{"guid": "c986818d-a678-4602-a290-22fde9719b2f:0df15cd2-c6cb-4e57-96b1-aedd9c9813d7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5017200411.1", "spisova_znacka": "6Sžk/4/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/4/2020 z 19. 5. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. mája 2021, sp. zn. 6Sžk/4/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:5017200411.1", "identifikacne_cislo": "5017200411", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Monika Valašíková PhD.", "sudca_id": 187, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-valasikova-phd-187", "datum_vydania": "2021-05-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327", "nazov": "zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/327-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-5b.odsek-6", "nazov": "§ 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-5b.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-5b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "nazov": "§ 462 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-5b", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0df15cd2-c6cb-4e57-96b1-aedd9c9813d7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5017200411.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5017200411.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5017200411.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžk/4/2020\n5017200411\n19. 05. 2021\nJUDr. Monika Valašiková\nECLI:SK:NSSR:2021:5017200411.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej\nPhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobcu:\nžalobcu: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X, XXX XX O.Ľ., právne zastúpeného Mgr. Rastislavom\nOtrubom, advokátom, so sídlom Kvačalova 1227/55, 010 04 Žilina, proti žalovanému: Centrum právnej\npomoci, kancelária Žilina, so sídlom Národná 34, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. KaZA/12029/2017 zo dňa 10.10.2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/136/2017 zo dňa 20. novembra 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/136/2017 zo dňa\n20.11.2019 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č.: KaZA/12029/2017 zo dňa 10.10.2017 z r u\nš u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nSťažovateľ m á n á r o k na úplnú náhradu trov konania na krajskom súde.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred prvostupňovým správnym súdom\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa ust.\n§ 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KaZA/12029/2017 zo\ndňa 10.10.2017.\n2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že za stavu, že pre účely posudzovania výšky príjmu žiadateľa\no poskytnutie právnej pomoci bola rozhodujúca výška jeho čistého započítateľného príjmu spolu s\npríjmom spoločne posudzovanej osoby - jeho manželky, t. j. suma 2 804,19 EUR mesačne a nie jeho\nvýdavkov, správnemu súdu nezostáva nič iné, ako konštatovať, že právny záver žalovaného je v súlade\nso zákonom.\n3. Za stavu, že pre účely posudzovania výšky príjmu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci bola\nrozhodujúca výška jeho čistého započítateľného príjmu spolu s príjmom spoločne posudzovanej osoby\n- jeho manželky, t. j. suma 2.804,19 EUR mesačne a nie jeho výdavkov, správnemu súdu nezostalo nič\niné, ako konštatovať, že právny záver žalovaného je v súlade so zákonom.\n4. Štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve\nnaopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je\nprijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto\n\ndruhu v absolútne všetkých prípadoch, t. j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu\noblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (t. j. systému „každému a vo všetkom“). Pozitívny záväzok\nštátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa však vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na\nsúde, prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch.\n5. Poskytovanie právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi podľa zákona č. 327/2005 Z. z. je možné\nvýlučne len fyzickým osobám, ktoré splnia kumulatívne zákonné podmienky pre priznanie nároku. Pokiaľ\nžalovaný vyhodnotil žalobcu ako osobu, ktorú pre účely zákona č. 327/2005 Z. z. nemožno považovať\nza osobu v materiálnej núdzi, tak tento záver žalovaného je správny. Povinnosťou žalovaného však bolo\nv konaní vyhodnocovať status žalobcu v intenciách komplexnej právnej úpravy zákony č. 327/2005 Z.