{"guid": "f06b83eb-d87f-4fa7-ba2a-c573da6ea880:d8a14c4c-bb82-4c1d-9ef3-2e7c5606d683", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5019200009.1", "spisova_znacka": "1Sžk/6/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/6/2020 z 26. 1. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2021, sp. zn. 1Sžk/6/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:5019200009.1", "identifikacne_cislo": "5019200009", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2021-01-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-439.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 439 ods. 3 písm. b) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-439.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-439"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-439"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d8a14c4c-bb82-4c1d-9ef3-2e7c5606d683", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5019200009.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5019200009.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5019200009.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžk/6/2020\n5019200009\n26. 01. 2021\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSR:2021:5019200009.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a\nčlenov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci žalobcu (v konaní\nsťažovateľ): D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, I., zastúpený: Mgr. Rastislav Otruba, advokát\nso sídlom Kvačalova 1227/55, Žilina, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina, so\nsídlom Národná 34, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v konaní o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/3/2019 zo dňa 27. novembra 2019,\nECLI:SK:KSZA:2019:5019200009.1, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nÚčastníkom nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánom verejnej správy\n1. Žalobca žiadosťou doručenou žalovanému dňa 27. septembra 2018 požiadal o poskytnutie\nprávnej pomoci vo veci preskúmania rozhodnutia Finančnej správy Slovenskej republiky č.\n1100308/1/144749/2015 zo dňa 1. apríla 2015, ktorá je vedená na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.\n20S/94/2015.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. KaZA/28041/2018 zo dňa 21. decembra 2018 (ďalej len „preskúmavané\nrozhodnutie\") nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci.\n3. V odôvodení rozhodnutia žalovaný dospel k záveru, že žiadateľ nespĺňa jednu z podmienok nároku na\nposkytnutie právnej pomoci, a to podmienku stavu materiálnej núdze. Konštatoval, že zároveň neexistujú\nani také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 6b\nods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene\na doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o\nživnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005\nZ. z (ďalej len „zákon o právnej pomoci\")\nII. Konanie pred krajským súdom\n4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Žiline\n(ďalej len „krajský súd\") a domáhal sa zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na\nďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení žaloby žalobca poukázal na to, že z obsahu odôvodnenia\nnapádaného rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností žalovaný dospel k názoru, že na\n\nstrane žalobcu neexistujú také okolnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnúť právnu pomoc s finančnou\núčasťou podľa § 6b ods. 2 zákona o právnej pomoci. Tvrdil, že nebol vyzvaný na preukázanie dôvodnosti\naplikácie tohto ustanovenia.\n5. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný pri posudzovaní povahy sporu stroho opísal skutkový stav\nkonania, v ktorom žalobca žiada o poskytnutie právnej pomoci. V časti týkajúcej sa posudzovania\nsplnenia podmienok na aplikáciu § 6b ods. 2 zákona o právnej pomoci konštatuje nepreskúmateľnosť\npreskúmavaného rozhodnutia žalovaného pre absenciu zákonných náležitostí v zmysle § 47 ods.