{"guid": "8b549ebe-4ce5-49e5-92c0-00ae0b0d2896:aa2cb1ff-c0d8-4434-9230-94bc964659fe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5018200203.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/88/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/88/2019 z 30. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2021, sp. zn. 3Sžfk/88/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:5018200203.1", "identifikacne_cislo": "5018200203", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "datum_vydania": "2021-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa2cb1ff-c0d8-4434-9230-94bc964659fe", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5018200203.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5018200203.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5018200203.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžfk/88/2019\n5018200203\n30. 06. 2021\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2021:5018200203.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana\nRumanu (spravodajca) a sudkýň JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v\nprávnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): Pavel Hlaváč INPEX, Rakovo 179, Rakovo, IČO: 47 018\n771, právne zastúpený: JUDr. Martin Burian, Burian & partners, s.r.o., advokátska kancelária, Vojtecha\nTvrdého 819/1, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100770391/2018 zo dňa 16. apríla 2018,\nkonajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/56/2018-119\nzo dňa 22. mája 2019 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline č. k. 31S/56/2018-119 zo dňa 22. mája 2019 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej aj len ,,krajský súd“) podľa § 190 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n100770391/2018 zo dňa 16.04.2018 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“) spolu s rozhodnutím Daňový\núrad Žilina, pobočka Martin (ďalej aj len ,,správca dane“) č. 102205021/2017 zo dňa 18.10.2017 (ďalej\naj len ,,prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného\nodpočtu DPH v sume 74 989,20,- euro za zdaňovacie obdobie marec 2016.\n2. Správca dane na základe zistení uvedených v napadnutom rozhodnutí neuznal daňovému subjektu\nodpočítanie dane od dodávateľa spoločnosti EVNERRA s.r.o., Prievozská 38, Bratislava (ďalej aj\nlen ,,EVNERRA“) z faktúr: č. M2016007 zo dňa 16.03.2016 v celkovej sume 250 142,40,- euro z toho\nDPH 41 690,40,- euro, dátum dodania 16.03.2016 za dodávku tovaru: Samsung SSD EVO 500 GB\nv počte 1740ks a č. M2016008 zo dňa 31.03.2016 v celkovej sume 180 200,00,- euro z toho DPH\n31 200,00,- euro, dátum dodania 31.03.2016 za dodávku tovaru: PIRICOM Cleaning Software v počte\n8000ks. K faktúre č. M2016007 bol priložený Príjmový list č. 26038000000 od spoločnosti SCHENKER\ns.r.o., Kopčianska 94, Bratislava a k faktúre č. M2016008 - medzinárodný nákladný list č. SK0084688\nzo dňa 31.03.2016.\n3. Ďalej správca dane neuznal daňovému subjektu odpočítanie dane od dodávateľa od spoločnosti\nKH TRADE s.r.o., Hviezdoslavova 2101, Čadca (ďalej aj len ,, KH TRADE“) z faktúry č. 102016002\nzo dňa 10.03.2016 v sume 5 260,80,- euro, z toho DPH 876,80,- euro, s dátumom zdaniteľného\nplnenia 10.03.2016 za sprostredkovanie služby a z faktúry č. 102016003 zo dňa 31.03.2016 v sume\n\n10 522,80,- euro, z toho DPH v sume 1 753,80,- euro, s dátumom zdaniteľného plnenia 31.03.2016 za\nsprostredkovanie služby.