{"guid": "a98a7ab3-737f-4108-8602-fcf35959f573:b2871db9-5050-485e-9d02-c9fa3ec77e9c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5020200315.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/4/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/4/2021 z 12. 3. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. marca 2021, sp. zn. 7Sžsk/4/2021, ECLI:SK:NSSR:2021:5020200315.1", "identifikacne_cislo": "5020200315", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2021-03-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b2871db9-5050-485e-9d02-c9fa3ec77e9c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5020200315.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5020200315.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5020200315.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/4/2021\n5020200315\n12. 03. 2021\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2021:5020200315.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: U. A. Q.-V., bytom Ś.C. XXXD, XX-XXX\nJ., V., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, za\núčasti ďalšieho účastníka: PROMAVIT, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, Čadca, IČO: 47 237 210, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 11674-4/2019-BA zo dňa 06. mája 2019, o kasačnej\nsťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č.k. 29Sa/24/2020-47 zo dňa 03. septembra\n2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č.k.\n29Sa/24/2020-47 zo dňa 03. septembra 2020 z a m i e t a.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej v texte rozhodnutia len „krajský súd“ alebo „správny súd“) právoplatným\nuznesením č.k. 29Sa/24/2020-47 zo dňa 03. septembra 2020 postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g)\nzákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu žalobkyne,\nktorou sa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 11674-4/2019-BA zo dňa 06. mája 2019\n(ďalej len „rozhodnutie žalovanej“), ktorým odvolanie ďalšieho účastníka, t.j. zamestnávateľa žalobkyne,\npodané proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 46956-1/2013-CA z\n15. októbra 2013 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci vzniku sociálneho poistenia žalobkyne\nako zamestnankyne, zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. O náhrade trov konania rozhodol\nkrajský súd tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania v zmysle § 170 písm. a) SSP\nnepriznal.\n2. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, že Sociálna poisťovňa,\npobočka Čadca vydala dňa 15. októbra 2013 rozhodnutie č. 46956-1/2013-CA, ktorým rozhodla,\nže žalobkyni nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné\npoistenie v nezamestnanosti ako zamestnankyni ďalšieho účastníka konania od 09. februára 2012\npodľa slovenskej legislatívy. Rozhodnutie bolo doručené zamestnancovi aj zamestnávateľovi. Proti\nuvedenému rozhodnutiu podal odvolanie zamestnávateľ, t.j. ďalší účastník konania, o ktorom\nrozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie ďalšieho účastníka konania zamietla\na prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Žalobkyňa odvolanie v zákonom ustanovenej lehote nepodala.\nKrajský súd v danej súvislosti poukázal na to, že žaloba žalobkyne síce smeruje proti rozhodnutiu\nžalovanej, ktorým bolo rozhodnuté o riadnom opravnom prostriedku, avšak z obsahu napadnutého\nrozhodnutia mal preukázané, že odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu podal len zamestnávateľ,\nt.j. ďalší účastník konania.\n\n3. Krajský súd uviedol, že v správnom súdnictve platí v zmysle § 7 písm. a) SSP všeobecný princíp\npovinnosti vyčerpania riadnych opravných prostriedkov v administratívnom konaní. Vyčerpanie riadneho\nopravného prostriedku je procesnou podmienkou preskúmateľnosti konkrétneho správneho rozhodnutia\nsprávnym súdom. Nesplnenie tejto procesnej podmienky vedie k odmietnutiu žaloby ako neprípustnej\npodľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Krajský súd mal za preukázané, že proti prvostupňovému rozhodnutiu\nžalobkyňa odvolanie nepodala. Vzhľadom k tomu, že zo žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej\nvyplýva, že bolo rozhodnuté len o odvolaní iného účastníka správneho konania, nie žalobkyne, ale jej\nzamestnávateľa, krajský súd uviedol, že žalobkyňa nevyčerpala riadny opravný prostriedok, ktorého\npoužitie umožňuje osobitný predpis (§ 7 písm. a) SSP).