{"guid": "cf298640-fc34-4c95-9f25-58f33937e3cd:7631807e-bb23-4b69-984b-cfc7412f3736", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:4018200693.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/42/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/42/2020 z 22. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2021, sp. zn. 1Sžfk/42/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:4018200693.1", "identifikacne_cislo": "4018200693", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2021-06-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7631807e-bb23-4b69-984b-cfc7412f3736", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200693.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200693.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200693.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžfk/42/2020\n4018200693\n22. 06. 2021\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSR:2021:4018200693.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a\nčlenov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci žalobcu : AG\n- AUTO - Group, s.r.o., Pod Kalváriou 2103, Topoľčany, IČO: 36 559 440, zastúpeného: Advokátska\nkancelária JUDr. Edit Balážiková, s.r.o., Jesenského 231/5, Partizánske, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/216/2018-102 zo dňa 4. decembra 2019, v konaní\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101538733/2018 zo dňa 8. augusta 2018,\njednomyseľne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky\nzrušuje rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/216/2018-102\nzo dňa 4. decembra 2019 a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi finančnej správy\n1. Dňa 03.10.2012 začal Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane\") u žalobcu daňovú kontrolu dane\nz pridanej hodnoty (ďalej len „daň\" alebo „DPH\") za zdaňovacie obdobia január 2011 - december\n2011 a január 2012 - august 2012, ktorá bola zameraná najmä na preskúmanie splnenia podmienok\nžalobcom uplatnenej osobitnej úpravy zdaňovania použitého tovaru - ojazdených motorových vozidiel,\nktoré podľa predložených účtovných dokladov nadobudol od subjektov činných v inom členskom štáte\nEÚ. Daňová kontrola bola správcom dane dvakrát prerušená na obdobie od 15.01.2013 do 05.08.2016 a\nod 22.11.2016 do 02.01.2018, v oboch prípadoch za účelom vybavenia žiadostí o medzinárodnú výmenu\ninformácií adresovaných orgánom daňovej správy iných členských štátov EÚ. O výsledku daňovej\nkontroly vyhotovil správca dane protokol zo dňa 27.02.2018, ktorý bol žalobcovi spolu s výzvou na\nvyjadrenie doručený 02.03.2018, kedy došlo k ukončeniu daňovej kontroly.\n2. Správca dane rozhodnutím č. 100825768/2018 zo dňa 25.04.2018 (ďalej aj „rozhodnutie správcu\ndane\") podľa § 68 odsek 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok\") vyrubil\nžalobcovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie november 2011 v sume 3.716,67 Eur s tým, že nepriznal\nnadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní zo dňa 21.12.2011 v sume 734,54 Eur a vyrubil daň v\nsume 2.982,13 Eur. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101538733/2018 zo dňa 08.08.2018\n(ďalej aj „rozhodnutie žalovaného\" alebo „preskúmavané rozhodnutie\"), postupom podľa § 74 ods. 4\nDaňového poriadku, rozhodnutie správcu dane potvrdil.\n3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný poukázal na skutkové zistenia správcu dane,\npodľa ktorých žalobca nadobudol použité motorové vozidlá z Maďarska od dodávateľa Tournier Car\n\nKft., pričom pri predaji týchto vozidiel v posudzovanom zdaňovacom období november 2011 uplatnil\nosobitnú úpravu dane pri použitom tovare v zmysle § 66 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej\nhodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH\"), teda odviedol daň len zo základu\ndane, ktorý bol vypočítaný podľa § 66 ods. 3 zákona o DPH ako kladný rozdiel medzi predajnou a\nkúpnou cenou zníženou o daň. Na účely preverenia splnenia podmienok pre uplatnenie tejto osobitnej\núpravy zdaňovania použitého tovaru správca dane zaslal orgánom maďarskej daňovej správy žiadosť\no medzinárodnú výmenu informácií k deklarovanej dodávateľskej spoločnosti Tournier Car Kft., pričom\nz odpovede zistil, že táto spoločnosť sa v obchodnom registri ani na adrese uvádzaného sídla\nnenachádza, na faktúrach sa uvádza neexistujúce obchodné registračné číslo a IČ DPH HU23973733\nje neplatné.