\n4. Správca dane vo vzťahu k prevereniu dodávok od deklarovaného dodávateľa - EVNERRA pre\nodberateľa - sťažovateľa z výpovede Ondreja Kočika - bývalý konateľ EVNERRA zistil, že táto\nspoločnosť spolupracovala v období marec 2016 so spoločnosťou žalobcu na základe ústnej dohody,\ndoklady spoločnosti odovzdala jej účtovníčka Kriminálnemu úradu finančnej správy v máji 2016 a tovar\nspoločnosť EVNERRA obstarala od subdodávateľa - spoločnosti FAENA, Mliekarenská 8, Bratislava,\núhrady boli uskutočnené cez bankový účet Tatrabanky, tovar viezol konateľ osobne motorovým\nvozidlom do skladu spoločnosti D.B. SCHENKER. V čase realizácie predmetných obchodných transakcii\nnemala spoločnosť EVNERRA zamestnancov. Z dôvodu, že u daňového subjektu EVNERRA bola dňa\n10.11.2016 začatá daňová kontrola na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015\naž máj 2016, správca dane zaslal žiadosť o zaslanie informácií o prebiehajúcej daňovej kontrole v\ntejto spoločnosti a zistil, že daňový subjekt EVNERRA je osoba nekomunikujúca a nespolupracujúca\nso správcom dane, na adrese jej sídla sa nenachádzalo označenie uvedenej spoločnosti, výzva na\npredloženie dokladov sa vrátila s poznámkou poštového doručovateľa adresát je neznámy, predvolanie\nbývalého konateľa spoločnosti Ondreja Kočika zaslané na adresu trvalého bydliska sa vrátilo s\npoznámkou poštového doručovateľa adresát neznámy, novému konateľovi spoločnosti - Georgi Dragiev\nPenevovi občanovi Bulharskej republiky bolo zaslané predvolanie, uvedenú písomnosť prevzal, ale na\nústne pojednávanie sa nedostavil a so správcom dane nekomunikoval.\n5. V rámci preverenia subdodávateľa - FAENA jej zástupca uviedol, že FAENA dlhodobo obchoduje\nso spoločnou EVNERRA, odberateľské faktúry pre túto spoločnosť eviduje, daňové priznania a\nkontrolný výkaz podala, daň odviedla, nevedel však uviesť v akej výške, ďalej uviedol, že EVNERRA\nsi vyzdvihovala tovar v skladoch alebo dopravu zabezpečovala FAENA prostredníctvom prepravnej\nspoločnosti VRBEX s.r.o., platba bola prijatá prevodom na účet v Tatra banke a FAENA mala v čase\ndodania tovaru odberateľovi EVNERRA na sklade a v skladovej evidencii tovar v takom druhu a\npočte, ako bol odberateľovi fakturovaný. Tovar nakúpia a okamžite predajú, obchody sa realizujú na\nzáklade objednávky, zástupca nevedel uviesť konkrétne, kde bol predmetný tovar naložený, vyložený,\nskladovaný, ako to bolo v daných obchodoch, nevedel uviesť konkrétne osoby, ktoré boli zúčastnené\npri nakládke a vykládke tovaru, FAENA nevlastní hmotný ani nehmotný majetok a spoločnosť nemala\nv čase realizácie predmetných zdaniteľných obchodov zamestnancov. Konateľ FAENA sa nevedel\nvyjadriť k dodávateľovi tovaru z dôvodu, že nemal k dispozícií účtovné doklady spoločnosti. Správca\ndane na základe kontrolných výkazov daňového subjektu DELITEX s.r.o., Tajovského 5, Žilina (ďalej aj\nlen ,,DELITEX“) zistil, že v mesiaci marec 2016 bola spoločnosť DELITEX s.r.o. dodávateľom spoločnosti\nFAENA. DELITEX prijala tovar od spoločnosti BEIHIRSCH s.r.o., Konventná 625/7, Bratislava (ďalej aj\nlen ,, BEIHRSCH“).\n6. Vzhľadom na uvedené správca dane preveril obchodné spoločnosti DELITEX s.r.o. a BEIHRSCH\ns.r.o. V rámci preverovania vykonaného u daňového subjektu DELITEX správca dane zistil, že\nhlavným predmetom činnosti bol obchod s elektronikou, na konkrétny druh tovaru, s ktorým spoločnosť\nobchodovala si jej konateľ nespomínal a uviedol, že spoločnosť nakúpila tovar od dodávateľa\nBEIHIRSCH, pričom spoluprácu s touto spoločnosťou nadviazal na doporučenie, nespomína si koho,\nkomunikoval s občanom rumunskej národnosti v slovenskom jazyku, nespomína si, kedy sa stretli\nprvýkrát, tovar vozil sám, nespomína si presne na akom aute to bolo, účtovné doklady nevedel\npredložiť z dôvodu, že doklady zobral od účtovnej spoločnosti ADIKA s.r.o., Žilina, ktorá spracovávala\núčtovníctvo