{"guid": "56454eb6-2bae-40a1-87f5-e268eb544f55:91174443-89fe-4545-8101-593e068b0eea", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:4018200646.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/9/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/9/2020 z 23. 2. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. februára 2021, sp. zn. 1Sžfk/9/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:4018200646.1", "identifikacne_cislo": "4018200646", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2021-02-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24", "nazov": "§ 24 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/91174443-89fe-4545-8101-593e068b0eea", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200646.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200646.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200646.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžfk/9/2020\n4018200646\n23. 02. 2021\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2021:4018200646.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing.\nMiroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci\nžalobcu (v konaní sťažovateľ): ELSD s.r.o., so sídlom Vlčany 1434, 925 84 Vlčany, IČO: 36 270 156, zast.\nNagy & Partners, s.r.o., so sídlom Športová 470/11, 924 01 Galanta, IČO: 36 869 341, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42\n499 500, v konaní o všeobecnej správnej žalobe, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v\nNitre zo dňa 21. augusta 2019 č. k. 11S/200/2018-115 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím č. 101302897/2018 z 09.07.2018 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie\") žalovaný\npodľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok\") potvrdil\nrozhodnutie Daňového úradu Nitra (ďalej len „správca dane\") č. 100839212/2018 z 26.04.2018 (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie\"), ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi ako daňovému\nsubjektu vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „daň\", resp. „DPH\") za zdaňovacie\nobdobie júl 2014.\n2. Určený rozdiel dane vyplynul z výsledku daňovej kontroly zameranej na dodržiavanie zákona č.\n222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 222/2004\nZ.z.\") za zdaňovacie obdobie júl 2014, zachyteného v protokole z daňovej kontroly č. 104016554/2016\nz 22.09.2016 (ďalej len „protokol\"). Správca dane neuznal žalobcovi uplatnené odpočítanie dane z\ndodávateľských faktúr za dodanie služieb (zemné práce na IBV Hrubý Šúr, pomocné práce na stavbe AIR\nFinance Bratislava, stavebné práce na akcii: Kotoľňa Úžiny, stavebné práce na akcii Žellova - Bratislava)\nod dodávateľa OBE Capital s.r.o. z dôvodu, že na základe zistených skutočností nebola preukázaná\nreálnosť dodávok žalobcovi spoločnosťou OBE Capital s.r.o., a teda neboli žalobcom splnené podmienky\nna odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 psím. a) zák. č. 222/2004 Z.z.\n3. Žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí stotožnil s právnym názorom správcu dane založenom na\nzisteniach vykonaných počas daňovej kontroly a poukázal na to, že správca dane postupoval v úzkej\nsúčinnosti so žalobcom, používal prostriedky najmenej zaťažujúce žalobcu, získané dôkazy hodnotil\n\npodľa svoje úvahy a prihliadal na všetko, čo v konaní vyšlo najavo v súlade s § 3 Daňového poriadku.\nŽalovaný skonštatoval, že žalobca nepredložil správcovi dane žiadne relevantné dôkazy preukazujúce\ndodanie služby podľa faktúr.\n\nII.\nKonanie na krajskom súde\n4. Správnou žalobou podanou na Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd\") sa žalobca domáhal\nzrušenia preskúmavaného aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie, a to z\ndôvodu nedostatočne zisteného a nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu, nesprávneho právneho\nposúdenia veci, nepreskúmateľnosti a vnútornej rozpornosti rozhodnutí.\n5. Krajský súd viazaný rozsahom a dôvodmi všeobecnej správnej žaloby a vychádzajúc zo zisteného\nskutkového stavu, bez nariadenia pojednávania preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako i\nkonanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto\nju podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „S.s.p.\") zamietol.\n6. Krajský súd poukázal na hmotnoprávnu povahu podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a 2 písm. a)\na § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z., ako aj na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ktorá sa\nv daňovom konaní uplatňuje v rámci dokazovania a zásadu poctivého obchodného styku pri výbere\nobchodného partnera žalobcom (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžf 97/2009).\n7. Krajský súd poukázal na vykonané dokazovanie, najmä na obsah výpovede svedka K. D., konateľa\nspoločnosti OBE Capital s.r.o. v preverovanom zdaňovacom období. Tento uviedol, že bol konateľom\nspoločnosti OBE Capital s.r.o., táto spoločnosť mala v tom čase sídlo v Bratislave, presnú adresu\nsídla uviesť nevedel. V Bratislave mala spoločnosť schránku, kanceláriu nemala a taktiež nemala\nžiadne stroje, ani zamestnancov. Všetko robil v subdodávkach. K. D. nevedel ani s určitosťou uviesť,\nprostredníctvom ktorej spoločnosti v subdodávkach sám dodával služby, uviedol len, že práce robila\nasi spoločnosť 57NET, s.r.o. Išlo o bližšie neidentifikovaného muža, ktorý pracoval na vedľajšej stavbe\nako pracoval on sám ako robotník. O začatí daňovej kontroly nevedel. Spoločnosť predal nejakému\npánovi asi z Rumunska, jeho meno si nepamätal. S týmto človekom sa spoznal niekde na stavbe, jemu\nodovzdal všetky doklady.