{"guid": "0fd1ea87-4b07-4053-a952-7b8a20b44c4e:dd61704a-6871-4620-8720-90e38d5eaffe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5018200113.1", "spisova_znacka": "1KO/7/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1KO/7/2020 z 25. 5. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2021, sp. zn. 1KO/7/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:5018200113.1", "identifikacne_cislo": "5018200113", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Mária Trubanová, PhD", "sudca_id": 297, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-maria-trubanova-phd-297", "datum_vydania": "2021-05-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodstránené podmienky konania"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-30.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 30 ods. 1 písm. g) SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-30.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-30.odsek-2", "nazov": "§ 30 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-30.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-81.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-81.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-81"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-83.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 83 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-83.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-83"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-83.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 83 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-83.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-83"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-84.odsek-1", "nazov": "§ 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-84.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-84"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-124.odsek-3", "nazov": "§ 124 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-124.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/410/#paragraf-119", "nazov": "§ 119 zákona č. 410/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/410/#paragraf-119", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/410-1991/paragraf-119"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-30", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-81", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-83", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-84", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-124", "/SK/ZZ/1991/410#paragraf-119"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd61704a-6871-4620-8720-90e38d5eaffe", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5018200113.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5018200113.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5018200113.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1KO/7/2020\n5018200113\n25. 05. 2021\nJUDr. Mária Trubanová\nECLI:SK:NSSR:2021:5018200113.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v kompetenčnom senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra\nMelichera a sudcov JUDr. Ľubora Šeba, JUDr. Márie Trubanovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa), JUDr.\nZdenky Reisenauerovej, JUDr. Violy Takáčovej, PhD., JUDr. Petry Príbelskej, PhD., JUDr. Miroslavy\nJanečkovej, v právnej veci žalobcu A. M., bývajúceho v Z., H. XXXX/XX, proti žalovanému Generálnemu\nriaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia, so sídlom v Bratislave,\nŠagátova 1, o podaní žalobcu z 11. marca 2018 proti rozhodnutiu žalovaného z 22. februára 2018 č.\nGR ZVJS-d-11701/14-2018, pôvodne vedenom na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 26Sa/11/2018,\nna návrh žalovaného v spore o právomoc medzi Krajským súdom v Žiline a Generálnym riaditeľstvom\nZboru väzenskej a justičnej stráže, Útvarom sociálneho zabezpečenia, takto\nrozhodol:\nNa prejednanie a rozhodovanie veci pôvodne vedenej na Krajskom súde v Žiline pod\n26Sa/11/2018 je daná právomoc súdu.\n\nsp. zn.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline\nz 28. januára 2020 sp. zn. 26Sa/11/2018 z r u š u j e.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca podal 07. februára 2018 na Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej aj\n„GR ZVJS“) žiadosť zo dňa 5. februára 2018 „o uvoľnenie a doplatenie výsluhového príspevku“, ktorého\nvyplácanie mu bolo zastavené rozhodnutím žalovaného č. GR ZVJS - 11701/30-2000 z 12. júna 2000\nodvolávajúc sa na ustanovenie zákona č. 73/1998.