{"guid": "4727d89c-8bb2-4363-8b70-dc88b5176715:abaf42d6-39f2-45e9-89df-5e9a405dcbe4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5109228820.1", "spisova_znacka": "5Obdo/63/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/63/2020 z 29. 9. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2021, sp. zn. 5Obdo/63/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:5109228820.1", "identifikacne_cislo": "5109228820", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivana Nemčeková", "datum_vydania": "2021-09-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-112", "nazov": "§ 112 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-112", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-112"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "nazov": "§ 100 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-1", "nazov": "§ 106 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-106"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-2", "nazov": "§ 106 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-106"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-415", "nazov": "§ 415 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-415", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-415"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "nazov": "§ 420 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-3", "nazov": "§ 420 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-488", "nazov": "§ 488 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-488", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-488"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-489", "nazov": "§ 489 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-489", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-489"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-402", "nazov": "§ 402 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-402", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-402"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261", "nazov": "§ 261 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-261"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-92.odsek-2", "nazov": "§ 92 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-92.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-92.odsek-3", "nazov": "§ 92 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-92.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-92"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-112", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-106", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-415", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-488", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-489", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-402", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-261", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-1", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-92"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/abaf42d6-39f2-45e9-89df-5e9a405dcbe4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5109228820.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5109228820.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5109228820.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Obdo/63/2020\n5109228820\n29. 09. 2021\nJUDr. Ivana Nemčeková\nECLI:SK:NSSR:2021:5109228820.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Ing. P. M.,\nnar. XX. B. XXXX, bytom E., zastúpeného ADAUS, s. r. o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Miletičova\n5B, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, proti žalovanému: ARTON s.r.o., so sídlom\nKomenského 27, Žilina, IČO: 31 595 154, zastúpenému JUDr. Rudolf Adamčík, advokátska kancelária,\ns.r.o., so sídlom Liptovská 2/A, Bratislava, IČO: 50 035 592, o zaplatenie 61.542,16 eur, vedenom na\nOkresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/208/2009, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave z 27. novembra 2019, č. k. 3Cob/172/2018-411, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave z 27. novembra 2019, č. k. 3Cob/172/2018-411,\nz r u š u j e a v r a c i a mu vec na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava III (ďalej tiež „súd prvej inštancie“) rozsudkom\nzo 16. marca 2011, č. k. 23Cb/208/2009-129, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 61.542,16\neura a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 7.711,27 eura do 3 dní\nod právoplatnosti rozsudku.\n2. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil\nžalovanému povinnosť uviesť pozemok špecifikovaný v žalobe\ndo pôvodného stavu, v akom bol pred neoprávneným zásahom, a zároveň zaplatiť žalobcovi ušlý zisk\nza obdobie od 4. januára 2008 do 16. septembra 2009 vo výške 39.372,60 eura\ns DPH a 63,30 EUR s DPH za obdobie od 17. septembra 2009 do uvedenia pozemku\ndo pôvodného stavu. Žalobca v priebehu konania vzal žalobu späť v časti určenia povinnosti žalovanému\nuviesť predmetný pozemok do pôvodného stavu a súd prvej inštancie v tejto časti konanie zastavil. Na\nnávrh žalobcu na zmenu žaloby, súd pripustil zmenu pokiaľ ide o výšku uplatnenej škody a to na sumu\n51.716,10 eura a DPH (ušlý zisk za obdobie od 4. januára 2008 do 30. marca 2010).\n3. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania konštatoval splnenie zákonných podmienok pre\npriznanie náhrady škody v zmysle ust. § 415, § 420 ods. l, ods. 3 a § 442\nods. l zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej tiež „Občiansky zákonník“\nalebo „OZ“). Žalobca preukázal, že k predmetnému pozemku mal uzavretú nájomnú zmluvu\ns Poľnohospodárskym družstvom Vajnory ako prenajímateľom, a že rozhodnutím stavebného úradu z\n27. novembra 2007, č. UKaSP-71/2007-KL-2, ktoré nadobudlo právoplatnosť\n3. januára 2008, v znení opravy z 18. marca 2009, č. OS-175/2009KL, získal stavebné povolenie na\numiestnenie reklamného zariadenia na prenajatom pozemku, teda získal právo,\nz výkonu ktorého očakával majetkový prospech, a to zisk vo forme príjmu z prenájmu reklamného\nzariadenia. Žalovaný, umiestnením vlastného reklamného zariadenia\nna predmetnom pozemku, bez príslušného stavebného povolenia, porušil svoju právnu povinnosť,\nvyplývajúcu z ust. § 3 ods. 1, § 415 OZ a § 71 ods. 1 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom\n\nplánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Porušením právnej povinnosti žalovaný znemožnil\nžalobcovi výkon práv, ktoré k prenajatému pozemku\nmal a žalobcovi vznikla škoda vo forme ušlého zisku, ktorý by mal pri riadnom užívaní reklamného\nzariadenia, pokiaľ by na predmetnom pozemku nepostavil žalovaný svoje nelegálne reklamné\nzariadenie. Výška škody spočívala v ušlom zisku za obdobie\nod 4. januára 2008 do 30. marca 2010, kedy žalovaný odstránil nelegálne reklamné zariadenie, a bola\nurčená v sume 1.925,25 eura mesačne, čo predstavuje na deň 63,30 eura\ns DPH x 817 dní, t. j. spolu 61.542,16 eura. Príčinná súvislosť medzi vznikom škody\na jej zavinením mala spočívať v tom, že žalovaný znemožnil žalobcovi vybudovať\nna ním riadne prenajatom pozemku reklamné zariadenie, lebo bez potrebného stavebného povolenia si\npostavil vlastné reklamné zariadenie a umiestnil ho na mieste, ktoré zodpovedalo špecifikácii uvedenej\nv rozhodnutí stavebného úradu z 27. novembra 2007, vydanom\n(po oprave jeho znenia) pre žalobcu.\n4. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež „odvolací súd“), rozsudkom (v poradí\ntretím - pozn. dovolacieho súdu) z 27. novembra 2019,\nč. k. 3Cob/172/2018-411, rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol a žalovanému\npriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho\na dovolacieho konania v celom rozsahu.\n5. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku skonštatoval, že žalobca uzavrel zmluvu\no predaji podniku z 30. decembra 2010 a predal svoj podnik spoločnosti GRYF - reklamné štúdio, s.r.o.\nV priebehu odvolacieho konania spoločnosť GRYF - reklamné štúdio, s.r.o., navrhla, aby odvolací súd\npripustil na miesto doterajšieho žalobcu vstup do konania uvedenej spoločnosti. Odvolací súd tento\nnávrh zamietol uznesením z 2. februára 2012,\nč. k. 3Cob/197/2011-86 a uznesením z 11. júna 2012, č. k. 3Cob/197/2011-2005\n(správne č. k. 3Cob/197/2011-205 - pozn. dovolacieho súdu) odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu\nvo veci zámeny účastníkov. Najvyšší súd Slovenskej republiky o dovolaní žalobcu proti uzneseniu\nodvolacieho súdu č. k. 3Cob/197/2011-205 rozhodol uznesením\nz 10. júna 2015, č. k. 1Obdo/27/2014-322a tak, že dovolanie žalobcu odmietol. Odvolací súd ďalej\nskonštatoval, že zmluva o predaji podniku nadobudla platnosť (správne účinnosť- pozn. dovolacieho\nsúdu) 1. januára 2011, teda pred rozhodnutím súdu prvej inštancie a preto dospel k záveru, že žalobca\nako predávajúci uzavretím zmluvy o predaji podniku s kupujúcim GRYF - reklamné štúdio, s.r.o., týmto\ndňom stratil vecnú legitimáciu podľa hmotnoprávnych predpisov k pohľadávke, ktorá je predmetom\nsporu. Opätovne vecnú legitimáciu nadobudol 25. novembra 2019 na základe zmluvy o postúpení\npohľadávky z 25. novembra 2019, ktorou na neho spoločnosť GRYF reklamné štúdio, s.r.o., postúpila\npohľadávku na náhradu škody\nvo výške 61.542,16 eura, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu. Keďže žalovaný namietol\npremlčanie žalobcovho práva na zaplatenie náhrady škody v žalovanej výške, odvolací súd sa\nprednostne zaoberal posúdením skutočnosti, či je táto námietka dôvodná. Poukázal na to, že spoločnosť\nGRYF - reklamné štúdio, s.r.o., od uzatvorenia zmluvy\no predaji podniku z 30. decembra 2010, ktorá nadobudla platnosť (správne účinnosť- pozn. dovolacieho\nsúdu) 1. januára 2011, vedela o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, pričom táto skutočnosť vyplýva z\nfaktu, že za predávajúceho i za kupujúceho vystupovala tá istá fyzická osoba, a to Ing. P. M. ktorý bol\npredávajúcim a zároveň jediným konateľom kupujúceho. Túto vedomosť mal odvolací súd osvedčenú\naj z návrhov tejto spoločnosti,\naby odvolací súd pripustil jej vstup do konania na miesto doterajšieho žalobcu, ako aj z čl. II. bod 3.4\nzmluvy o postúpení pohľadávky z 25. novembra 2019, v ktorom postupca i postupník zhodne vyhlásili,\nže obsah súdneho spisu a priebeh súdneho konania je im známy.\nPrávo spoločnosti GRYF reklamné štúdio, s.r.o., na zaplatenie náhrady škody vo výške 61.542,16 eura,\nsa tak podľa názoru odvolacieho súdu premlčalo, pretože nebolo uplatnené\nv lehote stanovenej v ustanovení § 100 ods. 1 a § 106 ods. 1 a 2 OZ. Táto spoločnosť\nuž na žalobcu 25. novembra 2019 previedla len premlčanú pohľadávku. Na základe uvedeného dospel\nodvolací súd k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.\n6. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca (ďalej aj\n„dovolateľ“) dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z ust. § 420\n\npísm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Navrhol dovolaním napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť\nodvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n7. Prípustnosť dovolania podľa ust. § 420 písm. f/ CSP dovolateľ odôvodnil nepreskúmateľnosťou\nrozhodnutia odvolacieho súdu. Uviedol, že odvolací súd síce skonštatoval premlčanie uplatnenej\npohľadávky, z odôvodnenia rozhodnutia však vôbec\nnie je zrejmé, kedy podľa súdu začala premlčacia doba plynúť, a ani to kedy skončila. Uvedenie týchto\nskutočností je, podľa názoru dovolateľa, pre posúdenie plynutia premlčacej doby zásadné a bez určenia\ntýchto časových bodov nemožno konštatovať, že k premlčaniu pohľadávky došlo. Rozhodnutie, ktoré\ndeklaruje, že premlčacia doba uplynula, avšak neuvádza, v ktorom časovom úseku mala uplynúť, je\nabsolútne nejasné a nepreskúmateľné. Navyše súd sa nijako nevysporiadal s plynutím premlčacej doby\npočas obdobia od vydania rozsudku č. k. 3Cob/5/2017-340 zo 14. júna 2017, kedy bola žalobcovi\nprávoplatným rozhodnutím príslušná pohľadávka priznaná.\n8. Zároveň, vo vzťahu k ust. § 420 písm. f/ CSP namietal postup odvolacieho súdu, ktorý, na základe\nnávrhu urobeného v priebehu odvolacieho konania, odmietol pripustiť,\naby do konania na miesto žalobcu vstúpila spoločnosť GRYF reklamné štúdio, s.r.o., s odôvodnením,\nže nakoľko k skutočnosti, na základe ktorej došlo k prevodu pohľadávky, došlo ešte počas konania na\nsúde prvej inštancie, nemožno na ňu prihliadať v odvolacom konaní. Podľa názoru dovolateľa, žiadne\nzákonné ustanovenie nebráni(lo) tomu,\naby na základe skutočnosti, ktorá vznikla ešte v konaní pred súdom prvej inštancie, bol vstup nového\nsubjektu do konania povolený aj v odvolacom konaní.\n9. Dovolateľ vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b/ CSP v dovolaní\nsformuloval 4 právne otázky, ktoré považoval za odvolacím súdom nesprávne právne posúdené a ktoré\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené:\na) či v prípade, ak podnikateľ pri výkone svojej podnikateľskej činnosti porušením povinnosti vyplývajúcej\nz Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu, ak tento\niný predpis neustanovuje použitie ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej tiež\n„Obchodný zákonník“ alebo „ObZ“), spôsobil škodu inému podnikateľovi v dôsledku toho, že znemožnil\nvykonávať úkony v rámci jeho podnikateľskej činnosti a tak dosahovať zisk, sa posudzuje vzťah medzi\ntýmito podnikateľmi ako vzťah, pri ktorého vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa\ntýka podnikateľskej činnosti podnikateľa - škodcu a podnikateľa - poškodeného;\nb) či nároky zo zodpovednosti za škodu medzi dvoma podnikateľmi, ktorá vznikla porušením povinnosti\nmimo existujúci záväzkový vzťah, sa premlčujú v premlčacej dobe podľa Občianskeho zákonníka, a to\nbez ohľadu na to, že takýto vzťah\nzo spôsobenej škody by inak spĺňal podmienky uvedené v § 261 ods. 1 ObZ alebo\nsa premlčujú v premlčacej dobe podľa Obchodného zákonníka;\nc) či v prípade, ak v období pred skončením dokazovania v konaní na súde prvej inštancie dôjde k\nskutočnosti, v dôsledku ktorej dochádza k prevodu alebo k prechodu práva, ktoré je predmetom súdneho\nkonania na inú osobu, avšak procesne správny návrh na vstup novej oprávnenej osoby do konania na\nmiesto príslušnej procesnej strany nie je súdu doručený v čase pred skončením dokazovania v konaní\nna súde prvej inštancie, ale až v konaní pred odvolacím súdom, je odvolací súd povinný\no návrhu na vstup nového subjektu do konania rozhodnúť tak, že vstup nového subjektu do konania\nna miesto príslušnej procesnej strany pripúšťa alebo rozhodnúť tak, že návrh na vstup nového subjektu\ndo konania zamieta;\nd) či sa plynutie premlčacej doby prerušuje iba medzi stranami sporu alebo\nna prerušenie plynutia premlčacej doby postačí, aby pohľadávka bola veriteľom uplatnená na súde a\nnie je podstatné, či následne prešla alebo bola prevedená na iného veriteľa, ktorý však do súdneho\nkonania nevstúpil.\n10. Vo vzťahu k otázkam uvedeným pod písm. a/ a b/ dovolateľ poukázal\nna to, že žalovaný na dotknutom pozemku prevádzkoval svoju vlastnú reklamnú stavbu\n(pozemok zabral s úmyslom a cieľom dosahovať zisk prostredníctvom reklamnej stavby, ktorú na tento\npozemok umiestnil a prevádzkoval). Žalovaný sa teda dopustil porušenia právnej povinnosti v priamej\nsúvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou. Podľa názoru dovolateľa je nepochybné, že hoci medzi\nžalobcom a žalovaným nevznikol žiadny priamy zmluvný vzťah, s prihliadnutím na všetky okolnosti je\nzrejmé, že nárok na náhradu škody\n\nsa týka podnikateľskej činnosti tak žalobcu ako aj žalovaného (§ 261 ods. 1 ObZ). Je preto daný dôvod,\naby sa premlčanie v danom prípade posudzovalo podľa ustanovení Obchodného zákonníka.\n11. K otázke pod písm. c/ dovolateľ argumentoval tým, že žiadne zákonné ustanovenie nebráni tomu,\naby na základe skutočnosti, ktorá vznikla ešte v konaní pred súdom prvej inštancie, bol vstup príslušnej\nosoby do konania povolený aj v odvolacom konaní. Poukázal na ustanovenie § 216 ods. 1 zákona č.\n99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), ktoré nevylučovalo aplikáciu § 92 ods. 2 OSP\nv odvolacom konaní.