{"guid": "d3a0fc62-3e30-4c60-9973-2e25d0a072e1:c351fdcb-40ac-41cc-afdf-83c1d1132092", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5111238428.1", "spisova_znacka": "7Cdo/161/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/161/2018 z 24. 2. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2021, sp. zn. 7Cdo/161/2018, ECLI:SK:NSSR:2021:5111238428.1", "identifikacne_cislo": "5111238428", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "sudca_id": 102, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miriam-szarazova-102", "datum_vydania": "2021-02-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-127.odsek-1", "nazov": "§ 127 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-127"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "nazov": "§ 440 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-127", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c351fdcb-40ac-41cc-afdf-83c1d1132092", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5111238428.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5111238428.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5111238428.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/161/2018\n5111238428\n24. 02. 2021\nJUDr. Lubor Šebo\nECLI:SK:NSSR:2021:5111238428.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ V. H., a 2/ Ing. L. H., obaja bývajúci v L., H. č.\nXXXX/X, obaja zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., so sídlom v\nŽiline, Daniela Dlabača č. 35, proti žalovanej Rímskokatolíckej cirkvi, Žilinská diecéza, so sídlom v Žiline,\nJána Kalinčiaka č. 1, zastúpená JUDr. Katarínou Pialovou, advokátkou so sídlom v Žiline, Hollého 7, o\nochranu vlastníckeho práva, vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 17C/261/2011, o dovolaní\nžalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/121/2017 zo dňa 6. decembra 2017, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Žilina (ďalej tiež „súd prvej inštancie\") rozsudkom zo 7. septembra 2016 č. k. 17C/261/2011\n- 224 uložil žalovanej povinnosť zdržať sa rušenia hlukom spôsobovaným loptovými hrami v telocvični\nžalovanej v Základnej škole so súp. č. XXXX na parcele KN-C č. XXX/X a XXX/X na LV č. XXXX pre\nk. ú. L. tak, aby hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku LAmax.p pre vnútorné priestory stavby domu\nžalobcov súp. č. XXXX nepresiahla hodnoty 40 dB v referenčnom časovom intervale pre deň a večer\nv čase od 6:00 hod. do 22:00 hod. Zároveň vyslovil, že žalobcovia 1/ a 2/ majú právo na náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie v danej veci vyhodnotil, že pomery v určitom čase a určitom\npriestore (ktoré by niekým mohli byť označené za „mieru primeranú pomerom\") nikdy nesmú prekročiť\nžiaducu mieru, resp. žiaduce pomery. V prípade niektorých imisií je totiž ochrana dotknutého subjektu\nznásobená, pretože dotknutý subjekt sa môže domáhať ochrany pred zásahmi jednak na základe\nnoriem súkromného práva, ale aj na základe práva verejného. Je tomu tak z dôvodov, že pri niektorých\nškodlivých činnostiach, resp. rušeniach je v záujme štátu, aby najvyššia prípustná miera takéhoto rušenia\nbola objektivizovaná a objektívne vyjadrená v spomínanej žiaducej miere, žiaducich pomeroch. Zo\nskutkových zistení vyvodil, že žalobcovia bývajú v rodinnom dome, z hľadiska zaradenia do kategórie\núzemia podľa vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z. z. II. kategórie podľa tabuľky č. 1 a z hľadiska zaradenia do\nkategórie vnútorného priestoru kategória B podľa tabuľky č. 3. Vykonávacia vyhláška stanovuje najvyššie\nprípustné hodnoty určujúcej veličiny hluku z vnútorných zdrojov vo vnútornom prostredí budov, ktoré\npre kategóriu B - obytné miestnosti pre referenčný časový interval deň