{"guid": "8afca5bd-917c-4edb-9db8-acf9c9b235e8:7377855a-9939-420a-89f8-ec8e1cf7c2c9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5111227653.1", "spisova_znacka": "4Cdo/92/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/92/2020 z 21. 4. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2021, sp. zn. 4Cdo/92/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:5111227653.1", "identifikacne_cislo": "5111227653", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Klenková", "datum_vydania": "2021-04-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-50.odsek-1", "nazov": "§ 50 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-50.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-50.odsek-2", "nazov": "§ 50 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "nazov": "§ 154 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-154"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-182", "nazov": "§ 182 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-182", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-182"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-49", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-50", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-154", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-182", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7377855a-9939-420a-89f8-ec8e1cf7c2c9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5111227653.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5111227653.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5111227653.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/92/2020\n5111227653\n21. 04. 2021\nJUDr. Gabriela Klenková\nECLI:SK:NSSR:2021:5111227653.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu W.. T. Q., bývajúceho v Y. E. XXX, zastúpeného\nadvokátskou kanceláriou Karkó s. r. o., so sídlom v Žiline, Obchodná 8985/5A, IČO: 50 158 121, proti\nžalovanej Drevostavby Beskydy, s. r. o., so sídlom v Žiline, Fedora Ruppeldta 1286/23, IČO: 45 496 081,\nzastúpenej JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom v Čadci, Mierová 1725, o zaplatenie 15 792,54 eur s\npríslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 8 C 55/2012, o dovolaní žalovanej proti\nrozsudku Krajského súdu v Žiline z 27. novembra 2019 sp. zn. 7 Co 177/2019, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 8 C 55/2012-439 z 22. augusta 2018 v spojení s jeho opravným\nuznesením č. k. 8 C 55/2012-679 zo 17. júna 2019 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu\n4 395,14 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 4 395,14 eur od 19. augusta 2011\ndo zaplatenia, žalobu vo zvyšku zamietol a rozhodol, že žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu\ntrov konania v rozsahu 44,34 %.\nV odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo\ntým, že za žalovanú uhrádzal dodávateľom faktúry na účely jej podnikateľskej činnosti, ktoré podľa\npráva mala plniť sama. Podľa názoru súdu žalobu žalobcu bolo potrebné čiastočne zamietnuť, a to\nz dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, pretože v konaní bolo preukázané, že\nniektoré dodávky a služby neboli objednané žalovanou, ale treťou osobou, v ktorej účtovníctve sú tiež\nzaevidované, a teda žalovaná nebola nositeľom hmotnoprávnej povinnosti tieto plnenia zaplatiť, ako\naj z dôvodu zániku dlhu jeho splnením, pretože na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že\nďalšie žalobou uplatnené položky žalovaná žalobcovi po ich zaplatení riadne preplatila, a tiež z dôvodu\nneunesenia dôkazného bremena žalobcom, ktorému sa vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke úhrady ceny\nza poskytnutie ubytovacích služieb vo výške 119,- eur nepodarilo preukázať, že táto pohľadávka vôbec\nvznikla. Za dôvodný však považoval nárok žalobcu na preplatenie faktúry za nákup drevnej hmoty guľatiny vo výške 3 395,14 eura (faktúra č. XXXX/XXX) pretože žalovaná neuniesla dôkazné bremeno o\ntom, že malo ísť iba o vrátenie guľatiny, ktorú žalobcovi predtým požičala na základe zmluvy o pôžičke za\núčelom objednávky výstavby zrubového domu. Súd vyhodnotil ako opodstatnený i nárok na preplatenie\nfaktúry za vykonané elektroinštalačné práce vo výške 1 000,- eur (faktúra č. XXX/XXXX) keď zistil, že\nsa jednalo o práce na vnútornom vybavení objektu patriacemu žalovanej, pričom cenu za ich vykonanie\ndodávateľovi G. T.Í. (ktorý je so žalobcom v príbuzenskom vzťahu a v konaní vypovedal ako svedok)\nvyplatil žalobca a žalovaná mu ju následne odmietla preplatiť. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 4\n395,14 eura z titulu istiny s 9, 52 % úrokom z omeškania ročne od 19.8.2011 do zaplatenia v súlade\ns ustanovenia § 451ods.1, 2, § 454, § 456, § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3\nNariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka\nv znení účinnom od 1. januára 2009 do 31. januára 2013. