{"guid": "97861aa5-e0da-4a11-acff-20ff2566a0cf:edf92df9-350b-4063-ab8c-48df965f7445", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5117216131.1", "spisova_znacka": "1Cdo/61/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/61/2019 z 27. 10. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2021, sp. zn. 1Cdo/61/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:5117216131.1", "identifikacne_cislo": "5117216131", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2021-10-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "II. ÚS 328/2022", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:36507a9b-87db-49e3-be20-c70267b32969", "datum": "2022-09-21", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/edf92df9-350b-4063-ab8c-48df965f7445", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5117216131.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5117216131.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5117216131.1/text", "citacie_n": 8, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/61/2019\n5117216131\n27. 10. 2021\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2021:5117216131.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: K.. K. U., nar. X.X.XXXX, bývajúcom v Ž., P. J.\nC. XXX/XX, zastúpenom: JUDr. Michalom Mudrákom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Hurbanovo\nnámestie 1, IČO: 42 173 353, proti žalovanému: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom v\nBratislave, Žižkova 11, IČO: 31 318 916, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške\n5.000 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 6 Csp 104/2017, o dovolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 22. novembra 2018, č. k. 9 Co 251/2018-200, takto\nrozhodol:\nDovolanie žalobcu o d m i e t a.\nŽalovaný m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1.1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 24. apríla 2018, č. k. 6 Csp\n104/2017-157, zamietol žalobu, ktorou sa žalobca podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o\nochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“) domáhal primeraného finančného\nzadosťučinenia vo výške 5.000 eur s príslušenstvom. Žalovanému nárok na náhradu trov konania\nnepriznal.\n1.2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie finančného\nzadosťučinenia žalobcovi v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.. Nepovažoval za naplnenú\npodmienku úspešného uplatnenia práva spotrebiteľom (žalobcom). Rovnako nepovažoval za splnenú\nani podmienku spočívajúcu v porušení práv spotrebiteľa povinným subjektom, resp. povinností\npredávajúceho (dodávateľa) ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z. a osobitnými predpismi.\n1.3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP“).\n1.\n2.1. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom z 22. novembra\n2018, č. k. 9 Co 251/2018-200, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovanému nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal.\n2.2. Odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne a riadne\nodôvodnené. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa stotožnil. Nepovažoval za potrebné ich opakovať.\nOdvolateľ v priebehu odvolacieho konania netvrdil také skutočnosti, s ktorými by sa už nevysporiadal\nprvoinštančný súd.\n2.3. Na doplnenie považoval za dôležité vyjadriť sa k podstatným argumentom v odvolaní. Z ustanovenia\n§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. vyplýva, že jednou z podmienok na priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia je, aby si spotrebiteľ uplatnil svoje práva na súde a bol úspešný. V\nposudzovanom prípade žalobca poukazoval na konanie, ktoré predchádzalo súčasnému konaniu a\nbolo zastavené pre späťvzatie žaloby, pričom ako dôvod bolo uvedené správanie sa žalobcu. Toto\n\nrozhodnutie nepredstavuje prekážku rozhodnutej veci ani nie je možné záväzne vyčítať, že by došlo k\nporušeniu povinnosti žalovaným voči žalobcovi ani to, že si žalobca úspešne uplatnil svoju žalobu. To\nplatí aj vo vzťahu k rozhodnutiu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto podmienky pre\npriznanie finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. neboli splnené.\n2.4. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie zodpovedal tvrdenia žalobcu, prečo nedošlo k porušeniu\npráv spotrebiteľa v danom prípade a svoje rozhodnutie aj odôvodnil. Pokiaľ išlo o tvrdenú neplatnosť\nvýpovede aj podľa odvolacieho súdu, ak žalovaný vypovedal nájomnú zmluvu s iným dátumom\nuzavretia, išlo o chybu v písaní nespôsobujúcu neplatnosť výpovede. S prihliadnutím na obsah vôle\nžalovaného prejavený v texte výpovede bolo zrejmé, ktorú zmluvu chce žalovaný vypovedať. To bolo\nzrejmé aj žalobcovi.\n2.5. Zmluvná podmienka stanovujúca, že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a výpoveď mohla\ndať ktorákoľvek zo strán bez uvedenia dôvodu nespôsobuje nepomer medzi právami a povinnosťami\ndodávateľa a spotrebiteľa. Dodávateľ neodmietol poskytovať služby žalobcovi (§ 4 ods. 3 zákona č.\n250/2007 Z. z.), len využil svoje legálne právo vypovedať zmluvu (patriace aj žalobcovi), pričom zákon\nnestanovuje, že pri zmluve na dobu neurčitú musí byť na to závažný dôvod.\n2.6. Nepovažoval za dôvodnú ani žalobcovu námietku, že došlo k porušeniu práv spotrebiteľa\nneoprávnenou hrozbou zo strany žalovaného. Konštatoval, že žalovaný neporušil § 3 ods. 1, § 4 ods.\n2 písm. a/ a § 3 zákona č. 250/2007 Z. z. Upozornenie o tom, že žalobcovi bude zrušený prístup k 31.