\n3 Správneho poriadku. Žalobca vidí vadu v nedostatku dôvodov, pretože žalovaný bez bližšieho\nodôvodnenia a rozboru nedáva odpoveď na otázku, akými skutkovými a právnymi dôvodmi bol vedený\npri posudzovaní zákonných podmienok pre aplikáciu § 6b ods. 2. Podľa žalobcu z obsahu odôvodnenia\nnapádaného rozhodnutia nie je možné spoľahlivo zistiť, prečo žalovaný dospel k záveru obsiahnutému\nvo výroku. Žalovaný pristúpil iba k citácii daného zákonného ustanovenia, avšak nepristúpil k výkladu\nprávnej normy. Žalobca preto dospel k záveru, že bez náležitého odôvodnenia nie je možné napádané\nrozhodnutie preskúmať.\n6. Žalovaný vo svojom vyjadrení trval na svojom rozhodnutí a dôvodoch v ňom uvedených. Vyjadril\nnázor, že postupoval správne podľa platných právnych predpisov a náležite preskúmal podmienky\npodľa zákona, pričom záver o nesplnení podmienky podľa § 6b ods. 2 zákona o právnej pomoci riadne\nodôvodnil.\n7. K námietke žalobcu o chýbajúcej výzve na preukázanie dôvodnosti aplikácie ustanovenia § 6b ods.\n2 uviedol, že žalobca bol riadne vyzvaný na preukázanie potrebných okolností, pričom svoju povinnosť\nnesplnil a následne bol vyzvaný na doplnenie ďalších potrebných dokladov.\n8. Žalovaný k námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia uvádzal, že v odôvodnení uviedol\nvšetky doklady a skutočnosti, ktoré žalobca doložil do spisu, a že tieto doklady posúdil každý jednotlivo\na zároveň všetky vo vzájomnej súvislosti, s uvedením všetkých skutočností a úvah, ktoré ho viedli k\ntomuto vyhodnoteniu. Žalovaný ďalej tvrdil, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje iba konštatovanie\nbez náležitého odôvodnenia, ale obsahuje riadne zhodnotenie skutočných príjmov a výdavkov žalobcu\ns jeho manželkou, pričom situáciu vyhodnotil tak, že výdavky žalobcu môžu byť nadhodnotené alebo\nmôžu vypovedať o nadštandardnej životnej úrovni žalobcu a jeho rodiny.\n9. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a rozsudkom sp. zn. 31S/3/2019 zo dňa 27.11.2019\n(ďalej len „napadnutý rozsudok\") žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S. s.\np.\") zamietol ako nedôvodnú. V odôvodnení rozsudku konštatoval, že žalovaný postupoval v súlade s\nustanovením § 6 ods. 1 zákona o právnej pomoci, keď posudzoval otázku materiálnej núdze žalobcu na\nzáklade jeho žiadosti o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci a priložených dokladov deklarujúcich jeho\nsociálny a majetkový stav. Uviedol, že na použitie ustanovenia § 6b ods. 2 zákona o právnej pomoci nie\nje právny nárok a je výlučne na úvahe žalovaného ako správneho orgánu, či toto ustanovenie použije.\nKrajský súd mal za to, že neexistujú také okolnosti na strane žalobcu, ktoré by odôvodňovali poskytnúť\nprávnu pomoc s finančnou účasťou podľa § 6b ods. 2 zákona o právnej pomoci.\n10. Ďalej citoval z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd\") sp. zn.\n10Sžo/3/2016, podľa ktorého podnikateľské riziko nemožno prenášať na štát, čo dal krajský súd do\nsúvisu s predmetom konania, kvôli ktorému žalobca žiadal právnu pomoc (rozhodnutie o vyrubení\nrozdielu dane z pridanej hodnoty). Krajský súd súhlasil so žalovaným, že neposkytnutím právnej pomoci\nzo strany žalovaného nie je obmedzené právo žalobcu na súdnu ochranu, keďže žalobca si môže zvoliť\nadvokáta, a v danej veci nejde o prípad, kedy by neposkytnutie právnej pomoci malo vážne následky\na spôsobilo vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmoch žalobcu ako žiadateľa. Poukázal na to,\nže pozitívny záväzok štátu sa vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom\npriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch.\n11. Krajský súd sa venoval i krátkej polemike s právnymi názormi uvedenými v rozsudku Najvyššieho\nsúdu sp. zn. 8Sžo/4/2018 z 25.10.2018 o povinnosti žalovaného vyhodnocovať status žiadateľa aj v\nintenciách ustanovenia § 5b ods. 6 zákona o právnej pomoci, pričom uviedol, že s nimi nesúhlasí. Vo\nvzťahu k žalobcovi krajský súd uviedol, že mu nehrozí existenčná ujma, a poukázal na to, že v jeho\nprípade ide o dlhy z nedodržania daňovej disciplíny, na ktoré súd pri posudzovaní majetkových pomerov\n\nneprihliada. Zdôraznil, že vydaním napadnutého rozhodnutia, ktorým z dôvodu nesplnenia zákonných\npodmienok nebol žalobcovi ako žiadateľovi priznaný nárok na právnu pomoc v zmysle zákona o právnej\npomoci, právo žalobcu domáhať sa ochrany svojich práv pred príslušným súdom ostalo zachované.\nIII. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného\n12. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca prostredníctvom advokáta včas kasačnú sťažnosť,\nktorou rozhodnutie krajského súdu napadol v celom rozsahu a navrhol, aby kasačný súd rozsudok\nkrajského súdu zrušil, vec krajskému súdu vrátil na ďalšie konanie a aby priznal sťažovateľovi plnú\nnáhradu trov konania.\n13. Sťažovateľ odôvodnil kasačnú sťažnosť najmä s poukazom na ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g)\na písm. h) S. s. p., teda tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia, a\nže krajský súd sa v konaní odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\n14. Sťažovateľ argumentoval, že povinnosťou žalovaného ako správneho orgánu bolo postupovať\nv súlade so zákonom o právnej pomoci a vyhodnocovať status sťažovateľa aj v intenciách jeho\nustanovenia § 5b ods. 6, pričom nie je relevantné, či sa sťažovateľ postupu podľa tohto ustanovenia\ndomáhal. Keďže žalovaný takto nepostupoval, v jeho konaní sa podľa sťažovateľa vyskytla vada,\nktorá môže mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že krajský\nsúd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, keď sa nestotožnil s právnymi\nzávermi rozhodnutia Najvyššieho súdu, pričom poukázal na jeho rozhodnutie sp. zn. 8Sžo/4/2018\nz 25.10.2018. Tiež poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS\n163/2010-70 z 18.04.2012 a sp. zn. IV. ÚS 118/2010-94 z 12.04.2012, podľa ktorých dbať nad\nmateriálnym zabezpečením práva na prístup k súdu musia súdy bez ohľadu na to, či to ustanovuje zákon\nalebo iný prameň práva.\n15. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. K uplatnenému sťažnostnému\ndôvodu § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p. (odklon od ustálenej rozhodovacej praxe) uviedol, že rozhodnutie\nNajvyššieho súdu, na ktoré odkazoval sťažovateľ, nie je publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, teda netvorí ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu.\nPodľa názoru žalovaného z jedného citovaného rozhodnutia nie je možné odvodiť, či ide o ustálený\nprávny názor. Ďalej načrtol, že súd nižšieho stupňa sa môže odkloniť od rozhodovacej praxe najvyšších\nsúdnych autorít, keď dostatočne vysvetlí v odôvodnení, prečo nebolo možné stotožniť sa s určitým\njudikátom. Keďže krajský súd vysvetlil, prečo nesúhlasí s právnym názorom kasačného súdu z minulosti,\npodľa žalovaného nejde o správne uplatnený sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h) Správneho\nsúdneho poriadku.\n16. K sťažnostnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. (nesprávne právne posúdenie veci)\nvyjadril žalovaný názor, že sťažovateľ neuviedol, v čom konkrétne spočíva nesprávne právne posúdenie\nveci krajským súdom, keď hodnotil iba postup žalovaného a nie krajského súdu. Pritom v konaní pred\nkasačným súdom nie je podľa žalovaného priestor riešiť konanie pred administratívnym orgánom, keďže\nkasačné konanie slúži na nápravu právnych vád konania pred krajským (správnym) súdom. Mal ďalej za\nto, že v prípade použitia voľnej úvahy orgánu verejnej správy by kasačná sťažnosť mala byť prípustná\niba z dôvodu, keď by výrok rozhodnutia odporoval obsahu spisov alebo zásadám logického myslenia.\nŽalovaný navrhol podanú kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.