\n8. Z uvedenej výpovede svedka bolo podľa krajského súdu celkom jednoznačné, že pokiaľ spoločnosť,\nktorej bol konateľom nemala zamestnancov, ani materiálno-technické vybavenie, nemohla reálne\nvykonať práce fakturované žalobcovi. Nebolo však preukázané ani vykonanie prác iným daňovým\nsubjektom ako subdodávateľom, teda ani spoločnosťou 57NET s. r. o. Túto skutočnosť správca dane\nzistil na základe využitia poznatkov získaných Daňovým úradom Bratislava z daňovej kontroly v\nspoločnosti OBE Capital s.r.o., zhrnutých v protokole zo dňa 24.06.2016.\n9. S poukazom na vyššie uvedené bol krajský súd toho názoru, že správca dane vykonal všetky\njemu dostupné procesné úkony smerujúce k zisteniu skutkového stavu v predmetnej veci, no napriek\ntomu nebolo preukázané, že fakturované stavebné práce v mesiaci júl 2014 vykonala a žalobcovi\ndodala spoločnosť OBE Capital s. r.o. S poukazom na výpoveď K. D., bolo jednoznačne spochybnené\nvykonanie prác podľa žalobcom predložených faktúr dodávateľom t.j. spoločnosťou OBE Capital s.r.o.\nV okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový\nsubjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako to tvrdí. Už\nsamotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, nemá a ani v čase, kedy sa\nmalo plnenie uskutočniť nemal personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky, jednoznačne\nspochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti dodávok. Na strane žalobcu v postavení daňového\nsubjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca\nje zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom\npriznaní. Žalobca i podľa názoru krajského súdu túto svoju dôkaznú povinnosť v rámci daňovej kontroly,\nani vyrubovacieho konania nesplnil, keď nepreukázal reálnosť obchodov so spoločnosťou OBE Capital\n\ns.r.o. v mesiaci júl 2014, a teda dôvodnosť uplatneného odpočítania dane. Správca dane nespochybnil,\nže stavebné práce mohli vykonať subdodávateľské spoločnosti, ale bolo potrebné ich jednoznačne\nidentifikovať, označiť a uviesť, aké práce vykonali, v akom rozsahu a na akej stavbe, čo žalobca neurobil\n(keď predložil len faktúry), v dôsledku čoho sa dostal do dôkaznej núdze, a to správcu dane oprávnene\nviedlo k tomu, že mu nepriznal odpočítanie dane.\n10. Krajský súd konštatoval, že žalobca bol s výsledkami daňovej kontroly riadne oboznámený, k\nprotokolu podal vyjadrenie, kde konštatoval vykonanie prác, čo však vzhľadom na skutkový stav zistený\nv priebehu daňovej kontroly nie je dôkazom o vykonaní a dodaní prác spoločnosťou OBE Capital s.r.o.\nKrajský súd poukázal aj na výzvu adresovanú žalobcovi v rámci vyrubovacieho konania na predloženie\ndôkazov v záujme preukázania jeho tvrdení uvedených vo vyjadrení k protokolu (z 20.11.2017), na ktoré\nžalobca reagoval podaním z 11.12.2017, pričom správcovi dane oznámil, že si splnil svoju dôkaznú\npovinnosť a všetky dôkazy, ktoré mal a mohol mať k dispozícii už predložil počas daňovej kontroly.\nDňa 15.02.2018 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom boli prerokované\npripomienky žalobcu a správca dane k nim zaujal stanovisko, z ktorého vyplýva, že nárok na odpočítanie\ndane uplatnený v zdaňovacom období júl 2014 v prípade dodávky od spoločnosti OBE Capital s.r.o.\nsprávca dane nepovažuje za dostatočne preukázaný a nie je možné ho žalobcovi uznať.\n11. Krajský súd bol toho názoru, že pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie dane, bol povinný preukázať\nskutočnú realizáciu dodávok týchto prác konkrétnou spoločnosťou, a teda dôvodnosť uplatnenia práva\nna odpočítanie dane a reálnosť dodávok stavebných prác zo strany deklarovaného dodávateľa. V tejto\nsúvislosti krajský súd uviedol, že žalobcom predložené doklady a správcom dane vykonané dôkazy\nnepreukazujú reálnosť dodávok stavebných prác spoločnosťou OBE Capital s.r.o. pre žalobcu, ale ani\nsubdodávateľom (t. j. spoločnosťou 57NET s.r.o.). Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť\nzisteniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním tvrdenú obchodnú transakciu (dodanie\nstavebných prác od spoločnosti OBE Capital s.r.o.). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného\nsprávcom dane bol i krajský súd toho názoru, že dodávateľom žalobcu v zmysle predložených faktúr\nnemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z titulu deklarovaného, ale nepreukázaného dodania prác\nžalobcovi, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti\nkrajský súd poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžf/63/2011, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení\ns rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS\n78/2011.