{"guid": "2223ea21-8154-4ab8-b57e-b9978c557135:8a39f308-2f6d-4837-8d6f-b61ceb739227", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5116217742.2", "spisova_znacka": "3Obdo/4/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/4/2021 z 28. 4. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2021, sp. zn. 3Obdo/4/2021, ECLI:SK:NSSR:2021:5116217742.2", "identifikacne_cislo": "5116217742", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Pramuková", "sudca_id": 86, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-pramukova-86", "datum_vydania": "2021-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-47.odsek-2", "nazov": "§ 47 ods. 2 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-3.odsek-16", "nazov": "§ 3 ods. 16 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-3.odsek-16", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-47", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8a39f308-2f6d-4837-8d6f-b61ceb739227", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5116217742.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5116217742.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5116217742.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Obdo/4/2021\n5116217742\n28. 04. 2021\nJUDr. Katarína Pramuková\nECLI:SK:NSSR:2021:5116217742.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: M. Y., nar. X. Y. XXXX, bytom W., zastúpeného\nadvokátskou kanceláriou AK GRUBER, s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO:\n51 243 814, proti žalovanému: Mgr. Imrich Šimulák, so sídlom kancelárie Podzávoz 302, 022 01\nČadca, správca úpadcu Václavů, s.r.o., so sídlom Podhora 26, 034 01 Ružomberok, IČO: 35 876 735,\nzastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Polákom, so sídlom Aleja Slobody 1890/50, 026 01 Dolný\nKubín, o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.\nzn. 26Cbi/17/2016, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 11. decembra 2019,\nč. k. 13CoKR/9/2019-914, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie odmieta.\nII. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 18. mája 2018,\nč. k. 26Cbi/17/2016-292 v spojení s opravným uznesením okresného súdu z 24. septembra 2018, č. k.\n26Cbi/17/2016-806 v poradí prvým výrokom návrh žalobcu na prerušenie konania do skončenia konania\nvedeného na okresnom súde pod sp. zn. 5Cbi/15/2016 zamietol, druhým výrokom vylúčil zo súpisu\nmajetku úpadcu Václavů, s.r.o., so sídlom Podhora 26, 034 01 Ružomberok, IČO: 35 876 735 v konkurze\nna majetok úpadcu vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 1K/12/2015, byt č. 31 nachádzajúci sa na 8\nposchodí, vo vchode 8A bytového domu V., súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku CKN parcela č.\nXXXX/XX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu\no veľkosti 16543/488553 zapísaný na LV č. XXXX, pre katastrálne územie H. a tretím výrokom žalobcovi\npriznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n1.1. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalobcovi svedčí v zmysle\nčiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H. výlučné vlastníctvo k\ndotknutému bytu, ďalej že žalobca nadobudol predmetný byt do výlučného vlastníctva na základe zmluvy\no prevode vlastníctva bytu, ktorá bola uzatvorená medzi predávajúcim IV. Capital, a. s. a žalobcom ako\nkupujúcim dňa 8. apríla 2010, na základe ktorej Správa katastra H. rozhodnutím z 19. apríla 2010, č.\nU. povolila vklad vlastníckeho práva k predmetnému rozostavanému bytu do katastra nehnuteľností v\nprospech žalobcu s právnymi účinkami vkladu dňa 19. apríla 2010.\n1.2. Okresný súd dospel k názoru, že žalobca platne nadobudol spornú nehnuteľnosť od obchodnej\nspoločnosti IV. Capital, a. s. zmluvou o prevode vlastníctva bytu z 8. apríla 2010. V čase uzatvorenia\nzmluvy o prevode vlastníctva bytov z 18. decembra 2009 medzi úpadcom ako predávajúcim a\nobchodnou spoločnosťou IV. Capital, a. s. ako kupujúcim, boli dotknuté byty, vrátane sporného bytu\nzapísaného na LV č. XXXX, pre katastrálne územie H., evidované ako rozostavané byty, ktoré sú\nterminologicky zadefinované ustanovením § 3 ods. 16 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a\no zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len ,,katastrálny zákon“). Podľa ustanovenia\n§ 46 ods. 6 katastrálneho zákona môže vlastník rozostavaného bytu preniesť vlastnícke právo na inú\nosobu. Aj keď rozostavané byty nespadajú pod definíciu pojmu ,,byt“ podľa ustanovenia § 2 ods. 1\n\nzákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len ,,zákon o bytoch“), nie je\nvylúčené, aby boli predmetom prevodu. Odkaz na ustanovenia zákona o bytoch v zmluve nie je záväzný\npre posúdenie jej obsahu a nejedná sa o dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy pre rozpor s ustanovením\n§ 2 ods. 1 zákona o bytoch.