{"guid": "77905aaf-7c25-41f5-9974-5772e2d5706e:9ce75128-1cec-4dd4-a75b-7cf54a9762e3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6018200154.1", "spisova_znacka": "5Asan/22/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/22/2019 z 25. 3. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. marca 2021, sp. zn. 5Asan/22/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:6018200154.1", "identifikacne_cislo": "6018200154", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2021-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-10.odsek-1.pismeno-k", "nazov": "§ 10 ods. 1 písm. k) zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-10.odsek-1.pismeno-k", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-10"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-24", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-4", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9ce75128-1cec-4dd4-a75b-7cf54a9762e3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6018200154.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6018200154.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6018200154.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Asan/22/2019\n6018200154\n25. 03. 2021\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2021:6018200154.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Ivana Rumanu, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa):\nPALIVO - impex, uhoľné sklady, s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 21, Banská Bystrica, IČO: 36 024\n201, právne zastúpený: Advokátska kancelária Kašuba spol. s.r.o., so sídlom Horná 41, P.O.BOX 60,\nBanská Bystrica, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia - Ústredný inšpektorát Slovenskej\nobchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, pošt. prieč. 29, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0294/99/2017 zo dňa 18.12.2017, konajúc o kasačnej\nsťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/48/2018-119 zo dňa\n16. januára 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici č.k. 23S/48/2018-119 zo dňa 16. januára 2019 z a m i e t a .\nÚčastníkom sa náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom\nč.k.23S/48/2018-119 zo dňa 16. januára 2019 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho\nsúdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0294/99/2017 zo dňa 18.12.2017. Zároveň zamietol návrh\nžalobcu na sankčnú moderáciu a s poukazom na § 167 S.s.p. náhradu trov konania nepriznal.\n2. Rozhodnutím č. SK/0294/99/2017 zo dňa 18.12.2017 žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie\norgánu verejnej správy prvého stupňa - Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici\npre Banskobystrický kraj č. P/0368/06/16 zo dňa 11.04.2017, ktorým bola podľa § 24 ods. 1 zákona\nč. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákona o ochrane spotrebiteľa) a o zmene zákona\nSlovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) v znení\nneskorších predpisov žalobcovi uložená peňažná pokuta vo výške 5200 eur, pre porušenie § 4 ods. 1\npísm. a/ a § 10a ods. 1 písm. k/ zákona o ochrane spotrebiteľa s odôvodnením, že dňa 12.10.2016\nvykonali inšpektori Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický\nkraj kontrolu v prevádzke žalobcu, pričom pri šetrení podnetu spotrebiteľa evidovaného pod č. 502/2016\nzameraného na nedodržanie účtovanej hmotnosti u dodaného hnedého uhlia orech a za účelom\noverenia dodržiavania zásad poctivosti pri predaji bol inšpektormi dňa 12.10.2016 vykonaný kontrolný\nnákup, ktorý pozostával z výrobku 3710 kg Hnedé uhlie orech á 150 € / 1 tona účtovaného 600,- €\nsprávne mal byť účtovaný 556,50 € (rozdiel 43,50 € v neprospech spotrebiteľa), ku ktorému žalobca vydal\ndoklad o kúpe z elektronickej registračnej pokladnice č. 1/962 zo dňa 12.10.2016 na celkovú hodnotu\n\n600,- € a dodací list č. 1631782 zo dňa 12.10.2016 na celkovú hodnotu 600,- €. Kontrolný nákup bol\núčtovaný v celkovej hodnote 600,- €, pričom kontrolou bolo zistené, že kontrolný nákup mal byť účtovaný\nsprávne v celkovej hodnote 556,50 €, čím podľa výsledkov kontroly došlo k priamemu poškodeniu\nspotrebiteľa celkom o 43,50 €. Nesprávne účtovanie kontrolného nákupu zistené inšpektormi pri kontrole\nbolo spôsobené nedodržaním požadovaného deklarovaného a účtovaného množstva u výrobku 4000\nkg uhlia keď v skutočnosti bolo dodaných iba 3710 kg uhlia, teda menej celkom o 290 kg uhlia. Inšpektori\nprekontrolovali správnosť účtovania kontrolného nákupu prevážením nákladného auta IVECO ŠPZ: ZV\n110 CZ s nákladom uhlia a bez nákladu uhlia a to Mostovou váhou DINI ARGEO DFWK W - indicator s\nplatným úradným overením zo dňa 10.12.2015. Nákladné auto s nákladom uhlia malo hmotnosť 9480\nkg, pričom nákladné auto bez nákladu uhlia malo hmotnosť 5770 kg. Správny orgán tak na základe\nvýsledkov kontroly mal za to, že žalobca ako predávajúci porušil povinnosť predávať výrobky v správnej\nmiere a umožniť spotrebiteľovi prekontrolovať správnosť tohto údaja. Súčasne bolo vykonanou kontrolou\nzistené, že žalobca spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy jasným a zrozumiteľným spôsobom neoznámil\ninformáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov v prípadoch ustanovených\nosobitným predpisom.