{"guid": "19d6c9fa-a618-4496-86f7-05ccf966e4a0:0658f09a-af62-4d11-936b-88a720f959ad", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:4018200690.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/19/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/19/2020 z 22. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2021, sp. zn. 1Sžfk/19/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:4018200690.1", "identifikacne_cislo": "4018200690", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2021-06-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0658f09a-af62-4d11-936b-88a720f959ad", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200690.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200690.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200690.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžfk/19/2020\n4018200690\n22. 06. 2021\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSR:2021:4018200690.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a\nčlenov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci žalobcu : AG\n- AUTO - Group, s.r.o., Pod Kalváriou 2103, Topoľčany, IČO: 36 559 440, zastúpeného: Advokátska\nkancelária JUDr. Edit Balážiková, s.r.o., Jesenského 231/5, Partizánske, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/39/2018-108 zo dňa 05. septembra 2019, v konaní o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101540052/2018 zo dňa 08.08.2018, jednomyseľne\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi finančnej správy\n1. Dňa 03.10.2012 začal Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane\") u žalobcu daňovú kontrolu dane\nz pridanej hodnoty (ďalej len „daň\" alebo „DPH\") za zdaňovacie obdobia január 2011 - december\n2011 a január 2012 - august 2012, ktorá bola zameraná najmä na preskúmanie splnenia podmienok\nžalobcom uplatnenej osobitnej úpravy zdaňovania použitého tovaru - ojazdených motorových vozidiel,\nktoré podľa predložených účtovných dokladov nadobudol od subjektov činných v inom členskom štáte\nEÚ. Daňová kontrola bola správcom dane dvakrát prerušená na obdobie od 15.01.2013 do 05.08.2016 a\nod 22.11.2016 do 02.01.2018, v oboch prípadoch za účelom vybavenia žiadostí o medzinárodnú výmenu\ninformácií adresovaných orgánom maďarskej daňovej správy. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil\nsprávca dane protokol zo dňa 27.02.2018, ktorý bol žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie doručený\n02.03.2018, kedy došlo k ukončeniu daňovej kontroly.\n2. Správca dane rozhodnutím č. 100826321/2018 zo dňa 25.04.2018 (ďalej aj „rozhodnutie správcu\ndane\") podľa § 68 odsek 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok\") vyrubil\nžalobcovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie marec 2012 v sume 7.650,-Eur s tým, že daň vyrubenú v\ndaňovom priznaní zo dňa 11.04.2012 v sume 1.541,56 Eur zvýšil na sumu 9.191,56 Eur. Na odvolanie\nžalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101540052/2018 zo dňa 08.08.2018 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného\"\nalebo „preskúmavané rozhodnutie\"), postupom podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku, rozhodnutie\nsprávcu dane potvrdil.\n\n3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný poukázal na skutkové zistenia správcu dane,\npodľa ktorých žalobca nadobudol použité motorové vozidlá z Maďarska od dodávateľov Tournier Car Kft.