{"guid": "883e4db8-7994-440f-8207-d2372b22d0c8:18ddbadb-5368-49a4-ac4a-201e1fa19c6b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6017200731.1", "spisova_znacka": "5Sžk/30/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/30/2019 z 29. 4. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2021, sp. zn. 5Sžk/30/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:6017200731.1", "identifikacne_cislo": "6017200731", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "datum_vydania": "2021-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-60a", "nazov": "§ 60a SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-60a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-60a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/24#paragraf-37", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-60a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/18ddbadb-5368-49a4-ac4a-201e1fa19c6b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6017200731.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6017200731.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6017200731.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžk/30/2019\n6017200731\n29. 04. 2021\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2021:6017200731.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej veci žalobcov:\n1. Združenie Slatinka (občianske združenie), so sídlom A. Sládkovičova 2, 960 01 Zvolen, IČO: 31 936\n105, 2. Rieka - združenie na ochranu vodných tokov (občianske združenie), so sídlom Čadca Rieka\n230, 022 01 Čadca, IČO: 42 225 671, 3. RNDr. M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., 4. Ing. G. E., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom O., 5. Ing. F. E., Z., bytom O. O., 6. P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., zastúpených:\nMgr. Kristínou Babiakovou, advokátkou so sídlom Holubyho 37, 902 01 Pezinok, proti žalovanému:\nOkresný úrad Banská Bystrica, Odbor opravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská\nBystrica, za účasti ďalších účastníkov: 1. Hydro Development s.r.o., so sídlom Opoj 271, 919 32 Opoj,\nIČO: 47 237 155, zastúpený advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners, s.r.o., so sídlom Skuteckého\n17, 974 01 Banská Bystrica, 2. Hron pre slobodné rieky, Občianske združenie, so sídlom Šmidkeho 7,\n906 06 Zvolen, 3. Klub slovenských turistov, so sídlom Záborského 33, 831 03 Bratislava, 4. Miestna\nOrganizácia SRZ - Nová Baňa, so sídlom Ul. Mieru č. 29, 968 01 Nová Baňa, 5. B. U., bytom X., 6. H.\nI., bytom X., 7. T. A., bytom Q., 8. M. U., bytom O., 9. V. B., bytom P., 10. P. F., bytom P. 11. T. F., bytom\nP., 12. F. C., bytom P., 13. O. O., bytom O., 14. G. O., bytom O., 15. Mgr. J. X., bytom O. (ako právny\nnástupca účastníka: RSDr. P. X., zomrel dňa X.X.XXXX), 16. J. G., bytom P., 17. T. F., bytom X., 18. B.\nF., bytom X., 19. Mgr. J. A., bytom Z., 20. B. F., X., 21. O. J., bytom Z., 22. P. A., bytom Z., 23. T.D., bytom\nZ., 24. L. J., bytom X., 25. P. F., bytom X., 26. Bc. E.D., bytom A., 27. K. O., bytom A., 28. Mgr. P. A.,\nbytom O., 29. F. O., bytom O., 30. T. E., bytom O., 31. Ing. P. B., bytom R., 32. Ing. P. V., bytom Z., 33.\nM. O., bytom O., 34. F. O., bytom O., 35. T. X., bytom O. (ako právna nástupkyňa účastníka: RSDr. P. X.,\nzomrel dňa X.X.XXXX), 36. PRALES, organizačná zložka, so sídlom Komenského 21, 974 01 Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP3-2017/023141-005 zo dňa\n24.10.2017, konajúc o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka 1. Hydro Development s.r.o. proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/166/2017-206 zo dňa 7. februára 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici č. k. 24S/166/2017-206 zo dňa 7. februára 2019 z a m i e t a.\nŽalobcom priznáva právo na úplnú náhradu trov kasačného konania voči sťažovateľovi.\nŽalovanému a ďalším účastníkom konania sa náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd“ alebo ,,správny súd“) rozsudkom č. k.\n24S/166/2017-206 zo dňa 7. februára 2019 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) zákona č.\n162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,S.s.p.“) rozhodnutie žalovaného - Okresného\núradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov č. OU-BB- OOP3-2017/023141-005 zo dňa\n\n24.10.2017 a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy - Okresného úradu Žarnovica, odbor\nstarostlivosti o životné prostredie č. OU-ZC-OSZP-2017/000181 zo dňa 25.05.2017 zrušil a vec vrátil\nprvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol s poukazom na\n§ 167 ods. 1 a § 169 S.s.p. tak, že žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcom dôvodne\nvynaložené trovy konania a ďalším účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.\n2. Napadnutým rozhodnutím č. OU-BB-OOP3-2017/023141-005 zo dňa 24.10.2017 žalovaný ako\npríslušný orgán štátnej správy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej\nsprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ako príslušný odvolací orgán podľa § 58 ods. 1\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„správny poriadok“) v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 24/2006 Z. z.“)\nv odvolacom konaní v súlade s § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúmal rozhodnutie Okresného úradu\nŽarnovica, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZC-OSZP-2017/000181 zo dňa 25.05.2017,\nktorý na základe výsledku procesu posudzovania podľa § 37 zákona č. 24/2006 Z. z. platnému ku dňu\n31.12.2016 a v súlade s § 46 a § 47 správneho poriadku vydal záverečné stanovisko pre spoločnosť\nHydro Development, s.r.o. k výstavbe a následne prevádzke navrhovanej činnosti\n,, Malá vodná\nelektráreň Hronský Beňadik“ na rieke Hron v r. km 85,3 v k.ú. O.. Na základe výsledkov odvolacieho\nkonania odvolanie žalobcov a ďalších účastníkov (špecifikovaných vo výrokovej časti napadnutého\nrozhodnutia) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa § 59 ods. 2 správneho\nporiadku zamietol a napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil.\n3. Prvostupňový orgán verejnej správy vydaním rozhodnutia - záverečného stanoviska č. OUZC-OSZP-2017/000181 zo dňa 25.05.2017 súhlasil s realizáciou navrhovanej činnosti v druhom\n(upravenom) variante (variant navrhovanej činnosti uvedený v Rozsahu hodnotenia a Správe o\nhodnotení a v časti II.6. Záverečného stanoviska ako „variant č. 2“) za predpokladu splnenia podmienok\na realizácie opatrení uvedených v bode VI.3 Záverečného stanoviska. V Záverečnom stanovisku\nprvostupňový orgán verejnej správy uviedol základné údaje o navrhovateľovi a navrhovanej činnosti\n(názov, účel, užívateľa, umiestnenie, termín začatia a skončenia výstavby a prevádzky navrhovanej\nčinnosti, stručný popis technického a technologického riešenia, popísal jednotlivé stavebné objekty\nnavrhovanej stavby SO-01 až SO-10, vrátane opisu odlišných stavebných objektov 1. a 2. variantu).\nĎalej popísal priebeh posudzovania nasledovne: Navrhovateľ predložil prvostupňovému orgánu verejnej\nsprávy zámer MVE Hronský Beňadik 16.12.2014, ktorý vypracoval RNDr. Vladimír Druga - EKOSPOL,\nMalachov, následne prvostupňový orgán verejnej správy v zisťovacom konaní podľa § 29 zákona č.\n24/2006 Z. z. rozhodol rozhodnutím zo dňa 27.01.2015, že navrhovaná činnosť sa bude posudzovať\npodľa zákona. Na základe Rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti určeného prvostupňovým orgánom\nverejnej správy zo dňa 11.02.2015 RNDr. Vladimír Druga - EKOSPOL, Malachov vypracoval pre\nnavrhovateľa Správu o hodnotení navrhovanej činnosti, ktorá bola prvostupňovému orgánu verejnej\nsprávy predložená dňa 18.11.2016 a ktorá bola vypracovaná podľa § 31 a prílohy č. 11 zákona č.\n24/2006 Z. z., v ktorej bola posúdená navrhovaná činnosť z hľadiska vplyvu na životné prostredie\nv dvoch variantoch riešenia navrhovanej činnosti (základný variant a upravený variant), zároveň boli\nvplyvy navrhovanej činnosti porovnané s nulovým variantom. Prvostupňový orgán verejnej správy\nrozoslal Správu o hodnotení na zaujatie stanoviska rezortnému orgánu, dotknutým orgánom, dotknutým\nobciam, dotknutým organizáciám a dotknutej verejnosti. Uvedené subjekty doručili písomné stanoviská\na vyjadrenia k Správe o hodnotení. Táto Správa bola zároveň zverejnená na webovom sídle Ministerstva\nživotného prostredia SR, dotknuté obce informovali o jej doručení, vrátane záverečného zhrnutia na\núradnej tabuli obcí a bola sprístupnená verejnosti po dobu min. 30 dní. Súčasne bola Správa o hodnotení\nverejne prerokovaná s občanmi dotknutých obcí dňa 05.12.2016, pričom prvostupňový orgán verejnej\nsprávy v Záverečnom stanovisku opísal kedy a ako sa Správa o hodnotení prerokovala s verejnosťou\n(vrátane stručného opisu stanovísk zúčastnených subjektov a stanovísk zástupcov navrhovateľa,\nresp. spracovateľa Správy o hodnotení). V časti III. bod 4. Záverečného stanoviska prvostupňový\norgán verejnej správy stručne uviedol obsah písomných stanovísk a v nich uvedených požiadaviek\npredložených k Správe o hodnotení, ako aj jeho stručné vyjadrenie k nim. Konkrétne v bodoch 4.1. až 4.6.\nuviedol, že požiadavky Ministerstva životného prostredia SR, sekcia vôd, Ministerstva dopravy, výstavby\na regionálneho rozvoja SR, sekcia železničnej dopravy a sekcia záležitostí EÚ a zahraničných vzťahov,\nodbor rozvoja dopravnej infraštruktúry, Ministerstva hospodárstva SR, sekcia energetiky, Regionálny\núrad verejného zdravotníctva Žiar nad Hronom, sú akceptované. K stanovisku Úradu BBSK (bod 4.7.),\nktorý žiadal zosúladiť navrhovanú činnosť so záväznou časťou Územného plánu vyššieho územného\n\ncelku Banskobystrický kraj, konkrétne s regulatívmi v oblasti rekreácie a turistiky (regulatív 3.1.6.),\nprvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že uvedená požiadavka je akceptovaná v Správe o\nhodnotení v prílohe č. 2.2.9., pričom v kapitole C.II.19 je uvedené, že navrhovaná MVE nie je v rozpore s\nregulatívom vodnej turistickej trasy, pričom splavovanie vodných plavidiel sa rieši náhradným obtokovým\nkorytom; vodný koridor je riešený aj v kapitole 2.5. prílohy č. 2.2.5.; ďalej s regulatívom 4.9. (zabezpečiť\nsystémovými opatreniami elimináciu stresových faktorov pôsobiacich na prvky územného systému\nekologickej stability), prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že požiadavka je akceptovaná\nv Správe o hodnotení (kapitola C.II.19. a C.IV.), s regulatívom 7.1.12 (zabezpečiť ochranu pred\npovodňami) uviedol, že požiadavka je akceptovaná v Správe o hodnotení (príloha č. 2.2.4. a kapitola\nC.IV.), s regulatívom 7.2.14 (umiestňovať MVE výlučne na existujúcich vodohospodárskych stavbách a\nbariérach vodných tokov s podmienkou ich spriechodnenia pre ryby a ostatné vodné živočíchy) uviedol,\nže požiadavka je rozpracovaná v Správe o hodnotení kapitola C.II.19., i keď v bode 19.1.2. sa uvádza,\nže zámer je v nesúlade s regulatívom 7.2.14., lebo navrhovaná činnosť nie je umiestnená na existujúcej\nvodohospodárskej stavbe alebo existujúcej bariére. Poukázal však na text, že zámer je v súlade s\nregulatívom 7.2.13. (MVE umiestňovať len v lokalitách s technicky využiteľným hydroenergetickým\npotenciálom pri zohľadňovaní environmentálnych aspektov a ich oprávnených záujmov v území, vrátane\nzachovania podmienok plavby na vodných cestách), MVE je v zozname technicky využiteľných profilov\na v zozname strategických profilov platného HEP pre zabezpečenie energetickej politiky SR v oblasti\nvyužitia obnoviteľných zdrojov pre výrobu elektrickej energie. K stanovisku Okresného úradu Banská\nBystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie (bod 4.8.), ktorý uviedol, že spracovateľ v Správe\no hodnotení nedostatočne vypracoval kapitolu III. Hodnotenie predpokladaných vplyvov navrhovanej\nčinnosti na životné prostredie, vrátane zdravia a odhad ich významnosti, ďalej poukázal na potrebu\nvyhodnotiť ekologický stav dotknutého útvaru povrchových vôd s prihliadnutím na kumulatívny vplyv\nnavrhovanej MVE, existujúcich MVE a tých, ktoré sú v rôznom štádiu povoľovacích konaní (na vodnom\nútvare SKR 0004 bolo žiaduce zaoberať sa okrem MVE Kozmálovce, Hronská Dúbrava a Psiare aj\nvplyvom ďalších MVE na rieke Hron, ktoré sú v rôznom štádiu povoľovacích konaní (napr. Rudno nad\nHronom, Bzenica, Šášovské Podhradie, Jalná), z ktorých každá bude mať obdobný dopad na životné\nprostredie a ich vplyv sa bude kumulovať; ďalej že odborným podkladom pre Správu o hodnotení malo\nbyť aj primárne posúdenie MVE od VÚVH a následne posúdenie podľa čl. 4.7. RSV, prvostupňový orgán\nverejnej správy uviedol, že požiadavka je akceptovaná čiastočne, v Správe o hodnotení bol posúdený\nkumulatívny vplyv s VD Veľké Kozmálovce a MVE Hronský Beňadik a podľa stanoviska VÚVH z tzv.