{"guid": "1f60009c-1c32-4423-acdf-02c30c018962:bf7b0fab-e1b2-4918-aac0-e0c6f2dbf5b2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:4019200084.1", "spisova_znacka": "7Sk/12/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/12/2020 z 21. 4. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2021, sp. zn. 7Sk/12/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:4019200084.1", "identifikacne_cislo": "4019200084", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2021-04-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209", "nazov": "§ 209 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-209"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-209"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf7b0fab-e1b2-4918-aac0-e0c6f2dbf5b2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:4019200084.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4019200084.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4019200084.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sk/12/2020\n4019200084\n21. 04. 2021\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2021:4019200084.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej\na členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nX.. K. X., nar. XX. A. XXXX, bytom I. XX, Ž., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul.\n29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X\nzo dňa 25. januára 2019, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa\n10. decembra 2019, č. k. 19Sa/6/2019-81, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 10.\ndecembra 2019, č. k. 19Sa/6/2019-81, z a m i e t a.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) právoplatným rozsudkom č. k. 19Sa/6/2019-81 zo dňa\n10. decembra 2019 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) a § 191 ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015\nZ.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X\nzo dňa 25. januára 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovanej“), ako i prvostupňové rozhodnutie Sociálnej\npoisťovne - ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. októbra 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)\na vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.\n2. Predmetným rozhodnutím žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) odvolanie žalobcu podané proti\nprvostupňovému rozhodnutiu zamietla v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým\nbola žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 26. mája 2017 zamietnutá.\n3. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalovaná považovala prvostupňové rozhodnutie za\nzákonné z dôvodu, že žalobca na nárok na starobný dôchodok, ku dňu XX. A. XXXX získal obdobie\ndôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v rozsahu 11 rokov a 241 dní, a\npreto nespĺňal podmienku uvedenú v § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. byť dôchodkovo poistený najmenej\n15 rokov. Žalovaná konštatovala, že žalobca vykonával službu v Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej\nlen „ZVJS“) v služobnom pomere 18 rokov a 92 dní a jeho služobný pomer od 01. júna 2012 naďalej\ntrvá. Pretože nie je poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia, nie je možné zohľadniť na nárok\nna starobný dôchodok výkon doby služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu\ndoby služby. Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie\n\nneposkytujú dostatok dôvodov pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej vo\nvzťahu k právne relevantnej otázke týkajúcej sa priznania starobného dôchodku a otázke splnenia\npodmienok na jeho nárok podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.\n4. Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobca dovŕšil vek 57 rokov dňa XX. A. XXXX\na od tejto doby žiadal priznať starobný dôchodok. Žalobca vykonával štátnu službu v I. kategórii funkcií\nod 01. októbra 1981 do 31. decembra 1999, celkovo trval jeho služobný pomer 26 rokov a 351 dní, čo v\nkonaní nebolo sporné. Žalobca od 10. septembra 2008 do 31. mája 2012 poberal výsluhový dôchodok,\npričom nárok naň mu zanikol v dôsledku toho, že bol opätovne prijatý do služobného pomeru dňa 01. júna\n2012 a tento trvá. Z obsahu odvolania žalobcu krajský súd zistil, že jednou zo vznesených odvolacích\nnámietok žalobcu bola námietka, že splnil zákonom stanovené podmienky na priznanie starobného\ndôchodku, a to jednak dovŕšením dôchodkového veku a jednak dôchodkovým poistením najmenej 15\nrokov. Poukázal tiež na rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 4/2012, z\nktorého vyplýva, že samotné trvanie služobného pomeru nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok\npodľa zák. č. 461/2003 Z.z. zo všeobecného systému sociálneho poistenia aj príslušníkovi ozbrojených\nsíl a zborov, ak došlo k splneniu podmienok pre vznik nároku na túto dávku skôr, ako boli splnené\npodmienky pre vznik nároku na výsluhový dôchodok. Uviedol ďalej, že na vznik nároku na výsluhový\ndôchodok 10. septembra 2008 žalovaná nemôže prihliadať, nakoľko tento nárok zanikol dňom 31. mája\n2012.