\n12. Krajský súd záverom konštatoval, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom\na zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci a poukázal na v tomto smere konštantnú\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj na ustálenú judikatúru týkajúcu sa dôkazného\nbremena daňového subjektu (napr. rozsudky Najvyššieho súdu zo dňa 01.12.2016 sp. zn. 1Sžf/81/2015,\nzo dňa 28.09.2017 sp. zn. 8 Sžf 44/2015, zo dňa 16.01.2018 sp. zn. 1Sžf/13/2016 a zo dňa 31.05.2018\nsp. zn. 5 Sžf 66/2016, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.06.2014 č. k. I. ÚS\n269/2014-13).\n13. Krajský súd zdôraznil dôkazné bremeno daňového subjektu (žalobcu) v daňovom konaní a\nkonštatoval, že bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri prácach, ktoré mu mala dodať\nspoločnosť OBE Capital s.r.o. ako dodávateľ, aby preukázal nielen existenciu zdaniteľného plnenia\n(ktorú daňové orgány nespochybnili), ale aj jeho skutočné dodanie zo strany tohto dodávateľa, resp.\nkonkrétneho subdodávateľa. Krajský súd uzavrel, že dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane\nžalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004\nZ. z. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu.\n14. Krajský súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu ohľadom rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa\n19.08.2010 sp. zn. 3 Sžf 1/2011, nakoľko žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného\nplnenia (dodávky stavebných prác) ako odberateľ (rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 29.02.2016 sp.\nzn. 5Sžf/94/2014). V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko\ntáto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu ako daňového subjektu, ktorý má povinnosť\nním tvrdenú obchodnú transakciu i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly\na následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené. Krajský\nsúd zdôraznil, že daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou (nie vyhľadávacou) a bolo\nvýlučne povinnosťou žalobcu ako odberateľa, aby označil a predložil dôkazy o vykonaní a dodaní\n\nstavebných prác deklarovaným dodávateľom. Správca dane nie je oprávnený, ale ani povinný v rámci\nprebiehajúcej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, inštruovať kontrolovaný daňový subjekt, aké\ndôkazy alebo doklady má predložiť, aby mu bolo možné uznať odpočítanie dane. Úlohou správcu dane\nje zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom proces zisťovania týchto skutočností\nprebieha v rámci dokazovania.\n15. Ani podľa názoru krajského súdu nebolo potrebné vykonanie ohliadky na mieste, kde mali byť práce\nvykonané, nakoľko daňové orgány nespochybnili samotné vykonanie stavebných prác a ich odovzdanie\nodberateľovi žalobcu, čo ale nepreukazuje, že práce vykonal dodávateľ označený na faktúrach a že jej z\ntohto titulu vznikla daňová povinnosť a následne žalobcovi právo na odpočítanie dane. Za danej dôkaznej\nsituácie, aká vyplynula z vykonaného dokazovania bol krajský súd toho názoru, že ani vykonaním\nmiestneho zisťovania by nebolo možné prísť k záverom, ktorých sa domáhal žalobca. Vzhľadom na\nvykonané dôkazy i podľa názoru krajského súdu správca dane dôvodne spochybnil tvrdenia žalobcu,\nže práce vykonal a žalobcovi dodal deklarovaný dodávateľ, čo znamená spochybnenie predložených\nfaktúr od deklarovaného dodávateľa a čo súvisí so spochybnením vzniku daňovej povinnosti u tohto\ndodávateľa a následne i so spochybnením práva žalobcu na odpočítanie dane. Tieto pochybnosti, ktoré\nv priebehu daňovej kontroly vyvstali, žalobca nevysvetlil a nevyvrátil v jej priebehu, ale ani v priebehu\nnásledného vyrubovacieho konania.\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti / stanoviská\n16. Rozsudok krajského súdu napadol žalobca (ďalej len „sťažovateľ\") včas kasačnou sťažnosťou, v\nktorej uplatnil ako dôvod kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.).\n17. Podľa sťažovateľa spočívalo nesprávne právne posúdenie v tom, že krajský súd nezohľadnil,\nže každá právnická osoba je zodpovedná len za svoje konanie, a preto nie je možné, aby bol\nžalobca zodpovedný za konanie jeho dodávateľa. Zároveň odmietol úvahy, že by pristupoval k výberu\nsvojich dodávateľov nezodpovedne a bez ich preverenia. Z konania svojho dodávateľa spoločnosti\nOBE Capital s.r.o. nemal podozrenie, že by tento konal v rozpore s daňovými predpismi alebo\nzákonom vo všeobecnosti, nakoľko plnenie zo strany OBE Capital s.r.o. prebiehalo štandardne a riadne,\npričom sťažovateľ dielo pravidelne kontroloval, nakoľko tieto práce musel odovzdať svojmu zmluvnému\npartnerovi - objednávateľovi prác.\n18. V súvislosti s vykonaním fakturovaných prác spoločnosťou OBE Capital s.r.o. sťažovateľ uviedol,\nže krajský súd ani žalovaný vykonanie týchto prác nespochybnil. Podľa sťažovateľa práce vykonal\ndodávateľ spoločnosti OBE Capital s.r.o. a táto forma vykonania prác bola pre sťažovateľa prijateľná,\npričom preň nebolo rozhodujúce, kto je tým subdodávateľom, a preto ho ani nemusel poznať. Dôležité\nbolo, aby tieto práce boli vykonané riadne a včas bez ohľadu, či ich vykonala priamo spoločnosť OBE\nCapital s.r.o. alebo jej subdodávatelia. Za tieto riadne dodané práce potom spoločnosť OBE Capital\ns.r.o. sťažovateľovi vystavila faktúry, ktoré uhradil bankovým prevodom a nič nenasvedčovalo tomu,\nže by niečo mohlo alebo malo byť v neporiadku, tj. práce boli objednané, riadne vykonané, prevzaté,\nsťažovateľ dodávateľovi riadne zaplatil a dielo ďalej dodal svojmu objednávateľovi.