\nIV. Právne závery kasačného súdu\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach\nsťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná\nsťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o\nrozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 S.s.p.), vo veci v zmysle\n§ 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol. Rozsudok bol verejne vyhlásený\ndňa 26.01.2021 po tom, ako bol termín vyhlásenia rozhodnutia predpísaným spôsobom zverejnený.\n\n18. Kasačný súd stál pred úlohou posúdiť kasačnú sťažnosť v medziach sťažnostných bodov, ktorými bol\nviazaný (§ 453 ods. 2 S.s.p.). Každý sťažnostný bod pred posúdením jeho dôvodnosti musel vyhodnotiť\naj z hľadiska jeho prípustnosti (§ 439, § 440 ods. 1, § 441 S.s.p.).\n19. V sťažnostnom bode, ktorým namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, sťažovateľ\nv niekoľkých odsekoch argumentoval tak, že žalovaný podľa neho mal povinnosť pred vydaním\npreskúmavaného rozhodnutia vyhodnotiť status sťažovateľa aj intenciách § 5b ods. 6 zákona o právnej\npomoci; a keďže tak nepostupoval, zaťažil podľa sťažovateľa konanie vadou, ktorá mohla mať vplyv na\nzákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti podrobne neargumentoval\nproti právnemu posúdeniu krajského súdu, len formuloval svoju predstavu o existencii povinnosti na\nstrane žalovaného.\n20. Pokiaľ by aj kasačný súd (benevolentne) chápal vetu z kasačnej sťažnosti začínajúcu „V súvislosti\ns procesným postupom žalovaného ako i správneho súdu...\" tak, že sa ňou namieta, že krajský súd\nvec nesprávne právne posúdil, keď nepovažoval za rozporné so zákonom nevyhodnotenie možnosti\naplikácie § 5b ods. 6 zákona o právnej pomoci zo strany žalovaného, kasačný súd by musel odpovedať,\nže zo štruktúry a obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že rozsudok nebol postavený na\nposúdení tejto otázky - a kasačný súd má za to, že ani nemohol byť, s ohľadom na viazanosť správneho\nsúdu žalobnými bodmi (§ 134 S.s.p.).\n21. Pre kasačný súd bol relevantným zistením predovšetkým fakt, že voči nezohľadneniu onoho\nustanovenia § 5b ods. 6 sťažovateľ v správnej žalobe nenamietal ani na jednom mieste, hoci nie je\nznáme, že by mu v tom niečo bránilo; tam sústredene brojil iba proti (podľa neho) nedostatočnému\nodôvodneniu záveru žalovaného, že na sťažovateľa nemožno aplikovať § 6b ods. 2 o právnej pomoci.\nSúc viazaný zákonnou koncentráciou (ustanovenou v § 183 a pre kasačné konanie osobitne v § 441 a §\n439 ods. 3 písm. b/ S.s.p.), túto argumentáciu z kasačnej sťažnosti nesmel kasačný súd ako neprípustnú\nnovotu posudzovať. Totiž tú vadu preskúmavaného rozhodnutia, ktorú sťažovateľ začal namietať v\nkasačnej sťažnosti, nenamietal v správnej žalobe, preto ani krajský súd nemohol na tento neskôr tvrdený\ndôvod nezákonnosti meritórne reagovať, pretože v tejto časti je kasačná sťažnosť neprípustná.\n22. Konanie na kasačnom súde však slúži na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia krajského súdu v\nmedziach sťažnostných bodov, a iba sekundárne (po zistení nezákonnosti zo strany krajského súdu)\nmôže (opäť v rámci žalobných bodov) kasačný súd vysloviť nezákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy a takéto rozhodnutie prípadne zrušiť. Ťažko teda môže sťažovateľ vyčítať krajskému súdu\nnesprávne právne posúdenie otázky, ktorú mu v žalobe nepoložil a ktorá tak nebola predmetom sporu\nmedzi ním a žalovaným, a nešlo ani o vadu, pri posudzovaní ktorej by súd nebol viazaný správnou\nžalobou (§ 134 ods. 2 S.s.p.).\n23. Krátka úvaha krajského súdu o nesprávnosti právneho názoru Najvyššieho súdu o nutnosti\nposudzovania podmienok podľa § 5b ods. 6 zákona o právnej pomoci, vysloveného v nesúvisiacej veci\niného účastníka konania (vtedy odvolateľa, v konaní o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému\nrozhodnutiu podľa § 250l niekdajšieho Občianskeho súdneho poriadku) v rozsudku sp. zn. 8Sžo/4/2018\nz 25.10.2018, a o jeho neaplikovateľnosti na súdenú vec, tak má povahu obiter dicta (povedaného\nmimochodom) a nie je pre vec rozhodujúca. Ani prípadný omyl krajského súdu pri výklade právneho\npredpisu v tejto časti textu odôvodnenia rozsudku by tak nemal za následok nezákonnosť rozsudku vo\nvzťahu k jeho zamietavému výroku. Tento sťažnostný bod nemožno vyhodnotiť ako dôvodný.