{"guid": "8ba04e6d-3163-438b-953a-e2b34fdbd52e:88918b6e-6eb8-4233-91da-4d25de78901e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5016200832.1", "spisova_znacka": "2Sžk/15/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžk/15/2019 z 24. 3. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. marca 2021, sp. zn. 2Sžk/15/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:5016200832.1", "identifikacne_cislo": "5016200832", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2021-03-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/88918b6e-6eb8-4233-91da-4d25de78901e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5016200832.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5016200832.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:5016200832.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžk/15/2019\n5016200832\n24. 03. 2021\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2021:5016200832.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej\na členov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v právnej veci žalobcu: D.. Ľ. X., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom T.. O. XXX/XX, XXX XX L. A., právne zastúpený: JUDr. Lena Mišalová, advokátka\nso sídlom Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru\nv Žiline, Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZAVO2-432-006/2016 z 09.08.2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského\nsúdu v Žiline č. k. 31S/52/2016-158 z 20. februára 2019, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nII. Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie\n1. Žiadosťou o uvoľnenie zo služobného pomeru podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej\nslužbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže\nSlovenskej republiky a Železničnej polície, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998\nZ.z.“) z 20.6.2016, žalobca požiadal o skončenie služobného pomeru policajta k 30.6.2016. K žiadosti\nboli podané kladné stanoviská vyšších nadriadených.\n2. Prvostupňovým rozhodnutím - Personálnym rozkazom Riaditeľa Okresného riaditeľstva policajného\nzboru v Dolnom Kubíne č. 83 z 21.6.2016 bol žalobca dňom 30.6.2016 uvoľnený zo služobného pomeru\nv stálej štátnej službe príslušníka policajného zboru, s odôvodnením poukazujúcim na dohodu žalobcu\ns nadriadeným o uvoľnení zo služobného pomeru k 30.6.2016.\n3. V odvolaní podanom 30.6.2016 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca namietal,\nže k podaniu žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru bol donútený, a to vydaním nezákonného\nrozhodnutia vo veci jeho preloženia na miesto referenta skupiny fyzickej ochrany objektov, s čím je\nspojený negatívny dopad na jeho príjmy zo služobného pomeru.\n4. Poukazujúc na priebeh administratívneho konania týkajúceho sa jeho preloženia (Personálny rozkaz\nriaditeľa KR PZ Žilina č. 276 zo dňa 17.6.2016 - bod 1. odvolania žalobcu z 30.6.2016) žalobca v bode\n2. odvolania tvrdil, že jeho žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru „nebola urobená slobodne, ale\nz dôvodu, že k takémuto rozhodnutiu som bol prinútený konať rozkazom KR PZ v Žiline o preložení\nzo dňa 17.6.2016 pod č. 276, nakoľko môj príjem na uvedenom zaradení by nepostačoval na pokrytie\n\nnevyhnutných životných potrieb mňa a mojej rodiny a podľa § 48 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z.\nnesmiem vykonávať žiadnu činnosť, mať príjem ani byť zamestnaný, teda si nemôžem zvýšiť príjem\niným spôsobom, čím som bol k tomuto rozhodnutiu donútený nepriamo z vyššie uvedených skutočností.\n5. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako správny orgán druhého stupňa odvolanie žalobcu\nzamietol a personálny rozkaz č. 83 z 21.6.2016 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že námietku\nodvolateľa o nepriamom donútení podať žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru považuje za\nneopodstatnenú, nakoľko odvolateľ svoju žiadosť doručil slobodne a vážne svojmu bezprostredne\nnadriadenému a bol poučený o možnosti späťvzatia žiadosti o uvoľnenie, čo v stanovenej lehote\nneurobil. Vo vzťahu k námietke donútenia, teda uskutočnenia právneho úkonu bez splnenia základných\nzákonných kritérií platnosti právneho úkonu, ako je sloboda rozhodnutia, ktorú žalobca v odvolaní uplatnil\nžalobca namietal, že žalovaný správny orgán námietku nepriameho donútenia odvolateľa (žalobcu) k\npodaniu si žiadosti o uvoľnenie z policajného zboru vyhodnotil ako nedôvodnú. Jej neopodstatnenosť\nžalovaný vzhliadol v tom, že žalobca svoju žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru doručil slobodne\na vážne svojmu bezprostrednému nadriadenému 20.6.2016 a vlastnoručne ju podpísal. Poukazujúc\nna obsah predmetnej žiadosti žalobcu a možnosť jej späťvzatia, ktorú žalobca nevyužil, žalovaný\npoukázal na oboznámenie sa žalobcu s personálnym rozkazom jeho vyhlásením 27.6.2016, čo žalobca\nvlastnoručne podpísal. V tejto súvislosti žalovaný konštatoval, že „z uvedeného je zrejmé, že mohol\n(žalobca - poznámka kasačného súdu) v lehote do vyhlásenia rozhodnutia o uvoľnení zo služobného\npomeru, čo je v tomto prípade 7 dní, vziať svoj návrh späť“.