{"guid": "9b23c1f7-4d5b-4bf3-9d46-617c2caa580a:85b2a21b-e064-48bd-a3ae-fa805938a01e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:4018200766.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/120/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/120/2019 z 21. 4. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2021, sp. zn. 7Sžsk/120/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:4018200766.1", "identifikacne_cislo": "4018200766", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2021-04-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-221", "nazov": "§ 221 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-221", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/85b2a21b-e064-48bd-a3ae-fa805938a01e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200766.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200766.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200766.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/120/2019\n4018200766\n21. 04. 2021\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2021:4018200766.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci\nžalobcu: P.. P. Š., bytom Q. D. XXX, zastúpený JUDr. Michalom Magdolenom, advokátom, so sídlom\nNitra, Farská 50, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta\n8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 55792-3/2018-BA zo dňa 11. októbra 2018, o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 23Sa/94/2018-95 zo dňa 15. júla 2019,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č.\nk. 23Sa/94/2018-95 zo dňa 15. júla 2019, z a m i e t a.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\nI.\nRozhodnutie krajského súdu\n1. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 23Sa/94/2018-95 zo dňa 15. júla 2019, podľa ust. § 190 zák. č.\n162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 55792-3/2018-BA zo dňa 11. októbra 2018, ktorým\nžalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č.\n12739-3/2018-NR zo dňa 9. mája 2018, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na obnovu konania zo dňa\n17. júla 2017. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd tak, že žalovanej napriek úspechu\nv konaní nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.\n2. Z predloženého administratívneho spisu žalovanej krajský súd zistil, že žalobca odhláškou k\n30.09.2013 prestal vykonávať podnikateľskú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len\nSZČO), kedy požiadal zrušenie živnosti a odvolal aj doklad o pridelení IČO a zároveň rozhodnutím\nNitrianskeho samosprávneho kraja NI: CS 4634/13 mu bolo ku dňu 30.09.2013 zrušené rozhodnutie\no povolení poskytovať zdravotnícku starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore\nstomatológia a dňa 25.06.2013 došlo k vzniku obchodnej spoločnosti Dr. Šrank s.r.o., kde žalobca sa\nod 01.10.2013 zamestnal ako zubný lekár na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02.09.2013, ktorou\nmu vznikol pracovný pomer na dobu neurčitú. Zamestnávateľ za neho uhrádzal odvody do sociálnej\na zdravotnej poisťovne. Žalovaný správny orgán rozhodnutím č. 9937-13/2017-NR zo dňa 25.04.2017\nrozhodol, že žalobcovi ako SZČO vzniklo od 01.07.2014 povinné nemocenské poistenie a povinné\n\ndôchodkové poistenie. Voči tomuto rozhodnutiu účastník konania odvolanie nepodal a predmetné\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 05.06.2017. Dňa 17.07.2017 podal žalobca žiadosť o obnovu\nkonania, v ktorej namietal svoje postavenie, že nebol SZČO, pretože bol zamestnaný od 01.09.2013\nako zubný lekár spoločnosti Dr. Šrank s.r.o., ktorá za neho odvádzala poistné a odvody do zdravotnej\npoisťovne. Dňa 09.05.2018 vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra rozhodnutie č. 12739-3/2018NR, ktorým návrh účastníka konania na povolenie obnovy ukončeného právoplatným rozhodnutím zo\ndňa 25.04.2017 zamietla. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal odvolanie proti\nrozhodnutiu, v ktorom namietal skutočnosti, ktoré uvádzal aj v žiadosti o obnovu konania. Považoval\npostup správneho orgánu za nezákonný, diskriminačný. Žalovaný správny orgán ako odvolací orgán\nrozhodnutím č. 55792-3/2018-BA zo dňa 11.10.2018 v plnom rozsahu napadnuté rozhodnutie potvrdil\na návrh na obnovu konania žalobcu zamietol.\n3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, citujúc právnu úpravu ustanovenú v\n§ 221 ods. 1, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej časti prvej a tretej hlavy Správneho\nsúdneho poriadku a dospel k záveru o zákonnosti rozhodnutia žalovanej.\n4. Krajský súd považoval za potrebné v prejednávanej veci posúdiť, či žalobca svojou žiadosťou o\nobnovu konania poukazuje na nové skutočnosti a dôkazy, ktoré síce existovali v čase pôvodného\nkonania, ale nemohli sa uplatniť bez zavinenia účastníka konania.\n5. Krajský súd poukazom na to, že v danom prípade o vzniku povinného nemocenského poistenia a\npovinného dôchodkového poistenia žalobcu rozhodla Sociálna poisťovňa pobočka Nitra rozhodnutím č.