\nNa základe uvedeného bol toho názoru, že zmena subjektov v odvolacom konaní je možná, a to aj na\nzáklade právnej skutočnosti, ktorá vznikla ešte počas konania na súde prvej inštancie.\n12. K otázke pod písm. d/ dovolateľ uviedol, že k premlčaniu pohľadávky nemohlo dôjsť z dôvodu, že\npríslušná pohľadávka nikdy neprestala byť predmetom konania,\niba v období medzi 1. januárom 2011 a 25. novembrom 2019 nebol stranou sporu veriteľ. Podľa názoru\ndovolateľa ust. § 402 ods. 1 ObZ síce vyžaduje, aby právo na súde uplatnil veriteľ, avšak žiadne\nustanovenie Obchodného zákonníka a ani iného právneho predpisu neustanovuje, že v prípade, ak\nnásledne veriteľ prevedie príslušnú pohľadávku na inú osobu a táto osoba sa nestane zároveň aj stranou\nv konaní, tak premlčacia doba plynie ďalej.\nPre zastavenie plynutia premlčacej doby postačuje, aby veriteľ pohľadávku uplatnil, nevyžaduje sa, aby\npočas celej doby súdneho konania bol stranou v tomto konaní.\nTotožnosť uplatnenej pohľadávky je pritom nespochybniteľná skutkovým vymedzením\njej vzniku v žalobe, preto nemožno hovoriť o tom, že v čase, keď skutočný veriteľ\nnie je stranou sporu, tak premlčacia doba plynie ďalej. S poukazom na ust. § 112 OZ žalobca uviedol,\nže príslušný skutočný veriteľ (aj v čase, keď ním bol žalobca, aj v čase keď ním bola spoločnosť GRYF\nreklamné štúdio, s.r.o.) neustále vykonával voči súdu príslušné kroky, ktoré smerovali k tomu, aby svoj\nnárok uplatňoval (hoci súd mu neumožnil do konania\nna miesto žalobcu vstúpiť). V prípade, že v čase vydania rozhodnutia súdu skutočný veriteľ nie je stranou\nsporu - je to dôvodom na zamietnutie žaloby pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nie\nvšak z dôvodu uplynutia premlčacej doby. V prejednávanej veci bola predmetom konania po celý čas\nod podania žaloby (resp. rozšírenia žaloby) až po vydanie posledného rozhodnutia odvolacieho súdu\n(a aj v tomto dovolacom konaní) tá istá pohľadávka. Nemohlo teda dôjsť k jej premlčaniu. Prípadná\nneúčasť veriteľa/dlžníka v konaní o uplatnenej pohľadávke v čase vydania súdneho rozhodnutia je pritom\ndôvodom\nna zamietnutie žaloby z dôvodu chýbajúcej aktívnej/pasívnej vecnej legitimácie nie je to však dôvodom na zamietnutie žaloby z dôvodu (u)plynutia premlčacej doby.\n13. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol. Vo vzťahu\nk namietanému dovolaciemu dôvodu podľa ust. § 420 písm. f/ CSP poukázal na odôvodnenie rozsudku\nodvolacieho súdu (najmä na ods. 14 odôvodnenia), v ktorom je konkrétne uvedené, prečo odvolací súd\npovažoval pohľadávku žalobcu\nza premlčanú. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP uviedol, že dovolateľ kladie\nnesprávne formulovanú právnu otázku, pretože náš právny poriadok nepozná pojem prerušenie plynutia\npremlčacej lehoty. Argumentoval tiež tým, že podľa ust. § 112 OZ\nje podmienkou neplynutia (spočívania) premlčacej lehoty nielen uplatnenie práva na súde,\nale aj riadne pokračovanie v súdnom konaní. V danom prípade žalobca ako pôvodný veriteľ v súdnom\nkonaní riadne pokračovať nemohol pre stratu aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko pohľadávku predal\nso svojim podnikom a nadobúdateľ pohľadávky v konaní riadne nepokračoval a ani ju v inom konaní\nriadne neuplatnil.\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté\nrozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez\nnariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta\npred bodkočiarkou CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu\nje potrebné zrušiť.\n\n15. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho\nprípustnosti.\n16. Najvyšší súd v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 opakovane vyjadril záver, aktuálny aj v\nsúčasnosti, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne, a v záujme právnej istoty a\nriadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež\nprávo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej\ninštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky,\nza splnenia ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť o veci samej, čo platí pre všetky štádiá konania,\nvrátane dovolacieho konania. Otázky posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých\nsa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.\n17. Podľa ust. § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa.\n18. Podľa ust. § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n19. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).\n20. Ustanovenie § 420 písm. f/ CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera\nporušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, nadobudla\nintenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré\ntak zároveň znamená\naj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky\n(ďalej aj „ústava“).\n21. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle ust. § 420 CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne\nzistenie (záver) dovolacieho súdu, že k dovolateľom vymedzenému dôvodu zmätočnosti skutočne došlo.\n22. Žalobca v dovolaní namietal, že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu\nje nepreskúmateľné.