\nprimárneho posúdenia bol posudzovaný kumulatívny vplyv aj s MVE Jalná a MVE Žiar nad Hronom,\npričom prvostupňový orgán verejnej správy vyslovil názor, že kumulatívne vplyvy budú ďalej riešené aj v\nnáslednom posudzovaní podľa čl. 4.7. RSV. Pokiaľ namietateľ nesúhlasil s názorom spracovateľa, že nie\nje v jeho kompetencii zaoberať sa v rámci Správy o hodnotení požiadavkami čl. 4.7. RSV, prvostupňový\norgán verejnej správy uviedol, že požiadavka je akceptovaná čiastočne, pričom poukázal na to, že\nvykonal telefonické konzultácie s VÚVH aj s OÚ Banská Bystrica, pričom názory na to, kedy je potrebné\nvykonať posudzovanie infraštrukturálnych projektov podľa čl. 4.7. RSV sa rôznia. Uzavrel, že požiadavky\nčl. 4.7. RSV budú riešené v následnom posúdení. K stanovisku Okresného úradu Žarnovica, odbor\nstarostlivosti o životné prostredie, orgán štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny (bod 4.9.),\nktorý vo vzťahu k vyhodnoteniu vplyvov navrhovanej činnosti na faunu, flóru a ich biotopy v Správe o\nhodnotení uviedol, že by sa realizáciou MVE zásadne zmenili podmienky pre prúdomilné druhy rýb a\ndošlo by k ich ústupu, resp. k ich úplnej degradácii a následne výmene druhového zloženia v prospech\npre tento úsek netypických druhov rýb, ďalej že zároveň dôjde k výraznej zmene v transporte potravy,\nzmene kyslíkového režimu, chémie a biológie vody a zhromažďovaniu znečisťujúcich látok, čím dôjde\nk významnej zmene ichtyocenózy a následným poklesom FIS a tým k zhoršeniu ekologického stavu,\npričom daný stav nie je možné vyriešiť akokoľvek dokonalým rybovodom, ďalej že umiestnením MVE by\ndošlo k negatívnemu vplyvu na pobrežné ekosystémy rastlín a živočíchov, vrátane negatívneho vplyvu\nna vtáctvo Hrona a jeho brehových porastov, ďalej uviedol, že je potrebné prehodnotiť efektívnosť,\núnosnosť a počet navrhovaných elektrární na území stredného Hrona a všetky negatívne vplyvy\nspojené s výstavbou a následnou činnosťou týchto MVE, ďalej poukázal na to, že z hľadiska ochrany\nprírody a krajiny nemožno neprihliadať ani na okolnosť, že predmetné územie patrí do navrhovaného\nÚzemia európskeho významu „Stredný tok Hrona“, SKUEV 0947 (v mesiaci november 2016 sa konalo\nprerokovanie zaradenia navrhovaného územia do Národného zoznamu území európskeho významu z\ndôvodu zachovania alebo zlepšenia stavu ochrany biotopov a niektorých druhov európskeho významu);\nďalej uviedol, že v tejto súvislosti by sa v prípade zaradenia dotknutého územia do územia európskeho\nvýznamu zmenil aj stupeň územnej ochrany na stupeň ochrany 2, pri ktorom by sa vyžadoval súhlas\norgánu ochrany prírody na umiestnenie zariadenia na vodnom toku alebo na inej vodnej ploche\n\nneslúžiaceho plavbe alebo správe vodného toku alebo vodného diela, pričom vzhľadom na uvedené\nnámietky namietateľ s výstavbou MVE nesúhlasil, prvostupňový orgán verejnej správy k uvedeným\nnámietkam uviedol, že požiadavky sú akceptované čiastočne, problematika je spracovaná v príslušných\nčastiach Správy o hodnotení (kapitola C.III.7, príloha č. 2.2.6.). K námietke o prehodnotení efektívnosti\núnosnosti a počtu navrhovaných elektrární na území Stredného toku Hrona a ich negatívnych vplyvov\nprvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že toto nepatrí do pôsobnosti navrhovateľa MVE Hronský\nBeňadik a táto požiadavka mala byť zohľadnená v procese schvaľovania strategického posudzovania\nceloštátnej Koncepcie využitia HEP. Ďalej uviedol, že kumulatívne vplyvy boli čiastočne riešené\nv Správe o hodnotení a aj v stanovisku z primárneho posúdenia stavby. Navrhovaná činnosť sa\nnenachádza v Národnom zozname ÚEV, a preto sa navrhovaná činnosť neposudzuje a neporovnáva\nvoči pripravenému zámeru ÚEV „Stredný tok Hrona“. Ďalej poukázal na to, že MVE je riešená na\nhranici navrhovaného územia európskeho významu, do navrhovaného územia zasahuje úsek vzdutia.\nK stanovisku Okresného úradu Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie, orgán štátnej správy\nochrany ovzdušia (bod 4.10.), Okresného úradu Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie,\norgán štátnej správy v odpadovom hospodárstve (bod 4.11.), Okresného úradu Žiar nad Hronom,\nodbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (bod 4.12.), Okresného úradu Žiar nad Hronom,\npozemkový a lesný odbor (bod 4.13.) prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že ich požiadavky\nboli akceptované a zahrnuté do podmienok Záverečného stanoviska. K stanovisku Štátnej ochrany\nprírody, Správa CHKO, Štiavnické Vrchy (bod 4.14.), ktorý uviedol, že navrhovaná MVE je riešená na\nhranici navrhovaného územia európskeho významu pre spoločenstvá charakteru mokradí a trval na\nnázore, že je potrebné spracovať záväzný koncepčný materiál, ktorý by stanovil únosný počet elektrární\na miesta ich umiestnenia na strednom úseku rieky Hron tak, aby boli zohľadnené všetky požiadavky\ndanou problematikou dotknutých orgánov a organizácií, ďalej že realizáciou MVE by sa zásadne zmenili\npodmienky pre prúdomilné druhy rýb a došlo by k ich ústupu, resp. k ich úplnej degradácii a následnej\nvýmene druhového zloženia v prospech pre tento úsek netypických druhov rýb, pričom z uvedeného\ndôvodu v Koncepcii HEP vodných tokov Slovenska výstavbu MVE Hronský Beňadik neodporučil, a to\naj s poukazom na RSV, prvostupňový orgán uviedol, že požiadavky tohto subjektu sú akceptované\nčiastočne (kapitola C.III.7., príloha č. 2.2.6. ichtyologická štúdia rieky Hron), pričom prvostupňový orgán\nverejnej správy určil podmienku na päťročný monitoring vplyvu stavby na ichtyofaunu po ukončení\nstavby. Vo vzťahu k prehodnoteniu efektívnosti únosnosti a počtu navrhovaných elektrární na území\nstredného Hrona a ich negatívnych vplyvov uviedol, že toto nepatrí do pôsobnosti navrhovateľa, pričom\nkumulatívne vplyvy boli čiastočne riešené v Správe o hodnotení a v stanovisku z primárneho posúdenia\nstavby. Navrhovaná činnosť sa nenachádza v Národnom zozname ÚEV. K stanovisku Slovenského\nvodohospodárskeho podniku, š.p. (bod 4.15.) a Železníc SR Bratislava, generálne riaditeľstvo, odbor\nexpertízy (bod 4.16.) prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že požiadavky sú akceptované a\nzahrnuté v podmienkach Záverečného stanoviska.\n4. V časti III.5. Záverečného stanoviska prvostupňový orgán uviedol, že mu dňa 25.04.207 bol\ndoručený Odborný posudok v zmysle § 36 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. (ďalej len „Odborný\nposudok“ alebo „OP“) vypracovaný RNDr. F. B. zapísaným v zozname odborne spôsobilých osôb na\nposudzovanie činnosti na životné prostredie (ďalej aj „spracovateľ OP“). Spracovateľ OP vypracoval\nodborný posudok na základe predloženej SOH vrátane príloh, na základe určenia príslušným orgánom,\ndoručených stanovísk k SOH, zápisu z verejného prerokovania navrhovanej činnosti, podkladových\nmateriálov a doplňujúcich informácií poskytnutých navrhovateľom činnosti a spracovateľom SOH,\nako aj na základe vlastných skúseností s prípravou a realizáciou obdobných činností. Následne\nprvostupňový orgán uviedol stručne výsledok vyhodnotenia SOH z rôznych hľadísk nasledovne: Z\nhľadiska vyhodnotenia správy po formálnej stránke bola SOH vyhodnotená ako spĺňajúca všetky\nnáležitosti stanovené zákonom a spracovaná v štruktúre podľa odporúčaného obsahu a štruktúry\nSOH. Po obsahovej stránke je SOH spracovaná prehľadne a zrozumiteľne z hľadiska vecného aj\nobsahového na dobre úrovni, obsahuje niekoľko menších nedostatkov, ktoré vychádzajú z rozsahu\nhodnotenej problematiky a z absencie niektorých vstupných dát, ktoré budú súčasťou pripravovanej\nprojektovej dokumentácie. Tieto nedostatky spracovateľ OP vyhodnotil ako nemajúce vplyv na priebeh\na proces posudzovania. Z hľadiska vyhodnotenia stanovísk zainteresovaných subjektov spracovateľ OP\nzhodnotil opodstatnenosť jednotlivých pripomienok. Z hľadiska vyhodnotenia úplnosť zistenia kladných\na záporných vplyvov navrhovanej činnosti, vrátane ich vzájomného pôsobenia spracovateľ OP uviedol,\nže hodnotenie predpokladaných pozitívnych a negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné\nprostredie prináša relevantné údaje o prírodných podmienkach sledovaného územia v mieste a okolí\nlokality navrhovanej činnosti, pričom jednotlivým zložkám prostredia je venovaná primeraná pozornosť\n\nvzhľadom na charakter navrhovanej činnosti a primeraná pozornosť je venovaná aj zhodnoteniu\nkonkrétnych častí prírodného a životného prostredia priamo zasiahnutých navrhovanou činnosťou.\nZ hľadiska vyhodnotenia použitých metód hodnotenia a úplnosti vstupných informácií spracovateľ\nOP uviedol, že boli zvolené vhodné metódy hodnotenia, zdrojom údajov boli primerané odborné\npodklady, vstupné informácie pokrývajú potreby posúdenia vplyvu navrhovanej činnosti na životné\nprostredie podľa zákona, technické podmienky výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti a opatrenia\nna ochranu zložiek prírodného a životného prostredia budú riešené v rámci projektovej prípravy a budú\npredmetom schvaľovania v stavebnom konaní podľa osobitných predpisov. Z hľadiska vyhodnotenia\nvariantov riešenia navrhovanej činnosti spracovateľ OP uviedol, že správa o hodnotení bola na základe\nurčeného Rozsahu hodnotenia spracovaná v dvoch realizačných variantoch, zároveň bol rozpracovaný\na posúdený nulový variant. Z hľadiska návrhu opatrení a podmienok na vylúčenie alebo zmiernenie\nnepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti spracovateľ OP konštatoval, že opatrenia uvedené v SOH\nv kapitole IV. boli v priebehu procesu posudzovania vplyvov v pripomienkovom konaní akceptované.