\n9937-13/2017-NR dňa 25.04.2017 z dôvodu, že žalobca nepodal registračný list - prihlášku na sociálne\npoistenie so vznikom poistenia 01.07.2014 aj napriek tomu, že spĺňal právnu definíciu SZČO podľa\n§ 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorá sa aplikuje od 01.07.2014, konštatoval, že v čase, keď došlo k\nposudzovaniu povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako\nSZČO, bol žalobca oprávnený na výkon činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z.\nv znení neskorších predpisov, t. j. bol oprávnený dosahovať príjmy z podnikania, vzhľadom na to, že bol\ndržiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. 4086/2010 vydanej Slovenskou komorou\nzubných lekárov s výkonom činnosti od 10.05.2010. Žalobca voči tomuto rozhodnutiu odvolanie v\nzákonom stanovenej lehote nepodal, takže rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 05.06.2017. Podaným\nnávrhom na obnovu konania žalobca žiadal zrušiť predmetné rozhodnutie a vo svojej žiadosti poukazoval\nna to, že v r. 2017 už nebol SZČO, bol zamestnaný ako lekár u zamestnávateľa Dr. Šrank s.r.o.,\nktorý za neho platil všetky odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne. V uvedenom návrhu žalobca\nvytýkal žalovanej, že si nemôže svojvoľne upravovať podmienky vzniku a zániku poistenia v prípade,\nak živnostenské oprávnenie bolo zrušené. Krajský súd konštatoval, že žalobca v žiadosti na obnovu\nkonania uvádzal skutočnosti a pochybenia žalovaného, na ktoré mal v správnosti poukázať v riadnom\nopravnom prostriedku voči rozhodnutiu o vzniku poistného.\n6. Krajský súd upriamil pozornosť na to, že podstatou obnovy konania nie je preskúmanie pôvodného\nrozhodnutia, ktoré bolo napadnuté obnovou konania, na základe opätovného posudzovania skutkových\na právnych záverov v ňom obsiahnutých, tak ako to uvádza žalobca v návrhu na obnovu konania.\nKonštatoval, že správny orgán, ktorý má povoliť obnovu konania, musí posúdiť, či podaným návrhom\nna obnovu konania bol splnený niektorý z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 221 ods. 1\npísm. a/ až d/ zákona č. 461/2003 Z.z. Krajský súd uviedol, že správny orgán v rámci konania o návrhu\nna obnovu konania je povinný sa zaoberať so skutočnosťami uvedenými v návrhu, t. j. vyhodnotiť, či\nna základe tvrdení uvádzaných žalobcom je daný dôvod na povolenie obnovy konania. Podľa názoru\nkrajského súdu správny orgán sa dôsledne zaoberal námietkami žalobcu uvádzanými v návrhu a\nsvoj záver aj náležite zdôvodnil. Žalobca k návrhu na obnovu konania nepredložil taký dôkaz, ktorý by\npreukázal nepravdivosť dôkazov, na základe ktorých prvostupňový správny orgán žalovanej rozhodol o\nvzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO od\n01.07.2014, preto nie je daný dôvod na povolenie obnovy konania. V konaní o obnove konania žalovaný\nsprávny orgán nebol oprávnený opätovne posudzovať otázku vzniku, resp. zániku sociálneho poistenia\nžalobcu, a preto nebola žalovaná ani povinná v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadavať s otázkami\nvzniku sociálneho zabezpečenia žalobcu.\n\n7. Krajský súd tiež konštatoval, že obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok slúži na opravu\nskutkových omylov už právoplatného rozhodnutia, z ktorých sa pri vydaní rozhodnutia, voči ktorému\nsmeruje obnova konania, vychádzalo, a to len v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok\nuvedených v § 221 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Skutočnosti, ktoré uvádza žalobca v návrhu na\nobnovu konania, ako i v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, ako i v žalobe, nezakladajú dôvod\nna povolenie obnovy konania. Podľa názoru krajského súdu postup žalovanej, ako aj prvostupňového\nsprávneho orgánu bol správny, keď návrh žalobcu na obnovu konania zamietla. Žalovaná sa vo svojom\nrozhodnutí vysporiadala so všetkými právnymi dôležitými námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie riadne\nodôvodnila. Žalobca nevyužil možnosť, ktorú mu ukladá zákon, a to podať opravný prostriedok voči\nrozhodnutiu č. 9937-13/2017-NR zo dňa 25.04.2017, voči ktorému smeruje návrh na obnovu konania,\na tie námietky, ktoré uvádza v návrhu na obnovu konania, mal použiť ako dôvody odvolania voči tomuto\nrozhodnutiu.\n8. Správny súd sa s ďalšími námietkami, ktorými žalobca v žalobe namietal nezákonnosť už\nprávoplatného rozhodnutia, nezaoberal z dôvodu, že tieto námietky sú právne irelevantné v konaní\no návrhu na obnovu konania. Krajský súd opätovne upriamiac pozornosť na to, že správny orgán zo\nzákona musí skúmať, či sú splnené podmienky na obnovu konania podľa § 221 ods. 1 písm. a/ až d/\nzákona č. 461/2003 Z.z., konštatoval, že podmienky na obnovu konania návrh žalobcu nespĺňal.\n9. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je v súlade\nso zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 S.s.p).\nII.\nKasačná sťažnosť žalobcu\n10. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\nNavrhoval, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nUplatnil si náhradu trov konania.\n11. Žalobca v dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.), a že krajský súd rozhodol na\nzáklade nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.).