{"guid": "7b1e13c4-885c-4f5a-b29d-064ea7452c8c:3477ffda-6b7c-4eff-82b4-9d1fa71f447a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5019200379.1", "spisova_znacka": "1Asan/13/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Asan/13/2020 z 22. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2021, sp. zn. 1Asan/13/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:5019200379.1", "identifikacne_cislo": "5019200379", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2021-06-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/314", "nazov": "zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/314", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/314-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125", "nazov": "zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/125#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3477ffda-6b7c-4eff-82b4-9d1fa71f447a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5019200379.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5019200379.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5019200379.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Asan/13/2020\n5019200379\n22. 06. 2021\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSR:2021:5019200379.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana\na členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci žalobcu (v\nkonaní sťažovateľ): Senires n. o., so sídlom Nábrežie M. R. Štefánika 5195, 034 01 Ružomberok,\nIČO: 45 739 021, zast. JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom, so sídlom Vodná 6, 040 01 Košice,\nproti žalovanému: Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Žiline, so sídlom Námestie\npožiarnikov 1, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRHZ-ZAOPP-259-001/2019 zo dňa 18.04.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nŽiline sp. zn. 30S/76/2019 zo dňa 21. januára 2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta\nÚčastníkom náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Ružomberku (ďalej len „správny orgán\")\nrozhodnutím č.: ORHZ-RK1-57-004/2019 zo dňa 11.02.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie\")\nuložil žalobcovi pokutu vo výške 2 600 € podľa § 59 ods. 2 písm. h) zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane\npred požiarmi v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon „č. 314/2001 Z. z.\") za porušenie povinnosti\nsplniť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov uložené orgánom vykonávajúcim štátny požiarny\ndozor v určených lehotách podľa § 4 písm. h) zákona č. 314/2001 Z. z., vyplývajúce z bodu 12 zápisnice\nz tematickej protipožiarnej kontroly č. p.: ORHZ-RK1-534-001/2017 z 15.11.2017 (ďalej len „zápisnica\no protipožiarnej kontrole\").\n2. Zo skutkových okolností prejednávaného prípadu vyplýva, že správny orgán vykonal v prevádzke\nžalobcu dňa 24.10.2017 protipožiarnu kontrolu. Skutkové zistenia z kontroly ukázali celkovo 12\nnedostatkov v oblasti protipožiarnej ochrany, ktoré správny orgán nariadil odstrániť. V dňoch 22.10. 14.11.2018 vykonal správny orgán v prevádzke žalobcu opätovne protipožiarnu kontrolu. Zo zápisnice\nz (následnej) protipožiarnej kontroly z 23.11.2018 (ďalej len „zápisnica o následnej protipožiarnej\nkontrole\") vyplýva, že žalobca splnil opatrenia uvedené v bodoch 1 - 11 zápisnice o protipožiarnej\nkontrole, ale nesplnil opatrenie týkajúce sa odstránenia nedostatku uvedeného v bode 12 zápisnice\no protipožiarnej kontrole, keď nezabezpečil, aby pri zmene užívania stavby nedošlo k zníženiu\nprotipožiarnej bezpečnosti na 2. až 6. nadzemnom podlaží, ktoré sú žalobcom užívané na poskytovanie\nsociálnych služieb. Termín splnenia povinnosti bol správnym orgánom stanovený do 30.09.2018.\n\n3. Na žalobcovo odvolanie žalovaný rozhodnutím č. KRHZ-ZA-OPP-259-001/2019 z 18.04.2019 (ďalej\nlen „napadnuté rozhodnutie\") zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu.\n\nII.\nKonanie pred krajským súdom\n4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote žalobu na Krajský súd v Žiline (ďalej\nlen „krajský súd\" alebo „správny súd\") a navrhol zrušiť rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov.\n5. Žalobca akcentoval najmä tieto žalobné námietky:\n- zápisnica z následnej protipožiarnej kontroly z 23.11.2018 je nezákonná, pretože neobsahuje\nvyjadrenie štatutárneho orgánu žalobcu,\n- výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje presné určenie času a spôsobu spáchania správneho\ndeliktu,\n- z rozhodnutia nie je možné zistiť, ako správny orgán zistil, že došlo k zmene užívania stavby,\n- odôvodnenie výšky uloženej sankcie je formálne, všeobecné, nekonkrétne, odvolávajúce sa len na\ncitované zákonné ustanovenia,\n- správne orgány sa nevysporiadali s námietkou ohľadne nepreskúmateľnosti odôvodnenia\nprvostupňového rozhodnutia (prvý odsek, 2 strana odôvodnenia).\n6. Správny súd postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.\") zamietol žalobu, pretože dospel k záveru, že žalobné body nie\nsú dôvodné.\n7. V súvislosti s námietkou žalobcu, že zápisnica o následnej protipožiarnej kontrole neobsahuje\nvyjadrenie štatutárneho orgánu žalobcu, krajský súd uviedol, že z bodu IV. zápisnice o následnej\nprotipožiarnej kontrole vyplýva, že bola so žalobcom prerokovaná dňa 03.12.2018 a za žalobcu ju\npodpísal T.. S. F., štatutárny orgán, ktorý sa k zisteniam správneho orgánu nevyjadril. Zaujal názor, že\nnie je povinnosťou správneho orgánu zisťovať, prečo sa štatutárny orgán k zápisnici nevyjadril, a aké\nmal na to dôvody, pretože ak by toto svoje právo využil, tak by jeho vyjadrenie bolo uvedené v zápisnici.\n8. Aj druhú podstatnú námietku žalobcu ohľadne určenia času a spôsobu spáchania správneho deliktu\nkrajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Dospel k záveru, že formulácia skutku v prvostupňovom\nrozhodnutí nejaví atribúty nepreskúmateľnosti a ani možnosť zámeny skutku. Vo vzťahu k trvaniu\nprotiprávneho stavu správny súd uviedol, že podľa zápisnice o požiarnej kontrole lehota na odstránenie\nzistených nedostatkov bola správnym orgánom stanovená do 30.09.2018, ale protiprávny stav nebol\nžalobcom odstránený ani v priebehu následnej protipožiarnej kontroly, ktorá bola vykonaná v čase od\n22.10.2018 do 14.11.2018.\n9. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že z rozhodnutia nie je možné zistiť ako správny orgán zistil, že došlo k\nzmene užívania stavby, správny súd poukazoval na druhú a tretiu stranu odôvodnenia prvostupňového\nrozhodnutia, kde uviedol, že: „ Na uvedenej stavbe bola pred rokom 2009 vykonaná rekonštrukcia\na nadstavba tak, že budova má šesť nadzemných podlaží, 1. podlažie slúžilo na stravovanie a\nadministratívno-technické zázemie a ostatné podlažia na ubytovanie. Nakoľko stavba nebola určená\nna ubytovanie osôb neschopných samostatného pohybu, alebo osôb s obmedzenou schopnosťou\npohybu alebo osôb s inak obmedzenou schopnosťou pohybu v zmysle uvedených STN, bolo v stavbe\nrealizované len jedno schodisko - chránená úniková cesta typu A, spájajúce jednotlivé podlažia s\nvoľným priestranstvom. V roku 2014 bolo stavebným úradom vydané kolaudačné rozhodnutie, ktorým sa\npovoľuje zmena užívania časti stavby spojenej so stavebnými úpravami na účel poskytovania sociálnych\nslužieb maximálne dvanástim imobilným v rozsahu 1. nadzemného podlažia - miestností č. 101 až\n132, mimo výťahu a strojovne, vstupné schodisko so zádverím. Pre evakuáciu osôb neschopných\nsamostatného pohybu nachádzajúcich sa na tomto podlaží boli vytvorené ďalšie únikové cesty vedúce\npo rovine na voľné priestranstvo. Ostatné priestory na 2. až 6. podlaží neboli uvedeným rozhodnutím\ndotknuté. Kontrolovaný subjekt, aj napriek tomu, že priestory 2. až 6. NP vyššie popísanej stavby\nneuspôsobil požiadavkám protipožiarnej bezpečnosti pre trvalý pobyt osôb s obmedzenou schopnosťou\npohybu, od 11.01.2013 poskytuje v tejto stavbe sociálne služby pobytovou - ročnou formou v zariadení\n\npre seniorov pre 80 osôb, ktoré dovŕšili dôchodkový vek a sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby\nso stupňom odkázanosti najmenej IV., alebo sociálnu službu potrebujú z iných vážnych dôvodov a v\ndomove sociálnych služieb pre 26 osôb do dovŕšenia dôchodkového veku, ktoré sú odkázané na pomoc\ninej fyzickej osoby so stupňom odkázanosti najmenej V., alebo sú nevidiace, či prakticky nevidiace a ich\nstupeň odkázanosti je najmenej III.