\nII.\nSprávna žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu\n6. Všeobecnou správnou žalobou z 12.10.2016 sa žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne\ndomáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-VO2-432-006/2016 z 09.08.2016 a zároveň aj\nzrušenia personálneho rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne\nč. 83 zo dňa 21.06.2016 a vrátenia veci na nové administratívne konanie a rozhodnutie. Namietal,\nže napadnuté rozhodnutie vychádza z jednostranne zisťovaných skutočností a konajúci orgán si\nnezaobstaral všetky podklady potrebné pre úplné zistenie skutočného stavu veci.\n7. Námietka donútenia, a teda uskutočnenia právneho úkonu bez základných zákonných kritérií ako je\nsloboda rozhodnutia, ktorú žalobca v odvolaní uplatnil, nebola podľa jeho názoru odvolacím orgánom\nsprávne vyhodnotená a žalovaný si pre jej správne posúdenie ani nezabezpečil relevantné podklady. Z\nnapadnutého rozhodnutia vyplýva, že konajúci orgán námietku donútenia vyhodnotil ako nedôvodnú bez\ntoho, aby zistil obsah rozhodnutia a konania vo veci nezákonného preloženia žalovaného personálnym\nrozkazom riaditeľa KRPZ v Žiline č. 276 zo dňa 17.06.2016, ktoré rozhodnutie a skutkové okolnosti s\nním súvisiace boli pre ďalší nedobrovoľný postup žalobcu rozhodujúce, a teda boli rozhodujúce aj pre\nvyhodnotenie odvolacej námietky žalobcu.\n8. Z rozhodnutia žalovaného podľa žalobcu vôbec nevyplýva, v akom rozsahu a či vôbec sa s obsahom\nrozhodnutia o preložení žalobcu oboznámil, ako aj to, že žiadne skutkové okolnosti v tejto súvislosti\nnezisťoval. V napadnutom rozhodnutí absentuje akékoľvek vyhodnotenie a právne posúdenie žalobcom\ntvrdených dôvodov donútenia. Žalovaný sa dôvodmi odvolania žalobcu de facto nezaoberal, keďže len\nkonštatoval, že do vydania napadnutého rozhodnutia mal žalobca možnosť vziať žiadosť o uvoľnenie\nspäť.\n9. Žalobca ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci v kontexte posúdenia námietky donútenia\npri podaní žiadosti žalobcu o uvoľnenie zo služobného pomeru. V posudzovanom prípade vo vzťahu\nk podanej žiadosti žalobcu o uvoľnenie zo služobného pomeru absentuje slobodná vôľa, nakoľko k\npodaniu žiadosti bol žalobca nepriamo donútený tým, že orgán konajúci v mene služobného úradu\nžalobcu bez jeho súhlasu trvale preložil na iné miesto výkonu štátnej služby, a to iné nielen z\nhľadiska miesta výkonu štátnej služby, ale aj z hľadiska jeho obsahovej náplne, zaradenia a úloh a\nplatového zaradenia. Donútenie zakladajúce absenciu slobodného rozhodnutia, a teda aj neplatnosť\nprávneho úkonu nemusí mať podľa žalobcu len formu fyzického donútenia. Relevantným je aj donútenie\niné, pričom tieto okolnosti donútenia majú základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave. Z\nprezentovaných skutkových okolností je podľa neho zrejmé, že bol objektívne v situácií, ktorá slobodu\njeho vôle (ako možnosť rozhodnúť sa) vylučovala, keďže rozhodnutie o preložení bez opory v zákone\n\nzasiahlo do jeho základných práv a slobôd, rozvrátilo profesijný život žalobcu a zásadne negatívne\novplyvnilo jeho rodinný a súkromný život.\n10. Žalobca zároveň tvrdil, že nemal inú možnosť než požiadať o uvoľnenie zo štátnej služby, nakoľko\nnezákonné odvolanie z funkcie a preloženie mu neumožňovalo realizovať výkon práce, na ktoré mal plnú\nodbornú kvalifikáciu a spôsobilosť a ani mu nemohlo zabezpečiť uspokojovanie základných životných\npotrieb jeho a jeho rodiny. Nezákonný personálny rozkaz riaditeľa KRPZ č. 276 zo 17.06.2016, ktorým\nbol žalobca odvolaný z funkcie vyšetrovateľa a zaradený na referentské miesto do Žiliny bol medzičasom\npotvrdený nadriadeným orgánom (rozhodnutie prezidenta PZ č. KM-OLVS-57/2016/OPK z 19.08.2016)\na žalobca aj voči týmto rozhodnutiam podal žalobu na preskúmanie ich zákonnosti.\n11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.11.2016 uviedol, že žalobca dňa 20.06.2016 podal žiadosť\no uvoľnenie zo služobného pomeru v zmysle § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. a navrhol skončiť\nslužobný pomer dohodou nadriadeného a policajta, dňom 30.06.2016. V žiadosti uviedol, že žiadosť\nbol nútený podať z dôvodov, že bol preložený od 01.07.2016 na tabuľkové miesto referenta skupiny\nfyzickej ochrany objektov oddelenia ochrany objektov KR PZ v Žiline, z dôvodu straty oprávnenia\nna oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa, ktorý sa vyžaduje na výkon\ndoterajšej funkcie. Uviedol, že jeho príjem na novom pracovnom zaradení nepostačuje na krytie\nnevyhnutných životných potrieb jeho a jeho rodiny. Žalovaný s poukazom na ust. § 191 ods. 1,\n2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z.z. uviedol, že služobný pomer žalobcu bol ukončený v súlade s §\n191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., na základe jeho písomnej žiadosti o uvoľnenie zo služobného\npomeru príslušníka Policajného zboru, ktorú podal sám a v zmysle ustanovení zákona. Žiadosť bola\ncestou priameho nadriadeného doručená nadriadenému, ktorý je oprávnený o nej rozhodnúť (riaditeľ\nOkresného riaditeľstva PZ Dolný Kubín) a