\nTieto spracovateľ OP akceptoval po doplnení, resp. upravení o návrhy opatrení vychádzajúcich z\npísomných stanovísk dotknutých orgánov a organizácií a ostatných zainteresovaných subjektov. V\nzávere spracovateľ OP uviedol, že SOH spĺňa požiadavky podľa zákona a primerane poukazuje na\noblasti s potenciálnymi vplyvmi realizácie navrhovanej činnosti na životné prostredie. Predložená SOH\npodľa neho deklaruje, že potenciálne negatívne vplyvy výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti budú\nriadené a eliminovateľné dôsledným dodržaním realizácie opatrení a podmienok na ich vylúčenie alebo\nzníženie. Čiastkové výhrady uvedené v posudku, ako aj opodstatnené pripomienky dotknutých orgánov\na odborných organizácií musia byť predmetom riešenia v rámci procesu predprojektovej prípravy, tvorby\nprojektovej dokumentácie a schvaľovania procesu stavebného konania. Spracovateľ OP sa stotožnil so\nzávermi spracovateľa SOH „na základe záverov komplexného posúdenia navrhovanej činnosti podľa\nzák. č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov pre realizáciu odporúčame variant navrhovanej činnosti posúdený podľa zákona a uvedený v\nrozsahu hodnotenia a správe o hodnotení ako variant 2“. Spracovateľ OP v závere posudku vzhľadom\nk tomu, že v procese hodnotenia nezistil žiadne závažné skutočnosti a nevzniesol žiadne významné\ndôvodné pripomienky k navrhovanej činnosti, ktoré by mali vplyv na hodnotenie, odporučil uskutočniť\nrealizáciu navrhovanej činnosti MVE Hronský Beňadik. Odporúčané závery z Odborného posudku, ktorý\nspracovateľ vypracoval boli využité ako podklad pri spracovaní kapitoly VI.3. Záverečného stanoviska.\n5. Prvostupňový orgán verejnej správy v bode IV. Záverečného stanoviska „Komplexné zhodnotenie\nvplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia“ uviedol, že celkové vplyvy\nnavrhovanej činnosti na dotknuté územie boli komplexne zdokumentované a vyhodnotené na\nzáklade podrobného prehodnotenia všetkých predložených podkladových materiálov a vyjadrení\nzainteresovaných strán. Následne popísal predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti na životné\nprostredie záujmového územia podľa súčasného poznania a možných jestvujúcich riešení, zámeru,\nstanovísk k SOH, z rokovania o určení Rozsahu hodnotenia a časového harmonogramu, verejného\nprerokovania, Odborného posudku a konzultácií s tým, že tieto vplyvy (negatívne i pozitívne) popísal\nv nasledovnej špecifikácii: vplyv na obyvateľstvo (lokálne pozitívne vplyvy na obyvateľstvo, globálne\npozitívne vplyvy na obyvateľstvo, lokálne negatívne vplyvy na obyvateľstvo, environmentálne zmeny\nbez vplyvov na obyvateľstvo - obavy obyvateľov), vplyvy na horninové prostredie, nerastné suroviny,\ngeodenamické javy a geomorfologické pomery, vplyvy na klimatické pomery, vplyvy na ovzdušie, vplyvy\nna povrchové a podzemné vody, vplyvy na pôdu, vplyvy na faunu, flóru a ich biotypy (lokálne vplyvy na\nvodné ekosystémy medzi Hronským Beňadikom a Tekovskou Breznicou, celkový kumulatívny regionálny\nvplyv plánovanej sústavy MVE na prúdivé ekosystémy stredného Hrona, vplyvy na pobrežné ekosystémy\nrastlín a živočíchov, vplyvy na biotopy brehových porastov, vplyvy na vtáctvo Hrona a jeho brehových\nporastov, vplyvy na ostatné skupiny živočíchov, vplyvy na chránené biotypy a chránené druhy rastlín\na živočíchov), vplyvy na krajinu, vplyvy na chránené územia, vplyvy na územný systém ekologickej\nstability, vplyvy na urbárny komplex a využívanie zeme, vplyvy na kultúrne a historické pamiatky,\nvplyvy na archeologické náleziská, vplyvy na paleontologické náleziská a významné geologické lokality,\nvplyvy na kultúrne hodnoty nehmotnej povahy, iné vplyvy, posúdenie súladu navrhovanej činnosti s\nplatnou územnoplánovacou dokumentáciou, priestorová syntéza vplyvov činnosti v území (porovnanie\nrealizácie 1. a 2. variantu výstavby MVE z hľadiska najväčších negatívnych a pozitívnych vplyvov).\nPrvostupňový orgán verejnej správy následne poukázal na komplexné posúdenie očakávaných vplyvov\nz hľadiska ich významnosti a ich porovnanie s platnými právnymi predpismi vyplývajúce z Odborného\nposudku, v ktorom boli uvedené z hľadiska významnosti najdôležitejšie negatívne vplyvy a najdôležitejšie\nenvironmentálne pozitívne vplyvy a v ktorom sa konštatovalo, že sa nepreukázal nesúlad navrhovanej\n\nčinnosti s príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov. Prvostupňový orgán\nuviedol, že sa stotožnil so záverom uvedeným v Odbornom posudku, že žiadny z vplyvov navrhovanej\nčinnosti nebol ohodnotený ako významný ani veľmi významný. Ďalej prvostupňový orgán verejnej\nsprávy v odôvodnení Záverečného stanoviska uviedol, že počas procesov posudzovania bolo dňa\n27.04.2017 doručené stanovisko Výskumného ústavu vodného hospodárstva zo dňa 02.02.2016, ktoré\nbolo vypracované pre navrhovateľa (ďalší účastník 1/) a týka sa projektu „Malá vodná elektráreň Hronský\nBeňadik - podklady k žiadosti o primárne posúdenie projektu podľa čl. 4.7 Rámcovej smernice o\nvode“. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na obsah uvedeného stanoviska, v ktorom boli\npopísané vplyvy realizácie projektu na fyzikálne charakteristiky útvarov povrchovej vody alebo zmenu\nhladiny útvarov podzemnej vody - konkrétne na útvar povrchovej vody SKR 0004 Hron, bol posúdený\nsúčasný stav a určené predpokladané zmeny fyzikálnych charakteristík útvaru po realizácii projektu,\nvrátane výstavby, bol posúdený pravdepodobný kumulatívny dopad súčasných a novovznikajúcich\nzmien fyzikálnych charakteristík útvaru po realizácii projektu na jeho ekologický stav. Súčasne boli\nidentifikované kľúčové stavebné objekty SO 02 Hať a štrkový priepust, SO 05 Úpravy koryta pod haťou,\nktoré sú situované priamo v koryte toku a SO 04 Úpravy zdrže nad haťou, pričom popísal podrobne\njednotlivé vplyvy pri jednotlivých stavebných objektoch s uvedením dôsledku jednotlivých činností,\nresp. ich vplyvov (pozitívnych resp. negatívnych), s posúdením, či zistené negatívne vplyvy môžu byť\nalebo budú zmiernené nápravnými opatreniami. Prvostupňový orgán verejnej správy skonštatoval, že v\nstanovisku bol zhodnotený aj predpokladaný kumulatívny dopad súčasných a novovzniknutých zmien\nfyzikálnych charakteristík útvaru povrchovej vody SKR 0004 po realizácii projektu na jeho ekologický\nstav s tým, že v rámci zistených zmien fyzikálnych charakteristík (narušenie pozdĺžnej kontinuity\ntoku/migračné bariéry) identifikovaných počas prípravy 1. cyklu plánov manažmentu a novozistených\nv rámci prípravy 1. cyklu manažmentu povodí (vzdutie zdrže, úpravy koryta pod haťou a pod.)\na ich lokalizáciou nad miestom navrhovanej MVE Hronský Beňadik v úseku od rkm 85,3 do rkm\n156,850 nemožno túto stavbu posudzovať samostatne, ale musí byť posúdený kumulatívny účinok\nvšetkých existujúcich vplyvov spôsobujúcich zmeny hydromorfologických charakteristík. V rámci 2. cyklu\nmanažmentu povodí boli identifikované nové vplyvy a to MVE Hronská Dúbrava (v prevádzke), MVE\nJalná (vydané územné rozhodnutie), MVE Žiar nad Hronom a MVE Hronská Dúbrava. V stanovisku\nsa neuvažuje priamo s VD Veľké Kozmálovce, ktoré slúži ako zásobáreň úžitkovej vody pre jadrovú\nelektráreň Mochovce a ako voda pre závlahy. VD Veľké Kozmálovce patrí medzi stavby, ktoré narušujú\npozdĺžnu kontinuitu toku, ako nápravné opatrenie je v zmysle Vodného plánu Slovenska uvedené\nvybudovanie rybovodu na hati VD Veľké Kozmálovce. Prvostupňový orgán uzavrel, že v stanovisku\nVÚVH ako odborného pracoviska povereného výkonom primárneho posúdenia významnosti vplyvu\nrealizácie nových rozvojových projektov na stav útvarov povrchovej vody a stav útvarov podzemnej vody\nna plnenie environmentálnych cieľov sa uvádza, že „na základe uvedených predpokladov Projektovú\ndokumentáciu „Malá vodná elektráreň Hronský Beňadik“ je potrebné posúdiť podľa čl. 4.7. RSV“. V\nbode V. Záverečného stanoviska „Celkové hodnotenie vplyvov navrhovanej činnosti na chránené vtáčie\núzemia, územia európskeho významu alebo súvislú európsku sústavu chránených území (NATURA\n2000)“ prvostupňový orgán uviedol, že celé riešené územie sa nachádza vo voľnej krajine, nie je v\ndosahu so žiadnym chráneným vtáčím územím, s územím európskeho významu v zmysle zák. č.\n543/2002 Z. z. v hodnotenom území platí 1. stupeň ochrany.\n6. V časti VI. Záverečného stanoviska „Rozhodnutie vo veci“ prvostupňový orgán verejnej správy v bode\nI. uviedol, že súhlasí s realizáciou navrhovanej činnosti MVE Hronský Beňadik za predpokladu splnenia\npodmienok a realizácie opatrení uvedených v bode VI/3 tohto Záverečného stanoviska. Neurčitosti,\nktoré sa vyskytli v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, je potrebné vyriešiť v ďalšom\npovoľovacom procese podľa osobitných predpisov. V bode II. „Odsúhlasený variant“ uviedol, že na\nrealizáciu sa odporúča variant navrhovanej činnosti uvedený v rozsahu hodnotenia a správe o hodnotení\na v časti II.6 tohto Záverečného stanoviska ako variant č. 2. V bode III. „Opatrenia a podmienky na\nprípravu, realizáciu a prípadne na ukončenie navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ak je spojené\ns likvidáciou, sanáciou alebo rekultiváciou vrátane opatrení na vylúčenie alebo zníženie významne\nnepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny“ uviedol, že na základe predloženej Správy\no hodnotení, celkových výsledkov procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, pripomienok\na stanovísk k Správe o hodnotení, verejného prerokovania a odborného posudku sa odporúčajú pre\netapu prípravy, realizácie a prevádzky navrhovanej činnosti podmienky a opatrenia, ktoré prvostupňový\norgán podrobne špecifikoval v bodoch 1 až 68 Záverečného stanoviska. V bode IV. „Požadovaný rozsah\npoprojektovej analýzy“ prvostupňový orgán s poukazom na § 39 ods. 2 zák. č. 24/2006 Z. z. uviedol, že\nrealizovateľ navrhovanej činnosti je povinný zabezpečiť vykonávanie poprojektovej analýzy v rozsahu\n\nuvedenom v cit. zákone a vo vzťahu k charakteru a rozsahu navrhovanej činnosti v rámci poprojektovej\nanalýzy sa odporúča realizovať najmä environmentálny monitoring, hydrogeologický monitoring vplyvu\nMVE Hronský Beňadik na podzemné vody, monitoring rybovodu a funkčnosti vodáckeho sklzu MVE\nHronský Beňadik, krajinnoekologický monitoring MVE Hronský Beňadik a ichtyologický monitoring MVE\nHronský Beňadik. Na monitorovanie uvedených zložiek bola navrhovateľovi vypracovaná povinnosť\nvypracovať samostatný projekt monitoringu, v ktorom zadefinuje monitorovaciu sieť, parametre, interval\na metodiku monitoringu, ako aj spôsob vyhodnocovania výsledkov a predkladania správ. Projekt\nmonitoringu je potrebné odsúhlasiť s príslušným orgánom a predložiť ho ako súčasť dokumentácie pre\nstavebné povolenie. Rozsah a lehotu sledovania a vyhodnocovania určí povoľujúci orgán pri povoľovaní\nnavrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov s prihliadnutím na toto Záverečné stanovisko pre\nnavrhovanú činnosť vydané podľa § 37 zákona. Kontrolu dodržiavania podmienok uložených v\nrozhodnutiach o povolení činnosti vrátane podmienok z procesu posudzovania bude vykonávať príslušný\norgán štátnej správy.