\n4. S ohľadom na uvedené žalovaný v zhode so správcom dane konštatoval, že žalobca nepreukázal\nosobu, ktorá mu dodala tovar a ktorá spĺňa podmienky ustanovené v § 66 ods. 2 písm. a/, b/, c/ zákona\no DPH a preto je povinný pri predaji tovaru odviesť daň zo základu dane zisteného v zmysle § 22 ods.\n1 tohto zákona, nakoľko podľa § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 8 odsek 1, písm. a/ zákona o DPH\ndaňová povinnosť vzniká dodaním tovaru a týmto dňom je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať\ns tovarom ako vlastník.\nII. Konanie na správnom súde\n5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Nitre\n(ďalej len „správny súd\" alebo „krajský súd\") a navrhol rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov\nzrušiť a vrátiť vec správcovi dane na ďalšie konanie.\n6. V správnej žalobe žalobca namietal nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly, pričom poukázal na to,\nže prvé prerušenie trvalo tri a pol roka, čo je v hrubom rozpore s povinnosťou správcu dane vybaviť vec\nbezodkladne a bez zbytočných prieťahov. Zaujal názor, že pokiaľ správca dane neobdrží požadované\ninformácie v lehote troch mesiacov ustanovenej v článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa\n07.10.2010 o administratívnej spolupráci v boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, je\npovinný pokračovať v konaní aj bez týchto informácií a daňovú kontrolu ukončiť na základe skutkového\nstavu, ktorý má k dispozícii. Poukázal na to, že nečinnosť dožiadaných orgánov z iných členských štátov\nEÚ v žiadnom prípade nemôže ísť na ťarchu kontrolovaného daňového subjektu.\n7. Žalobca tvrdil, že trvanie daňovej kontroly bolo neprimeraným zásahom do jeho práv a právom\nchránených záujmov. Poukázal na to, že žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií, ktoré\nboli dôvodom prvého prerušenia daňovej kontroly, sa týkali dodávateľských subjektov z iných členských\nkrajín EÚ, a to: EFFEME AUTO S.N.C., AUTODEMOLIZIONI GIUSTO DI GIUSTO SANTE & C. S.N.C.,\nCIRPACI IOSIF (Taliansko) a Tournier Car, Kft., TRUCK - BOSS TRADE Kft. (Maďarsko). Vo vzťahu k\nmesiacu november 2011 mal správca dane k dispozícii všetky relevantné informácie už dňa 09.04.2013,\nnapriek tomu bola daňová kontrola aj vo vzťahu k tomuto mesiacu prerušená až do 05.08.2016 a potom\nopakovane od 22.11.2016 do 02.01.2018, hoci sa dôvody druhého prerušenia daňovej kontroly mesiaca\nnovember 2011 vôbec nedotýkali.\n8. Žalobca tiež namietal, že v rozhodnutí o prvom prerušení daňovej kontroly zo dňa 07.01.2013, ktoré\ntrvalo tri a pol roka, nebol v rozpore s § 61 ods. 3 Daňového poriadku uvedený v deň, od ktorého mala\nbyť daňová kontrola prerušená. Preto považoval za sporné a otázne, či k prerušeniu daňovej kontroly\nvôbec došlo.