\nmáju 2015 k bezpečnostnej schránke možno považovať len za nadväzujúce na výpoveď žalovaného.\n2.7. Ani podľa odvolacieho súdu konanie žalovaného nemožno charakterizovať ako agresívnu obchodnú\npraktiku. Dodávatelia, ktorí používajú agresívne obchodné praktiky, vyvolávajú u spotrebiteľov kúpiť/\nobjednať si ich tovar/službu, pričom v uvedenom prípade to bolo naopak.\n2.8. Pokiaľ ide o ostatné odvolacie argumenty považoval ich za nerozhodné pre rozhodnutie vo veci\nsamej. Poukázal pritom na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 251/04, III.\nÚS 209/04 a II. ÚS 200/09.\n2.9. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP,\nnakoľko žalovaný by mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vecne potom tým, že nezistil,\nže by žalovanému vznikli trovy konania a súčasne žalovaný o ich priznanie nežiadal ani nešpecifikoval\nakékoľvek vynaložené výdavky v konaní.\n2.\n3.1. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“),\nprípustnosť ktorého vyvodzoval z § 420 písm. f/ CSP a tiež z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Navrhol, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) zrušil rozhodnutia\nsúdov oboch inštancií a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n3.2. Dovolateľ v súvislosti s porušením práva na spravodlivý súdny proces (§ 420 písm. f/ CSP)\npoukazoval na nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu. Namieta, že tento sa nevyjadril\nk viacerým podstatným okolnostiam, ku ktorým sa podľa jeho názoru vyjadriť mal. Odôvodnenie preto\nnezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim zo stanoviska najvyššieho súdu publikovanom v Zbierke\nstanovísk a rozhodnutí najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky publikovanom pod\nč. R 2/2016.\n3.3. Na odôvodnenie prípustnosti svojho dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP uviedol, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia troch právnych otázok, ktoré v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte neboli vyriešené.\n3.4. Prvou otázkou nastolenou dovolateľom je otázka úspešného uplatnenia práva alebo povinnosti\npodľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Podľa dovolateľa o úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti\npodľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. nejde len v prípade, ak bolo v prospech spotrebiteľa vydané\nrozhodnutie vo veci samej, no zahŕňa aj prípady, v ktorých bolo konanie skončené iným spôsobom v\nprospech spotrebiteľa (napr. zastavenie konania pre procesné zavinenie dodávateľa).\n3.5. Dovolateľom uvedená druhá otázka sa týka problematiky záväznosti rozhodnutia o procesnom\nzastavení konania. Podľa dovolateľa nie je prípustné, aby súd pri posúdení základu nároku na primerané\nfinančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. posudzoval dôvodnosť žaloby\nspotrebiteľa v inom konaní, od ktorého spotrebiteľ odôvodňuje právo na toto primerané finančné\nzadosťučinenie. Podľa dovolateľa sa tým narúša princíp právnej istoty už vyriešenej právnej otázky v\nsúdnom konaní.\n3.6. Napokon tretia otázka sa týka možnosti dodávateľa vypovedať zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú\nbez uvedenia dôvodu. Podľa dovolateľa dodávateľ nie je oprávnený vypovedať zmluvu o poskytovaní\nslužieb (v danom prípade nájomnú zmluvu) uzatvorenú na dobu neurčitú bez uvedenia dôvodu alebo\n\nz neexistujúceho dôvodu najmä pri zohľadnení ustanovenia § 4 ods. 3 predávajúci nesmie odmietnuť\npredať spotrebiteľovi výrobok, ktorý má vystavený alebo inak pripravený na predaj, alebo odmietnuť\nposkytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach ako aj ustanovenie § 4 ods. 8 zákona č.\n250/2007 Z. z., podľa ktorého predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.\n4. Vyjadrenie žalovaného bolo podané po uplynutí súdom stanovenej lehoty, preto nebolo možné na\nneho prihliadnuť (§ 436 ods. 3 CSP).\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd”) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že\ndovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429\nods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451\nods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.\n6. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n8. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n9. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n10. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. I CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým\nspôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).\nV dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ\nvymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n12. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania v CSP nemožno v žiadnom prípade interpretovať\nrozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých\nprávna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím) musí byt' vyvážené sprísnenými\npodmienkami prípustnosti dovolania - to platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch.\n\n13. Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by dovolací súd bez ohľadu na neprípustnosť\ndovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho\nprípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane\n(II. ÚS 172/03).\n14. V uvedenom prípade vyvodzoval dovolateľ prípustnosť' dovolania z § 420 písm. f) CSP a § 421 ods.\n1 písm. b) CSP.