a odovzdal ho neznámej osobe, ktorá mu bola odporučená osobou, na meno ktorej si\ntiež nespomínal, zároveň nemal vedomosť o tom, kde sa doklady nachádzajú, nevedel uviesť akým\nspôsobom boli realizované úhrady za dodávky tovaru, tovar bol predaný odberateľovi FAENA. Ďalej\nuviedol, že spolupráca s odberateľmi vznikla na základe odporúčaní obchodných partnerov, komunikácia\nprebiehala s konateľkou spoločnosti na meno si nespomína, úhrady od odberateľa boli realizované\nbezhotovostne a DELITEX nevlastní majetok a v roku 2016 nemala žiadnych zamestnancov. V rámci\npreverovania spoločnosť BEIHIRSCH (ako dodávateľa DELITEX) príslušný správca dane opakovane\nzaslal tejto spoločnosti predvolanie, pričom v oboch prípadoch zásielka nebola prevzatá v úložnej lehote\nZásielka sa vrátila 07.09.2016 s poznámkou pošty zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Daňový\nsubjekt sa v stanovenom termíne na ústne pojednávanie nedostavil. Správca dane zaslal daňovému\nsubjektu opakované predvolanie. Zásielka sa dňa 05.10.2016 vrátila na daňový úrad s poznámkou pošty\nzásielka neprevzatá v odbernej lehote. Daňový subjekt sa v stanovenom termíne na ústne pojednávanie\n\nnedostavil. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I je súčasným konateľom\ndaňového subjektu BEIHIRSCH s.r.o. občan s deklarovaným sídlom trvalého pobytu v Rumunsku.\n7. Správca dane v rámci preverenia dodávok od deklarovaného dodávateľa - KH TRADE pre odberateľa\n- žalobcu zistil, že predmetom činnosti žalobcu bola strojárenská a zlievarenská činnosť a na základe\npredložených dokladov ku kontrole bolo zistené, že žalobca v období marec 2016 realizoval nákup\na predaj tovaru PIRICOM Cleaning Licence a SSD EVO 850 500 GB, nakúpil tovar od spoločnosti\nEVNERRA a následne bol tovar dodaný spoločnosti KUBEX s.r.o., V Olšinách č. 75, Praha (ďalej aj\nlen ,,KUBEX“). Žalobca uviedol, že obchodovanie s týmto druhom tovaru mu odporučil Bc. Z. E., ktorého\npovažoval za dôveryhodnú osobu, keďže sa s ním osobne poznal už dlho. Vyššie uvedené spoločnosti\nnepoznal dovtedy, kým mu ich oznámil Bc. E., okrem KUBEX, s ktorou už obchodoval v roku 2015. Bc. E.\nuviedol, že spoločnosť KH TRADE, v ktorej je jedným z konateľov sa zaoberala obchodom s elektronikou,\navšak nemala dostatok finančných prostriedkov tak oslovila žalobcu na realizáciu týchto obchodov. Na\nspoluprácu bola uzatvorená zmluva o sprostredkovaní zo dňa 01.02.2016. Obchod prebiehal tak, že Bc.\nE. zaslal prostredníctvom e-mailu druh tovaru, počet kusov, cenu za kus pri nákupe aj predaj tovaru,\nmeno a kontakty dodávateľov a odberateľov a pokyny, ako sa má firma zaregistrovať v SCHENKER,\nnásledne boli vyhotovené zálohové faktúry, úhrady boli realizované bezhotovostným prevodom. Tovar\nvždy dodávateľ dodal do skladových priestorov SCHENKER, odkiaľ bol po prijatí úhrady bol dodaný\nodberateľovi. Tovar nebol poistený, keďže dopravu do skladu zabezpečoval dodávateľ, zo skladu\nodberateľ a za skladovanie bola zodpovedá SCHENKER. K spôsobu výpočtu provízie sa vyjadril žalobca\naj Bc. E. totožne, keď uviedli, že výška odmeny bola stanovená - zisk z obchodnej transakcie sa delil\n50:50, po odpočítaní priamych nákladov súvisiacich k danému obchodnému prípadu. O výške nákladov\ninformoval žalobca elektronicky Bc. E., ktorý vykonal samotný výpočet provízie. K momentu vzniku\nnároku na províziu sa vyjadril žalobca, že tento nastal po zrealizovaní obchodu s daným tovarom t.