\n19. Pokiaľ ide o skutočnosť, že spoločnosť OBE Capital s.r.o. nedisponovala materiálno-technickým\nvybavením, pracovným vybavením alebo zamestnancami v danom čase, sťažovateľ v kasačnej\nsťažnosti opakovane zdôraznil, že spoločnosť OBE Capital s.r.o. ich nemusela vykonávať priamo,\nmohla si na výkon týchto prác zazmluvniť niekoho subdodávateľsky, čo slovenský právny poriadok\numožňuje a v stavebnom priemysle ide o bežnú formu vykonania diela. Subjekt, ktorý reálne dielo\nuskutoční pritom ani len nemusí vedieť, kto je skutočným objednávateľom diela, pričom vykonávateľ\ndiela je v bezprostrednom zmluvnom vzťahu len so svojím obchodným partnerom, objednávateľom.\nSťažovateľ ďalej podotkol, že zmluvy o dielo nemusia mať písomnú formu, takže absencia písomnej\nformy nespôsobuje jej neplatnosť a je podľa jeho názoru úplne bežné, keď podnikatelia pri dodávkach\nmenších prác takéto zmluvy nespisujú, pretože je to pre nich nadmerná administratívna a finančná záťaž\na fungujú na základe ústnej zmluvy a objednávky a samotné dielo sa následne preberie, na základe čoho\npríde k úhrade dohodnutej odmeny. Túto skutočnosť nebral krajský súd podľa sťažovateľa do úvahy.\n\n20. Podľa tvrdení sťažovateľa konateľ spoločnosti OBE Capital s.r.o. jednoznačne potvrdil, že vystavené\nfaktúry podpísal on, t.j. vykonané práce v plnom rozsahu uznal ako uznal aj to, že dodané práce vykonal\nsubdodávateľsky. Sťažovateľ vyfakturovanú cenu aj uhradil prevodom na účet. Ak by vyfakturované\npráce sťažovateľovi neboli dodané, sťažovateľ by nemal jediný dôvod na úhradu ceny. Kto konkrétne\ntieto práce vykonal už nie je starosťou ani zodpovednosťou sťažovateľa. On bol v zmluvnom vzťahu len\nso spoločnosťou OBE Capital s.r.o. a táto objednané práce sťažovateľovi aj dodala.\n21. Podľa sťažovateľa sa krajský súd nevysporiadal ani s argumentáciou týkajúcou sa neprimeraného\nrozloženia dôkazného bremena. Sťažovateľ uviedol, že jednoznačne splnil všetky znaky a podmienky\ntoho, aby dôkazné bremeno, ktoré na neho nezákonne preniesli daňové orgány neznášal on, ale práve\ndaňové orgány, čo v rámci daňového konania aj preukázal, pričom daňové orgány to nebrali vôbec do\núvahy a dané dôkazné bremeno nezákonne preniesli na sťažovateľa, s čím sa krajský súd nekriticky\nstotožnil bez toho, aby svoj záver jednoznačne odôvodnil. Sťažovateľ poukázal pri tom na rozsudok\nNajvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf 1/2011, ktorého závery podľa sťažovateľa krajský súd nevyhodnotil a\naj na rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sž/1/2010 a 4Sžf/16/2010 a na rozhodnutia Súdneho dvora\nEurópskej únie vo veciach C-18/13, C-354/03- C-355/03, C-484/03 a C-80/11.\n22. Sťažovateľ záverom namietal, že napadnutý rozsudok podľa sťažovateľa nespĺňa podmienku\njednoznačnosti, zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti vo vzťahu k namietaným procesným pochybeniam\nžalovaného. Podľa sťažovateľa z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne nevyplýva, ako sa\nkrajský súd vysporiadal s námietkami procesných pochybení.\n23. Vzhľadom na vyššie uvedené sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zmenil tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vráti\nsprávcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať úplnú náhradu trov konania.\n24. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\nIV.\nPrávne názory kasačného súdu\n25. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§\n464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver, že kasačnú sťažnosť je v zmysle § 461 S.s.p.\npotrebné zamietnuť, nakoľko po jej preskúmaní kasačný súd na základe nižšie uvedených právnych\nnázorov dospel k záveru, že je nedôvodná. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455\nS.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol súbežne zverejnený tak na úradnej tabuli súdu ako aj\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. februára 2021 (§\n137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n26. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti je v medziach uvedených v § 453 S.s.p. prieskum\nprípustnosti a následne dôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti, preto kasačný súd primárne na základe\ndôvodov kasačnej sťažnosti preskúmal relevanciu vytýkaných nedostatkov konania krajského súdu a\nnapadnutého rozsudku v rozsahu sťažnostných bodov.\nV takto vymedzenom rámci prieskumu a pri nemennosti skutkového stavu (§ 454 v spojení s § 441 S.s.p.)\no preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn.\nnajmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) kasačný súd pristúpil k prieskumu oprávnenosti\nvyššie uvedeného dôvodu kasačnej sťažnosti.\n27. Zo zásady, že kasačný súd je dôvodmi kasačnej sťažnosti viazaný [§ 439 ods. 3 písm. a) a\ncontrario § 453 ods. 2 veta druhá S.s.p.] jednoznačne vyplýva procesná povinnosť sťažovateľa s plnou\nzodpovednosťou za procesný výsledok navrhnutý v kasačnej sťažnosti objasniť zákonným spôsobom,\nz čoho vyvodzuje prípustnosť opravného prostriedku, a náležite vymedziť dôvod kasačnej sťažnosti [§\n440 v spojení s 445 ods. 1 písm. c) S.s.p.]