\n7. V bode V. Záverečného stanoviska „Rozhodnutie o akceptovaní alebo neakceptovaní predložených\npísomných stanovísk k Správe o hodnotení doručených podľa § 35 vrátane odôvodnených písomných\npripomienok, ktoré boli doručené verejnosťou“ prvostupňový orgán uviedol, že pri posudzovaní boli\nzvažované možné negatívne vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie, zdravie obyvateľstva,\nvrátane možných rizík súvisiacich s realizáciou navrhovanej činnosti. Celkovo bolo prvostupňovému\norgánu doručených 25 písomných stanovísk od zainteresovaných subjektov (jedno od fyzickej osoby,\nštyri stanoviská od občanov, ktoré podpísalo celkovo 34 občanov), Odborný posudok a záznam z\nverejného prerokovania. Zainteresované subjekty k realizácii navrhovanej činnosti v troch stanoviskách\nk Správe o hodnotení vyjadrili súhlas s realizáciou navrhovanej činnosti bez pripomienok, v ôsmych\nstanoviskách bol vyjadrený súhlas s realizáciou navrhovanej činnosti s odporučením pre následný\nproces povoľovacích konaní, v jednom stanovisku je požiadavka zosúladiť navrhovanú činnosť v\núzemí so záväznou časťou ÚPN VÚC Banskobystrický kraj s uvedením dotknutých regulatívov, v\ndvoch stanoviskách je uvádzané, že Správa o hodnotení neobsahuje posúdenie navrhovanej činnosti\npodľa požiadaviek RSV, v jednom stanovisku je vyjadrený nesúhlas s výstavbou MVE v lokalite\nHronský Beňadik s odôvodnením vplyvu MVE na migráciu ichtyofauny, negatívny vplyv na pobrežné\nekosystémy rastlín a živočíchov vrátane negatívneho vplyvu na vtáctvo a na okolnosť, že predmetné\núzemie patrí do navrhovaného ÚEV „Stredný tok Hrona“. V jednom stanovisku sa uvádza, že v\nprípade, že by došlo k realizácii daného stavebného zámeru, ŠOP SR Správa CHKO Štiavnické Vrchy\nusudzuje, že pre ochranu prírody je najvhodnejším riešením 2. variant z dôvodu, že v rozsiahlejšom\nspracovaní je riešená problematika predmetov záujmu ochrany prírody, ktoré boli zadefinované v ich\nstanovisku. Navrhovaná MVE je riešená na hranici navrhovaného ÚEV pre spoločenstvá charakteru\nmokradí, realizáciou MVE by sa zásadne zmenili podmienky pre prúdomilné druhy rýb a došlo by\nk ich ústupu, resp. k ich úplnej degradácii a následnej výmene druhového zloženia v prospech\npre tento úsek netypických druhov rýb. Tento subjekt z uvedených dôvodov výstavbu neodporučil.\nV štyroch stanoviskách sa navrhovaná činnosť neodporúča na realizáciu z viacerých v jednotlivých\nstanoviskách uvedených dôvodov, subjektívnych názorov, resp. výkladov jednotlivých častí Správy o\nhodnotení. V jednom stanovisku sa uvádzajú pripomienky k Správe o hodnotení a k jej jednotlivým\nčastiam a prílohám v polohe polemík so závermi prevažne v oblasti ichtyofauny (a k nej v Správe o\nhodnotení súvisiacej riešenej problematike.) Ďalej prvostupňový orgán uviedol, že dotknutú verejnosť\nzastupujú občania, celkovo sa písomne k SOH vyjadrilo 34 občanov, ktorí v štyroch stanoviskách\nvyjadrili svoje pripomienky k výstavbe MVE, k hodnoteniu z pohľadu absencie vplyvu hodnotenia\nsústavy VD na Hrone, vplyvu metanizačného procesu, k zníženiu schopnosti Hrona ako recipientu\npre čistiarne odpadových vôd, k problematike usadzovania kalov, k finančnej náročnosti niektorých\ntechnických riešení, k ľadochodom, k zdvojkoľajneniu železnice, k problematike rybochodu, k turistickošportovému využitiu, k vodáckemu využitiu, k problematike komárov, raka riečneho, k vplyvu na\npodzemné vody, k problematike monitoringu, bagrovania sedimentov, k vzdialenosti MVE od obce, k\nmožnému vplyvu MVE na navrhované ÚEV. Prvostupňový orgán uviedol, že dôsledne analyzoval každú\npripomienku a stanoviská od zainteresovaných subjektov a expertov, pričom opodstatnené pripomienky\npremietol do Záverečného stanoviska. Ďalej uviedol, že posúdenie sa opieralo aj o samostatné\nčiastkové analytické prieskumy a posudky, ktoré boli zamerané hlavne na plnenie požiadaviek Rozsahu\nhodnotenia, pričom uviedol ich zoznam, o.i. medzi týmito materiálmi bolo uvedené aj Stanovisko\nVÚVH k materiálu „MVE Hronský Beňadik - podklady k žiadosti o primárne posúdenie projektu podľa\nčl. 4.7. RSV“ vypracované Ing. Q. A., PhD. V bode VII. „Odôvodnenie Záverečného stanoviska\nvrátane zhodnotenia písomných stanovísk“ prvostupňový orgán verejnej správy v bode 1. „Odôvodnenie\n\nrozhodnutia vo veci“ uviedol, že Záverečné stanovisko bolo vypracované podľa § 37 zák. č. 24/2006\nZ. z. na základe Odborného posudku vypracovaného podľa § 36 zákona, na základe Správy o\nhodnotení, stanovísk dotknutých orgánov povoľujúceho a príslušného orgánu k správe, záznamov\na z verejného prerokovania navrhovanej činnosti, ďalších informácií získaných v rámci spracovania\nOdborného posudku a Stanoviska VÚVH z tzv. primárneho posúdenia. Ďalej uviedol, že pri hodnotení\npodkladov a vypracovaní Záverečného stanoviska postupoval prvostupňový orgán v súlade so zákonom,\ndôsledne analyzoval každú pripomienku a stanoviská od dotknutých subjektov a verejnosti, zvažoval\nmožné negatívne vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, vrátane\nmožných rizík z havárií a predpokladajú účinnosť navrhovaných opatrení. Konštatoval, že voči realizácii\nnavrhovanej činnosti neboli vznesené významné opodstatnené námietky zo strany orgánov štátnej\nsprávy, povoľujúcich orgánov, odborných inštitúcií a obyvateľov, ktoré by boli dôvodom na zamietavé\nstanovisko. V priebehu posudzovania boli zvážené možné predpokladané negatívne vplyvy navrhovanej\nčinnosti na životné prostredie, zdravie obyvateľstva, vrátane možných rizík súvisiacich s realizáciou\nnavrhovanej činnosti popísané v SOH a v kapitole IV. tohto Záverečného stanoviska. Zvážili sa všetky\nriziká navrhovaného variantu z hľadiska vplyvu na životné prostredie, na základe čoho bolo preukázané,\nže navrhovanú činnosť je možné realizovať podľa predloženého investičného zámeru hodnoteného\nv SOH. Prvostupňový orgán následne špecifikoval konkrétne dôvody, pre ktoré odporúča realizovať\nnavrhovanú činnosť v odporúčanom variante 2, pričom odporúčaný variant 2 v porovnaní s variantom 1\nvyhodnotil ako environmentálne prijateľnejší, pričom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k prijatiu uvedeného\nzáveru. Uzavrel, že pri plnení podmienok a navrhnutých opatrení nie sú reálne riziká významných\nnegatívnych dopadov na obyvateľstvo, prírodné prostredie, na zložky životného prostredia. V bode\nVI.2. „Odôvodnenie akceptovania alebo neakceptovania predložených písomných stanovísk k SOH\ndoručených podľa § 35 zák. č. 24/2006 Z. z. vrátane odôvodnených písomných pripomienok, ktoré\nboli doručené dotknutou verejnosťou“ prvostupňový orgán uviedol, že vyjadrenia posudzovateľa k\npripomienkam, požiadavkám a návrhom, ktoré sa nachádzajú v stanoviskách dotknutých subjektov\nposudzovania, sú uvedené v kapitole III.4. tohto Záverečného stanoviska pri každom stanovisku\nkurzívou, ostatné pripomienky vyplývajúce z predložených stanovísk boli akceptované a zohľadnené v\nkapitole VI.3. tohto Záverečného stanoviska. Prvostupňový orgán verejnej správy uzavrel, že procese\nposudzovania bolo preukázané, že realizácia a prevádzkovanie navrhovanej činnosti v odsúhlasenom\nvariante predstavuje akceptovateľný dopad na životné prostredie pri dodržaní podmienok uvedených\nv kapitole VI.3. tohto Záverečného stanoviska. Pozitívne efekty navrhovanej činnosti prevažujú nad\nnegatívnymi a z environmentálneho, ekonomického aj technického hľadiska je možné považovať\nnavrhovanú činnosť za prijateľnú.\n8. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísal priebeh konania od podania návrhu na\nposúdenie zámeru navrhovanej činnosti MVE Hronský Beňadik navrhovateľom (ďalší účastník 1/),\nvrátane výsledku zisťovacieho konania, určenia rozsahu hodnotenia, vypracovania Správy o hodnotení\na jej verejného prerokovania. Ďalej uviedol zoznam subjektov, ktoré doručili písomné stanovisko k SOH\na poukázal na to, že prvostupňový orgán verejnej správy sa k nim vyjadril v časti III. bod 4. Záverečného\nstanoviska. Poukázal na obsah Odborného posudku s tým, že odporúčania a závery z Odborného\nposudku boli využité na vydanie rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy (Záverečné\nstanovisko). Následne štrukturoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tak, že opísal podrobne\ndôvody uvedené v odvolaniach jednotlivých odvolateľov a ku každému priradil vyjadrenie spracovateľa\nOdborného posudku uvedené v návrhu Záverečného stanoviska, stručné stanovisko prvostupňového\norgánu verejnej správy a pri niektorých odvolacích námietkach jednotlivých odvolateľov poukázal na\nvyjadrenie navrhovateľa (ďalšieho účastníka 1/) a spracovateľa Odborného posudku k odvolaniam.\nĎalej žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia doslovne odcitoval obsah písomného vyjadrenia\nnavrhovateľa (ďalší účastník 1/) k odvolaniam účastníkov konania. Následne žalovaný skonštatoval,\nže na základe preštudovania predloženého spisového materiálu zistil, že zo strany prvostupňového\nsprávneho orgánu nedošlo k pochybeniu v celom procese zákona o posudzovaní. Následne k odvolacím\nnámietkam uviedol, že použitie správnej úvahy priamo vyplýva už zo samotnej povahy procesu\nposudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, kde dochádza ku komplexnému\nposúdeniu navrhovanej činnosti, ktoré sa bezpochyby vykonáva plošne vyhodnocovaním skutočností,\nnámietok, argumentov a štúdií týkajúcich sa možných vplyvov na životné prostredie. Poukázal na\nto, že prvostupňový orgán v rozhodnutí konštatoval, že pri vydávaní rozhodnutia zvážil stav využitia\núzemia a únosnosť prírodného prostredia, význam očakávaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné\nprostredie, chránené územia a zdravie obyvateľstva z hľadiska ich pravdepodobnosti, rozsahu a trvania,\npovahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, so zameraním na\n\núroveň spracovania SOH, stanoviská orgánov štátnej správy a samosprávy a odborných organizácií\ndotknutých navrhovanou činnosťou, výsledku verejného prerokovania, výsledku odborného posudku a\npo konzultáciách a za súčasného stavu poznania. Žalovaný konštatoval, že súčasná platná legislatíva\nSR vrátane zákona č. 24/2006 Z. z. ani zákona č. 364/2004 Z. z. nikde nestanovuje, že posúdenie\npodľa čl. 4.7. RSV má byť súčasťou posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Poukázal na to, že\nMŽP SR vydalo Metodické usmernenie „Postupy pre posudzovanie infraštruktúrnych projektov podľa\nčl. 4.7. Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti\nSpoločenstva v oblasti vodnej politiky (marec 2015), v ktorom sa v závere v časti III. Postupy pre\nOŠVS v rámci posudzovania nových infraštrukturálnych projektov podľa § 16 ods. 6 písm. b/ Vodného\nzákona (čl. 4.7. RSV) mimo iné uvádza: „Toto posúdenie podľa čl. 4.7. RSV nie je možné stotožňovať\ns posúdením projektu v rámci procesu EIA podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na\nživotné prostredie v znení neskorších predpisov. Tieto procesy posudzovania prebiehajú samostatne\na vzájomne sa nenahrádzajú“. Posúdenie podľa čl. 4.7. RSV je proces mimo Správy o hodnotení\nnavrhovanej činnosti a navrhovateľ ho bude riešiť v rámci povoľovacích procesov. Žalovaný ďalej\nkonštatoval, že Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo dňa 16.04.2014, ktorou sa\nmení Smernica 2011/92 EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na\nživotné prostredie, bola aplikovaná do zákona č. 24/2006 Z. z. novelou č. 142/2017 s účinnosťou\nod 15.06.2017. Prvostupňový orgán vydal Záverečné stanovisko podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a to\npodľa § 65 písm. e/ (zisťovacie konania a konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo\njej zmeny začaté a právoplatne neukončené pred 01.01.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných\ndo 31.12.2016 - teda ani AKHEP. Žalovaný ďalej konštatoval, že v zmysle prechodných ustanovení\nzákona č. 24/2006 Z. z. prvostupňový orgán v konaní postupoval podľa platných ustanovení zákona v\nčase vydania Rozsahu hodnotenia a v nich nie je definovaný Odborný posudok ako podklad k vydaniu\nZáverečného stanoviska. Vyhodnotenie kumulačných vplyvov je spracované primerane v prílohe č.\n2.2.11. v zmysle Rozsahom hodnotenia určenej špecifickej požiadavky č. 2.2.11. V rámci posudzovania\nkonkrétnej MVE je možné posúdiť kumulatívne vplyvy len s existujúcimi projektmi, ktoré sú v jej dosahu.