noprávnený uplatniť si nárok na náhradu škody voči správcovi konkurznej podstaty. Uplatnením nároku\nna náhradu škody v trestnom konaní zároveň bolo plynutie premlčacej doby pretrhnuté a až do\nrozhodnutia okresného súdu, ktorým tento odkázal poškodených s náhradou škody voči žalovanému\nv občianskoprávnom konaní, premlčacia doba neplynula. Keďže menovaním do funkcie správcu\nkonkurznej podstaty sa správcom konkurznej podstaty stal žalobca, tento pokračuje v mene úpadcu\nv konaniach, ktoré úpadca viedol pred jeho menovaním do funkcie správcu konkurznej podstaty.\nSúd prvej inštancie tiež zdôraznil, že úpadca inú možnosť ako si uplatniť nárok na náhradu škody\nprostredníctvom štatutárneho orgánu v rámci trestného konania nemal (nárok uplatnený dňa 30.3.2012),\nnakoľko v tom čase žalovaný ako správca konkurznej podstaty už bol odvolaný z funkcie správcu\nkonkurznej podstaty (14.10.2009) a žalobca ako nový správca konkurznej podstaty ešte nebol do funkcie\nsprávcu konkurznej podstaty ustanovený (ustanovený až uznesením zo dňa 30.1.2013). Podľa súdu\nprvej inštancie premlčacia lehota objektívne začala plynúť až keď sa škoda prejavila v majetkovej\nsfére úpadcu vyhlásením konkurzu na spoločnosť CI HOLDING, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa\n02.06.2012. V tomto sa stotožnil s názorom žalobcu a poukázal na komentár k ustanoveniu § 106\nods. 2 Občianskeho zákonníka, ako i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1Obo/17/2015 zo dňa 18.10.2016. V závere uviedol, že pokiaľ bola reálne prítomná možnosť vrátenia\npeňažných prostriedkov zo strany zmenkového dlžníka do konkurznej podstaty, bola by žaloba o\nnáhradu škody predčasná, pretože primárne by na jej plnenie mohol byť zaviazaný priamy dlžník. Až\nvtedy, keď bolo zrejmé, že dlžník zo zmenkového vzťahu v dôsledku insolventnosti plniť nebude,\na zároveň nastali účinky vyhlásenia konkurzu na dlžníka právoplatnosťou vyhlásenia konkurzu na\nzmenkového dlžníka, došlo ku škode na majetku, za vznik ktorej zodpovedá správca konkurznej\npodstaty.\n67. Úlohou najvyššieho súdu v tomto odvolacom konaní vo vzťahu k námietke premlčania bolo posúdiť,\nči súd prvej inštancie správne právne vec posúdil, že nárok na náhradu škody si v adhéznom konaní\nžalobca uplatnil riadne (prostredníctvom štatutárnej zástupkyne Ing. Heleny Teplickej) a či bol správne\nposúdený začiatok behu premlčacej lehoty, ktorý súd prvej inštancie stanovil na deň právoplatnosti\nvyhlásenia konkurzu na zmenkového dlžníka.\n68. K námietke žalovaného, že nárok na náhradu škody nebol uplatnený riadne, keď ho uplatnil žalobca\nprostredníctvom svojej štatutárnej zástupkyne (J.. C.) tvrdiac tú skutočnosť, že žalobca svoj nárok na\nnáhradu škody v trestnom konaní neuplatnil., odvolací súd uvádza, že táto námietka dôvodná nie je. Ako\ntotiž vyplýva z obsahu spisu a zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 30.3.2012, a to J.. S.\nC. - konateľky spoločnosti VK Plus spol. s r.o., ktorá priamo do zápisnice pred vyšetrovateľom uviedla, že\nuvedená spoločnosť si uplatňuje voči žalovanému náhradu škody vo výške 23.361,60 eura. Bolo jej tiež\nešte pred výsluchom umožnené nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu, kde zistila skutočnosť, že žalovaný\nako správca konkurznej podstaty VK Plus spol. s r.o., investoval finančné prostriedky získané zo\nspeňaženia konkurznej podstaty tak, že kúpil od spoločnosti CI HOLDING zmenku za sumu 23.235,74\neura s dobou splatnosti 31.12.2009 v úrokovej sadzbe 2,5 % znejúcu na sumu 23.361,60 eura, ktorá\nmala byť odkúpená spätne za sumu 23.361,60 eura, čo sa však nestalo a finančné prostriedky neboli\nvrátené na účet úpadcu VK Plus spol s r.o. Následne aj súd v trestnom konaní 5T/7/2013 konštatuje\nuplatnenie nároku na náhradu škody žalobcu a spolu s ďalšími poškodenými ho v rozsudku podľa § 288\nods. 1 Trestného poriadku odkazuje s týmto nárokom na samostatné občianskoprávne konanie. Nárok\nna náhradu škody teda bol v trestnom konaní žalobcom riadne uplatnený. Ak by si úpadca neuplatnil\nnárok na náhrady škody sám, prostredníctvom štatutárneho orgánu v rámci vyšetrovania, mohol by\nzmeškať lehotu na jej uplatnenie v rámci adhézneho konania, ktorá je najneskoršie do skončenia\n\nvyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Rovnako je zrejmé, že bývalý správca konkurznej podstaty\n(žalovaný) by daný nárok neuplatnil, nakoľko bol obžalovaným v rámci daného trestného konania a tak\nani nemal záujem na jej uplatnení, pretože by to znamenalo priznanie porušenia právnej povinnosti. V\ntejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky súdu č.