. V dôsledku spomenutej viazanosti kasačný súd nekoná nad\nrozsah (§ 453 úvod S.s.p.), ktorý sťažovateľ vymedzil v kasačnej sťažnosti uplatneným dôvodom.\n28. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá.\nSťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom v zmysle\n\n§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. Podľa sťažovateľa krajský súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy,\nsúvislosti medzi nimi a teda nesprávne ustálil skutkový stav a následne z neho stav právny, čím sa\nkrajský súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci. Tento dôvod vyhodnotil kasačný súd ako\nnenaplnený.\nPodľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku v znení relevantnom pre prejednávanú vec správca dane hodnotí\ndôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom\nprihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.\nPodľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku v cit. znení daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\nPodľa § 24 ods. 2 Daňového v cit. znení poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby\nskutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba\nnávrhmi daňových subjektov.\nPodľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku v cit. znení správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch\nvykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné\ndokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\nPodľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku v cit. znení ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými\nmožno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v\nrozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov,\nsvedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o\nmiestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady\nk nim.\nPodľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec daňová povinnosť\nvzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať\ns tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania\nnehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do\nkatastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom\ndodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru\ndeň odovzdania tovaru nájomcovi.\nPodľa § 19 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\nPodľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení právo odpočítať daň z tovaru alebo zo\nslužby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je\npovinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou\npodľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v\ntuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nPodľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže\nplatiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú\npodľa § 71.\n29. Sťažovateľ ako kasačný dôvod namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, a to\nnajmä čo sa týka neprimeraného prenesenia dôkazného bremena. Sťažovateľ namietal, že splnil všetky\nzákonné podmienky na priznanie práva na odpočítanie dane a že nepristupoval k výberu obchodných\npartnerov nezodpovedne. Sťažovateľ ďalej dôvodil, že práce mu boli dodané spoločnosťou OBE Capital\ns.r.o. (ich vykonanie pravidelne kontroloval) bez ohľadu na to, že boli vykonané subdodávateľsky, čo\nbolo podľa jeho názoru potvrdené aj konateľom dodávateľa (bližšie body 16 až 20 tohto rozsudku).\n30. Kasačný súd poukazuje v zmysle svojej ustálenej rozhodovacej praxe (napríklad rozsudok\nNajvyššieho súdu zo dňa 13. septembra 2019 sp. zn. 1Sžfk/10/2018) na to, že s neprávnym posúdením\nveci ako kasačným dôvodom zákonodarca spája právnu situáciu, kedy správny súd na správne a\nzákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťažujúcich jeho\nrozhodovanie (písmena a/ až f/) nesprávne aplikuje objektívne právo v merite veci, v medziach a vo\nväzbe na takto zistený skutkový stav, bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi\nkasačného súdu (a contrario písmeno h/ citovaného odseku 1).\n\n31. Podľa kasačného súdu je z obsahu kasačnej sťažnosti zrejmé, že sťažovateľ síce založil svoju\nkasačnú sťažnosť na uvedenom dôvode kasačnej sťažnosti, avšak neozrejmil, v čom konkrétne spočíva\nnesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, resp. ako je vyššie naznačené, v čom spočíva\nnesprávna aplikácia objektívneho práva krajským súdom (s odkazom na právnu normu, ktorá bola\nnesprávne aplikovaná).\n32. Aby tvrdenie sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci malo oporu v zákone, bol sťažovateľ\nzaťažený povinnosťou v zmysle § 440 ods. 2 S.s.p. uviesť aj konkrétnu právnu normu a vykonať\njej rozbor na prospech svojho tvrdenia, čo však v texte kasačnej sťažnosti absentuje. Kasačný súd\npredovšetkým zdôrazňuje, že zákonodarca v Piatej časti Správneho súdneho poriadku zaradil kasačnú\nsťažnosť medzi jediné dva opravné prostriedky, ktorá má v systéme opravných prostriedkov správnosúdneho prieskumu osobitné poslanie (kasačná sťažnosť je tretím prostriedkom nápravy pochybení v\nprocesoch verejnej správy a kasačný súd je väčšinou štvrtým orgánom štátu konajúcim o právach a\npovinnostiach jednotlivcov v tejto oblasti). Právo na súdnu ochranu a s tým spojené právo na prístup\nk súdu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha\nobmedzeniam či splneniu podmienok.