\n12. V úvode kasačnej sťažnosti žalobca zhrnul obsah právnej argumentácie pred krajským súdom.\nPoukázal na to, že dôvodom podania návrhu na obnovu konania bola nesprávnosť posúdenia vzniku\na zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia a skutočnosť, že žalobca v\npôvodnom konaní, v čase plynutia lehoty na podanie opravného prostriedku nevedel o tom, že mu budú\nduplicitne vyrubené odvody na poistné.\n13. Vo vzťahu k argumentácii krajského súdu, že žalobca nevyužil zákonom danú možnosť podať\nopravný prostriedok proti rozhodnutiu č. 9937-13/2017-NR zo dňa 25.4.2017, voči ktorému smeruje\nnávrh na obnovu konania a námietky, ktoré žalobca uviedol, krajský súd neprijal s tým, že ich mal\npoužiť ako dôvody odvolania proti tomuto rozhodnutiu, žalobca trval na argumentácii uvedenej v\nžalobe, že v predmetných napadnutých rozhodnutiach bolo rozhodnuté výhradne o vzniku a zániku\npovinného nemocenského a dôchodkového poistenia, a to za existencie povinného nemocenského\na dôchodkového poistenia žalobcu ako zamestnanca. Navyše až rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. 5057-3/2017-BA zo dňa 21.12.2017 bolo právoplatne rozhodnuté o vyrubení duplicitného\npoistného nemocenského a dôchodkového poistenia v konkrétnej výške. Žalobca zdôraznil, že uvedené\nako argument ani nemohol uplatniť vo svojej obrane pri využití opravných prostriedkov v čase vydania\nrozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. 9937-13/2017-NR zo dňa 25.4.2017 a č. 9937-14/2017NR zo dňa 25.4.2017.\n14. Žalobca vytýkal krajskému súdu, že sa nezaoberal všetkými námietkami, ktorými v žalobe\nnamietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej, z dôvodov, že ich krajský súd považoval za\nirelevantné. Žalobca trval na tom, že ide o zásadné otázky pre kladné rozhodnutie o žalobe. Namietal, že\nuvedeným postupom správneho súdu došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, v rámci\n\nktorého bola žalobcovi odňatá možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam dôležitým pre výsledok\nrozhodnutia a zároveň bolo porušené právo žalobcu, aby súd riadne preskúmal žalobné námietky a\ndôkazy.\n15. Žalobca vzhľadom na skutočnosť, že správny súd sa opomenul vyjadriť k podstatnej námietke o\nnezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, opätovne poukázal na prelomové rozhodnutie Veľkého\nsenátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2019, z ktorého vyplýva,\nže argumentácia žalovanej o tom, že zubný lekár s platnou licenciou, bez ohľadu na to, či ju aktívne\nvyužíva, s akýmkoľvek príjmom, je považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu, robí rozhodnutie\nvydané na tomto podklade nezákonným. Žalobca uviedol, že okrem iného predložil i doklad o úhrade\npoistného žalobcu ako zamestnanca za obdobie 10/2013 - 12/2015, kde len za obdobie od 1.10.2013\ndo 30.11.2013 a za obdobie od 1.7.2014 do 30.6.2015 žalobca uhradil na poistnom sumu 1.766,73 Eur,\npričom za identické obdobie mu bola opätovne určená odvodová povinnosť vo výške 8.079,76 Eur.\n16. Žalobca vyslovil názor, že pokiaľ mu bola za výkon praxe zubného lekára v rozhodnom období\nvyrubená odvodová povinnosť ako zamestnancovi a súčasne za to isté obdobie a dokonca za tú istú\nčinnosť aj ako SZČO, odvodové zaťaženie žalobcu je duplicitné a v dôsledku toho nezákonné. Uviedol,\nže zákon síce nevylučuje súbeh povinného nemocenského a dôchodkového poistenia za osobu v\npostavení zamestnanca a za osobu SZČO, avšak v prípade žalobcu postihuje totožný príjem za totožnú\nčinnosť duplicitne.\n17. Záverom žalobca uviedol, že na základe argumentov uvedených v kasačnej sťažnosti je zrejmé, že\nnapadnutý rozsudok okrem toho, že je založený na nesprávnom a nedostatočnom právnom posúdení\nveci, ktoré je v rozpore so skutočnosťami prezentovanými žalobcom v žalobe, bol prijatý spôsobom,\nktorý nie je akceptovateľný, nakoľko vydanie rozhodnutia bez náležitého odôvodnenia je porušením\npráva žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca trval na tom, že krajský súd sa nedostatočne vysporiadal\nso všetkými jeho námietkami a argumentami, ktoré mohli značne ovplyvniť jeho rozhodnutie a taktiež\nnapadnutý rozsudok je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných\nprincípov (zásad) materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej\nochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu a princípu právnej istoty, keďže\nrozhodnutie krajského súdu nebolo dostatočne odôvodnené.\nIII.\nVyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti žalobcu\n18. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila písomným podaním doručeným správnemu\nsúdu dňa 30.9.2019. V celom rozsahu sa stotožnila s názorom krajského súdu. Navrhla, aby kasačný\nsúd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n19. Žalovaná vyslovila názor, že žalobca neuviedol také námietky k správnosti preskúmavaného\nrozhodnutia, ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia\nSociálnej poisťovne, ústredie, číslo 55792-3/2018-BA zo dňa 11. októbra 2018. Žalovaná uviedla, že\nv napadnutom rozhodnutí, ako aj v písomnom vyjadrení zo dňa 14. februára 2019, ktoré podala v\npredmetnej veci Krajskému súdu v Nitre, podrobne objasnila dôvody, pre ktoré bol návrh žalobcu na\npovolenie obnovy konania zamietnutý. Poukázala na to, že ku každej námietke žalobcu obsiahnutej v\nsprávnej žalobe zaujala stanovisko, ktorého sa naďalej pridržiava.