\nNavyše podľa prílohy III. Smernice EIA sa pri zisťovaní, či sa projekt bude posudzovať, berú do úvahy len\nprojekty existujúce a schválené, ktoré sú v dosahu navrhovanej činnosti, a nie projekty v štádiu prípravy.\nOkrem toho uvedené „povinnosti“ kumulatívneho posúdenia pre jednotlivý projekt sa týkajú projektov,\nkde je predpoklad negatívneho pôsobenia na chránené územia, čo nie je prípad posudzovanej MVE.\nŽalovaný skonštatoval, že Záverečné stanovisko bolo obsahovo vypracované v zmysle prílohy č. 12\nzákona č. 24/2006 Z. z. a žalovaný ho považuje za objektívne a odborne spracované, sú v ňom popísané\na riešené pozitíva aj negatíva projektu MVE Hronský Beňadik. Boli vypracované odborníkmi s dlhoročnou\npraxou na základe miestnych prieskumov pozorovaní meraní. Kapitola VI.3. Záverečného stanoviska\nobsahuje Opatrenia a podmienky na prípravu, realizáciu a prípadne na ukončenie navrhovanej činnosti\nalebo jej zmeny, ak je spojené s likvidáciou, sanáciou alebo rekultiváciou, vrátane opatrení na vylúčenie\nalebo zníženie významne nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny. Tieto opatrenia\nobsahujú široké požiadavky verejnosti, zákonných predpisov na ďalšiu povoľovaciu činnosť a konkrétne\naktivity, ktoré majú redukovať negatívny vplyv na životné prostredie.\n9. Žalobcovia vo svojej žalobe namietali, že rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej\nsprávy sú nezákonné z dôvodu nepreskúmateľnosti a nesprávneho právneho posúdenia veci.\n10. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu\nverejnej správy dospel k záveru, že rozhodnutia sú v namietanom rozsahu nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a preto sú dané dôvody na ich zrušenie. Poukázal na to,\nže z ust. § 64 zákona č. 24/2006 Z. z. (v znení účinnom od 01.01.2015 s poukazom na § 65d\nods. 3 písm. a/) vyplýva, že na konanie podľa tohto zákona (okrem v tomto ustanovení stanovených\nprípadov) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (Správny poriadok). Vo vzťahu k\nnáležitostiam rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu je preto potrebné aplikovať v zmysle §\n60a správneho poriadku primerane ust. § 47 správneho poriadku, ktorý v ods. 3 upravuje náležitosti\nodôvodnenia rozhodnutia tak, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti\nboli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu\núvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a\nnámietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Správny súd uviedol,\nže také odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ako je tomu v preskúmavanom prípade, t.j. že žalovaný\ndo stručného odôvodnenia prevezme doslovne argumentáciu navrhovateľa (ďalšieho účastníka 1/)\nuvedenú v písomnom vyjadrení k odvolaniam žalobcov, bez toho, aby uvedené argumenty prezentoval\n\nako svoju úvahu (alebo minimálne uviedol, že sa stotožňuje s argumentáciou navrhovateľa uvedenom\nv písomnom vyjadrení k odvolaniam), nespĺňa požiadavky kladené na riadne odôvodnenie rozhodnutia\nžalovaného. Súhlasil aj s námietkou žalobcov, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného\nje nedostatočné, keď žalovaný štrukturoval rozhodnutie tak, že opísal priebeh administratívneho\nkonania, obsah jednotlivých podkladov prvostupňového rozhodnutia, uviedol citáciu alebo stručný obsah\nodvolacích dôvodov jednotlivých odvolateľov a k týmto jednotlivým odvolaniam priradil vyjadrenia\nprvostupňového orgánu verejnej správy, vyjadrenie spracovateľa Odborného posudku, prípadne\nvyjadrenie navrhovateľa (ďalší účastník 1/), bez toho, aby uviedol, ako sám žalovaný jednotlivé\nodvolacie námietky odvolateľov posúdil a ako ich vyhodnotil. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia neuviedol správnu úvahu, z ktorej by bolo možné zistiť, ako sa žalovaný ako odvolací\norgán verejnej správy vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami účastníkov konania voči\nprvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, rozhodnutie neobsahuje zákonom stanovené\nnáležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Pokiaľ žalobcovia v žalobe konkrétne namietali,\nže žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nevyjadril k odvolacím dôvodom žalobcu\n2/ (v napadnutom rozhodnutí žalovaného označené ako odvolanie č. 10), správny súd považoval túto\nnámietku za dôvodnú. Žalobca 2/ v odvolaní namietal, že prvostupňový orgán verejnej správy nedodržal\nust. § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 správneho poriadku, pretože neumožnil účastníkom konania vyjadriť\nsa k podkladom rozhodnutia (konkrétne ku stanovisku VÚVH), ďalej že prvostupňovým rozhodnutím\nbolo porušené ústavné právo účastníka zakotvené v čl. 44 ods. 2 Ústavy SR, že prvostupňový orgán\nverejnej správy neuviedol, podľa akého zákona postupoval pri hodnotení podkladov a vypracúvaní\nZáverečného stanoviska, že prvostupňový orgán verejnej správy sa nevysporiadal s pripomienkami\nodvolateľa (žalobcu 2/) k Správe o hodnotení (konkrétne namietali nesprávne a neodborné stanovenie\nkritérií na porovnanie jednotlivých variantov navrhovanej činnosti), ďalej s námietkou funkčnosti resp.\nnefunkčnosti navrhovaného rybovodu a k jeho schopnosti/neschopnosti eliminovať negatívne vplyvy\nMVE, s námietkou nesprávnej interpretácie výsledkov viacerých podkladov (napr. ichtyologická štúdia,\nstanovisko VÚVH) a napokon s námietkou nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia skutočne nie je zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s vyššie\nuvedenými odvolacími námietkami žalobcu 2/, pretože v rozhodnutí absentuje akékoľvek vyjadrenie\nžalovaného k uvedeným námietkam. Rozhodnutie žalovaného nespĺňa preto náležitosti rozhodnutia\nv zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a preto je dôvodná námietka žalobcov, že rozhodnutie\nžalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n11. Zároveň správny súd považoval za dôvodnú aj námietku žalobcov o nepreskúmateľnosti rozhodnutia\nžalovaného vo vzťahu ku konkrétnemu vymedzeniu námietok v bode III.1. žaloby. K odvolacej\nnámietke týkajúcej sa problematiky prebiehajúceho procesu vyhlasovania územia európskeho významu,\nkeď žalobcovia (odvolatelia) namietali, že prvostupňový orgán verejnej správy sa mal v procese\nposudzovania vplyvov navrhovanej činnosti zaoberať prebiehajúcim procesom aktualizácie území\neurópskeho významu podľa Zákona o ochrane prírody, súčasťou ktorého bolo aj navrhnuté Územie\neurópskeho významu „Stredný tok Hrona“, pričom tvrdili, že na toto územie európskeho významu má\nnavrhovaná činnosť vplyv a zasahuje doň vzhľadom k prekryvu plánovaného vzdutia MVE s hranicami\npredmetného územia, sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nevyjadril. Obdobne sa žalovaný\nvôbec nevyjadril k odvolacím námietkam žalobcov, že nemali možnosť oboznámiť sa pred vydaním\nprvostupňového rozhodnutia s vyjadrením VÚVH, ktoré stanovisko tvorilo podklad prvostupňového\nrozhodnutia a ktoré obsahovalo závery vyplývajúce zo stanoviska VÚVH k materiálu „MVE Hronský\nBeňadik - podklady k žiadosti o primárne posúdenie projektu podľa čl. 4.7. RSV“ a že tento postup\nbol podľa žalobcov v rozpore s § 33 ods. 2 Správneho poriadku. V tejto súvislosti správny súd\npovažoval za potrebné uviesť, že v administratívnom spise sa nenachádza úplné znenie predmetného\nStanoviska VÚVH, keď chýbajú str. 2, 4, 6, 8 a 10 tohto stanoviska. Vzhľadom na uvedené správny súd\npovažoval rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené, pretože nespĺňa náležitosti podľa §\n47 Správneho poriadku, čo predstavuje dôvod pre postup podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p.\n12. Žalobcovia v žalobe súčasne namietali nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu\nverejnej správy (Záverečného stanoviska) s odôvodnením, že niektoré závery sú odôvodnené povrchne\na nedostatočným spôsobom. Namietali, že prvostupňový orgán verejnej správy neobjasnil, prečo\nsa neriadil závermi Správy o hodnotení (aj keď SOH považovali za nedostačujúci podklad pre\nvydanie rozhodnutia), konkrétne prvostupňový orgán verejnej správy sa nezaoberal častou X.5.2. SOH,\nnezvažoval navrhnuté scenáre a kritériá pre zvolenie vhodnosti optimálneho variantu navrhovanej\nčinnosti, bez akejkoľvek prezentovanej úvahy sa priklonil k odsúhlaseniu variantu 2 navrhovanej činnosti,\n\nhoci voči nemu vyjadrili zásadný nesúhlas viaceré subjekty. Prvostupňový orgán pritom ignoroval závery\nvyplývajúce zo SOH a bagatelizoval nesúhlasné stanoviská. Správny súd vyhodnotil uvedenú námietku\nžalobcov ako dôvodnú. Uviedol, že zákon č. 24/2006 Z.z. vo svojom ust. § 20a formuluje náležitosti\nZáverečného stanoviska, pričom záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia\n(§ 47 Správneho poriadku) musí obsahovať podľa písm. b/ odôvodnenie záverečného stanoviska\nvrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu\nposudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a dôvody odsúhlasenia alebo\nneodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 5 a prílohy č. 12 časti VII. a podľa\npísm. c) ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12. Z ust. § 37 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. vyplýva, že\nzáverečné stanovisko je výsledkom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, pričom\nje rozhodnutím, ktoré je záväzné pre ďalšie povoľovacie konanie. Podľa § 37 ods. 5 zák. č. 24/2006 Z.\nz. v záverečnom stanovisku príslušný orgán okrem celkového hodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti\nalebo jej zmeny uvedie, či s jej realizáciou súhlasí alebo nesúhlasí, za akých podmienok s ňou súhlasí a v\nktorom realizačnom variante, ako aj požadovaný rozsah poprojektovej analýzy (§ 39 ods. 2). Podrobnosti\no obsahu záverečného stanoviska sú uvedené v prílohe č. 12 (§ 37 ods. 6).\n13. Krajský súd konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy sa vyššie uvedenými ustanoveniami\nzákona č. 24/2006 Z. z. vrátane jeho prílohy č. 12 a ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku neriadil.\nV preskúmavanom prípade je zrejmé, že napriek tomu, že prvostupňové rozhodnutie (Záverečné\nstanovisko) obsahuje 103 strán, pričom jeho štruktúra vyplýva z prílohy č. 12, podstatná časť rozhodnutia\n(v rozsahu 88 strán) predstavuje základné údaje o navrhovateľovi, popis priebehu posudzovania,\nvrátane uvedenia podstatného obsahu stanovísk, pripomienok a posudkov predložených k SOH, vrátane\nstručného stanoviska prvostupňového orgánu verejnej správy k nim, ako aj záverov Odborného posudku\na opísania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, vrátane zdravia, avšak v časti VI.\nZáverečného stanoviska: Rozhodnutie vo veci bod 5. Rozhodnutie o akceptovaní alebo neakceptovaní\npredložených písomných stanovísk k SOH doručených podľa § 35, vrátane odôvodnených písomných\npripomienok, ktoré boli doručené verejnosťou, prvostupňový orgán verejnej správy uviedol len sumár\nsubjektov, ktoré doručili písomné stanoviská s údajmi, či bol v nich vyjadrený súhlas alebo nesúhlas s\nnavrhovanou činnosťou, prípadne základnou charakteristikou pripomienok, neuviedol však, ktoré z nich\nvyhodnotil ako opodstatnené a ktoré ako neopodstatnené. Bez uvedenia rozhodnutia, ktoré konkrétne\npísomné stanoviská resp. pripomienky boli akceptované a ktoré nie, nie je možné považovať túto\nčasť rozhodnutia za riadne odôvodnenú v súlade s požiadavkou stanovenou v prílohe č. 12 a § 20a\nzák. č. 24/2006 Z. z. Všeobecnú konštatáciu, že „opodstatnené pripomienky sú premietnuté do tohto\nzáverečného stanoviska“ nie je možné považovať za náležité odôvodnenie rozhodnutia o akceptovaní\nalebo neakceptovaní predložených písomných stanovísk alebo pripomienok. Obdobne v časti VII.