\n1.3. K námietke žalovaného o nepravdivosti údajov v znaleckom posudku č. 72/2009 znalca Ing. V.\nV., v zmysle ktorého dotknutý byt spĺňal pojmové znaky rozostavaného bytu, okresný súd konštatoval,\nže v konaní nebolo sporné, že k zápisu vlastníckeho práva úpadcu k dotknutým rozostavaným bytom,\nvrátane sporného bytu, ktorý je predmetom konania, došlo postupom podľa ustanovenia § 46 ods. 6\nkatastrálneho zákona v záznamovom konaní A. z 4. decembra 2009 a zdôraznil, že postup Správy\nkatastra H. v záznamovom konaní nemôže byť predmetom prieskumu v tomto sporovom konaní.\nVykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by sporný byt v čase uzatvorenia zmluvy nespĺňal\ndefiníciu rozostavaného bytu v zmysle § 3 ods. 16 katastrálneho zákona.\n1.4. Okresný súd mal preukázané, že v dôsledku platného nadobudnutia vlastníckeho práva k spornému\nbytu žalobcom na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu z 8. apríla 2010, sporný byt nemal byť do\nsúpisu všeobecnej podstaty úpadcu v konkurze na majetok úpadcu vedenom na okresnom súde pod sp.\nzn. 1K/12/2015 zapísaný a vlastnícke právo žalobcu, ktoré zapísanie sporného bytu do súpisu vylučuje,\nmu naďalej svedčí. Z uvedených dôvodov žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal voči\nžalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Zároveň samostatným výrokom zamietol\nnávrh žalobcu na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.\n5Cbi/15/2016, nakoľko nepovažoval za dôvodné a účelné prerušovať konanie z dôvodu prebiehajúceho\niného konania v skutkovo a právne obdobnej veci prejednávanej iným sudcom súdu prvej inštancie,\nktorého rozhodnutie by pre súd vo veci nebolo záväzné.\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom z 11. decembra 2019, č.\nk. 3CoKR/9/2019-914 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcovi\npriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n2.1. V obsiahlom odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že rozsudok okresného súdu má\nnáležitosti vyžadované ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,C. s. p.“), súd\njasným a dostatočným spôsobom vysvetlil závery svojho rozhodnutia, a to nielen skutkové, ale aj právne,\nv napadnutom rozsudku boli dané odpovede na všetky podstatné okolnosti sporovej právnej veci, a\nteda odvolaciu námietku žalovaného o nezákonnosti, arbitrárnosti, zmätočnosti a nepreskúmateľnosti\nrozhodnutia vyhodnotil ako irelevantnú.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dňa 16. marca 2020 dovolanie, ktorým sa domáhal,\naby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nPrípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. b/ a písm. f/ C. s. p. a zároveň z ustanovenia\n§ 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.\n3.1. Prípustnosť dovolania má byť podľa žalovaného daná ustanovením § 420 písm. b/ C. s. p., nakoľko\nsúd pokračoval v konaní so žalobcom a vydal napadnuté rozhodnutie napriek skutočnosti, že okresný\nsúd uznesením z 18. septembra 2017, sp. zn. 8OdK/87/2017 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka\n(žalobcu) a ustanovil správcu Mgr. Y. Q.. Vzhľadom na uvedené žalobca nemal procesnú spôsobilosť\na nebol riadne zastúpený, keďže rozhodovaný spor predstavuje konanie v zmysle ustanovenia § 47\nods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), ktoré sa vyhlásením\nkonkurzu prerušuje a v ktorom úpadca stráca oprávnenie konať samostatne s tým, že ho musí po\ndobu trvania konkurzu zastupovať správca. K preukázaniu uvedeného dovolateľ predložil uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo ,,dovolací súd“) z 28. júna 2017,\nsp. zn. 7Cdo/103/2016.