\n9. Podľa názoru žalobcu žalovaný nesprávne právne posúdil vec vo vzťahu k uplatneniu osobitnej úpravy\nzdaňovania pri predaji použitého tovaru v tuzemsku podľa § 66 ods. 2 zákona o DPH. Mal za to, že túto\nosobitnú úpravu zdaňovania je povinný použiť obchodník s ojazdenými vozidlami, ak ojazdené vozidlo\nkúpil v daňovom režime, kedy nemal nárok na odpočet DPH. Uviedol, že správca dane v rámci daňovej\nkontroly nepreukázal nadobudnutie vozidiel žalobcom v režime oslobodenia od dane a zároveň potvrdil\nexistenciu materiálneho plnenia. Preto podľa žalobcu nie je možné akceptovať názor, že žalobca nesplnil\npodmienky pre uplatnenie osobitného režimu zdaňovania podľa § 66 ods. 2 zákona o DPH. Tvrdil, že\nrežim zdanenia podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH pri predaji použitého tovaru by bol povinný použiť len\nv tom prípade, že by nadobudol dotknutý tovar v režime oslobodenia od dane, teda z iného členského\nštátu od subjektu, ktorý je platiteľom DPH v tomto inom členskom štáte a ktorý by predal použitý tovar v\n\nrežime oslobodenia dane od DPH. To však v rámci daňovej kontroly preukázané nebolo. Naopak daňová\nkontrola zistila, že dodávateľ Tournier Car Kft. nebol identifikovaný pre daň inom členskom štáte ani v\ntuzemsku a preto bol žalobca v konečnom dôsledku povinný uplatniť osobitný spôsob zdaňovania podľa\n§ 66 ods. 2. písm. a/ zákona o DPH, keďže nadobudol použitý tovar od osoby neidentifikovanej pre DPH.\n10. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť, pričom zotrval\nna názore, že zákonná lehota jeden rok na vykonanie daňovej kontroly nebola prekročená. Trval aj na\ntom, že žalobca nesplnil zákonné podmienky osobitnej úpravy zdaňovania pri predaji použitého tovaru\nv tuzemsku a to z dôvodu nepreukázania osoby, ktorá dodala predmetný použitý tovar. Za irelevantnú\noznačil skutočnosť, že sa nepreukázalo dodanie tovaru v režime oslobodenia od dane.\n11. Dňa 04.12.2019 správny súd verejne vyhlásil rozsudok, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného i\nrozhodnutie správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na\nnáhradu trov konania v plnom rozsahu.\n12. V odôvodnení rozsudku správny súd poukázal na iný rozsudok tohto súdu č. k. 11S/215/2018-89\nzo dňa 17.07.2019, ktorým zrušil rozhodnutia daňových orgánov o určení dane tomu istému žalobcovi\nza zdaňovacie obdobie február 2012, vychádzajúc z výsledku rovnakej daňovej kontroly, pri prakticky\ntotožnom skutkovom i právnom stave veci. S právnym názorom prezentovaným v uvedenom rozsudku\nsa v plnom rozsahu stotožnil a odkázal na jeho odôvodnenie.\n13. Správny súd ďalej doplnil, že v zmysle § 74 ods. 2 Daňového poriadku bolo povinnosťou žalovaného\nprihliadnuť na pochybenie správcu dane pri vydaní rozhodnutia zo dňa 07.01.2013 o prerušení daňovej\nkontroly a vyvodiť z neho i zákonu zodpovedajúci skutkový a právny záver. Toto pochybenie správcu\ndane podľa krajského súdu spôsobilo, že daňová kontrola nebola účinne prerušená a lehota na jej\nvykonanie ďalej plynula, pričom uplynula dňa 03.10.2013 a ďalšie jej vykonávanie už nebolo v súlade\nso zákonom. Podľa názoru správneho súdu sa jedná o chybu správcu dane, na ktorú mal žalovaný\npri preskúmavaní rozhodnutia správcu dane a postupu, ktorý jeho jednaniu predchádzal, jednoznačne\nprihliadnuť, bez ohľadu na to, že nebolo žalobcom namietané v odvolacom konaní. Pokiaľ to žalovaný\nneurobil, zaťažil svoje konanie a rozhodnutie vadou, na ktorú správny súd musel prihliadnuť, nakoľko\ntúto vadu namietal žalobca v podanej žalobe.\n14. K námietke žalovaného, že žalobca nevyužil v súvislosti s rozhodnutím zo dňa 07.01.2013 o\nprerušení daňovej kontroly všetky dostupné prostriedky účinnej obrany, ktoré mu umožňoval zákon,\nsprávny súd konštatoval, že proti rozhodnutiu o prerušení daňovej kontroly, resp. daňového konania\nnemožno podať odvolanie. Podanie mimoriadneho opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu\nnebolo podľa jeho mienky povinnosťou žalobcu a preto skutočnosť, že tak neurobil, nemôže byť\nposudzovaná v jeho neprospech.\n15. Správny súd konštatoval, že daňové orgány budú v ďalšom konaní viazané jeho právnym názorom\nna otázku zákonnosti, resp. nezákonnosti predmetnej daňovej kontroly, pričom bude potrebné mať\nna zreteli, že nerešpektovaním maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly (v dôsledku jej neúčinného\nprerušenia rozhodnutím správcu dane zo dňa 07.01.2013) správca dane porušil nielen ustanovenie\nzákona (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku), ale aj zásadu primeranosti a zákonnosti pri správe daní.