{"guid": "d045feb9-7a74-4a31-a4a3-17149c99ec44:35dba704-0e45-4fe8-9ed4-b4ee79c5a549", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5018200363.1", "spisova_znacka": "2Sžik/4/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžik/4/2019 z 27. 1. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2021, sp. zn. 2Sžik/4/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:5018200363.1", "identifikacne_cislo": "5018200363", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "datum_vydania": "2021-01-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19", "nazov": "§ 19 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-17", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/35dba704-0e45-4fe8-9ed4-b4ee79c5a549", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5018200363.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5018200363.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5018200363.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžik/4/2019\n5018200363\n27. 01. 2021\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2021:5018200363.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: N.. X.. W. D., N.., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nI. XX/XX, XXX XX I. R. C., právne zastúpený: Mgr. Juraj Berčo, advokát, so sídlom Zimná 59, 052\n01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Katolícka univerzita v Ružomberku, Rektor doc. Ing. Jaroslav\nDemko, CSc., Hrabovská cesta 1A, 034 01 Ružomberok, IČO: 378 012 79, právne zastúpený: Hrušovský\nLegal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Odborárska 5, 831 02 Bratislava, IČO: 47257059,\no preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 08.08.2018, konajúc o kasačnej sťažnosti\nžalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/88/2018 zo dňa 26. februára 2019, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nII. Žalovanému priznáva voči žalobcovi právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na krajskom súde a priebeh administratívneho konania\n1. Všeobecnou správnou žalobou v zmysle § 177 a nasl. zák. č. 162/2015 Z.z. Správneho\nsúdneho poriadku (ďalej aj len SSP) doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 10.09.2018 sa žalobca\nprostredníctvom právneho zástupcu domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia Rektora Katolíckej\nuniverzity v Ružomberku zo dňa 08.08.2018, doručeného žalobcovi dňa 09.08.2018, ktorým bolo\nzamietnuté odvolanie žalobcu zo dňa 22.06.2018 a potvrdené fiktívne rozhodnutie Katolíckej univerzity v\nRužomberku zo dňa 11.06.2018 o nesprístupnení informácie. Zároveň sa v zmysle § 191 ods. 3 písm. a)\nSSP domáhal aj zrušenia fiktívneho rozhodnutia Katolíckej univerzity v Ružomberku zo dňa 11.06.2018\na vrátenia veci Katolíckej univerzite v Ružomberku na ďalšie konanie.\n2. Žalobca žalobu odôvodnil skutkovou a právnou argumentáciou poukazujúcou na podľa neho\nnezákonný postup žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu, spočívajúci v nevydaní\nrozhodnutia o odvolaní v zákonom stanovenej lehote podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o\nslobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“). Skutkový a právny základ jeho argumentácie spočíval\nv tvrdení, že žalovaný nevyexpedovaním druhostupňového rozhodnutia reálne vydaného dňa 8.8.2018,\nteda jeho neodovzdaním na poštovú prepravu, nastolil právny stav existencie fiktívneho rozhodnutia z\nuvedeného dňa, zrušenia ktorého sa následne domáhal správnou žalobou.\n3. Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu, žalobca ako oprávnená osoba listom, ktorý odovzdal\nna poštovú prepravu 17.05.2018, žiadal Katolícku univerzitu v Ružomberku o sprístupnenie množstva\ninformácií konkretizovaných v osemnástich bodoch jeho žiadosti citovaných aj v správnej žalobe.\nPožadované informácie sa týkali „celkovej výšky hrubých miezd a to v štruktúre za každý mesiac\n(základnú mzdu a osobný príplatok, príplatok za riadenie, prípadne iné príplatky uvedené v mzdovom\n\ndekréte), ktoré boli počas obdobia od 1.7.2008 do 30.4.2018 vyplatené rektorovi Katolíckej univerzity v\nRužomberku a prorektorom Katolíckej univerzity v Ružomberku „a množstva ďalších osôb - funkcionárov\npôsobiacich v organizačnej štruktúre povinnej osoby a ich príjmov podľa žalobcovej špecifikácie druhu\na obdobia vyplácania jednotlivých príjmov.\n4. Predmetná žiadosť o sprístupnenie informácie bola doručená Katolíckej univerzite v Ružomberku dňa\n18.05.2018 a povinná osoba na ňu reagovala prípisom zo dňa 22.05.2018, v ktorom uviedla, že v zmysle\n§ 17 ods. 2 písm. b) zákona o slobodnom prístupe k informáciám z dôvodu vyhľadávania a zberu veľkého\npočtu požadovaných informácií bola predĺžená lehota na poskytnutie informácie o osem pracovných dní.\nCelková lehota na sprístupnenie informácie bola 16 pracovných dní, teda do 11.06.2018.\n5. Následne vydaným opatrením - listom zo dňa 08.06.2018 s prílohami doručeným žalobcovi 11.6.2018\nžalovaný sprístupnil žalobcovi časť požadovaných informácií k bodom 1, 3, 4, 5, 6, 15, 16, 17 a 18\npodanej žiadosti žalobcu. Zároveň uviedol, že: „Máme za to, že Vami požadované informácie sú nad\nrámec zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Z tohto dôvodu Vám neboli\nposkytnuté, alebo sme Vám ich už v obdobnom formáte, na základe Vašich predchádzajúcich žiadostí,\nposkytli.“\n6. Rozhodnutie, ktorým by žalovaný rozhodol o tom, že mu požadované informácie čiastočne\nneposkytne, žalovaný nevydal. Krajský súd v tejto súvislosti konštatoval, vychádzajúc z ustanovenia\n§ 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, že ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti\nneposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala\nrozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v takomto prípade\npovažuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti. Žiadosť o sprístupnenie informácií bola\nžalovanému doručená dňa 18.05.2018, predĺžená lehota na vybavenie žiadosti v zmysle § 17 ods. 2\npísm. b) Zákona (spolu 16 pracovných dní) uplynula v pondelok 11.06.2018. Tzv. fiktívne rozhodnutie o\nodmietnutí poskytnúť informáciu sa považuje za doručené žalobcovi dňa 14.06.2018.