stanovuje LAmax p=40 dB. Pri\nrozhodovaní vychádzal z Protokolu o meraní imisií č. 27/16 a z nameraných hodnôt dňa 06.05.2016,\nkde bolo konštatované, že ide o špecifický hluk, zvlášť rušivý hluk, ktorý individuálne ruší alebo obťažuje\nčloveka (napr. výrazné, rytmické alebo tónové zložky vo zvuku, intenzívne a náhodne sa opakujúce\nzvukové impulzy, prerušovaný alebo premenný hluk s veľkým rozdielom hladín) a pri využívaní telocvične\nžalovanej na účely športových aktivít detí je viac ako pravdepodobné, že uvedené činnosti zadefinované\nv protokole, budú trvať viac ako 10 minút za deň. Záverom z meraní mal za preukázané, že rušivý hluk z\ntelocvične prekračuje najvyššie prípustné hodnoty hlukovej záťaže a tento hluk vyvolávaný činnosťou v\nobjekte telocvične je teda priamo prenášaný do obytných miestností rodinného domu, kedy na základe\nmerania prevádzka telocvične spôsobuje prekračovanie maximálnych povolených limitov definovaných\n\nvyhláškou. Posudzovaným zdrojom hluku bola športová činnosť žiakov z telocvične základnej školy,\nkonkrétne hra s loptou. Ustanovením § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej len\nOZ) je daná legitímna ochrana práv žalobcov voči vlastníkovi, ktorý nerešpektuje zákonné obmedzenia\nvyplývajúce z tzv. susedských práv a je na samotnej žalovanej ako rušiteľke, aby svoju činnosť v\ntelocvični upravila tak, aby posudzovaná hodnota maximálnej hladiny A akustického tlaku v referenčnom\nčasovom intervale vyhovovala uvedenej vykonávacej vyhláške. Súd prvej inštancie posudzoval hranicu\nsprávania sa medzi dovoleným správaním a nedovoleným správaním sa, a to vo vzťahu k objektivizácii\nimisií hluku z telocvične základnej školy pri zdroji hluku - športová činnosť žiakov. Je toho názoru, že\nhluk z prevádzky telocvične, aj keď sa jedná o všeobecne prospešné zariadenie, nemôže prekročiť\nmaximálnu mieru prípustnú všeobecne záväznými predpismi. V samotnej vykonávacej Vyhláške MZ\nSR č. 549/2007 Z. z. je hluk charakterizovaný ako každý rušivý, obťažujúci, nepríjemný, nežiaduci,\nneprimeraný alebo škodlivý zvuk. Hluk z loptovej činnosti prekračuje najvyššiu prípustnú hladinu hluku\nz vnútorného prostredia. V tomto spore nejde o posúdenie poškodzovania verejného zdravia, ale jedná\nsa o hluk z vnútorného prostredia prevádzky telocvične obťažujúci svojou dĺžkou a intenzitou a bola\nvykonaná objektivizácia imisií hluku a namerané hodnoty bolo možné vyhodnotiť. Obťažovanie hlukom\npatrí medzi tie imisie, ktorých intenzitu dokážeme pomocou prístrojov veľmi presne zmerať, a teda\nmôžeme objektívnejšie posúdiť, či sa jedná o mieru nad pomery a či bola prekročená. Vzal do úvahy\nskutočnosť, že ide o opakované rušenie a pre posúdenie obťažovania hlukom na základe odborného\nvyjadrenia bolo určené, do akej miery bola hladina hluku prípustná a aká je hladina hluku v danej veci\nopakovane prekročená.\nNa odvolanie žalovanej Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd\") rozsudkom zo 6. decembra 2017\nsp. zn. 7Co/121/2017 prvým výrokom zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcov\n1/ a 2/ zamietol a druhým výrokom nepriznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nPredmetom prieskumu odvolacieho súdu boli skutočnosti zistené z Protokolu o meraní imisií hluku\nč. 27/16 dňa 06.05.2016, z ktorého výsledkov bolo preukázané, že pri hre s volejbalovými loptami nácvik prihrávok bola nameraná hodnota 56,8 dB, hra basketbalovými loptami na jednej tretine plochy\nvzdialenejšej časti telocvične od spoločnej steny 51,9 dB, hra s volejbalovou loptou po presune do pol\ntelocvične smerom k spoločnej stene 44,7 dB, hra bez lopty pri spoločnej stene 46,4 dB, beh okolo\nobvodových stien telocvične z vnútornej strany 47,3 dB, dribling s 20 ks