\n23. Z ustanovenia § 387 ods. 3 CSP a ust. § 393 ods. 2 CSP, upravujúcich náležitosti odôvodnenia\nrozhodnutí odvolacieho súdu, vyplýva, že odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými\nvyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v\nodôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd\nsa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami/námietkami uvedenými\nv odvolaní. Keďže ust. § 388 CSP o zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom\nosobitne neupravuje náležitosti odôvodnenia zmeňujúceho rozhodnutia, je potrebné vychádzať práve\nzo všeobecnej úpravy v ust. § 393 ods. 2 až 4 CSP a primerane z ust. § 387 ods. 3 CSP. Súčasne z čl.\n3 ods. 1 CSP vyplýva, že každé ustanovenie tohto zákona\nje potrebné vykladať v súlade s ústavou, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento\nzákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,\njudikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom\nna hodnoty, ktoré sú nimi chránené.\n\n24. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch\njasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať\nnajdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie\ntýchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý\nproces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n25. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“) riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal\nso všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a\nprávne významné\n(IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné\na relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov\nsa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia\n(napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení\nv žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie\npovažovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej\nv odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí\nbyť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež\nna jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako\nako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú\n(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé\na presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n26. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve\npod vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného\nprocesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne\naj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho\na vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť,\nje totiž odrazom práva strany sporu\nna dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne\nrelevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením\nuvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu\nna strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve\nzvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu\nsúdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok\nriadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto\nvada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 420\npísm. f/ CSP.\n27. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi\nskutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen\npoukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne\nzávery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môžu\nbyť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania\npodá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu\nvychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený\nskutkový stav. Uvedené platí o to viac, ak ide o rozhodnutie, ktorým odvolací súd zmení rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie.\n28. K námietke nepreskúmateľnosti súdnych rozhodnutí dovolací súd vo svojich rozhodnutiach vydaných\npo 1. júli 2016 odkazoval aj na závery zjednocujúceho stanoviska, ktoré prijalo občianskoprávne\nkolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n3. decembra 2015 pod č. R 2/2016 podľa ktorého: „Nepreskúmateľnosť“ rozhodnutia zakladá inú vadu\nkonania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku.\n\nVýnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa §\n237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“ Dovolací súd v tomto smere poukazuje na názor\nústavného súdu vyslovený v uznesení sp. zn. I. ÚS 44/2021\nz 26. januára 2021, vo vzťahu k aplikabilite stanoviska R 2/2016 po 1. júli 2016, v zmysle ktorého: „z\nústavnoprávneho hľadiska, ako aj z hľadiska relevantnej judikatúry ESĽP ťažko\nbez ďalšieho prijať názor najvyššieho súdu vyslovený v jeho stanovisku R 2/2016, pretože\nk podstatnej zmene v právnej úprave prípustnosti dovolania po 1. júli 2016 nesporne došlo, pričom\nnemožno odhliadnuť od skutočnosti, že rovnakú, ale ani obdobnú úpravu, ktorá bola obsiahnutá v § 241\nods. 2 písm. b/ OSP (tzv. iná vada), Civilný sporový poriadok vo vzťahu\nk dovolaniu, resp. jeho odôvodneniu už výslovne ani neobsahuje. Aktuálnosť stanoviska\npo nadobudnutí účinnosti novej právnej úpravy dovolania je preto potrebné chápať\nv tom zmysle, že pokiaľ rozhodnutie odvolacieho súdu v podstatných bodoch nespĺňa požiadavky\nvyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zodpovedá táto okolnosť dôvodu prípustnosti\ndovolania podľa § 420 písm. f/ CSP. Včlenením formulácie o práve\nna spravodlivý proces do textu zákona sa požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia neliberalizovali, ale\nnaopak, sprísnili.“ K tomu pozri tiež rozhodnutie ústavného súdu\nsp. zn. II. ÚS 120/2020.\n29. Dovolateľ považoval rozhodnutie odvolacieho súdu za nedostatočne odôvodnené, keďže, z neho\nvôbec nie je zrejmé, kedy podľa odvolacieho súdu začala premlčacia doba plynúť, a ani to, kedy skončila.