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.\n\nO nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej\nlen „CSP“).\n2. Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobcu i žalovanej rozsudkom č. k. 7 Co 177/2019-696 z 27.\nnovembra 2019 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žiadnej zo strán nepriznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania.\nKonštatoval, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, na základe vykonaných\ndôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil. Stotožnil sa v celom\nrozsahu s odôvodnením rozhodnutia, ktoré považoval za dostatočné a presvedčivé. Odvolacie námietky\nžalobcu i žalovanej vyhodnotil ako neopodstatnené. K odvolacej námietke žalovanej týkajúcej sa vrátenia\ndrevnej hmoty kúpenej za účelom výstavby zrubového domu a k tomu doloženej listine tejto objednávky\nuviedol, že predložený listinný dôkaz je novotou v odvolacom konaní, na ktorú nemohol prihliadnuť,\npretože žalovanej nič nebránilo uplatniť ho už v konaní pred súdom prvej inštancie. Zároveň dodal, že i\npredloženie (dokladovanie) objednávky samo osebe nepreukazuje existenciu zmluvy o pôžičke drevnej\nhmoty žalobcovi. Podľa názoru odvolacieho súdu za dôvodnú nemohla byť považovaná ani námietka\nžalovanej týkajúca sa spochybnenia výpovede svedka G. T. o zaplatení ceny za elektroinštalačné práce,\nktorý je so žalobcom v príbuzenskom vzťahu, pretože vo vzťahu k tomuto nároku podstatným bolo to,\nže tieto práce skutočne boli vykonané, a to na objekte, ktorý patrí žalovanej. K námietkam žalobcu o\nneunesení dôkazného bremena k predloženým faktúram, považoval v rámci hodnotenia dôkazov za\ndôveryhodnejšie tvrdenia žalovanej, lebo hodnovernosť tvrdení žalobcu bola spochybnená samotným\nžalobcom a jeho nepoctivým správaním a postojom k žalovanej. Napadnutý rozsudok ako vecne správny\npotvrdil v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP.\nZ dôvodu neúspechu strán v odvolacom konaní, žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej len ,,dovolateľka“) dovolanie,\nktorého prípustnosť a dôvodnosť vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm.\na) CSP. Namietala, že nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu bolo porušené jej právo\nna spravodlivý proces, a to tým, že odvolací súd sa vôbec nezaoberal jej odvolacou argumentáciou\ntýkajúcou sa pôžičky drevnej hmoty žalobcovi, ktorá mala byť použitá pri výstavbe zrubového domu,\ndôvodiac, že predmetné tvrdenia a dôkazy sú novotou v odvolacom konaní, na ktoré odvolací súd\nnemôže prihliadnuť. Tieto tvrdenia a dôkazy ale už boli riadne uplatnené v konaní pred súdom prvej\ninštancie, preto nemôžu byť považované za novotu v zmysle § 366 CSP a odvolací súd sa mal s nimi\nnáležite vysporiadať. Nestotožnila sa ani so záverom o nepreukázaní existencie pôžičky drevnej hmoty\nžalobcovi, ktorú podľa jej názoru dostatočným spôsobom preukázala v konaní predloženými listinami\na výsluchmi svedkov. Odvolaciemu súdu tiež vytýkala, že neoboznámil strany a neumožnil im vyjadriť\nsa ku skutočnostiam týkajúcim sa zaujatosti členky senátu odvolacieho súdu pre pomer k žalobcovi\na svedkovi, pre ktorý bola následne z prejednania a rozhodovania sporu vylúčená. Ďalej namietala,\nže rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, keď sa odvolací súd\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri hodnotení dôkazu výpovede svedka,\nktorý je príbuzným sporovej strany. Podľa jej názoru výpoveď svedka G. T., ktorý je bratrancom žalobcu,\nohľadne vykonania elektroinštalačných prác mala byť pre jeho príbuzenský pomer vyhodnotená ako\núčelová a tendenčná a v rámci právneho posúdenia veci sa na tento dôkaz nemalo prihliadať. Poukázala\nna rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 24/2007. Za otázku zásadného právneho významu\npovažovala dovolacím súdom posúdiť, či ,,môže súd vyhodnotiť dôkaz - výsluch prvostupňového\nbratranca žalobcu ako účelový a tendenčný a na tento v rámci právneho posúdenia veci neprihliadať“.\nNavrhla napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n4. Žalobca k podanému dovolaniu žalovanej vo vyjadrení uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu\npokladá za vecne správne a dovolacie námietky za neopodstatnené. Podľa jeho názoru odvolací súd\nako novotu posúdil len listinu objednávky výstavby zrubového domu, ktorú žalovaná prvýkrát predložila\naž spolu s odvolaním, a nie tvrdenie o pôžičke drevnej hmoty, ktorej údajnú existenciu žalovaná ani\nžiadnym spôsobom nepreukázala. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedol,\nže podľa Civilného sporového poriadku môže byť ako svedok vypočutý každý, kto môže relevantným\nspôsobom objasniť skutočnosti podstatné pre rozhodnutie, bez ohľadu na to, či ide o príbuzného\nniektorej strany sporu. Vyhodnotenie jednotlivých dôkazov je potom na voľnej úvahe súdu. Navrhol\ndovolanie žalovanej ako procesne neprípustné odmietnuť eventuálne zamietnuť. Uplatnil si náhradu trov\ndovolacieho konania.\n\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“ resp. ,,najvyšší súd“) príslušný na\nrozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods.\n1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez\nnariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané\nnáležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu\ndospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné.\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n7. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n8. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n9. Podľa § 421 ods.1 písm. a) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu.\n10. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\n11. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní.\n12. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP má osobitný význam vzájomný\nvzťah medzi „právnou otázkou“ a „rozhodovacou praxou dovolacieho súdu“. Pre právnu otázku v zmysle\nustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací\nsúd od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie\nsenátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky a odvolací súd sa však svojím\nrozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“ (R 83/2018).\n13. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková). Môže\nísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii\na interpretácii procesných ustanovení). Na to, aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného\nustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu\nz hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr)\nsplnené predpoklady prípustnosti (vecnej prejednateľnosti) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo\nspôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a\ntiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania\nprípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP\n(napr. rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 64/2018). K posúdeniu dôvodnosti dovolania a teda\nvecnej správnosti napadnutého rozhodnutia (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení), môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania.\n14. Ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vytváraná najvyššími súdnymi autoritami, ktorú\nvyjadrujú predovšetkým rozhodnutia a stanoviská najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované\nv Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Rozhodovanie v súlade\ns ustálenou súdnou praxou je naplnením spravodlivého procesu, princípu rovnosti právnej istoty a\n\nlegitímneho očakávania strán (čl. 2 ods.1, 2 a čl. 3 Základných princípov CSP). Do tohto pojmu však\nmožno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho\nsúdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané\nnepublikované rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,\nprípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali (napr. rozhodnutia najvyššieho\nsúdu sp. zn. 3 Cdo 6/2017, sp. zn. 3 Cdo 158/2017, sp. zn. 4 Cdo 95/2017, sp. zn. 5 Cdo 87/2017, sp.\nzn. 6 Cdo 21/2017 a sp. zn. 6 Cdo 129/2017).\n15. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné,\nlegislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská\npublikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR,\nďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a\nnapokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch\nnajvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 (R 71/2018).\n16. V preskúmavanej veci dovolateľka v súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom v zmysle § 420\npísm. f) CSP namietala, že odvolací súd sa neoboznámil so spisom o ktorom rozhodol, lebo inak by\nžalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázala na body 12, 13 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v\nsúvislosti s tvrdením súdu o neunesení dôkazného bremena k preukázaniu existencie pôžičky drevnej\nhmoty žalobcovi, ako aj nesúhlasila s postupom odvolacieho súdu, ktorý predloženú objednávku v\nodvolacom konaní týkajúcu sa výstavby zrubového domu pre pána A., posúdil ako novotu v odvolacom\nkonaní, na ktorú neprihliadal.\n17. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu\ndo práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces. Pri posudzovaní znemožnenia uskutočňovať strane jej patriace\nprocesné práva, je nevyhnutné skúmať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé\nkonkrétne porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v\nkontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti strany namietať alebo zvrátiť nesprávny\npostup súdu.