\nPodľa § 440 ods. 2 S.s.p. v citovanom znení dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až\ni) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie,\nv čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť\ntak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.\n33. Kasačný súd považuje preto takto uplatnený kasačný dôvod za neprípustný a kasačnú sťažnosť\nza nedôvodnú. Sťažovateľ neuviedol žiadne relevantné argumenty, pre ktoré by bolo potrebné dospieť\nk záveru o nesprávnosti právneho posúdenia veci krajským súdom. Kasačný súd považuje právne\nposúdenie veci krajským súdom za správne a zákonné a v zhodne s názorom krajského súdu konštatuje,\nže v konaní sťažovateľ nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie\ndane. Podľa názoru kasačného súdu vytvára odôvodnenie napadnutého rozsudku dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, pričom kasačný súd neopakoval zistený\nskutkový stav a vo svojom odôvodnení obmedzil sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.\n34. Z napadnutého rozsudku krajského súdu aj z pripojeného administratívneho spisu je pre kasačný súd\nnesporné, že správca dane ako aj žalovaný správne vyhodnotili skutkový stav vyplývajúci vykonaného\ndokazovania, ktoré vo vzájomných súvislostiach nepreukázalo reálnosť obchodov s deklarovaným\ndodávateľom prác spoločnosťou OBE Capital s.r.o., a teda oprávnenosť uplatneného práva na\nodpočítanie dane. Kasačný súd je toho názoru, že žalovaný a aj správca dane vyhodnotili všetky dôkazy\na zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli na\nvšetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.\n35. Ako správne uzavrel krajský súd, bolo na sťažovateľovi, aby preukázal dôvodnosť uplatneného\npráva na odpočítanie dane, a teda reálne vykonanie zdaniteľného plnenia konkrétnym subjektom\n(dodávateľom). Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane sťažovateľa. Kasačný súd sa stotožnil\ns právnym názorom žalovaného a krajského súdu, že v daňovom konaní je povinnosťou daňového\nsubjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca\ndane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná služba či tovar dodaná osobou,\ndeklarovanou na predkladaných faktúrach, nie je povinný dokazovať nedodanie touto osobou, ale\ndaňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou v\npredloženej faktúre, pokiaľ si uplatňuje právo na odpočítanie dane z tejto faktúry. Ak sťažovateľ v tomto\nsmere neuniesol dôkazné bremeno, nemohol byť úspešný v uplatnení práva na odpočítanie dane.\n36. Aj podľa názoru kasačného súdu bola vierohodnosť dokladov predložených sťažovateľom v\nkonaní spochybnená, pričom sťažovateľ počas kontroly a ani vo vyrubovacom či odvolacom konaní\npochybnosti správcu dane neodstránil (a to ani po výzve správcu dane), nepredložil vierohodné dôkazy\nna preukázanie svojich tvrdení, že sporný zdaniteľný obchod bol skutočne dodaný spoločnosťou OBE\nCapital s.r.o. alebo iným platiteľom dane (subdodávatelia). Z obsahu administratívneho vyplynulo, že\nreálne plnenie deklarovaným dodávateľom nepotvrdil ani K. D., bývalý konateľ spoločnosti OBE Capital\ns.r.o., keď potvrdil, že spoločnosť nemala zamestnancov ani pracovné stroje a spoľahlivo nevedel\noznačiť ani subdodávateľa (uviedol len, že práce boli asi vykonané 57NET s.r.o.) a nevedel predložiť\n\nžiadne účtovné doklady z preverovaného kontrolovaného obdobia, keďže ich mal odovzdať pánovi z\nRumunska, ktorému mal predať spoločnosť ihneď po začatí daňovej kontroly. Dodanie fakturovaných\nprác sa správcovi dane nepodarilo z dôvodu nekontaktnosti preveriť ani u súčasného konateľa\nspoločnosti OBE Capital s.r.o. ani u spoločnosti 57NET s.r.o.\n37. Pokiaľ sťažovateľ dôvodil, že vykonanie prác konkrétnym subdodávateľom bolo potvrdené\nkonateľom dodávateľa, táto skutočnosť z jeho výpovede nevyplýva a nebola v konaní preukázaná\nžiadnym relevantným dôkazom. Sám sťažovateľ subdodávateľa neoznačil. Nemožno prisvedčiť ani\nsprávnosti argumentácie sťažovateľa, že nie je starosťou ani zodpovednosťou sťažovateľa, kto\nkonkrétne práce vykonal, keďže bol v zmluvnom vzťahu len so spoločnosťou OBE Capital s.r.o. a táto\nfakturované práce aj dodala. Je na sťažovateľovi, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane, aby\nuplatnený nárok aj preukázal, čo v tomto prípade nenastalo.