\nŽalovaný rozhodnutím z 22. februára 2018 č. GR ZVJS-d-11701/14-2018 konanie o tejto žiadosti podľa\nustanovenia § 30 ods. 1 písm. g/ zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v spojení\ns § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov zastavil. Podanie\n(žiadosť žalobcu) žalovaný posúdil ako oneskorene podané odvolanie, ktoré bolo potrebné preskúmať\nv zmysle § 60 správneho poriadku, či nejde o podanie mimoriadneho opravného prostriedku. Žalovaný\nvšak zistil, že žalobca podal voči tomu istému rozhodnutiu správnu žalobu, ktorú má prejednať Krajský\nsúd v Žiline, čo považoval za prekážku konania v zmysle ustanovenia § 30 ods. 1 písm. g/ správneho\nporiadku a konanie zastavil. V poučení uviedol, že podľa § 30 ods. 2 správneho poriadku sa proti tomu\nrozhodnutiu nemožno odvolať, ale je preskúmateľné súdom.\nProti tomuto rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 14. marca 2018 na GR ZVJS „odvolanie“ (ďalej\naj podanie „žalobcu zo dňa 11. marca 2018“) adresované Ministerstvu spravodlivosti SR - ministerke\nspravodlivosti. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V\nodôvodnení uviedol, že mimoriadny opravný prostriedok nepodal, ani nič podobné nežiadal. Požiadal\no uvoľnenie a doplatenie vyplácania výsluhového príspevku. Poukázal na ustanovenia §§ 53 a 57 ods.\n1 správneho poriadku a §§ 84 ods. 3 a 84 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z., podľa ktorých\nje zákonným právom účastníka podať odvolanie. Poznamenal, že nemožno jeho žiadosť posudzovať\npodľa správneho poriadku. Doplnil, že na správnom súde podal žalobu proti žalovanému pre porušenie\nzákladných práv a slobôd a antidiskriminačného zákona.\n\nListom z 26. marca 2018 postúpil žalovaný toto odvolanie žalobcu Krajskému súdu v Žiline. S odvolaním\nsa na podanú správnu žalobu v tej istej veci poukázal na svoj postup v zmysle § § 30 ods. 1 písm. g/\nsprávneho poriadku a na nemožnosť podať voči napadnutému rozhodnutiu odvolanie. Preto považoval\n„odvolanie“ žalobcu za správnu žalobu v sociálnych veciach.\nKrajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 26 Sa/11/2018 z 28. januára 2020 konanie zastavil, vec postúpil\nGR ZVJS, Útvaru sociálneho zabezpečenia ako orgánu, do ktorého právomoci patrí vec rozhodnúť\na rozhodol o trovách konania. Dôvodil, že žalobca bol nesprávne poučený o nemožnosti podania\nodvolania proti predmetnému rozhodnutiu a o jeho preskúmateľnosti súdom. Považoval za nepochybné,\nže odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dávke podľa § 31, § 81 ods. 3, § 83 ods. 1 písm. a) zákona č.\n328/2002 Z.z., proti ktorému je prípustné odvolanie podľa § 84 ods. 3 tohto zákona. V zmysle zásady\nlex specialis (zákon č. 328/2002 Z.z.) derogat legi generali (správny poriadok), je potrebné postupovať\npodľa § 84 ods. 3 zákona č. 328/2002. Predmetné podanie nie je správnou žalobou, ale odvolaním.\nŽalovaný, ktorému správny súd vec postúpil, s postúpením nesúhlasil a listom zo 7. februára 2020\npredložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a navrhol, aby rozhodol, že vo\nveci je daná právomoc súdu. Konanie bolo podľa žalovaného jednoinštančné (§ 30 ods. 2 správneho\nporiadku). Žalobca nežiadal preskúmať rozhodnutie mimoriadnym opravným prostriedkom. Napadnuté\nrozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu a jeho poučenie je správne. Tvrdí, že je neprípustné, ak\nten istý súd tvrdí o napadnutom rozhodnutí v prejednávanej veci (26 Sa/11/218), že nie je preskúmateľné\nsúdom a v inom konaní (24 Sa/12/2019 - žaloba bola podaná oneskorene), že je preskúmateľné.\nSprávny súd nesprávne posúdil subsidiaritu správneho poriadku a zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom\nzabezpečení vojakov a policajtov. Taktiež nesprávne správny súd posudzoval nárok žalobcu podľa §\n31 zákona č. 328/2002 Z.z. ako výsluhový príspevok, pričom jemu vznikol nárok na dávku sociálneho\nzabezpečenia, príspevok za službu podľa ustanovenia § 119 a nasl. zákona. č. 410/1991 Zb. Žalobca\nsám vylúčil, že by šlo o mimoriadny opravný prostriedok, preto bolo treba podanie posudzovať ako\nsprávnu žalobu.\nKompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súdu\npríslušného na rozhodnutie o právomoci (§ 11 Civilného sporového poriadku, ďalej aj „C.s.p.