\nj. nákup aj jeho následný predaj. Spoločnosť KH TRADE nevyvíjala len činnosť, aby mal záujemca\npríležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobu, ale stanovila osobu dodávateľa, odberateľa, druh tovaru, jeho\nnákupnú a predajnú cenu, termín dodania, termín vyhotovenia aj úhrady faktúry. Preverovaním správcu\ndane bola spochybnená aj dôveryhodnosť tretích osôb, ktoré boli sprostredkované spoločnosťou KH\nTRADE s.r.o.\n8. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že žalobca nepreukázal oprávnenosť\nodpočítania DPH z predmetných faktúr. Porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti\nna § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len ,,zákon č.\n222/2004 Z. z.“), pretože v prípade predmetných dodávateľských faktúr sa nepreukázalo, že plnenie\nuvedené na týchto faktúrach bolo spoločnosťou EVNERRA a KH TRADE reálne dodané. K žalobnej\nnámietke, že kontrolórka Ing. Miroslava Rosoňová počas prerušenia kontroly na základe nezákonne\nzískaných dôkazov zásadným spôsobom zasiahla do práv a právom chránených záujmov daňového\nsubjektu krajský súd uviedol, že žalobca neuviedol konkrétne nezákonné dôkazy, ktoré boli takýmto\nspôsobom zabezpečené a ďalej, že procesné pochybenie správneho orgánu nie je takou vadou konania,\nktorá mohla mať vplyv na jeho zákonnosť.\n9. Krajský súd uviedol, že ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru\nopatrnosti, preberá tak na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno\na toto bremeno neunesie. Z administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že spoločnosť\nEVNERRA nemala potrebné personálne a pracovné kapacity k tomu, aby dokázala zabezpečiť\nfakturované plnenia, pričom pokiaľ išlo o existenciu fakturovaného tovaru, spoločnosť SCHENKER\npotvrdila, že v sklade sa nachádzal nejaký tovar pre odberateľa Pavla Hlaváča, ale nepotvrdila, že\ntento tovar dodala obchodná spoločnosť EVNERRA. K žalobnej námietke, že sprostredkovanie potvrdil\ndodávateľ tovaru, odberateľ tovaru a kontrolovaný daňový subjekt i samotný sprostredkovateľ krajský\nsúd uviedol, že v konaní sa nepreukázalo, že spoločnosť KH TRADE s.r.o. vyvíjala činnosť, aby mal\nzáujemca príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou, ale stanovila aj osobu dodávateľa, odberateľa,\ndruh tovaru, jeho nákupnú, predajnú cenu, termín dodania, termín vyhotovenia a úhrady faktúry.\nPreverovaním správcu dane bola spochybnená i dôveryhodnosť tretích osôb, ktoré boli sprostredkované\nspoločnosťou KH TRADE s.r.o., KUBEX s.r.o. a EVNERRA s.r.o.\n10. Krajský súd poukázal na to, že účelom dokazovania v daňovom konaní je zistiť, čo najúplnejšie\nskutočnosti, ktoré sú nevyhnuté pre správcu dane, pričom na tomto základe a v zmysle § 24 ods. 2\nzákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n\n(ďalej aj len ,,daňový poriadok“), vedie správca dane dokazovanie, pričom nie je viazaný návrhmi\ndaňových subjektov. Dôkazné bremeno je však na daňovom subjekte, pričom dokazovanie zo strany\nsprávcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom,\nkeďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly správca dane preveruje\nzáklad dane alebo iné skutočností rozhodujúce pre správne určenie dane. Krajský súd konštatoval,\nže podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.\nz. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet, pričom\nv prejednávanej veci sa v prípade sporných dodávateľských faktúr nepreukázalo, že tovar a služby\nboli dodané. K tomu ďalej uviedol, že tieto dodávateľské faktúry nepreukazujú splnenie vecných a\nformálnych podmienok vzniku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty, preto nemožno aplikovať\nžalobcom zmienenú judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11. Krajský súd konštatoval, že pre\nzáver o nepriznaní práva na odpočítanie dane z dôvodu neunesenia dôkazného bremena postačuje\ndôvodné spochybnenie dôkazov o dodaní tovaru (služby). Ďalej uviedol, že v tomto prípade faktúry\nsíce vyhotovené boli, ale nebolo preukázané (resp. bolo pochybné), že tovar a služby na nich uvedené\nvykonal vystaviteľ faktúry a teda tvrdenou a nepreukázanou skutočnosťou bolo dodanie tovarov a služieb\ndodávateľom. K priznaniu práva na odpočet DPH žalobcovi bráni skutočnosť, že neuniesol dôkazné\nbremeno na preukázanie skutočného prijatia služieb deklarovaných na sporných faktúrach.