\nk. 29Cdo/3933/2008 v ktorom sa uvádza, ,,tam kde správca konkurznej podstaty popiera, že spôsobil\nškodu na majetku dlžníka a konkurzný súd ho nezbaví výkonu funkcie, je k vymáhaniu pohľadávky, ktorú\nsprávca konkurznej podstaty, čo by možný škodca, nevymáha (a nepokladá ju za súčasť úpadcovho\nmajetku) logicky predurčený úpadca sám?. Záver súdu prvej inštancie ohľadne aktívnej legitimácie\nžalobcu - úpadcu podporuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 29Cdo/2123/2001 z\n12. marca 2003, ktorý dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o náhradu\nškody voči správcovi konkurznej podstaty. Uvedené rozhodnutia, z ktorých súd vychádzal poukazujú\nna možnosť žalovať správcu konkurznej podstaty poukazujúc na to, že pri posudzovaní zodpovednosti\nsprávcu konkurznej podstaty za škodu vzniknutú účastníkom konkurzného konania alebo tretím osobám\nv dôsledku porušenia povinnosti uloženej správcovi konkurznej podstaty zákonom alebo súdom v\nsúvislosti s výkonom tejto funkcie za takto vzniknutú škodu zodpovedá správca konkurznej podstaty\npodľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd v ostatnom v plnom rozsahu odkazuje na\nsprávnosť dôvodov k tejto námietke uvedených súdom prvej inštancie v bodoch 50 - 54 napadnutého\nrozsudku.\n69. Podľa ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky\nodo dňa keď sa poškodený dozvie o škode, a o tom kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na\nnáhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za 10 rokov odo dňa, keď došlo\nk udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.\n70. Pokiaľ ide začiatok plynutia premlčacej lehoty, odvolací súd poukazuje, že pri premlčaní práva na\nnáhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Začiatok\nsubjektívnej a objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle, a ich plynutie a\nskončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej\npremlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Vzájomný vzťah týchto lehôt je taký, že ak sa skončí plynutie\njednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie druhá premlčacia doba.\nObjektívna premlčacia doba je trojročná a začína plynúť v okamihu škodovej udalosti. Subjektívna\npremlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný primárny subjektívny prvok\npozostávajúci z dvoch zložiek : 1. kedy sa poškodený dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná\nvedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok\nuplatniť, vyčísliť na súde žalobou (okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa\npritom nemusí kryť okamihom škodnej udalosti, resp. protiprávnym konaním) a 2. kedy sa poškodený\ndozvie o tom kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby\nplatí zásada, že lehota sa zo subjektívne stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr, ako lehota s\nobjektívne určeným začiatkom, ale môže skončiť najneskoršie s ňou. V tejto súvislosti možno rozlišovať\nmedzi troma prípadmi, ktoré môžu nastať, a to začiatok subjektívnej doby nastane v priebehu objektívnej\ndoby a do jej skončenia tiež uplynie celá subjektívna doba. Ak sa právo sa premlčí uplynutím subjektívnej\ndoby, na ďalšie plynutie objektívnej doby sa už neprihliada. Druhá situácia je tá, že začiatok subjektívnej\ndoby nastane v priebehu objektívnej doby, ale do jej skončenia uplynie iba čas subjektívnej doby a ďalšia\nčasť až po jej skončení, právo sa premlčí uplynutím objektívnej doby. Tretia situácia, ktorá môže reálne\nnastať je tá, že začiatok subjektívnej doby nastane až po skončení objektívnej doby. Právo sa premlčalo\nuplynutím objektívnej premlčacej doby a subjektívna doba nemá v tomto prípade právny význam.