“) po\nprejednaní veci bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že táto vec patrí do právomoci súdu. Na\nodôvodnenie uvádza nasledovné:\nŽalobca sa v predmetnej veci obrátil na žalovaného, aby si uplatnil nárok\nna výsluhové\nzabezpečenie ako bývalého príslušníka ZVJS. Dňa 12. marca 1997 žalovaný vydal rozhodnutie č. GR\nZVJS-11701/30-97 podľa § 119 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného\nzboru Slovenskej republiky a udelil žalobcovi príspevok za službu (bolo možné podať odvolanie).\nRozhodnutím č. GR ZVJS-11701_30-2000 zo dňa 12. júna 2000 žalovaný podľa § 212 ods. 1 zák.\nč. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru\nväzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, zastavil výplatu výsluhového\npríspevku za službu. Proti tomu rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie, žalobca ho však nepodal.\nNeskôr sa žalobca viackrát pokúšal toto rozhodnutie zvrátiť žalobami na správnych súdoch, ale\nvzhľadom k tomu, že nepodal riadny opravný prostriedok, nebolo možné jeho žalobu na správnom súde\nprejednať (pozri uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 27 Sa/15/2017 a najvyššieho súdu sp. zn.\n7 Sžk/163/2018).\nŽalobca neskôr žiadosťou zo dňa 5. februára 2018 požiadal žalovaného o uvoľnenie vyplácania a\ndoplatenie „výsluhového dôchodku“. Žalovaný zastavil konanie o tejto žiadosti podľa § 30 ods. 1 písm. g)\nsprávneho poriadku, z dôvodu paralelne prebiehajúceho konania na súde. Podľa poučenia proti tomuto\nrozhodnutiu nebolo možné podať odvolanie, ale bolo preskúmateľné súdom. Proti tomuto rozhodnutiu\npodal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný posúdil ako správnu žalobu a vec postúpil na rozhodnutie\nKrajskému súdu v Žiline. Ten konanie zastavil a vec žalovanému vrátil, pretože podľa názor súdu ide o\nodvolanie, ktoré je prípustné. Žalovaný následne predložil vec kompetenčnému senátu najvyšiemu súdu.\nAko vyplýva z vyššie uvedeného, predmetom konania kompetenčného senátu v tejto veci je rozhodnúť,\nktorý štátny orgán je oprávnený rozhodnúť o „odvolaní“ žalobcu voči rozhodnutiu GR ZVJS Útvaru\nsociálneho zabezpečenia z 22. februára 2018 č. GR ZVJS-d-11701/14-2018. Rozhodujúcou otázkou sa\njaví, či posudzovať podanie ako správnu žalobu, keďže podľa GR ZVJS odvolanie nie je prípustné a\nvo veci mal konať súd, alebo prisvedčiť názoru správneho súdu, že záver GR ZVJS o neprípustnosti\nodvolania nie je správny, a „odvolanie“ má prejednať odvolací administratívny orgán, ktorým by malo\nbyť Ministerstvo spravodlivosti SR.\nPodľa § 30 ods. 1 písm. g/ správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že pred podaním\nnávrhu vo veci začal konať súd, ak osobitný zákon neustanovuje inak.\n\nPodľa § 30 ods. 2 správneho poriadku proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b),\nc), f), g) a h) sa nemožno odvolať.\nPodľa § 81 ods. 3 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. dávky výsluhového zabezpečenia priznáva, zvyšuje,\nznižuje, vypláca, zastavuje a odníma policajtovi a pozostalým po ňom útvar sociálneho zabezpečenia\nministerstva.\nPodľa § 83 ods. 1/ písm. a) a d) zákona č. 328/2002 Z.z. sa na žiadosť poskytujú výsluhový príspevok\na výsluhový dôchodok.\nPodľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia\nsa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 84 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. proti rozhodnutiu orgánov uvedených v § 80 až 82 o dávkach\nalebo službách sociálneho zabezpečenia uvedených v § 83 možno podať písomné odvolanie do 15 dní\nod doručenia rozhodnutia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.\nŽalovaný zastavil konanie podľa ustanovenia § 30 ods. 1 písm. g/ správneho poriadku, proti ktorému\npodľa ustanovenia § 30 ods. 2 nie je prípustné odvolanie. Postupoval podľa zákona č. 328/2002\nZ.z., ktorý v § 84 ods. 1 odkazuje na použitie správneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.\nUstanovenie § 84 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. síce proti rozhodnutiu žalovaného o dávkach alebo\nslužbách sociálneho zabezpečenia uvedených v § 83 umožňuje podať odvolanie, avšak predmetné\nustanovenie sa podľa žalovaného na predmetné konanie nevzťahuje. Podľa žalovaného totiž dávka, o\nktorej sa konalo, nie je dávkou vymenovanou § 83 ods. 1 (§ 31). Žalovaný ďalej dôvodí, že zákon č.