\n11. Krajský súd v nadväznosti na uvedené opätovne pripomenul, že dôkazné bremeno o reálnom\ndodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu, pričom uviedol, že samotné preukázanie\ndodávok tovaru a služieb len faktúrami a iným listinným dôkazom nie je postačujúce, pretože faktúra\nje relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne\nreálne plnenie. Krajský súd ďalej uviedol, že doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na\nmateriálnom podklade a ako právna skutočnosť byť aj preukázané, pričom v tejto súvislosti poukázal\nna rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR\nč. k. III. ÚS 78/2011-17, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné\nbremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si zákonom stanovených\na splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto\nje jeho povinnosť preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za podmienok stanovených v zákone a,\nže v daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, teda správca dane nevyhľadáva dôkazy, ktoré má\npredložiť daňový subjekt, ale platí zásada prejednacia, čo znamená, že správca dane overí a prejedná\ndôkazy predložené daňovým subjektom.\n12. K východiskám vyplývajúcim z judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-354/03, C-353/03 a C-484/03)\nkrajský súd uviedol, že tieto sa týkajú len uplatnenia nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných\nk dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté a s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ\nich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tiet osoby o podvodom konaní nevedeli alebo\nnemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu\nna správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov a nie na základe\njudikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Poukázal na to, že Súdny dvor taktiež vo svojej judikatúre\npripúšťa, že nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré\nmožno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho\núčasti na daňovom podvode (rozsudky ESD C-409/04, C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno v tom\nktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH, aby jej plnenia\nneboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu závisí predovšetkým od okolností\ntoho, ktorého prípadu vo veci samej. V prvom rade žalobca musí preukázať oprávnenosť žiadosti o\nvrátenie nadmerného odpočtu DPH, pričom skutočnosti uvedené v tejto žiadosti správca dane následne\npreveruje tak, ako je vyššie uvedené. Nepostačuje, keď daňový subjekt preukáže dodanie tovaru len\nprostredníctvom faktúr, avšak pre úspešné uplatnenie nároku na odpočet DPH je potrebné zo strany\ndaňového subjektu preukázať, že k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov došlo.