{"guid": "6830079a-da8b-44a3-bcd3-1b3cd3a63112:75d5a772-07fb-4d6f-9d1e-dc76844c3024", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:4018200777.1", "spisova_znacka": "10Asan/35/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/35/2019 z 25. 3. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. marca 2021, sp. zn. 10Asan/35/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:4018200777.1", "identifikacne_cislo": "4018200777", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2021-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-l", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-l", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-59.odsek-3", "nazov": "§ 59 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-59.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-59"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-59"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/75d5a772-07fb-4d6f-9d1e-dc76844c3024", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200777.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200777.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200777.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Asan/35/2019\n4018200777\n25. 03. 2021\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2021:4018200777.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu\n(sťažovateľa): Y.. R. T., bytom G.. X. Y. XX, F.W., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného\nzboru v Nitre, so sídlom Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZNR-KDI-62/2018-SK zo dňa 8. novembra 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/96/2018-55 zo dňa 6. mája 2019, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre\nč. k. 23Sa/96/2018-55 zo dňa 6. mája 2019 zamieta.\nII. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát Nové Zámky, ako\nprvoinštančný správny orgán, rozhodnutím č. ORPZ-NZ-OD12-P-174/2018 zo dňa 31. augusta 2018,\nuznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa\n§ 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustil tým, že dňa 14. februára 2018 v čase o 13:25 h. v meste\nNové Zámky, na Majzonovom námestí stál s motorovým vozidlom zn. Volkswagen ev. č. W. XXX S., v\nobytnej zóne na mieste, kde to nie je určené dopravnou značkou. Podľa § 22 ods. 2 písm. g/ s poukazom\nna ustanovenie § 87 ods. 4 zákona o priestupkoch obvinenému Y.. R. T. za spáchaný priestupok uložil\nsankciu - pokutu vo výške 30 €.\n2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-NR-KDI-62/2018-SK zo dňa 8.\nnovembra 2018 prvoinštančné rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n3. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „S.s.p.“) žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n4. Podľa názoru krajského súdu sa správne orgány dostatočným spôsobom venovali predmetnej veci,\nzistili skutkový stav a vyvodili z neho správny právny záver, pričom ich rozhodnutia sú vecne správne\n\na zákonu zodpovedajúce. V konaní správnych orgánov krajský súd nezistil také pochybenia, a to ani\nprocesné, z ktorých by bolo možné vyvodiť porušenie práv žalobcu ako účastníka správneho konania.\nS poukazom na zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu nemal pochybnosti o tom, že dopravný\npriestupok kladený žalobcovi za vinu sa stal tak, ako to vyplýva z rozhodnutia správneho orgánu prvého\nstupňa, a že žalobca sa tohto priestupku dopustil. Dodal, že žalovaný, ktorý vo veci rozhodoval dňa 8.\nnovembra 2018 na základe odvolania žalobcu, pričom rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo\ndňa 31. augusta 2018 potvrdil, sa v odôvodnení svojho rozhodnutia logicky a vecne správne vysporiadal\ns jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu.\n5. Vychádzajúc z pripojeného administratívneho spisu a z obsahu listinných dôkazov, ktoré sa\nnachádzajú v spisovom materiály, mal správny súd za preukázané, že žalobca ako vodič motorového\nvozidla porušil dopravné predpisy tým spôsobom, že stál s vozidlom v obytnej zóne mimo miesta\nurčeného na parkovanie, a to konkrétne v jazdnom pruhu a vo vozidle sa ani nenachádzal. Ďalej\nkonštatoval, že žalobca sa následne k vozidlu dostavil, kde mu bola za priestupok na úseku dopravy\nuložená bloková pokuta 30 €, ktorú odmietol zaplatiť a z toho dôvodu bola spísaná správa o výsledku\nobjasňovania priestupku. Zároveň vyslovil, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vozidlo\nstálo v jazdnom pruhu, a to i napriek tomu, že na danom mieste je značené platené parkovisko a\nparkovisko pre klientov banky, ktoré bolo v tom čase obsadené. Z tohto dôvodu si žalobca zvolil miesto\nzastavenia na ceste v jazdnom pruhu, pretože chcel využiť ako klient peňažného ústavu jeho služby.