\n3. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že rozhodnutiami orgánov verejnej správy bol ukrátený na svojich\nmajetkových právach, a to nezákonným a nesprávnym uložením pokuty z dôvodu nezákonnosti a\nnesprávnosti rozhodnutí, ktoré sú spôsobené predovšetkým nedostatočne zisteným skutkovým stavom\na nesprávnym právnym posúdením veci. Nedostatočné zistenie skutkového stavu odôvodňoval tým, že\norgány verejnej správy nevykonali dokazovanie výsluchom ním navrhovaných svedkov, a to P. V. - V. V.,\nL. F. XX (ku skutočnostiam ohľadom vplyvu prepätia v elektrickej sieti na správnosť váženia a možnosti\nžalobcu zistiť chybu váhy, resp. nesprávnosť ňou indikovaných hmotností) a Ľ.B. K., zamestnankyňu\nžalobcu (ku skutočnostiam ohľadom váženia žalobcom predávaného tovaru dňa 12.10.2016, ktorá\nzotrvala na tom, že množstvo výrobku odvážila presne). Ďalej žalobca namietal, že nebolo vykonané\npožadované ústne pojednávanie. Výsluchom svedkov na ústnom pojednávaní sa mohlo preukázať, že\nžalobca odvážil tovar správne, a že naopak inšpektormi vykonané preváženie nákladného auta bez\nnákladu mohlo byť odvážené nesprávne, a to práve vplyvom neskôr zistenej chyby váhy, z dôvodu\nktorej váha indikovala na rozličných miestach zaťaženia mostov rozličné hodnoty, pričom navonok sa\nto neprejavilo a obsluha váhy nemohla vedieť o nesprávne indikovaných hmotnostiach. Za daných\nokolností nie je možné ani stanoviť, ktoré z vykonaných meraní bolo správne, resp. nesprávne. Nebolo\nvzaté do úvahy ani vyjadrenie oprávnenej osoby P. V. - V. V., L. F. XX, zo dňa 13.3.2017, v ktorom\nbolo uvedené, že váha indikovala na rozličných miestach zaťaženia mostov rozličné hodnoty, pričom\nnavonok sa to neprejavilo a obsluha váhy nemohla vedieť o nesprávne indikovaných hmotnostiach.\nVáha mala navyše v čase kontroly platné overenie správnosti svojho merania. Žalobca riadne označil\nsvedkov a uviedol okolnosti, ku ktorým ich navrhol vypočuť už v podaní zo dňa 23.01.2017 a správny\norgán nesprávne žalobcu opakovane vyzýval na označenie svedkov namiesto toho, aby ich predvolal\nna ústne pojednávanie za účelom ich výsluchu. Správny orgán poškodil práva žalobcu aj tým, že\nzápisnicu z ústneho prejednania veci zo dňa 04.04.2017 interpretoval tak, že žalobca už na výsluchu\nsvedkov netrvá. Žalobca sa domnieval, že jeho písomné podanie zo dňa 23.01.2017, v ktorom navrhol\nvýsluch svedkov a riadne ich označil, vrátane okolností, ku ktorým majú byť vypočutí, bude správnym\norgánom aj zrealizované, ale v neskoršom termíne. Inšpektorát SOI v Banskej Bystrici teda nekonal so\nžalobcom korektne a otvorene a zavádzal ho tým, že ide zmeniť právnu kvalifikáciu v prospech žalobcu,\nk čomu však nakoniec nepristúpil. Samotný prvostupňový orgán verejnej správy upovedomil žalobcu\no tom, že zvažuje zmenu právnej kvalifikácie na § 7 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa,\nčo by určite malo vplyv na výšku uloženia pokuty v prospech žalobcu. Žalobca ustanovenie § 4 ods.\n1 písm. a/ Zákona o ochrane spotrebiteľa neporušil, a preto mu nie je možné ukladať sankciu za toto\nporušenie. Pre prípad, že by sa správny súd nestotožnil s vytknutými nesprávnosťami a nezákonnosťami\nv rozhodnutiach a postupoch orgánov verenej správy, žalobca požiadal o zníženie výšky sankcie (pokuty)\nalebo od upustenie od uloženia sankcie (pokuty). Pokutu vo výške 5 200,- € považoval žalobca za\nneprimerane vysokú, nakoľko jej výška je pre neho likvidačná vo vzťahu k hospodárskym výsledkom.\nV tejto súvislosti poukázal na hospodárske výsledky v roku 2016, 2015 a 2014. V roku 2016 mal\nstratu vo výške 35 040,- € v roku 2015 vo výške 222,- € a v roku 2014 mal zisk len vo výške 56,€. V súvislosti s hospodárskymi výsledkami poukázal na závery účtovných závierok, ktoré priložil k\nsprávnej žalobe. Žalobca ďalej navrhol vykonať dokazovanie celým obsahom administratívneho spisu a\nvýsluchom svedkov: P. V. - V. V., L. F. XX, a to ku skutočnostiam ohľadom vplyvu prepätia v elektrickej\nsieti na správnosť váženia a možnosti žalobcu zistiť chybu váhy, resp. nesprávnosť ňou indikovaných\nhmotností a Ľ. K., zamestnankyňa žalobcu - ku skutočnostiam ohľadom váženia predávaného tovaru\n\ndňa 12.10.2016, ktorá zotrvala na tom, že množstvo výrobku 4000 kg uhlia odvážila správne. Žalobca\nzároveň navrhol vykonať dokazovanie účtovnými závierkami a požiadal správny súd o nariadenie\npojednávania.