\n13. Krajský súd konštatoval, že záver, ktorý správca dane zo skutkových okolností urobil a žalovaný\nustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi\nustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania bolo podľa krajského súdu zrejmé, že\nžalobcom predloženými daňovými dokladmi predovšetkým vo svetle kontrolných zistení absentuje\nreálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných\nzdaniteľných plnení osobami, na základe ktorej si žalobca uplatnil právo na vrátenie dane a bolo\npotrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou\n\nstarostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti za účelom zabránenia tomu, že reálne\nuskutočnenie zdaniteľných obchodov bude spochybnené.\n14. Žalobca ako sťažovateľ zastúpený advokátskou kanceláriou, podal včas kasačnú sťažnosť z\ndôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby zmenil napadnutý rozsudok krajského\nsúdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec\nvráti na ďalšie konanie. Sťažovateľ namietal, že krajský súd vyhodnotil ako irelevantné rozhodnutie\nDaňového úradu Žilina, pobočky Martin č. 100780335/2019 zo dňa 03.04.2019, ktoré bolo vydané\nvo vzťahu k dani z príjmov, a v ktorom bolo posudzované aj dodanie tovaru od EVNERRA, ktoré\nbolo v tomto prípade uznané ako existujúce a preukázateľné zdaniteľné plnenie. Uviedol, že krajský\nsúd zamietnutie žaloby odôvodnil výlučne argumentáciou o irelevancii rozhodnutia Daňového úradu\nŽilina, pobočky Martin č. 100780335/2019 zo dňa 03.04.2019 na prejednávanú vec. V tejto súvislosti\nnamietal odlišnosť v stručnom ústnom odôvodnení napadnutého rozsudku a písomnom vyhotovení\nnapadnutého rozsudku, keďže podľa sťažovateľa v ústnom odôvodnení napadnutého rozsudku krajský\nsúd neodôvodnil, prečo by dôvodom zamietnutia žaloby malo byť nepreukázanie dodania tovaru.\nSťažovateľ považoval napadnutý rozsudok za arbitrárny, keďže podľa neho krajský súd neodôvodnil svoj\nzáver o tom, že sťažovateľ nepreukázal, že plnenie uvedené na sporných faktúrach bolo spoločnosťami\nEVNERRA a KH TRADE reálne dodané. Poukázal na rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočky\nMartin č. 100780335/2019 zo dňa 03.04.2019 a na to, že dodanie tovaru potvrdil dodávateľ EVNERRA a\nsťažovateľ, ďalej, že k uvedenému boli predložené písomné doklady vzťahujúce sa na dodanie (príjmový\nlist, medzinárodný nákladný list). K existencii tovaru uviedol, že táto bola potvrdená skladovou evidenciou\nSCHENKER a jej zamestnancami a listinnými dôkazmi. Za dôkaz sťažovateľ považoval aj potvrdenie\nspolupráce v kontrolovanom období marec 2016 a potvrdenie vystavených faktúr odberateľomspoločnosťou KUBEX. Ďalej sťažovateľ v súvislosti so sprostredkovaním tovaru poukázal na to, že\ntoto potvrdil dodávateľ a odberateľ tovaru a súčasne ho preukazujú listinné dôkazy. Vo vzťahu miere\nzodpovednosti v rámci obchodovania namietal, že jediný spôsob preverovania dodávateľa spočíval v\noverení si toho, či nie je v zozname daňových dlžníkov. Podľa sťažovateľa dostatočne preukázal dodanie\ntovaru. Sťažovateľ taktiež v súvislosti s napadnutým rozsudkom namietal odklon od ustálenej praxe\nkasačného súdu a judikatúry Súdneho dvora EÚ a k tomu poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu SR napr. vo veciach sp. zn. 5Sžf/17/2015, 3Sžf/1/2010, 4Sžfk/16/2010 a rozhodnutia Súdneho\ndvora EÚ napr. vo veciach C-354/03, C-353/03, C-484/03. Sťažovateľ namietal porušenie princípu\nprávnej istoty a predvídateľnosti práva, pričom v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Daňového\núradu Žilina, pobočky Martin č. 100780335/2019 zo dňa 03.04.2019, kedy príslušný správca dane uznal\ntotožný tovar ako daňový výdavok vo vzťahu k dani z príjmov.\n15. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil so závermi krajského súdu, uvedenými v\nnapadnutom rozsudku.\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a dospel k záveru,\nže kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju zamietol podľa § 461 SSP.