\na TRUCK-BOSS TRADE Kft., pričom pri predaji týchto vozidiel v posudzovanom zdaňovacom období\nmarec 2012 uplatnil osobitnú úpravu dane pri použitom tovare v zmysle § 66 zákona č. 222/2004 Z.z. o\ndani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH\"), teda odviedol daň len zo\nzákladu dane, ktorý bol vypočítaný podľa § 66 ods. 3 zákona o DPH ako kladný rozdiel medzi predajnou\na kúpnou cenou zníženou o daň. Na účely preverenia splnenia podmienok pre uplatnenie tejto osobitnej\núpravy zdaňovania použitého tovaru správca dane zaslal orgánom maďarskej daňovej správy žiadosť\no medzinárodnú výmenu informácií k deklarovanej dodávateľskej spoločnosti Tournier Car Kft., pričom\nz odpovede zistil, že táto spoločnosť sa v obchodnom registri nenachádza, na faktúrach sa uvádza\nneexistujúce obchodné registračné číslo a IČ DPH HU23973733 je neplatné. K spoločnosti TRUCK\n- BOSS TRADE Ktf. správca dane zistil, že IČ DPH HU22720995 bolo dňom 07.02.2012 zrušené,\nspoločnosť je v procese zániku, daňové priznanie DPH naposledy podala za obdobie 2. štvrťroka 2010\nbez uvedenia akýchkoľvek transakcií. Žiadna z uvedených dodávateľských spoločností sa na adrese\nuvádzaného sídla nenachádza.\n4. Na základe návrhu žalobcu na vypočutie konateľov spoločnosti TRUCK-BOSS TRADE Kft., získanie\njej účtovnej evidencie a listinných dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru týmto dodávateľom zaslal\nsprávca dane orgánom maďarskej daňovej správy ďalšiu žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií,\nna základe ktorej bol vykonaný výsluch štatutárneho zástupcu spoločnosti F. C.. Ten vo výpovedi pred\nmaďarským správcom dane uviedol, že za spoločnosť nevykonal žiadnu činnosť, dodávateľské faktúry\nžalobcovi nevystavil a nevedel o dodávkach ojazdených motorových vozidiel žalobcovi ako kupujúcemu\nv zmysle predložených dodávateľských faktúr.\n5. S ohľadom na uvedené žalovaný v zhode so správcom dane konštatoval, že žalobca nepreukázal\nosobu, ktorá mu dodala tovar a ktorá spĺňa podmienky ustanovené v § 66 odsek 2 písm. a/, b/, c/\nzákona o DPH a preto je povinný pri predaji tovaru odviesť daň zo základu dane zisteného v zmysle §\n22 odsek 1 tohto zákona, nakoľko podľa § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 8 odsek 1, písm. a/ zákona o\nDPH daňová povinnosť vzniká dodaním tovaru a týmto dňom je deň, keď kupujúci nadobudne právo\nnakladať s tovarom ako vlastník.\nII. Konanie na správnom súde\n6. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Nitre\n(ďalej len „správny súd\" alebo „krajský súd\") a navrhol rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov\nzrušiť a vrátiť vec správcovi dane na ďalšie konanie.\n7. V správnej žalobe žalobca namietal nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly, pričom poukázal na to,\nže prvé prerušenie trvalo tri a pol roka, čo je v hrubom rozpore s povinnosťou správcu dane vybaviť vec\nbezodkladne a bez zbytočných prieťahov. Zaujal názor, že pokiaľ správca dane neobdrží požadované\ninformácie v lehote troch mesiacov ustanovenej v článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa\n07.10.2010 o administratívnej spolupráci v boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, je\npovinný pokračovať v konaní aj bez týchto informácií a daňovú kontrolu ukončiť na základe skutkového\nstavu, ktorý má k dispozícii. Poukázal na to, že nečinnosť dožiadaných orgánov z iných členských štátov\nEÚ v žiadnom prípade nemôže ísť na ťarchu kontrolovaného daňového subjektu.