\n4. Na základe uvedených skutočností správny súd skonštatoval, že žaloba smeruje voči rozhodnutiu,\nktoré nemôže byť predmetom súdneho prieskumu podľa § 7 písm. a) SSP, a preto žalobu pri aplikácii\n§ 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú odmietol.\nII.\nKasačná sťažnosť\n5. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť dôvodiac, že\npoľská inštitúcia nemá právoplatné rozhodnutie, že žalobkyňa podlieha právnym predpisom sociálneho\nzabezpečenia Poľskej republiky od 09. februára 2012 do 30. novembra 2013. Namietala tiež\nnesprávne použitie čl. 288 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s čl. 4 ods. 3\nZmluvy o Európskej únii, tým, že neboli uplatnené a tým, že rozhodnutie bolo vydané na základe\nvnútroštátnych predpisov namiesto uplatnenia predpisov a nariadení Európskej únie, ktorých obsah\nnemal byť v predmetnom rozsahu rozširovaný, upravovaný a ani doplňovaný. Žalobkyňa poukázala\nna to, že akékoľvek rozširovanie, doplňovanie či modifikácia domnienok uvedených v nariadení podľa\nvnútroštátnych predpisov je porušením princípu prvenstva zákona Európskej únie a princípu lojálnej\nspolupráce a je absolútne neprípustné.\n6. Žalobkyňa namietala porušenie hmotného práva, a to čl. 45, 46, 48 Zmluvy o fungovaní Európskej\núnie tým, že bol vykonaný ľubovoľný, odtrhnutý od judikatúry, a zaväzujúci výklad princípu slobodného\npohybu zamestnancov a ponímania zamestnanca, a taktiež pravidlá rovnosti. K uvedenej námietke\nžalobkyňa poukázala na judikatúru Medzinárodného súdneho dvora. Princíp rovnosti, ako aj zákaz\ndiskriminácie, ktorá s tým priamo súvisí, sú jedným zo základných princípov fungovania Európskej únie.\nÚdaje uvedené v rozsudku Medzinárodného súdneho dvora zo dňa 23. marca 1982 vo veci 53/81,\nD.M. Levin v. Staatssecretaris van Justitie boli žalovanou a krajským súdom ignorované. Tento rozsudok\npoukazuje na problémy, ktoré majú podstatný význam pre žalobkyňu, keď uvádza, že zamestnávanie\nna polovičný úväzok, napriek tomu, že môže priniesť menšiu mzdu ako je priznaná minimálna mzda, pre\nmnoho osôb znamená zlepšenie životných podmienok. Dosiahnutie cieľov Zmluvy by bolo ohrozené,\nak by využívanie práv vyplývajúcich z princípu slobodného pohybu pracovníkov bolo zarezervované\nvýlučne pre osoby zamestnané na plný pracovný úväzok a v konečnom dôsledku pre osoby, ktoré\nzískavajú mzdu rovnajúcu sa garantovanej minimálnej mzde v danej oblasti.\n7. Pojem „pracovníka“ a „činnosti zamestnanej osoby“ je potrebné interpretovať spôsobom, ktorý\nnaznačuje, že pravidlá slobodného pohybu pracovníkov sa taktiež vzťahujú na osoby, ktoré vykonávajú,\nalebo majú zámer vykonávať podnikateľskú činnosť v rámci zamestnávania výlučne na polovičný\núväzok, a ktoré v dôsledku tejto činnosti získajú alebo budú získavať mzdu, ktorá je nižšia ako\ngarantovaná minimálna mzda v danej oblasti.\n8. Pojem zamestnanec uvedený v čl. 48 má význam na úrovni Spoločenstva a musí byť interpretovaný\npodľa objektívnych kritérií, ktoré charakterizujú pracovný vzťah týkajúci sa práv a povinností danej\nosoby. Charakteristickou vlastnosťou pracovného vzťahu je, že daná osoba vykonáva prácu s určitou\nekonomickou hodnotou v prospech inej osoby a pod jej vedením, a za to získava mzdu. Oblasť, v ktorej\nje práca vykonávaná a charakter právneho vzťahu medzi zamestnávajúcim subjektom a zamestnaným\nje pozbavený akéhokoľvek významu pri uplatnení čl. 48, a preto nemá žiaden význam týkajúci sa\nskutočnosti, či táto osoba mala alebo nemala byť uznaná za zamestnanca. (Rozsudok Medzinárodného\nsúdneho dvora zo dňa 03. júla 1986 vo veci 66/85, Deborah Lawrie-Blum v. Land Baden-Württemberg\na rozsudok zo dňa 31. mája 1987 vo veci 344/87, I. Bettray v. Staatssecretaris van Justitie). Pojem\n\nzamestnanec má význam na úrovni Spoločenstva a mal by byť interpretovaný v širšom rozsahu, pretože\nvymedzuje rozsah jednej zo základných slobôd zaručených v Zmluve (rozsudok Medzinárodného\nsúdneho dvora zo dňa 06. novembra 2003 vo veci C-413/01, Franca /Vinni-Orasche v Bundesminister\nfür Wissenschaft, Verkehr und Kunst).