\n17. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku krajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu\na konštatuje, že nie je dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku.\n18. Kasačný súd považuje za kľúčové pre prejednávanú vec posúdenie otázky splnenia hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie si odpočtu DPH v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1\npísm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.\n19. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, právo odpočítať daň z tovaru\nalebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n\n20. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, platiteľ môže odpočítať\nod dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako\nplatiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená\niným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n21. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, právo na odpočítanie\ndane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru\nod platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n22. Kasačný súd má za preukázané skutkové okolnosti zistené správcom dane, pričom v tejto súvislosti\npoukazuje najmä na to, že správca dane v rámci daňovej kontroly u sťažovateľa vykonal rozsiahle\nšetrenie celého reťazca dodávateľov. Kasačný súd poukazuje na zistenia správcu dane a najmä na to, že\npriamy dodávateľ žalobcu - spoločnosť EVNERRA nemala potrebné personálne a pracovné kapacity k\ntomu, aby dokázala zabezpečiť fakturované plnenia, čo predstavuje významnú indíciu, ktorá je spôsobilá\nspochybniť hodnovernosť tvrdení o tom, že sa fakturované obchody reálne uskutočnili tak, ako je\ndeklarované na faktúre a to najmä vo vzťahu k osobe, ktorá je na faktúre uvedená ako dodávateľ žalobcu.\nKasačný súd ďalej uvádza, že pokiaľ ide o existenciu fakturovaného tovaru, spoločnosť SCHENKER,\nktorá mala mať fakturovaný tovar skladovaný vo svojich priestoroch (skladoch) síce potvrdila, že v\nsklade sa nachádzal nejaký tovar pre odberateľa Pavla Hlaváča, ktorý bližšie nešpecifikovala, ale\nnepotvrdila, že tento tovar dodala obchodná spoločnosť EVNERRA. Kasačný súd je toho názoru, že hoci\nsprostredkovanie potvrdil dodávateľ tovaru, odberateľ tovaru ako aj žalobca, s poukazom na ostatné\nzistenia správcu dane sa v konaní hodnoverným spôsobom nepreukázalo, že spoločnosť KH TRADE\ns.r.o. vyvíjala činnosť, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou, ale stanovila\naj osobu dodávateľa, odberateľa, druh tovaru, jeho nákupnú, predajnú cenu, termín dodania, termín\nvyhotovenia a úhrady faktúry, čo naznačuje, že nešlo o sprostredkovanie (predmet fakturovaného\nplnenia). Reálne uskutočnenie fakturovaných plnení nebolo dostatočne preukázané ani predložením\ndokladov, keďže v prípade priameho dodávateľa a subdodávateľov tieto nebolo možné zabezpečiť.\n23. V nadväznosti na uvedené kasačný súd poukazuje na to, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1\na 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich\nbezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, ani pri\nvzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho\nzdaniteľné plnenie. Preto sa požaduje preukázanie ich existencie a ich splnenie. Daňový subjekt, v\ntomto prípade sťažovateľ musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené,\ntovar alebo služby reálne dodané v deklarovanom množstve a v čase a spôsobom deklarovaným na\ndaňových dokladoch, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Daňový subjekt má v tejto súvislosti\npovinnosť účtovať a viesť evidenciu, preto sa na tieto skutočnosti vzťahuje jeho dôkazná povinnosť.\nZásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu\ndane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového\nsubjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.\nV nadväznosti na uvedené kasačný súd konštatuje, že napriek tomu, že sťažovateľ predložil formálne\ndoklady, tieto ešte samy o sebe nepreukazujú splnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 49\nods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. Z citovaných ustanovení vyplýva,\nže daňový subjekt je povinný na jednej strane predložiť formálne doklady, avšak zároveň je povinný a\nv tomto smere aj znáša dôkazné bremeno, preukázať, že zdaniteľné obchody, tak ako sú deklarované\npredmetnými formálnymi dokladmi sa aj reálne uskutočnili, tak ako je uvedené na faktúre. Dôkazné\nbremeno v tomto prípade zaťažuje daňový subjekt-sťažovateľa a na podklade vykonaného dokazovania\na zistení daňových orgánov uvedených v bodoch 4 až 7 tohto rozsudku, možno konštatovať, že toto\nsťažovateľ neuniesol.\n24. K námietke nesúladu ústneho odôvodnenia s písomným vyhotovením napadnutého rozsudku\nkasačný súd konštatuje, že viazanosť súdu vyhláseným rozsudkom predovšetkým znamená viazanosť\nvýrokom, keďže obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Napriek tomu,\nže zákon ukladá súdu po vyhlásení rozsudku tento aj odôvodniť, z povahy veci vyplýva, že ústne\nodôvodnenie v zásade nebude doslovne totožné s odôvodnením uvedeným v písomnom vyhotovení\nrozsudku. Uvedená skutočnosť neznamená, že súd sa môže v odôvodnení písomného vyhotovenia\nrozsudku ľubovoľne odchýliť od odôvodnenia uvedeného ústne po vyhlásení rozsudku. Kasačný súd\n\npo vypočutí zvukového záznamu z vyhlásenia napadnutého rozsudku krajského súdu konštatuje, že\nv prejednávanej veci sa pri písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku krajský súd neodchýlil od\nústneho odôvodnenia v tej časti odôvodnenia, v ktorej priamo odpovedá na kľúčovú otázku, ktorou je\nsplnenie resp. nesplnenie podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) a §\n19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Kasačný súd konštatuje, že časť ústneho odôvodnenia, ktorú súd\nvenoval zdôvodneniu toho, prečo neakceptoval ako dôkaz rozhodnutie správcu dane č. 100780335/2019\nzo dňa 03.04.2019, vydaného v súvislosti s kontrolou dane z príjmov právnickej osoby nadväzovala na\nbezprostredne predchádzajúce vyjadrenie sa právneho zástupcu sťažovateľa, ktorý argumentoval vo\nvzťahu k existencii tovaru práve citovaným rozhodnutím správcu dane. Išlo tak o vyjadrenie sa nad rámec\nodpovede na kľúčovú otázku, v rámci ktorej krajský súd konštatoval porušenie podmienok uvedených v\n§ 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., čomu následne\nkorešponduje aj písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. V danom prípade tak nemožno uvedené\nvnímať ako rozpor medzi ústnym odôvodnením napadnutého rozsudku a písomným odôvodnením, ktorý\nby bol priamo spojený so zákonným dôvodom rozhodnutia o predmete konania.\n25. Kasačný súd konštatuje, že krajský súd sa s prejednávanou vecou sa dostatočne vysporiadal,\nracionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové a právne závery, a preto sa kasačný súd\nv plnej miere stotožňuje s odôvodnením krajského súdu a kasačnú sťažnosť zamieta ako nedôvodnú\npodľa § 461 SSP.\n26. O trovách kasačného konania rozhodol podľa podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1\nSSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom\nkonaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n27. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}