{"guid": "82b53db6-b618-4569-a1a2-6e0ad0544c8b:40b42738-d7c7-4871-a594-f2fae3442b82", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6017200728.2", "spisova_znacka": "1Sžk/49/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/49/2019 z 23. 2. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. februára 2021, sp. zn. 1Sžk/49/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:6017200728.2", "identifikacne_cislo": "6017200728", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2021-02-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/40b42738-d7c7-4871-a594-f2fae3442b82", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6017200728.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6017200728.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:6017200728.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžk/49/2019\n6017200728\n23. 02. 2021\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSR:2021:6017200728.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Mariána Trenčana a členov\nsenátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci žalobcu (v konaní\nsťažovateľ) : C.. M. P., P. XX, E., proti žalovanému : Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby\na bytovej politiky, Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1.) W.. G.\nŠ., bytom P. Č.. XXXX/XX, XXX XX J. J., právne zast. JUDr. Zuzanou Falisovou, advokátkou, Nám Š.\nMoyzesa 2, 974 01 Banská Bystrica, 2.) I.. B. Š., bytom P. Č.. XXXX/XX, XXX XX J. J., právne zast.\nJUDr. Zuzanou Falisovou, advokátkou, Nám Š. Moyzesa 2, 974 01 Banská Bystrica, 3.) C.. X. P., bytom\nP. Č.. XX, XXX XX E., 4.) I. C., bytom C. Č.. XXX/XX, XXX XX E., 5.) I. C., bytom C. Č.. XXX/XX, XXX\nXX E., 6.) G. C., bytom C. Č.. XXX/XX, XXX XX E., 7.) Š. Y., bytom P. Č.. XXX/XX, XXX XX J. J., 8.)\nI. Y., bytom P. Č.. XXX/XX, XXX XX J. J., 9.) E. Š., SET projekt s.r.o., so sídlom Priemyselná, areál\nZSNP 12, 965 01 Žiar nad Hronom, 10.) W.. C. J., SET projekt s.r.o., so sídlom Priemyselná, areál\nZSNP 12, 965 01 Žiar nad Hronom, 11.) X. X., bytom Ľ. Č.. XX, XXX XX E., 12.) KACHNIC s.r.o., so\nsídlom Pionierska č. 10, 990 01 Veľký Krtíš, 13.) Y. D. F., so sídlom P. Č.. XX, XXX XX E., 14.) C. C.,\nbytom C. Č.. XXX/XX, XXX XX E., 15.) C. B., bytom P.O. Č.. XX, XXX XX, 16.) Ž. W., Ľ. XXX/XX, XXX\nXX E., 17.) I. T., P. XXX/XX, XXX XX E., 18.) C. T., C. XXX/XX. XXX XX J. J. o kasačnej sťažnosti\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/161/2017-220 zo dňa 29. mája 2019,\nv konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného OU-BB-OVBP2-2017/029778-4,DD zo dňa\n24. októbra 2017, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Rozhodnutím č. OcÚ-265/2017/Gy-roz ev. č.: 5/2017 zo dňa 12.7.2017 Obec Vlkanová ako stavebný\núrad (ďalej len „stavebný úrad\") v zlúčenom územnom a stavebnom konaní, na návrh stavebníkov W..\nG.S. Š. a I.. B. Š. (ďalej len „stavebníci\"), podľa § 39a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní\na stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon\"), povolila umiestniť\nstavbu „Samostatne stojaci rodinný dom\" v obci E. v k. ú. E. na pozemku parc. KN-C č. XXX/X (B.\nČ.. XXXX), s prípojkami NN vody a kanalizačnej prípojky s hospodárskou budovou, prístreškom pre\nauto, so spevnenou plochou a s oplotením na pozemku; zároveň v zmysle § 66 stavebného zákona\na § 10 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa\nvykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z.z.\") povolila\n\nstavbu uskutočniť v rozsahu, spôsobom a za podmienok stanovených v rozhodnutí. Stavebný úrad\nrozhodol zároveň o námietkach účastníkov konania, medzi ktorými boli i námietky žalobcu.