\n5. Krajský súd uviedol, že rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže\nBratislava č. GR ZVJS-1454/33-08 zo dňa 25. septembra 2008 bol žalobcovi v súlade s § 38 v\nspojení s § 143c ods. 8 zák. č. 328/2002 Z.z. priznaný výsluhový dôchodok v sume 35.265,- Sk\nmesačne. Rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava č. GR\nZVJS-1454/33-12 zo dňa 31. mája 2012 žalobcovi v súlade s § 65 ods. 1 v spojení s § 105 ods.\n6 zák. č. 328/2002 Z.z. zanikol nárok na výsluhový dôchodok dňom 31. mája 2012 z dôvodu, že\npodľa personálneho rozkazu ministra spravodlivosti SR č. 15 zo dňa 30. mája 2012 bol dňom 01.\njúna 2012 opätovne prijatý do služobného pomeru. Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej\nstráže Bratislava vydalo dňa 06. februára 2017 potvrdenie, podľa ktorého ku dňu prvého skončenia\nslužobného pomeru, t.j. k 09. septembru 2008 služobný pomer žalobcu trval 26 rokov a 351 dní. Pre\nstanovenie sumy výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby\nod 01. októbra 1981 do 30. septembra 1982 v I. kategórii funkcií, od 01. októbra 1982 do 31. decembra\n1999 doba služobného pomeru príslušníka ZVJS v I. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru\npríslušníka ZVJS od 01. októbra 2000 do 09. septembra 2008 v III. pracovnej kategórii. Prvostupňový\nsprávny orgán vydal dňa 21. júla 2017 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým zamietol žiadosť\nžalobcu zo dňa 26. mája 2017 o starobný dôchodok. Vo svojom rozhodnutí poukázal na § 65 zák. č.\n461/2003 Z.z. a uviedol, že poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený\nnajmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek a na § 274 zák. č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého sa nároky\nvyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie funkcií priznávajú do 31. decembra\n2023 a vzťahujú sa len na tých poistencov, ktorí dobu služby získali v rozsahu zakladajúcom nárok na\nzníženie dôchodkového veku. V závere svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že\npodľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže vykonával žalobca službu\nod 01. októbra 1982 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií, od 01. januára 2000 do 09. septembra\n2008 v III. pracovnej kategórii, v služobnom pomere zaradenom do I. kategórie funkcií získal 18 rokov\na 92 dní. Jeho služobný pomer stále trvá. Uviedol, že pokiaľ nie je poberateľom dávky výsluhového\nzabezpečenia, lebo jeho služobný pomer trvá, nie je možné zohľadniť na nárok na starobný dôchodok\nvýkon doby služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby služby. Po podaní\nodvolania proti vyššie uvedenému rozhodnutiu žalovaná v celom rozsahu odvolanie zamietla a potvrdila\npredmetné prvostupňové rozhodnutie. Následne žalobca podal proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 07.\nnovembra 2017 žalobu, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sa/1/2018-40\nzo dňa 24. júla 2018, ktorým zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo\ndňa 07. novembra 2017 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa\n21. júla 2017 o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok žalobcu, a vec bola vrátená správnemu orgánu\nprvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.\n6. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia poukázala na skutkové zistenia správneho orgánu prvého stupňa,\ncitovala ustanovenia zák. č. 461/2003 Z.z. a zák. č. 100/1988 Zb. a uviedla, že žalobca dosiahol\ndôchodkový vek XX. A. XXXX. K námietke žalobcu, že na účely vzniku nároku na starobný dôchodok mu\n\nnebola zhodnotená doba služobného pomeru v trvaní 29 rokov a 192 dní poukázala na názor, vyplývajúci\nz rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 9So/138/2011 zo dňa 22. augusta 2012, pričom krajský súd už v\npredchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že tento rozsudok sa na prejednávanú vec nevzťahuje\nz dôvodu, že žalobca nie je poberateľom výsluhového dôchodku. Krajský súd konštatoval, že takéto\nodôvodnenie právne relevantnej námietky považuje za nedostatočné a nepreskúmateľné. Predovšetkým\nbolo potrebné vysporiadať sa s odvolacími námietkami, ale i s tým, na čo ju zaviazal krajský súd v\npredchádzajúcom rozsudku, a to, aký vplyv má na uplatnený nárok žalobcu o starobný dôchodok trvanie\nslužobného pomeru žalobcu a z akých dôvodov nie je možné zohľadniť na nárok na starobný dôchodok\nvýkon doby služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby služby v čase od 01.\noktóbra 1981 do 09. septembra 2008. Žalovaná sa tiež vo svojom rozhodnutí nevysporiadala ani s\nnámietkou žalobcu, že zák. č. 461/2003 Z.z. nevyžaduje ako podmienku priznania starobného dôchodku\nukončenie akéhokoľvek pracovnoprávneho vzťahu. V správnej úvahe správneho orgánu podľa názoru\nkrajského súdu absentuje dostatočný počet myšlienkových premostení a logických úvah aj vysvetlení\nvzťahu medzi aplikovanou normou a zisteným skutkovým stavom. Preskúmaním rozhodnutia žalovanej,\nako i prvostupňového rozhodnutia dospel krajský súd opätovne k záveru, že obidve rozhodnutia je\npotrebné zrušiť preto, že sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.