\nz., teda vyhodnotiť status žalobcu nielen v rozsahu ustanovenia § 6b ods. 2 citovaného zákona, ale\naj v intenciách ustanovenia § 5b ods. 6 tohto zákona (zákon č. 327/2005 Z. z.). Z obsahu rozhodnutia\nžalovaného, ako aj pripojeného administratívneho spisu takýto postup žalovaného nevyplýva. Podľa § 5b\nods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z., ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu\nk spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku Rady rozhodnúť o úhrade peňažných\nprostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej\npomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra. Zabezpečenie prístupu k súdu priamo vyplýva z článku\n46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (právo na súdnu a inú právnu ochranu) a z článku 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie). Prístup\nsúdu je vždy individuálnou záležitosťou a nemôže byť limitovaný normatívnymi podmienkami zákonnej\nprávnej úpravy (§ 6 - 8 zákona č. 327/2005 Z. z.). To znamená, že prístup k súdu nemôže byť ponímaný\nkogentne, iba za podmienok a v rozsahu stanovenom zákonom. Zákon nemôže obsiahnuť všetky modely\nprávne relevantných vzťahov. Zákonodarca preto normatívne upravil generálnu klauzulu zabezpečujúcu\nsúlad s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd v § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z.\nV osobitných situáciách je nevyhnutné postupovať aj priamou aplikáciou Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd a žalovaný nemôže argumentovať, že ako štátny orgán môže konať iba v\nrozsahu a spôsobom ako stanoví zákon (článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).\n6. V tejto súvislosti správny súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.\nk. II.ÚS 163/2010-70 z 18. apríla 2012 a č. k. IV.ÚS 118/2010-94 z 12. apríla 2012 a iné, z ktorých\nprávne významným záverom bolo, že dbať nad materiálnym zabezpečením prístupu k súdu musia súdy\nbez ohľadu na to či to ustanovuje zákon, alebo prameň práva. Obrana správnych orgánov i súdov s\npoukazom, že pri rozhodovaní mohli konať iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon nebola\nakceptovaná ako súladná s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s článkom 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nPovinnosťou žalovaného ako správneho orgánu bolo postupovať v súlade so zákonom č. 327/2005 Z.\nz. a vyhodnocovať status žalobcu aj v intenciách ustanovenia § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. a v\nsúlade s touto právnou úpravou rozhodnúť ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného. Keďže žalovaný\ntakto nepostupoval, v jeho konaní sa vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia, pričom pre posúdenie veci nie je relevantné, či sa žalobcu postupu a rozhodovania podľa\n§ 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. domáhal, keď v súlade s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a článkom 6 ods. 1 Dohovoru bolo povinnosťou žalovaného žiadosť žalobcu vyhodnotiť aj v\nintenciách uvedenej právnej úpravy. Predmetné závery konštatuje Najvyšší súd Slovenskej republiky\nako súd kasačný vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8Sžo/4/2018 zo dňa 25.10.2018.\n7. S vyššie uvedeným právnym záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako kasačného súdu\nsprávny súd nesúhlasil.\n8. Pokiaľ kasačný súd uviedol, že zákonodarca zákonom č. 327/2005 Z. z. v ustanovení § 5b ods. 6\nsplnil povinnosť transpozície smernice Rady č. 2003/8/ES zo dňa 27.01.2003 na zlepšenie prístupu\nk spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich\nsa právnej pomoci pri takýchto sporoch, a teda harmonizácie s právom Európskeho spoločenstva a\nEurópskej únie, správny súd uvádza, že tomuto záveru mal zákonodarca podriadiť aj slovné znenie\nustanovenia § 5b ods. 6, § 6 ods. 1, § 6b ods. 1 a § 6b ods. 2 citovaného zákona. Zákonodarca však v\ncitovaných ustanoveniach použil slová: „..., ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia\nprístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ...“, „... fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci\nbez finančnej účasti...“, „... ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, môže centrum...“,\n\nresp. „..., centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to\nprimerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.“ Zákonodarca teda zveril právo poskytnúť právnu\npomoc žiadateľovi centru, ktorému zároveň udelil oprávnenie rozhodnúť o tom, či právnu pomoc\nposkytne alebo nie (slovo „môže“), a to v prípade, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej\npomoci, resp. ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti.\nV konkrétne prejednávanom prípade však žalobca podnikal ako fyzická osoba, pričom 31.01.2012\nukončil podnikateľskú činnosť. V súčasnej dobe však opäť podniká. Prevažná väčšina dlhov žalobcu\nvzniká ako dôsledok jeho podnikateľskej činnosti. Dôsledky podnikateľského úsilia však nemožno\nprenášať formou úľav, resp. poskytnutia právnej pomoci na štát, takto by totiž boli neúspešní\n(nesolventní, zadlžení) podnikatelia zvýhodňovaní voči podnikateľom úspešným. Rovnako je potrebné\npoukázať na to, že v prípade žalobcu ide o dlhy vzniknuté nedodržaním daňovej disciplíny a na takéto\ndlhy súd pri posudzovaní majetkových pomerov neprihliada. Žalobca netvrdí a ani nepreukazuje, že\nje neschopný zo závažných zdravotných, rodinných alebo iných dôvodov, sám si svojou činnosťou\nzadovážiť prostriedky na dôstojné živobytie, ani svoje životné postavenie ako ťaživé nevníma, má\nkde bývať, je zamestnaný a jeho výdavky sú vyššie ako jeho príjmy. Z účelu poskytovanej ochrany\nvyplýva, že táto vychádza z princípu pomoci slabším, ktorí nie vlastným pričinením a z vlastnej vôle\nsa dostali do nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie. To nie je prípad žalobcu. Žalobcovi nehrozí\nexistenčná finančná ujma ani z titulu vymáhania daňových nedoplatkov podľa rozhodnutí Finančného\nriaditeľstva Slovenskej republiky, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu v súdnych konaniach, pretože\nokrem konaní sp. zn. 21S/56/2015 (vymáhanie sumy 5 601,21 EUR) a 21S/58/2015 (vymáhanie\nsumy 6 032,66 EUR) bola vo všetkých ostatných súdnych konaniach správnych žalobách žalobcu\nproti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky tunajším krajským súdom odložená vykonateľnosť\nžalovaným napadnutých správnych rozhodnutí.\n9. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu\nje posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadováži dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania,\nči rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo\nzákonom predpísané náležitostí, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s\nhmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého\nrozhodnutia. Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy\n(správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a hodnosť správneho rozhodnutia. Účelom zákonodarcu právnou\núpravou v zákone č. 327/2005 Z. z. bolo vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť\njej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej\nmateriálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, ako aj\nprispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov (§ 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Žalovaný v predmetnej\nveci posudzoval otázku materiálnej núdze žalobcu ako žiadateľa na základe jeho žiadosti o poskytnutie\nbezplatnej právnej pomoci a priložených dokladov deklarujúcich jeho sociálny a majetkový stav z\nhľadiska splnenia všetkých zákonných podmienok, čím postupoval v súlade s citovaným zákonným\nustanovením. Vzhľadom k tomu, že z dokladov predložených žiadateľom vyplynulo, že započítateľný\npríjem žalobcu ako žiadateľa a jeho manželky presahuje výške 1,4-násobku životného minima pre dve\nplnoleté fyzické osoby a tiež 1,6-násobok životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby v mesiaci\npodania žiadosti a v šiestich predchádzajúcich mesiacoch, dospel k správnemu záveru, že žalobcu\nnie je možné považovať za osobu v materiálnej núdzi majúcej právo na poskytnutie právnej pomoci v\nzmysle zákona č. 327/2005 Z. z. Žalovaný ako príslušný správny orgán za účelom rozhodnutia o nároku\nfyzickej osoby na poskytnutie právnej pomoci musí skúmať splnenie všetkých