\n3.2. Prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. videl dovolateľ v tom, že súdy\nobidvoch inštancií nevykonali ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy na zistený stav veci,\naplikáciou a výkladom týchto ustanovení obmedzili základné práva žalovaného a vyhodnotili vykonané\ndokazovanie jednostranne v prospech žalobcu a v rozpore s princípom rovnosti strán zakotveným\nv čl. 6 ods.1 Základných princípov Civilného sporového poriadku. Konajúce súdy podľa žalovaného\nprejudiciálnu otázku neplatnosti zmluvy vyhodnotili v rozpore s judikatúrou dovolacieho súdu ako\nplatne uzatvorenú a vôbec sa nezaoberali ním predloženou právnou argumentáciou a prostriedkami\nprocesnej obrany, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Odvolací súd taktiež\nnedal dostatočne presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky, neuviedol ako dôkazy vyhodnotil\njednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, čo vyšlo najavo a ako vec právne posúdil.\n\n3.3. V zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. má byť podľa žalovaného jeho dovolanie\nprípustné, nakoľko odvolací súd nepostupoval v zmysle judikatúry najvyššieho súdu v rozhodnutí sp. zn.\n2Cdo/67/2000, v zmysle ktorého sa súd pri posúdení otázky, kto je vlastníkom, mohol odchýliť od stavu\nzapísaného v katastri nehnuteľností a zmluvu tak uznať za absolútne neplatný právny úkon. Dovolateľ\npovažoval za nesprávny i záver odvolacieho súdu, že v dôsledku vymedzenia pojmu rozostavaný byt\nv zmysle ustanovenia § 3 katastrálneho zákona nič nebráni tomu, aby tento mohol byť predmetom\nobčiansko-právnych vzťahov po tom, čo došlo k jeho zápisu do katastra nehnuteľností, resp. ak\nrozostavaný byt nespĺňa znaky definície pojmu byt v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o bytoch,\nznamená to len, že na rozostavané byty sa uvedená právna úprava bez ďalšieho nevzťahuje, čo\nvšak nevylučuje, aby rozostavaný byt mohol byť predmetom prevodu. Podľa názoru žalovaného je\nzmluva o prevode vlastníctva bytov z 18. decembra 2009 uzatvorená medzi úpadcom ako prevodcom\na spoločnosťou IV. Capital a. s. ako nadobúdateľom absolútne neplatným právnym úkonom. Dovolateľ\nrovnako tvrdí rozpor napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu s rozhodnutím najvyššieho súdu\npod sp. zn. 4Cdo/27/2002, v zmysle ktorého je účelové určenie miestností, ktoré byt tvoria na trvalé\nbývanie, dané právoplatným rozhodnutím stavebného úradu, pričom existencia takéhoto rozhodnutia je\npredpokladom toho, aby určité miestnosti mohli byť predmetom občianskoprávnych vzťahov ako byty.\nV súdenom prípade však podľa obsahu zmluvy bol predmetom tejto zmluvy prevod ,,rozostavaných\nbytov v bytovom dome“, čo je v zmysle vyššie citovanej judikatúry neprípustné a spôsobuje to absolútnu\nneplatnosť zmluvy podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Dovolateľ taktiež nesúhlasil s\nnázorom odvolacieho súdu, že strešnú krytinu (ako ukončenie rozostavanej stavby) ako takú nevyžaduje\nustanovenie § 3 ods. 16 katastrálneho zákona, ten vyžaduje iba strešnú konštrukciu.\n4. Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu z 30. júna 2020 navrhol dovolanie žalovaného podľa\nustanovenia § 447 C. s. p. odmietnuť, príp. podľa ustanovenia § 448 C. s. p. zamietnuť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie podala\nvčas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané, zastúpená advokátom\n(§ 429 ods. 1 C. s. p.) bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný\nprostriedok žalovaného treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) dovolací súd\nuvádza nasledovné:\nK dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. b/ C. s. p.\n6. O vadu zmätočnosti uvedenú v ustanovení § 420 písm. b/ C. s. p. sa jedná vtedy, ak ten, kto v konaní\nvystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu.\n6.1. V rozhodovanom spore sa o taký prípad nejedná.\n6.2. Okresný súd uznesením z 18. septembra 2017, sp. zn. 8OdK/87/2017 vyhlásil konkurz na majetok\nžalobcu, ustanovil správcu Mgr. Y. Q., dlžníka oddlžil tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť\nuspokojené iba v konkurze na majetok dlžníka, a to v rozsahu, v akom nebudú v konkurze uspokojené\na začal hlavné insolvenčné konanie podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady\n(EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní. V danom prípade sa jedná o inštitút oddlženia\nosobitne upravený ustanoveniami štvrtej časti (§ 166 a nasl.) ZKR. Na konania, ktoré v ustanovení\n§ 11 a nasl. ZKR nie sú uvedené, nemá konkurz vyhlásený podľa ustanovenia § 166 a nasl. ZKR\nžiadny vplyv. Namietané porušenie ustanovenia § 47 ods. 2 ZKR a z toho prameniaci tvrdený údajný\nnedostatok procesnej spôsobilosti žalobcu a nedostatok jeho riadneho zastúpenia, nie sú relevantné,\nnakoľko predmetné ustanovenie sa na konkurz vyhlásený podľa štvrtej časti ZKR neaplikuje.