\n71. V prípade prebiehajúceho trestného konania sa poškodený nedozvie o okolnostiach rozhodných\npre plynutie premlčacej doby až po právoplatnosti trestného rozsudku, ale okamihom, keď sa tieto\nokolnosti skutočne dozvie. Aj keď až právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní je rozhodnuté o\nvine obžalovaného, neplatí automaticky, že až týmto dátumom sa poškodený dozvedá o tom, kto\nza škodu zodpovedá. Dátum právoplatnosti rozhodnutia je závislý od procesných okolností, ktoré\nnastali v priebehu konania a s vedomosťou poškodeného o škode a škodcovi priamo nesúvisí. Znalosť\npoškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamihu, keď dostal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť\núsudok, ktorá konkrétna osoba za škodu zodpovedá. Poškodený sa totiž dozvie o tom, kto za škodu\nzodpovedá v okamihu, kedy preukázateľne získal informáciu o tých skutkových okolnostiach na základe\nktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá určitá konkrétna osoba za škodu zodpovedá.\nNemusí však ísť o nespochybniteľnú istotu o takom zodpovedajúcom subjekte.\n\n72. V prejednávanej veci vyplýva z úkonu uplatnenia náhrady škody v adhéznom konaní, že štatutárny\nzástupca úpadcu sa o vzniku škody, jej výške a kto za ňu zodpovedá, dozvedel v deň výpovede pred\norgánom činným v trestnom konaní (pri oboznámení sa s obsahom spisu), t. j. dňa 30.03.2012. V tento\ndeň si nárok na náhradu škody aj v adhéznom konaní uplatnil, t. j. uplatnil ho v rámci 2-ročnej subjektívnej\nlehoty podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka (hneď na začiatku jej plynutia) a plynutie tejto lehoty\nsa uplatnením nároku v trestnom konaní pretrhlo. Ku škodovej udalosti, z ktorej táto škoda vznikla, došlo\nodkúpením zmenky žalovaným z prostriedkov úpadcu dňa 14.10.2009 - išlo o neoprávnené investovanie\nprostriedkov úpadcu žalovaným do subjektu, ktorý nie je chránený pred náhlou insolventnosťou. To\nje udalosť podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá zakladá nárok na náhradu škody vo\nvýške investovaných prostriedkov, pretože v tento deň nastalo porušenie povinnosti žalovaného, v\npríčinnej súvislosti s ktorým vznikla predmetná škoda (i keď nastala de facto až nevrátením finančných\nprostriedkov do konkurznej podstaty). Od tejto udalosti (neoprávnenej investície finančných prostriedkov,\nktoré boli určené na uspokojenie veriteľov) začala plynúť 3-ročná objektívna premlčacia lehota, ktorá\nvšak prestala plynúť uplatnením nároku na náhradu škody úpadcom v trestnom konaní dňa 30.3.2012\n(inak by bola uplynula 14.10.2012).\n73.\nKeďže žalobca v uplatnení svojho nároku na náhradu škody riadne pokračoval aj v\nobčianskoprávnom konaní, plynutie premlčacích lehôt naďalej spočíva. Možno teda konštatovať, že\nzáver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žalovaným vznesenej námietky premlčania je vecne správny.\nAk súd prvej inštancie viazal začiatok plynutia premlčacej lehoty ku dňu, kedy nadobudlo právoplatnosť\nuznesenie o vyhlásení konkurzu na spoločnosť CI HOLDING, nevysvetlil ako pri takomto vnímaní\nrozhodujúcej udalosti vidí príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody. V tejto časti\nsa odvolací súd s dôvodmi súdu prvej inštancie, v ktorom nesprávne interpretoval inak správne použitú\nprávnu normu k otázke plynutia premlčacích lehôt na zistený skutkový stav, nestotožňuje a nahrádza\nich dôvodmi uvedenými vyššie. Najvyšší súd sa nestotožňuje ani s konštatáciou súdu prvej inštancie, že\npokiaľ bola reálne prítomná možnosť vrátenia peňažných prostriedkov zo strany zmenkového dlžníka\ndo konkurznej podstaty, bola by žaloba o náhradu škody predčasná, pretože primárne by na jej plnenie\nmohol byť zaviazaný priamy dlžník. Nesúhlas vychádza z toho, že priamy dlžník zo zmenky (tu zrejme\nmal na mysli CI Holding) by nemohol byť zaviazaný na plnenie náhrady škody spôsobenej treťou osobou\nporušením jej povinností, nakoľko by tu neboli splnené všetky predpoklady pre zodpovednosť za škodu.\nPriamy dlžník by mohol byť zaviazaný len na plnenie, ktoré vyplýva z jeho vzťahu voči veriteľovi, t. j. z\npredmetnej zmenky, na plnenie zmenkovej pohľadávky, čo je iný právny vzťah ako vzťah zodpovednosti\nza škodu.