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2017/029778-4, DD zo dňa 24.10.2017 (ďalej aj\n„rozhodnutie žalovaného\") postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok\") v odvolacom konaní zamietol odvolania\nW.. S. J., C.. X. P. a žalobcu a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. Vysporiadal sa s odvolacími\nnámietkami, týkajúcimi sa odstupu rodinného domu stavebníkov od existujúcich rodinných domov\nnachádzajúcich sa na pozemkoch parc. KN-C č. XXX/X, XXX/X S. XXX/X, otázok spojenia územného\na stavebného konania, poukázal na stavebníkmi predložený svetlo-technický posudok vypracovaný za\núčelom posúdenia vplyvu plánovanej výstavby rodinného domu na preslnenie okolitých bytov.\nII. Konanie pred krajským súdom\n3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v\nBanskej Bystrici (ďalej len „správny súd\" alebo „krajský súd\") a navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť\na vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n4. V správnej žalobe žalobca namietal porušenie povinnosti stavebného úradu v zmysle § 39a ods. 1\nstavebného zákona vyznačiť umiestnenie stavby v grafickej prílohe územného rozhodnutia, v dôsledku\nčoho niektorí účastníci konania nemajú podľa žalobcu vedomosť o reálnom umiestnení stavby a možnosť\nkvalifikovane sa rozhodnúť, či využijú opravné prostriedky voči rozhodnutiu. Ďalej namietal nesprávne\npoučenie účastníkov konania v rozhodnutí stavebného úradu, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia\nžalovaného a chýbajúcu právna úvaha k jednotlivým odvolacím námietkam, ako aj nedostatočné\nvyhodnotenie dôkazov vo vzťahu k zásahu do práv osôb dotknutých povolenou stavbou.\n5. Ostatní účastníci administratívneho konania sa s argumentáciou žalobcu nestotožnili.\n6. Žalovaný navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom vyjadril nesúhlas so žalobnými\nbodmi, ktorý zdôvodnil v súlade so závermi žalobou napadnutého rozhodnutia.\n7. Krajský súd po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní vyhlásil dňa 29.5.2019 rozsudok, ktorým\nžalobu zamietol a žalobcovi ani ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov nepriznal.\n8. K žalobným bodom uviedol, že žalobca nepreukázal, akým spôsobom zasiahla do jeho subjektívnych\npráv tvrdená nezákonnosť rozhodnutia o umiestnení stavby spočívajúca v absencii vyznačenia\numiestnenia stavby v grafickej prílohe územného rozhodnutia. S ohľadom na obsah administratívneho\nspisu i vyjadrení žalobcu považoval krajský súd za jasné, že sám žalobca o presnom umiestnení stavby\nvedel, pričom táto skutočnosť nebola v rámci administratívneho konania sporná.\n9. Namietané nesprávne poučenie účastníkov konania v prvostupňovom rozhodnutí o možnosti súdneho\npreskúmania rozhodnutia v zmysle § 244 ods. 2 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov, po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, taktiež podľa\nsprávneho súdu nespôsobuje žiadny zásah do žalobcových subjektívnych práv. Krajský súd ďalej\npoukázal na súlad namietaných odstupových vzdialeností povolených stavieb od hranice pozemku, resp.\nod existujúcich rodinných domov, s vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č.\n532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu\na o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou\npohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. č. 532/2002 Z.z.\"), ako aj na to, že sám žalobca neuviedol,\nakým spôsobom umiestnená stavba zasiahla do jeho práva na pohodu bývania. Správny súd tiež\nkonštatoval, že povolená výstavba svojou polohou a výškou negatívne neovplyvní preslnenie okolitých\nexistujúcich bytov a vyhovuje požiadavkám STN 730580 na denné osvetlenie obytných miestností a\nmiestností s dlhodobým pobytom osôb.\nIII. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného\n10. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ\") včas kasačnú sťažnosť z\ndôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej\n\nlen „S.s.p.\"), namietajúc, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\nNavrhol rozsudok zmeniť tak, že sa zruší rozhodnutie žalovaného i stavebného úradu a vec sa vráti na\nďalšie konanie.