\n18. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I.\nÚS 26/94).\n19. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,\nktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava\npriznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tomktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý\nproces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II.ÚS 559/2018, III.ÚS 47/2019).\n20. Podľa čl. 15 Základných princípov CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy\nv súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú\nsilu.\n21. Podľa § 191 ods.1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.\n22. Judikatúra definuje hodnotenie dôkazov ako činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy\nhodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade\nnie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti\nkonkrétny dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov, pričom každý dôkaz\nhodnotí jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo\nvyšlo v konaní najavo. Pri dôkaze výpoveďou svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s\nprihliadnutím na to, aký vzťah má svedok k stranám sporu a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová\n\na duševná úroveň, na okolnosti, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá,\nna spôsob reprodukcie týchto skutočností, na správanie pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť\nvýpovede, ochota odpovedať na otázky a pod.) a na poznatky získané na základe hodnotenia iných\ndôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne,\nči sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie uvedených hľadísk následne poskytuje záver o pravdivosti\nči nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností.\n23. Dovolateľka namietala hodnotenie dôkazov súdmi nižších inštancií, najmä vo vzťahu k posúdeniu\njej skutkových tvrdení ohľadne uplatnených nárokov žalobcu vo výške 1 000,- eur (faktúra č. X/XXXX\nz 1. júla 2010 splatnej 15. júla 2010) a vo výške 3395,14 eura (faktúra č. XXXX/XX z 23 novembra\n2010 splatnej 7. decembra 2010), ktoré dospeli k záveru, že dovolateľka neuniesla dôkazné bremeno\nna preukázanie ňou tvrdených skutočností, a preto žalobe sčasti ohľadne uplatnených nárokov vyhoveli.\n24. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, lebo sporové konanie sa\nriadi zásadou formálnej logiky. Jednou zo základných procesných povinností strán je povinnosť tvrdiť\n(§ 150 CSP). Stranu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi) a schopnosť strany uniesť bremeno\ntvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie\npovinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné\na rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávny dôsledok, ktorý sa prejaví v meritórnom rozhodnutí\nvo veci samej.\n25. Pokiaľ dovolateľka namietala záver o (väčšej) hodnovernosti niektorého z dôkazov - svedeckej\nvýpovede (C. P. - bod 28. rozsudku súdu prvej inštancie - či G. T., bratranca žalobcu - bod 30.\nrozsudku súdu prvej inštancie), ktorý bol ale súdmi nižších inštancií primerane vysvetlený, nemožno túto\nskutočnosť považovať za porušenie práva na spravodlivý proces, pretože je prirodzeným výsledkom\nprocesu voľného hodnotenia dôkazov súdom (čl. 15 a § 191 CSP) a nemôže založiť prípustnosť\ndovolania len z dôvodu, že dovolateľka s ich posúdením nesúhlasí, lebo podľa jej názoru mali byť\nniektoré dôkazy hodnotené rozdielne (m. m. I. ÚS 275/2019, publikované v Zbierke nálezov a uznesení\nÚstavného súdu Slovenskej republiky pod č. 45/2019).\n26. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným\nsúdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal\na riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodol v súlade s\njeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov\nsúdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS\n252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n27. V súvislosti s namietaným posúdením predloženého listinného dôkazu dovolateľkou v odvolacom\nkonaní, dovolací súd uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu (bod 13.) vyplýva, že za\nnovotu nepovažoval tvrdenie o pôžičke drevnej hmoty žalobcovi na základe pôžičky, ale novotou mal byť\npredložený listinný dôkaz - objednávka výstavby zrubového domu pre pána A., ktorým sa mala existencia\npôžičky drevnej hmoty žalobcovi preukázať. Táto listina bola do spisu založená až v odvolacom konaní\nako príloha k odvolaniu žalovanej, preto odvolací súd na ňu ako na novotu (prostriedok procesnej\nobrany) v odvolacom konaní, ktorá nebola uplatnená v konaní pred súdom prvej inštancie v zmysle §\n366 CSP správne neprihliadal. Procesné podmienky na ich uplatnenie, ani podmienky na zopakovanie\ndokazovania alebo jeho doplnenie vyplývajúce z § 384 CSP neboli splnené a odvolací súd je viazaný\nzisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (383 CSP).