{"guid": "51c2d6ee-f895-40c2-9380-ec3719ba4ecc:04116c14-293b-4930-baa4-1e729828a4d8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:4018200714.1", "spisova_znacka": "5Sžk/24/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/24/2020 z 25. 1. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2021, sp. zn. 5Sžk/24/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:4018200714.1", "identifikacne_cislo": "4018200714", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2021-01-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-62.odsek-4", "nazov": "§ 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-62.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/04116c14-293b-4930-baa4-1e729828a4d8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200714.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200714.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200714.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžk/24/2020\n4018200714\n25. 01. 2021\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2021:4018200714.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa):\nNUBIUM, s.r.o., so sídlom Trenčianska 705/55, Bratislava, IČO: 47 545 674, právne zastúpený: JUDr.\nJán Mišura, PhD., advokát so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra,\nso sídlom Štefánikova 69, Nitra, za účasti: SUPERMAX Nitra, a.s., so sídlom Dolnočermánska 38,\nNitra, právne zastúpený: JUDr. Marián Macko, advokát so sídlom Koceľova 2, Nitra, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2018/025174-002 zo dňa 6. augusta 2018,\nkonajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/225/2018-157\nzo dňa 15. januára 2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku\nKrajského súdu v Nitre č.k. 11S/225/2018-157 zo dňa 15. januára 2020 z a m i e t a.\nÚčastníkom sa náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 11S/225/2018-157\nzo dňa 15. januára 2020 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku\n(ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. OU-NR-OVBP2-2018/025174-002 zo dňa 06.08.2018. Zároveň postupom podľa § 162\nods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) zamietol návrh žalobcu\nna prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b/ S.s.p. O trovách konania rozhodol s poukazom na §\n168 S.s.p. tak, že žalovanému ani pribratému účastníkovi konania ich náhradu nepriznal.\n2. Rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/025174-002 zo dňa 06.08.2018 žalovaný ako príslušný\nodvolací orgán v zmysle § 58 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov\n(ďalej len ,,správny poriadok“) a § 118 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) postupom podľa § 59 ods. 2\nsprávneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého\nstupňa - Mesta Nitra č. 135/2018-004-Re zo dňa 21.03.2018, ktorým ako príslušný stavebný úrad\nzamietol žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby: 1 ks - obojstranná reklamná stavba,\nnajväčšia plocha reklamnej stavby je 5,1 x 2,4 m a miesta stavby: 1 ks - obojstranná reklamná stavba,\np. č. 7566/5, reg. „C“, k.ú. Z., popri Hviezdoslavovej ulici. Uvedené rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa\núzemného plánu mesta Nitra schváleného mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 169/03MZ zo dňa 22.05.2003 a podľa zmien a doplnkov územného plánu mesta Nitra č. 5 schválených\nmestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 195/2015-MZ zo dňa 11.06.2015 a dodatku č. 5 k\nVZN mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra prijatým\n\nuznesením č. 196/2015 zo dňa 11.06.2015 je na pozemku parc. č. 7566/5 reg. „C“, k.