\nVo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP žalovaný namietal, že odvolací súd\nsa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu k rozsudku súdu prvej inštancie, čím spochybňoval tiež\nodôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu čo do jeho kvality a nedostatočného vysvetlenia. S uvedeným\ntvrdením sa dovolací súd nestotožnil a má za to, že oba súdy, teda prvostupňový súd ako aj odvolací\nsúd dostatočným spôsobom odpovedali na všetky relevantné otázky v danej veci. Nemožno sa preto\nstotožniť s dovolacou námietkou dovolateľa, že odvolací súd nedostatočným odôvodnením rozhodnutia\nporušil jeho právo na spravodlivý súdny proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP.\nDovolací súd zdôrazňuje, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS\n60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a\nprávny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované\nzákladné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Dovolací súd má za to, že krajský\nsúd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami dovolateľa\na vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a\nnepochybným záverom prečo žalobný nárok dovolateľa prvostupňový súd zamietol a odvolací súd toto\nrozhodnutie potvrdil.\n15. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby\nsa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.\nJeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,\nI. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n16. Pojem „procesný postup” bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že\nsa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť\nsúdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu\nrealizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R\n129/1999 a rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).\nTento pojem nemožno vykladať' extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu\nčinnosť súdu. „Postupom súdu” možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné\nrozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu”\nnie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom\nuž „postupom súdu” vôbec nemôže byt' ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita,\nvýstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na\nktoré súd rozhodol. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré\n(porušenie) tak zároveň označenie právnej otázky, ktorú podľa žalobcu riešil odvolací súd nesprávne,\n\numožňuje totiž dovolaciemu súdu posúdiť, či ide o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho\nsúdu a či je táto otázka riešená dovolacím súdom rozdielne alebo nebola riešená. Zároveň musí\nbyt' v dovolaní podanom z tohto dôvodu aj konkrétne označené jeho rozdielne rozhodnutie riešiace\notázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu alebo tvrdenie, že táto právna otázka nebola\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená.\n17. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu\nvšetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili súd prvej inštancie a\nodvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum\npriečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej\nv CSP, ale aj (konkrétne) cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP (porovnaj analogicky 1 Cdo\n23/2017, 2 Cdo 117/2017, 3 Cdo 6/2017, 4 Cdo 95/2017, 7 Cdo 140/2017, 8 Cdo 78/2017).\n18. Dovolací súd si plne uvedomuje, že by bolo v rozpore s princípmi spravodlivého procesu, pokiaľ by\nsa pri posudzovaní dovolania uplatňoval prílišný formalizmus. V rozpore s týmito princípmi ale nie je\nprístup majúci na zreteli, že ustanovenia CSP vyžadujú istú mieru formálneho a obsahového vyjadrenia\ndôvodov, z ktorých procesná strana vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania. Ak však dovolanie aj po\nzameraní sa dovolacieho súdu na jeho obsah (§ 124 CSP) zostáva naďalej nejednoznačné alebo\nnejasné v tom, že z neho nemožno s istotou usúdiť, ktorú právne významnú otázku mal dovolateľ na\nmysli, je potrebné mat' na zreteli, že právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v ustanoveniach\nCSP nedáva žiadny priestor pre uplatnenie domnienok alebo dedukcií dovolacieho súdu alebo jeho\ndohadov o tom, ktorú z viacerých právnych otázok riešených prvoinštančným a odvolacím súdom mal\ndovolateľ (jeho advokát) na mysli pri formulovaní dovolania.\n19. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zo strany konajúcich súdov nedošlo k nesprávnemu procesnému\npostupu, ktorý by znemožnil dovolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere,\nže by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a preto dovolací súd konštatuje, že dovolateľom\nuplatnený dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP neexistuje (nie je daný).\n20. V prejednávanej veci dovolateľ uviedol tri právne otázky podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/\nCSP, teda otázky, ktoré podľa dovolateľa v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené.\nV tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, že musí ísť o otázky, ktoré priamo súvisia s predmetom\nsporu a neboli v rozhodovacej praxi riešené.