\n328/2002 Z.z. neprebral dávky, ktoré k účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. neboli vyplácané.\nPo preskúmaní predmetnej právnej úpravy dospel kompetenčný senát k záveru, že tvrdeniu žalovaného\no neprípustnosti odvolania možno prisvedčiť. Žalovaný môže v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR konať\nlen na základe ústavy a spôsobom a v rozsahu podľa platného a účinného zákona, preto bolo správne,\nže postupoval podľa zákona č. 328/2002 Z.z. a nie niektorého zo starších predpisov, ktoré upravovali\npríspevky vyplácané žalobcovi v minulosti. Žalobca v minulosti poberal príspevok za službu podľa\nustanovenia § 119 a nasl. zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného\nzboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (zrušený zákonom č. 73/1998 Z.z. o štátnej\nslužbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej\nstráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, ktorý zákon bol zmenený zákonom č. 328/2002 Z.z. o\nsociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným od 1. júla\n2002) a obnovenia tohto vyplácania sa domáha v predmetnej veci. Prechodné ustanovenie § 124 ods. 3\nv súčasnosti účinného zákona č. 328/2002 Z.z. uvádza, že príspevky za službu, na ktoré vznikol nárok\npodľa § 119 až 122 zákona č. 410/1991 Zb. a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú\nza výsluhové dôchodky podľa tohto zákona (...). Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 124 ods. 3\npríspevok za službu, ktorý bol pôvodne priznaný žalobcovi a obnovenia vyplácania a doplatenia ktorého\nsa domáha podanou žiadosťou, by mohol byť považovaný za výsluhový dôchodok podľa v súčasnosti\nplatného zákona č. 328/2002 Z.z. Prechodné ustanovenie však použitie v súčasnosti platného zákona\nobmedzuje na nároky, ktoré v čase jeho nadobudnutia účinnosti trvali. Právoplatným rozhodnutím č.\nGR ZVJS-11701_30-2000 z 12. júna 2000 bola výplata príspevku za službu žalobcovi zastavená. V\nčase, keď zákon č. 328/2002 Z.z. nadobudol účinnosť (1. júla 2002), tento nárok netrval, nie je teda\nnaplnená podmienka trvania nároku podľa ustanovenia § 124 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. Príspevok\nza službu žalobcu, ktorého sa domáha v tomto konaní, nemožno preto považovať za dávku sociálneho\nzabezpečenia podľa § 83 ods. 1 (§31) zákona č. 328/2002 Z.z. a ani ustanovenie § 84 ods. 3 zákona\nč. 328/2002 Z.z., ktoré pri rozhodovaní o týchto dávkach umožňuje podať odvolanie, v predmetnej veci\npoužiť nemožno. Týkalo sa totiž len dávok, nárok na vyplácanie ktorých v čase nadobudnutia účinnosti\nzákona č. 328/2002 Z.z. trval. V tom čase bola už výplata príspevku za službu žalobcovi zastavená.\nZáver Krajského súdu v Žiline, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dávke podľa ustanovenia § 31,\n§ 81 ods. 3, § 83 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. a do úvahy prichádza prípustnosť odvolania\npodľa ustanovenia § 84 ods. 3 tohto zákona, preto nie je správny.\nNaviac je otázne, či v predmetnej veci vôbec možno poukazovať na ustanovenie § 84 ods. 3 zákona\nč. 328/2002 Z.z., nakoľko nebolo rozhodnuté o dávkach alebo službách sociálneho zabezpečenia\nuvedených v § 83 menovaného zákona. V predmetnej veci žalovaný správny orgán postupom podľa §\n84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v spojení § 30 ods. 1 písm. g/ správneho poriadku zastavil konanie\nz dôvodu, že vo veci začal konať súd. Tu možno poukázať na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7\nSžsk/1/2020, kde najvyšší súd rozhodoval v situácií, kedy bolo konanie rovnako v zmysle správeho\nporiadku zastavené. Podľa uznesenia sp. zn. 7Sžsk/1/2020 žalobcom namietané ustanovenie § 84 ods.\n3 zákona č. 328/2002 Z.z. nemožno na prejednávanú vec aplikovať, nakoľko nebolo rozhodnuté vo veci\nsamej, t.j. nebolo rozhodnuté o dávkach alebo službách sociálneho zabezpečenia uvedených v § 83\n\nmenovaného zákona. V tejto veci (sp. zn. 7 Sžsk/1/2020) žalovaný správny orgán postupom podľa § 84\nods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v spojení s § 30 ods. 1 písm. f/ správneho poriadku zastavil konanie z\ndôvodu, že vo veci začal konať iný príslušný správny orgán.\nS ohľadom na ustanovenie § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. a vyššie uvedené možno vysloviť záver,\nže postup žalovaného, keď aplikoval ustanovenie § 30 ods. 2 správneho poriadku bol správny a proti\njeho rozhodnutiu odvolanie prípustné nebolo, keďže nemožno použiť ustanovenie § 84 ods. 3 zákona\nč. 328/2002 Z.z.