\n38. Kasačný súd nerozporuje možnosť uskutočniť práce subdodávateľsky ako ani to, že zmluva o dielo\nnemusí byť písomná a vykonanie prác na základe ústnej dohody nie je právnym poriadkom zakázané,\navšak to nezbavuje sťažovateľa povinnosti preukázať uskutočnenie prác (zdaniteľného obchodu) práve\nna faktúrach deklarovaným dodávateľom, teda spoločnosťou OBE Capital s.r.o. Sťažovateľ preto musí\nznášať následky dôkaznej núdze pri preukazovaní nároku na odpočítanie dane, do ktorej sa týmto\ndostal. Sťažovateľ síce tvrdil, že vykonanie prác spoločnosťou OBE Capital s.r.o. pravidelne kontroloval\na preveroval, keďže dielo musel odovzdať objednávateľovi prác, toto tvrdenie však nepodložil žiadnymi\ndôkazmi (neoznačil subdodávateľa resp. osoby, ktoré mali podľa neho práce vykonať, nepredložil\nstavebný denník alebo iný dôkaz preukazujúci kto, kedy a v akom rozsahu práce vykonal a kto ich\nprevzal) a odvoláva sa len na reálne vykonanie prác, ktoré však spochybnené nebolo. Kasačný súd\nsa stotožňuje so záverom krajského súdu, že ani ohliadka na mieste, ktorou by bolo preukázané\nuskutočnenie vykonaných prác, by nepotvrdila ich vykonanie dodávateľom deklarovaným na faktúrach a\nže z tohto titulu vznikla spoločnosti OBE Capital s.r.o. daňová povinnosť a následne sťažovateľovi právo\nna odpočítanie dane. Vzhľadom na vyššie uvedené neobstojí preto námietka sťažovateľa, že predložil\nvšetky dôkazy, ktoré od neho možno požadovať na preukázanie deklarovaného zdaniteľného plnenia.\n39. Kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku sťažovateľa týkajúcu sa nedostatočného\nvysporiadania sa s argumentáciou o neprimeranom rozložení dôkazného bremena. K uvedenému\nkasačný súd konštatuje, že judikatúra Najvyššieho súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v\ndaňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla\na prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách,\nteda že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe\nvykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový\nsubjekt na predloženie ďalších dôkazov. Kasačný súd príkladmo poukazuje na rozhodnutia vo veciach\nsp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžf/82/2016, ako aj uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017. Aplikácia sťažovateľom citovaného\nrozhodnutia vo veci sp. zn. 3Sžf/1/2011 sa tak viac-menej obmedzuje na formálne požiadavky na\npredkladané doklady, v zmysle aktuálnej konštantnej judikatúry však od celkovej dôkaznej situácie\nzávisí, či na preukázanie práva na odpočet dane je potrebné v dokazovaní pokračovať ďalej. Nemožno\npreto ako opodstatnené vyhodnotiť námietky sťažovateľa týkajúce sa neúmerného prenosu dôkazného\nbremena a ani námietky, že sa krajský súd prenosom dôkazného bremena dostatočne nezaoberal, čo\npotvrdzuje odôvodnenie napadnutého rozsudku. Krajský súd správne a náležite vyhodnotil aj nemožnosť\naplikácie citovaného rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf/1/2011 (bod 45 napadnutého rozsudku) a\nsvoje rozhodnutie oprel o viaceré relevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu.\n40. Kasačný súd v tejto súvislosti odkazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 26. februára\n2019 sp. zn. 1Sžfk/17/2017:\n„Podľa názoru kasačného súdu je nutné si uvedomiť postavenie správcu dane v daňovom konaní,\nktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie\ndokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav.\nPri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné\nzásady správy daní. Naopak daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný\npreukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne\nurčenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré\nje povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný\n\nsprávcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a\núplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru\nalebo služby platiteľom (sťažovateľom), ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že\ndodanie tovaru bolo realizované konkrétnymi dodávateľmi (dodávatelia 1 až 4), zaťažuje ho dôkazné\nbremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu; pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením.\"\nPodobne sa vyjadril Ústavný súd v rozhodnutí č. k. III. ÚS 401/09, v ktorom vyslovil názor, že daňový\nsubjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia\ndokázať. Podľa kasačného súdu bolo preto na sťažovateľovi, aby predložil také doklady, ktoré by\nhodnoverne potvrdili, že zdaniteľné obchody s deklarovanými dodávateľmi boli reálne uskutočnené.\n41. Kasačný súd sa s vyššie uvedenými závermi Najvyššieho súdu aj Ústavného súdu stotožňuje a má\nza to, že sťažovateľom predložené dôkazy ani vykonané dokazovanie nepreukazujú, že k zdaniteľným\nobchodom, ktoré sú predmetom faktúr za zdaňovacie obdobie júl 2014 skutočne došlo tak, ako to\nsťažovateľ deklaroval. Kasačný súd dospel rovnako ako krajský súd k záveru, že sťažovateľ nepreukázal\nuskutočnenie zdaniteľných obchodov (vykonanie služieb) tak, ako boli fakturované deklarovanými\ndodávateľom spoločnosťou OBE Capital s.r.o., pričom nebolo preukázané ani ich vykonanie iným\nplatiteľom dane. Kasačný súd dodáva, že tak ako správca dane a žalovaný, ani krajský súd nespochybnil\nreálne vykonanie prác, spochybnené bolo ich vykonanie spoločnosťou OBE Capital s.r.o. a s tým spojené\nprávo sťažovateľa na odpočítanie dane.\n42. Kasačný súd k judikatúre Súdneho dvora Európskej Únie, na ktorú odkazoval sťažovateľ a ktorá\nsa týka daňového podvodu uvádza, že prípad sťažovateľa nebol posudzovaný správcom dane resp.\nžalovaným z hľadiska preukazovania podvodného konania sťažovateľa, ale právo na odpočítanie dane\nnebolo sťažovateľovi priznané z dôvodu neunesenia dôkazného bremena sťažovateľom vo vzťahu k\npreukázaniu splnenia podmienok na odpočítanie dane.