\n21. Dovolací súd poznamenáva, že podľa jeho názoru prvá otázka bola už dovolacím súdom riešená\na to v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 127/2017 zo dňa 30. januára 2019, z ktorého dovolací súd cituje:\n„18. Aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z. z. je potom nutné použiť jeho § 3 ods. 5, podľa ktorého\nspotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom\na osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva\nalebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie\nmá plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť\ndodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok\nna vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,\nkedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť\nochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom,\nktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom,\nktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie\npráva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením\nporušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech\nspotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za\nškodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej\nzmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo\nspotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri\nuplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu\nškody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo\nodpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového\nprospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.\n\nPokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri\nurčení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia.\nBude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu,\nstanovil rozsah finančného zadosťučinenia.“\n22. Ak teda prvostupňový a aj odvolací súd nezistili u žalovaného porušenie žiadnych povinností\nzo strany žalovaného, ktoré by viedli k porušeniu práv spotrebiteľa, teda u spotrebiteľa nedošlo k\núspešnému uplatneniu práv vyplývajúcich zo zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa alebo\nosobitných zákonov, tak nemohlo dôjsť zo strany súdov ani k priznaniu primeraného finančného\nzadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.\n23. Dovolateľom ďalšie dve položené právne otázky považoval dovolací súd za také, ktoré nesúviseli\npriamo s predmetom sporu a preto sa nimi vôbec nezaoberal.\n24. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je prípustné,\na preto ho odmietol podľa § 447 písm. c) a f) CSP.\n25. Dovolací súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá\nCSP).\n26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "II. ÚS 328/2022", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:36507a9b-87db-49e3-be20-c70267b32969", "datum": "2022-09-21", "vztah": "zrusene"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/251/2018", "guid": "f6460c0a-6132-4cf1-94fe-9d930bf63aa5:2ea4b5c2-446f-4388-99b0-cc60646d9ae1", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 30. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "4e48c1b2-e456-4904-8e06-906395379acb:aed01212-d30d-449f-bc1c-5044f2466bb7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4314219875.1", "spisova_znacka": "1Cdo/23/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/23/2017 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4314219875.1"}, {"guid": "6b775fa0-528d-40a8-96bd-e32e4c29448d:76de5af9-8bf0-42f5-b62a-774e4a76c78e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5114236464.1", "spisova_znacka": "8Cdo/78/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/78/2017 z 14. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-14", "citacie_n": 396, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5114236464.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "20126146-751f-45b1-aefb-b6ebdc1a781e:968c56bf-f13e-4456-b6aa-8458e31d4a54", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2218202462.1", "spisova_znacka": "9Co/251/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/251/2018 z 4. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-09-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2218202462.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:36507a9b-87db-49e3-be20-c70267b32969", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.328.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 328/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 328/2022 z 21. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-21", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.328.2022.2"}, {"guid": "95ee9f08-29a7-4e22-b7a5-9df6993787de:42453ced-cebd-4f1c-9935-0cf17718b1bf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:4116213414.3", "spisova_znacka": "2Cdo/5/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/5/2023 z 15. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:4116213414.3"}, {"guid": "9c2e7f83-6036-4ad8-8fbc-e05a285937ff:1f83e8c2-10da-4fff-9ff8-f79fb1f3effa", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6120323800.1", "spisova_znacka": "2CoCsp/26/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoCsp/26/2024 z 29. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6120323800.1"}, {"guid": "a2e2bc0d-6efd-4cf2-879e-50fea5b719d3:338a40e8-bd4c-4d43-975b-33081b2cfd1b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7523203127.1", "spisova_znacka": "9CoCsp/20/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9CoCsp/20/2024 z 11. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7523203127.1"}, {"guid": "92c0fb28-8798-46bf-b81d-9c450c289230:6e17531b-72db-458b-a88b-025992103aad", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6622204147.2", "spisova_znacka": "15CoCsp/6/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoCsp/6/2024 z 22. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-05-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6622204147.2"}]}