\n7. Krajský súd pri preskúmavaní rozhodnutia žalovanej, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o\npriznanie starobného dôchodku a ktoré rozhodnutie bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní\nvedenom na krajskom súde pod sp. zn. 19Sa/1/2018 z 24. júla 2018 už vyslovil názor, že rozhodnutie\nsprávneho orgánu prvého stupňa, ako i žalovanej je nepreskúmateľné, na ktoré dôvody poukazoval i\nžalobca v podanej žalobe. Napriek tomu, že krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, akým spôsobom\nje potrebné odôvodniť rozhodnutie a čím je potrebné sa zaoberať, správne orgány názor krajského\nsúdu nerešpektovali ani v novom rozhodnutí, ktorým žiadosť o starobný dôchodok žalobcu zamietli.\nOkrem údajov, ktoré vyplývajú z administratívneho spisu o dĺžke doby poistenia žalobcu v osobitnom\nsystéme, ako i všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a citácie § 65, § 274 zák. č. 461/2003\nZ.z., § 21, § 174 ods. 1 a 2 zák. č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 107/1999 Zb., správny orgán prvého\nstupňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 26. októbra 2018 žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo nie je\nmožné priznať žalobcovi starobný dôchodok, ak jeho doba dôchodkového poistenia vo všeobecnom\nsystéme i osobitnom systéme vo svojom súčte spĺňa podmienku dôchodkového poistenia najmenej\n15 rokov a žalobca dovŕšil dôchodkový vek XX. A. XXXX, teda splnil podmienky vzniku nároku na\nstarobný dôchodok uvedené v § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. Správny orgán prvého stupňa opäť,\nrovnako ako v prvom zrušenom rozhodnutí zo dňa 21. júla 2017, poukázal v odôvodnení rozhodnutia\nzo dňa 26. októbra 2018 na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/138/2011 z\n22. augusta 2012, ktorý rieši problematiku súbehu výsluhového a starobného dôchodku a spôsob jeho\nvýpočtu krátením starobného dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, hoci uvedená situácia\nje skutkovo odlišná od tej, ktorú posudzoval u žalobcu. Na túto skutočnosť už poukázal krajský súd vo\nsvojom predchádzajúcom rozsudku č. k. 19Sa/1/208-40 zo dňa 24. júla 2018, v ktorom uviedol, že sa\nzávery uvedeného rozhodnutia na prípad žalobcu nevzťahujú, napriek tomu ich správny orgán prvého\nstupňa opakovane vo svojom rozhodnutí uvádza a závery tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR tvoria\nnajväčšiu časť odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktorým žiadosť žalobcu o\npriznanie starobného dôchodku zamietol.\n8. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia síce uviedla, že dôvodom zrušenia rozhodnutia\nžalovanej zo dňa 07. novembra 2017, ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 21.\njúla 2017 bola ich nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov, pričom konštatovala, že o žiadosti žalobcu\nbolo rozhodnuté v súlade s právnym názorom krajského súdu, konštatovanie ktoré nezodpovedá\nskutočnosti. Krajský súd v tejto veci nevyslovil žiadny právny názor na prejednávanú vec, poukázal však\nna potrebu, aby sa správne orgány vysporiadali s tým, pod akú právnu úpravu opierajú svoj názor, že\nžalobcovi zamietli žiadosť o starobný dôchodok z dôvodu, že vzhľadom na to, že nie je poberateľom\ndávky výsluhového zabezpečenia, lebo jeho služobný pomer trvá, nemá podľa ustanovenej judikatúry\nNajvyššieho súdu SR nárok na uplatnenie čl. 33 ods. 2 Dohovoru a na nárok pre starobný dôchodok\nnie je možné zohľadniť obdobie výkonu služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby\nslužby. Žalovaná citovala rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/138/2011 zo dňa 22. augusta 2012\nnapriek tomu, že tento rieši skutkovo a právne inú situáciu, t. j. súbeh nároku výsluhového dôchodku\na starobného dôchodku. Z rozhodnutia žalovanej je zrejmé, že nerešpektovala rozhodnutie krajského\nsúdu v tom, že je potrebné v odôvodnení rozhodnutia uviesť nielen skutkový stav, ale tento subsumovať\npod príslušnú právnu úpravu a riadne svoje rozhodnutie odôvodniť.\n\n9. Krajský súd pri zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia poukázal, tak ako už v rozsudku zo\ndňa 24. júla 2018, že správne orgány nevysvetlili, akým spôsobom subsumovali zistený skutkový\nstav týkajúci sa žalobcu pod ustanovenia citované vo svojich rozhodnutiach a v čom vidia zhodnosť\nzáverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/138/2011 z 22. augusta 2012 na prejednávanú\nvec. Krajský súd opakovane uviedol, že závery tohto rozsudku Najvyššieho súdu SR sa na prípad\nžalobcu nevzťahujú, keďže žalobca nie je poberateľom výsluhového dôchodku, a teda neprichádza\ndo úvahy súbeh výsluhového a starobného dôchodku. Nie je zrejmé, aký vplyv má na uplatnený\nnárok trvanie služobného pomeru žalobcu a z akých dôvodov nie je možné zohľadniť na nárok na\nstarobný dôchodok výkon doby služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby\nslužby v čase od 01. októbra 1981 do 09. septembra 2008. Podľa názoru krajského súdu sa správne\norgány pri ďalšom rozhodnutí o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku musia zamerať\npredovšetkým na to, či žalobca spĺňa nárok na priznanie starobného dôchodku pri zníženom veku 57\nrokov z dôvodu jeho zaradenia v I. kategórii funkcií, ako i otázkou započítania doby sociálneho poistenia\nv osobitnom a všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia. Pokiaľ správne orgány dospejú k\nrovnakému záveru, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, sú\npovinné svoje rozhodnutia riadne odôvodniť a právne posúdiť, prečo opätovný vznik služobného pomeru\nžalobcu je dôvodom na zamietnutie žiadosti o priznanie starobného dôchodku žalobcu. Odôvodnenie\nrozhodnutia je popri jeho výrokovej časti ďalšou a nemenej dôležitou náležitosťou rozhodnutia. V\nodôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými\núvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol.\nOdôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Správny\norgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom\nrozhodnutia, t.j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých\nvychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s\nnámietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť i záver o\ntom, ktoré skutočnosti a na základe čoho považoval za nepochybne zistené, posúdiť ich právny význam,\nvysloviť úsudok o predmete konania a uviesť, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy\ncitované vo výroku rozhodnutia. Pri právnom posúdení veci však nestačí iba citácia právneho predpisu,\nalebo odkaz naň, ale je potrebné, aby sa vyložil obsah právnej normy tak, aby bol účastníkom konania\nzrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR\nzo dňa 15.3.2011 v konaní pod sp. zn. 3 Sžo 83/2010).\n10. Napadnuté rozhodnutie žalovanej zákonom požadované náležitosti neobsahovalo, v dôsledku\nčoho ho krajský súd posúdil ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.\nNepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale\nzahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Aby krajský súd mohol žalobou\nnapadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov žaloby náležite preskúmať, musí byť výrok rozhodnutia\nsprávneho orgánu riadne a dostatočne odôvodnený. V opačnom prípade nie je možné súdny prieskum\nnapadnutého rozhodnutia zrealizovať. Po oboznámení sa s obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia\nžalovanej krajský súd dospel k záveru, že žalovaná sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne\nvysporiadala so žiadosťou žalobcu o priznanie starobného dôchodku, a námietkami, ktoré žalobca\nuviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. V žalobou napadnutom rozhodnutí, resp. v jeho\nodôvodnení nie sú uvádzané adekvátne dôvody toho, čo viedlo správny orgán k zamietnutiu žiadosti\nžalobcu o priznanie starobného dôchodku. Nedostatok právnych záverov v odôvodnení rozhodnutia robí\nrozhodnutie žalovanej nezrozumiteľným a nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.\n11. Krajský súd poukázal na to, že predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie, či sa žalovaná\nv novom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiadala so žalobnými námietkami žalobcu, ktorý\nnamietal, že žalovaná sa nedostatkami náležitého odôvodnenia rozhodnutia, ktoré zistil krajský súd a\nna ktoré vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí poukázal, nevysporiadala ani v novom\nrozhodnutí. Z napadnutého rozhodnutia žalovanej nevyplýva, z akého dôvodu nie je možné započítanie\ndoby sociálneho zabezpečenia od 01. októbra 1981 do 31. decembra 1999 a od 01. januára 2000 do 31.\ndecembra 2003 do doby sociálneho zabezpečenia, prečo opätovný vznik služobného pomeru žalobcu\nje dôvodom na zamietnutie žiadosti o starobný dôchodok, ak sú inak splnené náležitosti § 65 ods. 1\nzák. č. 461/2003 Z.z. Žalovaná sa nevysporiadala ani s námietkou žalobcu, že zák. č. 461/2003 Z.z.\nnevyžaduje ako podmienku priznania starobného dôchodku ukončenie akéhokoľvek pracovnoprávneho\nvzťahu (pracovného či služobného pomeru).\n\n12. S poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že žalovaná nepostupovala dôsledne\npodľa zákona a jej rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Krajský súd uviedol,\nže v ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o žiadosti\nžalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 26. mája 2017 a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.\nPovinnosťou správneho orgánu bude podrobne sa zaoberať námietkami žalobcu a najmä, riadne a\nzákonným spôsobom odôvodniť, prečo žalobca nemá nárok na starobný dôchodok, ak podľa ustálenej\njudikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa doba poistenia v osobitnom systéme započítava\npre účely priznania starobného dôchodku, a teda na základe akého zákonného ustanovenia skutočnosť,\nže žalobcov služobný pomer stále trvá, je dôvodom na zamietnutie jeho žiadosti o starobný dôchodok.\nPokiaľ správny orgán poukáže na judikatúru Najvyššieho súdu SR, je potrebné skúmať, či skutkový a\nprávny stav prejednávanej veci je zhodný.\n13. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní\núspech, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nII.\nKasačná sťažnosť\n14. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote s poukazom na § 440 ods. 1 písm. g) SSP\nkasačnú sťažnosť. Uviedla, že podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej\nstráže č. GR ZVJS-d-14454/33-2017 zo dňa 06. februára 2017 žalobca vykonával službu v období od 01.