\n9. Žalobkyňa poukázala na to, že odôvodnenie o jej vylúčení zo sociálneho poistenia na Slovensku\nprostredníctvom žalovanej a krajského súdu sa mení v závislosti od aktuálnych potrieb. Žalobkyni\nbol súčasne vytknutý marginálny charakter vykonávanej práce a nevykonávanie práce, pričom takéto\nstanovisko je zaujaté taktiež voči spolupracovníkom žalobkyne. V prípade, že žalobkyňa bola vylúčená\nzo sociálneho poistenia, má žalovaná povinnosť zodpovedne odôvodniť svoje stanovisko, ale aj dodať\nvšetky dôkazy pre jej potvrdenie.\n10. Podľa názoru žalobkyne krajský súd učinil chybné faktické závery, pretože sa opieral o\nneodôvodnené tvrdenia žalovanej a o dôkazy z vykonávania práce žalobkyne na území Slovenskej\nrepubliky, keď došiel k rozhodnutiu, že žalobkyňa prácu nevykonáva. Z protokolov vyplývajú závery,\nktoré sú v rozpore s tvrdeniami žalovanej. A aj napriek tomu sa žalovaná odvoláva na obsah týchto\ndokumentov aj v prípade zamestnancov zamestnaných už po období, kedy bola vykonaná kontrola.\nKeďže kontrolované obdobie bolo označené začiatočným a koncovým termínom, nie je možné sa\nnimi odvolávať na údajné výsledky z kontrol vo vzťahu k zamestnancom zamestnaným po tomto\nobdobí. Takéto stanovisko krajského súdu je očividným spôsobom v rozpore s obsahom protokolov\nz uskutočnenej kontroly, ktoré poukazujú na to, že účastník konania oboznámil osoby vykonávajúce\nkontrolu s dokladmi potvrdzujúcimi, že žalobkyňa a ostatní zamestnanci prácu vykonávajú. V doteraz\nprebiehajúcich konaniach žalobkyňa prejavovala mimoriadnu iniciatívu v predkladaní dôkazov, aj keď\nnebola pozvaná na kontrolné konanie prostredníctvom žalovanej. Žalobkyňa predkladala dokumenty,\nktoré preukazovali, že prácu vykonávala na území Slovenskej republiky v prospech účastníka konania.\nKaždý z jej predložených dokumentov bol posúdený v jej neprospech, a súčasne žalovaná nepredložila\ndôkazy o opaku. Takéto posúdenie dokladov o vykonávaní práce žalobkyne prostredníctvom krajského\nsúdu je v rozpore s princípmi logiky. Navyše body 5-7 Rozhodnutia č. Al Správnej komisie zo dňa 12. júna\n2009 o ustanovení dialógu a zmierovacieho konania v rozsahu platnosti dokumentov a určenia príslušnej\nlegislatívy a poskytnutia dávok podľa základného nariadenia, priamo poukazujú na skutočnosť, že\npovinnosťou žalovanej bolo vysvetliť svoje stanovisko a dodať všetky dôkazy na jeho potvrdenie.\nNásledne sa žalovaná obmedzila k vydaniu rozhodnutia a k predloženiu vyhlásenia týkajúceho sa\nzdanlivo iba žalobkyne, ktoré nebolo v súlade so skutkovým stavom určeným touto inštitúciou.\n11. Rozhodnutie, ktoré žalobkyňa prevzala, bolo vo svojom obsahu rovnaké, ako u ostatných občanov\nPoľskej republiky zamestnaných na základe pracovnej zmluvy a u niekoľko desiatok slovenských\nsubjektov, vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. V rozhodnutiach vydaných žalovanou a v rozsudku\nkrajského súdu je viditeľné prehliadanie platných predpisov Európskej únie a odstup od princípov\nzistenia pravdivého skutkového stavu. Žalobkyňa mala za to, že predložila dostatočné doklady, z\nktorých vyplývalo, že vykonáva poctivú prácu na území Slovenska, dožadovanie sa od žalobkyne iných\ndokladov, ktoré boli uvedené v odôvodnení uznesenia krajského súdu v priebehu súdneho konania je\noneskorené. Z odôvodnenia je možné konštatovať, že krajský súd sa pokúšal na účastníka konania\nukladať povinnosti, ktoré mu podľa zákona neprináležia.\n12. Žalobkyňa poukázala tiež na porušenie čl. 14 ods. 5b vykonávacieho nariadenia, ktoré malo vplyv\nna obsah napadnutého rozsudku tým, že bolo podporené stanovisko, že jej práca mala marginálny\ncharakter, kedy ZUS, ako inštitúcia miesta bydliska nie je oprávnená posudzovať pracovnú dobu\nžalobkyne vykonávanú na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej so slovenským zamestnávateľom.