\n8. Žalobca tiež zdôraznil, že spomedzi dvadsiatich kontrolovaných mesiacov (január až december\n2011 a január až august 2012) sa odpoveď na ostatnú z piatich podaných žiadostí o medzinárodnú\nvýmenu informácií pri prvom porušení daňovej kontroly, teda odpoveď, ktorú správca dane obdržal\naž dňa 05.08.2016, týkala len dvoch kontrolovaných mesiacov. Vo vzťahu k zvyšným kontrolovaným\nmesačným zdaňovacím obdobiam podľa názoru žalobcu pominul dôvod prvého prerušenia daňovej\nkontroly najneskôr dňa 20.06.2013, kedy správca dane obdržal odpoveď na štvrtú z piatich podaných\nžiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. Z uvedených dôvodov bolo podľa žalobcu trvanie daňovej\nkontroly neprimeraným zásahom do jeho práv a právom chránených záujmov.\n9. Žalobca poukázal aj na to, že v rozhodnutí o prvom prerušení daňovej kontroly zo dňa 07.01.2013,\nktoré trvalo tri a pol roka, nebol v rozpore s § 61 ods. 3 Daňového poriadku uvedený v deň, od ktorého\n\nmala byť daňová kontrola prerušená. Preto považoval za sporné a otázne, či k prerušeniu daňovej\nkontroly vôbec došlo.\n10. Žalobca v správnej žalobe namietal i nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k uplatneniu\nosobitnej úpravy zdaňovania pri predaji použitého tovaru v tuzemsku podľa § 66 ods. 2 zákona o DPH.\nMal za to, že túto osobitnú úpravu zdaňovania je povinný použiť obchodník s ojazdenými vozidlami,\nak ojazdené vozidlo kúpil v daňovom režime, kedy nemal nárok na odpočet DPH. Uviedol, že správca\ndane v rámci daňovej kontroly nepreukázal nadobudnutie vozidiel žalobcom v režime oslobodenia od\ndane a zároveň potvrdil existenciu materiálneho plnenia. Preto podľa žalobcu nie je možné akceptovať\nnázor, že žalobca nesplnil podmienky pre uplatnenie osobitného režimu zdaňovania podľa § 66 ods. 2\nzákona o DPH. Tvrdil, že režim zdanenia podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH pri predaji použitého tovaru\nby bol povinný použiť len v tom prípade, že by nadobudol dotknutý tovar v režime oslobodenia od\ndane, teda z iného členského štátu od subjektu, ktorý je platiteľom DPH v tomto inom členskom štáte\na ktorý by predal použitý tovar v režime oslobodenia dane od DPH. To však v rámci daňovej kontroly\npreukázané nebolo. Naopak daňová kontrola zistila, že dodávateľ Tournier Car Kft. nebol identifikovaný\npre daň inom členskom štáte ani v tuzemsku a preto bol žalobca v konečnom dôsledku povinný uplatniť\nosobitný spôsob zdaňovania podľa § 66 ods. 2, písm. a/ zákona o DPH, keďže nadobudol použitý tovar\nod osoby neidentifikovanej pre DPH.\n11. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť, pričom zotrval\nna názore, že zákonná lehota jeden rok na vykonanie daňovej kontroly nebola prekročená. Trval aj na\ntom, že žalobca nesplnil zákonné podmienky osobitnej úpravy zdaňovania pri predaji použitého tovaru\nv tuzemsku a to z dôvodu nepreukázania osoby, ktorá dodala predmetný použitý tovar. Za irelevantnú\noznačil skutočnosť, že sa nepreukázalo dodanie tovaru v režime oslobodenia od dane.\n12. Správny súd dňa 05.09.2019 verejne vyhlásil rozsudok, ktorým správnu žalobu zamietol a\nžalovanému nepriznal náhradu trov konania.\n13. K tvrdeniam žalobcu o podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy\nv odôvodnení rozsudku uviedol, že daňová kontrola začala dňa 03.10.2012 a mala byť ukončená\ndňom 03.10.2013. Dňa 15.01.2013 došlo k prerušeniu daňovej kontroly, ktoré trvalo do 05.08.2016. K\ndruhému prerušeniu daňovej kontroly došlo dňa 22.11.2016 a trvalo do 02.01.2018. Daňová kontrola\nbola ukončená dňom 02.03.2018, kedy boli žalobcovi doručené protokoly daňovej kontroly. Z toho podľa\nsprávneho súdu vyplýva, že okrem dní prerušenia trvala samotná daňová kontrola celkom 273 dní, čo\nje v súlade s ustanovením § 46 ods. 10 Daňového poriadku.