\"\n10. Ani námietku o nepreskúmateľnosti výšky uloženej pokuty krajský súd nepovažoval za dôvodnú. Z\ntohto hľadiska mal za podstatné, že správne orgány pri jej ukladaní prihliadli na závažnosť a čas trvania\nprotiprávneho konania, ako aj na rozsah spôsobenej škody. Krajský súd ďalej dôvodil, že pokiaľ správny\norgán konštatoval, že spáchaný správny delikt považuje za viac závažný v oblasti ochrany pred požiarmi\nvzhľadom na hornú hranicu sadzby pokuty do 16 595 €, je zrejmé, že vychádzal z § 59 ods. 2 zákona\nč. 314/2001 Z. z., v zmysle ktorého možno uložiť pokutu do výšky 16 595 €, na rozdiel od § 59 ods. 1 č.\n314/2001 Z. z., kde je horná hranica sadzby stanovená do výšky 8 298 €.\n11. V súvislosti s ostatnou námietkou žalobcu, že rozhodnutia správnych orgánov nie sú náležite\nodôvodnené, bol krajský súd tej mienky, že správne orgány sa s posudzovanou vecou v dostatočnom\nrozsahu zaoberali, vysporiadali sa s podstatnými a relevantnými námietkami žalobcu a vyvodili správne\nskutkové aj právne závery, ktoré náležite odôvodnili.\nIII.\nKasačná sťažnosť žalobcu\n12. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ\") kasačnú sťažnosť z dôvodu\npodľa § 440 ods. 1 písm. g/ a h/ S.s.p. a navrhol, aby kasačný súd rozsudok zmenil tak, že zruší\nnapadnuté rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. V prípade, ak kasačný súd rozsudok\nkrajského súdu nezmení, sťažovateľ žiadal, aby ho zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\nK námietke nesprávneho právneho posúdenia (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.)\n13. Správny súd podľa názoru sťažovateľa nesprávne a nedostatočne posúdil námietku o chýbajúcom\nvyjadrení štatutárneho orgánu žalobcu v zápisnici o následnej protipožiarnej kontrole. Sťažovateľ bol\ntoho názoru, že vyjadrenie štatutárneho orgánu predstavuje obligatórnu náležitosť zápisnice o následnej\nprotipožiarnej kontrole, a preto správny orgán musí zabezpečiť všetky dôkazy o tom, že sťažovateľovi\nbolo umožnené vyjadriť sa. Ak mu bolo umožnené vyjadriť sa, tak zápisnica o následnej protipožiarnej\nkontrole musí obsahovať údaj o tom, že sa jednoznačne odmietol k zápisnici vyjadriť.\n14. Ani s posúdením námietky týkajúcej sa určenia času a spôsobu spáchania správneho deliktu sa\nsťažovateľ nestotožnil a uviedol, že je nesprávne posúdená. V tejto súvislosti v podstate len zopakoval\nuž predostretú argumentáciu, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, ako správny\norgán zistil, že došlo k zmene užívania stavby; vo vzťahu k času spáchania deliktu opätovne tvrdil,\nže nedostatočný opis skutku a absencia iných skutočností spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.\nKasačný bod uzavrel sťažovateľ v podstate tým, že odkaz na inú listinu v rámci enunciátu rozhodnutia\nnepostačuje z hľadiska totožnosti skutku.\n15. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty sťažovateľ uviedol, že je formálne, všeobecné a nekonkrétne.\nZ rozhodnutia krajského súdu nie je podľa názoru sťažovateľa možné zistiť, prečo nesplnenie jeho\npovinností je zaradené medzi viac závažné priestupky, keď to z § 59 ods. 6 zákona č. 314/2001 Z. z.\nnevyplýva. Sťažovateľ v podstate ďalej len opakoval žalobné námietky, že: „ ...správny súd sa dostatočne\nnevysporiadal s otázkou závažnosti správneho deliktu, spôsobu jeho spáchania, nesprávne vyhodnotil\na odôvodnil čas trvania protiprávneho stavu, nevyhodnotil jeho následky, pohnútky žalobcu, okolnosti,\nza ktorých k jeho spáchaniu správneho deliktu došlo.\"\n16. V rámci nesprávneho posúdenia veci sťažovateľ tvrdil, že krajský súd sa nedostatočne vysporiadal\ns jeho námietkou ohľadne arbitrárnosti odôvodnenia napadnutých rozhodnutí žalovaného. V tejto\nsúvislosti opätovne len reprodukoval argumentáciu zo žalobných bodov, že v správnom konaní\nnamietal nepreskúmateľnosť časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia (prvý odsek odôvodnenia\nprvostupňového rozhodnutia).