\n7. V rámci administratívneho konania žalobca dňa 22.06.2018 odoslal žalovanému odvolanie proti\nfiktívnemu rozhodnutiu žalovaného, ktorým odmietol poskytnúť požadované informácie. Odvolanie\nodôvodnil tým, že fiktívne rozhodnutie žalovaného neobsahuje odôvodnenie a poučenie a už len z tohto\ndôvodu je nutné ho zrušiť. Ani skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol v liste zo dňa 08.06.2018 ako dôvod,\npre ktorý mu neboli poskytnuté požadované informácie, nie sú pravdivé. Neboli mu poskytnuté údaje\nz Pedagogickej fakulty KU s odôvodnením, že ich nemá žalovaný k dispozícii, čo je absurdné, a to aj\nvzhľadom na predĺženie lehoty na poskytnutie informácií. Katolícka univerzita nemôže nemať k dispozícii\ninformácie o výške miezd vedúcich pracovníkov jednej z jej fakúlt. Nie je tiež pravdou, aby žalovaný\nžalobcovi už časť informácií, ktoré žiadal žiadosťou zo dňa 17.05.2018, sprístupnil už skôr. Žalobca\nnikdy predtým nežiadal o sprístupnenie informácií, ktoré žiadal žiadosťou zo dňa 17.05.2018. Ak sa táto\nžiadosť zo dňa 17.05.2018 týkala tej istej osoby alebo funkcie, ako niektorá zo skorších žiadostí žalobcu,\npotom sa celkom určite týkala iného obdobia, ako žiadosť zo dňa 17.05.2018. Ďalej žalobca namietal,\nže pri informáciách týkajúcich sa Filozofickej fakulty KU (bod 3.), neboli sprístupnené požadované hrubé\nmzdy, iba príplatky, hoci žiadal aj o sprístupnenie hrubých miezd. Ďalej namietal, že nebolo uvedené\nmeno osoby, ktorá danú funkciu vykonávala v danom období. Ani strohé dôvody uvedené v liste zo\ndňa 08.06.2018, nemožno považovať za dostatočné odôvodnenie odmietnutia, ktoré je tak arbitrárne.\nŽalobca z opatrnosti, ak by sa list zo dňa 08.06.2018 považoval za rozhodnutie o odmietnutí informácií,\npodal odvolanie aj voči tomuto rozhodnutiu.\n8. Odvolanie žalobcu bolo doručené Katolíckej univerzite 25.06.2018. Listom zo dňa 24.07.2018\ndoručeným žalobcovi v nasledujúci deň ho žalovaný upovedomil, že odvolanie, ktoré mu bolo doručené\ndňa 25.06.2018, bolo dňa 24.07.2018 predložené príslušnému odvolaciemu orgánu (30 dní po doručení).\nTakýto postup považoval žalobca za nezákonný, keďže predloženie odvolania odvolaciemu orgánu\ntrvalo dvakrát tak dlho ako je následne samotná lehota odvolacieho orgánu na rozhodnutie. Odvolací\norgán mal lehotu na rozhodnutie 15 dní od 24.07.2018, teda do 08.08.2018. Žalobca namietal, že ak\nv tejto lehote odvolací orgán žiadnym spôsobom nerozhodol, teda žiadne rozhodnutie neodoslal na\npoštovú prepravu, v zmysle § 19 ods. 3 zákona sa tak má za to, že vydal tzv. fiktívne rozhodnutie zo\ndňa 08.08.2018, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 09.08.2018 a ktorým odvolanie žalobcu zamietol a\npotvrdil napadnuté fiktívne rozhodnutie Katolíckej univerzity zo dňa 11.06.2018.\n\n9. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný dňa 09.08.2018, teda až po uplynutí lehoty na vydanie\nrozhodnutia a teda až potom, čo bolo vydané tzv. fiktívne rozhodnutie, podal na poštovú prepravu\nrozhodnutie, ktoré datoval dňom 08.08.2018. Žalobca namietal, že toto písomné rozhodnutie, vzhľadom\nna existenciu predchádzajúceho fiktívneho rozhodnutia, je nulitné a nemá žiadne právne následky. V\nzmysle ustálenej judikatúry na to, aby rozhodnutie bolo vydané včas nestačí, aby na ňom povinná\nosoba uviedla dátum, ktorý je v lehote na vydanie rozhodnutia, ale musí byť v tejto lehote aj odoslané\noprávnenej osobe. To sa v tomto prípade nestalo.\n10. Žalobca ďalej argumentoval, že Katolícka univerzita, označená ako rektor, vydal dňa 20.08.2018\nrozhodnutie, ktorým rozhodla: „I. Žiadosti o sprístupnenie informácie sa nevyhovuje v časti týkajúcej sa\ninformácii uvedených v bodoch 3 až 5 a 15 až 17 žiadosti o sprístupnenie informácie, ktoré sa netýkajú\nplatových pomerov priznaných za výkon príslušných funkcií, a v časti týkajúcej sa informácií uvedených\nv bodoch 2, 7 až 14 žiadosti o sprístupnenie informácie, II. Konanie o sprístupnení informácií uvedených\nv bodoch 1 a 6 žiadosti o sprístupnenie informácie týkajúcich sa obdobia od 1.6.2014 do 31.3.2018 sa\nzastavuje.“\n11. Uvedené rozhodnutie podľa žalobcu je pre toto súdne konania irelevantné, vzhľadom na to, že\nnadväzuje na nulitné rozhodnutie Katolíckej univerzity, rektora datované dňom 08.08.2018 ale odoslané\nna poštovú prepravu až dňom 09.08.2018 a tiež preto, že ho rovnako vydal rektor. Podľa žalobcu\nžalovaný zvolil tento postup (odoslanie rozhodnutia datovaného dňom 08.08.2018 až po uplynutí lehoty\nna vydanie rozhodnutia, teda po vydaní tzv. fiktívneho rozhodnutia), aby zmiatol žalobcu a zmaril tak\njeho prípadné následné uplatnenie práva voči následným rozhodnutiam, s ktorými rovnako nesúhlasí a\npovažuje ich rovnako za nesprávne. Žalovaný evidentne nemá záujem poskytnúť žalobcovi požadované\ninformácie v plnom rozsahu.\n12. Žalovaný vo vyjadrení k veci zo dňa 19.11.2018 uviedol, že žalobu považuje v celom rozsahu za\nnedôvodnú, tvrdiac že v predmetnej veci nedošlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa\n08.08.2018. V súvislosti so žiadosťou žalobcu o sprístupnenie informácie doručenou povinnej osobe\n18.08.2018 došlo dňom 11.06.2018, t.j. uplynutím predlženej lehoty na vybavenie tejto žiadosti žalobcu\nv zmysle § 17 zákona o slobode informácií, k vydaniu fiktívneho rozhodnutia Katolíckej univerzity (ďalej\nako „KU“) o nesprístupnení časti žalobcom požadovaných informácií (ďalej ako „fiktívne rozhodnutie\nKU“), pričom toto rozhodnutie sa považovalo za doručené žalobcovi dňom 14.06.2018 (§ 18 ods. 3\nZákona o slobode informácií). Žalovaný v súlade s § 59 ods. 1, § 57 ods. 2 Správneho poriadku v\nspojení s § 22 ods. 1 Zákona o slobode informácií ako príslušný odvolací orgán preskúmal odvolaním\nnapadnuté fiktívne rozhodnutie v celom rozsahu. Dňa 08.08.2018, t.j. v zákonnej lehote na rozhodnutie\nv zmysle § 19 ods. 3 Zákona o slobode informácií vydal rozhodnutie sp. zn. CZ 3266/2018 RE, ktorým\nfiktívne rozhodnutie KU zrušil a vec vrátil KU na nové prejednanie a rozhodnutie (ďalej ako „rozhodnutie\nžalovaného o zrušení fiktívneho rozhodnutia KU“). Toto rozhodnutie následne žalovaný bezodkladne\n(nasledujúci deň) odoslal na poštovú prepravu žalobcovi.