{"guid": "4bc1b488-b318-4d08-bf9d-90993dafb923:e070d5fc-1462-425c-a7de-feb05efdfdcb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5019200157.2", "spisova_znacka": "9Sžsk/41/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/41/2020 z 26. 5. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2021, sp. zn. 9Sžsk/41/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:5019200157.2", "identifikacne_cislo": "5019200157", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2021-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-178.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-178.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-178"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-178"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e070d5fc-1462-425c-a7de-feb05efdfdcb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5019200157.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5019200157.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5019200157.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/41/2020\n5019200157\n26. 05. 2021\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2021:5019200157.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobkyne:\nREPRUF, s.r.o, so sídlom 022 01 Čadca, Palárikova 76, IČO: 47 237 198, právne zastúpená JUDr.\nIng. Zuzanou Kvakovou, advokátkou, so sídlom 010 01 Žilina, J. M. Geromettu 146/1, proti žalovanej:\nSociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, za účasti: A. Z. F., bytom\nXX-XXX G.-G., A. XC, A. F., o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 11750-3/2019-BA z 15.01.2019, o\nkasačnej sťažnosti sťažovateľky (žalobkyne) proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 28Sa/8/2019-45\nz 05.11.2019 takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nII. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom č.k. 28Sa/8/2019-45 z 05.11.2019 Krajský súd v Žiline podľa § 190 zákona\nč. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa\ndomáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 11750-3/2019-BA z 15.01.2019, ktorým táto odvolanie\nžalobkyne ako zamestnávateľa zamietla a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne,\npobočka Čadca č. 45866-1/2013-CA zo 30.09.2013, ktorým bolo rozhodnuté, že pánovi A. Z. F.\n(zamestnancovi žalobkyne) nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a\npovinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy od 01.02.2012.\n2. Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že z obsahu žaloby je nepochybné, že všetky\nžalobné námietky žalobkyne smerujú k namietaniu porušenia subjektívnych práv ďalšieho účastníka\nkonania (zamestnanca žalobkyne), pričom v administratívnom ani súdnom konaní nebolo preukázané,\nže by postupom správnych orgánov došlo k porušeniu subjektívnych práv žalobkyne, keď predmetom\nrozhodnutí žalovanej nebolo rozhodovanie o odvodovej ani inej povinnosti žalobkyne. Krajský súd\npoukázal aj na rozsudky najvyššieho súdu sp.zn. 10Sžso/23/2015 z 24.08.2016 a 10Sžsk/26/2017\nz 18.07.2018 v obdobných veciach. Vyvodil tak záver, že žalobkyňa nemá aktívnu hmotnoprávnu\nlegitimáciu na podanie správnej žaloby z dôvodu, že nebolo zasiahnuté do jej subjektívnych práv alebo\nprávom chránených záujmov, ani na nich nebola priamo dotknutá. Vyslovil preto, že meritórne námietky\nuvedené v žalobe nie sú spôsobilé zvrátiť napadnuté rozhodnutie žalovanej a aj bez meritórneho\nvyhodnotenia žalobných námietok je tieto potrebné bez ďalšieho považovať za bezpredmetné.\n3. Proti rozsudku krajského súdu včas podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa z dôvodu podľa § 440\nods. 1 písm. g) SSP a žiadala, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil krajskému\nsúdu na ďalšie konanie konanie a priznal jej právo na náhradu trov konania. Nesprávne právne\n\nposúdenie žalobkyňa videla v tom, že krajský súd dospel k záveru, že nie je aktívne legitimovaným\nsubjektom na podanie žaloby. Argumentovala, že postup žalovanej zasiahol aj do jej subjektívneho\npráva na slobodné podnikanie, nakoľko rozhodnutím žalovanej bolo znemožnené vykonávať právomoc\nkoordinačných nariadení v oblasti práva sociálneho zabezpečenia. Kasačnému súdu preto navrhla, aby\nsa zaoberal otázkou prekročenia právomoci Sociálnou poisťovňou vydať preskúmavané rozhodnutie,\npričom poukazovala na čl. 2 ods. 1, čl. 11, čl. 13 ods. 3, čl. 1 ods. 3 písm. j/, tzv. základného nariadenia\na čl. 16 ods. 1, ods. 2 a ods. 4, tzv. vykonávacieho nariadenia. Namietala oprávnenie správnych\norgánov oboch stupňov vôbec vydať rozhodnutie o nevzniknutí povinného poistenia žalobcu (pozn.\nkasačného súdu: správne zrejme malo byť uvedené ďalšieho účastníka) podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bodu\nprvého zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, nakoľko toto nie je v ich zákonnej kompetencii\nvzhľadom na skutkové okolnosti prípadu. Krajskému súdu tiež vytkla, že sa nezaoberal dohodou\nmedzi príslušnými inštitúciami členských štátov týkajúcou sa určenia uplatniteľnej legislatívy a podporne\npoukázala aj na rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu sp.zn. 1Vs/1/2018. Sťažovateľka mala\nza to, že z rozhodnutia krajského súdu nie je zrejmé, či resp. ako bola definitívne určená uplatniteľná\nlegislatíva, resp. akým spôsobom prebehla dohoda medzi žalovanou a poľským styčným orgánom a\nz administratívneho konania tak nevyplýva skutočnosť podstatná pre vydanie riadneho rozhodnutia v\nsúlade s právnymi predpismi.