\nNamietal tiež, že odvolací súd\nsa nevysporiadal s plynutím premlčacej doby počas obdobia od vydania rozsudku odvolacieho súdu\nsp. zn. 3Cob/5/2017-340 zo 14. júna 2017, kedy žalobcovi bola právoplatným rozhodnutím príslušná\npohľadávka priznaná.\n30. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že konanie je postihnuté vadou zmätočnosti\nspočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu takej intenzity, že zakladá prípustnosť\na zároveň dôvodnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP. V napadnutom rozhodnutí odvolacieho súdu\nskutočne absentuje odôvodnenie vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby (okamihu začatia, ako aj okamihu\nuplynutia premlčacej doby),\na tiež vysporiadanie sa otázkou plynutia premlčacej doby tak, ako to v dovolaní namieta dovolateľ.\nOdvolací súd síce v odôvodnení napadnutého rozhodnutia popísal jednotlivé časové súvislosti, ktoré\npovažoval za zásadné pre rozhodnutie o vznesenej námietke premlčania: „spoločnosť GRYF - reklamné\nštúdio, s.r.o., od uzatvorenia zmluvy o predaji podniku z 30. decembra 2010 ... vedela o škode a o tom,\nkto za ňu zodpovedá. ...\nPrávo spoločnosti GRYF reklamné štúdio, s.r.o., na zaplatenie náhrady škody vo výške 61.542,16 eura,\nsa tak podľa názoru odvolacieho súdu premlčalo, pretože nebolo uplatnené\nv lehote stanovenej v ustanovení § 100 ods. 1 a § 106 ods. 1 a 2 OZ. Táto spoločnosť\nuž na žalobcu 25. novembra 2019 previedla len premlčanú pohľadávku.“, avšak takéto odôvodnenie\nnemožno (v okolnostiach tohto prípadu) považovať za dostačujúce a presvedčivé z hľadiska jeho\npreskúmateľnosti.\n31. Jednoznačnosť záveru súdu o (ne)dôvodnosti námietky premlčania,\nresp. o (ne)existencii žalovaného nároku, je zásadnou požiadavkou. Súd preto musí zistiť všetky\nskutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre záver, že uplatnené právo je premlčané.\nPôjde najmä o zistenie začiatku plynutia a skončenia premlčacej doby, teda skutočností, ktoré\nodôvodňujú konštatovanie, že uplynula premlčacia doba, ako aj o skutočnosť, že uplynula márne, t. j.\nže oprávnený svoje právo neuplatnil. Skutkové zistenia teda musia byť takého charakteru a musí z nich\njednoznačne vyplývať, že námietka premlčania je dôvodná a právo\nje premlčané, a preto ho súd nemôže priznať. Uvedené skutočnosti musia byť zrejmé z odôvodnenia\nrozhodnutia. (porovnaj Ovečková, O. Premlčanie v obchodnom práve. Bratislava: Wolters Kluwer, 2015,\ns. 78 a 79)\n32. Nosným argumentom pre záver o premlčaní žalovaného nároku bolo konštatovanie odvolacieho\nsúdu, že na strane žalobcu vystupoval subjekt, ktorý nedisponoval aktívnou vecnou legitimáciou počas\ncelého konania (od r. 2011 do r. 2019), pričom v čase\n\njej opätovného nadobudnutia (Zmluvou o postúpení pohľadávky z 25. novembra 2019) došlo k\npostúpeniu už premlčaného nároku. Z obsahu spisu je však zrejmé, že žalobca v čase podania žaloby\naktívnou legitimáciou na podanie tejto žaloby disponoval. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje\nna ust. § 112 OZ, resp. § 402 ObZ, upravujúce spočívanie premlčacej doby tak, že premlčacia doba\nveriteľovi prestáva plynúť (neplynie), pokiaľ svoj nárok uplatní na súde (a v konaní riadne pokračuje).\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nie je možné zistiť, ako sa odvolací súd\nvysporiadal s otázkou, či v prejednávanej veci stratou vecnej legitimácie žalobcu (ne)došlo k spočívaniu\npremlčacej doby, resp.,\nči premlčacia doba (ne)prestala plynúť.\n33. Rovnako, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné vyvodiť,\nakým spôsobom dospel odvolací súd k záveru o potrebe aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka\n(a nie ustanovení Obchodného zákonníka) vo vzťahu k premlčaniu žalovaného nároku. Z vykonaného\ndokazovania vyplynulo, že sporové strany, ako účastníci žalovaného právneho vzťahu, sú podnikateľmi,\nkeďže žalobca a rovnako aj žalovaný v ňom vystupovali v rámci svojej podnikateľskej činnosti (§ 261\nods. 1 ObZ). Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia na jednej strane citoval (okrem ustanovení\nObčianskeho zákonníka)\naj ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa premlčania (ods. 12 napadnutého rozsudku), na\nstrane druhej záver o premlčaní bez ďalšieho odôvodnil výhradne s poukazom na ust. § 100 ods. 1 a\n§ 106 ods. 1 a 2 OZ.\n34. V tejto súvislosti sa dovolaciemu súdu žiada poznamenať, že hoci v danom prípade ide o uplatnenie\nnároku z tvrdeného zodpovednostného vzťahu, na ktorý súd prvej inštancie, pokiaľ ide o predpoklady\nvzniku nároku na náhradu škody (z deliktuálnej, mimozmluvnej zodpovednosti), aplikoval ustanovenia\nObčianskeho zákonníka (§ 415,\n§ 420 ods. 1 a 3 OZ), je aj napriek tomu na tento vzťah možné nazerať ako na vzťah obchodnoprávny\n(spadajúci pod režim Obchodného zákonníka). Z právnej doktríny vyplýva, že je tomu tak preto, že vzťah\nmedzi povinným (tu žalovaným) a poškodeným (tu žalobcom) je vzťahom záväzkovým (§ 488 OZ), ktorý\nzároveň nestráca obchodnoprávny charakter\nlen z toho dôvodu, že skutková podstata náhrady škody použitá v prejednávanej veci\nje upravená len v Občianskom zákonníku. (k tomu bližšie pozri Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník.\nKomentár. 5.vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2016, s. 1274 a Ovečková, O. a kol. Obchodný zákonník.