\n6.3. Len ako poznámku dovolací súd uvádza, že uznesenie najvyššieho súdu z 28. júna 2017, sp. zn.\n7Cdo/103/2016 sa vzťahuje na aplikáciu ustanovenia § 47 ods. 2 ZKR, a preto závery v ňom vyslovené\nnie sú použiteľné na rozhodovaný spor. Rovnako tak dovolací súd dopĺňa, že na rozhodovaný spor nie\nje aplikovateľné ani ustanovenie § 167q ods. 2 posledná veta ZKR, ktoré upravuje prerušenie konania\n(rozhodnutím súdu a nie ex lege, ako je tomu v prípade konkurzu vyhláseného podľa druhej časti ZKR pozn. dovolacieho súdu) výlučne v tých prípadoch, ak bol konkurz podľa štvrtej časti ZKR vyhlásený na\nmajetok žalobcu - fyzickej osoby a zároveň ide o spor o zaplatenie peňažnej pohľadávky podliehajúcej\nkonkurzu. V iných prípadoch (vrátane rozhodovaného sporu o vylúčenie veci z konkurznej podstaty)\nnevytvára vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu - fyzickej osoby prekážku v postupe súdu v podobe\nprerušenia konania, prípadne v povinnosti konať so správcom konkurznej podstaty, ako je tomu v prípade\nkonkurzu vyhláseného podľa druhej časti ZKR (v zmysle ustanovenia § 47 ods. 4 ZKR).\n6.4. Reflektujúc na vyššie uvedené, prípustnosť podľa ustanovenia § 420 písm. b/ C. s. p. nie je daná.\n\n7. Z uvedeného dôvodu nemôže obstáť ani tvrdenie, že konaním priamo so žalobcom (a nie so\nsprávcom) malo byť konanie pred dovolacím súdom poznačené vadou zmätočnosti podľa ustanovenia\n§ 420 písm. f/ C. s. p.\nK dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ C. s. p.\n8. Pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti rozsudku odvolacieho súdu, vo veci rozhodujúci\nsenát dovolacieho súdu konštatuje, že predmetná námietka nezakladá prípustnosť dovolania podľa\nustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. automaticky v každom jednom prípade, keď sa neúspešná strana\nnestotožní s rozhodnutím odvolacieho súdu (prípadne aj súdu prvej inštancie). Naopak k posudzovaniu\nprípustnosti dovolania pri uplatnení námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu treba\npristupovať individuálne s prihliadnutím na konkrétnu rozhodovanú vec. Na mieste je tak reštriktívny\nprístup a rovnako tak platí, že nie je možné posudzovať odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu\nizolovane, ale v spojení s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže obidve rozhodnutia\ntvoria jeden celok. Uvedené platí osobitne v prípadoch, ak odvolací súd pri potvrdení rozhodnutia súdu\nprvej inštancie postupuje podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C. s. p.\n8.1. Prípustnosť dovolania na základe tvrdenej nepreskúmateľnosti rozhodnutia môže byť daná\nv prípadoch, ak odvolací súd nedostatočným odôvodnením svojho rozhodnutia znemožní strane\nv dovolaní uplatniť dovolací dôvod podľa ustanovenia § 432 C. s. p., t. j. namietať nesprávne\nprávne posúdenie veci (rovnako aj 3Obdo/42/2019); ak odvolací súd uskutoční výklad právneho\npredpisu na zistený skutkový stav veci, ktorý je ústavne nesúladný, svojvoľný a bez presvedčivého a\nracionálneho logického odôvodnenia (viď aj 3Obdo/72/2016 a 3Obdo/10/2017), alebo ak sa odvolací\nsúd nevysporiada so skutočnosťou, ktorá je kľúčová pre rozhodovaný spor a má podstatný vplyv na\nvýsledok konania (viď aj 3Obdo/93/2019).\n8.2. V rozhodovanom spore podľa názoru dovolacieho súdu nešlo o žiadnu z výnimiek uvedených\nvyššie, ktorá by mohla založiť prípustnosť dovolania, keďže ani samotný dovolateľ neuviedol, akým\nvyššie uvedeným spôsobom malo byť zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý proces tvrdeným\nnenáležite zisteným skutkovým stavom veci a nedostatočným odôvodnením rozhodnutia odvolacieho\nsúdu. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu potvrdzujúce rozhodnutie súdu prvej inštancie s\nním tvorí jednotu, pričom vo výsledku z odôvodnení oboch rozhodnutí nižších súdov sú dostatočne\nzrejmé dôvody vyhovenia žalobe. Z obsahu dovolania je zrejmé, že žalovaný ním vyjadruje len svoj\nnesúhlas s neúspechom v spore. Už v uznesení z 11. apríla 2019, sp. zn. 3Obdo/2/2019 dovolací\nsúd skonštatoval, že prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. nezakladá\nvšeobecná nespokojnosť dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu (prípadne aj súdu prvej inštancie),\nktoré vyznelo v jeho neprospech.