ú. Z. umiestnenie\npredmetnej obojstrannej reklamnej stavby typu „Billboard“ neprípustné. Od 11.06.2015 sa do záväznej\nčasti územného plánu mesta Nitra doplnil bod 8, ktorý upravil podmienky na umiestňovanie reklamných\nstavieb tak, že v koridoroch vymedzených ulíc (medzi nimi i Hviezdoslavova trieda) sú neprípustné\nreklamné stavby „Billboardy“ umiestnené v pásme 200 m od hranice cestného (telesa) pozemku. Bod\n8.2 platného územného plánu mesta Nitra je regulatívom, ktorý nedovoľuje existenciu ani umiestnenie\nreklamných stavieb. Predmetná reklamná stavba je umiestnená vo vzdialenosti 1 m od najbližšej hrany\npriľahlého chodníka, čo je výrazne menej ako 200 metrové pásmo od hranice cestného telesa pozemku\n- Hviezdoslavovej triedy, stanovené schváleným územným plánom mesta Nitra. Umiestnenie reklamnej\nstavby, a to 1 ks obojstrannej reklamnej stavby typu „Billboard“ je teda v rozpore so záväznou časťou\núzemného plánu mesta Nitra.\n3. Správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že v danom prípade žalobca namietal\nnesúlad časti (konkrétne bodu 8) Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho\nzmien a doplnkov s konkrétnymi článkami Ústavy SR a ustanoveniami stavebného zákona. Krajský\nsúd v tejto súvislosti uviedol, že obstarávanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie obce,\nkoncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce a spolupôsobenie pri utváraní vhodných podmienok\nna bývanie vyplýva z § 4 ods. 3 písm. j/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení\nneskorších predpisov, pričom sa jedná o originálnu kompetenciu obce. Územné plánovanie je upravené\nv stavebnom zákone, konkrétne v § 1 ods. 1 je obsiahnutá jeho legálna definícia, v zmysle ktorej\n„územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie\núzemia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné\nprostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny\nv súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Právny rámec územného plánovania je dotvorený\nvykonávacou vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích\npodkladoch a územnoplánovacej dokumentácii. Všeobecne záväzné nariadenie mesta Nitra č. 3/2003,\nktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra, obsahuje záväzné zásady a regulatívy\n(vrátane záväzných regulatívov funkčného a priestorového usporiadania územia v oblasti podmienok\nna umiestňovanie reklamných stavieb, uvedených v kapitole I., bod 8.), ktoré boli schválené uznesením\nmestského zastupiteľstva v Nitre č.169/2003 - MZ zo dňa 22.05.2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3,\n4 a 5 a ktoré treba dodržiavať pri riadení využitia a usporiadania územia mesta. V bode 8.2. bolo\ndefinované územné vymedzenie pre definovanie podmienok na umiestňovanie reklamných stavieb tak,\nže v bode 8.1.3 boli definované koridory ulíc (vrátane Hviezdoslavovej triedy - bod 8.1.3 písm. h/)\nvymedzené podľa grafickej prílohy č. 1, v ktorých sú v zmysle bodu 8.2.3.2 neprípustné reklamné stavby:\n- umiestnené v pásme 200 m od hranice cestného (telesa) pozemku, pričom medzi tieto neprípustné\nreklamné stavby patria i billboardy. Skutočnosť, že mesto Nitra, resp. mestské zastupiteľstvo mesta\nNitra využilo svoju kompetenciu vyplývajúcu z platných právnych predpisov (§ 4 ods. 3 písm. j/ zákona\nč. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 1 písm. f/, § 11 ods. 5,\n§ 13 ods. 3 písm. b/, § 27 ods. 3 stavebného zákona účinnom do 31.12.2018 a § 12 ods. 1, 6 písm.\na/, b/ vyhlášky č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii)\na určilo podmienky pre umiestňovanie reklamných stavieb, podľa názoru súdu nemožno považovať za\nporušenie zákona, ako to tvrdil žalobca. V danom prípade neboli splnené podmienky na postup podľa\n§ 100 ods. 1 písm. b/ S.s.p., t.j. na prerušenie tohto súdneho konania a podanie návrhu na začatie\nkonania podľa osobitného predpisu. K záveru o splnení podmienok na rozhodovanie Ústavného súdu\nSR v zmysle čl. 125 Ústavy SR, teda na konanie o súlade právnych predpisov s Ústavou SR, resp. so\nzákonom musí dospieť správny súd a nie žalobca. Správny súd z uvedených dôvodov návrh žalobcu\nna prerušenie konania zamietol ako nedôvodný. Krajský súd taktiež poukázal na to, že v zmysle štvrtej\nčasti S.s.p sa žalobou možno domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo\npostupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, pričom\nžalobcom je prokurátor či zainteresovaná verejnosť. Pokiaľ nedôjde k zrušeniu uznesenia zastupiteľstva\nalebo k vysloveniu nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom, je potrebné vychádzať\nz prezumpcie ich zákonnosti, pričom táto povinnosť sa nepochybne vzťahuje i na správne orgány,\nvrátane staveného úradu. V konaní začatom na základe všeobecnej správnej žaloby (tretia časť S.s.p.,\nprvá hlava) žalobcu zo dňa nemôže správny súd preskúmavať uznesenie mestského zastupiteľstva a\nnemožno sa domáhať ani vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia mesta vydaného vo\nveciach územnej samosprávy so zákonom. Nesúlad právnej normy nižšej právnej sily s Ústavou SR\nje oprávnený vysloviť len Ústavný súd SR, ale v predmetnej veci správny súd nevzhliadol dôvod, aby\n\npostupoval v zmysle § 100 ods. 1 písm. b/ S.s.p. a podal návrh na Ústavný súd SR na začatie takéhoto\nkonania.\n4. Správny súd ďalej uviedol, že ustanovenie § 62 ods. 4 stavebného zákona jednoznačne a bez\nakýchkoľvek pochybností stanovuje, že žiadosť o stavebné povolenie je potrebné zamietnuť, ak by\nsa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a\nosobitnými predpismi. Ak je teda stavba v rozpore s územným plánom, ide o stavbu v rozpore s verejným\nzáujmom. V teste proporcionality tak proti sebe stoja právo žalobcu na ochranu vlastníctva a právo\nverejnosti v účasti na správe vecí verejných. Vlastnícke právo žalobcu v teste proporcionality v tomto\nkontexte musí ustúpiť právu verejnosti na správe vecí verejných. Územný plán mesta je garanciou\nochrany verejného záujmu v danom mieste a čase, pred ktorým subjektívne vlastnícke právo žalobcu\nnemožno uprednostniť.\n5. Krajský súd k námietkam žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu uviedol, že\ntieto sú nedôvodné. Správne orgány v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu\nvyplývajúceho so žalobcom predložených dokladov (vrátane fotodokumentácie a zákresu do územia),\nz platného územného plánu mesta Nitra ako i zo Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra č.\n3/2003 v znení jeho dodatkov. Správny orgán prvého stupňa neporušil zákon, keď upustil od ústneho\npojednávania a miestneho zisťovania, pretože pomery staveniska mu boli dobre známe, nakoľko\nvyplývajú so žalobcom predložených listín, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.\n6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca - sťažovateľ z dôvodov uvedených v ust. § 440 ods. 1 písm. f/, g/,\nh/ S.s.p kasačnú sťažnosť. Sťažovateľ v prvom rade namietal, že správny súd nesprávne aplikoval § 11\nods. 5 a § 13 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona ako aj čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR, v rámci ktorého bez\nďalšieho akoby vyvodzoval, že existuje oprávnenie plošne regulovať umiestňovanie konkrétnych typov\nreklamných stavieb v určitom území územným plánom práve s poukazom na ustanovenia stavebného\nzákona. Krajský súd citoval § 11 ods. 5 stavebného zákona bez toho, aby z neho vyvodzoval akékoľvek\npreskúmateľné závery. Ďalej uviedol, že z ustanovení územného plánu musia vyplývať len tie zásady a\nregulatívy, ktoré stanovuje zákon, nie iné. Taktiež namietal, že správny súd asi nepovažoval za právne\nvýznamné, že v súlade s § 39a ods. 3 stavebného zákona sa nevyžaduje na umiestnenie reklamnej\nstavby rozhodnutie o umiestnení reklamnej stavby. Sťažovateľ dal do pozornosti i to, že verejný záujem\nkreovaný v obci nemôže byť v rozpore s verejným záujmom na dodržiavaní zákona a Ústavy SR.