{"guid": "646893fa-5eea-4555-bc3a-aadc6813880b:dffebc09-fb01-49e1-b586-03db72d436b9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5019200337.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/18/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/18/2020 z 12. 3. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. marca 2021, sp. zn. 7Sžsk/18/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:5019200337.1", "identifikacne_cislo": "5019200337", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2021-03-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/987", "nazov": "predpis č. 987/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/987", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/987-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883", "nazov": "predpis č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/883-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dffebc09-fb01-49e1-b586-03db72d436b9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5019200337.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5019200337.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5019200337.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/18/2020\n5019200337\n12. 03. 2021\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2021:5019200337.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu:\nREPRUF, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, Čadca, IČO: 47 237 198, zastúpená JUDr. Ing. Zuzanou\nKvakovou, advokátkou so sídlom Kuzmányho 18, Žilina, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,\nso sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: M. N., bytom G. J. XX/X,\nXX-XXX G.-G., A. F., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 12619-3/2019-BA z 3. apríla\n2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 29Sa/16/2019-48 z 19.\nnovembra 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline,\nč.k. 29Sa/16/2019-48 z 19. novembra 2019, z a m i e t a.\nÚčastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 29Sa/16/2019-48 z 19. novembra 2019 zamietol žalobu o\npreskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej číslo 12619-3/2019-BA z 3. apríla 2019 a\nnepriznal účastníkom nárok na náhradu trov konania.\n2. Rozhodnutím číslo 12619-3/2019-BA z 3. apríla 2019 Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán,\nzamietla odvolanie zamestnávateľa REPRUF, s.r.o. podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne,\npobočka Čadca, číslo 49954-1/2013-CA zo 4. decembra 2013 vo veci zániku sociálneho poistenia\nzamestnanca a napadnuté rozhodnutie potvrdila.\nPrvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, ako orgán príslušný podľa\nustanovenia § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodol podľa § 210 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení v prvom stupni rozhodnutím č. 49954-1/2013-CA, že M. N. ako zamestnancovi\nzamestnávateľa REPRUF, s.r.o. zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie\na povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 4. októbra 2013 podľa slovenskej legislatívy.\n3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 178 ods.\n1, a § 199 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ako aj postupom v zmysle\nprávnej úpravy ustanovenej týmto zákonom, nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.\n883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné\nnariadenie“), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009,\nktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho\nzabezpečenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), rozhodnutia č. A1 z 12. júna 2009 Správnej komisie\npre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho\n\npostupu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania\ndávok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej len „Rozhodnutie A1“)\na dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.\n4. Krajský súd poukázal na to, že žalobca v správnej žalobe namietal iné porušenie ako svojich\nsubjektívnych práv ako účastníka konania, a to porušenie práv svojho zamestnanca, občana Poľskej\nrepubliky M.R. N. - ďalšieho účastníka konania. Napriek výzve o doplnenie konkrétnych dôvodov, pre\nktoré sa žalobca cítil byť ukrátený na svojich právach rozhodnutím správneho orgánu, nereagoval.\nŽalobca sa 4. januára 2012 prihlásil do registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou.\nZamestnanca prihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného\nSociálnou poisťovňou od 26. januára 2012 do 30. septembra 2017. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca\ndňa 26. februára 2013 vykonala u žalobcu kontrolu zameranú na preverenie reálneho výkonu činnosti\nzamestnancov na území Slovenskej republiky v období za obdobie od 4. januára 2012 do 26. februára\n2013. Z výsledkov vykonanej kontroly vyplynulo, že zamestnanec na území Slovenskej republiky činnosť\nreálne nevykonával a taktiež neboli splnené podmienky registrovaného sídla zamestnávateľa. Sociálna\npoisťovňa vychádzajúc z prezumpcie správnosti poskytnutých údajov zo strany ZUS a berúc do úvahy\nskutočnosť, že nedisponovala v tom čase žiadnymi informáciami, ktoré by boli v rozpore s tvrdeniami\npríslušnej ZUS, súhlasila s určením uplatniteľnej legislatívy SR a vystavila dňa 2. novembra 2012\nformulár PD Al, ktorým určila, že na zamestnanca sa v období od 26. januára 2012 do 4. októbra\n2013 vzťahujú právne predpisy sociálneho zabezpečenia SR. Skončením doby platnosti formulára PD\nA1 zanikol dôvod na registráciu zamestnanca v systéme sociálneho poistenia Slovenskej republiky.\nSociálnej poisťovni bolo oznámenie ZUS o určení, že žalobca podlieha od 5. októbra 2013 právnym\npredpisom Poľskej republiky, doručené 14. januára 2019. Z rozhodnutí správnych orgánov vyplynulo,\nže nerozhodovali o odvodovej povinnosti žalobcu, ale o tom, že jeho zamestnancovi zaniklo sociálne\npoistenie podľa slovenskej legislatívy, čo malo za následok, že žalobca nebol povinný platiť poistné na\nsociálne poistenie.\n5. S poukazom na ustanovenie § 178 SSP správny súd konštatoval nedostatok hmotnej legitimácie\nžalobcu. Žalobca v priebehu súdneho konania nepreukázal, že by postupom správnych orgánov došlo\nk porušeniu jeho subjektívnych práv. Preskúmavanými rozhodnutiami správne orgány rozhodli o tom,\nže jeho zamestnancovi zaniklo sociálne poistenie podľa slovenskej legislatívy, čo malo za následok, že\nžalobca nebol povinný platiť poistné na sociálne poistenie. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na\nrozsudkom NS SR sp. zn. 10Sžso/23/2015 z 24. augusta 2016. Za nedôvodné krajský súd vyhodnotil\naj tvrdenie o porušení práva na podnikanie a práva na dosiahnutie zisku, ktoré bolo vyvolané len\nsubjektívnym presvedčením, nakoľko rozhodnutia správnych orgánov sú súladné so zákonom a ich\nzákonným postupom, nedošlo k porušeniu subjektívnych práv žalobcu.\n6. Z dôvodu nedostatku hmotnej legitimácie na podanie správnej žaloby krajský súd žalobu podľa § 190\nSSP zamietol.\n7. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Žalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech,\nprávo na náhradu trov konania nepriznal. Právo na náhradu trov konania podľa § 168 SSP nepriznal ani\nžalovanému, ani ďalšiemu účastníkovi konania (§ 169 SSP).\nII.\n8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n9. Namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1\npísm. g/ SSP).\n10. Vyjadril nesúhlas s rozsudkom krajského súdu a závermi z neho plynúcimi. Za nesporné považoval\nskutočnosť, že by mal ďalší účastník konania bydlisko v Poľsku, a preto na určenie uplatniteľnej\nlegislatívy bola v zásade príslušná poľská inštitúcia ZUS, avšak pri rešpektovaní zásad základného, resp.\nvykonávacieho nariadenia. Inštitúcia príslušná na vykonávanie sociálneho poistenia v inom členskom\nštáte, než určuje základné nariadenie, príslušná nie je. Akýkoľvek iný postup by viedol k popretiu cieľa\nnariadení, ktorým je, aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, podliehali systému sociálneho\nzabezpečenia iba jediného členského štátu, a aby sa predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení\nvnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť. S ohľadom na\nuvedené a najmä s poukazom na čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia namietal oprávnenie správneho\norgánu prvého stupňa Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, ako aj správneho orgánu druhého stupňa\nvôbec vydať rozhodnutie o nevzniknutí povinného poistenia zamestnanca podľa § 178 ods. 1 písm. a/\n\nbod prvý zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko toto nie je v ich zákonnej kompetencii vzhľadom na skutkové\nokolnosti prípadu. Správny súd nesprávne právne vec posúdil, keď zotrval na tvrdení, že žalovaná\nmala oprávnenie vydať predmetné preskúmavané rozhodnutie. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe\nuviedla, že vychádzala zo vzájomnej komunikácie medzi ZUS a Sociálnou poisťovňou, tzn. potvrdila\nrozdielnosť ich stanovísk. Ak totiž prebehla komunikácia medzi ZUS a Sociálnou poisťovňou, musí byť\nexistencia takejto dohody žalovaným správnym orgánom preukázaná a určenie uplatniteľnej legislatívy\nnesmie byť arbitrárne a prispôsobenie faktov alebo udalostí, ku ktorým dochádza v jednom členskom\nštáte alebo jeho právne predpisy uplatniteľnými. Touto skutočnosťou sa krajský súd vôbec nezaoberal,\nčím nesprávne právne vec posúdil. Rozhodnutie žalovanej je tak predčasné, zistenie skutkového stavu\nje v rozpore s obsahom administratívneho spisu, pričom tento je neúplný, a to s ohľadom na dohodu\npodľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia.\n11. Podporiac vyššie uvedenú argumentáciu poukázal na záver veľkého senátu správneho kolégia NS\nSR v uznesení sp. zn. 1Vs/1/2018, v zmysle ktorého definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného\nčlenského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia alebo\nvzájomnou dohodou čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako\ninštitúcie podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve. Zároveň\nveľký senát prijal záver, že dohoda podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia musí byť určitá čo do\nobsahu ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne musí\nbyť zachytená v akomkoľvek formáte a založená do spisu. Z rozsudku správneho súdu nie je zrejmé, či,\nresp. ako bola definitívne určená uplatniteľná legislatíva, resp. akým spôsobom prebehla dohoda medzi\nžalovaným a poľským styčným orgánom, to znamená, že možno vyvodiť záver, že z administratívneho\nspisu nevyplýva skutočnosť podstatná pre vydanie riadneho rozhodnutia v súlade s právnymi predpismi.\n12. Záverom navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie.\nIII.\n13. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila písomne dňa 23. januára 2020 zotrvajúc na správnosti\na zákonnosti napadnutého rozhodnutia.\n14. Vo vzťahu k absencii dôkazov o „vzájomnom dialógu“ v administratívnom spise uviedla, že v\nprejednávanom prípade zmierovací dialóg medzi ZUS a Sociálnou poisťovňou neprebehol, pretože\nproces určenia uplatniteľnej legislatívy bol ukončený v súlade s postupmi ustanovenými v článku 16 ods.\n2 v spojení s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia. V uvedenom prípade neexistovali medzi\ninštitúciami sociálneho zabezpečenia protichodné stanoviská v otázke určenia uplatniteľnej legislatívy,\nna ktorých by niektorá inštitúcia trvala, a preto dohoda nebola potrebná.\nIV.\n15. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené dňa 11. marca 2020 na vedomie.\nV.\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť\npostupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n17. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol\nžalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovanej z 3. apríla 2019, Číslo: 12619-3/2019-BA. Predmetným\nrozhodnutím žalovaná postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v celom rozsahu zamietla\nžalobcom podané odvolanie a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka\nČadca zo 4. decembra 2013, číslo: 49954-1/2013-CA, ktorým táto rozhodla, že zamestnancovi M. N. zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v\nnezamestnanosti ako zamestnancovi REPRUF, s.r.o. dňa 4. októbra 2013 podľa slovenskej legislatívy.\n18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n\n20. Podľa § 61 písm. a/ SSP, žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická osoba alebo právnická\nosoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom\nchráneného záujmu.\n21. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n22. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako\núčastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu\nverejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n23. Najvyšší súd v prvom rade upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým.\nJeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa Tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,\nči konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Správne\nsúdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle článku 1\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci.\nJe založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak\nposkytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore\nso zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom\nochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.\nSprávne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o\nfyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie\nzákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt\nprávneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.