\n9. Len pre úplnosť dovolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie i odvolací súd jednoznačne\nodôvodnili svoj záver o platnosti zmluvy a že žalobcovi svedčí právo vylučujúce zaradenie predmetného\nnehnuteľného majetku do súpisu.\n10. Pokiaľ žalovaný opieral svoje tvrdenia v dovolaní o konanie v obdobnej veci pred okresným\nsúdom pod sp. zn. 5Cbi/15/2016, o ktorého obsahu mal mať odvolací súd vedomosť vzhľadom na\njeho predloženie žalovaným v podaní z 28. augusta 2019 (po uplynutí lehoty na podanie odvolania)\noznačenom ako ,,doplnenie právnej argumentácie žalovaného k odvolaniu“ dovolací súd uvádza, že\nrozsudok okresného súdu sp. zn. 5Cbi/15/2016 bol vyhlásený dňa 23. júla 2019, teda po viac ako roku\nod rozhodnutia okresného súdu v predmetnej veci.\n11. Rovnako dovolateľ poukázal na ním tvrdené porušenie princípu rovnosti zbraní, keď na jednej strane\nbola priznaná právna ochrana konaniu objednávateľa, ktorý bez súhlasu zhotoviteľa previedol vlastnícke\nprávo k stavanému objektu na tretí subjekt a na strane druhej súd nevzhliadol v absencii súhlasu\nzhotoviteľa dôvod neplatnosti zmluvy o prevode z 18. decembra 2009, za nesprávny považuje dovolateľ\nzáver súdov oboch inštancií o tom, že ustanovenie článku 20.1 Zmluvy o dielo z 26. októbra 2009 sa\nvzťahuje iba na postúpenie práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo, pričom uzatvorenie zmluvy\no prevode nehnuteľnosti nemožno považovať za prevod práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o\ndielo, v danej veci podmienený súhlasom zhotoviteľa diela.\n11.1. Dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, že z vyššie uvedenej argumentácie dovolateľa jednoznačne\nvyplýva nespokojnosť s priebehom dokazovania a závermi súdov nižších inštancií a v žiadnom prípade\n\nnemôže ísť o porušenie princípu rovnosti zbraní, ako súčasti koncepcie spravodlivého súdneho konania,\nktorý vyžaduje, aby každá sporová strana mala primeranú možnosť predložiť svoje návrhy, uplatňujúc\nsvoje práva za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto\nmožnosťou disponuje protistrana. Sporovým stranám bol počas konania vytvorený rovnaký priestor a\nmožnosti na realizáciu ich procesných práv a plnenie ich procesných povinností (k tomu viď aj sp. zn.\nII. ÚS 121/2002), preto námietka žalovaného o porušení rovnosti zbraní a tým porušenie práva na\nspravodlivý proces nemôže obstáť.\n11.2. Najvyšší súd nad rámec uvedeného odkazuje na rozsiahlu argumentáciou odvolacieho súdu\nv bode 68. odôvodnenia rozhodnutia, kde uviedol, že nie je možné stotožniť prevod vlastníctva k\nnehnuteľnosti s postúpením pohľadávky a že prevod vlastníckeho práva objednávateľa k rozostavaným\nbytom, nachádzajúcim sa v predmete zhotovovaného diela, nebolo možné subsumovať tak, ako uvádzal\nžalovaný pod ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka, nakoľko išlo o nakladanie s predmetom\nvlastníctva v zmysle ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka).\n12. K námietke dovolateľa, že konajúce súdy nezistili skutočný stav veci a nesprávne vyhodnotili\nvykonané dôkazy, dovolací súd konštatuje, že úlohou súdu v civilnom sporovom konaní nie je\nzistiť skutočný stav veci (to je úlohou súdu v mimosporových konaniach), ale v sporovom konaní vyznačujúcom sa zásadou kontradiktórnosti - súd zisťuje skutkový stav z prostriedkov procesného\nútoku a procesnej obrany uplatnených stranami sporu včas (t. j. pri zohľadnení sudcovskej a zákonnej\nkoncentrácie konania). Uvedenými skutočnosťami je limitované aj dokazovanie v sporovom konaní,\npre ktoré v súlade s ustanovením § 185 ods. 1 C. s. p. platí, že výlučne súd rozhodne, ktoré zo včas\nstranami sporu navrhnutých dôkazov (keďže návrh na vykonanie dokazovania predstavuje prostriedok\nprocesného útoku a procesnej obrany) vykoná.