\nSamotné ustálenie prípustnosti odvolania v predmetnej právnej veci a s tým súvisiaceho správneho,\nči nesprávneho obsahu poučenia o opravnom prostriedku v ňom inkorporovanom, však samo osebe\nneodpovedá na otázku, či odvolanie, ktoré podal žalobca, je odvolaním (aj keď prípadne neprípustným)\nalebo správnou žalobou, pričom odpoveď na túto otázku vyrieši aj otázku právomoci, ktorá je predmetom\ntohto konania. Inými slovami povedané, je možné považovať odvolanie podané proti rozhodnutiu orgánu\nverejnej správy, proti ktorému nie je prípustné, automaticky za správnu žalobu, zakladujúcu právomoc\nsprávneho súdu konať?\nKonanie v správnom súdnictve je prostriedkom ultima ratio (posledný, krajný prostriedok), a teda ochrana\npráv a oprávnených záujmov účastníkov právnych vzťahov súdom nastupuje až po zlyhaní všetkých\nzákonných prostriedkov nápravy v rámci správneho konania. Uvedené je zrejmé z celej konštrukcie\nSprávneho súdneho poriadku, keď zákon napríklad požaduje vyčerpanie žalobcovi prípustných\nopravných prostriedkov, vylučuje zo súdneho prieskumu rozhodnutia správnych orgánov predbežnej\npovahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, ale tiež upravuje možnosť súdu zrušiť\naj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré\nmu predchádzalo. Správne súdy teda preskúmavajú až konečné rozhodnutie správnych orgánov - bez\nohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, respektíve postupmi správnych orgánov sa zaoberajú\naž v rámci preskúmania napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd v zásade preskúmava\nakýkoľvek akt správneho orgánu, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého\nvydanie môže ukrátiť žalobcu na právach, respektíve ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu.\nV danej súvislosti treba pripomenúť ústavnoprávne korene princípu ultima ratio, keď síce podstatou\nsprávneho súdnictva je ochrana základných práv a slobôd jednotlivca pred svojvôľou štátu a jeho\nvýkonnej moci zverenej správnym orgánom, avšak správny súd tiež nesmie extenzívne poňatou\npreskúmavacou činnosťou zasahovať do právomoci moci výkonnej. (pozri napr. rozhodnutia najvyššieho\nsúdu sp. zn. 10Sžo/32/2016, 7Sžsk/111/2019, 7Sžsk/1/2020)\nZ uvedeného vyplýva, že v predmetnej veci aj s poukazom na ustanovenie § 55 ods. 3 Správneho\nsúdneho poriadku (ďalej aj „S.s.p.“) treba posudzovať predmetné podanie žalobcu podľa obsahu ako\nsprávnu žalobu, pretože vo fáze, v ktorej sa konanie ocitlo, keď správny orgán na základe ustanovení\nsprávneho poriadku oprávnene konštatoval neprípustnosť riadneho opravného prostriedku, nie je iný\nzákonný spôsob, ako dosiahnuť preskúmanie a prípadnú revíziu rozhodnutia žalovaného. Žalobca bol\no (ne)prípustnosti odvolania a možnosti preskúmania rozhodnutia súdom riadne poučený. V tomto\nprípade nemožno vyjadrenia žalobcu, ktorý môže mať mylnú predstavu o prostriedkoch ochrany jeho\npráva, považovať za smerodajné. V zmysle ustanovení S.s.p. predsa môže správny súd právne posúdiť\nsprávnosť a zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu aj z hľadiska prípustnosti odvolania a poučenia\nv danom rozhodnutí. Samozrejme je potreba dôsledne sa vyporiadať s právnou úpravou (body 17., 18.\na 19. tohto uznesenia). Pokiaľ mal Krajský súd v Žiline na otázku prípustnosti odvolania odlišný pohľad,\nmal možnosť v konaní o správnej žalobe v súlade s týmto názorom rozhodnúť.\nSo zreteľom na uvedené kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel k záveru,\nže vo veci podania žalobcu z 11. marca 2018 proti rozhodnutiu žalovaného z 22. februára 2018 č. GR\nZVJS-d-11701/14-2018, je daná právomoc súdu podľa Správneho súdneho poriadku.\nKompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušil uznesenie Krajského súdu v Žiline\nz 28. januára 2020 sp. zn. 26Sa/11/2018, ktorým strana kompetenčného konfliktu poprela svoju\nprávomoc spor rozhodnúť a odstránil tak prekážku veci právoplatne rozhodnutej, keď podľa rozhodnutia\nkompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je na rozhodnutie v spore vedenom na\nKrajskom súde v Žiline pod sp. zn. 26Sa/11/2018 daná právomoc súdu (Krajského súdu v Žiline).\nToto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 7:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}