\nPoukázal na zásadu, v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo, ale i na uznesenie Ústavného\nsúdu SR sp.zn. III. ÚS 142/2011 zo dňa 05.04.2011, podľa ktorého sa nemožno dovolávať právnej istoty\nzaloženej na neústavnej alebo nezákonnej rozhodovacej praxi orgánov verejnej moci. Pokiaľ sa orgán\nverejnej správy prvého stupňa ako i žalovaný odvoláva na ,,regulatívy“ prijaté v územnom pláne, ktorý\nnázor prevzal i správny súd, je potrebné uviesť, že aj prijímanie územného plánu a jeho obsah a o to\nviac rozhodnutí na základe neho prijatých musí zodpovedať zákonným a ústavným limitom a nesmie\nbyť svojvoľný. Postup orgánov verejnej správy keď rozhodovali bez zákonného podkladu o právach\nsťažovateľa na základe územného plánu, ktorý zasahuje do práva podnikať v zmysle čl. 35 ods. 1 v\nspojení s čl. 2 ods. 3 Ústavy SR predstavuje porušenie ústavne garantovaných práv sťažovateľa, ale i\ntretích osôb. Ide o nedovolený zásah do majetkových práv a legitímnych očakávaní účastníka konania,\nktoré predstavujú nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré je možné iba v nevyhnutnej miere,\nvo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu. Sťažovateľ navrhoval správnemu\nsúdu postup v zmysle § 100 ods. 1 písm. b/ S.s.p., s ktorým sa však správny súd nevysporiadal\nnáležitým spôsobom a to ani v odôvodnení a to napriek konkrétnym dôvodom a normám, ktoré uvedený\nrozpor identifikovali. Sťažovateľ ďalej uviedol, že správny súd svojim odôvodnením na jednej strane\ncelkom bagatelizoval povinnosť správnych orgánov oboch stupňov postupovať podľa § 3 ods. 2 a 5 a\n§ 46 správneho poriadku v podobe spoľahlivo zisteného skutkového stavu poukazom na „nevznesenie\nnámietok a pripomienok“, čo však nemá podľa názoru sťažovateľa vplyv na povinnosť správneho orgánu\nspoľahlivo zistiť skutkový stav, ale súčasne námietky nezákonnosti rozhodnutia sú takého charakteru, že\nani vznesenie námietok a pripomienok neumožňuje správnemu orgánu a žalovanému rozhodnúť takým\nspôsobom, akým rozhodol.\n7. Sťažovateľ krajskému súdu vytýkal aj to, že nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby\nuskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces a to v podobe presvedčivého a pre priemerného adresáta pochopiteľného odôvodnenia aplikácie\nnoriem obsiahnutých v § 11 ods. 5 a § 13 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona v spojení s námietkami\n\nsťažovateľa o nezákonnosti a protiústavnosti regulácie umiestňovania reklamných stavieb vymedzených\ntypovo a rozmerovo v podobe plošného zákazu obsiahnutého v územnom pláne. Z toho istého dôvodu\nsúčasne nie je zrejmé ani to, ako sa vysporiadal správny súd s návrhom na postup podľa § 100 ods.\n1 písm. b/ S.s.p. Podľa sťažovateľa sa krajský súd taktiež odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu v zmysle § 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p. v Tejto súvislosti dal do pozornosti rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/3/2011, 6Svzn/2/2013, 5Sži/1/2009, 1Sžo/23/2010,\n1Sžd/18/2011. S poukazom na uvedené žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa a vec vráti orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n8. Účastník konania SUPERMAX Nitra, a.s. vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že v\nprvom rade je potrebné predbežne vyriešiť otázku, či príslušný územný plán je v súlade s platným\nprávnym poriadkom. Poukazujúc na čl. 20 ods. 4 Ústavy SR mal za to, že jedným zo základných\nprincípov slovenského právneho poriadku je hierarchia právnych noriem. Pokiaľ Ústava SR uvádza, že\nobmedzenie vlastníckeho práva je možné na základe zákona ako primárneho právneho predpisu, nie\nje možné k takémuto obmedzeniu pristúpiť na základe právneho predpisu vydaného orgánom územnej\nsamosprávy.\n9. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v celom rozsahu stotožnil so závermi obsiahnutými\nv napadnutom rozsudku krajského súdu. Žiadal preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú\nsťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n10. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná\noprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie\nje dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu.\n11. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n12. Podľa § 438 ods. 1 S.s.p. kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského\nsúdu.