\n14. S poukazom na nálezy Ústavného súdu SR III.ÚS/726/2016 a III. ÚS /24/2010 správny\nsúd konštatoval, že je potrebné rozlišovať intenzitu materiálneho zásahu do individuálnej sféry\nkontrolovaného daňového subjektu tvoreného jeho základnými právami a slobodami. Počas prerušenia\ndaňovej kontroly nemožno podľa názoru súdu uvažovať o realizácii kontrolných úkonov správcu dane,\nktoré svojou podstatou kontrolovaný daňový subjekt zaťažujú a tým ho v jeho právach a slobodách\nobmedzujú. Preto uzavrel, že zákonná jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly bola dodržaná\na protokol nenadobudol v dôsledku prerušenia kontroly povahu nezákonne získaného dôkazu.\n15. K námietke o neuvedení dátumu prerušenia v uznesení o prvom prerušení daňovej kontroly\nsprávny súd konštatoval, že napriek určitému pochybeniu pri vyhotovovaní tohto rozhodnutia zo dňa\n07.01.2013 nebol žalobca týmto nedostatkom dotknutý na svojich právach a právom chránených\nzáujmoch. Poukázal na ustanovenie § 61 ods. 3 Daňového poriadku, z ktorého podľa názoru správneho\nsúdu vyplýva úmysel zákonodarcu zabrániť, aby k prerušeniu konania došlo skôr, ako má daňový subjekt\nmožnosť sa o tom dozvedieť, resp. zabezpečiť, aby časový sklz medzi začiatkom lehoty, odkedy bolo\nkonanie prerušené, a kedy sa o tom daňový subjekt reálne dozvie, bol čo najkratší. Správny súd ďalej\ndôvodil, že hoci správca dane neuviedol deň, od ktorého bolo konanie prerušené, o prerušení rozhodol\ndňa 07.01.2013, pričom za deň prerušenia považoval deň, kedy sa žalobca o prerušení dozvedel, v\ndôsledku čoho bol zmysel právnej úpravy a úmysel zákonodarcu zachovaný.\n16. K žalobným bodom o nesplnení podmienok pre uplatnenie osobitnej úpravy zdaňovania podľa §\n66 ods. 2 zákona o DPH správny súd uviedol, že pomocou medzinárodnej výmeny informácií bolo\nnesporne preukázané, že v prípade žalobcovho dodávateľa Tournier Car Kft. ide o neexistujúcu osobu\n\na u spoločnosti TRUCK-BOSS-TRADE Kft. sa jedná o subjekt, ktorý odmietol, že by dodával žalobcovi\npredmetný tovar. Nastala tak podľa správneho súdu situácia, že hoci žalobca preukázal materiálne\nplnenie (existenciu motorových vozidiel), čo nespochybňoval ani správca dane, a zároveň mal aj\ndodávateľské faktúry, ktorými deklaroval dodanie tovaru, nebolo preukázané, kto žalobcovi v skutočnosti\ntovar dodal. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že ani uvedené zistenia nepreukazujú,\nže dodávateľské faktúry boli vystavené na základe reálneho obchodu. V zhode so žalovaným dospel k\nzáveru, že nakoľko nebol preukázaný dodávateľ tovaru, ktorý by zároveň spĺňal podmienky ustanovené\nv § 66 ods. 2 písm. a/, b/ , c/ zákona o DPH, bol žalobca povinný pri predaji tovaru odviesť daň zo\nzákladu zisteného v zmysle § 22 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 8 ods. 1, písm. a/ zákona o DPH.\nPostup správcu dane, ktorý vyrubil žalobcovi rozdiel dane vo výške 7650,-Eur na DPH za zdaňovacie\nobdobie marec 2012, bol preto podľa názoru krajského súdu správny a v súlade so zákonom bolo aj\nrozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodnutie správcu dane potvrdil.\nIII. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného\n17. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ\") kasačnú sťažnosť z dôvodu\npodľa § 440 ods. 1, písm. f/, g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.\") a\nnavrhol rozsudok zmeniť tak, že sa zruší rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie správcu dane a vec sa\nmu vráti na ďalšie konanie.\n18. Za nesprávne právne posúdenie veci považoval žalobca výklad § 61 ods. 3 Daňového poriadku\nzo strany správneho súdu, podľa ktorého neuvedenie dátumu, od ktorého mala byť daňová kontrola\nprerušená, v rozhodnutí zo dňa 07.01.2013 o prvom prerušení, je len pochybením pri vyhotovovaní\nrozhodnutia, ktorým však sťažovateľ nebol dotknutý na svojich právach, pričom za deň prerušenia\ndaňovej kontroly možno považovať deň, kedy sa sťažovateľ o prerušení dozvedel (bod 30 rozsudku\nsprávneho súdu). Žalobca s takýmto výkladom práva zásadne nesúhlasil a uviedol, že dikcia zákona\nje v tomto prípade jednoznačná a nevyvoláva akékoľvek pochybnosti, keďže v § 61 ods. 3 veta prvá\nDaňového poriadku je výslovne zakotvené, že konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí.\nIde tak o náležitosť rozhodnutia o prerušení, bez ktorého nemôžu nastať účinky prerušenia daňovej\nkontroly. V dôsledku toho zákonom stanovená jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly uplynula\npodľa názoru sťažovateľa už dňa 03.10.2013, avšak správca dane ju ukončil až dňom 02.03.2018,\nteda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na jej vykonanie. Protokol z daňovej kontroly je preto\npodľa sťažovateľa nezákonne získaným dôkazom, ktorý nemožno v daňovom konaní použiť. Sťažovateľ\nzaujal názor, že nesplnenie uvedenej dôležitej povinnosti správcu dane nemôže súd suplovať výkladom\nzákona, ktorý takéto závažné pochybenie správcu dane ospravedlňuje a bagatelizuje a to v neprospech\nsťažovateľa ako daňového subjektu.\n19. Sťažovateľ poukázal na rozhodnutie iného senátu správneho súdu a to na právoplatný rozsudok č.k.\n11S/215/2018 - 89 zo dňa 17.07.2019, ktorým správny súd v skutkovo v totožnej veci medzi tými istými\núčastníkmi konania rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného týkajúce sa iného zdaňovacieho obdobia v\nrámci tej istej daňovej kontroly zrušil, práve v dôsledku odlišného výkladu § 61 ods. 3 Daňového poriadku.\nZ uvedeného rozsudku krajského súdu sťažovateľ citoval a v celom rozsahu sa s ním stotožnil.\n20. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na článok 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový\nporiadok, ktorý zakotvuje princíp právnej istoty, pričom uviedol, že nakoľko správny súd nezohľadnil\nskoršie rozhodnutie iného senátu a rozhodol o rovnakej otázke inak, bez toho, aby v odôvodnení svojho\nrozhodnutia uviedol dôvody tohto odchýlenia sa od skoršieho rozhodnutia, dopustil sa podľa sťažovateľa\njurisdikčnej svojvôle a arbitrárnosti s priamym dopadom na jeho základné práva a slobody. Tým je podľa\nsťažovateľa naplnený sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1, písm. f/ S.s.p. spočívajúci v porušení práva\nna spravodlivý proces.\n21. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že správca dane i sťažovateľ\nnapriek neuvedeniu dňa, ktorým bola daňová kontrola prerušená, považovali za deň prerušenia daňovej\nkontroly deň, kedy bolo uznesenie zo dňa 07.01.2013 doručené sťažovateľovi. Trval na tom, že lehota na\nvykonanie kontroly bola dodržaná. Mal za to, že uvedené skutočnosti nebolo jeho povinnosťou uvádzať\nv odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, nakoľko sťažovateľ ich v odvolaní proti rozhodnutiu správcu\ndane nenamietal.