\n24. V tejto súvislosti najvyšší súd ďalej uvádza, že na to, aby sa mohla fyzická, respektíve právnická\nosoba úspešne domáhať všeobecnou správnou žalobou (správnou žalobou v sociálnych veciach - §\n199 ods. 3 SSP) ochrany na správnom súde podľa Správneho súdneho poriadku namietajúc pritom\nnezákonnosť rozhodnutia, alebo opatrenia orgánu verejnej správy, je potrebné splnenie niekoľkých\nzásadných podmienok, ktoré zákonodarca ustanovil. Predovšetkým musí ísť o rozhodnutie, ktoré je\nspôsobilé založiť, zmeniť, zrušiť, alebo deklarovať práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti\nfyzickej osoby a právnickej osoby, alebo, ktoré sa ich priamo dotýka (§ 3 písm. b/ SSP), prípadne o\nopatrenie ako akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu\nbyť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté\n(§ 3 písm. c/ SSP), ďalej o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa\npreň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 7 písm. a/ SSP) a tiež o rozhodnutie, ktoré nie je vylúčené\nspod súdneho prieskumu v zmysle § 7 SSP. Rovnako musí ísť o rozhodnutie, ktorým bola fyzická,\nrespektíve právnická osoba ukrátená na svojich subjektívnych právach, t.j. že jej takýmto rozhodnutím /\nopatrením bola spôsobená ujma, škoda, prípadne iný negatívny následok. Aktívna žalobná legitimácia\nv prípade ochrany subjektívnych práv teda svedčí fyzickej / právnickej osobe tvrdiacej ukrátenie na\njej subjektívnych právach s tým, že aktívnu vecnú legitimáciu a jej trvanie skúma správny súd počas\ncelého konania bez ohľadu na to, či jej nedostatok druhý účastník konania namieta, alebo nie. Na to,\naby fyzická / právnická osoba bola vôbec oprávnená podať všeobecnú správnu žalobu (správnu žalobu\nv sociálnych veciach - § 199 ods. 3 SSP), musia byť vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii splnené\nvšeobecne dve kumulatívne podmienky, a to jednak fyzická / právnická osoba má postavenie účastníka\nadministratívneho konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, alebo opatrenie (tu porovnaj\ninštitút správnej žaloby opomenutého účastníka podľa § 179 SSP) a jednak už spomínané ukrátenie\nna subjektívnych právach v príčinnej súvislosti s vydaním rozhodnutia, respektíve opatrenia, pričom\npod pojmom subjektívne právo treba rozumieť vlastné právo, prípadne právom chránený záujem. To\nďalej znamená, že všeobecnou správnou žalobou sa nemožno domáhať ochrany práv inej osoby / iných\nosôb. Vo vzťahu k aktívnej žalobnej legitimácii je zásadné, ako sa účinky rozhodnutia / opatrenia orgánu\nverejnej správy prejavili v právnej sfére žalobcu. V tomto smere najvyšší súd poukazuje tiež na záver\nplynúci z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 02. júna 2011, sp. zn. IV. ÚS 228/2011-9,\npodľa ktorého cit.: „ (...) Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actiopopularis),\nktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie\npráv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Ako vyplýva z\nuvedeného, samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti,\nresp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.“\n\n25. Vzhľadom na to, že preukázanie ukrátenia na subjektívnych právach, alebo právom chránených\nzáujmoch je conditiosinequanon v súvislosti s podaním všeobecnej správnej žaloby fyzickou/právnickou\nosobou, bolo aj s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 178 ods. 1 SSP nevyhnutné, aby\nžalobca v podanej správnej žalobe uviedol konkrétne tvrdenie o tom, že bol nezákonným rozhodnutím\norgánu verenej správy ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Z podanej\nsprávnej žaloby nie je zrejmé, v čom spočíva ukrátenie práv žalobcu ako zamestnávateľa. Žalobca\nsíce v podanej žalobe uvádza, že sa cíti byť ukrátený na svojich právach nezákonným postupom a\nrozhodnutím žalovanej, prípadne, že žalovaná hrubým spôsobom zasiahla do jeho práv a právom\nchránených záujmov, z ktorého dôvodu sa potom domáha ochrany svojich subjektívnych práv, ktoré\nvšak následne žiadnym spôsobom nešpecifikuje.\n26. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd kasačnú sťažnosť podľa\n§ 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n27. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní\núspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich\nnepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta\ndruhá SSP).\n28. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "29Sa/16/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a98f61a2-4fee-4868-a262-d32066266c29", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 228/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 228/2011 z 2. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-02", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a98f61a2-4fee-4868-a262-d32066266c29"}, {"guid": "30566544-4a0a-4914-80de-259cb165de30:4635b74a-bba1-4e24-8ca3-19c9038be096", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5014200655.1", "spisova_znacka": "1Vs/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2018 z 4. 12. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-12-04", "citacie_n": 584, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5014200655.1"}], "citovane_v": []}