\n20. Vo vzťahu k žalobcovým kasačným námietkam uviedla, že tieto sú v jadre totožné so žalobnými.\nTrvala na tom, že podstatou obnovy konania nie je preskúmanie pôvodného rozhodnutia, ktoré žalobca\nnapadol obnovou konania, na základe opätovného posudzovania skutkových a právnych záverov v ňom\nobsiahnutých, ale posúdenie, či boli splnené podmienky obnovy konania taxatívne ustanovené v § 221\nods. 1 písm. a) až d) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.\n21. Žalovaná tiež poukázala na to, že predmetom súdneho konania vedeného na krajskom súde\nnebolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. 9937-13/2017-NR,\nzo dňa 25. apríla 2017 vo veci vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia\nžalobcu ako SZČO od 1. júla 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie\n\nodvolania, dňa 5. júna 2017. Uviedla, že napriek tomu dôvody, ktoré žalobca považoval za relevantné\nna povolenie obnovy konania a ktoré uvádza v správnej žalobe a kasačnej sťažnosti, smerujú de facto\nvoči rozhodnutiu vo veci vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia od 1.\njúla 2014, pričom žalobca mal právo tieto uplatniť v rámci odvolacieho konania voči prvostupňovému\nrozhodnutiu v predmetnej veci. Žalobca odvolanie voči rozhodnutiu pobočky Sociálnej poisťovne vo veci\nvzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2014 nepodal.\n22. Ďalej žalovaná uviedla, že predmetom tohto súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra, č. 12793-3/2018-NR zo dňa 9. mája 2018 o obnove\nkonania. V konaní o obnove konania žalovaná nepovolila obnovu konania z dôvodov nesplnenia\npodmienok obnovy konania ustanovených v § 221 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa\nnebola na základe návrhu na obnovu konania oprávnená opätovne skúmať otázku vzniku povinného\nnemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu od 1. júla 2014, ale posúdiť, či dôvody,\nktoré žalobca uviedol v návrhu na obnovu konania sú také dôvody, ktoré oprávňujú Sociálnu poisťovňu\nobnovu konania povoliť.\n23. Podľa názoru žalovanej žalobca v návrhu na obnovu konania neuviedol a nepredložil dôkazy, ktoré\nby odôvodňovali povolenie obnovy konania podľa ust. § 221 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení.\nTaktiež rozhodnutie vo veci vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia\nžalobcu od 1. júla 2014 nezáviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej je oprávnený rozhodovať\niný orgán ako Sociálna poisťovňa, alebo súd, čím neboli splnené podmienky na obnovu konania ani\npodľa písm. b) citovaného ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Napokon žalobca mal možnosť\nuplatniť si všetky svoje procesné práva vyplývajúce zo zákona o sociálnom poistení, a to, že žalobca\nnepodal opravný prostriedok voči uvedenému rozhodnutiu, nebola spôsobená nesprávnym postupom\norganizačnej zložky žalovanej, a preto nie je daný dôvod ani podľa písm. c) citovaného zákona. Podľa\nnázoru žalovanej dôvody, pre ktoré žalobca nepodal proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka\nNitra č. 9937-13/2017-NR zo dňa 25. apríla 2017 vo veci vzniku povinného nemocenského a povinného\ndôchodkového poistenia žalobcu od 1. júla 2014 odvolanie, sú právne irelevantné vo vzťahu k výroku\nnapadnutého rozhodnutia o obnove konania. Záverom žalovaná trvala na tom, že žalobca k návrhu na\nobnovu konania nepredložil taký dôkaz, ktorý by preukázal nepravdivosť dôkazov, na základe ktorých\npobočka žalovanej rozhodla vo veci vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového\npoistenia žalobcu od 1. júla 2014, a teda nebol naplnený ani dôvod podľa ust. § 221 ods. 1 písm. d)\nzák. č. 461/2003 Z.z.\n24. Odvolávanie sa žalobcu na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 1VS/1/2019 považovala žalovaná za právne irelevantné vo vzťahu k výroku rozhodnutia.\nTaktiež námietky žalobcu smerujúce proti vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového\npoistenia žalobcu od 1. júla 2014 žalovaná považovala za právne irelevantné vzhľadom na to, že\npredmetom prieskumu bolo rozhodnutie o obnove konania. V danej súvislosti na podporu svojho tvrdenia\nžalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sžsk/5/2017, v ktorom najvyšší súd\ndospel k záveru, že správny súd je v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy viazaný predmetom správneho rozhodnutia.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n25. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2 S.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach\npodanej kasačnej sťažnosti žalobcu (§ 453 ods. 2 S.s.p.), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na\núradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 452 ods.\n1 v spojení s ust. § 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.\n26. Predmetom prieskumného konania kasačného súdu bol rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k.