\n4. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku k námietke žalobcu o nedostatočnom vykonaní\ndokazovania správny súd uviedol, že vykonanie dokazovania a hodnotenie dôkazov zákonodarca zveril\ndo právomoci správneho orgánu (§ 34 ods. 4 a 5 Správneho poriadku), ktorý určuje, ktoré dôkazy vykoná,\na ktoré nie. Nie je povinnosťou orgánu verejnej správy vykonať dôkazy navrhnuté účastníkom konania,\npokiaľ orgán verejnej správy na základe vykonaného dokazovania vyhodnotením zadovážených a\nvykonaných dôkazov dospeje k záveru, že bol preukázaný skutkový stav (§ 32 ods. 1 Správneho\nporiadku), zakladajúci právny záver pre rozhodnutie. Dôležitým je však, aby z odôvodnenia rozhodnutia\nbolo zrejmé, prečo orgán verejnej správy navrhnuté dôkazy nevykonal, k čomu v predmetnej veci došlo.\n5. Ďalej uviedol, že vo vyjadrení k oznámeniu o začatí administratívneho konania zo dňa 23.01.2017,\ndoručenom prostredníctvom právneho zástupcu, žalobca namietal, že náhlym výpadkom elektrického\nprúdu v deň vykonania kontrolného nákupu inšpektormi, došlo k pokazeniu snímača mostovej váhy,\nv dôsledku čoho bola dňa 13.10.2016 vykonaná oprava P.Z. V. - V. V., L. F. XX a zamestnankyňa\nžalobcu Ľ.R. K. trvá na tom, že množstvo 4000 kg hnedého uhlia odvážila správne, ešte pred výpadkom\nelektrického prúdu. Za účelom preukázania uvedeného tvrdenia navrhol žalobca výsluch svedkov Ľ. K., zamestnankyne žalobcu a P. V. - V. V., ako aj obstaranie listiny, a to montážneho listu od P.\nV.. Zároveň žalobca požiadal o nariadenie ústneho pojednávania. Orgán verejnej správy 1. stupňa v\nzmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku (nespravujúc sa len návrhom žalobcu) vyžiadal vyjadrenie od\nspoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s., pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442\n151, ohľadne výpadku elektrického prúdu v 41. týždni roku 2016 (od 10.10.2016 do 16.10.2016). Z\nodpovede zo dňa 23.02.2017 vyplýva, že na odbernom mieste na adrese Zvolenská cesta 21, Banská\nBystrica (sídlo žalobcu), došlo k náhlemu krátkodobému prerušeniu distribúcie elektrickej energie pri\nprezásobovaní odberných miest počas lokalizácie poruchy na inom VN vedení, a to dňa 12.10.2016 v\nčase od 16:10:54 do 16:11:32 hod. Z inšpekčného záznamu vyplýva, že kontrola bola začatá čakaním\nna dodávku uhlia na adrese Hodžova 7, Banská Bystrica, v čase od 10:45 hod. a pokračovala po\npríchode na kontrolovanú prevádzku za prítomnosti zamestnankyne žalobcu o 12:25 hod. Z uvedeného\nje nepochybné, že kontrolné meranie kontrolného nákupu, a aj meranie/váženie na základe objednávky\nkontrolného nákupu inšpektormi, bolo vykonané pred uvedeným výpadkom elektrickej energie, preto\ntáto skutočnosť vo vzťahu k poruche merného zariadenia (mostová váha) nemohla mať žiaden vplyv\na orgány verejnej správy v tomto smere vykonali správne vyhodnotenie dôkazov a dospeli k správnym\nzáverom.\n6. Správny súd mal ďalej za preukázané, že vo vzťahu k P. V., ktorý realizoval opravu mostovej váhy\nžalobcu v deň nasledujúci po vykonaní kontrolného nákupu, teda dňa 13.10.2016, orgán verejnej správy\n1. stupňa nezvolil cestu výsluchu, ale vyzval ho na poskytnutie súčinnosti. P. V. v písomnej odpovedi\nzo dňa 13.03.2017 preukázal, že je osobou oprávnenou na servis a opravu mostovej váhy, ktorú vo\nsvojej prevádzke používa žalobca. Ohľadne výpadku elektrickej energie uviedol, že samo o sebe nemá\nvplyv na správnosť váženia, vplyv by mohlo mať iba prepätie v elektrickej sieti alebo prepätie pri\núdere bleskom. V administratívnom konaní bolo listinami - vyjadrením P. V. a aj doloženým montážnym\nlistom č. 319 zo dňa 13.10.2016 preukázané, že na mostovej váhe žalobcu bola porucha, ktorá bola\nnásledne opravená - konkrétne chyba v snímači na váhe, ktorý bol následne vymenený, bola vykonaná\njustáž a kalibrácia váhy. Zákon o ochrane spotrebiteľa vychádza z objektívnej zodpovednosti páchateľa\nsprávneho deliktu, preto okolnosti, pre ktoré nastalo porušenie Zákona o ochrane spotrebiteľa, sú vo\nvzťahu k vyvodeniu zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu irelevantné. Princíp objektívnej\nzodpovednosti neumožňuje prihliadať na zavinenie ani na subjektívne dôvody, pre ktoré príslušné\nustanovenia právnych predpisov neboli dodržané. Rovnako nie je podstatné, že váha mala úradné\noverenie z roku 2015, pretože ani potvrdenie jej spôsobilosti na prevádzku nemôže vylúčiť, že počas\njej používania v budúcnosti sa môžu vyskytnúť vady, či už v dôsledku opotrebovania, únavy materiálu a\npodobne. Zodpovednosť za takýto následok nesie v rámci objektívnej zodpovednosti žalobca.