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že\nkasačnej sťažnosti žalobkyne nie je možné vyhovieť.\n5. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n6. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n7. Podľa § 177 ods. 2 SSP ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo\nsubjekt výslovne na to oprávnený zákonom.\n8. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako\núčastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu\nverejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n9. Správny súdny poriadok v § 178 ods. 1 priznáva aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na preskúmanie\nrozhodnutia správneho orgánu fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá o sebe tvrdí, že bola ako\núčastník administratívneho konania na svojich právach alebo právom chránených záujmoch ukrátená\nrozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. Iný subjekt (okrem prípadov uvedených v § 178\nods. 2 a 3 SSP) nie je aktívne legitimovaný na podanie takej žaloby v prospech inej osoby. So zreteľom\nna ustanovenie § 178 ods. 1 treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu o\ntom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí\nísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku aktívnej\nlegitimácie žalobcu.\n10. Žalobu podľa § 178 a nasl. SSP môže podať len ten, kto bol správnym rozhodnutím alebo\nopatrením ukrátený na svojich právach a nielen na svojom záujme. V správnom súdnictve pri\nrozhodovaní o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov súd poskytuje ochranu iba subjektívnym\nprávam žalobcu. Ten, kto o sebe tvrdí, že je žalobcom, musí byť preto súčasne aktívne legitimovaný\nhmotnoprávne, čo znamená, že musí ísť o skutočné ukrátenie. Nedostatok hmotnej legitimácie má za\nnásledok zamietnutie žaloby.\n11. V tomto kontexte kasačný súd (v zhode so žalovanou) odkazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR,\nsp.zn. IV. ÚS 228/2011-9 zo dňa 02.06.2011, podľa ktorého: „Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby\no preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku (Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) nestačí, že\n\nžalobca bol účastníkom správneho konania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom\nkonať), ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti\nktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo\ntak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu\no preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a\npodložené a aspoň potenciálne možné. Ako vyplýva z uvedeného, samotné postavenie účastníka v\nsprávnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.“\n12. Aktívna legitimácia na podanie žaloby je jednou z podmienok konania a je potrebné ju skúmať.\n13. Krajský súd postupoval procesne správne, keď sa prioritne zaoberal otázkou, či žalobkyňa je aktívne\nhmotne legitimovaná na podanie žaloby a následne aj správne skonštatoval, že ide o takú procesnú\npodmienku, nedostatok ktorej nie je odstrániteľný a procesne má za následok zamietnutie žaloby.\n14. Kasačný súd v zhode s názorom krajského súdu dospel k záveru, že žalobkyňa sa žalobou domáhala\nochrany iných než svojich subjektívnych práv, konkrétne sa domáhala ochrany práv svojho zamestnanca\n(ďalšieho účastníka), keď vo svojej žalobe (a ani následne na výzvu súdu zo 17.05.2019) jednoznačne\nnepreukázala a nešpecifikovala akým konkrétnym spôsobom bola poškodená na svojich právach (nie\nna právach zamestnanca), či z akých dôvodov sa tak domnieva.\n15. Krajský súd dôvodne poznamenal, že ďalší účastník, o ktorého právach a povinnostiach bolo\nnapadnutými rozhodnutiami rozhodované, nepodal voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu\nodvolanie a následne ani správnu žalobu, pričom ani v rámci správneho súdneho konania nebrojil proti\nnapadnutým rozhodnutiam a zostal nečinný. Z jeho postoja (nekonania) tak možno predpokladať, že sa\ns rozhodnutiami správnych orgánov stotožnil.\n16. Pokiaľ žalobkyňa už v žalobe argumentovala nedostatkom právomoci žalovanej a správneho\norgánu prvého stupňa vydať rozhodnutie o nevzniku povinného poistenia jej zamestnanca, kasačný súd\ndodáva, že napriek tomu v rozhodnutí a ani v postupe žalovanej nebolo možné vzhliadnuť porušenie\nsubjektívnych práv žalobkyne. Nepochybil preto krajský súd, keď v odôvodnení svojho rozsudku\nmeritórne námietky bez ďalšieho vyhodnotenia považoval už za bezpredmetné.\n17. Uvedený záver (ohľadom nedotknutia subjektívnych práv sťažovateľky napadnutými rozhodnutiami\nsprávnych orgánov a ohľadom nedostatku aktívnej hmotnej legitimácie žalobkyne na podanie žaloby)\nnie je spochybnený ani závermi, ku ktorým dospel veľký senát najvyššieho súdu v konaní pod sp.zn.\n1Vs/1/2018, na ktoré rozhodnutie sťažovateľka v kasačnej sťažnosti poukazovala.\n18. Z vyššie uvedených dôvodov považoval kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovanej za nedôvodnú a\nzamietol ju podľa § 461 SSP.\n19. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 v spojitosti s ust. § 167 ods.\n1, § 168 a § 169 SSP a neúspešnému sťažovateľovi, žalovanej a ani ďalšiemu účastníkovi náhradu\ntrov kasačného konania nepriznal, keďže neboli naplnené predpoklady uvedené v týchto zákonných\nustanoveniach potrebné pre priznanie náhrady trov konania.\n20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "28Sa/8/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}