basketbalových lôpt 57,2 dB,\nstreľba na 3 basketbalové koše s basketbalovými loptami aj na kôš umiestnený na spoločnej stene 57,2\ndB, pričom táto hodnota maximálnej hladiny a akustického tlaku v referenčnom časovom intervale deň\nnevyhovuje vyhláške č. 549/2007 Z. z. Pri zdroji hluku, konkrétne vybíjaná s 1 volejbalovou loptou na\n1/3-ine plochy telocvične pri dverách boli namerané hodnoty 36,4 dB, pri hre bez lopty 33,3 dB, pričom\nposudzovaná hodnota vyhovuje citovanej vyhláške. V konaní bolo však preukázané, že tieto činnosti\npri meraní boli vykonávané za účelom merania hluku, teda nejednalo sa o bežný vyučovací proces,\nna ktorý žalovaná spornú telocvičňu využíva. Predmetné meranie nezachytilo hlučnosť počas bežného\nvyučovacieho procesu, ale počas tohto merania boli účelovo používané basketbalové lopty a vytvárané\nrôzne situácie za účelom zistenia, aké tieto vytvárajú hluk, ktoré sa pri bežnom chode telocvične\nnerealizujú v takom rozsahu (meranie hluku - pri hre s cca 11 volejbalovými loptami - nácvik prihrávok,\nhra s basketbalovými loptami, a to v čase od 09:43:54 hod. do 09:51:54 hod. - viď Príloha č. 1 k Protokolu\nč. 27/16 č. l. 189). Teda meranie nebolo uskutočnené ani počas jednej vyučovacej hodiny. V priebehu\nkonania bolo preukázané, že žalovaná nemá uzavreté nájomné zmluvy na nácvik basketbalových hier\na iných loptových hier a vykonáva v tejto telocvični iba činnosť v súlade s vyučovacím procesom. V čase\nzačatia súdneho konania existovali nájomné zmluvy s basketbalovým klubom, ktoré už neobnovil. Ako\naj sami žalobcovia uviedli, hluk vychádza z telocvične iba v denných hodinách, keď prebieha vyučovací\nproces, alebo v poobedňajších hodinách je v tejto telocvični športový klub - družina. Žalobkyňa 2/ sa\npred odvolacím súdom vyjadrila, že aktivity sa tam obmieňajú, raz je to beh, výskanie, potom sú to skoky,\nposúvanie tyčí a rôzne aktivity. Žalobcovia nepreukázali, že žalovaná v telocvični vykonáva loptové hry\nmimo vyučovacieho procesu. Pri určení obťažovania žalovanej žalobcov nad mieru primeranú pomerom\nprihliadal na špecifický ráz lokality, ktorý vyplýva aj z Územného plánu mesta Žiliny, na špecifikum, že\npredmetná nehnuteľnosť je školská budova spolu s telocvičňou, ktorá slúži vyučovaciemu procesu, s\nktorým je spojený hluk, ktorý je primeraný tomuto procesu. V zmysle Územného plánu mesta Žilina\nmá nehnuteľnosť žalovanej základnú funkciu - škola vrátane telocvične a nehnuteľnosť žalobcov v\nsusednej zástavbe má jestvujúca IBV len doplnkovú funkciu. Mal za to, že otázka či možno prekročenie\nmaximálnej hladiny A akustického tlaku stanovenej vyhláškou MS SR č. 249/2007 Z. z. považovať\nza obťažovanie nad mieru primeranú pomerom upravenú v § 127 ods. 1 OZ nebola doposiaľ riešená\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu verejnoprávne predpisy na\n\nochranu pred hlukom možno pri určení obťažovania hlukom nad mieru primeranú pomerom aplikovať\niba podporne, nemôže však byť výlučným vodítkom pre určenie primeranej miery obťažovania hlukom.\nVo vzťahu k účelu, ktorému má slúžiť školská budova spolu s telocvičňou a nameranými hodnotami\nRÚVZ dňa 06.05.2016 (v priemere 56 dB) pri simulovaných aktivitách, ktoré neboli aktivitami z riadneho\nvyučovacieho procesu, sa nejedná o obťažovanie hlukom nad mieru primeranú pomerom v danom čase\na mieste. Teda aj keď hluk prekračoval veličiny stanovené Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR,\nnebolo v konaní preukázané, že pri prekročení hluku loptovými hrami došlo spôsobom ustanoveným\nv § 127 ods. 1 OZ - nad mieru primeranú pomerom - k obťažovaniu žalobcov. Žalovaná telocvičňu\nvyužíva na vyučovací proces a loptové hry nie sú pravidelné, čo potvrdili aj samotní žalobcovia (že\naktivity sa obmieňajú