\n7. V súvislosti s vyššie uvedeným správny súd považoval za dostatočne odôvodnené odmietnutie\nvýsluchu svedkov P. V. a aj Ľ. K.. Ľ. K. podľa žalobcu trvá na tom, že uhlie odvážila správne v hmotnosti\n4000 kg. Výsluch tejto svedkyne v administratívnom konaní a ani v konaní pred správnym súdom by\nnijako neobjasnil zistený skutkový stav, pretože bolo nepochybné, že jeden snímač na mostovej váhe\n\nbol chybný a viedlo to k jeho výmene. Na túto skutočnosť poukazoval aj sám žalobca a dôvodil ňou\nnedostatky vo váhe kontrolného nákupu. Preto ak na jednej strane žalobca poukazoval na vadu na\nmostovej váhe a na jej odstránenie, čo bolo aj nepochybne preukázané, je bez významu svedecká\nvýpoveď zamestnankyne žalobcu, ktorá trvá na tom, že odvážila 4000 kg hnedého uhlia. Ako nedôvodnú\nvyhodnotil krajský súd námietku žalobcu, že orgány verejnej správy nezobrali do úvahy vyjadrenie P.\nV., pretože toto vyjadrenie v celom obsahu bolo zohľadnené a vyhodnotené. Žalobca navrhol výsluch\nsvedkov a orgán verejnej správy tieto výsluchy neuskutočnil. Z podania žalobcu zo dňa 23.01.2016\nvyplývalo, ktorých svedkov navrhol žalobca vypočuť a aj vo vzťahu k akým okolnostiam ich vypočuť\nžiadal. Krajský súd mal za to, že orgán verejnej správy nie je povinný vyhovieť všetkým návrhom\nna vykonanie dokazovania, ktoré boli prednesené zo strany účastníka konania, za predpokladu, že\nzdôvodní, prečo týmto návrhom nevyhovel a za predpokladu, že skutkový stav bol dostatočne zistený\nz iných podkladov rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd odkázal aj na závery v rozhodnutí\nNajvyššieho súdu SR sp.zn. 6Asan/2/2016 zo dňa 13.12.2017. V prejednávanej veci orgány verejnej\nsprávy v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku (zásada materiálnej pravdy) presne a úplne zistili\nskutočný stav veci a obstarali potrebné podklady pre rozhodnutie. Vo vzťahu k návrhom na vykonanie\ndokazovania zo strany žalobcu vysvetlili logickým a preskúmateľným spôsobom, prečo navrhnuté\ndôkazy - výsluchy svedkov neboli vykonané.\n8. Správny súd ďalej uviedol, že žalobca navrhol výsluchy svedkov - P. V. a Ľ. K. aj v konaní pred\nsprávnym súdom. V správnej žalobe žalobca uviedol, že žiada, aby P. V. bol vyslúchnutý ohľadom\nvplyvu prepätia v elektrickej sieti na správnosť váženia a možnosť žalobcu zistiť chybu váhy, resp.\nnesprávnosť ňou indikovaných hmotností, a Ľ. K., zamestnankyňu žalobcu, ku skutočnostiam ohľadom\nváženia žalobcom predávaného tovaru dňa 12.10.2016, ktorá trvá na tom, že množstvo výrobku 4000\nkg uhlia odvážila správne. Správny súd nepovažoval za potrebné realizovať výsluchy týchto svedkov,\nkeď z vyjadrenia P. V., predneseného v administratívnom konaní, vyplýva možný vplyv prepätia v\nelektrickej sieti na fungovanie mostovej váhy. Aj v prípade, že by sa preukázalo, že mostová váha\nnepracovala správne v dôsledku prepätia v elektrickej sieti, vo vzťahu k vyvodeniu zodpovednosti za\nsprávny delikt by táto skutočnosť bola bez významu, pretože žalobca by za spáchanie správneho\ndeliktu v rámci objektívnej zodpovednosti zodpovedal, a ani táto skutočnosť by ho zodpovednosti za\nsprávny delikt nezbavila. Z predloženého montážneho listu a z výpovede P. V. nepochybne vyplývalo, že\ndňa 13.10.2016 bola chyba na mostovej váhe, v dôsledku čoho mostová váha nemohla vážiť správne\nobjednávané množstvo tovaru. Vo vzťahu k tomuto záveru potom správny súd nepovažoval za potrebné\nani realizovať výsluch svedkyne Ľ. K., ktorá podľa žalobcu odvážila požadované množstvo 4000 kg\nuhlia pri kontrolnom nákupe. Aj na pojednávaní pred správnym súdom právny zástupca žalobcu uviedol,\nže táto zamestnankyňa by svojou výpoveďou potvrdila, že pri navažovaní objednávky na základe\nkontrolného nákupu na váhe videla 4000 kg. Keďže bolo nepochybne preukázané, že na základe\nporuchy snímača mostová váha nemohla pracovať správne, nebolo podľa správneho súdu potrebné\nrealizovať výsluch tejto svedkyne. Aj z vyjadrenia P. V. zo dňa 13.03.2017, ktoré bolo predložené\nv rámci administratívneho konania, vyplýva, že pri preskúšaní funkcionality váhy bolo zistené, že\nváha indikuje na rozličných miestach zaťaženia mostov rozličné hodnoty. Pri zaťažovaní jednotlivých\nsnímačov bol zistený vadný snímač, ktorý ovplyvňoval správnu indikáciu. Na základe tejto chyby\nnemohla váha pracovať správne, i keď sa to navonok neprejavilo a obsluha váhy nemohla vedieť o\nnesprávne indikovaných hmotnostiach. Je nepochybné, že P. V. je osobou oprávnenou na výrobu,\nopravu a montáž váh s neautomatickou činnosťou, vrátane mostových váh pre cestné a koľajové\nvozidlá, váh s automatickou činnosťou dávkovacích plniacich a opravu závaží 5. triedy presnosti, na\nzáklade rozhodnutia o registrácii č. R/I-066/202 zo dňa 11.03.2002, vydanom Úradom pre normalizáciu,\nmetrológiu a skúšobníctvo.