\nDaňová kontrola v takom prípade nie je podľa názoru správneho súdu vykonaná v súlade so zákonom\na protokol z nej tak nadobúda povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý nemožno\nv daňovom konaní použiť.\n16. Na uvedenom názore podľa názoru správneho súdu nič nemení skutočnosť, že informácie týkajúce\nsa dodávateľa žalobcu so sídlom v Maďarsku (Tournier Car Kft.) a zdaňovacieho obdobia november\n2011 správca dane získal už dňa 09.04.2013 (teda v priebehu zákonom stanovenej jednoročnej lehoty),\npretože s takto získanými informáciami oboznámil žalobcu až v podaní zo dňa 06.09.2016, teda po\nmárnom uplynutí uvedenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Úkony, resp. dôkazy správcu dane,\nktoré sa týkali žalobcu a kontrolovaných zdaňovacích období a ktoré správca dane vykonal po uplynutí\nzákonom stanovenej jednoročnej lehoty, nemožno podľa správneho súdu považovať za súladné so\nzákonom a využiť ich ako dôkazný prostriedok.\nIII. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu\n\n17. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej len „sťažovateľ\") včas kasačnú sťažnosť z\ndôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.\"),\nnamietajúc nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom a navrhol jeho rozsudok zrušiť a vec mu\nvrátiť na ďalšie konanie.\n18. Za nesprávne považoval posúdenie veci ohľadom aplikácie § 61 - § 63 a § 74 Daňového poriadku\nv súvislosti so záverom správneho súdu o neúčinnom prerušení daňovej kontroly rozhodnutím správcu\ndane zo dňa 07.01.2013, na čo mal žalovaný podľa súdu prihliadnuť aj bez námietky žalobcu. Sťažovateľ\nv tejto súvislosti zdôraznil, že preskúmavané rozhodnutie neobsahuje jeho stanovisko k uvedeným\nskutočnostiam iba z dôvodu, že žalobca námietky týkajúce sa predmetnej náležitosti rozhodnutia o\nprerušení daňovej kontroly zo dňa 07.01.2013, vo väzbe na dodržanie lehoty na vykonanie daňovej\nkontroly, v odvolacom daňovom konaní neuplatnil.\n19. Sťažovateľ tvrdil, že v odvolacom konaní postupoval v súlade s § 74 ods. 2 Daňového poriadku,\navšak neuvedenie dňa prerušenia kontroly v rozhodnutí zo dňa 07.01.2013 posúdil v intenciách § 3 ods.\n1, 2 a § 63 Daňového poriadku v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky tak, že za deň\nprerušenia považoval deň, kedy bolo toto rozhodnutie zo dňa 07.01.2013 doručené žalobcovi. Z toho\npodľa názoru sťažovateľa plynie, že lehota na vykonanie daňovej kontroly bola dodržaná a namietané\npochybenie správcu dane nespôsobilo, že by daňová kontrola nebola účinne prerušená. Sťažovateľ ešte\nraz zdôraznil, že tieto skutočnosti nebolo v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku jeho povinnosťou\nuvádzať v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, nakoľko žalobca ich v odvolaní proti rozhodnutiu\nsprávcu dane nenamietal.\n20. Sťažovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok spôsobil\nzávažný stav zakladajúci právnu neistotu, nakoľko vo veci toho istého žalobcu a totožného predmetu\nkonania vydal krajský súd dňa 05.09.2019 rozsudok č. k. 26S/39/2018-108, ktorým zamietol správnu\nžalobu toho istého žalobcu proti rozhodnutiam daňových orgánov vo veci vyrubenia dane za zdaňovacie\nobdobie marec 2012, ktoré boli založené na skutkovo a právne rovnakých skutočnostiach. Sťažovateľ\npoukázal na závery krajského súdu v bodoch 25 - 28 uvedeného rozsudku, podľa ktorých protokol z\ndaňovej kontroly nenadobudol v dôsledku jej prerušenia povahu nezákonne zisteného dôkazu. Napriek\npochybeniu pri vyhotovovaní rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly zo dňa 07.01.2013 spočívajúcom\nv neuvedení dátumu prerušenia nebol podľa predmetného rozsudku žalobca dotknutý na svojich\nprávach alebo právom chránených záujmoch. Z obsahu ustanovení o prerušení daňovej kontroly totiž\npodľa správneho súdu vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo zabrániť, aby k prerušeniu konania\ndošlo skôr, ako mal daňový subjekt možnosť sa o tom dozvedieť. V uvedenej veci správca dane za\ndeň prerušenia konania považoval deň, kedy sa daňový subjekt o prerušení dozvedel, čím bol úmysel\nzákonodarcu podľa krajského súdu zachovaný. Z uvedených dôvodov sťažovateľ tvrdil, že v súdenej veci\nsa správny súd zásadne odklonil od záverov iného senátu uvedených v rozsudku č. k. 26S/39/2018-109\nz 05.09.2019, pričom neuviedol dôvody tohto odklonu.