\nOdôvodnenie Záverečného stanoviska, konkrétne bod 1. Odôvodnenie rozhodnutia vo veci, nemožno\npovažovať za riadne odôvodnenie Záverečného stanoviska, a teda za také, ktoré by spĺňalo požiadavky\nstanovené v prílohe č. 12, § 20a písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. a § 47 správneho poriadku. Práve\nodôvodnenie rozhodnutia vo veci predstavuje podstatnú zložku (náležitosť) prvostupňového rozhodnutia\norgánu verejnej správy, z ktorej musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými\núvahami bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití\nprávnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov\nkonania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku). Z ust. §\n20a písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. súčasne vyplýva, že Záverečné stanovisko musí obsahovať\no.i. úvahu, ako sa orgán verejnej správy vysporiadal s Odborným posudkom a dôvody odsúhlasenia\n(alebo neodsúhlasenia) navrhovanej činnosti. Záverečné stanovisko (v príslušnej časti VII.1.) takéto\nodôvodnenie neobsahuje, pretože neobsahuje rozhodné skutočnosti odôvodňujúce vyslovenie súhlasu\ns realizáciou navrhovanej činnosti v odsúhlasenom variante 2. Vyhodnotenie jednotlivých variantov\nnavrhovanej činnosti považuje správny súd za nedostatočné, pretože prvostupňový orgán síce uvádza\ndôvody, pre ktoré odporúča realizovať navrhovanú činnosť v odporúčanom variante 2, zároveň uvádza\nporovnanie variantu 2 s variantom 1 (vrátane negatívnych a pozitívnych vplyvov jednotlivých variantov),\navšak odôvodnenie neobsahuje žiadne úvahy a porovnanie variantov 1 a 2 s variantom 0, teda s\nvariantom, kedy by sa navrhovaná činnosť nerealizovala vôbec. Požiadavka na takéto vyhodnotenie aj\nvo vzťahu k vyhodnoteniu negatívnych a pozitívnych vplyvov variantu 0 napokon vyplýva aj z rozsahu\nhodnotenia a zo SOH. Odôvodnenie neobsahuje rozhodné skutočnosti, resp. dôvody odsúhlasenia\nnavrhovanej činnosti vo zvolenom variante 2, predpokladom ktorého rozhodnutia je porovnanie variantu\n2, t.j. variantu doporučeného resp. odsúhlaseného a variantu 0 a to tak s uvedením negatívnych\n\nvplyvov, ako aj opatrení, ktorými by bolo možné tieto negatívne vplyvy kompenzovať alebo eliminovať,\nako aj s uvedením pozitívnych vplyvov navrhovanej činnosti tak v odporučenom resp. odsúhlasenom\nvariante 2, ako aj vo variante 0 a Rozhodnutie malo obsahovať správnu úvahu resp. argumentáciu\nprvostupňového orgánu verejnej správy, z ktorej by bolo zrejmé, prečo dospel k záveru, že práve\npozitívne vplyvy odsúhlaseného variantu č. 2 navrhovanej činnosti prevažujú nad pozitívnymi vplyvmi\nvariantu 0 resp. negatívnymi vplyvmi variantu 1. Vyhodnotenie výhodnosti zvoleného variantu je\nnevyhnutné na to, aby mohol byť odôvodnený samotný výrok prvostupňového orgánu verejnej správy,\nktorého podstatou je, že po posúdení vplyvov navrhovanej činnosti tento dospel k záveru, že súhlasí\ns navrhovanou činnosťou práve v tomto variante. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia nie sú\ntakéto údaje uvedené, odôvodnenie obsahuje len porovnanie variantu 2 a variantu 1 v tom zmysle,\nako sa navzájom odlišujú. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že\nkonštatovanie prvostupňového orgánu verejnej správy v odôvodnení napadnutého rozhodnutia časť\nVII.1., že voči realizácii navrhovanej činnosti neboli vznesené významné opodstatnené námietky zo\nstrany orgánov štátnej správy povoľujúcich orgánov, odborných inštitúcií a obyvateľov, ktoré by boli\ndôvodom na zamietavé stanovisko, jednak nie je konkretizované, a jednak nezodpovedá obsahu v\nadministratívnom spise predložených písomných stanovísk resp. pripomienok niektorých odborných\ninštitúcií, ako aj zainteresovanej verejnosti vrátane jednotlivých obyvateľov, ktorí vo svojich stanoviskách\nresp. pripomienkach naopak podľa názoru správneho súdu uviedli významné a opodstatnené námietky\nvoči realizácii navrhovanej činnosti. Podľa názoru správneho súdu prvostupňové rozhodnutie v tejto\nčasti neobsahuje dôvody odsúhlasenia navrhovanej činnosti v doporučenom resp. schválenom variante,\nkeďže neobsahuje tak, ako už bolo vyššie uvedené vyhodnotenie negatívnych a pozitívnych vplyvov,\nako aj ich právne posúdenie, vrátane možnosti ich kompenzácie, ako aj porovnanie pozitív a neobsahuje\nsprávnu úvahu, prečo dospel prvostupňový orgán verejnej správy k záveru, že odsúhlasený variant 2\nje takým variantom, ktorý bude mať najmenšie dopady na životné prostredie vrátane zdravia. Súčasne\nsprávny súd uvádza, že pokiaľ prvostupňový orgán verejnej správy v prvostupňovom rozhodnutí v\nčasti VI.5. Záverečného stanoviska neuviedol konkrétne rozhodnutie, ktoré konkrétne stanoviská k\nSOH vrátane konkrétnych odôvodnených písomných pripomienok, ktoré boli doručené verejnosťou boli\nakceptované a ktoré akceptované neboli, nie je dostatočne odôvodnené rozhodnutie ani v časti VII.2.,\nkeďže prvostupňový orgán verejnej správy síce uvádza, že opodstatnené pripomienky vyplývajúce\nz predložených stanovísk boli akceptované a zohľadnené v kapitole VI.3. Záverečného stanoviska,\navšak v tejto časti neuvádza, ktoré pripomienky vyplývajúce z predložených stanovísk akceptované\nneboli a z akého dôvodu. Za riadne odôvodnenie tejto časti rozhodnutia nie je možné považovať\nvšeobecné konštatovanie prvostupňového orgánu verejnej správy, že „pozitívne efekty navrhovanej\nčinnosti prevažujú nad negatívnymi a z enviromentálneho, ekonomického aj technického hľadiska je\nmožné považovať navrhovanú činnosť za prijateľnú“. Rovnako odkaz na vyjadrenie posudzovateľa\nnie je možné považovať za riadne odôvodnenie rozhodnutia, pretože takýto odkaz na vyjadrenie\nposudzovateľa nie je možné považovať za vyjadrenia správnej úvahy prvostupňového orgánu verejnej\nsprávy. Pokiaľ je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, takýto\nnedostatok spravidla bráni posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok. Vzhľadom na absenciu\nnáležitostí odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (i prvostupňového rozhodnutia orgánu\nverejnej správy), správny súd nemohol dôsledne preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia vo\nvzťahu k námietke žalobcov týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti\npoukazuje správny súd na judikatúru NS SR, z ktorej vyplýva, že pokiaľ správny súd vysloví zrušujúci\ndôvod podľa písm. d/ (nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok\ndôvodov), tento zrušujúci dôvod vylučuje súčasne vysloviť aj zrušujúci dôvod pre nesprávne právne\nposúdenie veci. Napriek uvedenému však správny súd vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho\nposúdenia náležitostí zámeru (žalobcovia namietali neexistenciu dvoch rôznych variantov v zámere)\nuviedol, že táto námietka je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. V žalobcom predloženom\nzámere sú opísané 2 varianty riešenia navrhovanej činnosti s uvedením ich odlišností, prvostupňový\norgán verejnej správy posúdil takto predložený zámer, pričom výsledkom zisťovacieho konania o\ntomto zámere bolo vydanie rozhodnutia, v ktorom orgán verejnej správy určil, že navrhovaná činnosť\nuvedená v zámere sa bude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Žalobcovia mali možnosť\npodať správnu žalobu o preskúmanie tohto rozhodnutia podľa príslušných ustanovení S.s,p., ak mali\nza to, že takéto rozhodnutie nemalo byť vydané z dôvodu nedostatku zákonom stanovených náležitostí\nzámeru (neexistencia variantného riešenia, resp. neexistencia dvoch variantov) a že mal byť zvolený\npostup podľa zákona č. 24/2006 Z. z. (t.j. vrátenie zámeru na doplnenie navrhovateľovi s určením\nrozsahu a lehoty na jeho doplnenie). Ak však žalobcovia túto skutočnosť (nedostatok náležitosti zámeru\nvo vzťahu k predpísanej požiadavke minimálne dvoch variantov) nenamietali a v zisťovacom konaní\n\nbolo vydané rozhodnutie, ktorého zákonnosť bola preskúmateľná správnym súdom, pričom žalobcovia\ntento prostriedok právnej ochrany nevyužili, správny súd v tomto preskúmavacom konaní, ktorého\npredmetom je preskúmanie zákonnosti Záverečného stanoviska, na túto namietanú skutočnosť nemôže\nprihliadať. Pokiaľ žalobcovia namietali, že prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy (Záverečné\nstanovisko), konkrétne jeho výrok, obsahuje nevykonateľné opatrenia, keď vykonanie navrhovanej\nčinnosti podmieňuje dohľadom „autorského environmentálneho dozoru“, ktorý nie je ako pojem v zákone\ndefinovaný a nie je zrejmé, kto by to mal byť a aké má kompetencie, námietku, že výrok nie je určitý,\njasný a zrozumiteľný, správny súd nepovažoval za dôvodnú. Prvostupňový orgán verejnej správy v bode\nVI.3. Záverečného stanoviska odporučil pre etapu prípravy realizácie a prevádzky navrhovanej činnosti\npodmienky a opatrenia, o.i. v bode 5: „Správne zapracovanie a naprojektovanie opatrení vyplývajúcich\nzo záverečného stanoviska vo všetkých etapách projektovania (DUR, DSP a DRS) dať odkontrolovať\na odsúhlasiť autorom nápravných environmentálnych opatrení (ďalej len „autorský environmentálny\ndozor“)“. Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňový orgán verejnej správy v Záverečnom stanovisku\nv cit. opatrení por. č. 5 pod pojmom autorský environmentálny dozor zaviedol „legislatívnu skratu“\npre účely Záverečného stanoviska, pričom obsah tohto pojmu správny súd považoval za dostatočne\nurčitý. Pokiaľ žalobcovia namietali, že Zámer aj Správu o hodnotení vypracovala tá istá osoba, aj túto\nnámietku správny súd považoval za nedôvodnú, pretože zo žiadneho ustanovenia zákona č. 24/2006 Z.\nz. nevyplýva, že by bol takýto postup v rozpore so zákonom. Z ust. § 31 ods. 2 vyplýva, že navrhovateľ\nv SOH činností je povinný rozpracovať všetky body uvedené v ods. 1 a v prílohe č. 11 primerane\ncharakteru navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, pričom podľa ods. 3 cit. ustanovenia navrhovateľ\nvykoná hodnotenie činností podľa prílohy č. 11 a rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti určenom\npodľa § 30 a SOH činností predloží príslušnému orgánu. Napokon, ani samotní žalobcovia v žalobe\nneoznačili konkrétne ustanovenie zákona č. 24/2006 Z. z., ktoré by takýto postup (t.j. že zámer i SOH\nvypracovala tá istá osoba) vylučovalo, resp. zakazovalo (napr. ako je to uvedené v ust. § 36 ods. 1 zákona\nč. 24/2006 Z. z., podľa ktorého odborný posudok navrhovanej činnosti môže vypracovať iba fyzická\nosoba alebo právnická osoba, ktorá je odborne spôsobilá podľa § 61, určená príslušným orgánom. Na\nvypracovaní odborného posudku sa nemôže podieľať osoba, ktorá sa podieľala na vypracovaní zámeru,\nsprávy o hodnotení činnosti alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti). Vo vzťahu k namietanému\nnesúladu navrhovanej činnosti s ÚPD VÚC BBSK správny súd uviedol, že predmetom konania podľa\nzákona č. 24/2006 Z. z., ktorého výsledkom je vydané Záverečné stanovisko, je posudzovanie vplyvov\nnavrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia ľudí, pričom podľa § 22 ods. 9 zákona\nč. 24/2006 Z. z. a prílohy č. 9 bod IV.12 zámer musí obsahovať: „posúdenie súladu navrhovanej\nčinnosti s platnou ÚPD a ďalšími relevantnými strategickými dokumentmi“. Jedná sa teda o jednu z\nnáležitostí zámeru, v ktorej sa má posúdiť súlad s územnoplánovacou dokumentáciou, nevyžaduje\nsa expressis verbis odstránenie prípadného nesúladu navrhovanej činnosti s územnoplánovacou\ndokumentáciou. Pre vydanie súhlasného Záverečného stanoviska zákon nestanovuje podmienku, že\nnavrhovaná činnosť musí byť v súlade s ÚPD (vyžaduje sa len posúdenie súladu navrhovanej činnosti\ns ÚPD). Uvedená skutočnosť bude relevantná pre rozhodnutia vydané v následnom povoľovacom\nkonaní (územné rozhodnutie, stavebné povolenie), pričom v prípade, ak navrhovaná činnosť nebude v\nsúlade s ÚPD, resp. s ďalšími strategickými dokumentmi a bude to podmienkou pre vydanie príslušných\nrozhodnutí, môže to mať za následok nevydanie príslušného rozhodnutia. Pokiaľ žalobcovia namietali,\nže žalovaný (i prvostupňový orgán verejnej správy) nesprávne právne vyhodnotili vec, keď predložené\nvyhodnotenie kumulatívnych vplyvov v konaní akceptovali, lebo podľa žalobcov v prílohe č. 2.2.11.