zákonných podmienok\nustanovených v právnej norme § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., a teda musí sa zaoberať aj\notázkou sociálneho a materiálneho stavu žiadateľa, ako jednej zo zákonných podmienok na poskytnutie\nprávnej pomoci bez finančnej účasti, pretože bez splnenia tejto podmienky nemožno žiadaný nárok\nna poskytnutie právnej pomoci priznať, hoci žiadateľ ďalšie dve podmienky splnil. Za stavu, že pre\núčely posudzovania výšky príjmu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci bola rozhodujúca výška jeho\nčistého započítateľného príjmu spolu s príjmom spoločne posudzovanej osoby - jeho manželky, a nie\njeho výdavkov, správnemu súdu nezostáva nič iné ako konštatovať, že právny záver správneho orgánu\nje v súlade so zákonom. Zákonodarca v citovanom zákone upravuje predmet a rozsah právnej pomoci,\nako aj podmienky jej priznania vo vzťahu k žiadateľom a pôsobnosť a úlohy orgánu verejnej správy\npri rozhodovaní o žiadosti na poskytnutie právnej pomoci. Materiálnu núdzu ustanovuje ako jednu z\n\npodmienok práva na poskytnutie právnej pomoci tak, že hranicu materiálnej núdze ustanovuje na úrovni\n1,6-násobku sumy životného minima ustanoveného osobitnými predpismi a jej ďalšiu podmienku, že\nžiadateľ si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.\nZáverom dáva správny súd do pozornosti skutočnosti, že vo všetkých správnych žalobách proti\nFinančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky je žalobca zastúpený advokátom Mgr. Rastislavom\nOtrubom.\n10. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná,\npreto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. Zároveň konštatuje, že vydaním napadnutého\nrozhodnutia zo strany žalovaného správneho orgánu, ktorým z dôvodu nesplnenia zákonných\npodmienok nebol žalobcovi ako žiadateľovi priznaný nárok na právnu pomoc v zmysle zákona č.\n327/2005 Z. z. právo žalobcu domáhať sa ochrany svojich práv pred príslušným súdom ostalo\nzachované.\nV prejednávanej veci súd v súlade s § 137 ods. 4 SSP rozhodol bez pojednávania, nakoľko nezistil,\nže by týmto postupom bolo porušené ust. § 107 ods. 1 SSP a z iných dôvodov potreba pojednávanie\nnariadiť nevznikla.\n11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v konaní úspešný\nnebol, nárok na náhradu trov konania nepriznal, podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Rovnako náhradu\ntrov konania nepriznal ani žalovanému, podľa § 168 SSP a contrario.\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti\n12. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline podal žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej\nlen „sťažovateľ“) dňa 12.12.2019 kasačnú sťažnosť podľa ust. § 438 SSP, ktorou sa domáhal zrušenia\nvyššie citovaného rozsudku Krajského súdu v Žiline a vrátenia veci na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil\nnáhradu trov právneho zastúpenia.\n13. V kasačnej sťažnosti uviedol, že podľa jeho právneho názoru žalovaný nepostupoval pri rozhodovaní\nvo veci v súlade s ustanoveniami zákona č. 327/2005 Z. z. a nevyhodnotil status sťažovateľa aj v\nintenciách ust. § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. Keďže žalovaný takto nepostupoval, v jeho konaní\nsa vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Sťažovateľ tvrdil, že\npre posúdenie veci nie je relevantné či sa na sťažovateľ postupu a rozhodovania podľa § 5b ods. 6 cit.\nzákona domáhal, keď v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru bolo\npovinnosťou žalovaného žiadosť sťažovateľa vyhodnotiť aj v intenciách uvedenej právnej úpravy.\n14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 13.01.2020 uviedol, že na preukázanie splnenia\ntohto sťažnostného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP, teda odklon od ustálenej rozhodovacej\npraxe, nestačí len citovať jedno rozhodnutie kasačného súdu, ktoré je zhodou okolností v prospech\nsťažovateľa. Žalovanému nie je známe, že by sťažovateľom citované rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/4/2018 zo dňa 25.10.2018 bolo publikované v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu. Navyše, len z jedného citovaného rozhodnutia podľa názoru žalovaného nie je možné\nodvodiť či ide o ojedinelý, alebo častý prevažujúci, alebo ustálený právny názor.