\noktóbra 1981 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií, od 01. januára 2000 do 09. septembra 2008 v\nIII. pracovnej kategórii a uvedené obdobie bolo žalobcovi zhodnotené pre stanovenie sumy výsluhového\ndôchodku. V služobnom pomere zaradenom do I. kategórie funkcií žalobca získal 18 rokov a 92 dní.\nVzhľadom na to, že žalobca bol dňom 01. júna 2012 opätovne prijatý do služobného pomeru príslušníka\nZVJS bolo rozhodnuté o zániku nároku na výsluhový dôchodok dňom 31. mája 2012.\n15. Žalobca podľa § 65 a § 274 zák. č. 461/2003 Z.z. s použitím § 174 zák. č. 100/1988 Zb.\ndôchodkový vek dovŕšil dňa XX. A. XXXX, t.j. dovŕšením veku 57 rokov. Podľa názoru Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, vyjadreného v rozsudku sp.zn. 9So/138/2011 zo dňa 22. augusta 2012,\nsa suma starobného dôchodku poistenca, ktorému sa vypláca výsluhový dôchodok, môže krátiť iba\nprimerane k počtu skončených rokov doby služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku, a\nteda sumu starobného dôchodku je potrebné určiť v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných,\nstarobných a pozostalostných dávkach. Výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku\npodľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z\nosobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného\npomeru. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že na účely\nstanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby,\nhodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno\nsumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku.\n16. Vzhľadom na to, že žalobca opätovne nastúpil do služobného pomeru a nárok na výsluhový\ndôchodok mu zanikol, nie je teda poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia, nakoľko jeho služobný\npomer trvá, nemá podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nárok na aplikáciu\nvýpočtu sumy starobného dôchodku podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru. Na nárok pre starobný dôchodok\nžalobcu nie je možné zohľadniť obdobie výkonu služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas\ndoby služby, a teda ani obdobie od 01. októbra 1981 do 31. decembra 1999 a od 01. januára 2000 do 31.\ndecembra 2003, na ktoré poukázal krajský súd. Doba služobného pomeru a príjmy dosiahnuté počas\nobdobia výkonu služby sa zohľadnia žalobcovi pre nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy\naž po skončení služobného pomeru.\n17. Žalobca poukazoval na Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky č. 4/2012, rozhodnutie z ktorého vyplýva, že samotné trvanie služobného pomeru nebráni\nvzniku nároku na starobný dôchodok podľa zák. č. 461/2003 Z.z. zo všeobecného systému sociálneho\npoistenia aj príslušníkovi ozbrojených síl a zborov, ak došlo k splneniu podmienok pre vznik nároku\nna túto dávku skôr, ako boli splnené podmienky pre vznik nároku na výsluhový dôchodok. K uvedenej\nnámietke žalovaná uviedla, že napadnutým rozhodnutím žalovanej zo dňa 26. októbra 2018 bol\n\nposúdený nárok na starobný dôchodok žalobcu podľa zák. č. 461/2003 Z.z. len v rozsahu dôb\ndôchodkového poistenia, získaných žalobcom vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Na nárok\nna starobný dôchodok ku dňu XX. A. XXXX získal žalobca obdobie dôchodkového poistenia vo\nvšeobecnom systéme sociálneho poistenia od 01. septembra 1973 do 30. júna 1981, od 03. augusta\n1981 do 30. septembra 1981 a od 03. októbra 2008 do 31. mája 2012, t.j. v rozsahu 11 rokov a 241 dní.\nZ uvedeného vyplýva, že ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku žalobca nespĺňal podmienku uvedenú\nv § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a nezískal obdobie dôchodkového\npoistenia vo všeobecnom systéme v rozsahu najmenej 15 rokov, a preto je potrebné prihliadať pri\nvýpočte starobného dôchodku na dobu služobného pomeru žalobcu. Dobu služby žalobcu, ale nie je\nmožné zohľadniť, nakoľko žalobca je naďalej príslušníkom ZVJS, ktorého sociálne zabezpečenie je\nupravené osobitným predpisom.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky SR v obdobnej veci vyslovil v rozsudku sp.zn. 9So/167/2008\nzo dňa 31. júla 2009 právny názor, že „samotné trvanie služobného pomeru nebráni vzniku nároku\nna starobný dôchodok podľa zák. č 461/2003 Z.z. zo všeobecného systému sociálneho poistenia\naj príslušníkovi ozbrojených síl a zborov, ak došlo k splneniu podmienok pre vznik nároku na túto\ndávku skôr, ako boli splnené podmienky pre vznik nároku na výsluhový dôchodok“. Súd v predmetnom\nrozsudku tiež uviedol, že napriek tomu, že ide o neobvyklú situáciu pri posudzovaní nárokov občanov,\nktorí boli (sú) príslušníkmi ozbrojených síl a zborov, a ktorým skôr vznikol nárok na starobnú dôchodkovú\ndávku, než nárok na výsluhový dôchodok, nemôže samotná skutočnosť, že služobný pomer nie je\nukončený, vylúčiť priznanie dávky, ak inak sú náležitosti veku a trvania poistenia vo všeobecnom\nsystéme podľa zák. č. 461/2003 Z.z. splnené.