{"guid": "c6645619-eb56-4833-853c-7678f5592627:6c690473-2731-4045-86cd-4560069bdc75", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5019200030.1", "spisova_znacka": "7Sk/5/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/5/2020 z 30. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2021, sp. zn. 7Sk/5/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:5019200030.1", "identifikacne_cislo": "5019200030", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2021-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65", "nazov": "§ 65 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-255", "nazov": "§ 255 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-255", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-274.odsek-1", "nazov": "§ 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-274.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-274"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-174.odsek-2", "nazov": "§ 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-174.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-174"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-65", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-255", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-274", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-21", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-174"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6c690473-2731-4045-86cd-4560069bdc75", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5019200030.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5019200030.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5019200030.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sk/5/2020\n5019200030\n30. 06. 2021\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2021:5019200030.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci\nžalobcu: C.. C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Č.. XXXX/XX, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna\npoisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.11.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sa/2/2019-59 zo dňa 21. októbra 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.\nk. 24Sa/2/2019-59 zo dňa 21. októbra 2019 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Žiline, (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 24Sa/2/2019-59 zo dňa\n21. októbra 2019 podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej\nlen „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nSociálnej poisťovni ústredie, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie na ďalšie konanie. Žalobcovi a žalovanej\nnáhradu trov konania nepriznal.\n2. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd z predloženého administratívneho\nspisu zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 11.01.2019, doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa\n21.01.2019, domáhal preskúmania rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX\nXXXX X zo dňa 19.11.2018, ktorým podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\nzamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa\n16.07.2018, ktorým bola podľa § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z. z.) a podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb.\no sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 100/1988 Zb.) zamietnutá\nžiadosť žalobcu zo dňa 23. mája 2018 o starobný dôchodok k 12. máju 2018. Z administratívneho spisu\nsprávny súd ďalej zistil, že podľa Potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava\nč. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2013 bol žalobcovi od 01.10.2004 priznaný výsluhový dôchodok\npodľa § 123 ods. 2 a § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pre nárok na tento dôchodok\n\nbolo žalobcovi zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia: od 01.08.1981 do 31.12.1981 v I. kategórii\nfunkcií (náhradná služba vo vojenskej škole), od 01.01.1982 do 13.07.1985 v I. kategórii funkcií\n(práporčík z povolania), od 14.07.1985 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií (vojak z povolania), od\n01.01.2000 do 31.12.2003 v III. pracovnej kategórii (vojak z povolania) a od 01.01.2004 do 30.09.2004\nbez kategórie (vojak z povolania). Z uvedeného vyplýva, že v I. kategórii funkcií žalobca získal spolu 18\nrokov a 157 dní, čo nespochybnil ani sám žalobca v podanej žalobe na druhej strane č. l. 8 súdneho\nspisu. Zo zisteného skutkového stavu však tiež vyplýva, že v I. kategórii funkcií teda navrhovateľ nezískal\n20 rokov obdobia profesionálnej služby.\n3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (zákon č.\n461/2003 Z.z.), citujúc ustanovenie § 255 ods. 5, v spojení s právnou úpravou ustanovení zákona č.\n100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (zákon č. 100/1988 Zb.), citujú\nustanovenia § 21 ods. 1 písm. b/ a c/, § 14 ods. 4, § 174 ods. 1 písm. b/, ods. 2, postupom v zmysle\nprávnej úpravy ustanovenej v tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku upravujúcej správnu\nžalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa\nprvej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.