\n12.1. Dovolací súd zároveň konštatuje, že ani prípadné nedostatky pri zisťovaní skutkového stavu,\nalebo nesprávne prijaté skutkové závery zo strany konajúcich súdov nie je možné podrobiť dovolaciemu\nprieskumu. V tejto súvislosti opätovne pripomína (rovnako aj 3Obdo/40/2017, 3Obdo/52/2017,\n3Obdo/17/2018 a 3Obdo/18/2018), že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži na\nodstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať\nsprávnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať\nvykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od prvoinštančného a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní\nnemá možnosť vykonávať dokazovanie - viď ustanovenie § 442 C. s. p. („dovolací súd je viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd“). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať\nrevízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného\ndokazovania.\n12.2. Žalovaný sa pritom domáhal revízie skutkových záverov a iného hodnotenia vykonaných dôkazov\nsúdmi nižšej inštancie, čo je vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na povahu dovolacieho konania\nneprípustné.\nK dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.\n13. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená alebo c/\nje dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n14. Prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. je daná len vtedy, ak sa\nodvolací súd pri vyriešení právnej otázky skutočne odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu.\n14.1. Ak dovolateľ odôvodnil prípustnosť dovolania odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., potom je povinný v dovolaní\nvýslovne uviesť právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne, konkretizovať, ako\nmal odvolací súd právnu otázku správne vyriešiť a zároveň musí špecifikovať ustálenú rozhodovaciu\nprax dovolacieho súdu, od ktorej sa mal podľa jeho názoru odvolací súd pri svojom rozhodovaní odkloniť\n(k tomu viď R 83/2018).\n15. Podľa názoru žalovaného, pri posúdení otázky, kto je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, sa mohol\nprvostupňový i odvolací súd odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností, ktorý právny záver\n\nvyplýva z rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu uvedeného v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn.\n2Cdo/67/2000. Nesprávne právne posúdenie videl dovolateľ v tom, že súdy mali prejudiciálne skúmať\nnadobudnutie vlastníckeho práva právnym predchodcom žalobcu, o to viac, keď žalobca preukazoval a\nodvodzoval svoje právo výlučne z aktuálneho zápisu v katastri nehnuteľností.\n15.1. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/67/2000 (publikovanom v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2001 pod R 86/2001) zrušil rozsudok\nodvolacieho súdu, nakoľko tento spočíval na nesprávnom právnom posúdení, keď žalobu zamietol bez\nakéhokoľvek prejudiciálneho riešenia otázky vlastníctva. Vo svojom odôvodnení uviedol, že v zmysle\nustanovenia § 70 katastrálneho zákona sú údaje katastra (medzi ktoré patria aj údaje o právach k\nnehnuteľnostiam vrátane identifikačných údajov o vlastníkoch nehnuteľností) hodnoverné a záväzné, ak\nsa nepreukáže opak. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje právnu domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz\nopaku, súd ju má preto za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyjde najavo opak (§ 192 C. s. p.).\n15.2. Pokiaľ sa nepreukáže opak, záväzným údajom katastra nehnuteľností je len údaj o práve k\nnehnuteľnosti (t. j. údaj o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene atď. v zmysle § 1\nods. 1 tohto zákona), avšak údaje o vlastníkoch nehnuteľností sú hodnoverné, ale nie sú záväzné [viď\nuznesenie najvyššieho súdu z 30. novembra 2009 sp. zn. 1MObdV/11/2009 (publikované v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2010 pod č. 13)].\n15.3. V zmysle uvedeného dovolací súd uvádza, že v rozhodovanej veci nedošlo k odklonu od judikátu\nR 86/2001, nakoľko súdy sa otázkou vlastníctva žalobcu k spornej nehnuteľnosti dôsledne zaoberali,\nna jeho preukázanie vykonali adekvátne dokazovanie a počas konania nevyšiel najavo opak, teda údaj\nkatastra o vlastníctve žalobcu k bytu, špecifikovanému v bode 1. odôvodnenia tohto rozhodnutia je\nhodnoverný a záväzný. O odklon od uvedenej judikatúry najvyššieho súdu zakladajúcej prípustnosť\ndovolania by mohlo ísť výlučne v prípade, ak by sa konajúce súdy obmedzili iba na zápis v katastri\nnehnuteľností, k čomu však v rozhodovanej veci nedošlo, prípustnosť dovolania preto v tejto časti nie\nje daná.