\n11. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal nesprávne vyhodnotenie jeho námietky o porušení § 39a\nods. 1 stavebného zákona chýbajúcim vyznačením umiestnenia stavby v grafickej prílohe územného\nrozhodnutia. Uviedol, že projektová dokumentácia k stavbe mu nebola doručená a preto ani on nemá\nvedomosť o reálnom umiestnení stavby; nemohol sa preto vyjadriť k nesúhlasu s ním, prípadne využiť\nopravné prostriedky voči prvostupňovému rozhodnutiu. Namietal, že sa nemohol oboznámiť s grafickou\nprílohou rozhodnutia, nakoľko táto nebola doposiaľ vytvorená a nevie posúdiť, ktorá listina zo správneho\nspisu má byť považovaná za listinu nahrádzajúcu grafickú prílohu. Nejedná sa podľa názoru sťažovateľa\no formálne pochybenie, ktoré by malo byť nahradené aktivitou účastníkov konania spočívajúcou v\nmožnosti nahliadnuť do spisu v zmysle § 23 ods. 1 správneho poriadku.\n12. Sťažovateľ poukázal na stanovisko Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej\nrepubliky zo dňa 2.4.2004, z ktorého má okrem iného vyplývať, že pri umiestňovaní stavieb je\nvždy potrebné vyhodnotiť možnosti zastavania susedných pozemkov s cieľom vytvárania rovnakých\npodmienok pre umiestnenie susedných stavieb a tiež možností údržby stavieb a užívania priestoru medzi\nstavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činností, ktoré súvisia s funkčným využívaním\núzemia. Mal za to, že je potrebné v rámci stavebného konania zabezpečiť rovnocennosť podmienok\npre umiestnenie susedných stavieb, pričom umiestnenie povoľovanej stavby je podľa jeho názoru v\npríkrom rozpore s touto zásadou. Má to byť dané tým, že stavebník navrhol umiestniť svoju stavbu\nv blízkosti radovej zástavby, teda na severe svojho pozemku, pričom podľa technickej dokumentácie\ndosiahol pre svoju stavbu a priľahlé plochy (záhradu a terasu) úplný svetelný komfort po celý deň (južná a\nzápadná časť pozemku), čím ale na druhej strane dochádza k zatieneniu susedných pozemkov, vrátane\nsťažovateľovho pozemku parc. č. XXX/X.\n13. V tejto súvislosti sťažovateľ namietal, že správny súd neanalyzoval ustanovenia spomenutého\nstanoviska a neaplikoval ho, oprel sa iba o konštatovanie dodržania minimálnych odstupových\nvzdialeností a minimálnych hodnôt; a tiež príslušných STN, pričom sa nezaoberal návrhom sťažovateľa\nna vykonanie dôkazu ohliadkou medzičasom už postavenej nehnuteľnosti stavebníkov vo fáze hrubej\nstavby, za účelom preverenia jeho tvrdení. Reálnou ohliadkou mohli byť podľa sťažovateľa zistené\nskutočné údaje potrebné pre rozhodnutie vo veci. Trval na tom, že umiestnením stavby stavebníka\ndošlo k výraznému nepomeru insolácie jeho nehnuteľnosti k insolácii nehnuteľnosti stavebníka v smere\npohody bývania, ktorá v sebe zahŕňa nielen pohodu bývania v byte, resp. rodinnom dome, ale aj\npriľahlých pozemkoch - záhradách, ktoré slúžia účelu hlavnej nehnuteľnosti.\n14. Sťažovateľ tiež poukázal na to, že správny súd prehliadol, že zo strany stavebného úradu neboli\nv zmysle § 3 ods. 4 správneho poriadku vykonané úkony smerujúce k pokusu o zmierne vybavenie\nveci. Správny súd sa tiež podľa sťažovateľa nevysporiadal s jeho námietkami ohľadom chýbajúcich\nnáležitostí odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, v ktorom absentujú právne úvahy, ktorými sa správny\norgán riadil pri zamietaní jeho námietok. Následne ani v rozhodnutí správneho súdu nie sú podľa\nsťažovateľa uvedené právne úvahy, ktorými bol súd vedený pri rozhodovaní, vynechal niektoré jeho\nnámietky, obmedzil sa len na konštatovanie o nepreukázaní porušenia sťažovateľových subjektívnych\npráv. Rozhodnutie správneho súdu preto sťažovateľ považoval za arbitrárne a nepreskúmateľné.\n15. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. K jednotlivým\nsťažnostným bodom uviedol, že vzhľadom na splnenie zákonných podmienok a pomery v území spojil\nstavebný úrad konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním. Preto stavebníci v zmysle § 8 ods. 2\npísm. b/ vyhlášky č. 453/2000 Z.z. k žiadosti o stavebné povolenie priložili iba projektovú dokumentáciu\nna stavebné povolenie. Po vydaní stavebného povolenia stavebný úrad jedno overené vyhotovenie\nprojektovej dokumentácie zaslal stavebníkom a druhé si ponechal a je súčasťou spisového materiálu.\nUviedol, že ak sa stavba povoľuje v spojenom územnom a stavebnom konaní, stavebníci predkladajú\nstavebnému úradu projektovú dokumentáciu stavby v súlade s § 9 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorá je\nvypracovaná na vyššom stupni (t. j. podrobnejšom a rozsiahlejšom), ako býva vypracovaný situačný\nvýkres predkladaný k samostatnému územnému konaniu. Preto sa grafická príloha k stavebnému\npovoleniu neprikladá. Z uvedených dôvodov nedošlo podľa žalovaného k porušeniu § 39a ods. 1 a § 67\nods. 1 stavebného zákona v spojení s § 8 ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 453/2000 Z.z.\n\n16. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením sťažovateľa, že niektorí účastníci (vrátane neho) nemali vedomosť\no reálnom umiestnení stavby a nemali možnosť sa vyjadriť k prípadnému nesúhlasu s jej umiestnením,\nnakoľko stavebný úrad v oznámení o začatí konania zo dňa 26.5.2017 oboznámil účastníkov s\numiestnením rodinného domu aj hospodárskej budovy, uviedol odstupové vzdialenosti od hraníc\nsusedných pozemkov a nakoľko upustil od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania v zmysle\n§ 61 ods. 2 stavebného zákona, určil lehotu 7 pracovných dní účastníkom na uplatnenie námietok a\npripomienok s tým, že na neskôr podané námietky sa neprihliadne. Poučil zároveň účastníkov, kde je\nmožné nahliadnuť do podkladov rozhodnutia. Toto oznámenie doručil účastníkom konania do vlastných\nrúk. V rozhodnutí stavebný úrad v zmysle § 66 ods. 3 písm. a/ stavebného zákona uviedol odstupové\nvzdialenosti od hraníc susedných pozemkov. Jeho postupom nedošlo podľa žalovaného k porušeniu\nzákona a účastníkom konania nebola odňatá možnosť vyjadriť sa k predmetnému konaniu a objektívne\nsa rozhodnúť, či využijú opravné prostriedky proti rozhodnutiu alebo nie. Žalovaný tiež citoval tú časť\nkasačnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ uviedol, že preštudoval technickú dokumentáciu a má za to, že\numiestnenie stavby je v rozpore so zásadou, na ktorú sa odvolával, z čoho je zrejmé, že si sťažovateľ\nodporuje, keď zároveň uvádza, že nemá vedomosť o reálnom umiestnení stavby.\n17. Žalovaný ďalej poukázal na to, že navrhovaným umiestnením stavby rodinného domu vznikne medzi\nstavbami rodinných domov nachádzajúcich sa na pozemkoch parc. KN-C č. XXX/X, XXX/X S. XXX/\nX a stavbou stavebníkov priestor široký viac ako 7 metrov, pričom rodinný dom stavebníkov bude v\nodstupovej vzdialenosti 3,5m od spoločnej hranice s pozemkami parc. KN-C č. XXX/X, XXX/X, XXX/X,\nv dôsledku čoho sú dodržané jednotlivé ustanovenia § 6 vyhlášky č. 532/2000 Z.z.\n18. Žalovaný tiež upozornil na stavebníkmi predložený svetlo-technický posudok vypracovaný\nspoločnosťou 3S - Projekt, s. r. o. (Ing. Zsolt Straňák, autorizovaný stavebný inžinier) zo dňa 5.10.2017,\npodľa záverov ktorého vplyv plánovanej výstavby rodinného domu stavebníkov vyhovuje požiadavkám\ntechnických noriem na preslnenie okolitých bytov a na denné osvetlenie okolitých obytných miestností a\nmiestností s dlhodobým pobytom osôb, pričom plánovaná výstavba svojou polohou a výškou negatívne\nneovplyvní preslnenie ani denné osvetlenie okolitých bytov a miestností. Žalovaný zároveň uviedol, že\ntechnické normy ani stavebný zákon a jeho vykonávacia vyhláška neriešia tienenie priľahlých pozemkov,\ndvorov, záhrad a podobne. Z právnej úpravy stavebného zákona tiež výslovne nevyplývajú podmienky\nzabezpečenia pohody bývania a posúdenie vplyvu budúcej stavby na pohodu bývania odvolateľov\nponecháva zákonodarca na správnom uvážení stavebného úradu. Z preložených stanovísk dotknutých\norgánov ani zo svetlo-technického posudku podľa žalovaného nevyplýva, že by predmetná stavba\nnegatívne ovplyvňovala rodinný dom sťažovateľa. Poukázal na tom, že sťažovateľ na podporu svojich\ntvrdení nepredložil stavebnému úradu ani žalovanému hodnoverný dôkaz o svojich tvrdeniach a to\nsvetlo-technický posudok vypracovaný oprávnenou osobou v zmysle stavebného zákona.