zo strany žalovaného nebol vyvíjaný žiaden nátlak k podaniu\nžiadosti. Z ust. § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. vyplýva, že ak policajt požiada o uvoľnenie zo\nslužobného pomeru na základe písomnej žiadosti, musí byť zo služobného pomeru uvoľnený. Zákon\nneukladá žalovanému, aby skúmal, aké dôvody ho vedú k podaniu žiadosti. Žalobca je vysokoškolský\nvzdelaný človek, ktorý zastával funkciu vyšetrovateľa odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Dolnom Kubíne s určitým stupňom právneho vzdelania. S ohľadom na doteraz\nzastávanú funkciu si musel byť žalobca vedomý, že ak žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podá,\nzačne sa konanie, v ktorom žalovaný nemá inú ako zákonnú povinnosť jeho žiadosti vyhovieť. Podľa\nDohovoru Medzinárodnej organizácie práce o zrušení nútenej práce, ktorým je Slovenská republika\nviazaná, žiadneho príslušníka Policajného zboru nie je možné nútiť k tomu, aby naďalej vykonával štátnu\nslužbu, ak sa rozhodne ukončiť služobný pomer. Z ust. § 191 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. vyplýva,\nže žalobca mal možnosť počas konania späť vziať žiadosť, no až do vydania rozhodnutia tak neurobil,\nhoci bol o tejto skutočnosť informovaný.\n12. Žalovaný uvádza skutočnosti a okolnosti jeho „nezákonného preloženia na základe straty\nbezpečnostnej previerky“, ktoré ale nemajú vplyv na zákonnosť rozhodnutia o uvoľnení zo služobného\npomeru. Tieto dôvody sú predmetom iného samostatného konania, ktoré je vedené, ako žalobca uvádza\nna Najvyššom súdu SR a z jeho vyjadrenia je preukázané, že svoje práva v tomto konaní zákonným\nspôsobom uplatnil. Konanie vo veciach preloženia žalobcu alebo neudelenia bezpečnostnej previerky\nnie sú predmetom tohto konania a nesúvisia s týmto konaním.\n13. Nad rámec žaloby dal žalovaný do pozornosti súdu, že žalobca podal odvolanie proti personálnemu\nrozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. 276 zo dňa 17.6.2016, ktorým bol\npreložený z funkcie vyšetrovateľa 2. oddelenia vyšetrovania OKP OR PZ v Dolnom Kubíne na Krajské\nriaditeľstvo PZ v Žiline, odvolaný z doterajšej funkcie vyšetrovateľa a ustanovený do funkcie referent\nskupiny fyzickej ochrany oddelenia ochrany objektov Krajského riaditeľstva PZ v Žiline. O odvolaní\nrozhodol Prezident Policajného zboru gen. PaeDr. Tibor Gašpar rozhodnutím č. KM-OLVS-57/2016/OPK\nzo dňa 19.8.2016 tak, že odvolanie zamietol. Personálny rozkaz riaditeľa KR PZ v Žiline č. 276 zo dňa\n17.6.2016 sa stal právoplatným. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n14. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril podaním (replika) zo dňa 02.12.2016 tak,\nže zdôraznil, že zo strany žalovaného nátlak na žalobcu vyvíjaný bol, a to práve tým, že v rámci\nslužobného pomeru bol žalobca nezákonne bez súhlasu preložený nielen na iné miesto z hľadiska\nfunkčného zaradenia a jeho obsahovej náplne, ale aj na iné miesto z hľadiska miesta výkonu štátnej\nslužby. Nesúhlasil s tým, že konanie vo veci preloženia žalobcu a neudelenia bezpečnostnej previerky\n\nnesúvisí s konaním o uvoľnení zo služobného pomeru. Preloženie žalobcu na miesto, o ktorom museli\npredpokladať, že ho žalobca nemôže akceptovať, donútilo žalobcu podať žiadosť o uvoľnenie. Takýto\npostup, kedy služobný úrad nezákonne žalobcu preložil s vedomím, že žalobca na určené miesto\nnemôže nastúpiť, viedlo k cieľu, ktorý sa snažil služobný úrad dosiahnuť, a tým bolo donútiť žalobcu,\naby sám požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru. V konaní žalobcu absentovala slobodná vôľa\nako obligatórna zložka každého právneho úkonu. Nemožno súhlasiť s tvrdeniami žalovaného, že zákon\nneukladá žalovanému, aby skúmal, aké dôvody vedú k podaniu žiadosti. Podľa § 233 ods. 1 zákona č.\n73/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený\nskutočný stav veci: na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Podľa § 233 ods.\n2 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez\nohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 241 ods. 1 zákona č.\n73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu\nveci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Podľa 250 ods. l písm. c) zákona č. 73/1998\nZ.z. neplatný je právny úkon, ktorý nebol urobený slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne. Žalovaný\nnesprávne vyhodnotil skutkový stav, nebral do úvahy všetky rozhodné okolnosti, a to že žalobca priamo v\nžiadosti o uvoľnenie uviedol, že: „...z uvedených dôvodov, teda v príčinnej súvislosti s mojim preložením,\nna tabuľkové miesto referenta (PT1) skupiny fyzickej ochrany objektov oddelenia ochrany objektov KR\nPZ v Žiline som bol nútený podať žiadosť o uvoľnenie podľa § 191 ods. l zákona č.73/1998 Z.z.“\n15. Za daných okolností, žalobca nemal inú možnosť než požiadať o uvoľnenie zo štátnej služby, nakoľko\nnezákonné odvolanie z funkcie a preloženie mu neumožňovalo realizovať výkon práce, na ktoré mal plnú\nodbornú kvalifikáciu a spôsobilosť a ani mu nemohlo zabezpečiť uspokojovanie základných životných\npotrieb jeho a jeho rodiny.