\n16. Dovolateľ označil rozhodnutie odvolacieho súdu i za zjavne rozporné s právnou vetou rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/27/2002, podľa ktorej pojmovým znakom bytu, ako predmetu\nobčianskoprávnych vzťahov v zmysle ustanovenia § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka je účelové\nurčenie miestností, ktoré byt tvoria na trvalé bývanie, dané právoplatným rozhodnutím stavebného úradu\na ak nie je určitý konkrétny priestor skolaudovaný ako byt, nemôže byť vzhľadom na definíciu pojmu\nbytu určený ako byt. Podľa argumentácie dovolateľa z obsahu zmluvy o prevode vlastníctva bytov z\n18. decembra 2009 vyplýva, že jej predmetom bol prevod ,,rozostavaných bytov v bytovom dome“,\nčo spôsobilo jej absolútnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko\npredmetný byt v rozhodnom čase nebol skolaudovaný.\n16.1. Dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, že predmetné rozhodnutie nie je v tejto veci použiteľné,\nnajmä s akcentom na skutočnosť, že v konaní súdy riešili právnu otázku prevodu vlastníctva\nrozostavaného bytu, pre ktorý absencia existencie kolaudačného rozhodnutia nie je rozhodujúca,\nnakoľko samotné kolaudačné rozhodnutie je iba predpokladom, aby konkrétna nehnuteľnosť mohla\nzmeniť svoj stav z ,,rozostavaný byt“ de iure na ,,byt“. V dôsledku vymedzenia pojmov rozostavaná\nstavba, rozostavaný byt a rozostavaný nebytový priestor v zmysle ustanovenia § 3 ods. 15 a ods.\n16 katastrálneho zákona (v znení k momentu uzatvorenia zmluvy) nič nebráni tomu, aby tieto boli\npredmetom občianskoprávnych vzťahov po tom, čo došlo k ich zápisu do katastra nehnuteľností a\nskutočnosť, že zákon o bytoch neupravuje pojem ,,rozostavaný byt“ neznamená, že nakladanie s ním,\nresp. prevod vlastníckeho práva k nemu je právne nesúladný, ak aj napr. výkon záložného práva naň\nje v zmysle zákona prípustný.\n16.2. Argumentácia dovolateľa, že ak nie je určitý konkrétny priestor skolaudovaný ako byt, nemôže\nbyť určený ako byt, má význam pre posúdenie bytu z hľadiska jeho užívania, čo však nie je otázkou\nvýznamnou v tomto konaní.\n17. Žalovaný v dovolaní uviedol i rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/172/2008, 5Cdo/208/2010,\n3Cdo/115/2016 a citácie ich právnych viet, avšak bez akejkoľvek vlastnej právnej argumentácie k\nich aplikácii na sporné konanie. Dovolací súd nemôže namiesto dovolateľa vytvárať vlastnú právnu\nargumentáciu vyvodením z možnej nespokojnosti dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu.\n17.1. Už v rozsudku z 30. novembra 2016, sp. zn. 3Obdo/61/2016 vo veci rozhodujúci senát dovolacieho\nsúdu skonštatoval, že rozsah dovolacieho prieskumu je vymedzený konkrétnou argumentáciou\ndovolateľa, v čom podľa jeho názoru odvolací súd spornú otázku nesprávne právne posúdil a akým\nspôsobom ju posúdiť mal. Pri vymedzení tohto dovolacieho dôvodu nepostačuje citovanie jednotlivých\n\nzákonných ustanovení, prípadne súdnych rozhodnutí (často aj nesúvisiacich s predmetom sporu), ale\nje povinnosťou dovolateľa zo zákonných ustanovení, prípadne z judikatúry určiť právny záver, ktorého\n(ne)správnosť v súvislosti s právnymi závermi odvolacieho súdu má preskúmať dovolací súd. Práve\npovinnosť právneho zastúpenia dovolateľa má zamedziť takýto postup a zároveň povinné právne\nzastúpenie má zabezpečiť, aby dovolateľ jednotlivé dovolacie dôvody presne uviedol a jednoznačne tým\nstanovil rozsah dovolacieho prieskumu dovolacím súdom.\n17.2. Len ako poznámku dovolací súd uvádza, že žalovaným uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu\nsp. zn. 3Cdo/115/2016 bolo zrušené nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. januára 2021,\nsp. zn. IV. ÚS 65/2019.\n18. Zároveň dovolací súd opätovne konštatuje, že z obsahu dovolania je zrejmé, že žalovaný v\nzásade nevytýka súdom nižšej inštancie nesprávne právne posúdenie veci (t. j. výklad alebo aplikáciu\nkonkrétnych právnych predpisov), ale vyjadruje všeobecnú nespokojnosť s rozhodnutiami konajúcich\nsúdov, ktoré boli vydané v jeho neprospech, a spochybňuje ich skutkové (nie právne) závery.