\n6. Uviedol, že z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že na mieste samom sú osadené trvalé dopravné\nznačenia IP 16 „2x parkovisko s vyhradeným státím s vyznačením piktogramu pre návštevníkov Unicredit\nBank“, doplnené dodatkovou tabuľou E13 „dodatková tabuľa na označenie vyhradeného parkovacieho\nmiesta pre klientov Unicredit Bank s dobou státia max. 1 hodina“. Dodal, že k týmto značeniam sa\nvyjadril aj dopravný inžinier v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa, ktorý z predloženej\nfotodokumentácie ako i ohliadky vykonanej na mieste samom zistil, že použité zvislé dopravné značenie\na vodorovné dopravné značenie, nachádzajúce sa na predmetnej miestnej komunikácii, je včas viditeľné,\nz dostatočnej vzdialenosti a počas celej doby poskytuje úplný a jednoznačný výklad. Taktiež sa vyjadril,\nže dopravné značenie na miestnej komunikácii Majzonovo námestie v meste Nové Zámky bolo v čase,\nkedy bol priestupok zistený a zdokumentovaný v dostatočnej miere vyznačené v zmysle § 8 ods. 8\nvyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej\npremávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čo jednoznačne preukazuje, že žalobca nestál na\ntakom mieste, kde je státie vozidla v obytnej zóne povolené. Preto správny súd dospel k záveru, že\nvykonaným dokazovaním odvolacieho správneho orgánu bolo jednoznačne preukázané, že žalobca sa\ndopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch.\n7. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu\nnepriznal.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n8. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu\nuvedeného v § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. V podanej kasačnej sťažnosti navrhol kasačnému súdu, aby\nnapadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/96/2018-55 zo dňa 6. mája 2019 zrušil.\n9. Namietal, že v predmetnom rozhodnutí boli opomenuté všetky skutočnosti, ktoré sťažovateľ v\nkonaní pred krajským súdom, ako aj správnym orgánom predniesol, a ktoré predchádzali vydaniu tohto\nrozhodnutia. Ďalej namietal, že v napadnutom rozhodnutí absentuje právne posúdenie veci, voči ktorému\nby mohol sťažovateľ vzniesť argumenty.\n10. Žalovanému vyčítal, že sa nezaoberal žiadnou relevantnou namietanou skutočnosťou, hoci je\nzodpovedný za umiestňovanie dopravného značenia, ktoré je podľa sťažovateľa nainštalované v rozpore\ns právnymi predpismi na úseku cestnej premávky, ako aj so záväzným nariadením mesta.\n11. Tvrdil, že sťažovateľ s osobným motorovým vozidlom zastavil a aj stál na mieste, na ktorom je\nto právne záväznými aktmi platnými na území Slovenskej republiky dovolené. Rovnako tak dal do\npozornosti, že v každom štádiu konania žiadal o vykonanie miestnej ohliadky, aby sa mohli všetky strany\n\noboznámiť s faktickým stavom na danom mieste, kde dopravné značenie chýba, alebo je inštalované\nv rozpore s právnymi predpismi.\n12. Poukázal aj na záver krajského súdu, že k predmetnému konaniu sa mal vyjadriť aj dopravný inžinier,\npričom o uvedenom sa sťažovateľ dozvedel až z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Mal za to,\nže týmto postupom žalovaného mu bola odňatá možnosť sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, ktorým bolo\naj toto vyjadrenie dopravného inžiniera. Namietal, že správny orgán sa nevysporiadal so skutočnosťami,\nktoré mu sťažovateľ na svoju obranu ako dôkazný materiál predložil. Vo vzťahu k uvedenému dal do\npozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžd/1/2010 zo dňa 23. novembra\n2011.\n13. Taktiež žalovanému vyčítal, že v danom prípade postupoval v rozpore s § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967\nZb. <. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého správne\norgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy\nštátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie\nich povinností. Dodal, že žalovaný prihliadol na dôkazný materiál, ktorý bol obecnou políciou vyhotovený\nprotizákonne a nereflektuje na stav v danom mieste.\n14. Napokon namietal, že správny súd nezistil skutočný stav veci a neaplikoval zákonné ustanovenia v\ncelom rozsahu, z ktorého dôvodu nemohol správne právne posúdiť danú záležitosť.\n15. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa písomne nevyjadril.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu SR\n16. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npostupom podľa § 492 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia\n§ 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25. marca 2021 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).\n17. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia\nžalovaného, ktorým zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie prvoinštančného správneho\norgánu, ktorým uznal sťažovateľa vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch, a preto primárne v medziach kasačnej\nsťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republikyc, ako kasačný súd, preskúmal rozsudok krajského súdu ako\naj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania\nsúdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu\núčastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si\nich osvojil krajský súd zo zistení uvedených sťažovateľom a žalovaným správnym orgánom, ktoré sú\nobsiahnuté v administratívnom spise.\n18. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania skutku priestupkom\nje zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne\noznačené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných\nprávnych predpisov, alebo o trestný čin.\n19. Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo\ninému spôsobí škodu na majetku.\n\n20. Podľa § 59 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o cestnej premávke“) v obytnej zóne, pešej zóne a školskej zóne vodič smie jazdiť\nrýchlosťou najviac 20 km.h-1. Pritom je povinný dbať na zvýšenú ohľaduplnosť voči chodcom, ktorých\nnesmie ohroziť. Ak je to nevyhnutné, vodič je povinný zastaviť vozidlo. V obytnej zóne a pešej zóne je\nstátie motorových vozidiel zakázané, ak dopravnou značkou nie je určené inak. V školskej zóne možno\nstáť, ak tým nie je obmedzený pohyb chodcov.\n21. Podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písm. a/ - k/ poruší všeobecne záväzný\npredpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.\n22. Podľa § 22 ods. 2 písm. g/ zákona o priestupkoch za priestupok podľa ods. 1 písm. l/ možno uložiť\npokutu do 100,- eur.\n23. Kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a v nadväznosti naň aj\nrozhodnutia žalovaného a konania predchádzajúceho jeho vydaniu v intenciách podanej kasačnej\nsťažnosti, dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov si pre svoje rozhodnutie vo veci zadovážili\ndostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležite zistili skutkový stav a výkladom relevantných\nzákonných ustanovení dospeli k správnemu právnemu záveru, že konaním sťažovateľa, tak ako je\nkonkretizované v napadnutom rozhodnutí, sa tento dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch a v rámci správnej úvahy vydali\ndostatočne odôvodnené rozhodnutie o uložení sankcie.\n24. Námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti sa v zásade zhodovali s námietkami\nvznesenými v správnom konaní ako aj v žalobe a neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku krajského súdu. Námietkami sťažovateľa sa v priebehu konania žalovaný\ndôsledne zaoberal a svoje závery k nim vyčerpávajúcim spôsobom uviedol vo svojom rozhodnutí.\nKrajský súd sa so záverom žalovaného o spáchaní priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. l/ zákona\no priestupkoch stotožnil. Z vykonaného dokazovania bolo podľa názoru kasačného súdu jednoznačne\npreukázané spáchanie priestupku sťažovateľom na tom skutkovom základe ako je uvedené v rozhodnutí\noboch správnych orgánov.\n25. V konaní nebolo sporné, že žalobca dňa 14. februára 2018 v čase o 13:25 h. v Nových Zámkoch na\nMajzonovom námestí zastavil so svojím vozidlom v obytnej zóne.\n26. Podľa názoru kasačného súdu sa sťažovateľ svojím konaním predmetného priestupku dopustil.\nSám nepopieral, že zastavil s vozidlom na uvedenom mieste, ale situáciu si napriek existujúcemu\ndopravnému značeniu vyhodnotil tak, že toto je umiestnené v rozpore s právnymi predpismi. Sťažovateľ\npočas konania namietal, že s osobným motorovým vozidlom zastavil na mieste, na ktorom je to právnymi\npredpismi dovolené, pričom dopravné značenie na uvedenom mieste chýba, resp. je nainštalované\nv rozpore s právnymi predpismi. Sťažovateľ však v prvom rade ako vodič je povinný dodržiavať\ndopravné značenie. Zo značenia daného úseku v čase, kedy sa mal žalobca priestupku dopustiť, aj\ns ohľadom na vyjadrenie dopravného inžiniera Okresného dopravného inšpektorátu Nové Zámky zo\ndňa 2. októbra 2018, v zmysle ktorého bolo trvalé dopravné značenie „IP16“ (Parkovisko s vyhradeným\nstátím s vyznačením piktogramu pre návštevníkov