\n16. Právny úkon žalobcu - jeho žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru - je v zmysle § 250 ods. 1\npísm. c) zákona č. 73/1998 Z.z. absolútne neplatným právnym úkonom. Pokiaľ napadnuté rozhodnutie\nžalovaného uvedenú skutočnosť nezohľadnilo (a posúdeniu námietky donútenia sa ani nezaoberalo),\njeho rozhodnutie je rozhodnutím nezákonným.\n17. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.\n18. Žalobca následne podaním zo dňa 28.09.2018 súdu oznámil nové skutočnosti dôležité podľa\njeho názoru pre konanie, poukazujúc na to, že Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 5Sž/2/2017\nzrušil rozhodnutie NBÚ SR o nesplnení predpokladu bezpečnostnej spoľahlivosti žalobcu, ktoré úzko\nsúvisí s prebiehajúcim konaním o uvoľnení zo služobného pomeru (žalobca rozsudok doložil podaním\nzo dňa 23.05.2018). Žalobcovi bola následne udelená bezpečnostná previerka na stupeň Dôverné.\nŽalobca v nadväznosti na zrušujúci rozsudok NS SR podal dňa 25.05.2018 návrh na obnovu konania\nskončeného rozhodnutím žalovaného, ktoré je predmetom preskúmania v tomto súdnom konaní, návrh\nžalobcu na obnovu konania prvostupňový orgán zamietol rozhodnutím KRPZ v Žiline č. KRPZAZA-VO-316/001/2018 zo dňa 04.06.2018. Proti uvedenému rozdutiu podal žalobca odvolanie zo dňa\n15.06.2018, o ktorom nebolo do dňa vydania rozsudku správneho súdu napadnutého kasačnou\nsťažnosťou rozhodnuté.\nIII.\nPrávne závery krajského súdu\n19. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako\naj postupu žalovaného v rozsahu danom žalobnými dôvodmi mal za to, že napadnuté rozhodnutie\nsprávneho orgánu je vydané v súlade so zákonom č. 73/1998 Z.z. a preto žalobu zamietol.\n20. Citujúc dotknuté ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. krajský súd vo vzťahu k žalobným námietkam\nargumentoval právnou analýzou pojmu slobodná vôľa pri realizácii právnych úkonov. Podľa názoru\nsprávneho súdu „pod pojmom sloboda vôle je potrebné chápať jednak slobodu vzniku vôľového\nrozhodnutia, jednak slobodu jej prejavu. Slobodou vôle sa chápe neexistencia účinkovania takých\nvonkajších znepokojujúcich vplyvov, ktoré by boli spôsobilé konajúcu osobu zbaviť voľnosti a rozhodnúť\nsa, či určitý prejav vôle urobí, alebo neurobí, alebo ktoré by boli spôsobilé túto jej voľnosť nenáležite\nobmedziť. Za nedostatok slobody vôle sa teda bude pokladať iba konanie pod nedovoleným nátlakom\nzo strany druhého účastníka zmluvy, prípadne i zo strany tretej osoby, v tomto prípade správneho\n\norgánu. Nátlakom môže byť buď priame fyzické donútenie (vis absoluta), alebo bezprávna vyhrážka (vis\ncompulsiva). Využitie priameho fyzického násilia na vykonanie pohybu, ktorý by inak bol prejavom vôle,\nsa rozumie fyzickým donútením. Pri fyzickom donútení je vôľa konajúceho účastníka nahradená vôľou\ndonucovateľa. Bezprávna vyhrážka je fakticky psychickým donútením“.\n21. Ďalej k žalobným námietkam zásadného významu krajský súd uviedol, že psychické donútenie sa\nstotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a vyvoláva neplatnosť právneho úkonu len v prípade, keď:\n- vyhrážka by mala byť bezprávna, najčastejšie sa jedná o vydieranie,\n- vyhrážka by mala byť priamou príčinou toho, že došlo k uzavretiu vynúteného právneho úkonu,\n- vyhrážka by mala byť takého druhu a takej intenzity, aby podľa okolností a povahy konkrétneho prípadu\nvzbudila dôvodný strach u toho, voči komu sa použila,\n- vyhrážka by mala byť adresná, to znamená, že smeruje voči tomu, od koho sa právny úkon vyžaduje\n(Cirák et al, 2008, s. 204-205)\n22. Od vôle podľa správneho súdu diferencujeme pohnútku (motív) a cieľ právneho úkonu. Pohnútka\n(motív) je síce tiež, podobne ako vôľa, psychickým javom preukazujúcim sa v správaní konajúceho, no\nna rozdiel od vôle nedeterminuje jeho správanie priamo (primárne), ale presadzuje sa skôr sekundárne,\nako vedľajší podnet kreovania jeho vôle. Pohnútka zahŕňa predovšetkým predpoklady, z ktorých konajúci\nvychádza pri utváraní svojej vôle. Treba pritom zdôrazniť, že pri analýze slobody vôle sa v podstate\nskúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez jej prejavu nie je totiž poznateľná a ak bol prejav urobený\nneslobodne, možno usúdiť aj na neslobodu vôle. Dôkazné bremeno preukázať neslobodu vôle má ten,\nkto sa takéhoto konania dovoláva.\n23. Keďže žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí podľa názoru krajského súdu dostatočne vysporiadal\ns námietkou žalobcu o nepriamom donútení žalobcu žalovaným podať žiadosť o uvoľnenie, aj správny\nsúd ju vyhodnotil ako neopodstatnenú. Podľa žalobcu donútenie spočívalo vo vydaní nezákonného\nrozhodnutia vo veci preloženia žalobcu. Túto skutočnosť podľa krajského súd nie je možné považovať\nza obmedzenie slobody a vážnosti vôle, ktoré činia právny úkon absolútne neplatný tak, ako to má na\nmysli zákon č. 73/1998 Z.z.