\n74. Skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie behu premlčacej lehoty, a to okamih neoprávneného\ninvestovania, ako aj uplatnenie náhrady škody v adhéznom konaní, odvolaciemu súdu vyplynuli z\nrozhodnutia Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5T/7/2013 zo dňa 06.12.2017, s ktorým dôkazom\nako verejnou listinou sa odvolací súd oboznámil mimo pojednávania (§ 205, § 177 ods. 2 písm. c)\nCSP, § 219 ods.1 a 3, v spojení s ust. § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 CSP), pričom je potrebné zdôrazniť,\nže uvedené rozhodnutie (jeho obsah) je žalovanému podrobne známy, keďže mu bol doručovaný v\ntrestnom konaní. Obsah tejto listiny (správnosť jej obsahu) nebol žiadnou stranou sporu v priebehu\nprvoinštančného konania spochybnený (platí teda prezumpcia správnosti tejto verejnej listiny) a ako\nvyplýva z obsahu spisu žalovaný so svojim odvolaním voči rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici\nna odvolacom súde neuspel (bližšie pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,\nBajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016. s.\n757 až 760). V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.\n29Cdo/1109/2010, podľa ktorého postup odvolacieho súdu, ktorý nezopakoval dokazovanie listinnými\ndôkazmi, napriek tomu, že z nich dospel k inému skutkovému zisteniu, ako dospel súd prvého stupňa,\nvadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladá, pretože obsah listiny\nsa opätovným prečítaním pri odvolacom konaní nemení. Taktiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu ČR sp. zn. 22Cdo/3308/2010, podľa ktorého, ak ide o listiny, ktorými bol vykonaný dôkaz v konaní\npred súdom prvej inštancie (a tiež aj výsluchy svedkov, či strán sporu prostredníctvom dožiadaného\nsúdu), môže odvolací súd tieto dôkazy sám hodnotiť a dôjsť k iným skutkovým záverom ako súd prvej\ninštancie, bez toho, aby musel dokazovanie opakovať.\n75. Odvolací súd konštatuje, že konanie pred súdom prvej inštancie nebolo postihnuté vadami\nnamietanými žalovaným v odvolaní, ktoré by znamenali vecnú nesprávnosť rozhodnutia alebo porušenie\npráva na spravodlivý proces. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie z 28.marca 2019, č.\nk. 43Cbi/1/2018-147 v napadnutej časti (výrok I.) ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1\n\nCSP potvrdil. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej\ninštancie aj v časti vecne správneho rozhodnutia o priznaní náhrady trov konania (výrok III.) Žalobca\nmal neúspech v konaní len v pomerne nepatrnej časti , a preto súd prvej inštancie správne podľa § 255\nods. 1 CSP priznal žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.\n76. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\n77. Odvolací súd odvolanie žalovaného v časti proti výroku II. odmietol, a to podľa § 386 písm. b)\nCSP, pretože ako už bolo uvedené vyššie s námietkou o prekážke litispendencie žalovaný v odvolaní\nneuspel a v tejto výrokovej vete bola žaloba čiastočne zamietnutá. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný\npodal v tejto časti odvolanie voči výroku, v ktorom bol vo veci čiastočne (i keď nepatrne) úspešný, preto\npodľa § 359 CSP nie je oprávnenou stranou na podanie odvolania v tejto časti voči nemu vyhovujúceho\nrozhodnutia.\n78. Keďže odvolaniu žalovaného súd nevyhovel, žalobcovi by patril podľa § 396 ods. 1 CSP, v\nnadväznosti na § 255 ods. 1 a § 262 ods.1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom\nrozsahu. Odvolací súd však žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže si žiadne trovy neuplatnil\na ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu akékoľvek trovy v odvolacom konaní vznikli.\n79. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004\nZ. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nPodľa § 420 C. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak:\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nPodľa § 421 ods. 1 C. s. p., je dovolanie e prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak:\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.\nDovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).\n\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je:\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "43Cbi/1/2018", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}