\nKomentár. Diel 2. Tretie vydanie. Bratislava: Iura Edition, 2012, s. 295 a nasl.) Rozhodujúcim kritériom\npre určenie právnej úpravy, ktorou sa bude právny (zodpovednostný) vzťah spravovať, je práve charakter\nprávneho vzťahu. Pokiaľ vzťah medzi podnikateľmi napĺňa predpoklady uvedené v § 261 ObZ, ide o\nobchodnoprávny záväzkový vzťah, ktorý sa, pokiaľ ide o skutkovú podstatu zodpovednosti za škodu,\nbude riadiť Občianskym zákonníkom, neprestáva však byť obchodnoprávnym vzťahom.\nJeho charakter sa nemôže meniť v závislosti od toho, či sa naň aplikuje právna úprava Občianskeho\nalebo Obchodného zákonníka. Za obchodnoprávny vzťah ho klasifikuje jedine splnenie požiadaviek,\nktoré na obchodnoprávne vzťahy kladie Obchodný zákonník. Obchodnoprávny vzťah sa nemôže zmeniť\nna občianskoprávny len preto, že pre nedostatok právnej úpravy v Obchodnom zákonníku sa bude naň\naplikovať Občiansky zákonník\nna základe § 1 ods. 2 ObZ. Skutočnosť, že príslušná zodpovednostná skutková podstata\nnie je zahrnutá do právnej úpravy Obchodného zákonníka ešte neznamená, že sa musí v týchto\nprípadoch aplikovať aj právna úprava premlčania upravená v Občianskom zákonníku. (pozri Ovečková,\nO. Premlčanie v obchodnom práve. Bratislava: Wolters Kluwer, 2015, s. 123)\n35. Keďže odvolací súd náležitým spôsobom svoje rozhodnutie neodôvodnil tak,\naby dalo odpoveď na všetky podstatné (skutkové a právne) otázky súvisiace s predmetom\nrozhodovaného sporu, je potrebné ho z uvedených dôvodov považovať (v okolnostiach rozhodovaného\nsporu) za nepreskúmateľné v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu ako strany sporu na\nspravodlivý proces a konanie tak bolo zaťažené vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení § 420 písm.\nf/ CSP. V uvedenej časti bolo preto dovolanie žalobcu nielen prípustné, ale aj dôvodné.\n36. Dovolateľ ďalej namietal nesprávny postup odvolacieho súdu, ktorým nepripustil zmenu účastníka\nkonania na strane žalobcu (GRYF reklamné štúdio, s.r.o.).\n\n37. Dovolací súd v tomto smere primárne poukazuje na to, že dovolanie prípustné podľa ust. § 420 CSP\nmožno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,\nv čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Ak dovolateľ uvedeným spôsobom nepostupuje, dovolacie\ndôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435,\nčo je dôvodom pre odmietnutie podaného dovolania podľa ustanovenia § 447 písm. f/ CSP.\n38. Ak v dovolaní nie je jednoznačne uvedené, v čom konkrétne spočíva dovolateľom tvrdená vada\nzmätočnosti, dovolací súd, na rozdiel od právnej úpravy účinnej\ndo 30. júna 2016, nie je oprávnený nahrádzať pasivitu dovolateľa, resp. nahrádzať úkony, ktoré bol\npovinný uskutočniť jeho právny zástupca ako osoba znalá práva a hľadať v texte dovolania, prípadne\nv predloženom spise, čo by prípadne mohlo predstavovať vadu zmätočnosti podľa ustanovenia § 420\nCSP (k tomu pozri rozhodnutie najvyššieho súdu\nsp. zn. 3Obdo/19/2017).\n39. Dovolací dôvod je vymedzený v súlade s ustanovením § 431 ods. 2 CSP\niba v tom prípade, ak dovolateľ v dovolaní výslovne uvedie, akým konkrétne špecifikovaným procesným\npostupom, ktorý považuje dovolateľ za nesprávny, mu odvolací súd\n(prípadne aj súd prvej inštancie) znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom je nevyhnutné,\naby dovolateľ špecifikoval, aké konkrétne jemu patriace procesné práva mu odvolací súd (prípadne aj\nsúd prvej inštancie) svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať.\n40. Žalobca v dovolaní tvrdil, že odvolací súd napriek návrhu podanému v súlade s príslušnými právnymi\npredpismi nepripustil vstup nového veriteľa (GRYF reklamné štúdio, s.r.o.) do konania, dopustil sa toho,\nže svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil spoločnosti GRYF reklamné štúdio, s.r.o. a tiež\nžalobcovi, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva\nna spravodlivý proces, pričom z dovolania nie je vôbec zrejmé, realizácia akých procesných práv mala\nbyť žalobcovi postupom odvolacieho súdu znemožnená. Na základe uvedeného možno uzavrieť,\nže dovolateľom uplatnený dôvod podľa ust. § 431 CSP nie je vymedzený spôsobom uvedeným v\nustanovení § 431 ods. 2 CSP.\n41. Odhliadnuc od uvedeného dovolací súd poukazuje na názor prezentovaný v odbornej literatúre vo\nvzťahu k prípustnosti námietok o procesnom nástupníctve v opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam\nvo veci samej, v zmysle ktorého: „ak účastník nevyužil možnosť podať opravný prostriedok proti\nuzneseniu súdu o návrhu žalobcu či tretej osoby podľa ust. § 92 ods. 2 (OSP - pozn. dovolacieho súdu)\nv tom procesnom štádiu,\nkeď takéto uznesenie bolo vydané, resp. vyhlásené či doručené, nemôže v opravnom prostriedku\nproti rozhodnutiu vo veci samej (spravidla rozsudku) argumentovať nenáležitosťou (skutkovou\nnepodloženosťou či právnou nedostatočnosťou) rozhodnutia prvostupňového, prípadne v dovolacom\nkonaní aj odvolacieho súdu. Inak povedané, dochádza k procesnej konzumpcii práva iniciovať opravné\nkonanie v parciálnej veci procesného nástupníctva, a to márnym uplynutím lehoty určenej na podanie\nopravného prostriedku (spravidla odvolania) proti uzneseniu súdu podľa ust. § 92 ods. 3 (OSP - pozn.\ndovolacieho súdu).“ (Števček, M. In. Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok. I. diel.\nKomentár. 