\n24. Pokračujúc v argumentácii k obsahu žaloby správny súd právne zhrnul obsah konania tak, že\npodanú žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru odvolací orgán vyhodnotil správne ako jednoznačný\nprejav vôle. V okolnostiach predmetnej veci možno podanú žiadosť považovať za dostatočnú vonkajšiu\nmanifestáciu vôle podať žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru. Dôvody, ktoré žalobca uviedol\nvo svojej žiadosti, predstavujú tzv. pohnútky, ktoré sami o sebe nedeterminovali jeho správanie,\npodanie žiadosti, ale predstavujú len predpoklady, z ktorých žalobca vychádzal pri utváraní vôle\npodať žiadosť. Predpokladom platnosti písomných právnych úkonov je podpis konajúcej osoby, a to\nzvyčajne podpis vlastnoručný. Podanú žiadosť nemožno vyhodnotiť ako podanú tretou osobou alebo\npod fyzickým nátlakom alebo psychickým nátlakom v zmysle bezprávnej vyhrážky. Rozhodnutie o\npreložení nepredstavuje bezprávnu vyhrážku, ktorá by odvodňovala záver, že žalobca bol psychický\ndonútený podať žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru. Podľa názoru krajského súdu „žalobcom\npožadovaným výsledkom jeho odvolania a v podstate aj tejto žaloby je dosiahnutie späťvzatia podanej\nžiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, avšak lehota na takýto úkon mu uplynula. Krajský súd\ndáva do pozornosti, že v čase podania odvolania proti personálnemu rozkazu trvali všetky dôvody, ktoré\nžalobca uviedol v žiadosti o uvoľnenie, t.j. preloženie trvalo, žalobca by mal nižší plat, z čoho možno\nusudzovať, že si len rozmyslel podanie žiadosti o uvoľnenie, a teda ipsofacto k jej podaniu nebol nútený“.\n25. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP, § 168 SSP za použitia\n§ 175 SSP, konštatujúc, že žalobca nebol úspešný v konaní a nemá preto ani právo na náhradu trov\nkonania. Rovnako súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému správnemu orgánu pri\naplikácii § 168 SSP a contrario, nakoľko neboli splnené žiadne špeciálne podmienky na náhradu trov\nkonania žalovanému správnemu orgánu.\nIV.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenie žalovaného\n26. Kasačnú sťažnosť z 20.3.2019 žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne odôvodnil, poukazujúc\nna obsah a závery konania pred krajským súdom, právnymi dôvodmi uvedenými v ustanoveniach §\n\n440 ods. 1 písm. g)a f) SSP. Zotrval na skutkovej a právnej argumentácii prezentovanej v konaní pred\nsprávnym súdom, vyjadrujúc nesúhlas s vyriešením základnej právnej otázky, ktorej posúdenie bolo pre\nrozhodnutie relevantné - platnosti či neplatnosti právneho úkonu žalobcu, ktorým bola jeho žiadosť o\nuvoľnenie zo služobného pomeru (čl. 168-169 spisu). Opakovane zdôrazňoval, že predmetný právny\núkon je potrebné vnímať výlučne v príčinnej súvislosti s jeho preložením na iné miesto, a iba preto bol\nnútený podať žiadosť o uvoľnenie podľa § 191 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z.\n27. Pokiaľ ide o kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, nesprávny procesný postup a porušenie\npráva na spravodlivý súdny proces, vzhliadol sťažovateľ v existencii rozsudku NS SR č. k. 5Sžk/17/2017\nz 22. novembra 2018, ktorý doručil sťažovateľ správnemu súdu prostredníctvom právnej zástupkyne\nv prílohe jej podania z 28.1.2019 (čl. 131-139 spisu). Správny súd sa podľa jeho názoru predmetným\nsúdnym rozhodnutím vo svojom rozsudku vôbec nezaoberal, a nie je preto zrejmé, či jeho obsah pri\nsvojom rozhodovaní zohľadnil. Bolo tým podľa jeho názoru narušené právo na náležité a presvedčivé\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia.\n28. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 3.5.2019 (čl. 192 spisu) poukázal na právny dôvod ukončenia\nslužobného pomeru sťažovateľa v zmysle § 191 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. a zotrval zároveň na svojich\ntvrdeniach vo vzťahu ku konaniu v právnej veci preloženia žalobcu, ktoré bolo predmetom samostatného\nsúdneho konania. Stotožnil sa v celom rozsahu s napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Žiline z\n20.2.2019.\nV.\nPrávne závery kasačného súdu\n29. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“ alebo „Najvyšší súd“) preskúmal rozsudok\nkrajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2, § 453 SSP),\npričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.\n1, § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. c) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná\nsťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie, keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu www.nsud.sk <http://www.nsud.sk/> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a jednomyseľne dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n30. Podľa § 191 zákona č. 73/1998 Z.z.\n(1) Policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo\nslužobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je neplatná.\n(2) Deň, v ktorom sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru doručí nadriadenému, sa považuje za\ndeň doručenia žiadosti.\n(3) Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podáva policajt spravidla prostredníctvom bezprostredne\nnadriadeného tomu nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o uvoľnení policajta zo služobného\npomeru. Ak sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru nepodáva na predpísanom tlačive, je\npolicajt povinný na vyzvanie toto tlačivo vyplniť; žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru sa pripojí\nk vyplnenému predpísanému tlačivu.