\n15. Povinnosť nielen tvrdiť, ale aj preukázať to podľa názoru žalovaného zaťažuje sťažovateľa.\nSťažovateľ preto musí v kasačnej sťažnosti presne uviesť, ktorý konkrétny judikát žalovaný, resp. krajský\nsúd vo svojom rozhodnutí nerešpektoval.\n16. Záverom žalovaný uvádza, že ani ustálená rozhodovacia prax nie je v slovenskom právnom poriadku\ndôvodom absolútnej a večnej nemennosti, k odklonu rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít\nmôže pristúpiť aj súd nižšieho stupňa. Je však nevyhnutné, aby svoj odlišný právny názor argumentačne\nkonfrontoval v odôvodnení rozhodnutia a dostatočne vysvetlil, prečo nebolo možné sa stotožniť s tým\nalebo oným judikátom.\n17. Žalovaný navrhol kasačnému súdu, aby podanú kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok\nkrajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom\npo zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443\nods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP),\nvo veci v zmysle § 445 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru,\nže kasačná sťažnosť je dôvodná.\n19. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/136/2017\nzo dňa 20.11.2019, ktorým Krajský súd v Žiline zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal\npreskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného - Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina\n(KaZA/12029/2017 zo dňa 10.10.2017), ktorým žalovaný nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci\nS. Z., trvale bytom S. X, O..\n20. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že sťažovateľ žiadosťou o\nposkytnutie právnej pomoci, doručenej centru dňa 28.06.2017, požiadal Centrum právnej pomoci o\nposkytnutie právnej pomoci vo veci „Preskúmanie rozhodnutia Finančnej správy Slovenskej republiky č.\n1100308/1/144753/2015, ktorá je vedená na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 20S/96/2015“.\n21. Ako dôvod žiadosti uviedol hmotnú núdzu.\n22. Žalovaný po preskúmaní dokladov predložených žiadateľom spolu so spoločne posudzovanou\nosobou konštatoval, že žiadateľ nespĺňa podmienku materiálnej núdze, ktorá je nevyhnutným\npredpokladom priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci, a preto mu nárok na poskytnutie\nprávnej pomoci nepriznal.\nIV\nPrávne predpisy, právne názory kasačného súdu\n23. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené\nalebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verenej správy sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, ods. 2 SSP).\n24. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto\nzákonom (§ 6 ods. 1 SSP).\n25. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je\nposudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj procesnoprávnymi predpismi.\n26. Podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z., ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby\nzabezpečenia prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť\no úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú\npodmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra.\n27. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na právne závery vyslovené v dôvodovej správe k zákonu\nč. 332/2011 Z. z., ktorý s účinnosťou počnúc dňom 1. januára. 2012 doplnil zákon č. 327/2005 Z. z. o v\ndanej veci dotknuté znenie § 5b a tým zaviedol práve mechanizmus možnosti poskytnutia právnej pomoci\naj tým osobám, ktoré za splnenia stanovených podmienok by inak nespĺňali podmienky na poskytnutie\nprávnej pomoci.\n\n28. Z príslušnej dôvodovej správy vyplýva, že ustanovenie § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. sa\nvzťahuje „na situácie, kedy je potrebné zabezpečiť prístup k spravodlivosti vo veciach, ktoré nepatria\ndo pôsobnosti centra, ale je spoločensky žiaduce, aby existoval spôsob na zabezpečenie právnej\npomoci aj v takýchto prípadoch (napr. únosy maloletých detí do krajín, v ktorých nie je možné právnu\npomoc zabezpečiť na základe bilaterálnych alebo multilaterálnych zmlúv). Zavádza sa mechanizmus,\nktorý umožní riaditeľovi centra rozhodnúť po vyjadrení Rady centra o uvoľnení a úhrade peňažných\nprostriedkov z rozpočtu centra na tento účel. Uvedený mechanizmus sa pritom uplatní napríklad v\nprípade, ak o poskytnutie právnej pomoci požiada právnická osoba alebo, ak takúto osobu na centrum\nodkáže súd.