\n21. Žalobca navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť a v celom rozsahu sa stotožnil s právnym názorom\nsprávneho súdu. Trval na tom, že v zmysle § 61 ods. 3 veta prvá Daňového poriadku je uvedenie\ndňa prerušenia konania povinnou náležitosťou rozhodnutia o prerušení, bez ktorého nemôžu nastať\núčinky prerušenia, pričom akýkoľvek iný výklad tohto ustanovenia ospravedlňujúci pochybenie správcu\ndane nemôže byť na ťarchu daňového subjektu a je preto podľa jeho názoru neprípustný. Žalobca tiež\npoukázal na to, že rozsudok č. k. 11S/215/2018-89 zo dňa 17.07.2019 predchádzal rozsudku správneho\nsúdu, na ktorý odkazuje sťažovateľ. Žalobca uviedol, že v zhode s rozsudkom č. k. 11S/215/2018-89 zo\ndňa 17.07.2019 rozhodol správny súd v obdobných veciach i rozsudkami č. k. 11S/214/2018-98 zo dňa\n04.12.2019, č. k. 11S/217/2018-104 zo dňa 04.12.2019 a č. k. 11S/216/2018-102 zo dňa 04.12.2020.\nZa odklon od relatívne ustálenej rozhodovacej praxe krajského súdu preto podľa žalobcu došlo práve\nrozsudkom č. k. 26S/39/2018-108 zo dňa 05.09.2019, ktorý žalobca napadol kasačnou sťažnosťou.\nIV.\nPrávne názory kasačného súdu\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd\" alebo „Najvyšší súd\")\npreskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm.\n\nc/, ods. 2, § 453 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou\nv zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o\nrozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle §\n455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť je dôvodná. Rozsudok verejne vyhlásil po predchádzajúcom predpísanom oznámení\ntermínu tohto vyhlásenia.\n23. S ohľadom na odôvodnenie rozsudku správneho súdu a vymedzenie sťažnostných bodov bolo\núlohou kasačného súdu posúdiť predovšetkým správnosť právneho záveru krajského súdu, že\nneuvedenie dňa prerušenia daňovej kontroly v rozhodnutí správcu dane zo dňa 07.01.2013 spôsobilo, že\ndaňová kontrola nebola týmto rozhodnutím prerušená a v dôsledku toho jednoročná lehota na vykonanie\ndaňovej kontroly uplynula dňa 03.10.2013. Z toho potom vyplynul záver správneho súdu, že ďalšie\nvykonávanie daňovej kontroly po tomto dni nebolo v súlade so zákonom a protokol z daňovej kontroly\nje preto nezákonne získaným dôkazom.\n24. Kasačný súd sa s takouto interpretáciou zákona, podľa ktorej rozhodnutie správcu dane o prvom\nprerušení daňovej kontroly zo dňa 7.1.2013 nespôsobilo zamýšľané právne následky a neviedlo k\nprerušeniu zákonnej jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, nemohol stotožniť.\nPodľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení\nkonania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu\nalebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami\nsprávcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno\npodať odvolanie.\n25. Z prvej vety citovaného ustanovenia Daňového poriadku plynie, že okamih prerušenia konania tento\nzákon spája s dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení. Hneď v nasledujúcej vete však zákonodarca\nlimituje stanovené pravidlo tým, že prerušenie nemôže nastať skôr, ako správca dane rozhodnutie o\ntom odošle resp. doručí adresátovi. Ak by teda správca dane za deň prerušenia konania v rozhodnutí\nurčil dátum predchádzajúci dňu odoslania, resp. doručenia tohto rozhodnutia, nešlo by o rozhodnutie\nnulitné, nespôsobujúce právne následky spočívajúce v prerušení konania. Stalo by sa len to, že za\ndeň prerušenia konania by sa nepovažoval deň určený v rozhodnutí, ale deň odovzdania rozhodnutia\nna poštovú prepravu alebo jeho odoslania elektronickými prostriedkami; v prípade jeho doručovania\nzamestnancami správcu dane by týmto dňom bol deň doručenia rozhodnutia.