{"guid": "9b5b1163-b73a-4c9b-99e2-5eabc3a4ddf6:61f093a8-4bf2-4610-9417-b7fee4a93ad2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5019200497.1", "spisova_znacka": "1Sžk/53/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/53/2020 z 27. 4. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2021, sp. zn. 1Sžk/53/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:5019200497.1", "identifikacne_cislo": "5019200497", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2021-04-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-100", "nazov": "§ 100 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-100", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-101.odsek-1", "nazov": "§ 101 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-101.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-101"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-100", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-101"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/61f093a8-4bf2-4610-9417-b7fee4a93ad2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5019200497.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5019200497.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5019200497.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžk/53/2020\n5019200497\n27. 04. 2021\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSR:2021:5019200497.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (v konaní sťažovateľa): T.. A. Y., nar.\nXX.XX.XXXX, W. XX, Ž., zastúpeného: JUDr. Andrea Vladárová, advokátka, Veľká Okružná 17, Žilina,\nproti žalovanému: Mesto Žilina, Námestie obetí komunizmu 1, Žilina, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nvýroku o trovách konania uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/62/2019 zo dňa 3.6.2020, v\nkonaní o návrhu žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému doručiť žalobcovi rozhodnutie žalovaného,\njednomyseľne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Žiline z 9. septembra 2020, sp.\nzn. 31S/62/2019 vo výroku o trovách konania a vec vracia krajskému súdu v tejto časti na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred správnym súdom\n1. Správnou žalobou opomenutého účastníka podanou Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský\nsúd“ alebo „správny súd“) dňa 12.8.2012 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému doručiť\nžalobcovi vydané stavebné povolenia, a to rozhodnutie žalovaného č. 310/2019-670/2019/OD/Mo-SP zo\ndňa 14.2.2019 a rozhodnutie žalovaného č. 21041/2018-4375/2019-OSP-AD zo dňa 31.1.2019. Žalobca\ntvrdil, že ako výlučný vlastník pozemku parc. reg. C č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere\n18 m2 v k. ú. Ž., na ktorom má umiestnenú garáž bez súpisného čísla, má k svojej parcele a garáži jediný\nprístup cez parcelu reg. C č. XXXX/XX, XXXX/XX, ktorej sa týkajú vydané stavebné povolenia. Žalobca\nvyjadril názor, že v zmysle § 59 ods. 1 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) mal byť účastníkom stavebných\nkonaní, ich začatie mu však žalovaný v zmysle § 61 stavebného zákona nikdy neoznámil a oznamy\nuverejňoval verejnou vyhláškou, čím podľa žalobcu postupoval v rozpore so stavebným zákonom.\n2. Krajský súd uznesením zo dňa 17.4.2020 vylúčil návrh žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému\ndoručiť žalobcovi rozhodnutie žalovaného č. 21041/2018-4375/2019-OSP-AD zo dňa 31.1.2019 na\nsamostatné konanie s odôvodnením, že toto rozhodnutie vydal dňa 31.1.2019 žalovaný ako všeobecný\nstavebný úrad stavebníkovi BEST GROUP EU s. r. o. na stavbu „Komenského rezidencia - prístavba,\nnadstavba a stavebné úpravy objektu s. č. 2620“. Druhé rozhodnutie žalovaného č. 310/2019-670/2019/\nOD/Mo-SP zo dňa 14.2.2019, ktorého doručenia sa žalobca správnou žalobou domáhal, vydal žalovaný\nako špeciálny stavebný úrad pre miestne a účelové komunikácie a povolil ním tomu istému stavebníkovi\nstavbu „Komenského rezidencia - prístavba, nadstavba a stavebné úpravy objektu č. XXXX, ul. C., Ž.“,\nSO spevnené plochy - komunikácie a parkoviská, SO dažďová kanalizácia - odvádzanie dažďovej vody\nzo spevnených plôch.\n3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že stavebné povolenie č.\n310/2019-670/2019/OD/Mo-SP zo dňa 14.2.2019 na stavbu „Komenského rezidencia - prístavba,\nnadstavba a stavebné úpravy objektu č. XXXX ul. C., Ž.“, SO spevnené plochy - komunikácie a\n\nparkoviská, SO dažďová kanalizácia - odvádzanie dažďovej vody zo spevnených plôch nadobudlo\nprávoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.3.2019. Nakoľko predmetom povoľovania bola stavba s veľkým\npočtom účastníkov stavebného konania a keďže ide o líniovú stavbu podľa § 139 ods. 3 stavebného\nzákona, oznamoval začatie stavebného konania i vydanie stavebného povolenia verejnou vyhláškou na\núradnej tabuli Mesta Žilina.