\n(4) Ak policajt písomne oznámi, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru berie späť, skôr ako je o\nnej rozhodnuté, a príslušný nadriadený so späťvzatím tejto žiadosti súhlasí, konanie o uvoľnení sa tým\nbez ďalšieho opatrenia končí.\n(5) Súhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru potvrdí nadriadený svojím\npodpisom na tejto žiadosti.\n(6) Ak príslušný nadriadený so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nesúhlasí,\nbezodkladne to oznámi policajtovi.\n(7) Služobný pomer podľa odseku 1 sa skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa\npolicajt a nadriadený nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým\ndňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru\nnadriadenému.\n(8) Rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený policajtovi najneskôr do\njedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru.\n\n31. Podľa § 250 ods. 1 písm. c) uvedeného zákona neplatný je právny úkon, ktorý nebol urobený\nslobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne.\n32. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v predmetnom kasačnom konaní dôsledne zaoberal\nskutkovými a právnymi dôvodmi podanej kasačnej sťažnosti žalobcu, t.j. oboma sťažnostnými bodmi\nvznesenými v danom konaní v súlade s ustanovením § 445 ods. 1, písm. c) SSP, skúmajúc predovšetkým\nvo vzťahu k prvej uplatnenej námietke právnu argumentáciu žalobcu poukazujúcu na jeho neslobodu\na tieseň pri uskutočnení právneho úkonu smerujúceho k uvoľneniu z policajného zboru. Žalobca totiž v\nkasačnej sťažnosti právne jednoznačným spôsobom deklaroval, že „základnou právnou otázkou, ktorej\nposúdenie bolo pre rozhodnutie relevantné, bola otázka platnosti, či neplatnosti právneho úkonu žalobcu\n- konkrétne žiadosti žalobcu o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka PZ“. Druhý sťažnostný\nbod žalobcu smerujúci k posúdeniu zachovania práv žalobcu na spravodlivé súdne konanie (najmä\nv nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 5Sžk/17/2017 z 22. novembra 2018 a obsah\nsprávnym a kasačným súdom preskúmavaného administratívneho konania o preložení žalobcu na inú\npracovnú pozíciu v policajnom zbore) kasačný súd preskúmal rovnako komplexne. Zaoberal sa v danom\nprávnom zábere kasačného konania aj tým, aký právny dopad na preskúmavanú právnu vec má obsah\nuvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 22.11.2018.\n33. Vo všeobecnosti k predmetu súdneho prieskumu pred správnym súdom a následne v kasačnom\nkonaní v danej právnej veci poukazuje kasačný súd na obsah právnej úpravy obsiahnutej v zákone č.\n73/1998 Z.z. Vznik služobného pomeru a služobná prísaha (§§ 16,17) a ďalšie právne nadväzujúce\nustanovenia tejto právnej normy upravujúcej služobné pomery v Policajnom zbore SR, teda v\nprísne organizovanom a právne regulovanom vnútroštátnom zbore zabezpečujúcom plnenie dôležitých\nspoločenských úloh, jednoznačne navodzujú potrebu zodpovedného a jednoznačného výkladu obsahu\nvšetkých právnych úkonov vykonaných osobami v služobnom pomere a ich nadriadenými.\n34. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na podanú žiadosť žalobcu z 20.6.2016 o uvoľnenie zo\nslužobného pomeru, na ktorú reagoval v súlade so zákonom riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom\nKubíne vydaním Personálneho rozkazu č. 83 z 21.6.2016 o uvoľnení žalobcu podľa § 191 ods. 1 zákona\nč. 73/1998 Z.z. zo služobného pomeru dňom 30.6.2016.\n35. Pre posúdenie kasačnej námietky sťažovateľa podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP poukazujúcej na\nnesprávne posúdenie veci správnym súdom (bod 1 kasačnej sťažnosti) má podľa názoru kasačného\nsúdu zásadný právny význam dikcia § 191 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., a to v skutkovej a\nprávnej nadväznosti na argumentáciu žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí, týkajúca sa možnosti\nspäťvzatia žiadosti žalobcu o uvoľnenie z policajného zboru. Sťažovateľ mal zo zákona danú možnosť až\ndo 27.6.2016, kedy bol personálny rozkaz o jeho prepustení z policajného zboru vyhlásený, zobrať späť\npodanú žiadosť z 20.6.2016. Úradný záznam zo dňa 27.6.2016 o vyhlásení rozhodnutia z 21.6.2016\nnachádzajúci sa v administratívnom spise, potvrdený aj podpisom sťažovateľa však neobsahuje žiadne\njeho výhrady voči vyhlásenému personálnemu rozkazu.\n36. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č. k. 6Sžo/107/2008 z 11.2.2009 argumentoval k\nobsahovo identickej právnej problematike zhodne s názorom správneho súdu v rozsudku z 20. februára\n2019 v preskúmavanej veci, keď okrem iného vo vzťahu k posúdeniu platnosti právneho úkonu - žiadosti\npolicajta o uvoľnenie z policajného zboru uviedol:\n„Aj odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ sám žalobca požiadal o uvoľnenie zo\nslužobného pomeru, bolo zákonnou povinnosťou žalovaného žalobcu zo služobného pomeru uvoľniť,\nibaže by bol právny úkon žalobcu, ktorým o uvoľnenie požiadal, neplatný z dôvodu, že nebol urobený\nslobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne.\nPodľa § 250 ods. 1, písm. c) zákona neplatný je právny úkon, ktorý nebol urobený slobodne, vážne,\nurčite alebo zrozumiteľne. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle.\nSloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia\nrušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností\nna prejavenie vôle, možno konštatovať, že vôľa je slobodná. Pri analýze slobody vôle sa v podstate\nskúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez jej prejavu nie je totiž poznateľná a ak bol prejav urobený\nneslobodne, možno usúdiť aj na neslobodu vôle. Na slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým donútením\nalebo psychickým donútením.\n\nNedostatkom slobody vôle je iba konanie pod nedovoleným nátlakom, ktoré môže byť priame fyzické\ndonútenie a bezprávna vyhrážka.\nVychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické donútenie, t. j. použitie fyzického násilia\nna vykonanie právneho úkonu (napr. násilím urobený pohyb rukou pri podpisovaní), sa prakticky\nnevyskytuje. Súvisí to zjavne s tým, že fyzickým násilím sa rozumie skôr priame fyzické násilie\nmanifestované útokom voči konajúcemu, než hrozba (bezprostredná) fyzickým násilím.\nPsychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a vyvoláva neplatnosť právneho úkonu len\nv prípade, keď:\n1. je protiprávne, t. j. vynucuje sa niečo, čo takto nemožno vynucovať,\n2. vzbudzuje dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, 6Sžo/107/2008-6\n3. je adresné, to znamená, že smeruje voči tomu, na kom sa právny úkon vynucuje.\nVážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce\nexistuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené\ns vnútornou výhradou, simulované právne úkony, úkony urobené pri vyučovaní, pri hre, úkony spojené\ns recesiou a pod.\nZákladným atribútom vôle ako prejavu psychického vnímania istých, právnym predpisom uznaných\nprávnych dôsledkov zo strany konajúceho z hľadiska právnej relevancie je sama jej existencia. Bez vôle\nnemožno vôbec uvažovať o tom, že daný úkon konajúceho je právnym úkonom.\nAj na platnosť právneho úkonu ako celku sa podľa ustanovenia § 250 ods. 1 písm. c) zákona vyžaduje\nsloboda, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť jeho vykonania. Prvé dva aspekty (sloboda a vážnosť) tvoria\nsúčasť vôle. Keďže vôľa ako samostatná zložka právneho úkonu je bez existencie jej prejavu prakticky\nnezistiteľná, pri skúmaní týchto skutočností v podstate aj tak ide len o posudzovanie slobody a vážnosti\njej prejavu.\nŽiadosť žalobcu o uvoľnenie zo služobného pomeru zo dňa 31.10.2005 zhora uvedené atribúty\nnedostatku slobody vôle ani slobody a vážnosti jej prejavu nevykazuje.\nPodľa názoru odvolacieho súdu sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že pri podaní žiadosti o uvoľnenie\nzo služobného pomeru konal neslobodne, pod nátlakom a z donútenia.\nV konaní nebolo preukázané, že by žalobca i za okolností, ktorá nastali v súvislosti s jeho bezpečnostnou\nprevierkou a následne vydanými rozhodnutiami NBÚ nemal možnosť voľby a bolo iba na jeho rozhodnutí,\nči požiada o uvoľnenie alebo nie.“\n37. Krajský súd v Žiline v preskúmavanom rozsudku z 20.2.2019 uviedol podrobnú a vyčerpávajúcu\nskutkovú a právnu argumentáciu k danej žalobnej (a kasačnej) námietke. Kasačný súd preto konštatuje,\nže nie je potrebné ďalej právne rozvádzať správne závery krajského súdu k posúdeniu zásadného\nrozdielu medzi právnym úkonom policajta realizovaným pod vplyvom istých, hoci závažných skutočností\ndotýkajúcich sa jeho osoby, ako tomu bolo v danej právnej veci a na druhej strane právnymi úkonmi\nnesúcimi známky neplatnosti v dôsledku priamej hrozby, tiesne, či inej formy neslobodného správania\nsa subjektov práva.\n38. Na dôvažok k prvému kasačnému bodu je vhodné poukázať aj na právne závery Najvyššieho\nsprávneho súdu Českej republiky uvedené v rozsudku č. k. 4As 183/2015 z 27.10. 2015, týkajúce sa\nprávnych dôsledkov úkonov policajta smerujúcich k ukončeniu služobného pomeru. NSS ČR právne\nhodnotil prejav vôle policajta ukončiť služobný pomer (uskutočnený na školení za vypätej situácie\nvyplývajúcej pre neho z jej priebehu) ako platný právny úkon, a to bez ohľadu na okolnosti jeho\nuskutočnenia a na to, že nebol priamo adresovaný kompetentnému nadriadenému funkcionárovi. Okrem\niného konštatoval, že: „je nesporné, že prejav vôle sťažovateľa smeroval k ukončeniu služobného\npomeru a i ďalšie okolnosti prípadu, a to najmä že sťažovateľ ponechal služobný prekaz na podateľni,\nodovzdal služobnú zbraň na ekonomickom oddelení a opustil priestory školiaceho strediska „prelezením“\ncez plot svedčia o zámere ukončiť služobný pomer. Zmienené úvahy vedú tunajší súd k záveru, že\nsťažovateľove chovanie v kombinácii s jeho písomnou žiadosťou možno považovať za prejav pravej\na slobodnej vôle. Vo vyššie uvedených záveroch tunajšieho súdu, že sťažovateľova vôľa smerovala\nk ukončeniu služobného pomeru, pritom ani Ústavný súd v náleze zo dňa 13.6.2014, sp. zn. III ÚS\n2428/2013, nevzhliadol pochybenie.