\n13. Žalobkyňa ďalej poukázala na porušenie čl. 16 ods. 2, 3 a 4 v súvislosti s čl. 20 nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, týkajúceho sa\nvykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 vo veci koordinácie systémov sociálneho poistenia, ktoré\nmá vplyv na obsah napadnutého rozsudku tým, že ostalo v platnosti rozhodnutie žalovanej, ktoré bolo\nvydané v priebehu nevhodne uplatniteľnej procedúry príslušnej legislatívy, pretože žalovaná vydala\nrozhodnutie o vylúčení žalobkyne z poistenia pred vydaním akéhokoľvek rozhodnutia prostredníctvom\nZUS. Pritom iba v dôsledku správne uplatniteľnej procedúry určovania príslušnej legislatívy s\nprihliadnutím na čl. 16 in fine vykonávacieho nariadenia prostredníctvom inštitúcie podľa miesta bydliska\n- ZUS mohla podľa miesta výkonu práce žalovaná vydať napadnuté rozhodnutie.\n\n14. Žalobkyňa mala za to, že žalovaná, ako aj poľská inštitúcia ZUS uviedli krajský súd do omylu, keď\nZUS nesprávne určil pre žalobkyňu poľskú legislatívu v oblasti sociálneho poistenia napriek tomu, že\nbol povinný určiť podliehanie len slovenskej legislatíve. Proti tomuto rozhodnutiu ZUS podala žalobkyňa\nodvolanie na regionálny súd, a následne odvolanie na odvolací súd. To znamená, že určenie legislatívy,\nktorej podlieha žalobkyňa, nie je konečné, lebo v dôsledku podania odvolaní sa pre žalobkyňu nikdy\nnestalo právoplatné ani účinné.\n15. Žalobkyňa navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok (správne má\nbyť „uznesenie“) Krajského súdu v Žiline č. k. 29Sa/24/2020-47 zo dňa 03. septembra 2020, napadnuté\nrozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vrátil vec Sociálnej poisťovni, pobočka Čadca\nna opätovné prešetrenie. Alternatívne navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol vo\nveci samej a skonštatoval, že žalobkyni vzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové\npoistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti, ako zamestnankyni ďalšieho účastníka konania.\nIII.\nVyjadrenie ku kasačnej sťažnosti\n16. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že žalobkyňa v správnom konaní nevyužila\nvšetky riadne opravné prostriedky tak, ako to ukladá § 7 písm. a) SSP, a preto krajský súd postupoval\nsprávne, keď predmetnú žalobu odmietol. V plnom rozsahu sa stotožnila s napadnutým uznesením\nkrajského súdu, ktoré považovala za vecne správne a navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť\nžalobkyne ako nedôvodnú zamietol.\n17. Žalovaná zároveň poukázala na to, že kasačná sťažnosť je zmätočná a nezrozumiteľná, keď\nžalobkyňa poukazuje na skutočnosti, ktoré krajský súd v napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom\nneuviedol.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g) SSP) preskúmal napadnuté\nuznesenie krajského súdu v súlade s § 455 SSP bez pojednávania, a dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť žalobkyne nie je dôvodná.\n19. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n20. Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej\nsprávy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal\nvšetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať\nvšetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto\nnebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.\n21. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada\nna to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné\npodmienky“).\n22. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.\n23. Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že:\n-Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca rozhodnutím č. 46956-1/2013-CA z 15. októbra 2013 rozhodla, že\nžalobkyni nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v\nnezamestnanosti ako zamestnankyni ďalšieho účastníka konania od 09. februára 2012 podľa slovenskej\nlegislatívy. Z doručeniek vyplýva, že predmetné rozhodnutie bolo doručené jednak žalobkyni a rovnako\ntak ďalšiemu účastníkovi konania,\n-voči predmetnému rozhodnutiu podal ďalší účastník konania dňa 24. januára 2014 odvolanie,\n\n-žalovaná rozhodnutím č. 14469-2/2015-BA zo dňa 21. septembra 2015 prerušila konanie o odvolaní\nďalšieho účastníka konania do dňa presného a úplného zistenia skutkového stavu veci,\n-následne žalovaná napadnutým rozhodnutím č. 11674-4/2019-BA zo dňa 06. mája 2019 zamietla\nodvolanie ďalšieho účastníka konania v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej\npoisťovne, pobočka Čadca.