{"guid": "b3c47efd-eb58-4762-a56c-e22f44903170:63467595-f0c9-4d33-9287-95119bad41ca", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:4018200591.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/79/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/79/2019 z 29. 4. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2021, sp. zn. 3Sžfk/79/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:4018200591.1", "identifikacne_cislo": "4018200591", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2021-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-8", "nazov": "§ 49 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/63467595-f0c9-4d33-9287-95119bad41ca", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200591.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200591.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200591.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžfk/79/2019\n4018200591\n29. 04. 2021\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2021:4018200591.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana\nRumanu (spravodajca) a sudkýň JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v\nprávnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): KP recovery, k.s. Sládkovičova 6, Žilina, IČO 46 404\n503, ako správca úpadcu: ASTRUM Laus, s.r.o. „v konkurze\", P. O. Hviezdoslava 5859/2A, Levice,\nprávne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Brož, s.r.o., A.Bernoláka 1417/6, Ružomberok, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101173875/2018 zo dňa 15. júna 2018, konajúc o kasačnej\nsťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/175/2018-181 zo dňa 6. marca\n2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre č. k. 11S/175/2018-181 zo dňa 6. marca 2019 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej aj len ,,krajský súd“) podľa § 190 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky\nč. 101173875/2018 zo dňa 15.06.2018 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“) spolu s rozhodnutím\nDaňového úradu Nitra (ďalej aj len ,,správca dane“) č. 100489856 zo dňa 05.03.2018 (ďalej\naj len ,,prvostupňové rozhodnutie“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým\nrozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým správca\ndane žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 29 080,84,- euro s tým, že nadmerný odpočet\nzo sumy 29 225,30,- euro znížil na sumu 144,46,- euro (nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní\npodanom dňa 23.09.2016 v sume 29 225,30,- euro, nadmerný odpočet priznaný správcom dane vo\nvyrubovacom konaní v sume 144,46,- euro, rozdiel v sume nadmerného odpočtu v sume 29 080,84,euro).\n2. Krajský súd poukázal na to, že medzi účastníkmi konania bol sporný výklad ust. § 49 ods. 8 zákona\nč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len ,,zákon č. 222/2004 Z. z.“) a to, či úpadcovi, t. j.\nASTRUM Laus, s.r.o. ako odberateľovi vzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uplatnené v\ndaňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty v sume 29 288,23,- euro za zdaňovacie obdobie august 2016\npri deklarovaných dodávkach služieb od dodávateľov: - JUDr. JAKUB KAJBA advokátska kancelária,\ns.r.o. (ďalej aj len ,,JUDr. JAKUB KAJBA“) podľa faktúry č. 2016058 zo dňa 12. 08. 2016 v sume 6 000,euro (základ dane 5 000,- euro + daň z pridanej hodnoty v sume 1 000,- euro) s predmetom fakturácie\n\n„zastupovanie v incidenčných sporoch na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 13.\n10. 2014 v znení dodatku č. 1,\n- AKONET s.r.o. (ďalej aj len ,,AKONET“) podľa faktúry č. 2016017 zo dňa 31. 08. 2016 v sume 960,euro (základ dane 800,- euro + daň z pridanej hodnoty 160,- euro) s predmetom fakturácie „poskytnuté\nslužby za mesiac august 2016 v zmysle zmluvy o spolupráci zo dňa 01. 02. 2015“,\n- B C S R Experts s.r.o. (ďalej aj len ,, B C S R Experts“) podľa faktúry č. OF2016022 zo dňa 04. 07. 2016\nv sume 45 600,- euro (základ dane 38 000,- euro + daň z pridanej hodnoty 7 600,- euro) s predmetom\nfakturácie „vyúčtovanie za znalecký posudok č. 21/2016, 22/2016“ a podľa faktúry č. OF2016029 zo dňa\n22. 08. 