“\n29. Z predmetnej konštatácie považuje kasačný súd za zrejmé, že zákonom č. 332/2011 Z. z. bola\nCentrám právnej pomoci priznaná možnosť v prípadoch, ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a\npotreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, poskytnúť právnu pomoc dokonca aj fyzickým osobám,\nnespĺňajúcim podmienku materiálnej núdze. Súčasne je však potrebné zdôrazniť, že posúdenie toho,\nčo sa v konkrétnom prípade považuje za vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu\nk spravodlivosti, je ponechané na úvahe Rady centra a riaditeľa, ktorým sám zákonodarca v § 5b ods.\n6 ponechal možnosť v rámci určitého tolerančného priestoru formulovať svoje závery autonómne.\n30. Najvyšší súd Slovenskej republiky však v takýchto prípadoch zastáva názor, že tiež v prípade\n„zákonnej výnimky“ reprezentovanej možnosťou poskytnúť právnu pomoc podľa ustanovenia § 5b ods.\n6 zákona o poskytovaní právnej pomoci, musí byť s cieľom vyhnúť sa akejkoľvek ľubovôli a tiež v záujme\ndosiahnutia vydávanie preskúmateľných rozhodnutí rozhodnutie žalovaného aspoň v minimálnej miere\nodôvodnené. Žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci má zákonné právo poznať dôvod, pre ktorý mu\nbola odopretá bezplatná, resp. takmer bezplatná právna pomoc, pričom bez náležitého odôvodnenia\nje rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné. Predmetné nedostatky sa týkajú aj rozhodnutia\nžalovaného.\n31. Po preštudovaní administratívneho spisu, rozhodnutia žalovaného a napadnutého rozsudku\nkrajského súdu kasačný súd dospel k záveru, že žalovaný ani samotný krajský súd nepochybne\nneskúmali či v danom prípade nie je možné aplikovať ust. § 5b ods. 6 zákona. Krajský súd v napadnutom\nrozsudku výslovne konštatuje, že nebolo povinnosťou žalovaného zaoberať sa preskúmavaním\nsplnenia podmienok v zmysle predmetného ustanovenia pre poskytnutie právnej pomoci u kasačného\nsťažovateľa a tým zabezpečeniu prístupu k spravodlivosti v intenciách dotknutého ustanovenia. Napriek\nskutočnosti, že krajský súd mal preukázateľne vedomosť o existencii rozhodnutia najvyššieho súdu,\nv ktorom bola súdu prvého stupňa a žalovanému vytknutá vada rozhodnutia, spočívajúca v absencii\nposúdenia žiadosti žiadateľa o právnu pomoc aj z dôvodu podľa § 5 ods. 6 zák. č. 327/2005 Z.\nz., nepovažoval predmetný postup z hľadísk na preskúmanie žiadosti za kogentný (kasačný súd k\nrovnakému záveru dospel aj v rozhodnutí sp. zn. 6Sžk/20/2020 zo dňa 10. septembra 2020). Navyše, s\npredmetným rozhodnutím najvyššieho súdu a 6Sžk/4/2020 zo dňa 04.11.2020 vyslovil nesúhlas.\n32. S poukazom na uvedené kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP rozhodnutie krajského súdu zmenil\ntak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n33. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v tomto\nrozsudku (§ 469 SSP), pokračovať v konaní vo vyššie načrtnutej línii, t. j. vyhodnotí právny názor\nsťažovateľa s ohľadom na možnú aplikáciu ust. § 5b ods. 6 cit. zákona, pričom správnu úvahu o možnosti\nči nemožnosti jeho aplikácie v danej veci náležite odôvodní.\n34. O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, § 167 ods.\n1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že kasačnému sťažovateľovi, ktorý v konaní dosiahol úspech, priznal nárok\nna náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde. O výške náhrady trov konania rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti rozsudku, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n35. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31S/136/2017", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e8a073fd-0835-40cb-afbb-42858da40527", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 163/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 163/2010 z 18. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-18", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e8a073fd-0835-40cb-afbb-42858da40527"}, {"guid": "ussr:75677cc7-d5dd-4a9b-8406-10daf0c3f42b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 118/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 118/2010 z 12. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-12", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75677cc7-d5dd-4a9b-8406-10daf0c3f42b"}], "citovane_v": []}