{"guid": "7f40d30b-a2a9-4850-a429-e3a68ffe2de3:26018232-f925-48c4-bc23-8757621c1a37", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:4018200636.1", "spisova_znacka": "6Sžfk/7/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/7/2020 z 10. 3. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. marca 2021, sp. zn. 6Sžfk/7/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:4018200636.1", "identifikacne_cislo": "4018200636", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Monika Valašíková PhD.", "datum_vydania": "2021-03-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-71.odsek-1", "nazov": "§ 71 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-71.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "nazov": "§ 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-71", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/26018232-f925-48c4-bc23-8757621c1a37", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200636.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200636.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200636.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžfk/7/2020\n4018200636\n10. 03. 2021\nJUDr. Monika Valašiková\nECLI:SK:NSSR:2021:4018200636.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej\nPhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobcu: ELSD,\ns. r. o., Vlčany 1434, Vlčany, IČO 36 270 156, zastúpeného advokátskou kanceláriou Nagy & Partners,\ns. r. o., Športová 470/11, Galanta, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nLazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 14.09.2018 proti rozhodnutiu žalovaného č.\n101303328/2018 zo dňa 09.07.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre\nč. k. 11S/193/2018-114 zo dňa 21. augusta 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred prvostupňovým správnym súdom\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa ust. §\n190 zákona č 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného - Finančné riaditeľstvo SR\nč. 101303328/2018 zo dňa 09.07.2018.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a\nprávnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u\nžalobcu za zdaňovacie obdobie október 2014 v sume 2 570,- EUR (ako rozdielu medzi daňou vyrubenou\nv daňovom priznaní žalobcu za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 1 604,79 EUR a daňou zistenou\nsprávcom dane po vykonanej daňovej kontrole v sume 4 174,79 EUR) a zistiť, či daňové orgány pri\nrozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru,\nže žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej\nhodnoty, nakoľko nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia v kontrolovanom zdaňovacom období\nzo strany ním deklarovaného dodávateľa prác (t. j. spoločnosti OBE Capital s. r. o.) v zmysle faktúry č.\n2014089 zo dňa 12.11.2014 so vznikom daňovej povinnosti k 31.10.2014.\n3. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie\ndane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 pri ním tvrdenej dodávke prác od vyššie\nuvedeného dodávateľa podľa ním predložene faktúry. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to,\nže splnil všetky podmienky stanovené zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení\nneskorších predpisov na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní prác spoločnosťou OBE\n\nCapital s. r. o. Tvrdil, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložil všetku účtovnú\ndokumentáciu a dôkazy, ktoré bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju\ndôkaznú povinnosť, pričom v tejto súvislosti namietal nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení\nzákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov.\n4. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúru uvedenú v bode 1 a 33 tohto\nrozsudku vystavenú spoločnosťou OBE Capital s. r. o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa\ns dátumom dodania v mesiaci október 2014, predmetom ktorej bola dodávka prác (pomocné práce na\nstavbách KZ Baničova - Vajnory, Bowling - Tupelova, VCM Trnava), pričom k tejto faktúre nepripojil\nžiadne relevantné doklady preukazujúce, kto, kedy a v akom rozsahu tieto práce vykonal, kto a kedy ich\nodovzdal a prevzal a v akom rozsahu.\n5. Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s deklarovanými dodávkami prác spoločnosťou OBE\nCapital s. r. o. pre žalobcu v zdaňovacom období október 2014, správca dane vykonal v potrebnom\nrozsahu dokazovanie, pričom využil i poznatky získané Daňovým úradom Bratislava, ktorý v podaní zo\ndňa 27.01.2016 poskytol správcovi dane informácie týkajúce sa daňového subjektu OBE Capital s. r. o.\na doručil mu protokol z daňovej kontroly vykonanej u predmetného daňového subjektu za zdaňovacie\nobdobie jún 2014 až december 2014. Z predmetného protokolu vyplynulo, že v preverovanom období\nbol žalobca jedným z najvýznamnejších odberateľov daňového subjektu.\n6. V kontrolovanom zdaňovacom období, t. j. október 2014, bol konateľom spoločnosti OBE Capital, s.\nr. o., F. B., ktorého správca dane vypočul ako svedka, o čom bola spísaná zápisnica. Tento uviedol,\nže bol konateľom spoločnosti OBE Capital, s. r. o., táto spoločnosť mala v čase jeho konateľstva sídlo\nv Bratislave, presnú adresu sídla uviesť nevedel. V Bratislave mala firma schránku, kanceláriu nemal.