\n19. Vzhľadom na to, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku podľa\n§ 65 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z., t. j. nedosiahol dôchodkový vek, ani dobu\npoistenia vo všeobecnom systéme v rozsahu najmenej 15 rokov, jeho žiadosť o priznanie starobného\ndôchodku ku dňu 26. mája 2017 bola preto zamietnutá správne a v súlade s platnými právnymi predpismi\no sociálnom poistení (zabezpečení) a ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nŽalovaná poukázala aj na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej právo\nna užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nbez diskriminácie je porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú\nodlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie\nsa citeľne líšia (Thlimmenos v. Grécko, č. 34369/97, rozsudok zo dňa 06. apríla 2000, ods. 44). Žalobca\nv konaní nepreukázal, že s ním žalovaná zaobchádzala odlišne, ako s inými poistencami, ktorí sa ocitli\nv podobnej situácii.\n20. Z uvedených dôvodov žalovaná navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského\nsúdu v Nitre zo dňa 10. decembra 2019, č. k. 19Sa/6/2019-81, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie ku kasačnej sťažnosti\n21. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnutý rozsudok krajského súdu a\njeho právne posúdenie považuje za správne. Dôvody uvedené žalovanou v kasačnej sťažnosti nemajú\noporu v právnej úprave zák. č. 461/2003 Z.z. s poukázaním na zák. č. 100/1988 Zb., nezodpovedajú\nskutočnosti, lebo žalovaná rozhodla na základe nesprávneho právneho posúdenia jeho dôchodkovej\nveci.\n22. Uviedol, že z ust. § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. nevyplýva,\nže poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený 15 rokov. Právna úprava\npožadovala dôchodkové poistenie v trvaní 10 rokov a dovŕšenie dôchodkového veku. Žalobca ku dňu\nXX. A. XXXX získal obdobie dôchodkového poistenia v civilnom zamestnaní (11 rokov a 241 dní), resp.\nuž bol 25 rokov zamestnaný, teda splnil podmienku dôchodkového poistenia 10 rokov (15 rokov), aj\nnapriek nezapočítanej doby služby policajta od 01. januára 2004. Podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003\nZ.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. platí, že dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento\nzákon neustanovuje inak. V danom prípade dôchodkový vek inak stanovuje zák. č. 100/1988 Zb., podľa\nktorého sa znižuje dôchodkový vek žalobcu na 57 rokov, t. j. dôchodkový vek žalobca splnil dňa XX. A.\nXXXX, čo nebolo spornou skutočnosťou medzi žalobcom a žalovanou.\n\n23. Vo vzťahu k § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z., ktorý uviedla žalovaná\nv kasačnej sťažnosti, žalobca poukázal na rozdiel v normotvornom texte, pričom toto ustanovenie\nnevyžaduje splnenie podmienky dôchodkového poistenia 15 rokov, ale vyžaduje splnenie podmienky\ndôchodkového poistenia v trvaní 10 rokov, čomu zodpovedá dôchodkové poistenie žalobcu do 31.\ndecembra 2003.\n24. Žalobca namietol sťažnostné body žalovanej v celom rozsahu, pretože pokiaľ žalovaná posudzovala\nnárok žalobcu na starobný dôchodok v zmysle § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č.\n555/2007 Z.z., t. j. v znení účinnom od 30. novembra 2007 do 31. decembra 2007, v zmysle judikatúry\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, potom toto posúdenie nezodpovedá vydaným rozhodnutiam\nžalovanej. Žalobca poukázal na výrok prvostupňového rozhodnutia žalovanej, z ktorého vyplýva, že\nposudzovala jeho nárok na starobný dôchodok v zmysle § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení\núčinnom v dobe rozhodovania, čo nie je to isté z hľadiska požiadavky právnej úpravy viažucej sa k\n10. rokom alebo 15. rokom doby poistenia pre splnenie podmienky nároku na starobný dôchodok, t.j.\ndoby poistenia. V tejto súvislosti potom tvrdenie žalovanej uvedené v kasačnej sťažnosti nezodpovedá\nskutočnosti a na tento sťažnostný dôvod nie je možné prihliadať.\n25. Pokiaľ žalovaná vylúčila zohľadnenie celej doby služby žalobcu podľa § 1 ods. 3 zák. č. 461/2003\nZ.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z., žalobca poukázal na skutočnosť, že ustanovenie § 1 ods. 3 zák.\nč. 461/2003 Z.z. bolo vložené (resp. zmenené) v právnej úprave s účinnosťou od 01. januára 2005, z\nčoho vyplýva záver, že žalovaná rozhodla nesprávne, pretože z navodeného stavu by žalovaná bola\npovinná započítať žalobcovi obdobie sociálneho poistenia do 31. decembra 2004, čomu nezodpovedá\nskutočnosť, pretože doterajší odsek ods. 2 (§ 1) zák. č. 461/2003 Z.z. bol účinný od 01. januára 2004.\n26. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2004 (neskôr ods. 3)\nplatí, že tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,\nNárodného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov,\npríslušníkov ozbrojených síl, ktorí vykonávajú profesionálnu službu v ozbrojených silách, a vojakov, ktorí\nsa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon\nprofesionálnej služby v ozbrojených silách, ak tento zákon neustanovuje inak.\n27. Podľa § 255 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. platí, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje\naj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.\ndecembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v\nrozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný\ninvalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného\npredpisu. Z ust. § 255 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. v spojení s legislatívnym odkazom č. la) vyplýva,\nže vo vzťahu k obdobiu dôchodkového poistenia sa jedná o iné nároky (t. j. výsluhové dôchodky podľa\n§ 210 a nasl. zákona č. 73/1998 Z.z.), ako sú vymedzené v zákone č. 328/2002 Z.z. a nezapočítané\nobdobie služby policajta v I. kategórii funkcií v prípade žalobcu je v zjavnom rozpore s § 255 ods. 5\nzák. č. 461/2003 Z.z. V tejto súvislosti je zrejmé, že žalobcovi nikdy nebol priznaný výsluhový dôchodok\npretransformovaný z výsluhového príspevku priznaného podľa § 210 a nasl. zákona č. 73/1998 Z.z.\núčinného predpisu od 1. apríla 1998 do 30. júna 2002, ani podľa § 40 až 45 a § 101 zák. č. 328/2002 Z.z.\n28. Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, získané do\n31. decembra 2003, t.j. u žalobcu 8.127 dní, teda 22 rokov a 97 dní, na základe čoho podmienka\ndoby poistenia 15 rokov sa považuje za splnenú. Nakoľko žalovaná nerešpektovala v rozhodnutí I.\nstupňa, ako aj v rozhodnutí II. stupňa splnenú podmienku doby poistenia 15 rokov na strane žalobcu, jej\npostupom neboli zachované nároky, ktoré žalobcovi vznikli na základe právnej úpravy zák. č. 100/1988\nZb. vyplývajúc zo zásady zachovania získaných nárokov z titulu trvania doby služby v I. kategórii funkcií.\n29. Zároveň z § 1 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2004 vyplýva, že žalobcovi\nje možné vylúčiť dobu dôchodkového poistenia len za dobu trvania služobného pomeru od 01. januára\n2004, nie za dobu predchádzajúceho obdobia trvania doby účasti na sociálnom zabezpečení policajtov\npodľa zák. č. 100/1988 Zb. do 31. decembra 2003, pričom v tomto období bol žalobca zúčastnený na\nsociálnom zabezpečení práve u žalovanej. V tejto súvislosti na strane žalovanej absentuje právny, ako\naj skutkový dôvod, na základe ktorého by mohla vylúčiť žalobcovi započítateľné obdobie sociálneho\n\nzabezpečenia od 01.10.1981 do 31.12.1999 a od 01.01.2000 do 31.12.2003 ako doby poistenia v zmysle\n§ 255 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. pre splnenie podmienky doby poistenia 15 rokov pre nárok na starobný\ndôchodok.\n30. Žalobca zotrval na svojich tvrdeniach, že žalovaná pochybila, pokiaľ mu nezohľadnila celú dobu\nsociálneho poistenia v rozsahu 41 rokov a 68 dní, pričom splnil dobu poistenia aspoň 15 rokov, bol\ndôchodkovo poistený 41 rokov a 68 dní, dovŕšil dôchodkový vek 57 rokov dňa XX. A. XXXX, teda splnil\nvšetky zákonom požadované podmienky pre priznanie starobného dôchodku a napriek tomu žalovaná\nnezákonne jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku zo dňa 26. mája 2017 s uplatneným nárokom\nod XX. A. XXXX zamietla.\n31. Žalobca uviedol, že nemá priznaný ani vyplácaný výsluhový dôchodok a taktiež mu žalovaná\nzamietla priznať starobný dôchodok. Doba jeho trvania služobného pomeru nebola zhodnotená pre\nvýsluhový dôchodok, a teda podľa názoru žalobcu je žalovaná povinná starobný dôchodok žalobcovi\npriznať a vyplácať starobný dôchodok do tej doby, kým mu nebude priznaný výsluhový dôchodok. Až\nnásledné priznanie výsluhového dôchodku žalobcovi bude pre žalovanú tvoriť rozhodujúcu skutočnosť z\nhľadiska jej postupu v krátení vyplácanej sumy starobného dôchodku vzhľadom k následnému vylúčeniu\ndoby trvania služobného pomeru, avšak nie pre nárok na starobný dôchodok, ale pre výplatu sumy\nstarobného dôchodku, ktorá bude vypočítaná z celého obdobia doby poistenia (41 rokov a 68 dní), avšak\nvýška sumy starobného dôchodku bude krátená o obdobie doby trvania služobného pomeru (29 rokov a\n192 dní) zhodnoteného pre výšku výsluhového dôchodku, pričom krátená suma starobného dôchodku\nby zohľadňovala obdobie civilného zamestnania (11 rokov a 241 dní).\n32. Nárok na dávku starobného dôchodku sa nepremlčuje, avšak jednotlivé plnenia nároku na výplatu\ndávky starobného dôchodku sa premlčujú v trojročnej premlčacej dobe. Nakoľko si žalobca uplatnil\nnárok na dávku starobného dôchodku a nárok na výplatu dávky starobného dôchodku od XX. A. XXXX,\nžalobcovi vznikla škoda na nevyplatených dávkach starobného dôchodku od XX. A. XXXX do súčasnosti,\nt.j. k 29. februáru 2020, za 63 mesiacov.\n33. Žalovaná jednoznačne v kasačnej sťažnosti neuviedla, v čom spočíva nesprávnosť právneho\nposúdenia krajským súdom, ktoré konkrétne ustanovenia právnej úpravy nesprávne krajský súd použil\na vymedzenie dôvodov v kasačnej sťažnosti, ktoré len poukazujú na predchádzajúce písomnosti v\nkonaní pred krajským súdom alebo na časti odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu je podľa žalobcu\nnepostačujúce pre úspešnosť uplatnenej ochrany práva žalovanou pred kasačným súdom.\n34. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby kasačný súd podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť\nžalovanej ako nedôvodnú zamietol.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n35. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1\nSSP v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení, že kasačnú sťažnosť\npodala sťažovateľka včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednohlasne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) dospel k záveru,\nže kasačnej sťažnosti nemožno priznať úspech.\n36. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 21. apríla 2021 (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n37. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n38. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n39. Podľa § 209 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov,\nrozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje\n\ninak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo\nspoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.\n40. Podľa § 209 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov,\nrozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné,\nak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.\n41. Podľa § 209 ods. zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov,\nvýrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa\nrozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá\núčastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.\n42. Podľa § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v čase rozhodovania správnych\norgánov, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti\nboli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych\npredpisov, na ktorých základe rozhodovala.\n43. V posudzovanej veci kasačný súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý podrobne v odôvodnení\nrozsudku popísal krajský súd, a preto pre účastníkov konania známe fakty a skutočnosti nebude\nnadbytočne opakovať.\n44. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým zamietla odvolanie\nžalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 26.\nmája 2017 bola zamietnutá.\n45. Z podkladov súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj kompletný administratívny spis žalovaného\nsprávneho orgánu, je zrejmé, že skutkový stav medzi procesnými stranami sporný nebol. Spornou bola\nprávna otázka, týkajúca sa započítania doby sociálneho zabezpečenia od 01. októbra 1981 do 31.\ndecembra 1999 a od 01. januára 2000 do 31. decembra 2003 pre účely priznania starobného dôchodku\nžalobcovi, a to s poukazom na opätovný vznik jeho služobného pomeru a zánik nároku žalobcu na\nvýsluhový dôchodok.\n46. S poukazom na § 209 zák. č. 461/2003 Z.z. kasačný súd konštatuje, že v odôvodnení rozhodnutia\nsprávny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri\nhodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Zmyslom a účelom\nodôvodnenia rozhodnutia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre jeho výrok.\n47. Odôvodnenie rozhodnutia je dôležitou obsahovou náležitosťou správneho rozhodnutia a plní\nniekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o\nzákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania posilňovať dôveru\nobčanov v správnosť rozhodovania. Ďalšou funkciou je funkcia kontrolná, predovšetkým tých orgánov,\nktoré budú rozhodnutie preskúmavať.\n48. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové\nokolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli\nnepochybne zistené, treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané a ako ich správny orgán vyhodnotil. Správny\norgán sa musí zaoberať v rozhodnutí aj návrhmi a námietkami účastníkov. Právne posúdenie znamená,\nže správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho\npredpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Nestačí, aby bola\nv rozhodnutí uvedená len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiadúce, aby sa vyložil aj obsah právnej\nnormy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením.\n49. Podľa názoru kasačného súdu sa žalovaná s uvedenou spornou otázkou v napadnutom rozhodnutí\nriadne nevysporiadala, keď z jej rozhodnutia, ale ani z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu\nnie je zrejmé, prečo nemožno započítať vzhľadom na skutkový stav výkonu doby služby a osobné\nvymeriavacie základy, dosiahnuté počas výkonu služby do doby sociálneho zabezpečenia. Nebolo\npritom dostačujúce len poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/138/2011 zo dňa 22.\naugusta 2012 - ktorý riešil situáciu súbehu výsluhového a starobného dôchodku - bez uvedenia, ako\n\nsa tento rozsudok vzťahuje na prípad žalobcu, keď v danom prípade nešlo o súbeh výsluhového a\nstarobného dôchodku.\n50. Nie je povinnosťou kasačného, rovnako ani krajského súdu, nahrádzať činnosť správnych orgánov,\npričom vecne preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je možné len za predpokladu náležitého\nodôvodnenia administratívneho rozhodnutia.\n51. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s\nprihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie\nvýroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené dôvody\npovažoval kasačný súd rozhodnutie krajského súdu za vecne správne a kasačnú sťažnosť za nedôvodnú\na rozhodol podľa § 461 SSP tak, že kasačnú sťažnosť žalovanej zamietol.\n52. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi, ako\núspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti nárok na náhradu trov tohto konania nepriznal,\nnakoľko mu v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa\n§ 167 ods. 1 SSP).\n53. Tento rozsudok kasačného súdu bol prijatý pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19Sa/6/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}