\n22. Žalovaný tiež poukázal na to, že v bodoch 25 až 30 odôvodnenia rozsudku správny súd uviedol\ndôvody odchýlenia sa od skoršieho rozhodnutia iného senátu.\n\nIV. Právne závery kasačného súdu\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach\nsťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2, § 453 ods. 1, 2 S.s.p.), pričom po\nzistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443\nods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods.\n1 a ods. 2 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu\njednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 S.s.p.\nzamietol.\n24. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť predovšetkým\nsprávnosť výkladu § 61 ods. 3 Daňového poriadku zo strany správneho súdu, ktorý zaujal názor,\nže neuvedenie dňa prerušenia daňovej kontroly v rozhodnutí zo dňa 07.01.2013 je len formálnym\npochybením, ktorým sťažovateľ nebol dotknutý na svojich právach, a že za deň prerušenia daňovej\nkontroly žalovaný správne považoval deň, kedy sa sťažovateľ o prerušení dozvedel. Tento výklad\npredmetného ustanovenia považuje sťažovateľ za nesprávny a s poukázaním na jeho doslovné znenie\nnamieta, že údaj o dni prerušenia konania je povinnou náležitosťou rozhodnutia. Tvrdí, že bez neho\nrozhodnutie správcu dane zo dňa 7.1.2013 nespôsobilo prerušenie daňovej kontroly a v dôsledku toho\njednoročná lehota uplynula dňa 3.10.2013. Ďalšie vykonávanie daňovej kontroly po tomto dni nebolo\npodľa sťažovateľa v súlade so zákonom a protokol z daňovej kontroly je preto nezákonne získaným\ndôkazom, ktorý nebolo možné v daňovom konaní použiť.\n25. Kasačný súd sa nemohol stotožniť s uvedenou interpretáciou zákona a tvrdením sťažovateľa,\nže rozhodnutie správcu dane o prvom prerušení daňovej kontroly zo dňa 07.01.2013 nespôsobilo\nzamýšľané právne následky a neviedlo k prerušeniu zákonnej jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej\nkontroly.\nPodľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení\nkonania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu\nalebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami\nsprávcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno\npodať odvolanie.\n26. Z prvej vety citovaného ustanovenia Daňového poriadku plynie, že okamih prerušenia konania\ntento zákon spája s dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení. Hneď v nasledujúcej vete však\nzákonodarca limituje stanovené pravidlo tým, že prerušenie nemôže nastať skôr, ako správca dane\nrozhodnutie o tom odošle resp. doručí adresátovi. Ak by teda správca dane za deň prerušenia konania\nv rozhodnutí určil dátum predchádzajúci dňu odoslania, resp. doručenia tohto rozhodnutia, nešlo\nby o rozhodnutie nulitné, nespôsobujúce právne následky spočívajúce v prerušení konania. Stalo\nby sa len to, že za deň prerušenia konania by sa nepovažoval deň určený v rozhodnutí, ale deň\nodovzdania rozhodnutia na poštovú prepravu alebo jeho odoslania elektronickými prostriedkami; v\nprípade doručovania zamestnancami správcu dane by týmto dňom bol deň doručenia rozhodnutia.\n27. Správca dane samozrejme môže v rozhodnutí určiť za deň prerušenia konania i neskorší dátum\nako deň odoslania alebo doručenia rozhodnutia; potom je konanie prerušené dňom stanoveným v\nrozhodnutí.