\n4. Správny súd konštatoval, že podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. dosiahnutím 55. roku\nvzniká nárok na starobný dôchodok za splnenia podmienky potrebnej doby zamestnania vtedy, ak občan\nvykonávajúci zamestnanie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. nemohol získať\npotrebných 20 rokov zamestnania preto, že takéto zamestnanie nemohol ďalej vykonávať z dôvodov\ntaxatívne uvedených zákonom, medzi ktoré patrí aj ukončenie zamestnania z organizačných dôvodov.\nV opačnom prípade na zníženie dôchodkového veku na 55 rokov z dôvodu výkonu zamestnania\nuvedeného v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb., za aké sa považuje výkon zamestnania\nprofesionálneho vojaka, právne predpisy požadujú získať aspoň 20 rokov takéhoto zamestnania (§ 21\nods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb.). Služobný pomer žalobcu skončil dňa 30.09.2004, pričom\nobdobie od 01.01.2004 do 30.09.2004 podľa Potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia\nBratislava zo dňa 10.12.2013 bolo bez pracovnej kategórie (vojak z povolania). Dôvodom, pre ktorý\nžalobca nezískal potrebných 20 rokov zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č.\n100/1988 Zb. podľa správneho súdu nebola skutočnosť, že takéto zamestnanie nemohol vykonávať z\ndôvodu ukončenia služobného pomeru z dôvodu organizačného opatrenia. Dôvodom, pre ktorý nezískal\npotrebných 20 rokov zamestnania bola skutočnosť, že zamestnania vykonávané po 31. decembri 1999\nsa podľa § 15 zákona č. 100/1988 Zb. považujú za zamestnanie III. pracovnej kategórie. Na zníženie\ndôchodkového veku navrhovateľa sa preto vzťahuje § 174 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.\n5. Správny súd dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky pre priznanie starobného dôchodku\npodľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Krajský súd uviedol, že\npodľa Potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Špitálska 22, 812 74 Bratislava zo dňa\n10.12.2013 žalobca v období od 01.01.2004 do 30.09.2004 nevykonával službu v žiadnej z kategórii\nfunkcií a teda nezískal v I. kategórii funkcií 20 rokov obdobia profesionálnej služby. Žalobca síce získal\nnajmenej 18 rokov a 157 dní v I. kategórii funkcií, bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho\nvojaka dňom 30.09.2004 z dôvodu organizačného opatrenia v zmysle § 12 ods. 3 písm. d) zákona č.\n100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, čo nespochybnil ani žalobca v podanej žalobe (č. l. 3 súdneho\nspisu, bod 3). Keďže dôvodom získania doby služby v rozsahu nižšom ako 20 rokov nebolo ale samotné\nprepustenie zo služobného pomeru, žalobca nemôže spĺňať podmienky uvedené v § 21 ods. 1 písm.\nb) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení pre vznik nároku na starobný dôchodok vo veku\n55 rokov.\n6. Záverom správny súd uviedol, že rozhodnutie č. 53 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a súdov SR č. 5/2011 sa týkalo navrhovateľa, ktorý pracoval v uránových baniach do 31.12.1992\na nevzťahuje sa na žalobcu, rovnako ako sa na neho nevzťahuje ani rozhodnutie č. 55 uverejnené v\nZbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 5/2011, týkajúce sa príspevku za službu a započítania\ndoby, hodnotenej na účely príspevku za službu, do doby dôchodkového poistenia pri určení výšky\nstarobného dôchodku.\n7. Správny súd dospel k záveru, že žalobné námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutých rozhodnutí, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n\n8. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, § 168 SSP za použitia § 175\nSSP. Žalobca nebol úspešný v konaní, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania a\nrovnako nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanej pri aplikácii § 168 SSP a contrario, nakoľko\nneboli splnené podmienky na náhradu trov konania (výnimočnosť).\nII.\nKasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku krajského súdu\n9. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. V\ndôvodoch kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Navrhoval, aby najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v\nŽiline č. k. 24Sa/2/2019, zo dňa 21. októbra 2019, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n10. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalobca nesúhlasil s argumentáciou správneho súdu, na základe\nktorej ustálil svoj právny záver. Opätovne tvrdil, že v danej veci bolo dostatočne preukázané, že žalobca\nodpracoval viac ako 15 rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie resp. do I. kategórie\nfunkcií (podľa potvrdenia VÚSZ v Bratislave č. XXXXXXXXXXXXX z 22.1.2014 - doba v I. kategórii\nfunkcií 18 rokov 157 dní), a preto sa na žalobcu vzťahuje § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.\nZdôraznil, že ak vo zvýhodnenom zamestnaní zo zvýhodnenej pracovnej kategórie splnil podmienky\npre vznik nároku na starobný dôchodok dovŕšením 55 rokov veku, potom v súlade s § 21 ods. 1 písm.