\n13. Žalovaný ďalej poukázal najmä na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa otázky\ndodržania lehoty na rozhodnutie odvolacieho orgánu v zmysle § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií.\nV jej zmysle pokiaľ žalovaný v posledný deň zákonnej lehoty v zmysle § 19 ods. 3 Zákona o slobode\ninformácií, t.j. dňa 08.08.2018 vydal rozhodnutie žalovaného o zrušení fiktívneho rozhodnutia KU (t.j.\nfaktické písomné rozhodnutie), v predmetnej veci nedošlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia žalovaného\nzo dňa 08.08.2018 o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení fiktívneho rozhodnutia KU, ktorého\nzrušenia sa žalobca domáha podanou žalobou.\n14. Pokiaľ by aj správny súd pripustil žalobcom tvrdenú skutočnosť, že v predmetnej veci došlo dňa\n08.08.2018 k vydaniu fiktívneho rozhodnutia žalovaného (čo však zásadne odmietal), potom s poukazom\nna ním citovanú ustálenú judikatúru je potrebné konštatovať, že takéto údajné fiktívne rozhodnutie\nžalovaného v čase podania žaloby neexistovalo, keďže zaniklo vydaním rozhodnutia žalovaného o\nzrušení fiktívneho rozhodnutia ako faktického písomného rozhodnutia žalovaného v predmetnej veci.\nV zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR má totiž aj prípadné oneskorene vydané faktické\nrozhodnutie podľa Zákona o slobode informácií prednosť pred fiktívnym rozhodnutím.\n15. Vychádzajúc najmä z judikatúry NS SR žalovaný prezentoval právny názor, podľa ktorého následným\nvydaním faktického rozhodnutia odpadne dôvod existencie fiktívneho rozhodnutia a fiktívne rozhodnutie\n\nvydaním následného faktického rozhodnutia zanikne, stáva sa bezpredmetným. Názor žalobcu,\nže rozhodnutie žalovaného o zrušení fiktívneho rozhodnutia KU (t.j. faktické písomné rozhodnutie\nžalovaného) je vzhľadom na existenciu predchádzajúceho fiktívneho rozhodnutia údajne nulitným\nrozhodnutím, je tak zjavne nesprávny. Žalobcom podanou žalobou primárne sledovaný účel (t.j. zrušenie\nfiktívneho rozhodnutia KU) už bol v predmetnom správnom konaní naplnený, a to vydaním rozhodnutia\nžalovaného o zrušení fiktívneho rozhodnutia KU. Žaloba smeruje voči neexistujúcemu fiktívnemu\nrozhodnutiu žalovanému (a to rozhodnutiu, ktoré A/ vôbec nevzniklo, prípadne B/ zaniklo vydaním\nrozhodnutia žalovaného o zrušení fiktívneho rozhodnutia KU), pričom neexistujúce rozhodnutie logicky\nnemôže byť predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve (argumentum a minori ad maius) a\nžalobu podaná proti neexistujúcemu rozhodnutiu je bezpochyby neprípustná.\n16. Napokon žalovaný poukázal aj na to, že vzhľadom na skutočnosť, že v období od 06.04.2018\ndo 18.05.2018 žalobca doručil KU spolu štyri žiadosti o sprístupnenie informácie, ktorými žiadal od\nKU poskytnutie enormného množstva podrobných informácií týkajúcich sa platových pomerov takmer\nvšetkých funkcionárov KU, vykazuje konanie žalobcu v predmetnej veci vykazuje znaky informačného\nfilibusteringu, t.j. obštrukčnej metódy, pri ktorej nie je dôležitý obsah požadovaných informácií, ale\nzahltenie a zamestnanie orgánu verejnej správy činnosťou na spracovaní informácie pre žalobcu. V\npredmetnej veci totiž vzhľadom na rozsah a štruktúru žalobcom požadovaných informácií neexistuje\nprimeraný vzťah proporcionality medzi rozsahom ním požadovaných informácií a legitímnym účelom\nich získania, ktorý musí vychádzať zo Zákona o slobode informácií. Okolnosti predmetnej veci dôvodne\nindikujú, že konanie žalobcu vykazuje znaky zneužitia práva na informácie a takémuto konaniu žalobcu\npreto nemožno poskytnúť právnu ochranu. Žalovaný odmietol tvrdenia žalobcu o údajne zámerne\nzvolenom postupe žalovaného za účelom zmätenia žalobcu a zmarenia tak jeho prípadného následného\nuplatnenia práva voči následným rozhodnutiam. Vzhľadom na okolnosti veci považoval žalovaný\npredmetný spor za formalistický súdny spor, výsledkom ktorého nemôže byť priaznivejšie rozhodnutie\nžalovaného ako to, ktorú už žalovaný v predmetnej veci dňa 08.08.2018 vydal.\n17. V replike zo dňa 19.12.2018 sa žalobca vyjadril k jednotlivým argumentom žalovaného, najmä s\npoukázaním na judikatúru Najvyššieho správneho súdu ČR (rozsudok sp. zn. 4As 53/2007 zo dňa\n25.10.2007), ako aj citáciou dôvodov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/3/2011 zo dňa\n03.05.2011 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 19S 31/02 zo dňa 16. mája 2002 (Rs\n37/2003), argumentujúc existenciou žalobou napadnutého fiktívneho rozhodnutia podľa § 19 ods. 3\nzákona o slobode informácií, k vydaniu ktorého podľa jeho názoru v preskúmavanej právnej veci došlo.\n18. Žalobca namietal, že v jednej veci nemôžu existovať dve rozhodnutia a dodatočne vydané\npísomné rozhodnutie už nemôže zrušiť existujúce fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie.\nPísomné rozhodnutie vydané po zákonnej lehote nemá žiadne právne účinky a hľadí sa naň, ako keby\nneexistovalo (je „nulitné“, resp. „ničotné“). Súd v konaní o prieskume zákonnosti rozhodnutia by ho\nvšak mal v záujme právnej istoty účastníkov konania zrušiť. Ohľadom právneho názoru, že fiktívne\nrozhodnutie zakladá preukážku res iudicata poukázal na právne názory vyslovené v rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 2S/233/2005 zo dňa 25.10.2006, Najvyššieho správneho súdu Českej republiky\nsp. zn. 6 A/118/2000 zo dňa 27.11.2003, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10S/115/02 zo dňa 25.04.2003.