\n23Sa/94/2018-95 zo dňa 15. júla 2019, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej.\n\n27. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie žalovanej č. 55792-3/2018-BA zo\ndňa 11. októbra 2018, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej\npoisťovne, pobočka Nitra č. 12739-3/2018-NR zo dňa 9. mája 2018, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu\nna obnovu konania zo dňa 17. júla 2017.\n28. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike\nvychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby\nverejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či\ntáto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb,\ndo ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho\nsúdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb\na ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom\nprávneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv\npred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná\nochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí\naj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu\nprávam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy\na rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). Konanie pred správnym\nsúdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu\nje rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať\nochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu\nverejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).\n29. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou\npri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,\nči konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom\nprieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd\nnie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta\nnezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu\na postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych\nprávach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a\nrozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či\nsa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného\nuváženia ustálil správne svoj právny záver.\n30. Kasačný súd mal v danej veci preukázané, že krajský súd v procese súdneho prieskumu\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, keď napadnutým rozsudkom žalobu ako\nnedôvodnú zamietol, postupoval náležite v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených\nv prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku. Najvyšší súd po vykonaní súdneho\nprieskumu napadnutých rozhodnutí žalovanej vydaných v oboch stupňoch správneho konania a konaní\nim predchádzajúcich pri aplikácii zákonnej úpravy uvedeného právneho predpisu postupom podľa\nSprávneho súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako krajský súd o nedôvodnosti žaloby.\nKasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami\nžalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že v zásade\nnezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu\nso správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. Kasačný súd\nna zdôraznenie správnosti a zákonnosti rozsudku správneho súdu uvádza nasledovné.\n\nV.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n31. Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\n32. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n33. V zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát.\nZákladnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých.\nTo znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak,\nako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho\na nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval\nv právnom názore:,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené\nprincípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo\nvyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy.\nPovinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi,\nktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného\nsúdu SR 1999, s. 365; zhodne I. ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení\nÚstavného súdu SR 1999, s. 382, I. ÚS 10/98)“. (I. ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka\nnálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750).\n34. Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou\nmocenských orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy.\n35. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n36. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových\nvlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad.\nPožiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako\nindividuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona\nnemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý\nzákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné\npostupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou\nobsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a\npo vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade\ns právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\n37. Jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených správnym rozhodnutím\nje záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. Zákon tu má na zreteli nielen takzvanú\nformálnu právoplatnosť, ale aj materiálnu právoplatnosť. Výnimku tvoria prípady označované ako\nmimoriadne prostriedky, medzi ktoré patrí aj obnova konania, ktorými sa dosahuje náprava\nprávoplatných správnych rozhodnutí. Dôvodom pre takýto postup je existencia závažných skutočností,\nktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Na to, aby bolo možné vyhovieť návrhu na\nobnovu konania, sa vyžaduje existencia aspoň jedného z taxatívne stanovených dôvodov na obnovu\nkonania. Zákon o sociálnom poistení upravuje obnovu konania v ust. § 221 a nasl. zákona.