\nb/ zákona č. 100/1988 Zb. má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov (u\nžalobcu 38 rokov a 363 dní, a dosiahol vek aspoň 55 rokov (v prípade žalobcu dňom XX.X.XXXX), ak bol\nzamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. (v\nprípade žalobcu 18 rokov a 157 dní), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov\nuvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/ - v prípade žalobcu konkrétne podľa dôvodov uvedených v § 12 ods.\n3 písm. d/, potom v spojení s § 274 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení má žalobca nárok na skorší\nodchod do dôchodku bez ohľadu na skutočnosť, že splnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok\na vek 55 rokov dosiahol až za účinnosti zákona o sociálnom poistení. Žalobca dôvodil, že splnenie\njednotlivých podmienok potrebných k podaniu žiadosti o starobný dôchodok a k priznaniu nároku na\nstarobný dôchodok doložil a zdôvodnil v správnej žalobe, v súlade s ust. § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003\nZ. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z., § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015\nZ. z., § 21 ods. 1, v spojení s § 14 ods. 2, písm. b/, s § 12 ods. 3, s § 174 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb.\nŽalobca opätovne poukázal na to, že dôvodnosť jeho nároku na skorší odchod do dôchodku je podložená\nv súlade s uznesením Ústavného súdu SR I.ÚS 152/2017 z 22.3.2017, s uznesením Ústavného súdu SR\nPL. ÚS 16/2017 z 11.10.2017 v spojení s právnym názorom Najvyššieho súdu SR uverejneným v Zbierke\nstanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 6/2013, v rozhodnutí 83 a s rozsudkom Krajského súdu v\nPrešove sp. zn. 3Sd 67/2014, v súlade s právnym názorom najvyššieho súdu uverejneného v Zbierke\nstanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 5/2011 v rozhodnutia č. 53, 55, č. 4/2015 rozhodnutie č. 49,\nč. 1/2018 rozhodnutie č. 9, ako aj v súlade s odborným usmernením vydaným Sociálnou poisťovňou\nústredie sekciou dôchodkového poistenia.\n11. Žalobca považoval za zavádzajúce tvrdenie žalovanej o tom, že žalobca „...vykonával prácu v I.\nkategórii funkcií do 31.12.1999 a dovtedy nebol prevedený ani uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12\nods. 3 písm. d/ a e/ zákona č. 100/1988 Zb.“, pretože ak v konečnom dôsledku sa toto tvrdenie žalovanej\nprenesie do reálnej podoby, tak zavádzajúce tvrdenie žalovanej o tom, aby žalobca vykonával prácu v I.\nkategórii funkcií do 31.12.1999 a zároveň dovtedy bol prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených\nv § 12 ods. 3 písm. d/ a e/ uvedeného zákona, je právne nerealizovateľné, pretože vykonávať prácu\nv I. kategórii funkcií do 31.12.1999 a zároveň byť v termíne do 31.12.1999 prepustený z toho istého\nzamestnania z organizačných dôvodov je nelogické a absolútne nemožné. Vytýkal krajskému súdu, že\nuvedené zavádzajúce tvrdenie žalovanej prevzal do napadnutého rozsudku. Žalobca zdôraznil, že bol\nprepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka dňom 30.9.2004 z dôvodu organizačného\nopatrenia v zmysle § 12 ods. 3 písm. d/ zákona č. 100/1988 Zb., poukazom na to, že získal najmenej\n18 rokov a 157 dní v I. kategórii funkcií.\n12. Žalobca za ďalšie zavádzajúce tvrdenie žalovanej považoval, že žalobca „...v zamestnaní zaradenom\ndo I. kategórie funkcií, ktoré bolo postavené na roveň prvej pracovnej kategórie uvedenej v § 14 ods.\n\n2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb. nezískal najmenej 20 rokov (získal 18 rokov a 157 dní), a\nku dňu uvoľnenia zo služobného pomeru z organizačných dôvodov k 30.9.2004 nevykonával službu\nzaradenú do I. kategórie funkcií, nakoľko od 1.1.2004 sa jednalo o dobu služby zaradenú do III. pracovnej\nkategórie, preto nárok na starobný dôchodok od XX.X.XXXX, t. j. dovŕšením 55 roku veku, nevznikol.“\nVytýkal krajskému súdu, že aj uvedené zavádzajúce stanovisko žalovanej prevzal do svojho rozsudku.\nŽalobca zdôraznil, že obe zavádzajúce tvrdenia žalovanej sú v rozpore so stanoviskom najvyššieho súdu\nuverejneného v Zbierke 5/2011 v rozhodnutí č. 53/2011. Žalobca vyslovil názor, že v oboch zavádzajúcich\ntvrdeniach žalovanej ide zo strany žalovanej o použitie zavádzajúcich nezrealizovateľných a objektívne\nnesplniteľných diskriminačných tvrdení a podmienok, ktoré v konečnom dôsledku majú za následok pre\nžalobcu nepriznanie nároku na starobný dôchodok. V danej súvislosti žalobca poukázal tiež na to, že v\nminulosti v obdobných prípadoch žalovaná dôchodok priznala.\n13. Žalobca záverom opätovne zdôraznil, že v zmysle podanej žiadosti splnil zákonné podmienky podľa\n§ 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 1 písm. b/, s § 14 ods. 2 písm. b/ s § 12 ods. 3\npísm. d/ zákona č. 100/1988 Zb. nároku na starobný dôchodok dovŕšením 55 rokov veku dňom XX. U.\nXXXX, považujúc tvrdenia žalovanej, ktoré do rozsudku prevzal krajský súd, za nepravdivé.\nIII.\nVyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti žalobcu\n14. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním zo dňa 2. 1. 