{"guid": "bc4f8a97-b72d-41e9-9c5c-85ce1169c304:eb310464-d273-4755-9f24-70f4537b78d8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:4018200713.1", "spisova_znacka": "5Sžk/10/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/10/2020 z 25. 1. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2021, sp. zn. 5Sžk/10/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:4018200713.1", "identifikacne_cislo": "4018200713", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2021-01-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-62.odsek-4", "nazov": "§ 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-62.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb310464-d273-4755-9f24-70f4537b78d8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200713.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200713.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200713.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžk/10/2020\n4018200713\n25. 01. 2021\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2021:4018200713.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa):\nNUBIUM, s.r.o., so sídlom Trenčianska 705/55, Bratislava, IČO: 47 545 674, právne zastúpený: JUDr.\nJán Mišura, PhD., advokát so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad\nNitra, so sídlom Štefánikova 69, Nitra, za účasti: Rímskokatolícka cirkev Sídelná kapitula Nitra, so\nsídlom Nám. Jána Pavla II. č. 7, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NROVBP2-2018/024677-002 zo dňa 26. júla 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre č.k. 11S/224/2018-107 zo dňa 23. októbra 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku\nKrajského súdu v Nitre č.k. 11S/224/2018-107 zo dňa 23. októbra 2019 z a m i e t a.\nÚčastníkom sa náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 11S/224/2018-107\nzo dňa 23. októbra 2019 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku\n(ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. OU-NR-OVBP2-2018/024677-002 zo dňa 26.7.2018. O trovách konania rozhodol s\npoukazom na § 168 S.s.p. tak, že žalovanému ani pribratému účastníkovi konania ich náhradu nepriznal.\n2. Rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/024677-002 zo dňa 26.07.2018 žalovaný ako príslušný\nodvolací orgán v zmysle § 58 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „správny poriadok“) a § 118 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) postupom podľa § 59 ods. 2\nsprávneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého\nstupňa - Mesta Nitra č. 152/2018-004-Re zo dňa 19.03.2018, ktorým ako príslušný stavebný úrad\nzamietol žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby: 1 ks reklamnej stavby typu „Bigboard“\ndo tvaru „V“, umiestnenej popri Chrenovskej ulici na pozemku parc. č. 1771/1 a parc. č. 1771/2 k.ú. Q.,\nrozmer reklamnej plochy 9,6 x 3,6 m z dôvodu, že jej umiestnenie je v rozpore s platným Územným\nplánom Mesta Nitra. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že stavebný úrad v konaní o predĺžení doby\ntrvania dočasnej reklamnej stavby posudzuje doklady, ktoré stavebníka oprávňujú predĺžiť dobu trvania\nreklamnej stavby, ako aj skutočnosti, ktoré zabraňujú predĺženiu doby trvania reklamnej stavby, pričom\nstavebný úrad je povinný skúmať i to, či umiestnenie reklamnej stavby je v súlade s verejným záujmom.\nVerejný záujem v danom prípade predstavuje predovšetkým platná územnoplánovacia dokumentácia,\nktorá určuje funkčné využitie daného územia a určuje záväzné limity a regulatívy pre dané územie.\nZ uvedeného vyplýva, že žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorá po uplynutí doby\n\nplatnosti povolenia svojimi parametrami alebo umiestnením v území nie je v súlade so schválenou\núzemnoplánovacou dokumentáciou, nie je možné vyhovieť. Poukázal na záväznú časť Územného plánu\nMesta Nitra, zmeny a doplnky č. 5, v bode 8.2.9 v zastavenom území mesta a v území mesta určenom\nna zastavanie sa môžu umiestňovať reklamné stavby len ako stavby dočasné za dodržania regulatívov\nstanovených územným plánom do doby dostavby územia na navrhovanú funkciu územným plánom.