\n19. Sťažovateľ v písomnej reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na svojej námietke o grafickej prílohe\nako obligatórnej náležitosti rozhodnutia a zaujal názor, že ani ustanovenia vyhlášky č.453/2000 Z.z., na\nktoré sa žalovaný odvoláva, nesmú modifikovať text zákona ako normy vyššej právnej sily. Vydaním\nrozhodnutia stavebného úradu bez zákonných náležitostí teda podľa sťažovateľa došlo k zásahu do\njeho subjektívnych práv.\nIV. Závery kasačného súdu\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach\nsťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná\nsťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.)\na že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 S.s.p.), vo\nveci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol.\n21. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť dôvodnosť\ntvrdenia sťažovateľa o porušení zákona nepripojením grafickej prílohy s vyznačením umiestnenia stavby\nk rozhodnutiu stavebného úradu, ďalej správnosť vyhodnotenia námietok sťažovateľa vo vzťahu k\nzachovaniu požiadaviek na denné preslnenie jeho stavby a pohody bývania a návrhu na ich preverenie\nohliadkou samotným správnym súdom.\n\n22. Sťažnostným bodom namietajúcim nedostatočné vyhodnotenie sťažovateľom vytýkanej\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre chýbajúce právne úvahy vedúce k zamietnutiu jeho\nodvolacích námietok v administratívnom konaní sa kasačný súd nemohol podrobnejšie venovať,\npretože tieto námietky (či skôr subjektívne pocity sťažovateľa) neboli dostatočne konkretizované, aby\nmohli byť predmetom kasačného konania. Tu treba zdôrazniť, že aj keď sťažovateľ postavil svoju\nkasačnú sťažnosť na sťažnostnom dôvode o nesprávnom právnom posúdení veci krajským súdom,\nv naznačenom smere neuviedol právne posúdenie, ktoré považuje za nesprávne, ani to, v čom\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia spočíva, čo je povinnou náležitosťou kasačnej sťažnosti v\nprípade uplatnenia tohto sťažnostného dôvodu (§ 440 ods. 2 S. s. p.).\n23. Pokiaľ ide o sťažnostný bod týkajúci sa porušenia § 39a ods. 1 stavebného zákona, túto žalobnú\nnámietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú z toho pohľadu, že sťažovateľ nepreukázal, ako táto\nnamietaná skutočnosť zasiahla do jeho subjektívnych práv, keďže v administratívnom konaní bolo\nnesporné, že o skutočnom umiestnení stavby sťažovateľ vedel, pričom všetky písomnosti mu ako\núčastníkovi konania boli doručované.\n24. Krajský súd sa nemýlil, keď vychádzal zo skutočnosti, že účelom súdneho preskúmania rozhodnutia\norgánu verejnej správy je predovšetkým ochrana subjektívnych práv účastníka správneho konania.\nZásah do práv, právom chránených záujmov alebo povinností je totiž podmienkou prístupu účastníka\nsprávneho konania k správnemu súdu, pretože zákon spája procesnú legitimáciu na podanie správnej\nžaloby výlučne so zásahom do subjektívnych práv (§ 177 ods. 1, 2, § 178 ods. 1 S. s. p.). Účastník\nadministratívneho konania teda nie je oprávnený prevziať na seba úlohu akéhosi strážcu zákonnosti\npostupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Oprávnenie obrátiť sa na správny súd má len s takou\nnámietkou o porušení zákona v postupe alebo rozhodnutí správneho orgánu, ktorá sa ho priamo dotýka,\nteda zasahuje do jeho právneho postavenia.\n25. Z tohto pohľadu bolo posúdenie predmetnej otázky zo strany správneho súdu v medziach zákona.