\nSpoločnosť nemala žiadne stroje ani zamestnancov. Všetko robili v subdodávkach. Stavebné práce\nrobila asi spoločnosť 57NET s. r. o. Išlo o bližšie neidentifikovaného muža, ktorý pracoval na vedľajšej\nstavbe ako pracoval on (F. B.) ako robotník. O začatí daňovej kontroly nevedel. Spoločnosť predal\nnejakému pánovi asi z Rumunska, jeho meno si nepamätal. S týmto človekom sa spoznal niekde na\nstavbe, jemu odovzdal všetky doklady. K predaju spoločnosti došlo z dôvodu, že sa mu už práca nepáčila,\nuž sa v nej nevyznal. Pána Š. pozná dlhšie, tento mu navrhol spoluprácu pri stavebných a zemných\nprácach. Medzi ním a pánom Š. existovala len ústna dohoda. On na tých zákazkách nepracoval, pracoval\npre spoločnosť 57NET s. r. o., ktorá dodala stavebné stroje i pracovnú silu. Faktúry vystavila účtovníčka\npani H. B. z H., on faktúry podpísal, cena práce bola stanovená dohodou. Na prácach pre pána Š.\npracovalo 4 až 5 ľudí. Za práce bola cena uhradená prevodom cez účet. So spoločnosťou 57NET s. r.\no. mal uzavretú ústnu dohodu i zmluvu. Platil mu cez účet. Vystavenie faktúr č. 2014017, 18, 19, 20, 42,\n67, 68, 68 116, 117, 118, 141 a 142 potvrdil, práce na ich základe boli vykonané, za vykonané práce mu\nbolo zaplatené, faktúry boli zaúčtované do účtovníctva, daň na výstupe bola odvedená.\n7. Z uvedenej výpovede tohto svedka vyvodil správca dane správne závery, že pokiaľ spoločnosť, ktorej\nbol konateľom nemala zamestnancov, ani materiálno-technické vybavenie, nemohla reálne vykonať\npráce fakturované žalobcovi. Nebolo však preukázané ani vykonanie prác iným daňovým subjektom\nako subdodávateľom, a to spoločnosťou 57NET s. r. o., pri ktorej správca dane zistil, že spoločnosť\nmá evidované sídlo na rovnakej adrese ako je sídlo spoločnosti OBE Capital s. r. o. Na uvedenej\nadrese avšak nebolo uvedené označenie a ani schránka tejto spoločnosti. S konateľom spoločnosti sa\nsprávcovi dane skontaktovať nepodarilo a tiež sa mu nepodarilo preveriť reálnosť dodávok vykonaných\npre žalobcu. Správca dane tiež zistil, že dodávateľom spoločnosti 57NET s. r. o. bola spoločnosť\nHemisphere Solutions s. r. o. Konateľ tejto spoločnosti sa vyjadril, že spoločnosť 57NET s. r. o. nepozná\na ani o nej nikdy nepočul. Predvolanie zasielané správcom dane konateľovi spoločnosti 57NET s. r. o.\nF. - V. Y. z F. sa mu doručiť nepodarilo, zásielka sa ako neprevzatá vrátila správcovi dane.\n8. S poukazom na vyššie uvedené bol správny súd toho názoru, že správca dane vykonal všetky\njemu dostupné procesné úkony smerujúce k zisteniu skutkového stavu v predmetnej veci, no napriek\ntomu nebolo preukázané, že stavebné práce uvedené na faktúre č. 2014089 zo dňa 12.11.2014 so\nvznikom daňovej povinnosti dňa 31.10.2014 vykonala a žalobcovi dodala spoločnosť OBE Capital s. r. o.\nŽalobca neposkytol žiadne údaje o osobách, ktoré mali predmetné práce vykonať (príp. ich aj vykonali),\nnapriek tomu, že bol oboznámený so zisteným skutkovým stavom. S poukazom na výpoveď F. B. ako\naj nekontaktnosť súčasného konateľa tohto dodávateľa a aj samotného dodávateľa, bolo jednoznačne\n\nspochybnené vykonanie prác podľa žalobcom predloženej faktúry dodávateľom t. j. spoločnosťou OBE\nCapital s. r. o.\n9. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový\nsubjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak ako to tvrdí. Už samotné\nzistenie skutočnosti, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, nemá a ani v čase kedy sa malo plnenie\nuskutočniť nemal personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky, jednoznačne spochybňuje\nvierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti dodávok.\n10. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť\ndôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať\nvšetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní. Žalobca i podľa názoru súdu túto svoju\ndôkaznú povinnosť v rámci daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania nesplnil, keď nepreukázal\nreálnosť obchodov so spoločnosťou OBE Capital s. r. o. v mesiaci október 2014, a teda dôvodnosť\nuplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty.\n11. Vzhľadom na zistenia v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania potom správca dane\nnepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade žalobcom tvrdených dodávok stavebných\nprác správne odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal relevantnými dôkaznými prostriedkami, že\nzdaniteľné plnenia, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, vykonal a jemu dodal ním\ndeklarovaný dodávateľ, resp. iný subjekt ako subdodávateľ. Správca dane nespochybnil, že stavebné\npráce mohli vykonať subdodávateľské spoločnosti, ale bolo potrebné ich jednoznačne identifikovať,\noznačiť a uviesť, aké práce vykonali, v akom rozsahu a na akej stavbe, čo žalobca neurobil, v dôsledku\nčoho sa dostal do dôkaznej núdze, a to správcu dane oprávnene viedlo k tomu, že mu nepriznal\nodpočítanie dane z pridanej hodnoty.