\n18.1. Dovolateľ nesúhlasil s právnym posúdením odvolacieho súdu tvrdiac, že sporný byt v čase\nuzatvorenia zmluvy nespĺňal definíciu rozostavaného bytu v zmysle ustanovenia § 3 ods. 16\nkatastrálneho zákona (rozostavaný byt je miestnosť alebo súbor miestností určených v súlade so\nstavebným povolením na bývanie alebo na iný účel ako bývanie, ak sa nachádza v dome, ktorý je aspoň\nv takom stupni rozostavanosti, že navonok bol uzavretý obvodovými stenami a strešnou konštrukciou), v\ndôsledku čoho nemohol byť spôsobilým predmetom prevodu vlastníckeho práva. Svoje tvrdenie opiera o\nv konaní predložený znalecký posudok Ing. V., ktorý podľa dovolateľa nezodpovedal stavu nehnuteľnosti\nk 18. decembru 2009, čo potvrdzovalo i čestné prehlásenie Ing. Y.. Z uvedeného je zjavné, že dovolateľ\nv tomto prípade namieta nesprávnosť skutkových zistení a vyhodnotenie dôkazov súdmi oboch inštancií,\nktorou nesprávnosťou však nie je možné odôvodniť dovolanie, ktorého prípustnosť dovolateľ vyvodzuje\nz ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.\n18.2. Pre úplnosť, dovolaciemu súdu neušlo, že bol to práve žalovaný, ktorý predložil súdu dôkazné\nprostriedky (fotodokumentáciu tvoriacu súčasť znaleckého posudku), ktoré v zhode so znaleckým\nposudkom Ing. V. poskytli dôkaz o tom, že stavba, v ktorej sa nachádza predmetný byt, bola ohraničená\ndo výšky ôsmych nadzemných podlaží a uzatvorená strešnou konštrukciou a žalovaným tvrdené\nnedokončenie stavby strešnou krytinou je v zmysle ustanovenia § 3 ods. 16 katastrálneho zákona\nirelevantné. Pokiaľ žalovaný spochybňoval závery znaleckého posudku Ing. V. tvrdiac, že ide o\nnepravdivý znalecký posudok a že znalec je osobou zaujatou, vzhľadom na to, že je taktiež vlastníkom\nbytov v predmetnej nehnuteľnosti a svoje tvrdenia včas nijako nepreukázal, odvolací súd nemohol na\ntieto prihliadať.\n19. Ak dovolateľ namietal, že súdy oboch inštancií nezistili absenciu prejavu vôle na strane kupujúceho v\nzmluve, touto skutočnosťou sa nezaoberali, čím popreli dôležitosť záverov rozhodnutí najvyššieho súdu\n(napr. sp. zn. 7MCdo/12/2011), dovolací súd uvádza, že zisťovanie obsahu zmluvy, resp. prejavu vôle\nzmluvných strán, nepredstavuje právnu otázku, ale otázku skutkovú.\n19.1. Prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p. nemôže byť daná, ak je zamerané\nna riešenie skutkových, a nie právnych otázok (v podrobnostiach viď aj sp. zn. 1Obdo/47/2017,\nsp. zn. 4Obdo/45/2017 a sp. zn. 5Obdo/22/2017). Postup, pri ktorom súd na základe výsledkov\ndokazovania zisťuje obsah právneho úkonu (v danom prípade obsah zmluvy o prevode nehnuteľnosti),\noboznamuje sa s tým, čo a ako je v právnom úkone vyjadrené a v spojitosti s tým posudzuje\nurčitosť a zrozumiteľnosť vyjadrenia vôle zmluvných strán (zamýšľa sa nad tým, či je jasne, určito\na zrozumiteľne vyjadrené to, o čo išlo zmluvným stranám), sú výsledkom tohto zisťovania skutkové\nzávery (k tomu viď aj 3Cdo/27-28/2019). Dovolací súd nie je oprávnený uskutočňovať výklad medzi\nstranami sporu uzatvorenej zmluvy, resp. jej jednotlivých ustanovení. Taktiež dovolací súd nemôže\nposudzovať, či konkrétne zmluvné dojednanie je alebo nie je určité, prípadne či je zrozumiteľné\nalebo nie. K tomu dovolací súd len poznamenáva, že samotný výklad zmluvy (vrátane jej príloh) a v\nnej dojednaných pojmov, ako aj naplnenie predpokladov ich existencie, či posúdenie povahy týchto\núkonov, predstavuje zisťovanie obsahu zmluvy ako súčasť skutkového stavu veci, a teda nejedná sa o\npreskúmavanie správnosti alebo nesprávnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom (k tomu viď\naj 4Obdo/45/2017).\n19.2. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný spochybňuje skutkové závery súdov nižšej inštancie, ktorých\nprieskum dovolacím súdom je s poukazom na znenie ustanovenia § 442 C. s. p. vylúčený a dovolanie\nžalovanému je preto v rozhodovanom spore procesne neprípustné.\n\n20. Nakoľko konanie pred odvolacím súdom nebolo poznačené namietanou vadou zmätočnosti,\nuvedenou v ustanovení § 420 písm. b/ a písm. f/ C. s. p., a zároveň prípustnosť dovolania nebola daná ani\npodľa ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p., najvyšší súd dovolanie žalovaného odmietol podľa ustanovenia\n§ 447 písm. c/ C. s. p.\n21. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 druhá veta C. s. p.).\n22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13CoKR/9/2019", "guid": "05930c6a-898d-4124-9ac4-d0c22822bb39:1407602a-19ea-4af5-aad8-7a190a6d8689", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}