2020. Navrhovala, aby\nkasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 ako nedôvodnú zamietol.\n15. V dôvodoch vyjadrenia sa žalovaná nestotožnila s argumentáciou a ani s názorom žalobcu\nprezentovaným v kasačnej sťažnosti. Vyslovila názor, že správny súd vec posúdil skutkovo a právne\nsprávne a napadnutým rozhodnutím rozhodol v súlade so zákonom. Poukázala na to, že k predmetu\nsporu, ako aj k námietkam žalobcu uvádzaných v kasačnej sťažnosti podala písomné vyjadrenie z\n26.3.2019, pričom sa skutkových a právnych dôvodov v ňom uvedených v celom rozsahu pridržiava.\nTrvala na tom, že zamietnutie žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku bolo vykonané v súlade\ns platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g) v spojení s § 438 ods. 2 SSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods. 2\nSSP), kasačnú sťažnosť žalobcu prejednal v rozsahu námietok uvedených v kasačnčj sťažnosti, bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n(§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie\nje dôvodná.\n17. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.\n24Sa/2/2019-59 zo dňa 21. októbra 2019 , ktorým rozhodnutím krajský súd podľa ustanovenia § 190\nSSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho\nriaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.11.2018, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie\nna ďalšie konanie.\n18. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis žalovaného správneho orgánu, uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nsprávneho súdu, z ktorých dôvodov ich kasačný súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n19. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie Generálneho riaditeľa\nSociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.11.2018, ktorým podľa § 218 ods. 2 zákona č.\n461/2003 Z. z. zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX\n\nXXX XXXX X zo dňa 16.07.2018. Uvedeným prvostupňovým správnym rozhodnutím bola podľa § 65 a\n§ 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. zamietnutá žiadosť\nžalobcu zo dňa 23. mája 2018 o starobný dôchodok k 12. máju 2018.\n20. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike\nvychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby\nverejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či\ntáto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb,\ndo ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho\nsúdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb\na ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom\nprávneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv\npred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná\nochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj\nna dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam\nalebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a\nrozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP.). Konanie pred správnym\nsúdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu\nje rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať\nochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu\nverejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).\n21. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou\npri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,\nči konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom\nprieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd\nnie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta\nnezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu\na postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych\nprávach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a\nrozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či\nsa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného\nuváženia ustálil správne svoj právny záver.\n22. Kasačný súd mal v danej veci preukázané, že krajský súd v procese súdneho prieskumu\nnapadnutých rozhodnutí žalovaného správneho orgánu, keď napadnutým rozsudkom žalobu zamietol,\npostupoval náležite v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v prvej a tretej hlave\ntretej časti Správneho súdneho poriadku, keďže súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí žalovaného\nsprávneho orgánu, vydaných v oboch stupňoch administratívneho konania, napadnutých žalobou,\nvykonal náležite v zmysle platnej právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s právnou úpravou\nustanovenou v zákone č. 100/1988 Zb. podľa Správneho súdneho poriadku a svoju právnu úvahu, na\nzáklade ktorej ustálil svoj právny záver, aj náležite odôvodnil.\n23. Najvyšší súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia Generálneho riaditeľa\nSociálnej poisťovne v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a konania im predchádzajúcich\npri aplikácii zákonnej úpravy uvedených právnych predpisov postupom podľa Správneho súdneho\nporiadku dospel k zhodnému záveru ako krajský súd o nedôvodnosti žaloby. Kasačný súd vyhodnotil\nrozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po\ntom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami žalobcu uvedenými\nv kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod\n\nna to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou\ncitáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu,\nktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. Kasačný súd na zdôraznenie\nsprávnosti a zákonnosti rozsudku správneho súdu uvádza nasledovné.