\nKasačný súd len doplní, že v zlúčenom územnom a stavebnom konaní stavebník predkladá projekt\nstavby, ktorého súčasťou je i zastavovací plán. Z projektovej dokumentácie stavby predloženej pre účely\nstavebného povolenia v spojenom konaní teda vyplývajú aj detaily umiestnenia stavby, pričom projekt\nstavby sa pripája k stavebnému povoleniu (§ 9 ods. 1 písm. a/ , c/, § 10 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000\nZ.z.). Od stavebného úradu by preto nebolo rozumné očakávať splnenie osobitnej povinnosti podľa §\n39a ods. 1 stavebného zákona - pripojiť vyznačenie umiestnenia stavby v grafickej prílohe rozhodnutia\n(a najmä podmieňovať ňou zákonnosť jeho postupu), keď záväznými podmienkami uskutočnenia stavby\nv rozhodnutí vydanom v spojenom územnom a stavebnom konaní určil i detailné umiestnenie stavby (§\n66 ods. 3 písm. a/ stavebného zákona).\n26. V každom prípade však možno konštatovať, že aj keď sťažovateľ v správnej žalobe i v\nkasačnej sťažnosti tvrdí, že v dôsledku namietanej chyby rozhodnutia stavebného úradu nemal všetky\ninformácie potrebné pre ochranu svojich práv, je z obsahu jeho podaní zrejmé, že sa s podkladmi\nrozhodnutia oboznámil, keďže k otázke umiestnenia stavby zaujal vecné informované stanovisko a\nnajmä v odvolacom administratívnom konaní žiadne nejasnosti ohľadom skutočného umiestnenia stavby\nnenamietal.\n27. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobných námietok sťažovateľa o narušení pohody bývania a\npreslnenia jeho nehnuteľností, aj túto otázku krajský súd vyhodnotil správne, keď poukázal na závery\nodborného vyjadrenia spoločnosti 3S - Projekt, s. r. o. vypracovaného autorizovaným inžinierom Ing.\nX. D., ďalej na zachovania predpísaných odstupových vzdialeností dotknutých stavieb, ako aj na to, že\nsťažovateľ svoje námietky o zásahu do jeho práva na pohodu bývania bližšie nekonkretizoval v tom\nsmere, ktoré jeho subjektívne práva garantované zákonom mali byť v danej súvislosti dotknuté. Ani z\nkasačnej sťažnosti nie jej zrejmé, čím povolenie stavby stavebníkov narušilo insoláciu sťažovateľovej\nstavby a pohodu jeho bývania v takej intenzite, že by to robilo rozhodnutie žalovaného nezákonným.\nKasačný súd môže len podotknúť, že zachovanie pohody bývania, na ktoré má stavebný úrad pri\npovoľovaní stavieb dbať, neznamená, že v susedstve existujúcich stavieb nemôžu byť povolené ďalšie\nstavby, ktoré trvanie preslnenia existujúcich stavieb a priľahlých pozemkov skrátia, samozrejme pri\nzachovaní minimálnych požiadaviek na insoláciu stanovených technickými normami.\n\n28. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie princípu rovnocennosti podmienok pre umiestnenie susedných\nstavieb a možnosti údržby stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami, potom práve tento princíp,\nktorý sa pretavil i do textu právnej úpravy, správne orgány dodržali, pričom prihliadali nielen na záujmy\na očakávania sťažovateľa, ale aj na práva a záujmy stavebníkov.\n29. K námietke o nevykonaní ohliadky rozostavanej stavby správnym súdom kasačný súd\npoznamenáva, že správny súd zásadne vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej\nsprávy, sám vykonáva dokazovanie len vtedy, ak je nevyhnutné na rozhodnutie vo veci (§ 119, § 120\npísm. a/ S.s.p.). O taký prípad tu však nešlo, pretože zákonnosť postupu i rozhodnutia žalovaného bola\njasná a postup stavebníka na základe zákonného rozhodnutia bol pre rozhodnutie vo veci z dôkazného\nhľadiska bez významu.\n30. Vzhľadom na to, že správny súd posúdil vec po právnej stránke správne a svoje rozhodnutie\nodôvodnil zrozumiteľne a v miere dostačujúcej na jeho preskúmanie, postupoval kasačný súd podľa §\n461 S. s. p. a kasačnú sťažnosť zamietol.\n31. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1\nS.s.p. (a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na\nnáhradu trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168\nS.s.p.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/161/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}