\n26. Správca dane samozrejme môže v rozhodnutí určiť za deň prerušenia konania i neskorší dátum\nako deň odoslania alebo doručenia rozhodnutia; potom je konanie prerušené dňom stanoveným v\nrozhodnutí.\n27. Uvedený výklad je v súlade i s účelom predmetnej právnej úpravy, ktorým je okrem zabezpečenia\nprávnej istoty účastníkov konania predovšetkým zamedziť, aby účinky prerušenia konania mohli nastať\nskôr, ako o tom správca dane vydá rozhodnutia a odošle ho, resp. doručí adresátovi.\n28. Cez prizmu tohto logického a teleologického výkladu je nutné hľadieť i na situáciu, keď správca\ndane v rozhodnutí vôbec neurčí deň prerušenia konania, ako tomu bolo v prípade rozhodnutia o prvom\nprerušení daňovej kontroly zo dňa 07.01.2013. Kasačný súd je toho názoru, že ide nepochybne o\nprocesný nedostatok na strane správcu dane, pretože zákon s týmto údajom v rozhodnutí počíta a viaže\nnaň právne následky. Ak tak ale neurobí, potom platia spomenuté všeobecné pravidlá pre nadobudnutie\núčinkov prerušenia konania, ktoré sú spojené s odoslaním, resp. doručením rozhodnutia. V dôsledku\nneuvedenia dňa prerušenia konania preto rozhodnutie zo dňa 07.01.2013 nemožno rozumne považovať\nzmätočné a hľadieť naň, ako keby nebolo vydané.\n29. Nejde totiž prehliadnuť, že výrok predmetného rozhodnutia je inak jednoznačný a určitý pokiaľ\nide o označenie konania, ktorého sa týka, jeho účastníkov, právneho dôvodu a použitých zákonných\nustanovení, a najmä zamýšľaného procesného následku, ktorý týmto rozhodnutím správca dane mienil\ndosiahnuť. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a tým i právnu záväznosť pre všetkých, ktorých sa\ntýka. Jeho obsah i dôvody teda boli nepochybné, rozhodnutie bolo žalobcovi riadne doručené a ten\nproti nemu neuplatnil žiadne formálne ani neformálne námietky. Správca dane od vydania rozhodnutia\n\naž do pominutia dôvodov prerušenia ďalej v daňovej kontrole nepokračoval, to znamená nepožadoval\nod žalobcu splnenie povinností spojených s priebehom kontroly, ani nijako inak nezasahoval do jeho\nprávnej sféry. Pokračovanie v daňovej kontrole po pominutí dôvodov prerušenia správca dane žalobcovi\noznámil.\n30. Možno konštatovať, že aj žalobca bol s prerušením daňovej kontroly po doručení predmetného\nrozhodnutia uzrozumený, o čom svedčí aj skutočnosť, že neuvedenie dňa prerušenia v tomto rozhodnutí\nnamietal až v správnej žalobe, aj to len popri tvrdeniach o neprimeranej dĺžke trvania daňovej kontroly.\nKasačný súd poznamenáva, že ak by mal žalobca v priebehu daňovej kontroly pochybnosti o zákonnosti\nči účinnosti jej prerušenia a cítil sa ukrátený na svojich právach, dá sa predpokladať, že by sa po uplynutí\njednoročnej lehoty zodpovedajúcim spôsobom domáhal jej ukončenia ako nezákonného zásahu do jeho\nprávnej sféry.\n31. Z uvedených dôvodov kasačný súd konštatuje, že právoplatné rozhodnutie správcu dane o prerušení\ndaňovej kontroly bolo aj bez uvedenia dňa prerušenia jednoznačné čo do obsahu a právne záväzné čo\ndo formy, pričom jeho účinky i podľa sťažovateľa nenastali skôr, ako bolo doručené žalobcovi, ktorému\nbolo určené. V rovine subjektívnych práv žalobcu kasačný súd nevidel žiadne rozumné dôvody pre\npochybnosti o tom, že chýbajúci údaj o začiatku prerušenia daňovej kontroly v rozhodnutí správcu\ndane zo 07.01.2013 vecne nezasiahol do práv alebo právom chránených záujmov žalobcu. Z hľadiska\nzákonnosti preskúmavaného rozhodnutia zastáva kasačný súd názor, postup správcu dane nespôsobil\nprávne následky, ktoré konštatoval správny súd, a teda účinky prerušenia daňovej kontroly nastali dňom\n15.01.2013, kedy bolo rozhodnutie o tom doručené žalobcovi, čím možno považovať za naplnený aj\núčel relevantnej právnej úpravy.