\n9. Krajský súd taktiež poznemenal, že orgán verejnej správy 1. stupňa nebol povinný nariadiť\nústne pojednávanie, aj keď o to žalobca žiadal. V tejto súvislosti dal krajský súd do pozornosti\nzávery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Asan/2/2016 zo dňa 13.12.2017. V prejednávanej\nveci orgán verejnej správy navyše žiadosti žalobcu vyhovel, ústne pojednávanie nariadil a toto sa\nkonalo dvakrát. Na prvom ústnom pojednávaní dňa 31.03.2017 právny zástupca žalobcu požiadal o\nvyhotovenie fotokópií administratívneho spisu, ktoré mu následne boli odovzdané. Právny zástupca\nžalobcu podpísal zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa 04.04.2017, v ktorej bolo konštatované,\nže sa ústne pojednávanie neuskutočnilo a dokazovanie sa dorieši len podaním vyjadrenia žalobcu,\nprípadne doručením listinných dôkazov. Podpisom zápisnice z ústneho pojednávania právny zástupca\nžalobcu potvrdil, že si je vedomý jej obsahu, aj práva na podanie vyjadrenia, prípadne aj navrhnutie\n\nnových dôkazov. Námietky o zavádzaní zo strany orgánu verejnej správy 1. stupňa preto považoval\nsprávny súd za nedôvodné. V zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 31.03.2017 orgán verejnej\nsprávy 1. stupňa uviedol úvahy o zmene právnej kvalifikácie skutku, ku ktorej ale nedošlo. Žalobca\nsi od začiatku administratívneho konania, a v podstate už od vykonania kontroly, musel byť vedomý\ntoho, pre aký skutok sa u neho vyvodzuje zodpovednosť. Vymedzenie skutku - v čom malo spočívať\nporušenie povinností, a akým konaním žalobcu k nemu malo dôjsť, bolo jednoznačné. Napriek tomu\nžalobca od doručenia inšpekčného záznamu až do právoplatného skončenia administratívneho konania\nvyužil svoje právo vyjadriť sa k veci len jedenkrát, a to v podaní zo dňa 23.01.2017, ako reakcia na\ndoručenie oznámenia o začatí správneho konania. V tomto vyjadrení namietal aj doručenie oznámenia o\nzačatí správneho konania právnemu zástupcovi s tým, že tento zastupoval žalobcu len pri vykonávanej\nkontrole a nie v administratívnom konaní. Napriek uvedenej námietke a žiadosti o zaslanie oznámenia\npriamo žalobcovi (z dôvodu, že v administratívnom konaní ho advokát nezastupuje), ale vyjadrenie v\nmene žalobcu podal právny zástupca. V tomto podaní žalobca taktiež žiadal, aby sa mohol oboznámiť\ns podkladmi rozhodnutia, resp. aby mu bolo umožnené nahliadnuť do administratívneho spisu. Z\nadministratívneho spisu vyplýva, že právny zástupca žalobcu do administratívneho spisu nahliadol\ndňa 02.03.2017 a boli mu vyhotovené žiadané fotokópie administratívneho spisu. Ďalšie fotokópie\nadministratívneho spisu mu boli vyhotovené na základe žiadosti prednesenej na ústnom pojednávaní\ndňa 31.03.2017 (č.l. 42 a nasl. administratívneho spisu) a odovzdané dňa 04.04.2017. Z uvedeného je\nzrejmé, že žalobca bol oboznámený so všetkými podkladmi rozhodnutia a aj na ústnom pojednávaní\nmu bol daný priestor na vyjadrenie. Rovnako tak mohol predniesť vyjadrenie a nové návrhy na\ndoplnenie dokazovania aj písomnou formou, čo vyplýva aj zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa\n04.04.2017, kde bola určená lehota na doručenie písomného vyjadrenia najneskôr do 10.04.2017, túto\nzápisnicu právny zástupca žalobcu podpísal, a teda súhlasil s jej obsahom. Skutočnosť, že žalobca\nbol oboznámený so všetkými podkladmi rozhodnutia vyplýva aj z argumentácie správnej žaloby, keď\nžalobca poukazuje na obsah vyjadrenia P. V..\n10. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani aplikáciu trestnoprávnej zásady in dubio pro reo, čo právny\nzástupca žalobcu uviedol na ústnom pojednávaní pred správnym súdom. V prejednávanej veci nebolo\npotrebné aplikovať uvedenú zásadu - v pochybnostiach v prospech páchateľa, pretože v prejednávanom\nprípade bolo nepochybne preukázané, že na mostovej váhe sa vyskytla chyba.\n11. Podľa názoru správneho súdu orgány verejnej správy správne zohľadnili povahu tovaru, spôsob\na následky porušenia povinností a zohľadnili aj ustanovenie Správneho poriadku o ukladaní sankcií.\nUloženú sankciu preto správny súd považoval za primeranú, plniacu úlohy represie, ako aj úlohy\nindividuálnej a generálne prevencie.\n12. Krajský súd sa taktiež zaoberal návrhom žalobcu na sankčnú moderáciu, a to tak, aby správny\nsúd rozhodol o znížení výšky sankcie (pokuty), alebo aby upustil od uloženia sankcie (pokuty), pretože\npokutu vo výške 5 200,- € považoval za neprimerane vysokú z dôvodu, že jej výška je pre neho likvidačná\nvo vzťahu k hospodárskym výsledkom. V tejto súvislosti poukázal na výsledky hospodárenia v rokoch\n2014 - 2016 s tým, že v roku 2014 mal zisk len 56,- €, v roku 2015 stratu vo výške 220,- € a v roku 2016\nstratu vo výške 35 040,- €. Na pojednávaní pred správnym súdom právny zástupca žalobcu predložil\núčtovnú závierku za rok 2017, z ktorej vyplýva, že žalobca v roku 2017 dosiahol zisk po zdanení vo\nvýške 4 440,- €. Vo vzťahu k tomuto výsledku hospodárenia právny zástupca žalobcu na pojednávaní\npred správnym súdom uviedol, že žalobca síce zisk v roku 2017 dosiahol, ale tento zisk nedosahuje\nvýšku uloženej pokuty.