a nevedeli sa vyjadriť ako často sa konajú loptové hry). Odvolací súd vyhodnotil,\nže žalobcovia si pri kúpe danej nehnuteľnosti mali náležite zistiť všetky podstatné skutočnosti o danej\nlokalite. Mali vedomosť o tom, že v susedstve sa nachádza základná škola a v prípade, že ich predávajúci\nneupozornil na danú skutočnosť - hluk (z výpovede svedka N. vyplynulo, že od kúpy nehnuteľnosti\nžalobcami do 15. septembra - kedy žalobcovia iniciovali stretnutie za účelom eliminovania hluku, nebola\nvykonávaná prevádzka telocvične a žalobcovia to nerozporovali), ide o vzťah medzi žalobcami ako\nkupujúcimi a predávajúcim danej nehnuteľnosti. S poukazom na takto konštatované závery a to, že\nžalobcovia nepreukázali, že by sa loptové hry v nehnuteľnosti žalovanej vykonávali tak často, intenzívne\na v neskorých večerných hodinách, aby sa jednalo o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom,\nodvolací súd po zopakovaní dokazovania vo veci podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil\ntak, že žalobu žalobcov zamietol v celom rozsahu.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/ a 2/ včas, prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu dovolanie. Namietali porušenie § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP, keďže odvolací súd ich žalobu\nnesprávne právne posúdil. Dovolatelia vo svojom dovolaní konštatovali, že dovolanie je prípustné v\nzmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie,\nak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky pri ktorej riešení sa odvolací\nsúd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Mali za to, že dovolací súd sa vo\nsvojej rozhodovacej praxi zaoberal výkladom pojmu „nad mieru primeranú pomerom\", a to najmä\nv rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/117/1993 z 30. novembra 1993, v ktorom konštatoval, že: „Pojmy miera\nprimeraná pomerom alebo vážne ohrozenie výkonu práv vyjadrujú hornú hranicu negatívnych dôsledkov\nsprávania sa vlastníka. Ak negatívne dôsledky tohto správania prekročia určitú hranicu, dotknutý sa\nmôže úspešne domáhať ochrany svojich práv podľa § 127 ods. 1 OZ. Pri súdnej ochrane týchto\npráv musí súd vždy dôsledne zistiť konkrétnu situáciu a objektívne posúdiť, či uvedená hranica bola\nprekročená, lebo ochranu nemožno priznať pred zásahmi, ktoré neprekračujú dovolenú mieru a sú\ndôsledkom bežného správania sa, ktoré sú susedia povinní navzájom trpieť, lebo je spojené s obvyklým\nužívaním nehnuteľností. Zákon bližšie nevymedzuje obsah slov „nad mieru primeranú pomerom\". Určuje\nvšak hranicu správania sa medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný)\na nedovoleným správaním sa (nad prípustnú mieru) a to vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom\nmieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiaducim pomerom, ktoré v tom - ktorom prípade nemusia\nbyť vždy v súlade s existujúcimi pomermi. Pokiaľ sa totiž uvedená hranica mala určovať len podľa\npomerov pretrvávajúcim v danom mieste a čase a nie podľa pomerov, ktoré sú žiaduce a ktoré by\nmali pretrvávať, nebolo by možné domáhať sa úspešne ochrany podľa § 127 ods. 1 OZ v prípade, že\naj správanie sa všetkých ostatných fyzických alebo právnických osôb na danom mieste je z hľadiska\ntohto ustanovenia závadné. Z toho vyplýva, že súd rozhodujúci o návrhu na ochranu podľa uvedeného\nustanovenia sa nemôže obmedziť len na konštatovanie, že namietaný zásah je v súlade s prevládajúcim\nsprávaním sa ostatných subjektov, alebo musí vždy zohľadniť mieru primeranú pomerom (ktoré by\nmali byť).