\nV zmysle regulatívu 8.2 pre umiestnenie reklamných stavieb vo vymedzených územiach, predmetná\nreklamná stavba je umiestnená v koridoroch ulíc vymedzených podľa bodu 8.1.3 Chrenovská ulica\npo križovatku so Zlatomoraveckou cestou, kde sú podľa bodu 8.2.3 neprípustné reklamné stavby Bigboardy umiestnené v pásme 200 m od hranice cestného telesa pozemku. Z uvedeného je zrejmé,\nže predmetná stavba reklamných stavieb typu „Bigboard“ nie je v súlade s platným Územným plánom\nMesta Nitra a žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorá po uplynutí doby platnosti povolenia\nsvojimi parametrami alebo zmienením v území nie je v súlade so schválenou územnoplánovacou\ndokumentáciou, nie je možné vyhovieť.\n3. Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia konštatoval, že správny orgán prvého\nstupňa i žalovaný postupovali v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku a stavebného zákona,\nkeď konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby posudzovali v súlade s ustanovením § 67 ods.\n4 stavebného zákona, pričom na predmetné stavebné konanie správne aplikovali i ustanovenia § 58\naž § 66 stavebného zákona. Správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď\npodanú žiadosť posudzoval i aplikujúc § 62 ods. 4 stavebného zákona z toho pohľadu, či umiestnenie\nreklamnej stavby je v súlade s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, resp. osobitnými\npredpismi. Nakoľko v danom prípade ide o stavbu umiestnenú v Meste Nitra, Mesto Nitra ako základný\norgán územného plánovania a stavebný úrad prvého stupňa je nielen oprávnené, ale aj povinné chrániť\nzáujmy, na ochranu ktorých vydáva záväzné regulatívy. Umiestnenie predmetnej reklamnej stavby je\nv danom prípade v rozpore s Územným plánom Mesta Nitra schváleným Mestským zastupiteľstvom v\nNitre. Reklamná stavba je umiestnená na pozemku parcela registra „E“ číslo 1771/1 - ostatné plochy o\nvýmere 12 438 m2 a parc. č. 1771/2 ostatné plochy o výmere 3907 m2 k.ú. Q., teda v koridoroch ulíc\nvymedzených podľa bodu 8.1.3 Chenovská ulica po križovatku so Zlatomoraveckou cestou, na ktorej\nploche je neprípustné umiestnenie reklamných stavieb - bigboardov, ktoré sú umiestnené v pásme do\n200 m od hranice cestného telesa pozemku. V danom území je neprípustné umiestňovanie bigboardov\nv tejto časti Mesta Nitra. Ustanovenie § 62 ods. 4 stavebného zákona jednoznačne a bez akýchkoľvek\npochybností stanovuje, že žiadosť o stavebné povolenie je potrebné zamietnuť, ak by sa uskutočnením\nalebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi,\nalebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa\npočítalo v územnom rozhodnutí. Ak je teda stavba v rozpore s územným plánom, ide o stavbu v rozpore s\nverejným záujmom chráneným stavebným zákonom. Po takomto zistení už nemá právny význam ďalšie\nzisťovanie súladu či nesúladu takejto stavby s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi.\nÚzemný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase,\nvyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom území\nchrániť a uprednostňovať. Vlastnícke právo žalobcu v teste proporcionality v tomto kontexte musí ustúpiť\nprávu verejnosti na správe vecí verejných.\n4. V súvislosti so žalobcom namietaným rozporom Územného plánu Mesta Nitra, resp. Všeobecne\nzáväzného nariadenia Mesta Nitra so stavebným zákonom, prípadne inými zákonmi alebo\npodzákonnými normami, správny súd konštatoval, že zákonnosť, či už obsahu všeobecne záväzného\nnariadenia, uznesenia alebo postupu pri ich prijatí, je možné preskúmať len v osobitnom konaní na návrh\nprokurátora, a pokiaľ nedôjde k vysloveniu nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom,\nalebo k zrušeniu uznesenia, je potrebné vychádzať z prezumpcie ich zákonnosti. Nesúlad právnej normy\nnižšej právnej sily s Ústavou Slovenskej republiky je oprávnený vysloviť len Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky.\n5. Správny súd taktiež uviedol, že správne orgány neporušili zákon, keď upustili od ústneho pojednávania\na miestneho zisťovania, pokiaľ im pomery staveniska boli dobre známe. Uvedené vyplýva aj z listín\npredložených žalobcom k žiadosti zo dňa 29.12.2017, z ktorých jednoznačne vyplýva, že reklamná\nstavba je umiestnená na Chrenovskej ulici, pred križovatkou so Zlatomoraveckou cestou v Nitre.\nOkrem toho túto skutočnosť žalobca v správnom konaní vôbec nenamietal. Z administratívneho\nspisu žalovaného, obsahujúceho i spis správneho orgánu prvého stupňa, nespochybniteľne vyplýva,\nže žalobcovi bolo doručené oznámenie o začatí správneho konania dňa 7.3.2018, v ktorom mu bola\n\nstanovená lehota 7 pracovných dní od doručenia oznámenia na nahliadnutie do podkladov rozhodnutia\nv zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku a na vznesenie svojich námietok s poučením, že inak na\nne nebude prihliadnuté. Zároveň bol žalobca upozornený na to, že umiestnenie predmetnej reklamnej\nstavby je v rozpore s Územným plánom Mesta Nitra, pričom nie je konkretizované, vo vzťahu ku\nktorej úprave obsiahnutej v územnom pláne. Žalobca na uvedené podanie správneho orgánu prvého\nstupňa nereagoval, žiadne námietky a pripomienky nevzniesol. Až v podanom odvolaní proti rozhodnutiu\nsprávneho orgánu prvého stupňa vzniesol námietky a pripomienky k priebehu správneho konania a k\npodkladom rozhodnutia, pričom žalovaný sa s nimi v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal.\n6. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa toho, že správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie,\nktorým zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby pre rozpor s verejným záujmom\nprezentovaným v územnoplánovacej dokumentácii, konkrétne s Územným plánom Mesta Nitra, bod\n8.2.8, kde sú riešené regulatívy pre umiestnenie reklamných stavieb, (podľa ktorého sa tieto nemôžu\numiestňovať reklamné stavby v území s plochami vymedzenými pre funkciu urbánnej a ekostablizujúcej\nzelene), a žalovaný subsumoval rozpor s verejným záujmom s poukazom na bod 8.2.3, ktorý hovorí\no koridoroch Chrenovskej ulice po križovatku so Zlatomoraveckou cestou bod 8.1.3, (podľa ktorého v\nuvedených koridoroch sú neprípustné reklamné stavby v pásme 200 m od hranice cestného pozemku),\nbol súd toho názoru, že uvedené upresnenie podbodu v rámci bodu 8.1 „Územné vymedzenie\npre definovanie podmienok na umiestnenie reklamných stavieb“ nemohlo mať vplyv na zákonnosť\nrozhodnutia žalovaného. V oznámení o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s\nupustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania zo dňa 20.02.2018 bol žalobca upozornený\nna to, že môže svoje námietky uplatniť najneskôr v lehote 7 pracovných dní od doručenia oznámenia,\nako i na to, že umiestnenie predmetnej reklamnej stavby je v rozpore s Územným plánom Mesta Nitra.\nV uvedenom oznámení nie je presný odkaz na konkrétny bod územného plánu, s ktorým by reklamná\nstavba bola v rozpore. Skutočnosť, že žalovaný citoval iný bod územného plánu v rámci úpravy týkajúcej\nsa podmienok na umiestňovanie reklamných stavieb nemohlo viesť k porušeniu práv alebo právom\nchránených záujmov žalobcu, najmä, ak svoje právo vzniesť námietky a oboznámiť sa s podkladmi\nrozhodnutia nevyužil.