\n13. Správny súd v tejto súvislosti nezistil, že by zaplatenie sankcie vo výške 5 200,- € malo na žalobcu\nlikvidačný dopad, a to ani po zohľadnení výsledkov jeho hospodárenia za obdobie rokov 2014 - 2017.\nZ účtovnej závierky, preukazujúcej výsledok hospodárenia za rok 2017, vyplýva, že žalobca v tomto\nobdobí dosiahol zisk. Samotné výsledky hospodárenia vyplývajúce z účtovných závierok nie sú podľa\nsprávneho súdu na preukázanie likvidačného dopadu uloženej sankcie dostačujúce. Žalobca nijako\nkonkrétne nepreukázal, že by zaplatenie uloženej sankcie malo na neho likvidačný dopad v tom smere,\nže by musel ukončiť podnikateľskú činnosť, prepustiť zamestnancov a podobne. Podnikateľ pri výkone\npodnikateľskej činnosti musí niesť riziko vyplývajúce z podnikateľskej činnosti a niesť zodpovednosť\nza svoje záväzky. V tejto súvislosti správny súd prihliadol aj na to, že pokiaľ má sankcia finančnú\npovahu, a ak má naplniť prvok individuálnej represie, musí byť v majetkovej sfére potrestaného aj\nciteľná. Zaplatením sankcie vo výške 5 200,- € by podľa vykonaného dokazovania pred správnym súdom\nnebola absolútne zničená majetková základňa žalobcu ako podnikateľského subjektu a nebolo by mu\n\nznemožnené realizovanie jeho podnikateľskej činnosti. Navyše aj podľa vyjadrenia povereného zástupcu\nžalovaného pred správnym súdom, sankciu je možné zaplatiť aj v splátkach. S ohľadom na uvedené\nskutočnosti, preto správny súd návrh na sankčnú moderáciu obsiahnutý v správnej žalobe zamietol.\n14. Proti tomuto rozsudku podal žalobca - sťažovateľ z dôvodov uvedených v ust. § 440 ods. 1 písm.\nf/ a g/ S.s.p. kasačnú sťažnosť. Namietal predovšetkým to, že krajský súd nevykonal sťažovateľom\nnavrhnuté dokazovanie výsluchom svedkov a to oprávnenej osoby P. V. - Váhy V ku skutočnostiam\nohľadom vplyvu prepätia v elektrickej sieti na správnosť váženia a možnosti sťažovateľa zistiť chybu\nváhy, resp. nesprávnosť ňou indikovaných hmotností a tiež osoby Ľ. K., ako zamestnankyňa sťažovateľa\nku skutočnostiam ohľadom váženia sťažovateľom predávaného tovaru dňa 12.10.2016, ktorá trvá na\ntom, že množstvo výrobku 4000 kg uhlia odvážila správne. Vykonaním týchto výsluchov sa mohlo\npreukázať, že sťažovateľ odvážil nákladné auto s nákladom o hmotnosti 4000 kg, správne z hľadiska\njeho postupu a že inšpektormi vykonané preváženie toho nákladného auta mohlo byť nesprávne a to\npráve vplyvom neskôr zistenej chyby váhy, z dôvodu ktorej váha indikovala na rozličných miestach\nzaťaženia mostov rozličné hodnoty, pričom navonok sa to neprejavilo a obsluha váhy nemohla vedieť\no nesprávne indikovaných hmotnostiach, pričom za daných okolností nie je možné ani stanoviť, ktoré\nz vykonaných meraní bolo správne, pričom súčasne je potrebné vziať do úvahy, že predmetná váha\nmala v čase kontroly platné overenie správnosti svojho merania. Krajský súd nesprávne neaplikoval\nzákladné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne\ntrestanie, resp. pri preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí a dospel k nesprávnemu záveru, že\nv konaní správnych orgánov a v ich rozhodnutiach nie sú dané vady v zmysle § 195 S.s.p. Konkrétne\nnamietal, že krajský súd nesprávne považoval za nedôvodnú aplikáciu zásady in dubio pro reo, keďže za\ndaných okolností nemohli byť nepochybne zistené, že kontrolným nákupom došlo k zisteniu nedodržania\npožadovanej a účtovanej hmotnosti o 290 kg zo strany sťažovateľa, nakoľko za daných okolností nie\nje možné stanoviť, ktoré z vykonaných meraní pri kontrolnom nákupe bol správne, resp. nesprávne.\nZa nesprávny preto považoval záver krajského súdu, že skutkový stav bol orgánmi verejnej správy\nzistený v rozsahu dostatočnom na riadne posúdenie veci a že boli dodržané aj zásady trestného konania.\nZáverom zdôraznil, že výška uloženej pokuty presahuje výnosy z podnikania sťažovateľa, čím sa jeho\npodnikateľská činnosť v podstate stáva bezúčelovou t.j. smerujúcou iba k úhrade uloženej pokuty. Žiadal\npreto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na\nďalšie konania, prípadne napadnutý rozsudok zmenil a rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\n15. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej už vo\nvyjadrení k žalobe zo dňa 11.10.2018 v tom zmysle, že námietky sťažovateľa nie sú právne relevantné\nneobstoja, pričom po opätovnom zhodnotení procesného postupu ako aj rozhodnutia o merite veci si\nžalovaný nie je vedomý žiadneho porušenia zákona ani nesprávneho právneho posúdenia. Zhodne\ns krajským súdom trval na tom, že v predmetnom prípade bolo jednoznačne preukázané a správne\nposúdené, že sťažovateľ porušil zákazy v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) a § 10a ods. 1 písm. k) zákona\no ochrane spotrebiteľa a preto jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi\na na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, keď správny orgán postupoval v súlade so\nzásadami správneho konania. Žiadal preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť\nako nedôvodnú zamietol.