\n38. Podľa ust. § 221 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nedávkové konanie pred organizačnou zložkou\nSociálnej poisťovne ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví,\nak\na) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli\nsa v nedávkovom konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,\nb) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušná organizačná zložka Sociálnej\npoisťovne rozhodla inak,\n\nc) nesprávnym postupom organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa účastníkovi nedávkového konania\nodňala možnosť zúčastniť sa na tomto konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa\nnáprava nemohla urobiť v odvolacom konaní,\nd) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo\ntrestným činom.\n39. Podstatou obnovy konania nie je preskúmanie pôvodného rozhodnutia vo veci na základe\nopätovného posudzovania skutkových a právnych záverov v ňom obsiahnutých, ale posúdenie, či bol\nsplnený niektorý z dôvodov, uvedený v § 221 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o sociálnom poistení.\n40. Z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej vo veci povolenia obnovy konania\nkasačný súd, rovnako ako správny súd, mal preukázané, že žalovaná nezistila žiadny z taxatívne\nuvedených zákonných dôvodov na povolenie obnovy konania, nakoľko v konaní nevyšli najavo nové\nskutočnosti ani dôkazy, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, resp. také dôkazy, ktoré sa\nnemohli v pôvodnom nedávkovom konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Taktiež právoplatné\nrozhodnutie nezáviselo od posúdenia predbežnej otázky a ani sa neopieralo o nepravdivý dôkaz a ani\nnebola účastníkovi odňatá možnosť zúčastniť sa na konaní.\n41. Kasačný súd ďalej zistil, že krajský súd po preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia\no nepovolení obnovy konania v spojení s prvostupňovým rozhodnutím dospel k zhodnému názoru\nako žalovaná o absencii dôvodov vedúcich k povoleniu obnovy konania, z dôvodov v odôvodnení\nrozhodnutia správneho súdu uvedených. Žalobca však i naďalej zotrval na názore, že dôvod na obnovu\nkonania trvá, tvrdiac, že v pôvodnom konaní, v čase plynutia lehoty na podanie opravného prostriedku\nnemal vedomosť o tom, že mu budú duplicitne vyrubené odvody na poistné, nakoľko v napadnutých\nrozhodnutiach bolo rozhodnuté výhradne o vzniku a zániku povinného nemocenského a dôchodkového\npoistenia, a to za existencie povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu\nako zamestnanca. Žalobca vytýkal krajskému súdu, že sa nezaoberal všetkými jeho námietkami, keďže\nich krajský súd považoval za irelevantné, hoci tieto mohli mať zásadný význam pre kladné rozhodnutie\no žalobe.\n42. Zo skutkových zistení v danej veci, vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu,\nsúčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej, kasačný súd mal preukázané, že príslušná\npobočka žalovanej vydala rozhodnutie č. 9937-13/17-NR zo dňa 25.4.2017 vo veci vzniku povinného\nnemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené\ndňa 4.5.2017. Žalobca nepodal proti uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote opravný prostriedok a\ntoto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.6.2017.\n43. Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že príslušná pobočka žalovanej ďalej vydala rozhodnutie č.\n9937-14/17-NR zo dňa 25.4.2017 vo veci zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového\npoistenia žalobcu. Taktiež vydala rozhodnutie č. 9937-14/17-NR zo dňa 2.5.2017 vo veci ne/zániku\npovinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia dňa 30.9.2013, ale dňa 22.11.2013.\nNásledne bolo príslušnou pobočkou žalovanej vydané rozhodnutie č. 700-1111746117-GC04/17 zo dňa\n11.7.2017 vo veci predpísania dlžného poistného žalobcovi za obdobie október, november 2013 a júl\n2014 až jún 2015, ktoré bolo rozhodnutím žalovanej č. 50574-3/17-BA zo dňa 21.12.2017 potvrdené.\n44. Zo skutkových okolností ďalej pre kasačný súd vyplynulo, že žalobca podal dňa 17.7.2017\nnávrh na obnovu konania vo veci vzniku a zániku povinného poistenia. Sociálna poisťovňa, pobočka\nNitra svojím rozhodnutím č. 7159-9/2017-NR zo dňa 16.8.2017 prerušila konanie vo veci obnovy\nkonania voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. 9937-13/17-NR zo dňa 25.4.2017\na č. 9937-14/17-NR zo dňa 25. apríla 2017. Žalobca sa návrhom doručeným Sociálnej poisťovni,\npobočka Nitra dňa 24.4.2018 domáhal pokračovania v konaní. Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra vydala\nrozhodnutie č. 12739-3/2018-NR zo dňa 9.5.2018, ktorým návrh na obnovu konania zo dňa 17.7.2017\nzamietla. Žalovaná rozhodnutím č. 55792-3/2018-BA zo dňa 11.10.2018 vo veci návrhu účastníka\nkonania na povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne,\npobočky Nitra č. 9937-13/2017, zo dňa 25. apríla 2017, odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu\na potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra. Uvedené rozhodnutia žalovanej\nsú predmetom súdneho prieskumu v danej veci.\n\n45. Kasačný súd vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci konštatuje, že status žalobcu\nako samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) bol právoplatne upravený rozhodnutím Sociálnej\npoisťovne, pobočky Nitra č. 9937-13/17-NR zo dňa 25.4.2017 vo veci vzniku povinného nemocenského\na povinného dôchodkového poistenia žalobcu a rozhodnutím č. 9937-14/17-NR zo dňa 25.4.2017 vo\nveci zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu. Rozhodnutia\nnadobudli právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie opravného prostriedku dňa 5.6.2017.\nZ uvedeného vyplýva, že právne postavenie žalobcu, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, na\núčely sociálneho poistenia, bolo vecou samostatného správneho konania. Pre ozrejmenie kasačný súd\nupriamuje pozornosť na to, že pri posudzovaní vzniku, resp. trvaní povinného nemocenského poistenia\na povinného dôchodkového poistenia SZČO v zmysle ust. § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v\nznení účinnom od 1.1.2014 je rozhodujúce, že fyzická osoba, ktorá spĺňa právnu definíciu SZČO na účely\nsociálneho poistenia dosiahla v rozhodujúcom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zák. č. 595/2003 Z.z.\no dani z príjmov (ďalej len zák. č. 595/2003 Z.z.) (vznik, trvanie, resp. zánik povinného nemocenského\npoistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho\nroka, resp. k 1. októbru kalendárneho roka, ak bola SZČO predĺžená lehota na podanie daňového\npriznania, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z\nvýnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý SZČO dosiahla\nza predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na\njeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie).\n46. Kasačný súd sa stotožňuje s konštatáciou krajského súdu uvedenou v odôvodnení napadnutého\nrozsudku, že podstatou obnovy konania v danej veci nie je preskúmanie pôvodného rozhodnutia vo\nveci vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia na základe opätovného\nposudzovania skutkových a právnych záverov v ňom obsiahnutých, ale posúdenie, či bol naplnený\nniektorý z dôvodov uvedených v ust. § 221 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, na základe ktorého by\nbola Sociálna poisťovňa oprávnená obnovu konania povoliť.\n47. Kasačný súd zhodne ako správny súd v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 221 zákona\no sociálnom poistení sa zameral na posúdenie, či boli v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí\nžalovanej, vydaných v oboch stupňoch správneho konania, o zamietnutí návrhu žalobcu na obnovu\nkonania na základe jeho argumentácie, splnené podmienky pre povolenie obnovy konania zákonom\npredpokladané v právnej úprave ust. § 221 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Po preskúmaní\ndanej veci kasačný súd dospel k zhodnému záveru ako správny súd, že dôvody, ktoré žalobca počas\ncelého konania uvádzal a ktoré mali odôvodňovať povolenie obnovy konania, nemožno považovať za\ndôvodné. Kasačný súd k uvedenému konštatuje. Skutkové zistenia v preskúmavanej veci potvrdzujú, že\ndôvodom podania návrhu na obnovu konania bola nesprávnosť posúdenia vzniku a zániku povinného\nnemocenského a povinného dôchodkového poistenia a skutočnosť, že žalobca v pôvodnom konaní,\nv čase plynutia lehoty na podanie opravného prostriedku nevedel o tom, že mu budú duplicitne\nvyrubené odvody na poistné. Žalobca však mal možnosť svoj nesúhlas s právnym posúdením Sociálnej\npoisťovne, pobočka Nitra namietať v riadnom opravnom prostriedku, túto však nevyužil. Neobstojí jeho\nargumentácia, že až rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. 5057-3/2017-BA zo dňa 21.12.2017\nbolo právoplatne rozhodnuté o vyrubení duplicitného poistného nemocenského a dôchodkového\npoistenia v konkrétnej výške, a preto tento argument ani nemohol uplatniť vo svojej obrane pri využití\nopravných prostriedkov v čase vydania rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. 9937-13/2017NR zo dňa 25.4.2017 a č. 9937-14/2017-NR zo dňa 25.4.2017. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne,\npobočka Nitra o predpísaní dlžného poistného žalobcovi bolo rozhodnutím žalovanej č. 50574-3/17BA potvrdené. Predmetné rozhodnutie bolo vydané až po tom, ako bol právoplatne upravený status\nžalobcu ako SZČO. Vyrubenie duplicitného poistného, ako to uvádza žalobca, nie je argument, ktorý by\nspochybnil vecnú správnosť rozhodnutia, v ktorom sa žalobca domáhal obnovy konania. Predpísanie\ndlžného poistného žalobcovi rozhodnutím žalovanej a jeho vecná správnosť nie je skutočnosť, ktorá by\nmohla mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci vzniku, resp. zániku povinného poistenia. Ako už\nbolo vyššie uvedené pri posudzovaní vzniku povinného poistenia sú rozhodujúce, či ma účastník status\nSZČO na účely sociálneho poistenia a či dosiahol v rozhodujúcom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2\nzák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len zák. č. 595/2003 Z.z.). Pracovný pomer žalobcu nie\nje prekážkou toho, aby mohol byť považovaný aj za SZČO, pokiaľ zákonné podmienky spĺňa. Vydanie\nrozhodnutia žalovanej o vyrubení dlžného poistného nie je možné považovať za takú novú skutočnosť\nalebo dôkaz, ktoré vyšli neskôr najavo a ktoré mohli mať podstatný vplyv na pôvodné rozhodnutie a\nnemohli sa v nedávkovom konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania (§ 221 ods. 1, písm. a/\n\nzákona o sociálnom poistení). V ďalšom sa kasačný súd stotožňuje s argumentáciou krajského súdu\nuvedenou v bode 33 odôvodnenia jeho rozhodnutia, na ktorú súčasne poukazuje.\n48. Kasačný súd za nedôvodnú považoval aj ďalšiu námietku žalobcu, ktorou v kasačnej sťažnosti\nnamietal, že krajský súd sa nezaoberal všetkými jeho námietkami, najmä sa opomenul vyjadriť k\npodstatnej námietke o nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, hoci mohli mať zásadný význam pre\nkladné rozhodnutie o žalobe, ktorým postupom došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.\nV danej súvislosti kasačný súd upriamuje pozornosť na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR aj\nÚstavného súdu SR (pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015 sp.\nzn. II. ÚS 675/2014-40, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS\n115/03-14, prípadne sp. zn. IV. ÚS 112/05, alebo sp. zn. I. ÚS 117/05), z ktorej vyplýva, že „všeobecný\nsúd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez\ntoho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia správneho súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí\nna záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý\nproces.“\n49. Kasačný súd k uvedenému ďalej konštatuje. Krajský súd v bode 34 odôvodnenia rozhodnutia,\nnapadnutého kasačnou sťažnosťou, uvádza dôvody, pre ktoré sa námietkami žalobcu týkajúcimi sa\nprávoplatného rozhodnutia nezaoberal, ale správne zameral svoju pozornosť preskúmaniu zákonnosti\nrozhodnutia žalovanej vo vzťahu splnenia zákonných podmienok pre povolenie obnovy konania. Svoje\nskutkové a právne závery aj náležite zdôvodnil v odôvodnení rozhodnutia. Skutočnosť, že rozhodnutie\nkrajského súdu nie je odôvodnené podľa predstáv žalobcu, nemožno považovať za porušenie jeho\npráva, ak je založené na správnych logických a odborných úsudkoch a argumentoch a je vydané v\nsúlade so zákonom, čo v prejednávanom prípade splnené bolo. Poukazovanie žalobcom na rozhodnutie\nVeľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VS/1/2019 je vo\nvzťahu k prejednávanej veci právne irelevantné, keďže rozhodnutie, ktorým bol upravený status žalobcu\nako SZČO pre účely sociálneho poistenia je právoplatné a žalobca neuviedol také skutočnosti, ktoré by\nobnovu konania odôvodňovali.\n50. Vychádzajúc zo skutkových okolností preskúmavanej veci, poukazom na právne závery uvedené\nvyššie, najvyšší súd v danej veci považoval za nedôvodné námietky žalobcu, ktorými v kasačnej\nsťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom podľa § 440 písm. g/ SSP,\na že krajský súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil ako účastníkovi konania, aby\nuskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces podľa § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.), keďže tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia správneho súdu a jeho súladnosť so zákonom. Z uvedených dôvodov kasačný\nsúd nevyhovel kasačnej sťažnosti žalobcu podanej proti napadnutému rozsudku krajského súdu, a preto\njeho kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. zamietol.\n51. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že sťažovateľovi (žalobcovi), ktorý v\ntomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.)\na žalovanej ich nepriznal z dôvodu, že to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení\ns § 168 S.s.p.).\n52. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004\nZ.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Sa/94/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:76be52e6-1f81-4a33-b606-91768052924a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2014 z 22. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-22", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 10/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/98 z 26. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-26", "citacie_n": 1454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b"}, {"guid": "1a983ad2-83f8-419b-b8b9-3be2ec0ea17a:803dba78-2352-4275-bea1-85fcaa771e5e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1", "spisova_znacka": "1Vs/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 410, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1"}], "citovane_v": []}