\n7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca - sťažovateľ z dôvodov uvedených v ust. § 440 ods. 1 písm. f/, g/,\nh/ S.s.p kasačnú sťažnosť. Sťažovateľ v prvom rade namietal, že správny súd nesprávne aplikoval § 11\nods. 5 a § 13 ods. 3 písm. b) stavebného zákona ako aj čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR, v rámci ktorého bez\nďalšieho akoby vyvodzoval, že existuje oprávnenie plošne regulovať umiestňovanie konkrétnych typov\nreklamných stavieb v určitom území územným plánom práve s poukazom na ustanovenia stavebného\nzákona. Krajský súd citoval § 11 ods. 5 stavebného zákona bez toho, aby z neho vyvodzoval akékoľvek\npreskúmateľné závery. Ďalej uviedol, že z ustanovení územného plánu musia vyplývať len tie zásady a\nregulatívy, ktoré stanovuje zákon, nie iné. Taktiež namietal, že správny súd asi nepovažoval za právne\nvýznamné, že v súlade s § 39a ods. 3 stavebného zákona sa nevyžaduje na umiestnenie reklamnej\nstavby rozhodnutie o umiestnení reklamnej stavby. Sťažovateľ dal do pozornosti i to, že verejný záujem\nkreovaný v obci nemôže byť v rozpore s verejným záujmom na dodržiavaní zákona a Ústavy SR.\nPoukázal na zásadu, v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo, ale i na uznesenie Ústavného\nsúdu SR sp.zn. III. ÚS 142/2011 zo dňa 05.04.2011, podľa ktorého sa nemožno dovolávať právnej istoty\nzaloženej na neústavnej alebo nezákonnej rozhodovacej praxi orgánov verejnej moci. Pokiaľ sa orgán\nverejnej správy prvého stupňa ako i žalovaný odvoláva na ,,regulatívy“ prijaté v územnom pláne, ktorý\nnázor prevzal i správny súd, je potrebné uviesť, že aj prijímanie územného plánu a jeho obsah a o to\nviac rozhodnutí na základe neho prijatých musí zodpovedať zákonným a ústavným limitom a nesmie\nbyť svojvoľný. Postup orgánov verejnej správy keď rozhodovali bez zákonného podkladu o právach\nsťažovateľa na základe územného plánu, ktorý zasahuje do práva podnikať v zmysle čl. 35 ods. 1 v\nspojení s čl. 2 ods. 3 Ústavy SR predstavuje porušenie ústavne garantovaných práv sťažovateľa, ale i\ntretích osôb. Ide o nedovolený zásah do majetkových práv a legitímnych očakávaní účastníka konania,\nktoré predstavujú nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré je možné iba v nevyhnutnej miere, vo\nverejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu. Sťažovateľ súhlasil so správnym súdom\nv tom, že nesúlad právnej normy nižšej právnej sily s Ústavou SR je oprávnený vysloviť len Ústavný súd\nSR, avšak presne návrh na taký postup navrhoval sťažovateľ správnemu súdu svojim návrhom na postup\nv zmysle § 100 ods. 1 písm. b/ S.s.p., s ktorým sa však správny súd nevysporiadal žiadnym spôsobom\na to ani v odôvodnení a to napriek konkrétnym dôvodom a normám, ktoré uvedený rozpor identifikovali.\nSťažovateľ ďalej uviedol, že správny súd svojim odôvodnením na jednej strane celkom bagatelizoval\npovinnosť správnych orgánov oboch stupňov postupovať podľa § 3 ods. 2 a 5 Správneho poriadku v\n\npodobe spoľahlivo zisteného skutkového stavu poukazom na ,,nevznesenie námietok a pripomienok“,\nčo však nemá podľa názoru sťažovateľa vplyv na povinnosť správneho orgánu spoľahlivo zistiť skutkový\nstav, ale súčasne námietky nezákonnosti rozhodnutia sú takého charakteru, že ani vznesenie námietok a\npripomienok neumožňuje správnemu orgánu a žalovanému rozhodnúť takým spôsobom, akým rozhodol.\nSťažovateľ krajskému súdu vytýkal aj to, že nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby\nuskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces\na to v podobe presvedčivého a pre priemerného adresáta pochopiteľného odôvodnenia aplikácie noriem\nobsiahnutých v ust. § 11 ods. 5 a § 13 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona v spojení s námietkami\nsťažovateľa o nezákonnosti a protiústavnosti regulácie umiestňovania reklamných stavieb vymedzených\ntypovo a rozmerovo v podobe plošného zákazu obsiahnutého v územnom pláne. Z toho istého dôvodu\nsúčasne nie je zrejmé ani to, ako sa vysporiadal správny súd s návrhom na postup podľa § 100 ods.