\nV.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n24. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\n25. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n26. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 v súvzťažnosti s čl. 2 ods. 2 ústavy je zabezpečenie\nmateriálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa\nprezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej\nsamosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach fyzických a\nprávnických osôb, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok.\n27. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n28. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti\nštátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených\nhodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej\nnormy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý\nzákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti\nrozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu\nprávomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím\nna to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými\nje Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho\nspoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho\nspoločenstva, Európskej únie.\n29. V danej súvislosti kasačný súd upriamuje pozornosť na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. III. ÚS 341/07, v ktorom ústavný súd prijal právny názor: „Ústavný súd SR už v\nrámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov\nzahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov\nje zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu.\nIde vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu\nprednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému\na racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení\nprávnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je\ndoslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho\n(od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje\núčel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto\nprípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí\nzaložiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia\nprávneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia\nso zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno\nuprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť\nštátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú\nnevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2\nods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“.\n\n30. Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd v kasačnom konaní pri prieskume zákonnosti napadnutého\nrozsudku správneho súdu zameral svoju pozornosť k námietke sťažovateľa - žalobcu, ktorou namietal,\nže krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm.\ng/ SSP, keď považoval vydanie napadnutých rozhodnutí žalovanej za súladné so zákonom, trvajúc na\ntom, že v zmysle podanej žiadosti o starobný dôchodok splnil zákonné podmienky podľa § 274 zákona\nč. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 1 písm. b/, s § 14 ods. 2 písm. b/ s § 12 ods. 3 písm. d/ zákona č.\n100/1988 Zb. na priznanie nároku na starobný dôchodok dovŕšením 55 rokov veku dňom XX. U. XXXX,\npovažujúc tvrdenia žalovanej za nepravdivé.\n31. Posúdenie splnenia zákonných podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok žalobcu a jeho\nvýpočet, bolo potrebné vychádzať zo znenia zákona o sociálnom poistení účinného v čase žalobcom\nuplatneného nároku na starobný dôchodok, t .j. k XX.X.XXXX, pričom zákonné podmienky podmieňujúce\nvznik nároku na starobný dôchodok museli byť splnené kumulatívne.\n32. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vymedzuje sociálne\npoistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia,\norganizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním\nsociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania\npohľadávok (§ 1 ods. 1).\n33. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje\naj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred\n1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia\ndôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej\njedného roka zamestnania.\n34. Podľa § 274 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a\nII. pracovnej kategórie sa zachovávajú.\n35. Zákonodarca v prechodnom ustanovení § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie\ndôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradnú dobu získané pred 1. januárom 2004\npodľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Právnou úpravou\nustanovujúcou nároky sociálneho zabezpečenia v starobe bol zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom\nzabezpečení v znení neskorších predpisov.