\n28. Uvedený výklad je v súlade i s účelom predmetnej právnej úpravy, ktorým je okrem zabezpečenia\nprávnej istoty účastníkov konania predovšetkým zamedziť, aby účinky prerušenia konania mohli nastať\nskôr, ako o tom správca dane vydá rozhodnutia a odošle ho, resp. doručí adresátovi.\n29. Cez prizmu tohto logického a teleologického výkladu je nutné hľadieť i na situáciu, keď správca\ndane v rozhodnutí vôbec neurčí deň prerušenia konania, ako tomu bolo v prípade rozhodnutia o prvom\nprerušení daňovej kontroly zo dňa 07.01.2013. Kasačný súd je toho názoru, že ide nepochybne o\nprocesný nedostatok na strane správcu dane, pretože zákon s týmto údajom v rozhodnutí počíta a viaže\nnaň právne následky. Ak tak ale neurobí, potom platia spomenuté všeobecné pravidlá pre nadobudnutie\núčinkov prerušenia konania, ktoré sú spojené s odoslaním, resp. doručením rozhodnutia. V dôsledku\n\nneuvedenia dňa prerušenia konania preto rozhodnutie zo dňa 07.01.2013 nemožno rozumne považovať\nza zmätočné a hľadieť naň, ako keby nebolo vydané.\n30. Nejde totiž prehliadnuť, že výrok predmetného rozhodnutia je inak jednoznačný a určitý pokiaľ\nide o označenie konania, ktorého sa týka, jeho účastníkov, právneho dôvodu a použitých zákonných\nustanovení, a najmä zamýšľaného procesného následku, ktorý týmto rozhodnutím správca dane mienil\ndosiahnuť. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a tým i právnu záväznosť pre všetkých, ktorých sa\ntýka. Jeho obsah i dôvody teda boli nepochybné, rozhodnutie bolo sťažovateľovi riadne doručené a ten\nproti nemu neuplatnil žiadne formálne ani neformálne námietky. Správca dane od vydania rozhodnutia\naž do pominutia dôvodov prerušenia ďalej v daňovej kontrole nepokračoval, to znamená nepožadoval\nod sťažovateľa splnenie povinností spojených s priebehom kontroly, ani nijako inak nezasahoval do\njeho právnej sféry. Pokračovanie v daňovej kontrole po pominutí dôvodov prerušenia správca dane\nsťažovateľovi oznámil.\n31. Možno konštatovať, že aj sťažovateľ bol s prerušením daňovej kontroly po doručení predmetného\nrozhodnutia uzrozumený, o čom svedčí aj skutočnosť, že neuvedenie dňa prerušenia v tomto rozhodnutí\nnamietal až v správnej žalobe, aj to len popri tvrdeniach o neprimeranej dĺžke trvania daňovej kontroly.\nKasačný súd poznamenáva, že ak by mal sťažovateľ v priebehu daňovej kontroly pochybnosti o\nzákonnosti či účinnosti jej prerušenia a cítil sa ukrátený na svojich právach, dá sa predpokladať, že by\nsa po uplynutí jednoročnej lehoty zodpovedajúcim spôsobom domáhal jej ukončenia ako nezákonného\nzásahu do jeho právnej sféry.\n32. Z uvedených dôvodov kasačný súd konštatuje, že právoplatné rozhodnutie správcu dane o prerušení\ndaňovej kontroly bolo aj bez uvedenia dňa prerušenia jednoznačné čo do obsahu a právne záväzné čo\ndo formy, pričom jeho účinky i podľa žalovaného nenastali skôr, ako bolo doručené žalobcovi, ktorému\nbolo určené. V rovine subjektívnych práv sťažovateľa kasačný súd nevidel žiadne rozumné dôvody\npre pochybnosti o tom, že chýbajúci údaj o začiatku prerušenia daňovej kontroly v rozhodnutí správcu\ndane zo 07.01.2013 vecne nezasiahol do práv alebo právom chránených záujmov sťažovateľa. Z\nhľadiska zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia zastáva kasačný súd názor, že postup správcu dane\nnespôsobil právne následky, ktorých sa sťažovateľ dovolával, a teda účinky prerušenia daňovej kontroly\nnastali dňom 15.01.2013, kedy bolo rozhodnutie o tom sťažovateľovi doručené, čím možno považovať\nza naplnený aj účel relevantnej právnej úpravy.