“\nPredmetnú argumentáciu dáva kasačný súd v preskúmavanej právnej veci do pozornosti účastníkov\npredovšetkým v nadväznosti na bod 33. odôvodnenia tohto rozsudku poukazujúci na prísne pravidlá\nplatiace pre personálne vzťahy v Policajnom zbore Slovenskej republiky. Zároveň kasačný súd\nzdôrazňuje, že skutkové okolnosti prejavu vôle sťažovateľa ukončiť svoj služobný pomer príslušníka\npolicajného zboru dňom 30.6.2016, tak ako vyplývajú z obsahu administratívneho spisu, vôbec\n\nnenavodzujú možnosť posúdenia žiadosti sťažovateľa z 20.6.2016 a jeho následného postupu ako\nneslobodného, skratového správania sa spôsobujúceho neplatnosť jeho právneho úkonu z uvedeného\ndňa. Sťažovateľ mal navyše dostatočne dlhú lehotu na prípadné späťvzatie svojej žiadosti (bod 35\nodôvodnenia tohto rozsudku).\n39. Vo vzťahu k druhému sťažnostnému bodu, za ktorý sťažovateľ označoval konkrétnymi argumentmi\nporušenie jeho práva na spravodlivý proces a tým aj existenciu kasačného dôvodu podľa § 440, ods.\n1, písm. f) SSP, kasačný súd v prvom rade uvádza, že rozsudok Krajského súdu v Žiline z 20.2.2019\nobsahuje stručné odôvodnenie dotýkajúce sa administratívneho konania a následne aj súdneho konania\nzavŕšeného rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 5Sžk/17/2017 z 22.11.2018. Právna zástupkyňa\nžalobcu ho predložila správnemu súdu v prílohe svojho podania z 28.1.2019 ako „novú skutočnosť“ (č.l.\n131-139 spisu). V bode 14. rozsudku správneho súdu z 20.2.2019 je obsiahnutá argumentácia krajského\nsúdu vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu ohľadom nepriameho donútenia žalobcu žalovaným\npodať žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru. Za správny považuje kasačný súd záver správneho\nsúdu ohľadne tvrdenia žalobcu, že donútenie spočívalo vo vydaní nezákonného rozhodnutia vo veci\njeho preloženia, keď konštatoval, že „túto skutočnosť podľa krajského súdu nie je možné považovať\nza obmedzenie slobody a vážnosti vôle, ktoré činia právny úkon absolútne neplatný tak, ako to má na\nmysli zákon č. 73/1998 Z.z.“ Vychádzajúc z obsahu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč. k. 5Sžk/17/2017 z 22.11.2018 kasačný súd navyše konštatuje, že obsahom jeho odôvodnenia sú\notázky procesnoprávnej povahy týkajúce sa podaného odvolania proti Personálnemu rozkazu riaditeľa\nKrajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. 276 zo 17. júna 2016 o preložení žalobcu podľa § 35\nods. 1 písm. h) zák. č. 73/1998 Z.z. (posúdenie včasnosti podania odvolania a príslušnosti odvolacieho\norgánu - body 59-61 uvedeného rozsudku). Najmä s prihliadnutím na obsah právnej argumentácie\nkasačného súdu k bodu 1 kasačnej sťažnosti možno právne uzavrieť, že obsah predmetného rozsudku\nNS SR z 22.11.2018, ako aj celého administratívneho konania týkajúceho sa preloženia žalobcu na inú\npozíciu v policajnom zbore, nemá žiaden zásadný právny dopad na preskúmavanú právnu vec. Kasačný\nsúd v rozsudku z 22.11.2018 totiž neformuloval žiadne zásadné právne závery majúce právny dopad na\npreskúmavanú právnu vec v kasačnom konaní č. k. 2Sžk/15/2019.\n40. Pokiaľ teda ide o zabezpečenie práva sťažovateľa na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia\nsprávneho súdu, v takom rozsahu, aby nedošlo k porušeniu práva účastníkov konania na spravodlivý\nproces pred správnym súdom, stál kasačný súd pred právnou otázkou, či posúdenie právneho vplyvu\nsamotného preloženia žalobcu na jeho rozhodnutie ukončiť svoj služobný pomer v policajnom zbore\nmalo byť predmetom podrobnejšieho skúmania a následne zdôvodnenia správnym súdom v rozsudku\nz 20.2.2019. Kasačný súd dospel k záveru, že vzhľadom na obsahové zameranie tých žalobných\nnámietok, ktoré mali zásadný právny význam pre súdny prieskum a ktorým sťažovateľ pripisoval kľúčovú\nprávnu dôležitosť (námietka neplatnosti jeho právneho úkonu z 20.6.2016), je možné považovať dôvody\nrozsudku správneho súdu za postačujúce. Krajský súd sa totiž správne prioritne venoval s dostatočným\nprávnym záberom žalobcom preferovaným právnym otázkam platnosti prejavu jeho vôle v žiadosti z\n20.6.2016. Jeho rozsudok tak nenesie znaky arbitrárnosti a dáva odpovede na všetky zásadné otázky\nnastolené v žalobe v rámci aplikácie dispozičnej právnej zásady, ktorou je ovládané správne súdnictvo\nv Slovenskej republike.\n41. Záverom preto kasačný súd, zhrnúc horeuvedenú skutkovú a právnu argumentáciu, považuje za\npotrebné zdôrazniť právnu nepriechodnosť vznesených kasačných námietok, postavených na priamom\ndopade právneho aktu preloženia sťažovateľa v rámci policajného zboru na platnosť a záväznosť jeho\nprávneho úkonu smerujúceho k vyjadreniu záujmu o uvoľneniu z Policajného zboru Slovenskej republiky.\n42. Kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná a pri aplikácii § 461 SSP\nkasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n43. Žalobca v kasačnom konaní nemal úspech, preto mu nevzniká právo na náhradu trov kasačného\nkonania. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167\nods. 1 SSP a contrario. Pre rozhodnutie o náhrade trov konania postupom podľa § 168 SSP v spojení\ns ust. § 467 ods. 1 SSP neboli splnené zákonné podmienky.\n44. S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte pomerom\nhlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}