\nŽalobca poukázal na to, že ani po vydaní oneskoreného zrušujúceho rozhodnutia nedošlo doposiaľ k\nsprístupneniu požadovaných informácií, preto zo strany žalobcu sa určite nemôže jednať o zneužívanie\npráva, resp. o nejakú šikanóznu žalobu.\n19. Žalovaný v duplike zo dňa 14.02.2019 zaujal odmietavé stanovisko k replike žalobcu, poukazujúc\nzároveň na právnu nepriechodnosť jeho argumentácie vychádzajúcej z judikatúry (rozhodnutie\nNajvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 4As 53/2007 zo dňa 25.10.2007) týkajúcej sa právneho názoru\nna posúdenia otázky poskytnutia informácií v zákonnej lehote, nie posúdenia otázky vydania rozhodnutia\nv zákonnej lehote (o ktorú ide v predmetnej právnej veci).\n20. Žalovaný mal za to, že v posledný deň zákonnej lehoty v zmysle § 19 ods. 3 Zákona o slobode\ninformácií, t.j. dňa 08.08.2018 vydal rozhodnutie o zrušení fiktívneho rozhodnutia Katolíckej univerzity\nv Ružomberku zo dňa 11.06.2018 (t.j. faktické písomné rozhodnutie), a teda v predmetnej veci nedošlo\nk vydaniu fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 08.08.2018 o zamietnutí odvolania žalobcu\na potvrdení fiktívneho rozhodnutia Katolíckej univerzity v Ružomberku zo dňa 11.06.2018, ktorého\n\nzrušenia sa žalobca podanou žalobou domáha. Uvedené rozhodnutie bolo bezodkladne odovzdané na\npoštovú prepravu.\n21. V predmetnej veci nedošlo podľa názoru žalovaného k vydaniu jeho fiktívneho rozhodnutia. S\npoukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR k tejto otázke, citovanú vo vyjadrení k žalobe zo\ndňa 19.11.2018 (najmä rozsudky Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sži 21, 22, 23/2012 a 5Sži 21/2013) mal\nžalovaný zároveň za to, že prípadné oneskorene vydané faktické rozhodnutie podľa zákona o slobode\ninformácií, vydané v lehote do podania správnej žaloby proti fiktívnemu rozhodnutiu, má prednosť pred\nfiktívnym rozhodnutím, pričom prípadným oneskorene vydaným faktickým rozhodnutím odpadne dôvod\nexistencie fiktívneho rozhodnutia a fiktívne rozhodnutie vydaním následného faktického rozhodnutia\nzanikne, stáva sa bezpredmetným.\n22. Podľa žalovaného žalobcom citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.05.2011, sp.\nzn. 3Sži/3/2011 rieši otázku posúdenia fiktívneho rozhodnutia ako spôsobilého predmetu súdneho\nprieskumu v správnom súdnictve, avšak žiadnym spôsobom nerieši otázku posúdenia takéhoto\nfiktívneho rozhodnutia vo vzťahu s prípadným oneskorene vydaným faktickým rozhodnutím v tej\nistej veci, čím žiadnym spôsobom neprotirečí Najvyšším súdom SR ustálenému právnemu názoru,\nže prípadné oneskorene vydané faktické rozhodnutie podľa Zákona o slobode informácií, ktoré je\nvydané v lehote do podania správnej žaloby proti fiktívnemu rozhodnutiu, má prednosť pred fiktívnym\nrozhodnutím.\nII.\nPrávne závery krajského súdu\n23. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 31S/88/2018 z 26.2.2019 konanie zastavil a žalovanému\npriznal voči žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. V uznesení o\nzastavení konania právne argumentoval úpravou procesných podmienok konania pred správnym súdom\nuvedených v ustanoveniach § 99 písm. b), a § 3 ods. 1, písm. a), b) SSP v právnej nadväznosti na\ndotknuté ustanovenia zákona o slobode informácií.\n24. Skonštatoval zistenie skutkového stavu ohľadne priebehu administratívneho konania nesporne\npreukázané obsahom administratívneho spisu výsledkom ktorého bolo, že odvolací orgán vydal dňa\n8.8.2018 rozhodnutie v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., ktorým fiktívne rozhodnutie\nKatolíckej univerzity zo dňa 11.06.2018 o nesprístupnení časti informácií požadovaných žiadateľom v\nžiadosti o sprístupnenie informácii zo dňa 17.05.2018 zrušil a vec vrátil Katolíckej univerzite na nové\nprejednanie a rozhodnutie. Z poštového podacieho hárku vyplýva, že rozhodnutie bolo dané na poštovú\nprepravu dňa 09.08.2018, žalobcovi bolo doručené dňa 13.08.2018. Súčasťou administratívneho spisu\nje aj rozhodnutie Katolíckej univerzity, rektora č. CZ 3420/2018 RE, ktorým Katolícka univerzita v\nRužomberku ako povinná osoba v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. rozhodla vo veci žiadosti\nžalobcu zo dňa 17.05.2018, doručenej dňa 18.05.2018 tak, že nevyhovuje žiadosti o sprístupnenie v časti\ntýkajúcej sa informácií uvedených v bodoch 3 až 5 a 15 až 17 žiadosti o sprístupnenie informácie, ktoré\nsa netýkajú platových pomerov priznaných za výkon príslušných funkcií, a v časti týkajúcej sa informácií\nuvedených v bodoch 2, 7 až 14 žiadosti o sprístupnenie informácie. Konanie o sprístupnení informácií\nuvedených v bodoch 1 a 6 žiadosti o sprístupnenie informácie týkajúcich sa obdobia od 01.06.2014 do\n31.03.2018 zastavila.\n25. Podľa názoru krajského súdu v predmetnej veci nebolo sporné, či žalovaný - Katolícka univerzita\nv Ružomberku a rektor tejto univerzity sú osobami, ktoré sa podľa ust. § 2 zákona č. 211/2000 Z.z.\npovažujú za povinné osoby. Katolícka univerzita v Ružomberku a rektor má status povinnej osoby podľa\n§ 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., keď osobami povinnými môžu byť aj právnické osoby, ktorým zákon\nzveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti\nverejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Katolícka univerzita v Ružomberku\nmá status verejnej vysokej školy upravenej v § 5 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z., je samosprávnou\ninštitúciou a vykonáva samosprávne funkcie voči akademickej obci vysokej školy. Rektor Katolíckej\nuniverzity v Ružomberku je štatutárnym orgánom univerzity a ako vyplýva za činnosť je odmeňovaný,\nako aj prorektori, dekani a prodekani jednotlivých fakúlt, zo mzdových prostriedkov, ktoré v časti tvoria\naj verejné prostriedky. Dotácie zo štátneho rozpočtu alebo z Európskej únie sú považované za verejné\nprostriedky v zmysle zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.