\nSOH nie je vykonané dostatočné vyhodnotenie tejto skutočnosti, správny súd uviedol, že zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného (i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy) nebolo\nmožné na základe uvedenej námietky posúdiť, keďže príloha č. 2.2.11. k SOH sa v administratívnom\nspise predloženom žalovaným nenachádza. Napokon vo vzťahu k námietke žalobcov, že prvostupňový\norgán verejnej správy mal vziať do úvahy skutočnosť, že v čase posudzovania vplyvov navrhovanej\nčinnosti na životné prostredie prebiehal súbežne proces vyhlasovania území európskeho významu\n(o.i. Územie európskeho významu „Stredný tok Hrona“), avšak v Záverečnom stanovisku sa touto\nskutočnosťou prvostupňový orgán verejnej správy nezaoberal, správny súd uviedol, že touto odvolacou\nnámietkou sa nemohol zaoberať, keďže žalovaný sa touto odvolacou námietkou žalobcov v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia nezaoberal, a preto nie je zrejmé, ako túto skutočnosť na základe podaných\nodvolaní posúdil. V tejto súvislosti správny súd pre úplnosť uviedol, že pre posúdenie zákonnosti postupu\na rozhodnutia orgánu verejnej správy je nevyhnutné, aby správny súd mal k dispozícii administratívny\nspis žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy. Správnemu súdu však bol predložený\nneúplný administratívny spis, keďže v administratívnom spise sa nachádza Správa o hodnotení zámeru\nnavrhovanej činnosti, avšak bez niektorých príloh, v ktorých je uvedené riešenie, konkrétne chýbajú,\n\nresp. neboli pripojené čiastkové správy o hodnotení vplyvov: príloha č. 2.2.10. Posúdenie súladu MVE\ns koncepciou HEP, č. 2.2.11. Štúdia kumulatívnych vplyvov MVE, č. 2.2.12. Vyhodnotenie splnenia\nposudzovania podľa čl. 4.7. RSV, č. 2.2.17. Vplyv MVE na migračný biokoridor, a teda správny súd sa\nnemohol oboznámiť s obsahom týchto príloh a následne preskúmať rozhodnutie žalovaného (v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy) vo vzťahu k niektorým parciálnym námietkam\nžalobcov týkajúcim sa nesprávneho právneho posúdenia veci.\n14. Pokiaľ žalobcovia namietali, že prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v rozpore s ust.\n§ 33 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého má účastník konania právo vyjadriť sa ku všetkým\npodkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie, keď žalobcovia nemali\nmožnosť oboznámiť sa so stanoviskom VÚVH k materiálu „MVE Hronský Beňadik - podklady k žiadosti o\nprimárne posúdenie projektu podľa čl. 4.7. RSV zo dňa 06.02.2016“ a jeho závermi, ktoré stanovisko bolo\ndoručené prvostupňovému orgánu verejnej správy 27.04.2017 (t.j. tesne pred vydaním Záverečného\nstanoviska) a ktoré tvorilo jeden z podkladov Záverečného stanoviska, správny súd vyhodnotil túto\nnámietku ako dôvodnú, keď z administratívneho spisu nevyplýva, že by prvostupňový orgán verejnej\nsprávy umožnil žalobcom ako účastníkom konania oboznámiť sa s týmto stanoviskom, ani to, že\nby im bol predmetné stanovisko doručil. Predmetné stanovisko je odcitované v Záverečnej správe\n(prvostupňové rozhodnutie) a až doručením tohto prvostupňového rozhodnutia sa mohli žalobcovia\noboznámiť s jeho obsahom. Takýmto postupom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní\npred orgánom verejnej správy (§ 33 ods. 2 Správneho poriadku), ktoré mohlo mať za následok\nvydanie nezákonného rozhodnutia, čo predstavuje dôvod pre postup podľa § 191 ods. 1 písm. g)\nS.s.p. Navyše v administratívnom spise sa nachádza len časť predmetného stanoviska, konkrétne\nlen jeho nepárne strany (t.j. párne strany č. 2, 4, 6, 8 a 10 stanoviska chýbajú). V tomto kontexte\nneobstojí ani argumentácia žalovaného prezentovaná vo vyjadrení k žalobe, že postup prvostupňového\norgánu verejnej správy nemohol mať vplyv na práva účastníkov konania, keďže mali právo podať proti\nZáverečnému stanovisku odvolanie, resp. mali právo podať správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného.\n15. Proti tomuto rozsudku podal ďalší účastník 1. Hydro Development s.r.o. kasačnú sťažnosť. Namietal,\nže rozsudok nemá oporu v administratívnom spise, nakoľko pri oboznámení sa s ním nezistil, že by\nakákoľvek jeho časť nebola kompletná. Ďalej uviedol, že skutkové závery rozhodnutia krajského súdu\no nemožnosti preskúmania hodnotiaceho procesu orgánov verejnej správy nemajú oporu v žiadnych\nkonkrétnych zisteniach a porušeniach príslušných právnych predpisov, pretože žalobcami tvrdené vady\nrozhodnutí nie sú dané. Napadnuté rozhodnutie je výsledkom rozsiahleho procesu, nadväzujúceho na\npredchádzajúce stanoviská a posudzovania, preto žalobné dôvody uplatnené žalobcami sú v rozpore\ns požiadavkami predpokladanými S.s.p. pre to, aby došlo k zrušeniu rozhodnutí. Ako hlavný dôvod\nkasačnej sťažnosti uviedol nesprávne právne posúdenie spočívajúce v extenzívnom výklade žalobných\ndôvodov vo vzťahu k výsledku posudzovania a hodnotenia žiadosti sťažovateľa v konaní na správnom\norgáne prvého stupňa. Považoval za neakceptovateľné, aby sa žalovaný nemohol vysporiadať s\nodvolacími dôvodmi (rovnako tak činia odvolacie súdy) odkazom na textáciu rozhodnutia správneho\norgánu prvého stupňa, resp. iných podkladov. Odôvodnenie krajského súdu v tejto časti popiera bežnú\nprax a je v rozpore s § 59 ods. 2 správneho poriadku v nadväznosti na § 47 ods. 3 správneho poriadku,\nnakoľko nič neukladá žalovanému, aby postupoval inak, než sám učinil. Ďalej poukázal na to, že v čase\nrozhodnutia neexistovalo ,,územie európskeho významu“, ktorú skutočnosť už aj samotní žalobcovia\npotvrdili. Uvedenú žalobnú námietku tak nebolo možné považovať za dôvodnú. Mal za to, pokiaľ ide o\npodklad - vyjadrenie VÚVH toto nebolo predložené ako samostatný podklad rozhodnutia, ale výlučne\nako podklad k Správe o hodnotení, t.j. ako podklad podkladu, napriek skutočnosti, že správny orgán\nho v záverečnom stanovisku uvádza. Je pritom zrejmé, že tieto skutočnosti nemohli a nemali vplyv na\nrozhodovaciu činnosť správneho orgánu vo vzťahu k meritu rozhodovacieho procesu. Rovnako poukázal\nna to, že porovnanie jednotlivých variantov s variantom 0, t.j. s tým, aby sa nerealizovala navrhovaná\nčinnosť vyjadrený je, pretože variant 0 je ,,status quo“ a teda rozdiel je práve výsledok prípadných\nostatných variantov. Nakoľko ani z ustanovení, ktoré uvádzali žalobcovia, nevyplývajú kvalitatívne a\nkvantitatívne náležitostí, ktoré by mal návrh spĺňať tak, aby bolo definované variantné riešenie ,,podľa\nnázoru žalobcu“ v súlade s predmetnou právnou úpravou, resp. a contrario, v prípade neexistencie\ntýchto náležitostí by bolo možné určiť, či dané variantné riešenie je nedostatočné. Ďalej uviedol, že časť\ntýkajúca sa posúdenia podľa bodu 4.7. RSV je síce spôsobilá vzbudiť dojem, že sa jedná o podklad\nrozhodnutia, avšak vzhľadom na rozdielnosť posudzovania vo vzťahu k štádiu realizácie projektovej\nčinnosti - t.j. posudzovanie až v rámci povoľovacích činností je zrejmé a nepochybné, že tieto skutočnosti\n\nnemali vplyv na rozhodovaciu činnosť správneho orgánu v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. V súvislosti so\nzávermi krajského súdu tykajúcimi sa použitia správnej úvahy dal do pozornosti judikatúru súdov, napr.\nsp. zn. 8Sžh/2/2010, v zmysle ktorej správna úvaha je v súlade so zákonom vtedy, ak závery správneho\norgánu sú logické, neodporujú skutkovým zisteniam a sú odôvodnené. Žiadal preto, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n16. Žalobcovia vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sa nestotožnili s názorom, že je možné koncipovať\nodôvodnenie rozhodnutia o odvolaní doslovným prebratím argumentov prvostupňového orgánu a\nnavrhovateľa ako účastníka konania. Takýto postup je v rozpore s ust. § 47 ods. 2 v spojení s § 60a\nsprávneho poriadku. Odvolací orgán svojim postupom úplne rezignoval na svoju úlohu, danú mu v ust.\n§ 59 ods. 1 správneho poriadku. Ďalej poukázali na to, že skutkový základ vyhlasovania navrhovaného\nchráneného územia ,,Stredný tok Hrona“ nepochybne súvisí s navrhovanou malou vodnou elektrárňou\na touto otázkou sa orgány verejnej správy mali v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie\nzaoberať a nemali ju ignorovať. Argumentáciu sťažovateľa ohľadom podkladu rozhodnutia, ktorým boli\naj ,,Závery vyplývajúce zo stanoviska VÚVH k materiálu ,,Malá vodná elektráreň Hronský Beňadik podklady k žiadosti o primárne posúdenie projektu podľa čl. 4.7. rámcovej smernice o vode: zo dňa\n6.2.2016“ považovali žalobcovia za účelovú, keď je nepochybné, že prvostupňový orgán považoval\ntieto závery za poklad svojho rozhodnutia, nakoľko ich ako podklad uviedol vo svojom rozhodnutí.\nS argumentáciou sťažovateľa by bolo možné súhlasiť iba v prípade, ak by prvostupňový orgán tieto\nzávery nepovažoval za podklad pre vydanie rozhodnutia. Taktiež poukázali na odôvodnenie rozsudku\nkrajského súdu týkajúce sa absencie vyhodnotenia a porovnania odsúhlaseného variantu s nulovým\nvariantom z hľadiska jej vplyvov na životné prostredie. Mali za to, že uvedený dôvod sa netýka\nkvalitatívnych a kvantitatívnych náležitostí jednotlivých variantov z hľadiska zákonných požiadaviek,\nako sa mylne domnieval sťažovateľ, ale týka sa absencie vyhodnotenia nulového variantu z pohľadu\nvýsledku posudzovania vplyvov na životné prostredie, Pritom samotná správa o hodnotení činnosti,\nako najdôležitejší podklad rozhodnutia v procese posudzovania túto úvahu výslovne vyžadovala.\nS poukazom na uvedené preto žiadali, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť\nsťažovateľa ako nedôvodnú zamietol.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný, postupom podľa § 452 a nasl. S.s.p.\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a\ndospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa §\n455 S.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 S.s.p.).\n18. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n19. Podľa § 438 ods. 1 S.s.p., kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského\nsúdu.\n20. Podľa § 454 S.s.p., na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n21. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým podľa § 191 ods. 1\npísm. d) a g) S.s.p. rozhodnutie žalovaného č. OU-BB- OOP3-2017/023141-005 zo dňa 24.10.2017 a\nrozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č. OU-ZC-OSZP-2017/000181 zo dňa 25.05.2017\nzrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.\n22. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie účastníkov (špecifikovaných vo výrokovej časti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy) podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku\nzamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým na základe výsledku procesu\nposudzovania podľa § 37 zákona č. 24/2006 Z. z. v súlade s § 46 a § 47 správneho poriadku vydal\nzáverečné stanovisko pre sťažovateľa k výstavbe a následne prevádzke navrhovanej činnosti ,, Malá\nvodná elektráreň Hronský Beňadik“na rieke Hron v r. km 85,3, v k.ú. O. potvrdil.\n\n23. Vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti sa kasačný súd primárne zaoberal námietkou\nsťažovateľa týkajúcou sa záveru krajského súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý\nzáver viedol správny súd k zrušeniu rozhodnutia postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p.\nSťažovateľ nestotožňujúc sa s názorom krajského súdu považoval za neakceptovateľné, aby sa\nžalovaný nemohol vysporiadať s odvolacími dôvodmi (keď rovnako tak činia odvolacie súdy) odkazom na\ntextáciu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, resp. iných podkladov. Odôvodnenie krajského\nsúdu podľa jeho názoru v tejto časti popiera bežnú prax a je v rozpore s § 59 ods. 2 správneho\nporiadku v nadväznosti na § 47 ods. 3 správneho poriadku, keďže nič neukladá žalovanému, aby\npostupoval inak, než sám učinil. Kasačný súd túto námietku sťažovateľa nepovažoval za dôvodnú.\nV prvom rade je potrebné uviesť, že za nedostatočne odôvodnené sa okrem iného považuje aj\nrozhodnutie alebo opatrenie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy\npri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posúdení veci atď. Zákonná úprava odôvodnenia správneho\nrozhodnutia je vymedzená v ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, pričom v súlade s § 60a správneho\nporiadku sa vzťahuje i na rozhodnutia vydané v odvolacom administratívnom konaní. Zákonodarca\nv ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku stanovil rozsah, v akom je správny orgán povinný svoj\nvýrok odôvodniť tak, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli\npodkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu\núvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi\na námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Zároveň z ust. §\n59 ods. 1 správneho poriadku vyplýva, že odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom\nrozsahu. Z uvedeného vyplýva, že orgán verejnej správy rozhodujúci o opravnom prostriedku je povinný\nv odôvodnení svojho rozhodnutia presvedčivým a zrozumiteľným spôsobom predostrieť účastníkom\nkonania vlastné úvahy, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o opravnom prostriedku vrátane vyhodnotenia\na posúdenia ne/dôvodnosti odvolacích námietok. I podľa názoru kasačného súdu postup žalovaného\npri odôvodnení jeho rozhodnutia z hľadiska dodržania zákonnom stanovených kritérií na odôvodnenie\nrozhodnutia nemohol obstáť, keď v odôvodnení iba mechanicky popísal priebeh administratívneho\nkonania, uviedol podklady prvostupňového rozhodnutia, odvolacie dôvody a k týmto odvolaniam pričlenil\nvyjadrenia prvostupňového orgánu verejnej správy, spracovateľa Odborného posudku a navrhovateľa\n(sťažovateľa). Vloženie predmetných vyjadrení do odôvodnenia rozhodnutia nemožno považovať za\nprezentáciu vlastných úvah, ktoré žalovaného viedli k záveru o nedôvodnosti odvolacích námietok.\nKasačný súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poznamenať, že rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy rozhodujúceho o opravnom prostriedku, ktorý sa v časti svojho rozhodnutia stotožní so závermi\norgánu verejnej správy prvého stupňa, na tieto závery odkáže, vysloví s nimi súhlas a do svojho\nrozhodnutia ich prevezme nie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V predmetnej veci však\nz odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nielenže nevyplývajú jeho vlastné úvahy, ktorého ho viedli k\nvydaniu rozhodnutia, ale ani to, či prevzaté argumenty prvostupňového správneho orgánu a ďalších\nsubjektov považuje za také, s ktorými sa stotožňuje a z tohto dôvodu na ne odkazuje. Uvedený\npostup žalovaného tak vyvoláva u účastníkov konania, ktorí využili právo podať opravný prostriedok\noprávnené pochybnosti o tom, či bol naplnený účel odvolacieho konania, t.j. či došlo k preskúmaniu nimi\nnapadnutého rozhodnutia tak ako to predpokladá § 59 ods. 1 správneho poriadku.\n24. Sťažovateľ ďalej namietal, že v čase rozhodnutia správneho orgánu neexistovalo ,,územie\neurópskeho významu“, ktorú skutočnosť už aj samotní žalobcovia potvrdili a preto uvedenú žalobnú\nnámietku nebolo možné považovať za dôvodnú. Kasačný súd k tejto námietke uvádza, že podľa\nprávneho názoru žalobcov sa mal prvostupňový orgán verejnej správy v procese posudzovania vplyvov\nnavrhovanej činnosti zaoberať prebiehajúcim procesom aktualizácie území európskeho významu podľa\nZákona o ochrane prírody, súčasťou ktorého bolo aj navrhnuté Územie európskeho významu „Stredný\ntok Hrona“. Tvrdili, že na toto územie európskeho významu má navrhovaná činnosť vplyv a zasahuje\ndoň vzhľadom k prekryvu plánovaného vzdutia MVE s hranicami predmetného územia, pričom žalovaný\nsa k tejto námietke vôbec nevyjadril. V tejto spojitosti je potrebné poukázať na to, že dôvodom, ktorý\nsprávny súd viedol k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia bola práve skutočnosť, že v\njeho odôvodnení absentovalo posúdenie a vyhodnotenie tejto námietky. Inými slovami krajský súd tento\nzáver nezaložil na vecnom posúdení námietky týkajúcej sa existencie Územia európskeho významu\n„Stredný tok Hrona“ a možných negatívnych vplyvov navrhovanej činnosť naň, ale na nedostatku\nodôvodnenia správneho rozhodnutia v tejto časti. Navyše tým, že žalovaný sa s touto námietkou žiadnym\nspôsobom nevysporiadal, nebolo ani možné pristúpiť k preskúmaniu správnosti právneho posúdenia\ntejto otázky žalovaným. Krajský súd pri vyhodnotení vyššie uvedenej žalobnej námietky ako dôvodnej\npreto postupoval správne.\n\n25. Sťažovateľ taktiež vytýkal krajskému súdu nesprávne právne posúdenie a vyhodnotenie ako\ndôvodnej námietky žalobcov, ktorou namietali, že orgán verejnej správy prvého stupňa nepostupoval\nv súlade s ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku, keď im neumožnil oboznámiť sa s vyjadrením VÚVH\nk materiálu „MVE Hronský Beňadik - podklady k žiadosti o primárne posúdenie projektu podľa čl. 4.7.\nRSV zo dňa 06.02.2016“ a jeho závermi, ako jedného z pokladov pre vydanie Záverečného stanoviska.\nKasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku je správny orgán\npovinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia\nmohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. V predmetnej\nveci je nepochybné, že orgán verejnej správy prvého stupňa si v konaní obstaral okrem iného aj\nvyjadrenie VÚVH, týkajúce sa posúdenia navrhovaného projektu podľa čl. 4.7 smernice 2000/60/ES,\nkeď toto posúdenie malo byť aj v zmysle samotného Záverečného stanoviska podmienkou/odborným\npodkladom pre povoľovacie konanie - rozhodovanie o umiestnení stavby, t.j. ďalšie štádium konania,\nnadväzujúce na posudzovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Posúdenie navrhovanej činnosti\npodľa čl. 4.7 smernice 2000/60/ES sa tak nerealizovalo v predmetnom konaní, t.j. v režime zákona č.\n24/2006 Z. z. Z tohto hľadiska preto vyjadrenie VÚVH pokiaľ ide o požiadavku na posúdenie projektu\npodľa čl. 4.7 smernice 2000/60/ES nemalo a ani nemohlo mať žiaden vplyv na výsledok posudzovacej\nčinnosti orgánu verejnej správy prvého stupňa ako takej. Kasačný súd nespochybňuje, že správny orgán\nvo svojom rozhodnutí - záverečnom stanovisku ako jeden z podkladov uviedol aj vyjadrenie VÚVH, ktoré\nsa týkalo posúdenia projektu podľa čl. 4.7 smernice 2000/60/ES, keď potrebu tohto posúdenia formuloval\nako súčasť (následných) opatrení spojených s realizáciou navrhovanej činnosti. Správny orgán tak\npri vydaní záverečného stanoviska zohľadnil aj vyjadrenie VÚVH, avšak pre vydanie rozhodnutia záverečného stanoviska vo veci posúdenia navrhovanej činnosti podľa zákona č. 24/2006 Z. z. z vyššie\nuvedených dôvodov nebol takým podkladom, ktorý by mal vplyv na výsledok tohto posudzovacieho\nprocesu. Za tohto stavu preto nedoručenie vyjadrenia VÚVH žalobcom nebolo možné považovať za takú\nvadu, ktorá by mala závažný negatívny dopad na práva žalobcov a sama o sebe by zakladala dôvod na\nzrušenie napadnutého rozhodnutia. Kasačný súd sa preto v tomto smere nestotožnil s argumentáciou\nsprávneho súdu týkajúcou sa porušenia § 33 ods. 2 správneho poriadku, v ktorom vzhliadol dôvod na\nzrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p. Rovnako je však potrebné uviesť,\nže pokiaľ toto pochybenie orgánu verejnej správy prvého stupňa žalobcovia namietali v odvolacom\nkonaní, bolo povinnosťou žalovaného sa touto námietkou vo svojom rozhodnutí zaoberať.\n26. Záverom musel kasačný súd prisvedčiť argumentácii krajského súdu, ktorý za nedostatočne\nodôvodnené považoval vyhodnotenie a porovnanie schváleného variantu s tzv. nulovým variantom, t.j.\nposúdenie a vyhodnotenie navrhovanej činnosti z hľadiska jej vplyvov na životné prostredie v prípade, ak\nby nedošlo k jej realizácii. Táto požiadavka vyplývala zo samotnej správy o hodnotení, ako podkladu pre\nvydanie záverečného stanoviska, keď z jej obsahu vyplynul ako do úvahy prichádzajúci aj nulový variant.\nOrgány verejnej správy vo svojich odôvodneniach však nepredostreli v tejto súvislosti žiadne úvahy, ktoré\nich viedli k uprednostneniu schváleného variantu pred nulovým variantom, s ktorým výslovne počítala\naj správa o hodnotení. Inými slovami pokiaľ orgány verejnej správy pri posúdení navrhovanej činnosti\nz hľadiska vplyvov na životné prostredie uprednostnili odsúhlasený variant, bolo namieste zdôvodniť i\nto, z akých dôvodov prevážil záujem na realizácii navrhovanej činnosti, resp. pozitívny vplyv na výrobe\nelektrickej energie nad možnými negatívnymi dopadmi vyplývajúcimi z tejto činnosti.\n27. Kasačný súd po vyhodnotení kasačných dôvodov sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že\nnezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov\nvo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania,\nuvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť podľa\n§ 461 S.s.p. zamietol.\n28. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 467 ods. 1\nS.s.p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že v kasačnom konaní úspešným žalobcom priznal\nnáhradu trov kasačného konania voči sťažovateľovi. Kasačný súd tak vychádzal z uplatnenia zásady\núspechu v konaní, keď sťažovateľ (ako ďalší účastník 1.) v kasačnom konaní úspešný nebol (jeho\nkasačná sťažnosť bola zamietnutá) a preto mu právo na náhradu trov kasačného konania neprináleží.\nVzhľadom na to, že sa domáhal zrušenia rozsudku krajského súdu, ktorým bolo vyhovené žalobcom\n\nnemožno dospieť inému záveru, ako tomu, že v kasačnom konaní vystupoval sťažovateľ na strane\nžalovaného proti žalobcom. Z tohto hľadiska boli teda žalobcovia v kasačnom konaní úspešní a preto im\nvzniklo právo voči sťažovateľovi na náhradu trov kasačného konania. Naopak žalovaný, ktorý v konaní\npred krajským súdom neuspel, v kasačnom konaní procesne úspešný nebol a právo na náhradu trov\nkasačného konania mu neprináleží. Ďalším účastníkom kasačný súd náhradu trov kasačného konania\ns poukazom na § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 169 S.s.p nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní\nnebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli.\n29. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}