\n36. V ďalšom prechodnom ustanovení § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zákonodarca stanoví, že\nnároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Zaradenie\nzamestnaní podľa druhu vykonávaných prác zákonodarca ustanovil v § 14 ods. 1,2 zákona č. 100/1988\nZb. Uvedená právna úprava umožňovala zamestnancovi skorší odchod do starobného dôchodku v\nzmysle právnej úpravy ustanovenej v právnej norme § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.\n37. Podľa § 21 ods. 1 písm. a/ až e/ zákona č. 100/1998 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak\nbol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň\na) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo\nnajmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,\nb) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak\nbol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),\nc) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),\nd) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až\nl), alebo\ne) 60 rokov.\n\n38. V desiatej časti zákona č. 100/1988 Zb. upravujúcej prechodné a záverečné ustanovenia v druhej\nhlave ustanovujúcej úpravu nárokov z I. a II. pracovnej kategórie a z I. a II. kategórie funkcií po 31.\ndecembri 1999 zákonodarca, sledujúc cieľ odstrániť tvrdosť zákona voči zamestnancom pracujúcich vo\nzvýhodnených zamestnaniach, v právnej úprave ustanovenej v § 174 ods. 1, 2, stanoví podmienky pre\nvznik nároku na starobný dôchodok zamestnancom vykonávajúcich zamestnanie I. pracovnej kategórie,\nprípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií.\n39. Podľa § 174 ods. 1, ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000\nzamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií má po 31. decembri\n1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 56\nrokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne\n9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v §\n14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b/ 57 rokov, ak bol zamestnaný\nnajmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také\nzamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až\nh) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v\nzamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových\nbaniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe\nI. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d/ 59 rokov, ak bol zamestnaný\nnajmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také\nzamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až\nl) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.\nPodmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej\nkategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na\ntieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády\nČeskoslovenskej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.\n40. Skutkové zistenia vyplývajúce zo spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny\nspis, potvrdzujú, že žalobcovi bolo zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia: od 01.08.1981 do\n31.12.1981 v I. kategórii funkcií (náhradná služba vo vojenskej škole), od 01.01.1982 do 13.07.1985 v\nI. kategórii funkcií (práporčík z povolania), od 14.07.1985 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií (vojak z\npovolania), od 01.01.2000 do 31.12.2003 v III. pracovnej kategórii (vojak z povolania) a od 01.01.2004\ndo 30.09.2004 bez kategórie (vojak z povolania). Z uvedeného vyplýva, že v I. kategórii funkcií žalobca\nzískal spolu 18 rokov a 157 dní, čo medzi účastníkmi nebolo ani sporné. Služobný pomer žalobcu\nskončil dňa 30.09.2004 z dôvodu organizačných zmien, pričom obdobie od 1.1.2000 do 31.12.2003\nbolo žalobcovi hodnotené v III. pracovnej kategórii a od 1.1.2004 do 30.9.2004 bez kategórie. Zo\nzisteného skutkového stavu teda vyplýva, že v I. kategórii funkcií navrhovateľ nezískal 20 rokov obdobia\nprofesionálnej služby.\n41. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy zákona o sociálnom poistení v spojení s právnou úpravou\nzákona o sociálnom zabezpečení a skutkových zistení daného prípadu, kasačný súd dospel k záveru,\nže Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch v preskúmavaných rozhodnutiach a následne správny súd\nv rozsudku, napadnutého kasačnou sťažnosťou žalobcu správne konštatovali, že žalobca nesplnil\npodmienky podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. a nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 55 rokov\nveku mu nevznikol, keďže žalobca nezískal najmenej 20 rokov doby služby v I. kategórií alebo 15 rokov\ndoby služby v I. kategórii funkcií, ak bol z tohto zamestnania uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods.\n3 písm. d/ a e/ zákona č. 100/1988 Zb. Kasačný súd zhodne ako správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil\nargumentáciu žalobcu, že splnil zákonné podmienky podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s\n§ 21 ods. 1 písm. b/, s § 14 ods. 2 písm. b/ s § 12 ods. 3 písm. d/ zákona č. 100/1988 Zb. na priznanie\nnároku na starobný dôchodok dovŕšením 55 rokov veku dňom XX. U. XXXX. Právnu úpravu zákona\nč. 461/2003 Z. z. odkazujúcu v prechodných ustanoveniach na právnu úpravu zákona č. 100/1988 vo\nvzťahu posudzovania splnenia zákonných podmienok na priznanie skoršieho odchodu fyzickej osoby do\ndôchodku je potrebné vykladať v kontexte sledujúc účel zákona a cieľ zákonnej úpravy zákonodarcom\nsledovaným na odstránenie tvrdosti zákona voči poistencom predchádzajúcou právnou úpravou zákona\nč. 100/1988 zvýhodnených. Avšak aj pri sledovaní účelu a cieľa zákonodarcu bolo povinnosťou Sociálnej\npoisťovni aplikovať zákonnú úpravu oboch právnych predpisov (zákon o sociálnom poistení, ako aj zákon\no sociálnom zabezpečení) v ich zákonnom rámci. Pokiaľ zákonodarca v právnej norme § 174 ods. 2\nzákona č. 100/1988 Zb. stanoví podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 tejto\n\nprávnej normy tak, že zamestnanie v I. pracovnej kategórii alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali\nk 31. decembru 1999, zákonné podmienky podmieňujúce skorší odchod do dôchodku museli byť splnené\nkumulatívne k uvedenému dňu t. j. k 31.12.1999. Skutkové zistenia v danom prípade preukazujú, že\nžalobca ku dňu 31.12.1999 v I. kategórii funkcií získal spolu 18 rokov a 157 dní, teda v zmysle § 21 ods.\n1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. nezískal 20 rokov. Žalobca nesplnil ani zákonnú podmienky v zmysle\n§ 21 ods.1 písm. b/ tohto zákona, keďže ku dňu 31.12.1999 v zmysle § 174 ods. 2 uvedeného zákona\nnebol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ za splnenia ďalšej\npodmienky a to, že z tohto zamestnania bol prevedený alebo uvoľnený z z dôvodov uvedených v § 12\nods. 3 písm. d/ a e/. Splnenie všetkých uvedených podmienok zákonodarca predpokladal do 31.12.1999\nv zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 174 ods. 2. Keďže žalobca bol uvoľnený z organizačných\ndôvodov zo služobného pomeru dňom 30.9.2004, pričom obdobie od 1.1.2000 do 31.12.2003 bolo\nžalobcovi zhodnotené v III. pracovnej kategórii a od 1.1.2004 do 30.9.2004 bez kategórie, žalobca sa\nmylne domnieva, že jeho uvoľnenie zo služobného pomeru k 30.9.2004 je možné hodnotiť vo vzťahu\nsplnenia podmienky v zmysle § 12 ods. 3 písm. d/ a e/ zákona č. 100/1988 Zb.\n42. Z dôvodov uvedených vyššie kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné tvrdenie žalobcu, ktorým\noznačil argumentáciu žalovanej a správneho súdu vo vzťahu k aplikácii ust. 12 ods. 3 písm. d/ a e/ zákona\nč. 100/1998 Zb. za zavádzajúce, majúc za to, že ak v konečnom dôsledku sa toto tvrdenie žalovanej\nprenesie do reálnej podoby, tak vykonávanie práce žalobcu v I. kategórii funkcií do 31.12.1999 a zároveň,\naby dovtedy bol prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/ uvedeného\nzákona je právne nerealizovateľné, pretože vykonávať prácu v I. kategórii funkcií do 31.12.1999 a\nzároveň byť v termíne do 31.12.1999 prepustený z toho istého zamestnania z organizačných dôvodov\nje nelogické a absolútne nemožné. K uvedenej námietke poukazom na závery uvedené vyššie kasačný\nsúd dopĺňa. Zákona č. 100/1988 Zb. bol zrušený zákonom č. 461/2003 Z. z. k 1.1.2004. Vzhľadom k\nhistorickému vývoju právnej úpravy sociálneho zabezpečenia fyzických osôb (i v starobe) podmienený\nekonomickým a spoločenským vývojom spoločnosti treba prihliadať na účel zákonodarcom sledovaný\nv čase jej vzniku v slede jej zmien odzrkadľujúci ekonomické a spoločenské zmeny v spoločnosti.\nVychádzajúc z právnych záverov uvedených v bode 41 jednoznačne vyplýva, že tak žalovaná, ako aj\nsprávny súd pri aplikácii uvedenej (namietanej) právnej úpravy vykonali gramatický výklad v súvzťažnosti\ns metodologickým výkladom predmetných právnych noriem v súlade so zákonom o sociálnom poistení\nv spojení so zákonom č. 100/1988 Zb. a v súlade s čl. 152 ods. 4 ústavy.\n43. Vychádzajúc zo skutkových okolností posudzovaného prípadu, poukazom na právne závery\nuvedené vyššie, najvyšší súd v danej veci považoval námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti\nproti rozsudku krajského súdu o nesprávnom právnom posúdení veci krajským súdom podľa § 440 písm.\ng/ SSP za nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia\nsprávneho súdu a jeho súladnosť so zákonom. Z uvedených dôvodov kasačný súd nevyhovel kasačnej\nsťažnosti žalobcu, a preto podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť žalobcu podanú proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu zamietol.\n44. Kasačný súd nemohol súhlasiť ani s poukazom žalobcu na rozhodnutia najvyššieho súdu, na ktoré\nsa v kasačnej sťažnosti odvolával, pretože ním uvádzané rozhodnutia najvyššieho súdu vychádzali z\nrozdielnych skutkových okolností, a preto aj z rozdielnej právnej úpravy.\n45. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že účastníkom konania nárok na\nnáhradu trov kasačného konania nepriznal. Žalobcovi z dôvodu, že v tomto konaní nemal úspech nemal\n(§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému z dôvodu, že nebola splnená podmienka\nvýnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).\n46. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}