{"guid": "87158001-920b-4579-b5f5-9d511deeec39:e458c66a-7425-43b6-8eb0-07a1fb01d015", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5308206935.1", "spisova_znacka": "1Cdo/39/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/39/2020 z 27. 1. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2021, sp. zn. 1Cdo/39/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:5308206935.1", "identifikacne_cislo": "5308206935", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Iveta Slebodníková", "sudca_id": 518, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-iveta-slebodnikova-518", "datum_vydania": "2021-01-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238", "nazov": "§ 238 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-238", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e458c66a-7425-43b6-8eb0-07a1fb01d015", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5308206935.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5308206935.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5308206935.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/39/2020\n5308206935\n27. 01. 2021\nJUDr. Ján Šikuta\nECLI:SK:NSSR:2021:5308206935.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ P. Č., bývajúceho v H. B. - U., O. XXX, Č. E., 2/\nU.. F. T., bývajúceho v B. O., M. - M. XXX, obaja právne zastúpení Mgr. PaedDr. Antonom Kušnírom,\nadvokátom so sídlom v Žiline, Jána Reka 13, proti žalovaným 1/ EFEKTA, spol. s r.o., so sídlom v\nBratislave, Kopčianska 10, IČO: 31 323 561, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Andrej Jaroš,\nspol. s r.o., so sídlom v Trenčíne, Námestie sv. Anny 361/20, IČO: 36 839 132, 2/ EFEKTA PLUS S.R.O.,\nso sídlom v Trenčíne, Inovecká 1124/9, IČO: 36 343 366, o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení vecného\nbremena, vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 10 C 116/2008, o dovolaní žalobcov 1/, 2/\nproti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. januára 2016 sp. zn. 5 Co 17/2016, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a.\nII. Žalovaný 1/ má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Čadca (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 24. apríla 2015 č. k. 10 C\n116/2008-248 zamietol návrh žalobcov 1/, 2/, ktorým sa domáhali, aby súd rozhodol, že zmluva\no zriadení vecného bremena zo dňa 12. júna 2006 (dátum uzavretia zmluvy bol opravený právnym\nzástupcom žalobcu 1/ na pojednávaní dňa 24. apríla 2015) uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalovaným\n2/ bola neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil,\na to najmä na strane 5 odsek tretí, v ktorom uviedol (o. i.), že vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania\nsúdu žalobcovia 1/, 2/ neboli vlastníkmi predmetných nehnuteľností a pokiaľ by súd určil zmluvu o\nzriadení vecného bremena za neplatnú, takéto rozhodnutie by žiadnym spôsobom neovplyvnilo právne\npostavenie žalobcov 1/, 2/, preto v tomto prípade nemohol byť daný naliehavý právny záujem. Súd\nzároveň dospel k záveru, že nebola daná aktívna vecná legitimácia žalobcov. Vecná legitimácia strany\n(aktívna alebo pasívna) predstavuje hmotnoprávny vzťah strany konania k prejednávanej veci. Vecnú\nlegitimáciu v konaní o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je má predovšetkým ten, kto je\nzúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. V danom prípade žalobcovia 1/, 2/ neboli\nzmluvnými stranami pri uzatváraní zmluvy o zriadení vecného bremena dňa 12. júna 2006, zmluvnými\nstranami boli len žalovaní 1/, 2/. Rovnako v čase uzatvorenia zmluvy o zriadení vecného bremena\nneboli žalobcovia 1/, 2/ vlastníkmi predmetných nehnuteľností, na ktoré bolo zriadené vecné bremeno v\nprospech žalovaného 2/ a ani v súčasnosti nie sú vlastníkmi týchto nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené\nskutočnosti súd návrh žalobcov zamietol. Výrokom II. žalovaným náhradu trov konania nepriznal.\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 26. januára 2016 sp. zn. 5 Co 17/2016,\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaným 1/, 2/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.\nPotvrdzujúci výrok odôvodnil vecnou správnosťou skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie.\nOdvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzhľadom na\nvykonané dokazovanie, riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ustanovenia § 153 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“), vec správne právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval\n\npríslušné zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie\nsvoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil, tak ako to má na mysli ustanovenie § 157 ods. 2 OSP,\na dodal, že jeho odôvodnenie bolo jasné, zreteľné a zrozumiteľné, pričom v odôvodnení svojho rozsudku\nsa riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho\nrozhodnutie podstatné. Odvolací súd sa so závermi a dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie stotožnil\na v podrobnostiach na tieto poukázal. S poukazom na uvedené, preto nemohol prisvedčiť argumentom\nodvolateľov, na ktorých založili svoje odvolanie, ktoré odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto\nrozsudok okresného súdu potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/, 2/ dovolanie s tým, že im súdy\nodňali možnosť konať v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ OSP. Podľa ich názoru sú rozhodnutia súdov\nnepreskúmateľné. Namietali i to, že súdy nižšej inštancie nesprávne právne posúdili vec, a to najmä v\notázke aktívnej vecnej legitimácie na podanie návrhu vo veci, i keď súd prvej inštancie použil správnu\nnormu, túto však na predmetnú vec nesprávne aplikoval.\n4. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie žalobcov 1/, 2/ ako nedôvodné zamietnuť.\nŽalovaný 2/ sa k predmetnému dovolaniu nevyjadril.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP“)], po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1\nCSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie\nvydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba\nodmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:\n6. Dovolanie bolo podané 24. mája 2016. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ktorý\nnadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté\npredo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky\núkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.\nZohľadňujúc vzájomnú koreláciu týchto ustanovení skúmal dovolací súd, či v čase podania dovolania\nišlo o mimoriadny opravný prostriedok procesne prípustný, ktorý umožnil uskutočniť meritórny dovolací\nprieskum.\n7. Aj do 30. júna 2016 bolo dovolanie mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým nebolo možné\nnapadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu [viď napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky - ďalej tiež „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“ - sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo\n18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012 (poznámka dovolacieho\nsúdu: pokiaľ sa v ďalšom texte odkazuje v zátvorke na „Cdo“, ide o odkaz na rozhodnutie najvyššieho\nsúdu príslušnej spisovej značky; obdobne, pokiaľ sa uvádza v zátvorke odkazuje na „ÚS“, ide o odkaz\nna rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky - ďalej len „ústavný súd“)]. Dovolaním bolo možné\nnapadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon výslovne pripúšťal (§ 236\nods. 1 OSP). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 OSP a proti uzneseniu\n§ 239 OSP.\n8. Dovolanie žalobcov 1/, 2/ smeruje proti rozsudku, ktorý nemá znaky rozsudkov, proti ktorým bolo\ndovolanie v zmysle § 238 OSP prípustné. Dovolanie žalobcov 1/, 2/ teda podľa tohto ustanovenia\nnevyvolalo účinky, ktoré by do 30. júna 2016 umožňovali uskutočniť meritórny dovolací prieskum.\n9. V danej veci by preto dovolanie bolo prípustné, iba ak by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným\nv § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ OSP. Dovolatelia procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/\naž e/ a g/ OSP nenamietali a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.\n10. Žalobcovia 1/, 2/ tvrdili, že im bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/\nOSP. Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumel procesne nesprávny\npostup súdu znemožňujúci účastníkovi konania (dnes strany konania) realizáciu jeho/jej procesných\noprávnení.\n11. Žalobcami 1/, 2/ namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou\npovažovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ OSP, ale za tzv. inú\n\nvadu konania, ktorá prípustnosť dovolania nezakladala (R 111/1998). Na tom zotrvalo aj neskoršie\nzjednocujúce stanovisko R 2/2016. Obsah spisu nedáva v predmetnej veci žiadny dôvod pre uplatnenie\ndruhej vety tohto stanoviska - v dovolaním napadnutom rozhodnutí sú zreteľne vysvetlené jeho\npodstatné dôvody. Najvyšší súd už v minulosti konštatoval, že ak je niektoré rozhodnutie (prípadne)\nnepreskúmateľné, neznemožňuje sa tým účastníkovi/strane konania uskutočňovanie jemu patriacich\nprocesných oprávnení (7 Cdo 1367/2015, 3 Cdo 89/2011, 3 Cdo 145/2012, 3 Cdo 158/2012, 3 Cdo\n648/2015, 1 ECdo 10/2014).\n12. Obdobne do 30. júna 2016 prípustnosť dovolania nezakladalo (a účinky umožňujúce meritórny\ndovolací prieskum nevyvolávalo) ani to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu prípadne spočívalo\nna nesprávnych právnych záveroch (R 54/2012 a 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo\n68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).\n13. Prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ OSP nezakladalo ani nedostatočné zistenie\nrozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne\nvyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené\nzávery vyjadrené v judikátoch R 37/1993, R 125/1999 a R 42/1993 a opakovane tiež vo viacerých\nrozhodnutiach (1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo\n244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012). Pre úplnosť poznamenáva, že do obsahu základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej tiež „ústavný súd“) nepatrí právo procesnej strany\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).\n14. Aj podľa názoru ústavného súdu „prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním\nnapadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci\nnezakladá vadu konania podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ OSP“ (IV. ÚS 196/2014). Súčasná\nrozhodovacia prax ústavného súdu zotrváva na tomto názore (IV. ÚS 279/2018).\n15. So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania žalobcov\n1/, 2/ nevyplývala zo žiadneho procesného ustanovenia platného a účinného v čase jeho podania.\nDovolanie žalobcov 1/, 2/ z tohto dôvodu nevyvolalo tie procesnoprávne účinky, ktoré by po 30. júni 2016\numožňovali uskutočniť meritórny dovolací prieskum.\n16. Podľa § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané\nneoprávnenou osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá\nnáležitosti podľa § 428 CSP, e/ neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP alebo f/ nie je odôvodnené\nprípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v\n§ 431 až § 435 CSP.\n17. Z týchto dôvodov dovolací súd dovolanie žalobcov 1/, 2/ odmietol podľa ustanovenia § 447 písm.\nc/ CSP.\n18. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/17/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:49234c06-5036-4735-92cd-4c563bd1722a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.279.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 279/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 279/2018 z 16. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-16", "citacie_n": 92, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.279.2018.1"}, {"guid": "ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 196/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 196/2014 z 27. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 284, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91"}, {"guid": "f9c0da2b-a97a-4694-9bb0-952863d5472e:a6b7ec9b-1507-475e-a669-c8125d06ca06", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8814202784.2", "spisova_znacka": "5Co/17/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/17/2016 z 29. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-06-29", "citacie_n": 2, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8814202784.2"}], "citovane_v": []}