\n16. Kasačný súd k jednotlivým kasačným námietkam sťažovateľa uvádza nasledovné:\n17. V prvom rade sa kasačný súd zaoberal námietkou sťažovateľa, ktorou krajskému súdu vytýkal, že\nnevyhovel jeho návrhu na vykonanie dôkazov t.j. výsluchu svedkov a to oprávnenej osoby P. V. - V. V. ku\nskutočnostiam ohľadom vplyvu prepätia v elektrickej sieti na správnosť váženia a možnosti sťažovateľa\nzistiť chybu váhy, resp. nesprávnosť ňou indikovaných hmotností a tiež osoby Ľ. K., ako zamestnankyňa\nsťažovateľa ku skutočnostiam ohľadom váženia sťažovateľom predávaného tovaru dňa 12.10.2016,\nktorá trvá na tom, že množstvo výrobku 4000 kg uhlia odvážila správne. Na tomto mieste je potrebné\npoznamenať aj to, že návrh na vypočutie týchto svedkov podal sťažovateľ už v administratívnom konaní,\npričom tomuto návrhu nebolo vyhovené s odôvodnením, že skutkový stav bol dostatočne zistený z iných\npodkladov pre vydanie rozhodnutia. S týmto postupom orgánov verejnej správy sa stotožnil i krajský\nsúd, keď s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Asan/2/2016\nzo dňa 13.12.2017 dospel k záveru, že v prejednávanej veci orgány verejnej správy v súlade s §\n32 ods. 1 správneho poriadku (zásada materiálnej pravdy) presne a úplne zistili skutočný stav veci,\n\nobstarali potrebné podklady pre rozhodnutie a vo vzťahu k návrhom na vykonanie dokazovania zo\nstrany sťažovateľa vysvetlili logickým a preskúmateľným spôsobom, prečo navrhnuté dôkazy - výsluchy\nsvedkov neboli vykonané.\n18. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že z dôvodu vyváženosti deľby moci medzi\nmocou výkonnou, reprezentovanou orgánmi verejnej správy a mocou súdnou musí byť základom pre\nrozhodnutie správneho súdu skutkový stav zistený orgánom verejnej správy, vo vzťahu ku ktorému\nmôže byť dokazovanie správnym súdom zopakované alebo doplnené. V konaní vo veciach správneho\ntrestania je tak pre správny súd základom pre rozhodnutie skutkový stav zistený orgánom verejnej\nsprávy, ktorým ale nie je viazaný (§ 120 písm. b/ S.s.p.) Je nepochybné, že správny súd pri svojom\nrozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo zistil správny orgán a to ani\nčo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani do ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti,\nzákonnosti a pravdivosti. Správny súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a\núplnosť skutkových zistení urobených orgánom verejnej správy, a ak pritom zistí skutkové, či (procesné)\nprávne deficity, môže reagovať tým, že uloží orgánu verejnej správy ich odstránenie, nahradenie\nalebo doplnenie, alebo tak urobí sám. Správny súd môže doplniť dokazovanie aj na návrh účastníka\nkonania, ktorým však nie je viazaný. Uvedené je zrejmé z ust. § 197 S.s.p., v zmysle ktorého pri\nrozhodovaní správneho súdu o správnej žalobe vo veciach správneho trestania správny súd vychádza\nzo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom\nverejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. Z povahy správneho\nsúdnictva však vyplýva, že potreba dokazovania pred správnym súdom musí byť ponechaná výlučne na\núvahe správneho súdu, keďže správny súd nie je súdom skutkovým. Nevyhovenie návrhu na vykonanie\ndokazovania je však vždy spojené s povinnosťou správneho súdu takýto postup zrozumiteľne odôvodniť.\n19. V predmetnej veci sťažovateľ v konaní pred krajským súdom navrhoval vykonanie dôkazu - výsluchu\nosoby P. V. - V. V. ohľadne skutočnosti týkajúcich sa vplyvu prepätia v elektrickej sieti na správnosť\nváženia a možnosti sťažovateľa zistiť chybu váhy, resp. nesprávnosť ňou indikovaných hmotností a\ntiež osoby Ľ. K., ako zamestnankyne sťažovateľa ku skutočnostiam ohľadom váženia sťažovateľom\npredávaného tovaru dňa 12.10.2016, ktorá trvá na tom, že množstvo výrobku 4000 kg uhlia odvážila\nsprávne. Vykonanie uvedených dôkazov malo podľa sťažovateľa preukázať nesprávnosť skutkových\nzistení orgánov verejnej správy, na základe ktorých dospeli k záveru o porušení povinnosti v zmysle\n§ 4 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa a k nutnosti uložiť mu sankciu- peňažnú pokutu\nvo výške 5 200,- €. Pokiaľ sa týka podania svedeckej výpovede P. V. je potrebné uviesť, že z jeho\nvyjadrenia podaného už v administratívnom konaní síce vyplynula existencia možnej súvislosti medzi\nprepätím v elektrickej sieti a správnou činnosťou mostovej váhy (použitej pri