\n\nK námietke o odklone od ustálenej praxe kasačného súdu\n17. Sťažovateľ, poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/38/2011\nz 01.12.2011, videl odklon od rozhodovacej praxe kasačného súdu vo vzťahu k posúdeniu enunciátu\nrozhodnutia správneho orgánu krajským súdom.\n18. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti v stanovenej lehote písomne nevyjadril.\nIV.\nPrávne závery kasačného súdu\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd\" alebo „Najvyšší súd\") preskúmal rozsudok\nkrajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2, § 453 S.s.p.),\npričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.\n1, § 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 písm. c/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná\nsťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie, keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 S.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n20. S ohľadom na sťažnostné body prezentované v kasačnej sťažnosti, ktoré sa v podstate prekrývajú\nso žalobnými bodmi, pripadlo senátu kasačného súdu posúdiť, či krajský súd vec po právnej stránke\nvyhodnotil správne, keď žalobu sťažovateľa zamietol s tým, že žalobné námietky považoval za\nnedôvodné.\n21. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správny orgán vykonal v prevádzke žalobcu dňa\n24.10.2017 kontrolu organizačného zabezpečenia ochrany pred požiarmi s ohľadom na zabezpečenie\nevakuácie osôb a stavebno-technické riešenia únikových ciest, ako aj kontrolu akcieschopnosti a\nvybavenia stavieb požiarno-technickými zariadeniami. Výstup z kontroly predstavovalo celkovo 12\nnedostatkov na úseku ochrany pred požiarmi v prevádzke sťažovateľa (bod II. zápisnice o protipožiarnej\nkontrole), ktoré správny orgán nariadil odstrániť v stanovených lehotách. Vo vzťahu k nedostatku, ktorý\nje predmetom prejednávanej veci (bod II. odsek 12 zápisnice o protipožiarnej kontrole), správny orgán\nnariadil jeho odstránenie v lehote do 30.09.2018.\n22. Následná protipožiarna kontrola správneho orgánu ukázala, že sťažovateľ odstránil nedostatky\nvytýkané v odsekoch 1 - 11 bodu II. zápisnice o požiarnej kontrole. Keďže však sťažovateľ nezabezpečil\nodstránenie nedostatku, týkajúceho sa protipožiarnej bezpečnosti osôb a hasičských jednotiek na 2. až\n6. nadzemnom podlaží (odsek 12 bodu II. zápisnice o protipožiarnej kontrole), správny orgán určil nový\ntermín jeho odstránenia (30.09.2019) a inicioval správne konanie o uloženie sankcie podľa § 59 ods. 2\npísm. h/ zákona č. 314/2001 Z. z.\n23. Napriek tomu, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti právne kvalifikoval sťažnostné body proti rozsudku\nkrajského súdu ako nesprávne právne posúdenie veci (sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm.\ng/ S.s.p.) a odklon od rozhodovacej praxe kasačného súdu (sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1\npísm. h/ S.s.p.), na viacerých miestach kasačnej sťažnosti (body II. 1., II. 2., II. 3., II. 4. kasačnej\nsťažnosti) namietal nesprávny procesný postup krajského súdu spočívajúci v nedostatočnom alebo\nnepreskúmateľnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Senát kasačného súdu preto na základe\nvecného obsahu kasačnej sťažnosti pristúpil k preskúmaniu rozsudku správneho súdu i z toho pohľadu,\nči nebolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivý proces (sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm.\nf/ S.s.p.), hoci sa toho sťažovateľ zastúpený advokátom explicitne nedomáhal.\n24. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého\nsúdneho konania, ktoré vyplývajú z ustálenej judikatúry vnútroštátnych i európskych súdov. Nevyžaduje\nsa, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o\nargument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument\n(Ruiz Torija c. Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z\n9.12.1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29.5.1997, Higgins c. Francúzsko z 19.2.1998).