\n28. Opravný prostriedok s právom tzv. novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy.\nUvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky\nprocesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú\nprocesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané,\nže v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich\nodvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V ostatných prípadoch\nprostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní. Ustanovenie § 366 CSP vychádza\nzo zásady koncentrácie konania podľa § 153 a § 154 CSP. Prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana\n\nmohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.\nProstriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní.\nPrávo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná\nvýnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku\nalebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.\n29. Odvolací súd nad rámec podotkol, že ani tento dôkaz by nebol spôsobilý preukázať, že k zmluve o\npôžičke medzi žalovanou a žalobcom skutočne došlo. Dovolací súd k tomu dodáva, že z obsahu spisu\nvyplýva, že svedok C. P. (v spise na č. l. 354) vo výpovedi nespomínal pána A.Ř., ale tvrdil, že pracoval\nna dome pána D. a drevná hmota, ktorú si mal žalobca požičať mala patriť pánovi G.. V danom prípade\nsa súdy oboch nižších inštancií s tvrdením o pôžičke drevnej hmoty v odôvodneniach rozhodnutí riadne\nvysporiadali a uviedli, prečo nemali preukázanú jej existenciu (bod 28. rozsudku súdu prvej inštancie).\nHodnotenie svedeckých výpovedí (G. T., C. P.) boli vyhodnotené (jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti) v\nsúlade aj s inými listinnými dôkazmi a to predloženými faktúrami, ako aj dokladmi o ich úhrade žalobcom\n(v spise na č. l. 15-16 vo vzťahu k sume 3 395,14 eura a na č. l. 13-14 vo vzťahu k sume 1 000,- eur),\npričom ich celkové posúdenie súdmi nižších inštancií zodpovedalo zásadám formálnej logiky, pravdivosti\na presvedčivosti relevantných dôkazov.\n30. K tvrdeniu dovolateľky v súvislosti so začatým konaním pred účinnosťou Civilného sporového\nporiadku a teda nemožnosťou koncentrovať konanie podľa § 470 ods. 2 CSP, dovolací súd uvádza,\nže je pravdou, že v konaniach začatých predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového\nporiadku (pred 1. júlom 2016), nemožno uplatňovať ustanovenia o predbežnom prejednaní veci, popretí\nskutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Z\nobsahu spisu však vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak strany sporu náležite poučil o\nzmene procesného predpisu a zároveň im poskytol lehotu na predloženie ďalších návrhov na doplnenie\ndokazovania (v spise na č. l. 359), ako aj pred vyhlásením dokazovania za skončené postupom podľa\n§ 182 CSP vyzval strany na zhrnutie návrhov, dokazovania a právnej stránky veci. Po procesnom\npoučení aj v zmysle § 154 CSP (zákonnej koncentrácii konania) strany sporu ďalšie návrhy na doplnenie\ndokazovania nemali. Postupom odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu procesných práv strán a preto\nuvedené tvrdenie dovolateľky dovolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.\n31. Dovolací súd nie je skutkovým súdom a nemá možnosť prehodnocovať vykonané dôkazy. Prieskum\nskutkových zistení dovolacím súdom spočíva len v kontrole postupu súdov nižších inštancií pri\nprocese jeho zisťovania (I. ÚS 6/2018), či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý\nproces (IV. ÚS 252/04); takýto záver ale z obsahu spisu nevyplýva.\n32. Neopodstatnenou bola i námietka dovolateľky týkajúca sa jej neoboznámenia odvolacím súdom\no vylúčení z prejednania a rozhodovania veci pre zaujatosť členky senátu na základe rozhodnutia\npredsedu súdu, čím podľa jej názoru mala byť porušená zásada kontradiktórnosti konania. Rozhodnutie\no vylúčení sudcu nesúvisí s predmetom sporu t. j. so skutkovou alebo právnou stránkou veci. K vzneseniu\nnámietky zaujatosti došlo v zmysle § 49 v spojení s § 50 ods. 1 CSP sudcom (členkou odvolacieho\nsenátu), o ktorej rozhodol predseda príslušného súdu v zmysle § 50 ods. 2 CSP. Uplatnené námietky\ntýkajúce sa porušenia procesných práv strany sporu preto nezakladajú prípustnosť dovolania v zmysle\n§ 420 písm. f) CSP.\n33. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením dôkazu - výpovede svedka G. T. bratranca žalobcu a uplatneným dovolacím dôvodom v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolací\nsúd skúmal najprv procesnú prípustnosť dovolania. Vymedzenú právnu otázku, či môže súd vyhodnotiť\ndôkaz - ako účelový a tendenčný a v rámci právneho posúdenia veci na tento neprihliadať, nemožno\npovažovať za otázku kľúčovú (rozhodujúcu) pre rozhodnutie vo veci samej, pretože od jej vyriešenia\nnezáviselo, či žaloba žalobcu je dôvodná alebo nie, resp. či žalobou uplatnený nárok žalobcovi „podľa\npráva“ (de iure) skutočne patrí alebo nie. Navyše táto námietka tak, ako je vymedzená (§ 440 CSP) vo\nsvojej podstatne ani nesmeruje k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (nevytýka sa ňou nesprávna\naplikácia konkrétnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav), ale sa spochybňuje správnosť\nhodnotenia vykonaných dôkazov, s ktorým dovolateľka nesúhlasí.\n\n34. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania odôvodneným prípustným dovolacím dôvodom a\nnáležitým vymedzením právnej otázky v zmysle § 431 až § 435 CSP, dovolací súd nepovažoval\ndovolanie v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP za procesne prípustné. Právnym posúdením je činnosť\nsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje\nkonkrétnu právnu normu. Zistený skutkový stav vyplýva z vykonaného dokazovania a preto nastolená\notázka nie je otázkou právnou, ale skutkovou.\n35. Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním\nskutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové\nokolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo sa malo stať, čo (ne)urobil\nžalobca alebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenutí\nkonania) niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok,\nčo uviedol znalec. S istým zjednodušením možno konštatovať, že otázkou skutkovou (faktickou) je\npravdivosť, či nepravdivosť tvrdení procesných strán. Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky\n(quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej\nnorme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu\ninterpretuje a na podklade svojich skutkových zistení (to znamená až po vyriešení skutkových otázok)\nprijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy\nna posudzovaný prípad (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 27/2019 z o\n14. marca 2019).\n36. Z odôvodnení rozhodnutí súdov oboch nižších inštancií vyplýva, že im bola známa skutočnosť,\nže svedok G. T. je príbuzným žalobcu a túto skutočnosť pri hodnotení dôkazov aj riadne zohľadnili,\navšak - ako z odôvodnenia vyplýva - nebola takou skutočnosťou, pre ktorú by sa na svedeckú výpoveď\nvôbec nemalo (resp. nesmelo) prihliadnuť a ktorá by svedeckú výpoveď robila celkom nepoužiteľnou\npre objasnenie skutočností rozhodných pre meritórne rozhodnutie. Záver, že každú výpoveď svedka,\nktorý je príbuzným niektorej zo strán, treba bez ďalšieho považovať za účelovú a tendenčnú a nemožno\nna ňu pri právnom posúdení veci prihliadnuť, nie je správny, pretože odporuje koncepcii materiálneho\nvedenia sporu, dokazovania a hodnotenia dôkazov (čl. 15 Základných princípov CSP v spojení s § 191\nCSP) s ohľadom na vzťah svedka k stranám sporu a jeho možnú zaujatosť.\n37. Z rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 24/2007 z 18. decembra 2007, na\nktoré poukázala dovolateľka vyplýva, že bolo vydané za účinnosti iného procesného predpisu (zákona č.\n99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov), pričom ani zmena právnej\núpravy vykonaná zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1. júla 2016,\nnepredstavuje zmenu pravidiel pre hodnotenie dôkazov. Zákonnú ,,tzv. váhu“ jednotlivým dôkazom\npripisuje sudca podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia dôkazov,\npričom prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo.\n38. Napadnuté rozhodnutie v otázke posúdenia vykonaných dôkazov (svedeckej výpovede) v súlade\nso zásadou voľného hodnotenia dôkazov nepredstavuje odklon od ustálenej rozhodovacej prace\ndovolacieho súdu, a preto prípustnosť dovolania podľa uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle §\n421 ods.1 písm. a) CSP nie je daná.\n39. Z týchto dôvodov dovolací súd odmietol dovolanie vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu v zmysle § 420\npísm. f) CSP podľa § 447 písm. c) CSP, lebo smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému nie je dovolanie\nprípustné. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP bolo dovolanie\nodmietnuté v súlade s § 447 písm. f) CSP z dôvodu, že dovolací dôvod nie je vymedzený spôsobom\nuvedeným v § 431 až § 435 CSP.\n40. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s § 453 ods. 1 v\nspojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalobcu v dovolacom konaní, ktorému priznal nárok na\nnáhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu pri žalovanej (§ 255 ods. 1 CSP). O výške náhrady\nrozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).\n41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0, vo\nvýroku o trovách konania v pomere 2 : 1.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}