2016 v sume 14 400,- euro (základ dane 12 000,- euro + daň z pridanej hodnoty 2 400,- euro)\ns predmetom fakturácie „vyúčtovanie za znalecký posudok č. 23/2016“ a\n- KP Recovery, k.s. (ďalej aj len ,, KP recovery“) podľa faktúry č. 20160801 zo dňa 31. 08. 2016 v sume\n107 525,04,- euro (základ dane v sume 89 604,20,- euro + daň z pridanej hodnoty 17 920,84,- euro)\ns predmetom fakturácie „odmena správcu konkurznej podstaty podľa rozvrhu č. 1 a zmysle vyhlášky\nč. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a\nreštrukturalizácii“.\n3. Krajský súd k odpočítaniu dane od JUDr. JAKUB KAJBA uviedol, že za zdaňovacie obdobie august\n2016 si úpadca uplatnil odpočítanie DPH na základe faktúry č. 2016058 zo dňa 12. 08. 2016 s\npredmetom fakturácie „zastupovanie v incidenčných sporoch na základe zmluvy o poskytovaní služieb\nzo dňa 13. 10. 2014 v znení dodatku č. 1“, pričom predmetom zmluvy o poskytovaní právnych služieb\n(mandátna zmluva), uzavretej medzi mandatárom: JUDr. JAKUB KAJBA advokátska kancelária, s.r.o.\na mandantom: KP recovery, k.s. bolo poskytovanie právnych služieb spočívajúcich predovšetkým v\nzastupovaní klienta ako správcu konkurznej podstaty úpadcu ASTRUM Laus, s.r.o. v incidenčných\nsporoch o určenie pravosti pohľadávky veriteľov, ktorých pohľadávky boli správcom popreté. V IV.\nčlánku tejto zmluvy bola dohodnutá odmena vo forme hodinovej odmeny 100,- eur za každú hodinu\nposkytovania právnych služieb a nárok na náhradu hotových výdavkov, cestovných náhrad, náhrady\nza stratu času s tým, že k odmene bude právny zástupca účtovať i daň z pridanej hodnoty a\nodmenu vyúčtuje na pokyn mandanta. V zmysle dodatku č. 1 zo dňa 10. 08. 2016 k tejto zmluve\nsa mandatár zaviazal zastupovať mandanta ako správcu konkurznej podstaty úpadcu ASTRUM\nLaus, s.r.o. v incidenčných sporoch o určenie pravosti pohľadávok veriteľov, ktorých pohľadávky boli\nsprávcom popreté až do právoplatného skončenia všetkých incidenčných konaní a paušálna odmena\nza vykonávanie činnosti podľa zmluvy vrátane doposiaľ vykonanej činnosti a činnosti do právoplatného\nskončenia všetkých incidenčných konaní predstavuje sumu 5.000,- eur, ku ktorej bude mandatár účtovať\nDPH vo výške 20 %. Krajský súd poukázal na to, že na výzvu správcu dane žalobca predložil vyjadrenia\na zápisnice o pojednávaniach, ktoré podal JUDr. JAKUB KAJBA na Okresný súd Nitra vo veciach sp. zn.\n23Cb/51/2014 (vyjadrenie zo dňa 10. 11. 2014 a zápisnicu o pojednávaní zo dňa 29. 04. 2015 a 12. 08.\n2015), sp. zn. 23Cbi/50/2014 (vyjadrenie zo dňa 10. 11. 2014, 24. 07. 2015 a zo dňa 05. 01. 2016 ako i\nzápisnicu o pojednávaní zo dňa 11. 05. 2015 a 12. 08. 2015), sp. zn. 23Cbi/39/2014 (vyjadrenie zo dňa\n16. 10. 2014, 04. 05. 2015 (odvolanie) a zápisnicu o pojednávaní zo dňa 04. 02. 2015, vyjadrenie vo veci\npod sp. zn. 29Cbi/15/2014 zo dňa 12. 07. 2016 a 10. 10. 2016. K tomu krajský súd uviedol, že základným\npredpokladom pre vznik nároku na odpočet je vznik daňovej povinnosti a ďalším predpokladom je, že\nplatiteľ prijatý tovar/službu použije na dodávky tovarov alebo služieb ako platiteľ, ktoré vo všeobecnosti\npodliehajú dani na výstupe. Poukázal na to, že správca dane pri posudzovaní dôvodnosti nároku úpadcu\nna odpočet DPH pri dodávke právnych služieb od JUDr. JAKUB KAJBA vychádzal z § 49 ods. 8 zákona\nč. 222/2004 Z. z., z ktorého vyplýva, že platiteľ môže odpočítať daň len zo služieb, ktoré použije na\nprevádzkovanie podniku, pričom nemožno odpočítať daň zo služieb, ktoré platiteľ použije na udržiavanie\na správu konkurznej podstaty a zo služieb, ktoré sú hotovým výdavkom správcu konkurznej podstaty a\nsú pohľadávkou proti konkurznej podstate.\n4. Podľa krajského súdu citované ustanovenie umožňuje odpočítanie dane len v tých prípadoch, ak\nprijaté služby sú použité na prevádzkovanie podniku, t. j. výrobu tovarov, poskytovanie služieb a pod.