\nObdobne sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj Ústavný súd Slovenskej\n\nrepubliky napr. v náleze sp. zn. III. ÚS 119/03-30, keď vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na\nspravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Zákonným\nlimitom doktríny nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho súdu sú však len také vady rozhodnutia,\nkeď jeho odôvodnenie úplne absentuje, alebo došlo k iným zásadným procesným vadám, pri ktorých\nje preskúmanie rozhodnutia nevyhnutné (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\nvo veci Abdullayev proti Rusku).\n25. Vo svetle týchto skutočností kasačný súd konštatuje, že neobstoja tvrdenia sťažovateľa o\nnedostatočnom, či nepreskúmateľnom odôvodnení namietaných otázok týkajúcich sa prejednávanej\nveci. Subjektívna nespokojnosť sťažovateľa s právnym názorom krajského súdu ohľadne žalobných\nnámietok nemôže byť dôvodom pre záver o nepreskúmateľnosti a nedostatočnosti napadnutého\nrozsudku.\n26. Podľa mienky kasačného súdu správny súd dostatočne reflektoval na žalobné body, keď\nodôvodnenie rozsudku obsahuje stručné zhrnutie podstatných argumentov sťažovateľa ( body 2 až 5\nnapadnutého rozsudku), prehľad dotknutých právnych noriem, ako aj posúdenie parciálnych žalobných\nnámietok týkajúcich sa absencie vyjadrenia štatutárneho orgánu sťažovateľa (bod 10 odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku), nepreskúmateľnosti výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia ( bod 11\nodôvodnenia rozsudku), ako aj odôvodnenia výšky uloženej sankcie (bod 12 odôvodnenia napadnutého\nrozsudku).\n27. V súvislosti s námietkou sťažovateľa o absencii vyjadrenia štatutárneho orgánu v zápisnici o\nnáslednej protipožiarnej kontrole sa kasačný súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že nie je\npovinnosťou správneho orgánu zisťovať, prečo sa štatutárny orgán k zápisnici nevyjadril, aké mal na to\ndôvody. Podľa mienky kasačného súdu absencia vecného vyjadrenia k zisteniam uvedeným v zápisnici\no následnej protipožiarnej kontrole nezakladá nezákonný postup správnych orgánov, ale predstavuje\nprejav vôle štatutárneho orgánu sťažovateľa. Z IV. bodu zápisnice o následnej protipožiarnej kontrole\ntotiž jednoznačne vyplýva, že sa štatutárny zástupca sťažovateľa nevyužil oprávnenie vyjadriť sa k\nskutkovým okolnostiam vyplývajúcich zo zápisnice o následnej protipožiarnej kontrole, hoci túto možnosť\nmal.\n28. Pokiaľ by sťažovateľ svoje právo vyjadriť sa k predmetným zisteniam využil, správny orgán by\njeho vyjadrenie zaznamenal a zaujal by k nemu stanovisko, tak ako tomu bolo v prípade zápisnice o\nprotipožiarnej kontrole. Navyše, z administratívneho spisu nevyplýva a sťažovateľ to ani netvrdil, že by\nmu bolo upreté právo vyjadriť sa k zisteniam zachyteným v zápisnici o následnej protipožiarnej kontrole.\nSťažovateľ teda namieta absenciu svojho vyjadrenia k zisteniam vyplývajúcim zo zápisnice, ktoré sám\nsprávnemu orgánu neposkytol, a treba dodať, že žiadne vecné stanovisko k prezentovaným zisteniam\nsťažovateľ neponúkol ani v ďalšom priebehu konania (súdneho a správneho).\n30. Kasačný súd sa nemohol stotožniť ani s námietkou o neuvedení času spáchania skutku a\nnedostatočnom popise skutku vo výrokovej časti rozhodnutia. Je pravdou, že správny orgán v enunciáte\nrozhodnutia odkázal na nedostatok uvedený v bode II. odsek 12 zápisnice o protipožiarnej kontrole.\nVýrok prvostupňového rozhodnutia však v ďalšej časti obsahuje aj konkrétny opis skutkových okolností,\nza ktoré bola sťažovateľovi uložená sankcia.\n31. Z tohto hľadiska sa kasačný súd stotožnil so záverom správneho súdu v tom smere, že\nformulácia enunciátu prvostupňového rozhodnutia, ktorú zvolil správny orgán, nespôsobuje jeho\nnepreskúmateľnosť, ani možnosť zámeny predmetného skutku s iným.\n32. Vo svetle týchto skutočností kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj kasačnú námietku\nsťažovateľa, podľa ktorej sa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, keď\nsamotný odkaz na inú listinu považoval za postačujúci z hľadiska vymedzenia skutku (bod 17 tohto\nrozsudku).\n33. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa vymedzenia času spáchania správneho deliktu kasačný súd\nakcentuje, že uvedená skutočnosť jednoznačne vyplýva z enunciátu prvostupňového rozhodnutia, keďže\nsťažovateľ do termínu stanoveného orgánom štátneho požiarneho dozoru (do 30.09.2018) nesplnil\n\npovinnosť prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených počas vykonanej kontroly (§ 5 ods.\n1 písm. h/, l/ zákona č. 314/2001 Z. z.). Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako aj\nprvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že na dĺžku trvania protiprávneho stavu správne\norgány reflektovali v správnej úvahe o výške uloženej sankcie ( strana 3 prvostupňového rozhodnutia,\nodsek 3 preskúmavaného rozhodnutia).\n34. Sťažovateľ ďalej uvádzal, že nie je zrejmé, akým spôsobom správny orgán zistil, že malo dôjsť k\nzmene užívania stavby. V rámci uvedeného tvrdenia však nič konkrétne nenamietal, a preto kasačný\nsúd nebude opakovať pre účastníkov známe skutočnosti, keďže odpoveď na túto námietku je zahrnutá\nuž v prvostupňovom rozhodnutí (strana 2-4 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia), a s totožnou\nnámietkou sa vysporiadal aj krajský súd v napadnutom rozsudku ( bod 11 odôvodnenia napadnutého\nrozsudku).\n35. Kasačný súd je v zhode s krajským súdom aj čo sa týka odôvodnenia výšky uloženej sankcie. Nebolo\nmožné stotožniť sa s argumentáciou sťažovateľa, že odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu vo vzťahu\nk výške sankcie je formálne a všeobecné. Kasačný súd sa stotožnil s argumentáciou krajského súdu v\ntom smere, že úvahy správneho orgánu ohľadne výšky uloženej sankcie sa premietli do odôvodnenia\nprvostupňového rozhodnutia (bod 12 napadnutého rozsudku). Ako vyplýva z obsahu administratívneho\nspisu, správne orgány v rámci diskrečnej právomoci prihliadli na závažnosť skutku, ako aj na dĺžku\ntrvania protiprávneho stavu. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmá aj tá podstatná\nskutočnosť, že pri určovaní výšky sankcie prihliadali aj na to, že porušením povinnosti nevznikla žiadna\nškoda, ani ujma na zdraví a sťažovateľ splnil ostatné povinnosti uložené orgánom štátneho požiarneho\ndozoru.\n36. Sťažovateľ v kontexte sťažnostnej námietky týkajúcej sa výšky sankcie tvrdil, že argumentácia\nsúdu ohľadne maximálnej výšky sadzby pokuty podľa § 59 ods. 1 a § 59 ods. 2 zákona č. 314/2001\nZ. z. je nezrozumiteľná, avšak bližšie nekonkretizoval, v čom vidí nezrozumiteľnosť argumentácie\nkrajského súdu. Kasačný súd konštatuje, že správne orgány (aj krajský súd) vychádzali z hornej hranice\nsadzby pokuty 16 595 Eur preto, lebo sťažovateľ nesplnil povinnosť vyplývajúcu z opatrení uložených\norgánom vykonávajúcim štátny požiarny dozor (§ 59 ods. 2 písm. h/ zákona č. 314/2001 Z. z.). Uvedená\nskutočnosť vyplýva zo záhlavia prvostupňového rozhodnutia a kasačný súd ani nepredpokladá, že by\nsťažovateľ skutočne nevedel, prečo žalovaný vychádzal z hornej hranice sadzby pokuty vo výške 16\n595 Eur.\n37. Vo vzťahu k ostatnému sťažnostnému bodu, v ktorom sťažovateľ namietal nedostatočné\nodôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu k žalobnému bodu 4 (bod II. 4. kasačnej sťažnosti),\nsúhlasí kasačný súd so záverom krajského súdu, že sťažovateľ nemusí dostať odpoveď na všetky\nnastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Aj kasačný súd je tej mienky,\nže skutočnosti, na ktoré sťažovateľ poukazoval, neboli relevantné ani z hľadiska splnenia povinnosti\nsťažovateľa vyplývajúcej z opatrení orgánov vykonávajúcich štátny požiarny dozor, ani z pohľadu zásad\nukladania sankcie.\n38. Na základe vyššie uvedených zistení a úvah kasačný súd nepovažuje sťažnostné body za\nopodstatnené a preto rozhodol podľa § 461 S.s.p. o zamietnutí kasačnej sťažnosti.\n39. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.\n(a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu\ntrov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 S.s.p.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30S/76/2019", "guid": "a7b34fc1-ce24-4170-93d2-7279357f00af:9cc724e7-d386-4c32-a494-5851822fe8a3", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}], "citovane_v": []}