\n4. Správny súd uznesením zo dňa 3.6.2020 uložil žalovanému povinnosť do 30 dní doručiť žalobcovi\nstavebné povolenie vydané Mestom Žilina ako špeciálnym stavebným úradom v Žiline, odbor dopravy,\nreferát dopravy a IS č. 310/2019-670/2019-OD/Mo-SP zo dňa 14.2.2019, keď dospel k záveru, že\nžalobcovi patrí status opomenutého účastníka, nakoľko predmetným stavebným povolením zo dňa\n14.2.2019 môžu byť dotknuté jeho práva v zmysle § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona. Zároveň\nkonštatoval neopodstatnenosť oznamovania stavebného povolenia v administratívnom konaní verejnou\nvyhláškou.\n5. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o uložení povinnosti žalovanému doručiť stavebné\npovolenie žalobcovi krajský súd uznesením zo dňa 9.9.2020 konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z\núčastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle § 170 písm. b/ S. s. p.\nII. Kasačná sťažnosť žalobcu\n6. Proti výroku o trovách konania uznesenia zo dňa 9.9.2020 o zastavení konania podal žalobca včas\nkasačnú sťažnosť a navrhol uznesenie krajského súdu v napadnutom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na\nďalšie konanie. Uplatnil si zároveň náhradu trov kasačného konania v zmysle § 467 ods. 3 S. s. p.\n7. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci zo strany krajského súdu\nv zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“).\nPoukazoval na to, že zo všeobecnej zásady ustanovenej v § 170 písm. b/ S. s. p., podľa ktorej žiaden\nz účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené, existuje výnimka podľa\n§ 171 ods. 1 S. s. p. pre prípad, že účastník konania procesne zaviní zastavenie konania. Potom platí,\nže trovy konania je povinný hradiť ten účastník konania, ktorý zavinil, že takéto trovy vznikli. Podľa\nnázoru sťažovateľa v prejednávanom prípade dopadá na žalovaného, ktorý bol vo veci neúspešný,\npovinnosť nahradiť trovy konania žalobcu, ktorého návrhu na doručenie administratívneho rozhodnutia\nbolo vyhovené.\n8. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\nIII. Právne posúdenie kasačného súdu\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal uznesenie správneho súdu v medziach\nsťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná\nsťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že\nide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 S.s.p.), vo veci\nv zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Preto podľa § 462 ods. 1 S.s.p. zrušil uznesenie správneho\nsúdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\n10. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či správny súd\npri rozhodovaní o náhrade trov konania, ktoré v súlade s § 179 ods. 4 S. s. p. zastavil, správne aplikoval\nustanovenie § 170 písm. b/ S. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov\nkonania, ktoré bolo zastavené. S vyhodnotením tejto otázky krajským súdom sa kasačný súd nestotožnil.\n11. Sťažovateľ správne poukazuje na to, že k zastaveniu konania došlo po právoplatnosti uznesenia\nkrajského súdu zo dňa 3.6.2020, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť v stanovenej lehote\ndoručiť sťažovateľovi predmetné administratívne rozhodnutie. Nariadením tohto doručenia správny súd\nprakticky vyhovel správnej žalobe, keď sa stotožnil s argumentáciou sťažovateľa, že postup žalovaného\npri oznamovaní úkonov a rozhodnutí v administratívnom konaní verejnou vyhláškou bol nesprávny a\nkonštatoval, že sťažovateľ bol v stavebnom konaní ako jeho účastník opomenutý, keďže mu podľa práva\n\npostavenie účastníka tohto konania patrilo. Správny súd teda svojim postupom uznal správnu žalobu\nopomenutého účastníka za dôvodnú.\n12. Vyhovením tejto správnej žalobe a uložením povinnosti doručiť žalobcovi administratívne\nrozhodnutie sa v zmysle § 179 S. s. p. konanie o správnej žalobe nekončí, pretože je potrebné vyčkať\nna právoplatnosť uznesenia o uložení povinnosti žalovanému. Až potom ukladá zákon správnemu súdu\nkonanie zastaviť, čo možno považovať za osobitný prípad tzv. nemeritórneho rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, hoci správnej žalobe opomenutého účastníka bolo vyhovené.\n13. Keďže k faktickému úspechu sťažovateľa v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka viedol\npodľa názoru krajského súdu nesprávny postup žalovaného v stavebnom konaní, možno konštatovať, že\nuloženie povinnosti žalovanému doručiť administratívne rozhodnutie sťažovateľovi je práve tou právnou\nskutočnosťou, pre ktorú bolo konanie podľa § 179 ods. 4 S. s. p. zastavené. Zavinenie zastavenia\nkonania preto z procesného hľadiska je potrebné pričítať žalovanému, ktorý je z tohto dôvodu povinný\nnahradiť trovy konania o dôvodne podanej správnej žalobe.\n14. Z uvedených dôvodov sa kasačný súd stotožnil s argumentáciou sťažovateľa o naplnení dôvodov\npre aplikáciu § 171 ods. 1 S. s. p. a preto postupoval podľa § 462 ods. 1 S. s. p. a výrok napadnutého\nuznesenia správneho súdu o trovách konania zrušil a vec vrátil v tejto časti správnemu súdu na ďalšie\nkonanie, v ktorom bude právnym názorom kasačného súdu viazaný.\n15. Správny súd v ďalšom konaní rozhodne aj o náhrade trov kasačného konania v zmysle § 467 ods.\n3 S.s.p.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31S/62/2019", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}