\n13. Podľa § 454 S.s.p. na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n14. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu\nsťažovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU-NR-OVBP2-2018/025174-002 zo dňa\n06.08.2018, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie sťažovateľa\na potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa -Mesta Nitra č. 135/2018-004-Re zo dňa\n21.03.2018, ktorým podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona zamietol žiadosť sťažovateľa o zmenu doby\ntrvania reklamnej stavby: 1 ks - obojstranná reklamná stavba, najväčšia plocha reklamnej stavby je\n5,1 x 2,4 m a miesta stavby: 1 ks - obojstranná reklamná stavba, p. č. 7566/5, reg. „C“, k.ú. Z., popri\nHviezdoslavovej ulici.\n15. Sťažovateľ vyvodzoval nezákonnosť napadnutého rozhodnutia najmä s poukazom na nemožnosť\nsprávneho orgánu ako stavebného úradu pri rozhodovaní o zmene doby trvania reklamnej stavby\nvychádzať z územnoplánovacej dokumentácie, ktorá umožňuje plošne regulovať umiestňovanie\nkonkrétnych typov reklamných stavieb v určitom území územným plánom, keďže takáto právna úprava\nnezodpovedá nielen zákonnej úprave (stavebný zákon), ale je popretím i práv garantovaných Ústavou\nSR.\n16. V posudzovanej veci všeobecne záväzné nariadenie mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje\nzáväzná časť územného plánu mesta Nitra, obsahuje záväzné zásady a regulatívy (vrátane záväzných\nregulatívov funkčného a priestorového usporiadania územia v oblasti podmienok na umiestňovanie\n\nreklamných stavieb, uvedených v kapitole I., bod 8.), ktoré boli schválené uznesením mestského\nzastupiteľstva v Nitre č.169/2003 - MZ zo dňa 22.5.2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 a ktoré treba\ndodržiavať pri riadení využitia a usporiadania územia mesta. V bode 8.2. bolo zadefinované územné\nvymedzenie pre stanovenie podmienok na umiestňovanie reklamných stavieb tak, že v bode 8.1.3\nboli definované koridory ulíc (vrátane Hviezdoslavovej triedy - bod 8.1.3 písm. h/) vymedzené podľa\ngrafickej prílohy č. 1, v ktorých sú v zmysle bodu 8.2.3.2 neprípustné reklamné stavby: - umiestnené v\npásme 200 m od hranice cestného (telesa) pozemku, pričom medzi tieto neprípustné reklamné stavby\npatria i billboardy. Z uvedeného vyplýva, že mesto Nitra, resp. jeho mestské zastupiteľstvo uplatnilo\nsvoju kompetenciu, ktorá mu vyplýva z platných právnych predpisov - správne citovaných v rozhodnutí\nkrajského súdu (§ 4 ods. 3 písm. j/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších\npredpisov, § 2 ods. 1 písm. f/, § 11 ods. 5, § 13 ods. 3 písm. b/, § 27 ods. 3 stavebného zákona, ako i § 12\nods. 1, 6 písm. a/, b/ vyhlášky č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej\ndokumentácii), keď zrozumiteľným spôsobom určilo podmienky pre umiestňovanie reklamných stavieb.\n17. Pri posudzovaní žiadosti sťažovateľa o zmenu doby trvania reklamnej stavby tak orgány verejnej\nsprávy boli povinné skúmať okrem splnenia procesných, či formálnych podmienok na konanie o tomto\nnávrhu, aj otázku danosti zákonného kritéria uvedeného v § 62 ods. 4 stavebného zákona, t.j. či by\numiestnenie alebo užívanie reklamnej stavby nepredstavovalo ohrozenie verejného záujmu chráneného\nstavebným zákonom a osobitnými predpismi, pričom orgány verejnej správy boli nielen oprávnené, ale\ni povinné vychádzať zo Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje\nzáväzná časť územného plánu mesta Nitra v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 , ktoré v koridore\nHviezdoslavovej triedy v Nitre nepripúšťa umiestnenie reklamných stavieb typu billboard v pásme 200 m\nod hranice cestného (telesa) pozemku. Práve územnoplánovacia dokumentácia sprítomňuje požiadavku\nochrany verejného záujmu v zmysle § 62 ods. 4 stavebného zákona. Navrhovaná zmena doby trvania\nreklamnej stavby musí byť v súlade s verejnými záujmami reprezentovanými predovšetkým záväznými\nregulatívmi platnej územnoplánovacej dokumentácie. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje napr.\nna rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Sžo/42/2016 zo dňa 28. marca 2018, v\nktorom sa v súvislosti s posudzovaním otázky legalizácie stavby v stavebnom konaní stotožnil s názorom\nKrajského súdu v Bratislave č.k. 3S/68/2011-160 zo dňa 6. mája 2014, že verejným záujmom sa v tejto\nsúvislosti rozumie súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou.\n18. Kasačný súd ďalej poukazuje na to, že územné plánovanie je v § 2 ods. 1 písm. f/\nstavebného zákona vymedzené tak, že jeho súčasťou je i umiestňovanie stavieb a určenie územnotechnických, urbanistických, architektonických a enviromentálnych požiadaviek na ich projektovanie a\nuskutočňovanie. Keďže za stavbu v súlade s § 43 ods. 2 stavebného zákona je nutné považovať i\nreklamnú stavbu je zrejmé, že územné plánovanie stanovením regulatívov pokrýva i umiestňovanie\nreklamných stavieb (a to bez ohľadu na skutočnosť, že v zmysle § 39a ods. 3 stavebného zákona\nsa na umiestnenie reklamnej stavby rozhodnutie o umiestnení nevyžaduje). V tejto súvislosti sa\nmožno stotožniť s názorom krajského súdu, že územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti\nzástupcov obyvateľov v danom mieste a čase, vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt,\nktoré chce obec, resp. mesto na svojom území chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa obec, resp.\nmesto jeho prostredníctvom rozhodlo v dotknutej zóne pre zákaz umiestňovania reklamných stavieb\nurčitého charakteru, ide o využitie práv účasti verejnosti na správe vecí verejných na spôsobe ochrany\nhodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo prijatím územného plánu určitého obsahu.\nInými slovami, práve opomenutím tejto skutočnosti, t.j. nezohľadnením platnej územnoplánovacej\ndokumentácie by orgány verejnej správy rozhodujúce o žiadosti sťažovateľa porušili povinnosť prihliadať\nna ochranu verejného záujmu. Vzhľadom na to, že § 62 ods. 4 stavebného zákona ukladá orgánu\nverejnej správy žiadosť o stavebné povolenie je potrebné zamietnuť, ak by sa uskutočnením alebo\nužívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi zistenie\norgánu verejnej správy, že stavba je v rozpore s územným plánom, odôvodňuje prijať záver o existencii\njej rozporu s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom.\n19. Kasačný súd taktiež poukazuje na to, že sťažovateľ namietajúc nezákonnosť napadnutého\nrozhodnutia žalovaného svoju žalobnú (ale i kasačnú) argumentáciu opieral predovšetkým o nesúlad\ndotknutej záväznej časti územného plánu mesta Nitra, vyhlásenej všeobecne záväzným nariadením\nmesta Nitra č. 3/2003, s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a Ústavy SR. V tejto súvislosti\nje potrebné uviesť, že územnoplánovacia dokumentácia je normatívnym právnym aktom prijímaným\norgánom obce/mesta, ktorým sú riešené zásadné otázky týkajúce sa obce či mesta ako celku,\n\nalebo osobitne je obyvateľov alebo upravujúce právne vzťahy vznikajúce a realizujúce sa na jej\núzemí. Z hľadiska jeho prijímania a neurčitého počtu zainteresovaných ním dotknutých subjektov, je\naktom hybridného charakteru, navyše stále živým, keďže stavebný zákon z dôvodu zmien územných\npodmienok a potrieb spoločnosti stanovuje orgánom územného plánovania povinnosť v pravidelných\nčasových intervaloch jeho prehodnocovanie, čo nevylučuje, resp. predpokladá aj jeho zmeny (§ 30\nstavebného zákona). S prihliadnutím na postupy súdneho prieskumu záväznej časti územného plánu\nvyhláseného formou všeobecne záväzného nariadenia je v konaní o súlade všeobecne záväzného\nnariadenia obce/mesta s vyššou právnou normou aktívne legitimovaná zainteresovaná verejnosť a\nprokurátor (v prípade, že nebolo vyhovené jeho protestu) podľa § 359 S.s.p. Tým dal zákonodarca\nnajavo, že všeobecne záväzné nariadenia normotvorných komunálnych zastupiteľstiev bez výnimky\npodliehajú súdnemu prieskumu ich súladnosti s normami vyššej právnej sily len na základe návrhu\nuvedených subjektov. Kasačný súd v tejto súvislosti zastáva názor, že pokiaľ sťažovateľ ako právnická\nosoba napadol rozhodnutie žalovaného všeobecnou správnou žalobou v zmysle § 177 a nasl. S.s.p.