\n24. Právomoc správnych súdov je vo všeobecnosti vymedzená v ustanovení § 6 SSP. Ustanovenie\n§ 7 SSP negatívne vymedzuje právomoc správnych súdov, teda ustanovuje, čo správne súdy\nnepreskúmavajú, ide o tzv. zákonnú enumeráciu absencie právomoci správnych súdov. Oproti veciam\nvyňatým zo súdneho prieskumu z toho dôvodu, že sa netýkajú preskúmavania zákonnosti rozhodnutí,\nopatrení, iných zásahov, nečinnosti a ďalších vecí orgánov verejnej správy, sa veci upravené v § 7 SSP\nv zásade týkajú činnosti orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy. Dôvody pre vyňatie vecí\nuvedených v § 7 SSP zo súdneho prieskumu sú však predovšetkým procesného charakteru. Ide najmä\no aplikáciu zásady subsidiarity súdneho prieskumu a negáciu tých verejnosprávnych vecí, pri ktorých\nnie je daný priamy dotyk na subjektívnych právach alebo sú spojené s inými než právnymi odbornými\notázkami. Predmetné ustanovenie v písmene a) až h) obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov\nrozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu.\n25. Podľa § 7 písm. a) pred bodkočiarkou SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné\nrozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred\nich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný\npredpis. Povinnosť vyčerpať riadny opravný prostriedok je prejavom zásady subsidiarity správneho\nsúdnictva založenej na preferencii odstránenia nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva\npred súdnym prieskumom. V tomto smere § 7 písm. a) SSP spresňuje identifikáciu subjektu, ktorý má\npovinnosť vyčerpať riadny opravný prostriedok. Týmto je vždy fyzická a právnická osoba ako účastník\nadministratívneho konania a zainteresovaná verejnosť, ak má v administratívnom konaní oprávnenie na\npodanie riadneho opravného prostriedku, teda ak jej svedčí postavenie účastníka konania.\n26. V predmetnom konaní mal kasačný súd preukázané, že proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej\npoisťovne, pobočka Čadca č. 46956-1/2013-CA z 15. októbra 2013 podal v zákonom ustanovenej\nlehote odvolanie len zamestnávateľ žalobkyne, t.j. ďalší účastník konania. Žalobkyňa odvolanie proti\npredmetnému rozhodnutiu nepodala.\n27. Žalovaná ako odvolací orgán v odvolacom konaní preskúmala odvolaním zamestnávateľa žalobkyne\nnapadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 46956-1/2013-CA z 15. októbra\n2013 a rozhodnutím č. 11674-4/2019-BA zo dňa 06. mája 2019 odvolanie zamestnávateľa v celom\nrozsahu zamietla a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, t.j. Sociálnej poisťovne,\npobočka Čadca potvrdila. V predmetnom konaní o sociálnej žalobe žalobkyňa, t.j. zamestnankyňa\nzamestnávateľa ako účastníčka administratívneho konania nevyčerpala všetky opravné prostriedky,\nktorých použitie umožňuje osobitný predpis, t.j. zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Opravný\nprostriedok, t.j. odvolanie v prvostupňovom správnom konaní využil len zamestnávateľ žalobkyne.\n28. Kasačný súd mal v zhode s krajským súdom za to, že nakoľko žalobkyňa nepodala voči\nprvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca odvolanie, teda ako účastníčka\nadministratívneho konania pred jeho právoplatnosťou nevyčerpala všetky riadne opravné prostriedky,\nktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd záver krajského\nsúdu, že žalobu žalobkyne bolo potrebné odmietnuť, považoval za správny, a preto kasačnú sťažnosť\nžalobkyne ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.\n29. Vzhľadom na dôvod odmietnutia žaloby krajským súdom a výsledok kasačného konania, sa kasačný\nsúd námietkami žalobkyne uvedenými v kasačnej sťažnosti - ktorých obsah mimochodom vôbec\nnezodpovedal odôvodneniu napadnutého uznesenia krajského súdu - nezaoberal.\n30. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní\nnemala úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1\nSSP) a žalovanej ho nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky\npodľa § 168 SSP).\n\n31. Toto uznesenie kasačného súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "29Sa/24/2020", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}