\n\n26. Za správny označil krajský súd právny názor žalobcu, že vo vzťahu k jeho žiadosti zo 17.05.2018 o\nsprístupnenie informácií nastala v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. zákonná fikcia vydania\nrozhodnutia o čiastočnom nesprístupnení informácií dňom 11.06.2018, t.j. uplynutím predlženej lehoty\nna vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácií. Toto prvostupňové fiktívne rozhodnutie v súlade so\nzákonnou úpravou sa považovalo za doručené dňom 14.06.2018. Proti nemu podal žalobca odvolanie,\no ktorom bolo následne rozhodnuté rozhodnutím č. CZ 3266/2018 RE zo dňa 08.08.2018.\n27. Krajský súd sa na druhej strane nestotožnil s názorom žalobcu, že vo veci bolo rozhodnuté\ndruhostupňovým správnym orgánom - rektorom Katolíckej univerzity v Ružomberku fiktívnym\nrozhodnutím zo dňa 08.08.2018 z dôvodu, že rozhodnutie rektora Katolíckej univerzity č. CZ 3266/2018\nRE zo dňa 08.08.2018 bolo dané na poštovú prepravu až nasledujúci deň. Krajský súd dal za pravdu\nžalovanému v tom, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 211/2000 Z.z. nevyplýva explicitná povinnosť\nodvolacieho orgánu v lehote na vydanie rozhodnutia aj rozhodnutie odovzdať na poštovú prepravu.\nPráve naopak, z jazykového aj systematického výkladu ust. § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. vyplýva\npre odvolací orgán povinnosť „rozhodnúť“ o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou.\nObdobnú konštrukciu, povinnosť pre správny orgán „rozhodnúť“ vo veci do 30 dní od začatia konania,\nobsahuje aj ust. § 49 ods. 2 Správneho poriadku, pričom je ustálenou praxou, že v tejto lehote „postačí“\npokiaľ je rozhodnutie vydané. Argument žalobcu, že by takto mohli byť neúmerne predlžované lehoty\nna vydanie rozhodnutia, neobstojí. Rozhodnutie o odvolaní musí byť súčasťou administratívneho spisu\nnajneskôr na konci dňa, na ktorý pripadne posledný deň lehoty na rozhodnutie a najneskôr na nasledujúci\ndeň musí byť prístupné účastníkom pri nahliadnutí do spisu.\n28. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel krajský súd k názoru, že žaloba smeruje proti fiktívnemu\nrozhodnutiu, ktoré podľa zákona nevzniklo a neexistujúce rozhodnutie nemôže byť predmetom\npreskúmania súdom. V konaní je daný neodstrániteľný nedostatok podmienok spočívajúci v spôsobilom\npredmete prieskumu správnym súdom, a preto súd konanie pri aplikácii § 99 písm. b) SSP zastavil.\n29. Krajský súd sa rovnako stotožnil s názorom žalovaného, že aj keby v dôsledku odovzdania\ndruhostupňového rozhodnutia na doručenie na druhý deň po uplynutí lehoty na rozhodnutie o odvolaní\ndošlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, vydaním faktického rozhodnutia rektorom Katolíckej univerzity v\nRužomberku č. CZ 3266/2018 RE zo dňa 08.08.2018, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 13.08.2018,\nteda mesiac pred podaním správnej žaloby, odpadol dôvod existencie napadnutého fiktívneho\nrozhodnutia v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, na ktorú podrobne poukázal žalovaný. Opačná\nkonštrukcia prezentovaná žalobcom, „prednosť“ fiktívneho rozhodnutia pred faktickým rozhodnutím, nie\nje v súlade s účelom konštrukcie fiktívnych rozhodnutí, ktoré sú nástrojom dočasnej ochrany žiadateľa\na nástrojom „urgovania“ vydania faktického rozhodnutia vo veci.\n30. Krajský súd ďalej v odôvodnení uznesenia o zastavení konania záverom konštatoval, že v žiadnom\nprípade nepopiera právo žalobcu na informácie, avšak je nevyhnutné, aby toto právo bolo uplatňované\núčelne (nie účelovo) a efektívne, a to nielen vo vzťahu k povinným osobách, ale i vo vzťahu k súdu.\nV opačnom prípade sa právo na informácie a právo na zákonné rozhodnutie stávajú zámienkou pre\nformalistické a bezúčelné spory, predstavujúce zbytočnú záťaž vo vzťahu nielen k hospodáreniu, ale\naj k časovej angažovanosti subjektov zúčastnených na takom konaní. Vo svetle rozhodnutia povinnej\nosoby č. CZ 3420/2018 RE zo dňa 20.08.2018, ktorým bolo meritórne rozhodnuté o žiadosti žalobcu o\nsprístupnenie informácií zo dňa 17.05.2018, nadobúda podľa krajského súdu žaloba žalobcu skutočne\nformalistický charakter. Reálnym prostriedkom ochrany práv žalobcu by bolo odvolanie, resp. správna\nžalobca smerujúca proti tomuto rozhodnutiu zo dňa 20.08.2018.\n31. Krajský súd rozhodol o trovách konania podľa § 171 ods. 1 SSP priznal žalovanému voči žalobcovi\núplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nIII.\nKasačná sťažnosť, jej doplnenie a vyjadrenie žalovaného\n32. Kasačnú sťažnosť z 5.4.2019 proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline o zastavení konania žalobca\nodôvodnil kasačnými dôvodmi podľa § 440 ods. 1 písm. g), h) SSP a tvrdil, že správny súd rozhodol\nna základe nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň sa odklonil od ustálenej rozhodovacej\n\npraxe kasačného súdu. Zhrnul obsah a závery konania pred krajským súdom, argumentujúc zhodne\ns obsahom podanej žaloby, pričom opakovane zdôraznil, že neodovzdaním rozhodnutia žalovaného\nna poštovú prepravu v deň 8.8.2018 došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia z uvedeného dňa, ktorého\npreskúmania sa domáhal v konaní pred správnym súdom. Poukázal zároveň na základné princípy\nprávneho štátu a zdôraznil potrebu rešpektovania ústavnoprávnych hľadísk pri rozhodovaní orgánov\nverejnej správy a požiadavky na štátne orgány konať a rozhodovať podľa právnych predpisov, pri\nrešpektovaní princípu právnej istoty (II. ÚS 10/99, II. ÚS 234/03, IV ÚS 92/09)\n33. V tejto súvislosti vyjadril právnu otázku „ako dlho po uplynutí lehoty na vyhotovenie rozhodnutia\nešte môže povinná osoba podať dané rozhodnutie na poštovú prepravu, aby bolo toto rozhodnutie\npovažované za včasne vydané, resp. aby nenastala zákonná fikcia vydania fiktívneho rozhodnutia“.