\n24. Rovnako k samotnému takto sa črtajúcemu sporu medzi súdmi o výklad príslušných ustanovení\nzákona, čo zároveň namietal sťažovateľ ako ďalší sťažnostný bod (dôvod kasačnej sťažnosti podľa §\n440 ods. 1 písm. h/ S.s.p., teda že sa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu) sa preto konajúci senát kasačného súdu na tomto mieste nebude vyjadrovať kvôli jeho irelevancii\npre vec. Poznamenáva len, že totožný právny názor (o povinnosti žalovaného odôvodniť aj nepriznanie\núhrady peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci podľa § 5b ods. 6 zákona o\nprávnej pomoci) sa vyskytol v rozsudkoch iných senátov Najvyššieho súdu pod sp. zn. 4Sžk/4/2020 a\n6Sžk/20/2020 v obdobných právnych veciach sťažovateľa. V týchto rozhodnutiach zrejme z nejakého\ndôvodu, ktorý sa z ich odôvodnenia ani v náznakoch nedá vyčítať, aj napriek vyššie uvedenej viazanosti\nkasačného súdu a neprípustnosti vnášania nových žalobných bodov do kasačnej sťažnosti, ďalšie\nsenáty kasačného súdu mimo (v rozsudku uvedených) žalobných bodov vyhoveli námietke sťažovateľa\n\nz kasačnej sťažnosti o vade rozhodnutia žalovaného kvôli chýbajúcemu posúdeniu podmienok podľa\n§ 5b ods. 6 zákona o právnej pomoci, zmenili zamietajúce rozhodnutia krajského súdu a zrušili tam\npreskúmavané rozhodnutia. Konajúci senát kasačného súdu z uvedených rozsudkov nemal ako zistiť,\naký právny názor tieto dva senáty hodlali zaujať vo vzťahu k prelomeniu zákonnej úpravy vyššie\nuvedených procesných otázok (o viazanosti žalobnými bodmi a novotách v kasačnej sťažnosti) a prečo\no takomto sťažnostnom bode meritórne rozhodovali. Preto nedospel ani k zisteniu v zmysle § 22 ods.\n1 písm. a) S.s.p., od akého právneho názoru vyjadrenému v skoršom rozhodnutí kasačného súdu by\nsa sám odkláňal. Vec tak konajúci senát nepostúpil veľkému senátu, hoci ho právne úvahy doviedli\nk nepochybne odlišnému (opačnému) konečnému rozhodnutiu o prakticky totožnej kasačnej sťažnosti\nsťažovateľa.\n25. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti vo veci odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu (sťažovateľ len odcitoval časť z napadnutého rozsudku, kde sa vyjadruje nesúhlas s už uvedeným\nrozhodnutím sp. zn. 8Sžo/4/2018), kasačný súd opakuje, že rozhodnutie krajského súdu nebolo\nzaložené na sťažovateľom tvrdenom odklone, ale krajský súd najmä skúmal žalobné body, ktoré sa\npredsa otázky možného použitia § 5b ods. 6 nijako netýkali. Keď krajský súd mimo žalobných bodov na\nzvýšenie presvedčivosti alebo ako edukatívnu vsuvku konštruuje odpoveď na hypotetickú otázku, ktorú\nsa ho účastníci konania nepýtali, neporušuje tým zákon, pokiaľ takéto doplnky a odbočky (obiter dicta)\nnespôsobujú celkovú nezrozumiteľnosť odôvodnenia. Kasačnému súdu tak neprislúcha hodnotiť tvrdený\nodklon krajského súdu od ustálenej judikatúry v otázke nepodstatnej pre rozhodnutie o správnej žalobe.\n26. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je v oboch sťažnostných\nbodoch nedôvodná.\n27. Napokon si kasačný súd neodpustí pre posúdenie veci bezvýznamnú poznámku, že obsah\nargumentácie sťažovateľa v správnej žalobe a kasačnej sťažnosti, ako i zistenia žalovaného a krajského\nsúdu o celkovej majetkovej situácii sťažovateľa uvedené v preskúmavanom rozhodnutí, vyvolávajú\notázky o skutočných motívoch sťažovateľa pri podaní žiadosti o právnu pomoc, ako i pri následnom\nsúdnom prieskume rozhodnutia žalovaného.\n28. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 S. s.\np. a nepriznal účastníkom náhradu trov tohto konania, keďže sťažovateľ v tomto konaní nebol úspešný\na na postup podľa § 168 S. s. p. nevidel dôvod.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31S/3/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}