kontrolnom nákupe),\navšak aj v prípade preukázania, že mostová váha v dôsledku tejto skutočnosti nefungovala správne by\ntáto okolnosť vo vzťahu k vyvodeniu deliktuálnej zodpovednosti sťažovateľa (ktorá je konštruovaná na\nprincípe objektívnej zodpovednosti) nebola právne relevantnou, resp. neumožňovala liberáciu - zbavenie\nsa zodpovednosti za porušenie zákonnej povinnosti v zmysle § 4 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane\nspotrebiteľa. Z montážneho listu, resp. z vyjadrenia svedka P. V. je zrejmé, že dňa 13.12.2016 bola\nna použitej mostovej váhe chyba, čoho dôsledkom bolo nesprávne váženie tovaru. Kasačný súd po\npreskúmaní dôvodov, ktoré viedli správny súd k nevyhoveniu návrhu na vykonanie uvedených dôkazov\ndospel k záveru, že nezistil existenciu takých sporných skutkových okolností, ktoré by mohli viesť k\niným právnym záverom ohľadne porušenia povinnosti sťažovateľa podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona\no ochrane spotrebiteľa. Vykonanie dôkazu - výsluchu P.Z. V. ohľadne uvedeného vplyvu technickej\nporuchy na správnosť váženia by neprinieslo žiadnu zmenu v skutkových okolnostiach takej povahy,\nktoré by spochybnili správnosť a dostatočnosť zistenia skutočného stavu veci, ktorý bol základom pre\nvyvodenie deliktuálnej zodpovednosti sťažovateľa a z tohto hľadiska by odôvodňovali potrebu doplnenia\ndokazovania správnym súdom.\n20. Podľa názoru kasačného súdu správny súd postupoval správne, keď ako nedôvodný vyhodnotil\naj návrh sťažovateľa na vykonanie dôkazu - výsluchu ďalšej svedkyne Ľ. K., (ktorá mala podľa\ntvrdenia sťažovateľa pro kontrolnom nákupe odvážiť požadované množstvo 4000 kg uhlia), nakoľko\nbolo preukázané, že z technickej príčiny - poruchy snímača mostová váha nemohla fungovať správne aj\nnapriek tomu, že sa táto technická porucha navonok neprejavila a obsluha mostovej váhy ju nemusela\nrozpoznať. Pokiaľ sťažovateľ poukazoval na to, že predmetná váha mala v čase kontroly platné overenie\nsprávnosti svojho merania, uvedené je potrebné vyhodnotiť v kontexte vyššie uvedenej konštrukcie\nobjektívnej právnej zodpovednosti, keď sťažovateľ zodpovedá za správnosť váženia predávaného\n\ntovaru po celú dobu prevádzky váhy, pričom úradné overenie správnosti merania zohľadňuje technický\nstav ku dňu vykonania overenia, t.j. nezbavuje sťažovateľa zodpovednosti za porušenie § 4 ods. 1 písm.\na) zákona o ochrane spotrebiteľa. V nadväznosti na uvedené t.j., keď zo skutkových zistení orgánov\nverejnej správy spoľahlivo vyplynulo, že na mostovej váhe použitej pri kontrolnom nákupe došlo k\ntechnickej poruche (bez ohľadu na jej konkrétnu povahu), t.j. bola preukázaná jej nesprávna činnosť pri\nvážení tovaru, nebolo dôvodným pristúpiť ani k použitiu trestnoprávnej zásady in dubio pro reo,\n21. Sťažovateľ namietal, že pokuta vo výške 5200 eur je neprimeraná, resp. je pre neho likvidačná vo\nvzťahu k hospodárskym výsledkom, keď presahuje jeho výnosy z podnikania, čím sa jeho podnikateľská\nčinnosť v podstate stáva bezúčelovou t.j. smerujúcou iba k úhrade uloženej pokuty. Kasačný súd\npoukazuje na to, že pri posudzovaní otázky primeranosti sankcie sú okrem iného významným\nukazovateľom majetkové pomery osoby postihnutej sankciou a dosah uloženej sankcie na jeho\npodnikanie, či plnenie záväzkov. Pokiaľ ide o likvidačný dopad, ten by sa mal pri právnickej osobe chápať\npredovšetkým vo vzťahu k vzniku jej predĺženia, ktoré by vo svojom dôsledku malo za následok jej zánik\na zrušenie, či už v dôsledku konkurzu, alebo likvidácie. Skutočnosti, ktorými sťažovateľ odôvodňoval\nneprimeranosť sankcie, resp. jej likvidačný dopad, najmä výsledky hospodárenia vyplývajúce z\núčtovných závierok však ani podľa názoru kasačného súdu týmto ekonomicko-právnym následkom\nnenasvedčujú, keď sťažovateľ nepreukázal, že by zaplatenie uloženej sankcie malo viesť napr. k\nukončeniu jeho podnikania, prepusteniu jeho zamestnancov, či neschopnosti plniť záväzky. Kasačný\nsúd tak nezistil dôvody, pre ktoré by bolo nutné konštatovať nesprávnosť záverov krajského súdu (či\nnedostatočnosť ich odôvodnenia) týkajúcich sa zamietnutia návrhu na postup v zmysle § 198 S.s.p.\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej\nsťažnosti spochybňoval predmetné rozhodnutie krajského súdu boli v zásade totožné s námietkami,\nktoré namietal už v žalobe a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná\nsťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky\nsťažovateľa vznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú\npodľa § 461 S.s.p. zamietol.\n24. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1\nS.s.p. a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a\nžalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v\nspojení s § 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}