\" Dovolatelia poukazujú na konštatovanie odvolacieho súdu na str. 12 ods. 25 rozhodnutia, v\nktorom odvolací súd uvádza, že otázka, či možno prekročenie maximálnej hladiny A akustického tlaku\nstanovenej vyhláškou MSSR č. 249/2007 Z. z. považovať za obťažovanie nad mieru primeranú pomerom\nupravenú v § 127 ods. 1 OZ nebola zatiaľ rozhodovacou praxou dovolacieho súdu riešená. Vzhľadom\nna to odôvodňujú svoje dovolanie aj § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, že\ndovolatelia namietajú, že odvolací súd nevzal do úvahy skutočnosť, že ide o opakované pokračujúce\nrušenie, ktorého hladina hluku bola opakovane prekročená. Odvolací súd neposkytol žalobcom ochranu\nproti zásahom žalovanej, ktoré prekračujú objektívne žiaduce pomery. Dovolatelia sa nestotožňujú s\nprávnym názorom odvolacieho súdu, že v konaní nebolo preukázané, že pri prekročení hluku loptovými\nhrami došlo spôsobom uvedeným v § 127 ods. 1 OZ nad mieru primeranú pomerom - k obťažovaniu\nžalobcov. Súd nezobral do úvahy skutočnosť, že i samotný svedok - bývalý riaditeľ školy - uviedol, že\nlen počas konania obmedzil loptovú hru basketbal a neurobil žiadne opatrenia na obmedzenie alebo\n\nvylúčenie rušenia ostatnými loptovými hrami. Žalovaná žiadnym dôkazom nepreukázala, ani netvrdila,\nže také obmedzenia urobila. Vzhľadom na tento skutkový stav žiadali dovolatelia, aby dovolací súd\nzmenil rozhodnutie odvolacieho súdu tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdí a žalobcom prizná\nnárok na náhradu trov odvolacieho aj dovolacieho konania. Alternatívne žiadali v prípade, že dovolací\nsúd vyhodnotí splnenie podmienok podľa § 449 ods. 3 CSP, aby dovolací súd podľa § 449 ods. 1 a §\n450 CSP zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nŽalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu konštatovala, že v rozhodnutí odvolacieho súdu nedošlo k\nodklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, práve naopak, má za to, že hodnotenie\nmiery primeranej pomerom nie je riešením právnej otázky, ale je hodnotením správania sa vlastníka\na určenia hranice súdom, pri prekročení ktorej by správanie vlastníka negatívne zasiahlo do práv\nosoby, ktorý by bola týmto správaním po prekročení hranice určenej súdom rušená. Odvolací súd\nsa pri hodnotení miery primeranej pomerom vysporiadal v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou\ndovolacieho súdu. Prihliadol na špecifický ráz lokality a poukázal na to, že žalobcovia nepreukázali, že\nby u žalovanej v telocvični boli vykonávané loptové hry tak často a intenzívne a v neskorých večerných\nhodinách, aby sa jednalo o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom. Zdrojom hluku z telocvične\nje vyučovací proces, školský klub - družina. Odvolací súd vyhodnotil okolnosti a nepriznal ochranu\nvlastníckeho práva pred rušením hlukom, keďže toto neprekračuje mieru primeranú pomerom a je\nspojené s obvyklým užívaním nehnuteľnosti. Poukázala na čl. 42 Ústavy SR (právo na vzdelanie)\na na Národný program rozvoja športu, v zmysle ktorého je telesná výchova integrálnou súčasťou\nvzdelávania, výchovy a zabezpečenia harmonického a zdravého vývoja detí a mládeže. Poukázala\nvšak aj na skutočnosť, že žalobcovia sami tvrdili, že rušenie z telocvične je občasné. Stotožnila sa s\nvyhodnotením dôkazov odvolacím súdom, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a skonštatovala,\nže žalobcami tvrdené občasné rušenie nie je možné posudzovať podľa vyhlášky č. 549/2007 Z. z. K\ndruhému dovolaciemu dôvodu žalobcov podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP žalovaná uvádza, že protokol\no meraní hluku 27/2016 vyhotovený RÚVZ, na ktorý sa žalobcovia odvolávajú, popisuje výsledky meraní,\nktoré neboli vykonané vyhláškou predpísaným spôsobom a tiež zistené hodnoty nenamerali hluk počas\nriadneho chodu telocvične, ale merali hluk, ktorý vzniká pri hre basketbalovými loptami, ktoré sa v\ntelocvični nepoužívajú, keďže