\n33. Kasačný súd preto dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu vychádzal zo správneho právneho\nposúdenia veci z hľadiska vymedzených sťažnostných bodov smerujúcich proti vyhodnoteniu právnych\nnásledkov neuvedenia dňa prerušenia daňovej kontroly v uznesení správcu dane zo dňa 07.01.2013.\n34. Kasačný súd považuje za zrozumiteľnú argumentáciu žalovaného, že nakoľko sťažovateľ v\nodvolacom daňovom konaní nenastolil otázku následkov neuvedenia dňa prerušenia daňovej kontroly\nv rozhodnutí správcu dane zo dňa 07.01.2013, žalovaný ako odvolací orgán sa touto otázkou v\npreskúmavanom rozhodnutí osobitne nezaoberal, keďže považoval daňovú kontrolu za prerušenú\ndoručením rozhodnutia správcu dane zo dňa 07.01.2013 sťažovateľovi. Podľa názoru kasačného súdu\nuvedený postup žalovaného bol v medziach zákona a odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia z tohto\nhľadiska netrpelo nedostatkom niektorej zo zákonom vyžadovaných náležitostí (§ 63 ods. 5 Daňového\nporiadku).\n35. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané narušenie právnej istoty a spravodlivého procesu, ktoré podľa\njeho názoru spôsobili rôzne rozhodnutia senátov správneho súdu v obdobných veciach toho istého\nžalobcu, môže kasačný súd len súhlasiť, že takýto stav je nežiadúci, najmä v situácii, keď sa jeden senát\ntoho istého súdu odkloní od skoršieho rozhodnutia iného senátu bez toho, aby sa explicitne vysporiadal\ns argumentáciou uvedenou v skoršom rozhodnutí. Na druhej strane však takéto prípady nemožno v\nrozhodovacej praxi správnych súdov vylúčiť. Je potom na kasačnom súde, aby v konaní o kasačných\nsťažnostiach účastníkov nejednotnosť v rozhodovaní správnych súdov odstránil. Tak tomu nepochybne\nbude aj v prípadoch kasačných sťažností podaných účastníkmi tohto konania proti viacerým rozsudkom\nsprávneho súdu, týkajúcim sa preskúmania rozhodnutí daňových orgánov o vyrubení rozdielu dane za\njednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia január 2011 - december 2011, január 2012 - august 2012. V\ntomto duchu senát 1S zaujal rovnaký postoj vo všetkých jemu napadnutých veciach týchto účastníkov,\nteda k sťažnostným bodom kasačnej sťažnosti žalobcu v tomto konaní, ako aj k obsahovo v podstate\n\nidentickým sťažnostným bodom kasačných sťažností žalovaného smerujúcich proti opačným rozsudkom\nsprávneho súdu č. k. 11S/216/2018-102, 26S/40/2018-100, 11S/46/2019-85, 11S/48/2019-83.\n36. Kasačný súd podotýka, že s ohľadom na viazanosť sťažnostnými bodmi kasačnej sťažnosti (§\n453 ods. 1, 2 S.s.p.) sa nevenoval ostatným otázkam, ktoré uviedol žalobca v správnej žalobe proti\nrozhodnutiu žalovaného, a to ani pokiaľ ide o námietky proti neprimeranej dĺžke trvania daňovej kontroly\nako celku i vo vzťahu k jednotlivým zdaňovacím obdobiam, ani k hmotnoprávnym námietkam týkajúcim\nsa osobitného spôsobu zdaňovania použitého tovaru nadobudnutého z iných členských štátov EÚ\ndeklarovanými dodávateľmi.\n37. Vzhľadom na uvedené dospel kasačný súd k záveru o nedôvodnosti kasačnej sťažnosti a preto ju\npostupom podľa § 461 S. s. p. zamietol.\n38. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.\n(a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu\ntrov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 S.s.p.\n39. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26S/39/2018", "guid": "954371b1-eb7f-440d-bb04-4fcfd56daeb1:2395871b-1f0a-47b1-9922-08ec1fa5c15e", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}