\n12. Správny súd vyjadril názor, že pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri\ndodávkach stavebných prác od vyššie označeného dodávateľa v mesiaci október 2014, bol povinný\npreukázať skutočnú realizáciu dodávok týchto prác uvedenou spoločnosťou. Tieto okolnosti musí\npreukazovať žalobca, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a musí teda\npreukázať dôvodnosť tohto uplatnenia a reálnosť dodávok stavebných prác zo strany deklarovaných\ndodávateľov. V tejto súvislosti uviedol, že žalobcom predložené doklady a správcom dane vykonané\ndôkazy nepreukazujú reálnosť dodávok stavebných prác spoločnosťou OBE Capital s. r. o. pre žalobcu\na ani subdodávateľom označeným bývalým konateľom dodávateľa - spoločnosťou 57NET s. r. o.\n13. Za danej dôkaznej situácie krajský súd uviedol, že bolo nutné prisvedčiť zisteniu správcu dane a\nžalovaného, že žalobca nepreukázal ním tvrdené obchodné transakcie (dodanie stavebných prác od\nspoločnosti OBE Capital s. r. o.). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane\nje i súd toho názoru, že dodávateľovi žalobcu v zmysle predloženej faktúry nemohla vzniknúť daňová\npovinnosť na dani z pridanej hodnoty z titulu deklarovaného, ale nepreukázaného dodania stavebných\nprác žalobcovi, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane.\n14. Krajský súd ďalej uviedol, že dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo i posúdenie miery\nzaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o\nspráve daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,\nčo bola základná a podstatná žalobná námietka žalobcu v podanej žalobe. Uskutočnenie zdaniteľných\nplnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej\nhodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej\nhodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou\npovinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná,\npreto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah\nfaktúry mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal.\nDaňový subjekt si preto musí zaobstarať dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie\nplnenia deklarovaného predloženými faktúrami, ako aj to, že plnenie poskytli dodávatelia uvedení na\nfaktúrach. V prípade, že takéto dôkazy v daňovom konaní nepredloží, vystavuje sa riziku, že neunesie\ndôkazné bremeno, čo môže mať za následok neuznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.\nPrávo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.\n\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti\n15. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej len\n„sťažovateľ“) dňa 24.10.2019 kasačnú sťažnosť podľa ust. § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, v ktorej namietal,\nže správny súd v Nitre rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa sťažovateľa\nsprávny súd nesprávne ustálil skutkový stav a následne vec nesprávne právne posúdil. Domáhal\nsa, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č.\n101303328/2018 zo dňa 09.07.2018 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu v Nitre\nč. 100631849/2018 zo dňa 27.03.2018 zruší a vec vráti Daňovému úradu v Nitre na ďalšie konanie.\nSúčasne si uplatnil náhradu trov konania.\n16. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že podľa jeho právneho názoru každá právnická osoba\nje zodpovedná len za svoje konanie, a preto nie je možné, aby bol sťažovateľ zodpovedný za konanie\nsvojho dodávateľa. Zároveň odmietol úvahy, že by pristúpil k výberu svojich dodávateľov nezodpovedne\na bez ich preverenia.\n17. Sťažovateľ nesúhlasil s právnym názorom správneho súdu a s rozsahom naň preneseného\ndôkazného bremena. Mal za to, že splnil všetky podmienky, aby dôkazné bremeno, ktoré naň nezákonne\npreniesli daňové orgány neznášal on, ale práve daňové orgány. V tejto súvislosti odkázal na rozsudky\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011, sp. zn. 4Sžf/1/2010, a tiež poukázal aj na\nrozhodnutia Európskeho súdneho dvora č. C-18/13, C-354/03, C-355/003, C-484/03 a C-80/11.\n18. Sťažovateľ ďalej vyjadril názor, že zmluvy o dielo nemusia mať písomnú formu, takže absencia\npísomnej formy zmluvy o dielo nespôsobuje podľa jeho právneho názoru neplatnosť takejto zmluvy, resp.\nneznamená to, že ak nie je vyhotovená písomná zmluva o dielo, tak takáto zmluva neexistuje. V tejto\nsúvislosti poukázal na výpoveď konateľa spoločnosti OBE Capital s. r. o., ktorý jednoznačne potvrdil,\nže vystavené faktúry podpísal.\n19. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> , podľa\n§ 137 ods. 2, 3 SSP.\n21. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/193/2018-114 zo\ndňa 21.08.2019, ktorým tento zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti\na následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101303328/2018 zo dňa 09.07.2018 v spojení s\nrozhodnutím správcu dane - Daňového úradu v Nitre č. 100631849/2018 zo dňa 27.03.2018.\n22. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že správca dane vykonal u daňového\nsubjektu kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie október 2014, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č.\n104016554/2016 zo dňa 22.09.2016. Protokol o daňovej kontrole bol doručený dňa 21.10.2016.\n23. Sťažovateľ za predmetné zdaňovacie obdobie deklaroval odpočítanie dane v celkovej výške 8\n519,98 EUR za rôzne služby stavebného charakteru, najmä za zemné a prípravné práce, ako aj nákup\nelektroinštalačného materiálu.