2 vydanie. Praha: C. H. Beck, 2012, s. 321) Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca (zastúpený\nkvalifikovaným právnym zástupcom) rozhodnutie odvolacieho súdu\nz 2. februára 2012, č. k. 3Cob/197/2011-186, ktorým odvolací súd návrh na zmenu účastníka konania na\nstrane navrhovateľa zamietol, napadol odvolaním (namiesto procesne správneho podania dovolania),\nktoré bolo uznesením odvolacieho súdu z 11. júna 2012, č. k. 3Cob/197/2011-205, odmietnuté ako\nprocesne neprípustné [viď uznesenia najvyššieho súdu\nč. k. 1Obdo/27/2014-322a z 10. júna 2015 a č. k. 1Obdo/30/2015-325 z 22. novembra 2016 (bod 34)].\nPodaním neprípustného opravného prostriedku tak nastal stav, akoby opravný prostriedok ani nebol\npodaný, keďže súd rozhodujúci o tomto opravnom prostriedku sa týmto vecne nezaoberal a ani zaoberať\nnemohol. Z uvedeného je zrejmé, že sám dovolateľ, nesprávne zvoleným procesným postupom\n(podaním odvolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o zmene účastníka konania), zapríčinil stav,\nktorý v dovolaní pripisuje odvolaciemu súdu a ktorého nápravy sa v dovolacom konaní vo veci samej\ndožaduje. Dovolaciemu súdu preto neostávalo v týchto súvislostiach iné, ako v podrobnostiach odkázať\nna už vyššie uvedené rozhodnutia najvyššieho súdu, vydané v tomto konaní.\n\n42. Keďže však dovolateľ dôvodne namietal existenciu vady zmätočnosti podľa\nust. § 420 písm. f/ CSP, z hľadiska nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu,\nje jediným možným prostriedkom nápravy zrušenie napadnutého rozsudku (§ 449 ods. 1 CSP) a vrátenie\nveci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 450 CSP), ktoré už bude zodpovedať požiadavkám\nspravodlivého súdneho procesu a bude obsahovať odpovede na všetky\npre rozhodovaný spor podstatné (skutkové a právne) otázky. Úlohou odvolacieho súdu bude a priori\nposúdiť, pod aký právny režim spadá žalovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným a následne\nsa (preskúmateľným spôsobom) vysporiadať s námietkou premlčania vznesenou žalovaným a proti\nargumentáciou žalobcu, so zohľadnením konkrétnych okolností posudzovaného prípadu.\n43. Pre ďalšie konanie a rozhodovanie odvolacieho súdu považuje dovolací súd\nza potrebné vo všeobecnej rovine uviesť niekoľko poznámok k pojmu totožnosť pohľadávky, ktorým k\nnámietke premlčania argumentoval dovolateľ. Samotná pohľadávka je v právnej úprave definovaná ako\nprávo veriteľa na plnenie od dlžníka. Tomuto právu zodpovedá oproti nemu vzniknutá povinnosť dlžníka\nsplniť záväzok veriteľovi (§ 488 OZ). Záväzky vznikajú\naj zo spôsobenej škody (§ 489 OZ). Právo konkrétneho veriteľa na plnenie (pohľadávku)\nod konkrétneho dlžníka vzniká z určitého záväzkového vzťahu, ktorý je vymedzený jeho subjektami,\npredmetom a obsahom. Čo do subjektov je záväzkový právny vzťah v zásade vzťahom veriteľa a dlžníka,\nčo do predmetu ide o splnenie záväzku a čo do obsahu\nide o súhrn subjektívnych práv a povinností účastníkov záväzkového právneho vzťahu.\nOd pohľadávky ako práva na plnenie je potrebné pojmovo odlíšiť právny nárok ako súdne vymáhateľné\nprávo. „Pohľadávka sa stáva nárokom od jej splatnosti (actio nata)\na ak nezanikne inak, prestáva byť nárokom jej premlčaním, kedy sa transformuje na naturálnu obligáciu\nza predpokladu, že námietka premlčania bola riadne vznesená“. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J.,\nFečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. 2. vydanie. Komentár.\nPraha : C. H. Beck, 2019, s. 1831). Právny nárok,\nako (podľa Š. Lubyho) „oprávnenie na použitie všetkých prostriedkov daných procesným právom na\nnútené uplatnenie pohľadávky pomocou súdu“, uplatňuje na súde konkrétny veriteľ, teda subjekt, ktorý\npreukazuje, že mu patrí (hmotné) právo na plnenie (pohľadávku),\nt. j. subjekt s vecnou legitimáciou v spore. Len vo vzťahu k tomuto subjektu, t. j. veriteľovi pohľadávky,\nje možné v konaní skúmať a zodpovedať, v skutkovej a právnej rovine,\nči ním uplatnený nárok tvorí premlčaná pohľadávka. Skúmanie vecnej legitimácie strany v spore má\nprednosť pred posudzovaním námietky premlčania. Z hľadiska spočívania premlčacej doby je významný\ntak okamih začatia súdneho konania ako aj riadneho pokračovania v konaní (§ 112 OZ). Odborná\nliteratúra (napr. prof. O. Ovečková) uvádza,\nže aj keď Obchodný zákonník výslovne nezdôrazňuje, že podmienkou na zastavenie plynutia premlčacej\ndoby je riadne pokračovanie v začatom konaní, je zrejmé, že aj v obchodných vzťahoch sa táto\npodmienka vyžaduje ako samozrejmý predpoklad spočívania premlčacej doby. (porovnaj Ovečková, O.\nPremlčanie v obchodnom práve. Bratislava : Wolters Kluwer, 2015, s. 225)\n44. Vzhľadom na zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu\nv zmysle ust. § 420 písm. f/ CSP a vyššie uvedené dôvody tohto zrušenia, sa dovolací súd\nuž ďalej nezaoberal prípustnosťou dovolania v zmysle ust. § 421 ods. 1 CSP, nakoľko preskúmanie\nprávneho posúdenia veci dovolacím súdom v danom prípade nebolo možné. Konštatované neúplné,\nnedostatočné, a tým nepreskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, neobsahujúce\nrelevantný právny záver, ktorého správnosť alebo nesprávnosť by mohol dovolací súd v tomto štádiu\ndovolacieho konania vecne preskúmať,\nto neumožnilo.\n45. V ďalšom konaní je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v tomto\nuznesení (§ 455 CSP).\n46. O trovách pôvodného konania a dovolacieho konania rozhodne odvolací súd\n(§ 453 ods. 3 CSP).\n47. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}