sa táto hra v telocvični nehrá. Nakoľko žalobcovia nepreukázali porušenie\nvyhlášky č. 549/2007 Z. z., rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo od riešenia právnej otázky, či\nak dochádza k obťažovaniu, ktorého intenzita prekračuje limity stanovené verejnoprávnym predpisom,\nmusí vždy ísť aj o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom. Navrhla dovolanie žalobcov zamietnuť\na priznať žalovanej náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že\ndovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429\nods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal prípustnosť\ndovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP). Dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\nNa stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:\nV zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421\nCSP.\nV preskúmavanej veci z obsahu dovolania vyplýva, že dovolatelia uplatňujú dovolací dôvod v zmysle §\n432 ods. 1 CSP, t. j., že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\nPrípustnosť svojho dovolania vyvodzujú z § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP.\nPodľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432\nods. 1 a ods. 2 CSP).\nDovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná\nv dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú\nk jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho\nvyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod. V dôsledku\nspomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil\nv dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom a nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu\ndovolania. Len v prípade, že dovolateľ správne naformuluje právnu otázku má dovolací súd možnosť\nposúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení\nodvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo či v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nVo všeobecnosti treba považovať právne posúdenie za nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto\nčinnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo\nsprávne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.\nNesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením\nskutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad,\nalebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav.\nV prípade § 421 ods. 1 písm. a) CSP je významnou tá otázka, na ktorej zodpovedaní odvolací súd založil\nsvoje rozhodnutie, pričom sa jej vyriešením odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\nPritom však v dovolaní musí byť otázka riešená odvolacím súdom naformulovaná presne, jasne a zrejme\nkonkretizovaná, musí byť uvedené ako sa s ňou odvolací súd vysporiadal a súčasne je potrebné doplniť\naj konkrétne rozhodnutia dovolacieho súdu, z ktorých jednoznačne vyplýva, že vyriešením tejto otázky\nsa odklonil od konkretizovanej ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\nZ dovolania vyplýva, že dovolatelia namietajú správnosť právneho posúdenia, ktorým sa mal odvolací\nsúd odkloniť od rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 5Cdo/117/1993 z 30. novembra 1993, ktorý okrem\niného konštatoval, že zákon v § 127 ods. 1 OZ určuje hranicu správania sa medzi dovoleným správaním\n(od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním sa (nad prípustnú mieru), a\nto vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiaducim\npomerom, ktoré v tom - ktorom prípade nemusia byť vždy v súlade s existujúcimi pomermi. Pokiaľ by sa\nuvedená hranica mala určovať len podľa pomerov pretrvávajúcich v danom mieste a čase a nie podľa\npomerov, ktoré sú žiaduce a ktoré by mali pretrvávať, nebolo by možné domáhať sa úspešne ochrany\npodľa § 127 ods. 1 OZ v prípade, že aj správanie sa všetkých ostatných fyzických alebo právnických\nosôb na danom mieste je z hľadiska tohto ustanovenia závadné.