\n43. Kasačný súd nevyhodnotil ako dôvodnú ani námietku sťažovateľa týkajúcu sa nenáležitého\nsa vysporiadania krajského súdu s námietkami procesných pochybení žalovaného. Sťažovateľ síce\nnamietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, avšak žiadnym spôsobom neozrejmil, na\naké konkrétne pochybenie žalovaného krajský súd nereagoval. Kasačný súd k uvedenému uvádza,\nže pokiaľ sťažovateľ nevymedzí námietku konkrétne, ale len všeobecne namieta nedostatočné resp.\nnejednoznačné odôvodnenie k procesným pochybeniam (či už v žalobe alebo v kasačnej sťažnosti),\nnemôže očakávať iné ako všeobecné preskúmanie uplatnenej námietky. Kasačný súd je viazaný\nrozsahom a dôvodmi podanej kasačnej sťažnosti a nie je povinný a ani oprávnený tieto vyhľadávať\nnamiesto sťažovateľa. Rovnako ani krajský súd nie je povinný a ani oprávnený nahrádzať povinnosť\nžalobcu náležite a dostatočne konkrétne vymedziť žalobný bod. Podľa kasačného súdu sa krajský\nsúd v napadnutom rozsudku vysporiadal so všetkými pre vec relevantnými námietkami a argumentmi\n(vrátane preskúmavania postupu správcu dane a žalovaného predchádzajúci vydaniu prvostupňového\na napadnutého rozhodnutia).\n44. V tejto súvislosti aj Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05,\nI. ÚS 117/05). Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom všeobecných súdov nestotožňuje,\nnemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a\nnezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť tento právny názor svojím vlastným (II. ÚS 134/09,\nI. ÚS 417/08, III. ÚS 465/2016).\n45. Kasačný súd má na základe vyššie uvedených záverov za preukázané, že krajský súd vec správne\nprávne posúdil, keď žalobu zamietol. Preskúmavané rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie má\nvšetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 63 Daňového poriadku, pričom vychádza\nz dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý je logicky vyhodnotený a v súlade so zákonom riadne\nprávne posúdený. Správca dane aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali\nzistený skutkový stav, ktorý aj samotný krajský súd uviedol vo svojom rozsudku, dôkazy, ktoré nadobudol\nsprávca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotil a náležite sa\n\nvysporiadal aj s relevantnými námietkami sťažovateľa. Uvedené možno konštatovať aj o rozhodnutí\nkrajského súdu, ktoré spĺňa atribúty rozhodnutia zaručujúceho právo na spravodlivý proces a v konaní\nsa rozhodovaní krajského súdu nebolo zistené porušenie zákona (§ 440 S.s.p.).\nKasačný súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistenými v predchádzajúcich\nkonaniach o tom, že sťažovateľ nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie práva na\nodpočítanie dane.\n46. Pre úplnosť považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne nové\nskutočnosti, právne významné pre uvedené konanie, s ktorými by sa krajský súd nezaoberal. Námietky\nsťažovateľa uplatnené v kasačnej sťažnosti nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť a zákonnosť\nnapadnutého rozsudku krajského súdu. To platí aj pre judikatúru, na ktorú sťažovateľ odkazoval a ktorá\nnie je schopná vyvrátiť vyššie uvedené závery kasačného súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky teda\ndospel k záveru o nutnosti zamietnutia kasačnej sťažnosti podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnej.\nPodľa § 461 S.s.p. kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.\n47. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v\ntomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 167 ods.\n1 S.s.p.) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 S.s.p. a\nanalogicky podľa § 168 S.s.p.).\nPodľa § 467 ods. 1 S.s.p. ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 438 v spojení s § 439 S.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/200/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f7cef055-482b-46ac-962b-39f2bd4deabf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 705/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1"}, {"guid": "ussr:ecb8a838-380c-4f8a-b3b0-ba055cfed50f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.465.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 465/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 465/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.465.2016.1"}, {"guid": "ussr:229393fb-ae6e-4ca5-ac6f-f6e55b3799b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 269/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/2014 z 4. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-04", "citacie_n": 148, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:229393fb-ae6e-4ca5-ac6f-f6e55b3799b4"}, {"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 401/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 1126, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519"}, {"guid": "ussr:78299d69-af2e-4df7-8526-94eb4e38aeb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 417/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 417/08 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 160, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:78299d69-af2e-4df7-8526-94eb4e38aeb4"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}], "citovane_v": []}