\nnemožno v tomto konaní (ani ako otázku predbežnú) posudzovať súlad dotknutého územného plánu,\nresp. všeobecne záväzného nariadenia, ktorým bola vyhlásená jeho záväzná časť so zákonom, nakoľko\nna ich preskúmanie stanovil zákonodarca osobitný postup, navyše spojený s aktívnou legitimáciou\nprináležiacou výlučne prokurátorovi, resp. zainteresovanej verejnosti, ktorých žaloba sleduje ochranu\nverejného záujmu. Pokiaľ teda ide o návrh sťažovateľa na posúdenie súladu zákonnosti príslušného\nvšeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra, ktorým bola vyhlásená záväzná časť územného plánu,\nv tejto časti žaloby sťažovateľ nebol aktívne procesne legitimovaný. Rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp.zn. 6Svzn/2/2013 zo dňa 18. júna 2014, na ktorý poukazoval sťažovateľ sa\nnetýkal preskúmavania zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy vydanom v stavebnom konaní,\nale išlo o konanie začaté na návrh prokurátora (ako osoby aktívne legitimovanej) na preskúmanie súladu\niného VZN. Vzhľadom na to, že kasačný súd v predmetnom konaní, s poukazom na vyššie uvedené\nnemohol posudzovať súladnosť záväznej časti územného plánu, vyhlásenej všeobecne záväzným\nnariadením mesta Nitra č. 3/2003 s právnym normami vyššej právnej sily, nepovažoval za dôvodné\nbližšie sa zaoberať ani závermi plynúcimi z rozhodnutia sp.zn.6Svzn/2/2013 zo dňa 18. júna 2014.\nVýhrady sťažovateľa k územnému plánu mesta Nitra bolo možné uplatniť či už prostredníctvom\npripomienok k územnému plánu v procese jeho prijímania, či podaním podnetu na prokuratúru. Pokiaľ\nsa týka návrhu sťažovateľa na prerušenie konania a predloženia veci Ústavnému súdu SR za účelom\nposúdenia súladu územného plánu, resp. právnych aktov, ktorými bol vyhlásený s Ústavou SR, krajský\nsúd správne uviedol, že nesúlad právnej normy nižšej právnej sily s Ústavou SR je oprávnený vysloviť len\nÚstavný súd SR. Pokiaľ teda správny súd s poukazom na nemožnosť posudzovania súladu uvedených\nnormatívnych právnych aktov s Ústavou SR v konaní začatom sťažovateľom podaním všeobecnej\nsprávnej žaloby aj s prihliadnutím na prezumpciu správnosti normatívnych aktov nemal pochybnosti o\nich súladnosti s Ústavou SR, resp. nezistil dôvod, aby postupoval v zmysle § 100 ods. 1 písm. b/ S.s.p.,\ntakýto postup nebolo možné vyhodnotiť ako nesprávny či arbitrárny.\n20. Kasačný súd poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že krajský súd sa v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami účastníkov konania, svoje\nzávery formuloval zrozumiteľne a presvedčivo, pričom sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne\ntaké relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť rozsudku krajského súdu. Dospel\npreto k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú podľa § 461 S.s.p. zamietnuť.\n21. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a §\n175 ods. 1 S.s.p. a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu\nv konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v\nspojení s § 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/225/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:faaddaff-96b9-4c17-9181-ce1c5f3e8ffb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/2011 z 5. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-05", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:faaddaff-96b9-4c17-9181-ce1c5f3e8ffb"}, {"guid": "637006eb-4e71-49c6-8e7c-e584b372d624:aaa85167-ec38-40d1-abe5-89837b8b5ccd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1011201661.1", "spisova_znacka": "6Svzn/2/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Svzn/2/2013 z 18. 6. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-06-18", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201661.1"}], "citovane_v": []}