\n1 písm. b/ S.s.p. Podľa sťažovateľa sa krajský súd taktiež odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu v zmysle § 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p. v Tejto súvislosti dal do pozornosti rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/3/2011, 6Svzn/2/2013, 5Sži/1/2009, 1Sžo/23/2010,\n1Sžd/18/2011. S poukazom na uvedené žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa a vec vráti orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n8. Vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti neboli podané.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým\npostupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho\nvyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§\n443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.),\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a\ndospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455\nS.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke najvyššieho súdu.\n10. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n11. Podľa § 438 ods. 1 S.s.p. kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského\nsúdu.\n12. Podľa § 454 S.s.p. na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n13. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu\nsťažovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU-NR-OVBP2-2018/024677-002 zo dňa\n26.7.2018, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie sťažovateľa a\npotvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa -Mesta Nitra č. 152/2018-004-Re zo dňa\n19.03.2018, ktorým podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona zamietol žiadosť sťažovateľa o zmenu\ndoby trvania reklamnej stavby: 1 ks reklamnej stavby typu „Bigboard“ do tvaru „V“, umiestnenej popri\nChrenovskej ulici na pozemku parc.č. 1771/1 a parc.č. 1771/2 k.ú. Q., rozmer reklamnej plochy 9,6 x\n3,6 m z dôvodu, že jej umiestnenie je v rozpore s platným Územným plánom Mesta Nitra.\n14. Sťažovateľ vyvodzoval nezákonnosť napadnutého rozhodnutia najmä s poukazom na nemožnosť\nsprávneho orgánu ako stavebného úradu pri rozhodovaní o zmene doby trvania reklamnej stavby\nvychádzať z územnoplánovacej dokumentácie, ktorá umožňuje plošne regulovať umiestňovanie\nkonkrétnych typov reklamných stavieb v určitom území, keďže takáto právna úprava nezodpovedá nielen\nzákonnej úprave (stavebný zákon), ale je popretím i práv garantovaných Ústavou SR.\n15. V posudzovanej veci všeobecne záväzné nariadenie mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje\nzáväzná časť územného plánu mesta Nitra, obsahuje záväzné zásady a regulatívy (vrátane záväzných\nregulatívov funkčného a priestorového usporiadania územia v oblasti podmienok na umiestňovanie\n\nreklamných stavieb, uvedených v kapitole I., bod 8.), ktoré boli schválené uznesením mestského\nzastupiteľstva v Nitre č. 169/2003 - MZ zo dňa 22.05.2003 v znení dodatkov a ktoré treba dodržiavať\npri riadení využitia a usporiadania územia mesta. V bode 8.2. bolo zadefinované územné vymedzenie\npre stanovenie podmienok na umiestňovanie reklamných stavieb tak, že v koridoroch ulíc vymedzených\npodľa bodu 8.1.3 Chrenovská ulica po križovatku so Zlatomoraveckou cestou sú neprípustné reklamné\nstavby - Bigboardy umiestnené v pásme 200 m od hranice cestného telesa pozemku. Z uvedeného\nvyplýva, že mesto Nitra, resp. jeho mestské zastupiteľstvo uplatnilo svoju kompetenciu, ktorá mu vyplýva\nz platných právnych predpisov § 4 ods. 3 písm. j/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení\nneskorších predpisov, § 2 ods. 1 písm. f/, § 11 ods. 5, § 13 ods. 3 písm. b/, § 27 ods. 3 stavebného\nzákona, ako i § 12 ods. 1, 6 písm. a/, b/ vyhlášky č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch\na územnoplánovacej dokumentácii, keď zrozumiteľným spôsobom určilo podmienky pre umiestňovanie\nreklamných stavieb.