\nV nadväznosti na túto právnu otázku označil výklad danej právnej problematiky realizovaný krajským\nsúdom za formalisticky a nesprávny, neopierajúci sa o žiadne zákonné ustanovenie. Postup žalovaného,\nktorý až dňa 9.8.2018 odovzdal na poštovú prepravu rozhodnutie datované dňom 8.8.2018, navodzuje\npodľa názoru žalobcu stav právnej neistoty, ktorý navodil výhradne žalovaný tým, že nevydal rozhodnutie\nvčas. Nestotožnil sa pri tom s názorom krajského súdu, že by sťažovateľ konal účelovo a mal záujem\no formalistické a bezúčelové spory. V tomto smere tvrdil, „sťažovateľ sa týmto spôsobom domáhal iba\nsvojho nároku na poskytnutie požadovaných informácií. Naopak, účelové konanie vidíme na strane\npovinnej osoby, ktorá neprejavila relevantný záujem o splnenie svojich povinností, a to ani po vrátení\nveci prvostupňovému orgánu...“\n34. Kasačnú sťažnosť žalobca smeroval aj proti výroku o trovách konania, argumentujúc opätovne\nstavom právnej neistoty v merite veci oneskoreným podaním rozhodnutia na poštovú prepravu\nžalovaným, čo malo byť podľa jeho názoru pre správny súd dôvodom rozhodnúť o nepriznaní nároku\nna náhradu trov konania žiadnej strane. Tvrdil, že aplikácia § 171 ods. 1 SSP nie je správna, keďže\npodanie žaloby nie je možné považovať za procesné zavinenie konania. Súd mal preto podľa jeho názoru\nrozhodnúť v zmysle § 170 písm. b) SSP, teda žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania\nnepriznať. Zastavenie konania bolo podľa žalobcu výsledkom rozhodovacieho procesu súdu, a preto\nnemožno zavinenie za toto zastavenie pripisovať žalobcovi.\n35. Žalobca navrhol, aby kasačný súd v zmysle § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnuté rozhodnutie Krajského\nsúdu v Žiline, vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného\nkonania v celom rozsahu.\n36. Žalovaný vo vyjadrení z 2.5.2019 ku kasačnej sťažnosti sa podrobne vyjadril k otázkam neexistencie\nnapadnutého fiktívneho rozhodnutia a prednosti oneskoreného vydania faktického rozhodnutia podľa\nzákona o slobode informácií pred fiktívnym rozhodnutím, opätovne pritom poukazujúc na nepoužiteľnosť\njudikatúry presadzovanej žalobcom v tomto konaní na preskúmavanú právnu vec, a to pokiaľ ide o\nprávny výklad a aplikáciu § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií. Právne zdôraznil obsah judikatúry\nNS SR vzťahujúcej sa podľa jeho názoru na danú právnu vec obsiahnutej v rozsudkoch NS SR č. k.\n5Sži 21, 22, 23/2012 a č. k. 5Sži 21/2013, citujúc časti odôvodnenia týchto rozhodnutí majúcich zásadný\nprávny význam pre preskúmavanú právnu vec.\n37. Vo vzťahu ku kasačným dôvodom uplatneným žalobcom voči výroku krajského súdu o náhrade trov\nkonania uviedol, že výrok rozhodnutia správneho súdu o náhrade trov predmetného konania je plne v\nsúlade s ustanovením § 171 ods. 1 SSP tvrdiac, že v danom prípade nepochybne existuje na strane\nžalobcu procesné zavinenie zastavenia konania, ktoré spočíva v podaní žaloby voči neexistujúcemu\nrozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve.\n38. Žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd SR kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol\na aby žalovanému priznal právo na náhradu trov kasačného konania vrátane trov právneho zastúpenia\nv plnej výške.\n39. Žalobca písomným podaním z 11.9.2019 adresovaným kasačnému súdu doplnil kasačné dôvody o\ntvrdenie, že podľa jeho názoru administratívny spis žalovaného nie je riadne vedeným administratívnym\nspisom v zmysle ustálenej judikatúry NS SR, poukazujúc na rozsudok NS SR č. k. 5Sžfk/66/2017 z\n28.6.2018. Tento nedostatok podľa ustálenej judikatúry potrebné považovať „za takú vadu, pre ktorú\nsúd nemôže žalobu odmietnuť alebo zamietnuť, ale musí zrušiť napadnuté rozhodnutie a vrátiť vec\n\nsprávnemu orgánu na ďalšie konanie.“ V tejto súvislosti žalobca tvrdil, že predmetná vada mu nemohla\nbyť známa v čase podania žaloby a tieto skutočnosti nenamietal ani v kasačnej sťažnosti, má však za\nto, že kasačný súd musí z úradnej povinnosti namietané nedostatky administratívneho spisu zohľadniť.\nIV.\nPrávne závery kasačného súdu\n40. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s ustanoveniami §§ 438 - 471 Správneho súdneho\nporiadku (zákon č. 162/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) preskúmal v kasačnom\nkonaní obsah a závery právoplatne skončeného konania na krajskom súde, a to v právnom rozsahu\na medziach podanej kasačnej sťažnosti žalobcu, oboznámil sa s vyjadrením žalovaného ku kasačnej\nsťažnosti ako aj s ďalší písomným podaním právneho zástupcu žalobcu z 11.9.2019 a dospel k záveru,\nže kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n41. Podľa § 457 ods. 2 SSP o kasačnej sťažnosti podanej proti uzneseniu krajského súdu rozhodne\nkasačný súd uznesením.\n42. Podľa § 99 písm. b) SSP správny súd konanie zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky\nkonania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.\n43. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním\npostup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní\nindividuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.\n44. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy\nsprávny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako\nrozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje\nalebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,\nalebo sa jej priamo dotýka.\n45. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení účinnom ku dňu 08.08.2018 (ďalej len „zákon\nč. 211/2000 Z.z.“) má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.\n46. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví\nbez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa\nodstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje\ninformácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje\ninak.\n47. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. predĺženie lehoty povinná osoba oznámi žiadateľovi\nbezodkladne, najneskôr pred uplynutím lehoty (ods. 1). V oznámení uvedie dôvody, ktoré viedli k\npredĺženiu lehoty.\n48. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej\ninformácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia\nlehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie\nvydala alebo mala vydať.\n49. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje\nnadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného\núradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej\nsprávy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.\n50. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od\ndoručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že\nvydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto\nrozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.\n\n51. Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej\nsprávy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť\nverejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu\nnemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne\nzistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je\nnáprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo\nprávnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná. (Uznesenie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo 6. októbra 2015)\n52. V súvislosti s prejednávanou vecou Najvyšší súd SR v prvom rade zdôrazňuje, že procesnoprávny\nprávny rámec kasačného konania nasledujúceho v prípade podania kasačnej sťažnosti aktívne\nlegitimovaným účastníkom konania po právoplatnom skončení konania na krajskom súde je\nzákonodarcom upravený tým spôsobom, aby len pri zistenej existencii kvalifikovaných právnych dôvodov\nuvedených v kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP v spojení s § 445 ods. 1, písm. c.) SSP mohlo dôjsť\nk takým spôsobom rozhodnutia kasačného súdu uvedeným v § 462, ods. 1, 2 SSP, ktorých sa domáha\nsťažovateľ, teda k zrušeniu právoplatného rozhodnutia správneho súdu a prípadnému vráteniu veci na\nďalšie konanie, alebo zmene rozhodnutia súdu a vráteniu veci na ďalšie konanie správnemu orgánu.\nPre takéto procesné formy postupu však kasačný súd v preskúmavanej právnej veci nevzhliadol žiadne\nskutkové a právne dôvody.\n53. Formalizmus pri výklade právnych predpisov bez ich komplexného vnímania, najmä z pohľadu\nzámeru zamýšľaného zákonodarcom je nevyváženým a v konečnom dôsledku aj nesprávnym\nvýkladovým postupom vo vzťahu k obsahu právnych noriem. “Orgánom verejnej moci a predovšetkým\nvšeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický\npostup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným\nznením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku,\nsystematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych\npredpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách tohoktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.“ (Nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. augusta 2017)\n54. Ako ďalej vyplýva z obsahu Nálezu Ústavného súdu SR, č. k. III.ÚS 295/2017-31 z 20.9.2017.\n„Ústavný súd už viackrát zdôraznil, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať\nlen z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale\npredovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry\nústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je\ninterpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie\nči spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu,\nnajmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé\nv kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu\naplikovanej právnej normy“ (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010).\n55. Právo na informácie a ústavné garancie nerušeného výkonu tohto práva tvoria bariéru voči\nkabinetnému výkonu verejnej moci (zo strany súdov nevynímajúc) a umožňujú podrobiť výkon verejnej\nmoci kontrole zo strany verejnosti (v širšom občianskej spoločnosti). (Nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. II. ÚS 830/2016 z 2. februára 2017).\n56. Z uvedených ústavnoprávnych kritérií vzťahujúcich sa na výklad právnych noriem a majúcich\nzásadný právny význam aj pre toto konanie na kasačnom súde vychádza aj judikatúra Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky k zámerom presadeným zákonodarcom v právnej úprave zákona o\nslobode informácií. Právne nazeranie správnych súdov na inštitút tzv. fiktívneho rozhodnutia sa v\nSlovenskej republike zastabilizovalo v logickom právnom závere o prednosti existencie reálneho,\nskutočne vydaného rozhodnutia povinnej osoby alebo odvolacieho orgánu pred rozhodnutím fiktívnym,\nstrácajúcim tým svoje opodstatnenie a právnu existenciu. Preto pre preskúmavanú právnu vec a\njej posúdenie aj v kasačnom konaní má zásadný význam právny názor (prezentovaný v konaní aj\nžalovaným), poukazujúci na relevantnú judikatúru NS SR k otázke právnych následkov prípadného\n\noneskoreného vydania faktického rozhodnutia odvolacieho orgánu podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode\ninformácií. K tejto otázke je vhodné zmieniť nasledovné rozhodnutia.\n57. „Fikcia rozhodnutia predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a s prihliadnutím na účel zákona\nsa má aplikovať táto možnosť iba potiaľ, pokiaľ nebolo vo veci vydané meritórne, hoci aj oneskorené\nrozhodnutie, pričom lehotou na posúdenie časového faktoru v tomto prípade je potrebné považovať\ndobu, do ktorej je podaná žaloba na súde.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Sži 21, 22,\n23/2012).\n58. „Fiktívne rozhodnutie v konaní podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám má svoje\nopodstatnenie pre ochranu práv žiadateľa na informácie len dovtedy, dokiaľ nedošlo k faktickému\nvydaniu rozhodnutia vo veci. Takéto fakticky vydané rozhodnutie má totiž prednosť pred fiktívnym\nrozhodnutím, je aktom výkonu verejnej správy spôsobilým ovplyvniť práva a právom chránené záujmy\nžiadateľa. ...Fiktívne rozhodnutie je nástrojom dočasnej ochrany žiadateľa a je nástrojom „urgovania“\nvydania faktického rozhodnutia vo veci. Faktické vybavenie žiadosti, aj po lehote ustanovenej zákonom,\nmá vždy prednosť.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Sži 21/2013).