\nPojem ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu bola predmetom rozhodovania občianskoprávneho\nkolégia, ktoré na zasadnutí 9. novembra 2018 prijalo do Zbierky stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky rozhodnutie najvyššieho súdu z 24. januára 2018 sp. zn. 6Cdo/29/2017, ako\nR 71/2018, v ktorom vyložilo rozsah pojmu ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nasledovne:\n„Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku\ntreba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané\ncivilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnut a stanovísk vydávaných\nNajvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a\nstanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov,\nktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974,\n1980 a 1986.\"\nPre úspešnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP je potrebné nie len uviesť rozhodnutie,\nod ktorého sa malo dovolaním napadnuté rozhodnutie odkloniť, ale odklon je potrebné v dovolaní\naj odôvodniť. Dovolatelia po právnom zadefinovaní odvolacích dôvodov opätovne popisujú okolnosti\nžaloby a namietajú závery odvolacieho súdu, ktoré má spočívať v nedostatočnom zistení skutkového\nstavu, resp. v preukázaných okolnostiach prípadu. Nesúhlasia s tým, že odvolací súd nevzal do úvahy\nskutočnosť, že má ísť o opakované rušenie nad mieru primeranú pomerom. Dovolacie dôvody opierajú\ndovolatelia o odklon od rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/117/1993 (publikované v Zbierke\nrozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky č. 5-6/1994, pod č. 72/1994), reprezentujúce v tomto\nprípade ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu, avšak bez podloženia relevantnými dôvodmi, pre\n\nktoré sa rozhodnutie odvolacieho súdu má odkláňať od ustálenej praxe. Iba polemika s právnymi názormi\nodvolacieho súdu, či spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd\npristupoval k riešeniu právnej otázky, či neriešeniu skutkových zistení významovo nezodpovedajú kritériu\nuvedenému v § 421 ods. 1 CSP. V prípade absencie konkretizovania dovolacích dôvodov, nemôže\nnajvyšší súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred\nním riešili prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým „suplovať\" aktivitu dovolateľa. Vzhľadom na\nto z uvedeného dovolacieho dôvodu nebol možné vyvodiť prípustnosť dovolania.\nDovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP použili dovolatelia s odkazom na odôvodnenie\nodvolacieho súdu, ktorý na strane 12, bod 25 uvádza otázku, ktorá doposiaľ nemala byť vyriešená\nv rozhodovacej praxi najvyššieho súdu, a to či možno prekročenie maximálnej hladiny A akustického\ntlaku stanovenej vyhláškou MSSR č. 249/2007 Z. z. považovať za obťažovanie nad mieru primeranú\npomerom upravenú v § 127 ods. 1 OZ. Vo svojom ďalšom odôvodnení dovolania však rovnako poukazujú\ndovolatelia na svoj nesúhlasný postoj k záverom prijatým odvolacím súdom a nesprávnosť, resp.\nnedostatočnosť jeho skutkových zistení.\nAk je v dovolaní namietané nesprávne právne posúdenie veci odôvodnené tým, že skutkové zistenia\na z nich vyplývajúci skutkový záver sú chybné, teda že skutkový stav, z ktorého vychádzal odvolací\nsúd, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, z obsahového hľadiska nie je splnená zákonná náležitosť\ndovolania vyplývajúca z ustanovenia § 428 CSP v spojení s požiadavkou v § 432 ods. 2 CSP, čiže jeho\nodôvodnenie dovolacími dôvodmi. V ustanovení, o ktorom je reč, sa totiž za jednu z náležitostí dovolania\npovažuje aj uvedenie toho, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody).\nCivilný sporový poriadok pritom v ustanoveniach § 420 a § 421 rozlišuje dva druhy dovolacích dôvodov.\nV prvom prípade (§ 420 CSP) sa jedná o dovolanie podané z dôvodu existencie tzv. zmätočnostných\nvád a v druhom prípade (§ 421 CSP) sa jedná o dôvod dovolania spojený s právnym posúdením veci.\nNesprávne či nedostatočné zistenie skutkového stavu CSP ako dovolací dôvod nepozná.\nNajvyšší súd pritom dospel k záveru, že hoci dovolatelia v dovolaní formálne označili za dovolací dôvod\nustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, vychádzajúc z obsahu dovolania v skutočnosti odvolaciemu\nsúdu vytýkali nesprávne zistenie skutkového stavu veci. Dovolatelia v odôvodnení svojho dovolania\ntotiž zhrnuli dôvody žaloby, zopakovali nimi predložené dôkazy a zistenia z nich plynúce, poukázali\nna závery odvolacieho súdu a namietali, že súd nevzal do úvahy skutočnosť, že ide o opakované\npokračujúce rušenie, ktorého hladina hluku bola opakovane prekročená, zároveň sa nestotožnili so\nzáverom odvolacieho súdu, že nebolo preukázané, že pri prekročení hluku loptovými hrami došlo\nspôsobom ustanoveným v § 127 ods. 1 OZ nad mieru primeranú pomerom, nestotožnili sa so závermi z\ndokazovania a skutkových zistení súdom nižšej inštancie, teda namietali výsledok hodnotenia dôkazov\na z nich vyplývajúci skutkový záver, z ktorého vychádzal odvolací súd. Z argumentov dovolateľov\nvyplýva, že svojím dovolaním namietajú závery prijaté odvolacím súdom po skutkovom zhodnotení\nveci a vyhodnotení dôkazov, a teda nesprávne zistenie skutkového stavu (keď namietajú, že odvolací\nsúd nevzal do úvahy, že ide o opakované pokračujúce rušenie). Nesprávne zistenie skutkového\nstavu však, ako už bolo uvedené vyššie, nie je podľa CSP dovolacím dôvodom. Dovolací súd ani\nnie je oprávnený prehodnocovať skutkové závery odvolacieho súdu, pretože je viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Táto viazanosť zisteným skutkovým stavom je\nnevyhnutným predpokladom pre skúmanie správnosti právneho posúdenia veci, pretože podstatou\nprávneho posúdenia veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Uplatnenie dovolacieho dôvodu,\nktorým je nesprávne právne posúdenie veci, predpokladá spochybnenie správnosti riešenia odvolacím\nsúdom právnych otázok (nie otázok skutkových), preto dovolanie podané pre nesprávne právne\nposúdenie veci nemožno odôvodniť spochybnením skutkových záverov odvolacieho súdu. Právnym\nposúdením veci je totiž činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej\nprávnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd\npri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok\n(questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd\ndopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav\nnedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne\nju na daný skutkový\nstav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym\nči nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej\nnormy súdom na daný prípad, jej interpretáciu alebo jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav.\nTakáto argumentácia ale v dovolaní žalobcu absentuje. Nevymedzenie dovolacieho dôvodu spôsobom\nuvedeným v § 432 ods. 2 CSP je potom dôvodom na odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. f/ CSP,\na to vo vzťahu k obidvom dovolacím dôvodom.\n\nVzhľadom na skutočnosť, že odôvodnenie dovolacích dôvodov nebolo dostatočné, prípustnosť\ndovolania preto nebolo možné vyvodiť a Najvyšší súd dovolanie dovolateľov odmietol v zmysle § 447\npísm. f/ CSP.\nNajvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3\nveta druhá CSP).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Co/121/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}