\n24. Išlo o odpočítanie dane od spoločnosti OBE Capital s. r. o., Ul. Fraňa Mojtu 18, Nitra (č. faktúry\n2014089 na sumu 15 420,- EUR).\n\n25. Miestnym zisťovaním daňový kontrolóri správcu dane zistili, že na Ul. Fraňa Mojtu 18, v Nitre sa\nnachádza iba schránka spoločnosti. Konštatovali, že ide o virtuálne sídlo spoločnosti OBE Capital s. r.\no., poštu nikto nepreberá a konateľom spoločnosti bol V. Y., F., ktorý bol nekontaktný.\n26. Ďalej správca dane zistil, že v rozhodnom zdaňovacom období bol konateľom spoločnosti F. B.,\nH., ktorý bol v rámci administratívneho konania vo veci vypočutý ako svedok. Z jeho výpovede je\nzrejmé, že spoločnosť OBE Capital s. r. o. nemala žiadnych zamestnancov, všetky stavebné práce boli\nvykonávané v subdodávkach a boli ďalej vyfakturovávané jednotlivým odberateľom. Správca dane zistil,\nže dodávateľmi boli spoločnosti 57Net s. r. o., ďalej spoločnosť Hemisphere Solutions s. r. o., Farská\n35, Nitra.\n27. Na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou správca dane podľa ust. § 68 ods.\n5, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil sťažovateľovi rozdiel dane vo výške 3 570,- EUR za predmetné\nzdaňovacie obdobie, rozhodnutím č. 104368742/2016 zo dňa 28.11.2016.\n28. Proti tomuto rozhodnutiu sa sťažovateľ odvolal, o odvolaní bolo rozhodnuté rozhodnutím Finančného\nriaditeľstva SR č. j. 224008/2017 zo dňa 09.03.2017 tak, že predmetné prvostupňové rozhodnutie bolo\nzrušené a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.\n29. Správca dane po vykonaní úkonov, ktorými bol zaviazaný odvolacím orgánom následne rozhodol\nrozhodnutím č. 101928974/2017 zo dňa 11.09.2017. Voči tomuto rozhodnutiu sa sťažovateľ opätovne\nodvolal. O odvolaní bolo rozhodnuté zrušujúcim rozhodnutím žalovaného správneho orgán. Následne\nsprávca dane po odvolacom konaní rozhodol preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 27.03.2018, č.\n100631849/2018, voči ktorému bolo podané opätovne odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím\nžalovaného zo dňa 11.09.2017, č. 101928974/2017. O odvolaní bolo rozhodnuté preskúmavaným\nrozhodnutím žalovaného č. 101303328/2018 zo dňa 09.07.2018, ktorý správny orgán rozhodol tak, že\nvyššie špecifikované prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu v Nitre potvrdil.\nIV.\nPrávne predpisy a právne názory kasačného súdu\n30. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo\npriamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou\norgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže, za podmienok\nustanovených týmto zákonom, domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP).\n31. Správne súdu v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto\nzákonom (§ 6 ods. 1 SSP).\n32. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania\ntovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo\nprechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň\nskorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby\nna základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri\ndodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n33. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n34. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n35. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\n\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n36. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n37. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona\na) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej\nforme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie\nfaktúry,\nb) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek\nelektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,\nc) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo\nosoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,\nd) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,\ne) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača\ns využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.\n38. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n39. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n40. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n41. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie\ndo úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie\nalebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo\nvybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie\ndaňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový\nsubjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní\nneprihliada.\n42. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznám alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n43. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n44. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n\n45. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti\nnapadnutému rozsudku Krajského súdu v Nitre, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení\nsa s obsahom pripojeného administratívneho spisu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od\nlogických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nrozsudku.\n46. Účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový\nporiadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n47. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.\nSprávca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne\nurčenie dane.\n48. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie\no všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri\ndokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo\nnajúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca\ndane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery\nvyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a\nzásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.\n49. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudku sp. zn. 4Sžf/30/2014\nzo dňa 17.02.2015 aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na\nsvojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového\nkonania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť\nkaždý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko,\nčo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí\nzodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných ustanovení.\n50. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu\ndane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového\nsubjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností,\nkeďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom\ndokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná a akým spôsobom dokazovanie doplní, akú\nhodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich\nvyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má\nsprávca dane v priebehu konania k dispozícii.\n51. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 78/2011-17\nzo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva právny záver: „...dôkazné bremeno je na daňovom\nsubjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2 a § 51 zákona\nč. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok\nnárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý\nsi aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za\nzákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu\nskutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné\nbremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty\nuznaný ako oprávnený...“.\n52. Podobný právny názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n8Sžf/19/2015 zo dňa 23.02.2017, podľa ktorého „...Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že\ndôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt. Preukázanie dodávok\ntovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak\nje nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad\n\nmá náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je\ndôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu...“\n53. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje\ntvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené\ndaňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady,\nktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní\nsvoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní\nuvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť\ndôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju\ndôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím\nďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom\ndochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom\ndane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady\nvyhľadávacej a zásady prejednacej (uznesenie Ústavného súdu SR z 14. novembra 2018, sp. zn. I.ÚS\n377/2018-53).\n54. Podľa názoru kasačného súdu je nutné uvedomiť si postavenie správcu dane v daňovom\nkonaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie\ndokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav.\nPri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné\nzásady správy daní. Naopak, daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný\npreukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne\nurčenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré\nje povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný\nsprávcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a\núplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru\nalebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že dodanie tovaru\nbolo realizované konkrétnymi dodávateľmi, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu;\npri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením.\n55. Kasačný súd uvádza, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré\nje spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o\nDPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej\npodmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých\nsi uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným\ndokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad\nmá všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte\nnemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu\n(m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/26/2014).\n56. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý\npodporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu, dodal. Je však\npoužiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť.\n57. Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom\ndefinovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým\nzdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia.\nPre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie\ndokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie\nzdaniteľného plnenia, t. j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval\nzdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené,\nnepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia samotného dokladu, hoci by\nobsahoval všetky formálne náležitosti.\n58. Kasačný súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 241/07-44, podľa ktorého, zo\nzásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového\nhľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych\n\nplnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie.\nIde o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym\ntitulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej\ntransakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.\n59. Správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak,\nako to je uvedené na predloženej faktúre. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav\ndeklarovaného plnenia ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade,\nže považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov,\navšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov,\nktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená,\npreukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na\ndaňový subjekt. Bolo preto na sťažovateľovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili,\nže predmetné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované, čo sa v prejednávanom prípade nestalo.\n60. Kasačný súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného a krajského súdu, že v daňovom\nkonaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane\ntieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná\nslužba či tovar dodaná osobou, deklarovanou na predkladaných faktúrach, nie je povinný dokazovať\nnedodanie touto osobou, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu\nosobou uvedenou v predkladanej faktúre, pokiaľ si uplatňuje právo na odpočítanie DPH z predkladanej\ndodávateľskej faktúry. Ak žalobca v tomto smere neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v\nuplatnení práva na odpočítanie.\n61. Kasačný súd súhlasí so závermi správcu dane, a síce, že v administratívnom konaní nebolo\npreukázané, že dodanie služieb spoločnosťou OBE Capital s. r. o. sa uskutočnilo tak, ako je to\ndeklarované na faktúrach. Naopak, správca dane preverovaním zistil, že na adrese sídla spoločnosti\nOBE Capital s. r. o. sa nachádza iba poštová schránka, z ktorej nikto nepreberá poštu a že ku\ndňu 26.08.2015 sa konateľom tejto spoločnosti stal občan Rumunskej republiky, ktorý je nekontaktný.\nRovnako zo svedeckej výpovede predchádzajúce konateľa spoločnosti je zrejmé, že všetky fakturované\npráce boli robené vo forme subdodávok, keďže spoločnosť nemala ani zamestnancov, ani kancelárske\npriestory.\n62. V administratívnom konaní bolo preukázané, že služby boli dodané, avšak nebolo preukázané to,\nkto v skutočnosti tieto služby reálne aj vykonal.\n63. Kasačný súd preto súhlasí s právnym názorom správcu dane, že daňový subjekt neuniesol vo veci\ndôkazné bremeno.\n64. Kasačný súd poukazuje na to, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane\nzistil skutkový stav správne a v súlade s daňovým poriadkom. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho\nspisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k rovnakému záveru ako krajský\nsúd, a to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový\nstav, ktorý aj samotný krajský súd uviedol vo svojom rozhodnutí, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane\nv rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa dôkladne aj so\nvšetkými námietkami sťažovateľa.\n65. Kasačný súd konštatuje, že skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňuje\npredmetný rozsudok Krajského súdu v Nitre, boli totožné s námietkami, ktoré už sťažovateľ namietal\nv konaní pred správnym súdom, ako aj pred žalovaným správnym orgánov a s ktorými sa tak krajský\nsúd, ako aj žalovaný, náležite vysporiadali. Kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne\nrelevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského\nsúdu.\n66. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. najvyšší súd sa s nimi stotožnil v celom\nrozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.\n\n67. Podľa ust. § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n68. V súlade s citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými úvahami si Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky osvojil záver, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre bol vydaný v súlade so zákon\na nebol dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu a kasačnú sťažnosť bolo potrebné, ako nedôvodnú,\nzamietnuť.\n69. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP\nv spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov\nkasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom\nstanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali,\npreto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.\n70. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}