\n59. „Ustanovenie § 19 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám spája povinnosť rozhodnúť\no odvolaní do 15 dní, od právnej skutočnosti, ktorá je vymedzená ako „doručenie odvolania povinnou\nosobou\". ...Toto ustanovenie systematicky nadväzuje na subsidiárnu aplikáciu ustanovení správneho\nporiadku na konanie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa § 22 ods. 1 zákona o\nslobodnom prístupe k informáciám ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie\npodľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z uvedeného ustanovenia vyplýva,\nže na právne situácie neupravené zákonom o slobodnom prístupe k informáciám sa subsidiárne\naplikuje správny poriadok. Odvolacie konanie je takýmto spôsobom subsidiárne upravené v správnom\nporiadku.... V nadväznosti na podané odvolanie správny orgán má v zmysle § 57 ods. 1 správneho\nporiadku možnosť vybaviť odvolanie autoremedúrou a o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom\nrozsahu vyhovie. Následne, ak nezvolí tento procesný postup, predloží odvolanie spolu s výsledkami\ndoplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa,\nkeď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania. V tomto kontexte najvyšší súd dospel\nk záveru, že ustanovenie § 19 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám počíta s týmto\nprocesom predkladania spisu prvostupňovým správnym orgánom, a preto sa ustanovuje 15-dňová\nlehota na rozhodnutie od doručenia odvolania povinnou osobou, tzn. od doručenia odvolania spolu so\nspisovým materiálom.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Sži 19/2012, obdobne tiež rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Sži 13/2013, 5 Sži 8/2012, 3 Sži 1/2013, 2 Sži 3/2013, 6 Sži 3/2013,\n2 Sži 7/2012, 8Sži 4/2012).\n60. Zhrnúc uvedenú ústavnoprávnu argumentáciu a obsah konštantnej judikatúry NS SR kasačný súd\nuvádza, že pre posúdenie dôvodov kasačnej sťažnosti žalobcu bolo podstatným zistenie, že napriek\nnevyexpedovaniu rozhodnutia žalovaného správneho orgánu druhého stupňa z 8.8.2018 v uvedený\ndeň (ale iba jeho vyhotoveniu a uloženiu v spise a následnému odovzdaniu na poštovú prepravu\ndňa 9.8.2018), je podstatné pre ochranu práv žalobcu to, že už 13.8.2018 bolo žalobcovi predmetné\nrozhodnutie doručené. V krátkom časovom slede po vydaní mal teda k dispozícii reálne rozhodnutie\nžalovaného z 8.8.2018, ktoré je obsahovo navyše jednoznačne v jeho prospech. Takýmto postupom\nžalovaného došlo k dôslednému naplneniu úpravy § 51 Správneho poriadku. V čase podania správnej\nžaloby (7.9.2018) teda vzhľadom na existenciu a doručenie rozhodnutia vydaného 8.8.2018 nebol žiaden\ndôvod na existenciu tvrdeného fiktívneho rozhodnutia zo dňa 8.8.2018. Treba zdôrazniť, že inštitút\nfiktívneho rozhodnutia je subsidiárnym, umelo vytvoreným inštitútom, existencia ktorého je podmienená\nneexistenciou reálneho a objektívne rozpoznateľného rozhodnutia, a táto podmienka v prejednávanej\nveci splnená nie je.\n61. Žalobcom prezentovaný formalistický výklad právnej úpravy zákona o slobode informácií a spôsob\nsúdnej ochrany, ktorého sa žalobca domáhal kasačný súd považuje za nemajúci oporu v žiadnom\nrelevantnom výklade platnej procesnej úpravy. V tomto sa zhoduje aj s právnou argumentáciou krajského\nsúdu obsiahnutou v uznesení o zastavení konania. Nie je teda preukázané naplnenie ani jedného z\nkasačných dôvodov, nakoľko právne posúdenie vykonané správnym súdom je správne a nebolo zistené\nani odchýlenie sa od ustálenej relevantnej rozhodovacej praxe.\n\n62. Pokiaľ kasačná sťažnosť žalobcu smerovala proti výroku o náhrade trov konania, kde krajský\nsúd postupom podľa § 171 ods. 1 SSP zaviazal žalobcu voči žalovanému k úplnej náhrade účelne\nvynaložených trov súdneho konania so zdôvodnením, že žalobca zavinil zastavenie konania, tento\nzáver krajského súdu je v plnom súlade s dikciou § 171 ods. 1 SSP a priamo vyplýva z obsahu\nadministratívneho a súdneho spisu. Pri rozhodovaní o trovách má zásadný význam aplikácia princípu\nprocesnej zodpovednosti účastníka súdneho konania za zastavenie konania, preto aj túto kasačnú\nnámietku vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú.\n63. K obsahu podania právneho zástupcu žalobcu z 11.9.2019 predloženému priamo Najvyššiemu súdu\nSR a poukazujúcemu na nedostatky v administratívnom konaní týkajúce sa povinnosti správneho orgánu\nviesť úplný žurnalizovaný administratívny spis kasačný súd poukazuje na znenie § 441 SSP v spojení s §\n439 ods. 3, písm. b.) SSP t.j. na nemožnosť a procesnú neprípustnosť uplatňovania nových skutočností\na dôkazov v kasačnom konaní, ktoré si žalobca neuplatnil v konaní pred krajským súdom, hoci tak urobiť\nmohol. Oprávnenie účastníka administratívneho konania nahliadať do spisu (§ 23 Správneho poriadku)\nbolo pritom žalobcovi zákonom dané aj pred podaním správnej žaloby.\n64. Vzhľadom na vyššieuvedené dospel kasačný súd k jednoznačnému záveru, že procesné rozhodnutie\no zastavení konania krajským súdom vydané podľa § 99 písm. b) SSP je rozhodnutím zákonným a preto\nbola kasačná sťažnosť zamietnutá (§ 461 SSP).\n65. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanoveniami § 467 ods. 1 SSP v\nspojení s analogickou aplikáciou § 168 a § 171 ods. 1 SSP tak, že kasačný súd priznal žalovanému\nvoči žalobcovi ako neúspešnému sťažovateľovi právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov\nkasačného konania, o výške ktorých rozhodne následne krajský súd. Kasačný súd pritom poukazuje\nna záver súdneho prieskumu o nedôvodnosti správnej žaloby, pričom nezistil dôvody hodné osobitného\nzreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Kasačný súd má za to, že možno spravodlivo\npožadovať, aby subjekt verejného práva, vysoká škola, ktorá si na zastupovanie v súdnom konaní zvolila\nako zástupcu advokáta, mala v prípade procesného úspechu právo na náhradu trov konania spojených\ns právnym zastúpením.\n66. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§ 139\nods. 4 v spojení s ust. § 463 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}