Unicredit Bank), doplnené o dodatkovú tabuľu\n„E13“ (Dodatková tabuľa na označenie vyhradeného parkovacieho miesta pre klientov Unicredit Bank\ns dobou státia max 1 hodina), osadené v súlade so zákonom, nemožno vyvodiť iný záver ako ten,\nže sťažovateľ na uvedenom úseku mohol zaparkovať len na vyznačených miestach. Keď tak neurobil,\njednoznačne porušil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 59 ods. 3 zákona o\ncestnej premávke. Rovnako tak skutočnosť, že sťažovateľ na uvedenom mieste nielen zastavil, ale aj\nzostal stáť, vyplýva z vyjadrenia členov hliadky Mestskej polície Nové Zámky, ktorí v úradnom zázname\nzo dňa 14. februára 2018 uvádzajú, že vozidlo sťažovateľa stálo na tomto mieste od 13:10 h. do 13:25\nh., teda 15 minút. Tiež je potrebné vo vzťahu k sťažovateľom namietanej nezákonnosti tohto dôkazu\nzdôrazniť, že zo spisového materiálu nevyplýva akékoľvek porušenie práv sťažovateľa pri jeho získaní,\nnakoľko hliadka Mestskej polície Nové Zámky, ktorá v zmysle § 58 ods. 3 písm. d/ zákona o priestupkoch\nbola orgánom oprávneným vykonať objasňovanie priestupku, pri jeho objasňovaní postupovala v zmysle\n§ 7 písm. c/ zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii za súčasného zachovania zákonnej úpravy pri\nrealizácii oprávnení podľa § 8 ods. 1 písm. b/ cit. zákona. Takto získaný dôkaz bol preto použiteľný\n\npre rozhodnutie v danej veci a nebolo možné stotožniť sa s námietkou sťažovateľa, že išlo o dôkaz\nnezákonný.\n27. Skutočnosť, že sťažovateľ odstavil vozidlo na úseku, na ktorý sa vzťahuje zákon o cestnej premávke,\nje zrejmá podľa kasačného súdu z dôkazov zabezpečených správnymi orgánmi v konaní. Z doloženej\nfotodokumentácie Mestskej polície Nové Zámky vyplýva, že na daný úsek, kde sťažovateľ zaparkoval\nsvoje motorové vozidlo, sa ako na súčasť cestnej premávky, vzťahujú pravidlá cestnej premávky.\n28. Kasačný súd sa nestotožnil ani s argumentáciou sťažovateľa, že správny orgán sa nevysporiadal so\nskutočnosťami, ktoré mu sťažovateľ predložil na svoju obranu ako dôkazný materiál. Podľa podkladov\nobsiahnutých v spisovom materiáli je nesporné, že správne orgány v konaní vykonali potrebné\ndokazovanie na zistenie skutkového stavu, pričom sťažovateľ mal možnosť využiť všetky svoje procesné\npráva. Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že sa priestupku dopustil\ntak, ako to správne orgány ustálili.\n29. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že priestupok sa stal tak, ako je uvedené v napadnutom\nrozhodnutí žalovaného. Orgán verejnej správy postupoval v súlade so základnými pravidlami konania,\nhodnotením dôkazov a zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Priestupok bol\ndostatočným spôsobom zistený, zdokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce\npre rozhodnutie. Orgány verejnej správy, a teda aj žalovaný, správne vyhodnotili dôkazy a zistili, že\nsťažovateľ sa svojím konaním dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa\n§ 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch.\n30. K dôvodnosti a správnosti výšky uloženej pokuty kasačný súd uvádza, že s touto sa dostatočne\nvysporiadal správny orgán prvého stupňa, pričom žalovaný, krajský súd aj kasačný súd sa stotožnili s\nodôvodnením poukazujúcim na to, že sťažovateľ porušil pravidlá cestnej premávky menej závažným\nspôsobom, zároveň prihliadajúc na skutočnosť, že v karte vodiča nemá záznam o spáchaní priestupku\nv posledných dvoch rokoch. Kasačný súd považuje druh a výmeru sankcie za dostatočne odôvodnenú.\n31. Kasačný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ obsahom žalobných dôvodov nespochybnil správnosť\nzáverov ani zákonnosť postupu správnych orgánov. Preto, ak krajský súd dospel k záveru, že skutkový\nstav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj rozhodnutia orgánov verejnej správy\nv oboch inštanciách považoval za vydané v súlade so zákonom, bolo dôvodné rozhodnutie súdu, ktorým\nzamietol žalobu sťažovateľa, považovať za správne.\n32. Námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako neopodstatnené,\nktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť\npodľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.\n33. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467\nods. 1 S.s.p. tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže sťažovateľ nebol v\ntomto konaní úspešný a žalovanému právo na náhradu trov v konaní pred správnymi súdmi zásadne\nneprináleží.\n34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona\nč. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}