\n16. Pri posudzovaní žiadosti sťažovateľa o zmenu doby trvania reklamnej stavby tak orgány verejnej\nsprávy boli povinné skúmať okrem splnenia procesných, či formálnych podmienok na konanie o\ntomto návrhu, aj otázku danosti zákonného kritéria uvedeného v § 62 ods. 4 stavebného zákona,\nt.j. či by umiestnenie alebo užívanie reklamnej stavby nepredstavovalo ohrozenie verejného záujmu\nchráneného stavebným zákonom a osobitnými predpismi, pričom orgány verejnej správy rozhodujúce\no žiadosti sťažovateľa o zmenu doby trvania reklamnej stavby boli nielen oprávnené, ale i povinné\nvychádzať zo Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná\nčasť územného plánu mesta Nitra v znení dodatkov, ktoré v koridoroch ulíc vymedzených podľa\nbodu 8.1.3 Chrenovská ulica po križovatku so Zlatomoraveckou cestou nepripúšťa reklamné stavby Bigboardy umiestnené v pásme 200 m od hranice cestného telesa pozemku. Práve územnoplánovacia\ndokumentácia sprítomňuje požiadavku ochrany verejného záujmu v zmysle § 62 ods. 4 stavebného\nzákona. Navrhovaná zmena doby trvania reklamnej stavby musí byť v súlade s verejnými záujmami\nreprezentovanými predovšetkým záväznými regulatívmi platnej územnoplánovacej dokumentácie. V\ntejto súvislosti kasačný súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.\n7Sžo/42/2016 zo dňa 28. marca 2018, v ktorom sa v súvislosti s posudzovaním otázky legalizácie\nstavby v stavebnom konaní stotožnil s názorom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/68/2011-160 zo dňa\n6. mája 2014, že verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumie súlad s platnou územnoplánovacou\ndokumentáciou.\n17. Kasačný súd ďalej poukazuje na to, že územné plánovanie je v ust. § 2 ods. 1 písm. f/\nstavebného zákona vymedzené tak, že jeho súčasťou je i umiestňovanie stavieb a určenie územnotechnických, urbanistických, architektonických a enviromentálnych požiadaviek na ich projektovanie a\nuskutočňovanie. Keďže za stavbu je v súlade s § 43 ods. 2 stavebného zákona nutné považovať i\nreklamnú stavbu, je zrejmé, že územné plánovanie stanovením regulatívov pokrýva i umiestňovanie\nreklamných stavieb (a to bez ohľadu na skutočnosť, že v zmysle § 39a ods. 3 stavebného zákona sa na\numiestnenie reklamnej stavby rozhodnutie o umiestnení reklamnej stavby nevyžaduje). V tejto súvislosti\nsa možno stotožniť s názorom krajského súdu, že územný plán obce, ako výsledok normotvornej\nčinnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase, vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom\nhodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom území chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa obec, resp.\nmesto jeho prostredníctvom rozhodlo v dotknutej zóne pre zákaz umiestňovania reklamných stavieb\nurčitého charakteru, ide o využitie práv účasti verejnosti na správe vecí verejných na spôsobe ochrany\nhodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo prijatím územného plánu určitého obsahu.\nInými slovami, práve opomenutím tejto skutočnosti, t.j. nezohľadnením platnej územnoplánovacej\ndokumentácie by orgány verejnej správy rozhodujúce o žiadosti sťažovateľa porušili povinnosť prihliadať\nna ochranu verejného záujmu. Vzhľadom na to, že ust. § 62 ods. 4 stavebného zákona ukladá orgánu\nverejnej správy žiadosť o stavebné povolenie je potrebné zamietnuť, ak by sa uskutočnením alebo\nužívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi zistenie\norgánu verejnej správy, že stavba je v rozpore s územným plánom, odôvodňuje prijať záver o existencii\njej rozporu s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom.\n18. Kasačný súd taktiež poukazuje na to, že sťažovateľ namietajúc nezákonnosť napadnutého\nrozhodnutia žalovaného svoju žalobnú (ale i kasačnú) argumentáciu opieral predovšetkým o nesúlad\ndotknutej záväznej časti územného plánu mesta Nitra, vyhlásenej všeobecne záväzným nariadením\nmesta Nitra č. 3/2003, s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a Ústavy SR. V tejto súvislosti\nje potrebné uviesť, že územnoplánovacia dokumentácia je normatívnym právnym aktom prijímaným\n\norgánom obce/mesta, ktorým sú riešené zásadné otázky týkajúce sa obce či mesta ako celku, alebo\nosobitne obyvateľov alebo upravujúce právne vzťahy vznikajúce a realizujúce sa na jej území. Z hľadiska\njeho prijímania a neurčitého počtu zainteresovaných ním dotknutých subjektov, je aktom hybridného\ncharakteru, navyše stále živým, keďže stavebný zákon z dôvodu zmien územných podmienok a potrieb\nspoločnosti stanovuje orgánom územného plánovania povinnosť v pravidelných časových intervaloch\njeho prehodnocovanie, čo nevylučuje, resp. predpokladá aj jeho zmeny (§ 30 stavebného zákona).\nS prihliadnutím na postupy súdneho prieskumu záväznej časti územného plánu, vyhláseného formou\nvšeobecne záväzného nariadenia je v konaní o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce/mesta\ns vyššou právnou normou aktívne legitimovaná zainteresovaná verejnosť a prokurátor (v prípade, že\nnebolo vyhovené jeho protestu) podľa § 359 S.s.p. Tým dal zákonodarca najavo, že všeobecne záväzné\nnariadenia normotvorných komunálnych zastupiteľstiev bez výnimky podliehajú súdnemu prieskumu\nich súladnosti s normami vyššej právnej sily len na základe návrhu uvedených subjektov. Kasačný\nsúd v tejto súvislosti zastáva názor, že pokiaľ sťažovateľ ako právnická osoba napadol rozhodnutie\nžalovaného všeobecnou správnou žalobou v zmysle § 177 a nasl. S.s.p. nemožno v tomto konaní (ani\nako otázku predbežnú) posudzovať súlad dotknutého územného plánu, resp. všeobecne záväzného\nnariadenia, ktorým bola vyhlásená jeho záväzná časť so zákonom, nakoľko na ich preskúmanie\nstanovil zákonodarca osobitný postup, navyše spojený s aktívnou legitimáciou prináležiacou výlučne\nprokurátorovi, resp. zainteresovanej verejnosti, ktorých žaloba sleduje ochranu verejného záujmu.\nPokiaľ teda ide o návrh sťažovateľa na posúdenie súladu zákonnosti príslušného všeobecne záväzného\nnariadenia mesta Nitra, ktorým bola vyhlásená záväzná časť územného plánu, v tejto časti žaloby\nsťažovateľ nebol aktívne procesne legitimovaný. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. 6Svzn/2/2013 zo dňa 18. júna 2014, na ktorý poukazoval sťažovateľ sa netýkal preskúmavania\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy vydanom v stavebnom konaní, ale išlo o konanie začaté\nna návrh prokurátora (ako osoby aktívne legitimovanej) na preskúmanie súladu iného VZN. Vzhľadom\nna to, že kasačný súd v predmetnom konaní, s poukazom na vyššie uvedené nemohol posudzovať\nsúladnosť záväznej časti územného plánu, vyhlásenej všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra\nč. 3/2003 s právnym normami vyššej právnej sily, nepovažoval za dôvodné bližšie sa zaoberať ani\nzávermi plynúcimi z rozhodnutia sp.zn. 6Svzn/2/2013 zo dňa 18. júna 2014. Výhrady sťažovateľa k\núzemnému plánu mesta Nitra bolo možné uplatniť či už prostredníctvom pripomienok k územnému plánu\nv procese jeho prijímania, či podaním podnetu na prokuratúru. Pokiaľ sa týka návrhu sťažovateľa na\nprerušenie konania a predloženia veci Ústavnému súdu SR za účelom posúdenia súladu územného\nplánu, resp. právnych aktov, ktorými bol vyhlásený s Ústavou SR, krajský súd správne uviedol, že\nnesúlad právnej normy nižšej právnej sily s Ústavou SR je oprávnený vysloviť len Ústavný súd SR.\nPokiaľ teda správny súd s poukazom na nemožnosť posudzovania súladu uvedených normatívnych\nprávnych aktov s Ústavou SR v konaní začatom sťažovateľom podaním všeobecnej správnej žaloby\naj s prihliadnutím na prezumpciu správnosti normatívnych aktov nemal pochybnosti o ich súladnosti s\nÚstavou SR, resp. nezistil dôvod, aby postupoval v zmysle ust. § 100 ods. 1 písm. b/ S.s.p., takýto postup\nnebolo možné vyhodnotiť ako nesprávny či arbitrárny.\n19. V nadväznosti na vyššie uvedené sa kasačný súd zaoberal námietkou sťažovateľa, ktorý namietal\npochybenie krajského súdu, majúce zakladať vadu v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p., keď krajský\nsúd nerozhodol o jeho návrhu na postup podľa § 100 ods. 1 písm. b/ S.s.p. v spojení s § 18 ods. 1\npísm. d/ a § 37 a nasl. zákona č. 38/1993 Z.z.. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pri\nnávrhu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b/ S.s.p. správny súd musí vždy zvažovať, či\nsú dané okolnosti pre podanie návrhu na Ústavný súd SR, pričom správny súd musí o podanom návrhu\nvždy rozhodnúť. Pokiaľ správny súd o tomto procesnom návrhu nerozhodol skôr vydaným uznesením,\nje povinný o ňom rozhodnúť najneskôr v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, resp. v rozhodnutí vo veci\nsamej. Takéto rozhodnutie, je však nutné vždy premietnuť do výrokovej časti rozhodnutia. V prípade,\nak správny súd nezistí dôvod na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b/ S.s.p. rozhodne\npodľa § 162 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 25 S.s.p. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. V\npredmetnej veci krajský súd uvedeným spôsobom nepostupoval, keď vo výrokovej časti napadnutého\nrozsudku rozhodol o zamietnutí žaloby a náhrade trov konania, avšak opomenul rozhodnúť o návrhu\nsťažovateľa na prerušenie konania. Opodstatnenosť tvrdenia sťažovateľa, že vytýkaným postupom\nsprávneho súdu bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý súdny proces však posudzoval kasačný\nsúd z materiálneho hľadiska. Zohľadnil pri tom, že právo na spravodlivý súdny proces je „výsledkové“.\nZnamená to, že pri skúmaní, či došlo alebo nedošlo k zásahu do tohto práva, treba mať na zreteli proces\nako celok (k tomu porovnaj napr. rozhodnutie ÚS SR III. ÚS 33/04). Určujúci z tohto hľadiska preto\nnie je jednotlivý úkon súdu alebo niektorá časť súdneho konania; kľúčový význam má jeho výsledok.\n\nNapokon, aj z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že nedostatok pri\nuplatňovaní niektorých záruk spravodlivého súdneho konania, napr. na súde prvého stupňa, môže byť\nkorigovaný konaním na druhostupňovom súde (Le Compte, Van Leuven a De Meyere v. Belgicko z 23.\njúna 1981, Adolf v. Rakúsko z 26. marca 1982, Feldbrugge v. Holandsko z 29. mája 1986; porovnaj tiež\nuznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 1/2013 zo 16. januára 2013). Kasačný\nsúd poukazuje na to, že krajský súd síce nerozhodol o návrhu na prerušenie konania podľa § 100 ods.\n1 písm. b/ S.s.p. vo výrokovej časti svojho rozhodnutia, avšak svoj právny záver o nedôvodnosti tohto\nprocesného návrhu v odôvodnení rozsudku (aj keď len stručne) zdôvodnil. Sťažovateľ mal navyše právo\nuplatniť postup podľa § 144 ods. 1 S.s.p., t.j. podať návrh správnemu súdu na doplnenie jeho rozsudku,\nprípadne navrhnúť prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b/ S.s.p v kasačnom konaní, ktoré práva\nvšak nevyužil. Vzhľadom na to, že kasačný súd nevyhodnotil postup krajského súdu, ktorým konanie\nneprerušil ako nesprávny a ani sám nevzhliadol dôvody na postup podľa § 100 ods. 1 písm. b/ S.s.p\ndospel k záveru, že v konaní nedošlo k nesprávnosti v procesnom postupe krajského súdu (až) takej\nintenzity a procesných dôsledkov, ktorá by mala znaky relevantné zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.\n20. Kasačný súd poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že krajský súd sa v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami účastníkov konania, svoje\nzávery formuloval zrozumiteľne a presvedčivo, pričom sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne\ntaké relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť rozsudku krajského súdu. Dospel\npreto k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú podľa § 461 S.s.p. zamietnuť.\n21. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a §\n175 ods. 1 S.s.p. a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu\nv konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v\nspojení s § 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}