\n32. Kasačný súd preto dospel k záveru, že z hľadiska vymedzených sťažnostných bodov smerujúcich\nproti vyhodnoteniu právnych následkov neuvedenia dňa prerušenia daňovej kontroly v uznesení správcu\ndane zo dňa 07.01.2013, vychádzal rozsudok krajského súdu z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nTáto chyba v procesnom postupe správcu dane nemohla mať v okolnostiach prípadu za následok\nnezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.\n33. Kasačný súd považuje za zrozumiteľnú argumentáciu sťažovateľa, že nakoľko žalobca v odvolacom\ndaňovom konaní nenastolil otázku následkov neuvedenia dňa prerušenia daňovej kontroly v rozhodnutí\nsprávcu dane zo dňa 07.01.2013, sťažovateľ ako odvolací orgán sa touto otázkou v preskúmavanom\nrozhodnutí osobitne nezaoberal, keďže považoval daňovú kontrolu za prerušenú doručením rozhodnutia\nsprávcu dane zo dňa 7.1.2013 žalobcovi. Podľa názoru kasačného súdu uvedený postup sťažovateľa bol\nv medziach zákona a odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia z tohto hľadiska netrpelo nedostatkom\nniektorej zo zákonom vyžadovaných náležitostí (§ 63 ods. 5 Daňového poriadku).\n34. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané narušenie právnej istoty a spravodlivého procesu, ktoré podľa\njeho názoru spôsobili rôzne rozhodnutia senátov správneho súdu v obdobných veciach toho istého\nžalobcu, môže kasačný súd len súhlasiť, že takýto stav je nežiadúci, najmä v situácii, keď sa jeden senát\ntoho istého súdu odkloní od skoršieho rozhodnutia iného senátu bez toho, aby sa explicitne vysporiadal\ns argumentáciou uvedenou v skoršom rozhodnutí. Na druhej strane však takéto prípady nemožno v\nrozhodovacej praxi správnych súdov vylúčiť. Je potom na kasačnom súde, aby v konaní o kasačných\nsťažnostiach účastníkov nejednotnosť v rozhodovaní správneho súdu odstránil. Tak tomu nepochybne\nbude aj v prípadoch kasačných sťažností podaných účastníkmi tohto konania proti viacerým rozsudkom\nsprávneho súdu, týkajúcim sa preskúmania rozhodnutí daňových orgánov o vyrubení rozdielu dane\nžalobcovi za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia január 2011 - december 2011, január 2012\n- august 2012. V tomto duchu senát 1S zaujal rovnaký postoj vo všetkých jemu napadnutých veciach\ntýchto účastníkov, teda k sťažnostným bodom kasačnej sťažnosti žalovaného v tomto konaní, ako aj\nk obsahovo v podstate identických sťažnostným bodom kasačnej sťažnosti žalobcu smerujúcej proti\nopačnému rozsudku správneho súdu vo veci sp. zn. 26S/39/2018.\n35. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd posúdil vec po právnej stránke\nnesprávne, keď neuvedenie dňa prerušenia v rozhodnutí o prvom prerušení daňovej kontroly zo dňa\n07.01.2013 považoval za právny dôvod nezákonnosti protokolu z daňovej kontroly ako podkladu pre\nrozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov vo veci vyrubenia rozdielu dane žalobcovi. Preto kasačný\nsúd postupoval podľa § 462 ods. 1 S. s. p. a rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie, v ktorom bude jeho úlohou vysporiadať sa s ostatnými otázkami, ktoré nastolil žalobca\n\nv správnej žalobe, teda s námietkami proti neprimeranej dĺžke trvania daňovej kontroly ako celku i\nvo vzťahu k jednotlivým zdaňovacím obdobiam, ako aj s hmotnoprávnymi námietkami k osobitnému\nspôsobu zdaňovania použitého tovaru nadobudnutého z iných členských štátov EÚ deklarovanými\ndodávateľmi.\n36. Nárok na náhradu trov kasačného konania bude predmetom rozhodovania krajského súdu (§ 467\nods. 3 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 438 v spojení s § 439 S.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/216/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}