\nAk pôjde o náklad týkajúci sa prevádzkovania podniku, vzniká nárok na odpočítanie dane v rozsahu a\nza podmienok podľa ust. § 49 až 51 vyššie citovaného zákona. S poukazom na uvedené potom správca\ndane neuznal úpadcovi odpočítanie DPH pri dodaní právnych služieb od dodávateľa JUDr. JAKUB\nKAJBA pretože nešlo o služby použité pri prevádzkovaní podniku, resp. žalobca použitie poskytnutých\nprávnych služieb pri prevádzkovaní podniku žiadnym spôsobom nepreukázal. Ďalej uviedol, že z\npredložených listín bolo nepochybné, že fakturované právne služby neboli použité na prevádzkovanie\npodniku úpadcu, ale na zastupovanie správcu konkurznej podstaty v incidenčných sporoch vedených\n\nna Okresnom súde Nitra, v ktorých správca konkurznej podstaty úpadcu vystupoval ako žalovaná\nstrana. Ďalej krajský súd konštatoval, že nebolo možné uplatniť ani odpočítanie dane zo služieb, ktoré\nsú hotovými výdavkami správcu konkurznej podstaty a sú pohľadávkou proti konkurznej podstate,\npričom poukázal na to, že medzi pohľadávky proti všeobecnej podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm.\ne) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 7/2005 Z. z.“) sa zaraďujú aj náklady súvisiace so\nsprávou konkurznej podstaty a ide o všetky náklady (výdavky), ktoré boli vynaložené v súvislosti so\nsprávou majetku konkurznej podstaty, ktorú zabezpečoval správca a medzi ktoré patria i náklady na\nprávne služby. Krajský súd taktiež s poukazom na predložené listiny uviedol, že právne služby mali byť\nposkytnuté v období rokov 2014, 2015, resp. v januári, v júli a v októbri 2016, teda nie v kontrolovanom\nzdaňovacom období, hoci dodávateľ právnych služieb, vystavil pre úpadcu faktúru, ktorou fakturoval\nzastupovanie v incidenčných sporoch až v zmysle dodatku č. 1 zo dňa 12. 08. 2016. Z uvedeného potom\npodľa krajského súdu vyplýva, že žalobca, ktorý si právne služby objednal ako správca úpadcu, pristúpil\nv auguste 2016 na dodatočnú úpravu odmeny za poskytované právne služby, ktorá sa vzťahovala na\nprávne služby už poskytnuté v období rokov 2014, 2015, resp. v januári a v júli 2016. Krajský súd\nnespochybnil právo správcu konkurznej podstaty zvoliť si právneho zástupcu, ale zároveň poukázal na\npovinnosť správcu vykonávať správu majetku podliehajúceho konkurzu s odbornou starostlivosťou v\nzmysle § 86 zákona č. 7/2005 Z. z., čo znamená, že náklady vynaložené na poskytnuté právne služby\nmusia zodpovedať požiadavke účelnosti a hospodárnosti. V tejto súvislosti podľa krajského súdu žalobca\nžiadnym spôsobom nevysvetlil, čo bolo dôvodom uzavretia tohto dodatku v auguste 2016, teda v čase,\nkeď už boli právne služby vykonané.\n5. Krajský súd k odpočítaniu dane od dodávateľa AKONET s.r.o. uviedol, že predmetom fakturácie boli\n„poskytnuté služby za mesiac august 2016 v zmysle zmluvy o spolupráci zo dňa 01. 02. 2015“, pričom s\npoukazom na obsah tejto zmluvy uviedol, že predmetom zmluvy bolo o.i. zabezpečiť pre objednávateľa\nekonomické služby spočívajúce vo finančnom riadení prevádzky podniku úpadcu, ekonomické a\nfinančné poradenstvo a ďalšie. Krajský súd konštatoval, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o dodaní\nfakturovanej služby v mesiaci august 2016 (a ani v inom zdaňovacom období) v zmysle citovanej\nzmluvy zo strany dodávateľa. Krajský súd poukázal na to, že dňa 24.05.2016 bola uzavretá zmluva o\npredaji podstatnej časti majetku patriacej podniku úpadcu medzi predávajúcim, ASTRUM Laus, s.r.o. „v\nkonkurze“, za ktorého koná správca konkurznej podstaty KP recovery, k.s. a kupujúcim, t. j. JASMIN F&X,\ns.r.o., pričom predmetom prevodu bola podstatná časť majetku patriaca k podniku úpadcu - komplex\n„ONYX“, krytá tržnica, zastavané pozemky a priľahlé pozemky, vrátane ich súčastí a príslušenstva.\nŽalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že spoločnosť AKONET s.r.o. mu v mesiaci august 2016\nposkytla (dodala) fakturované služby v zmysle zmluvy o spolupráci ani dôkaz o tom, že mu fakturované\nslužby boli dodané v inom zdaňovacom období, resp. dôkaz o tom, aké služby mu mali byť deklarovaným\ndodávateľom dodané. Ing. C., oprávnená zastupovať žalobcu správcovi dane v januári 2017 oznámila,\nže úpadca, t. j. spoločnosť ASTRUM Laus, s.r.o. po predaji podniku nevykonáva žiadnu činnosť, beží\nkonkurz. K tomuto krajský súd uviedol, že ak sa v účtovníctve zaznamenávajú len účtovné prípady,\nktoré sú spojené s udržaním, resp. správou konkurznej podstaty, nárok na odpočet DPH nevzniká.\nKeďže v zdaňovacom období august 2016 už bola podstatná časť podniku predaná spoločnosti JASMIN\nF&X, s.r.o., nemohlo sa teda jednať o dodanie služieb, ktoré boli použité pri prevádzkovaní podniku\na výdavky vynaložené na vedenie účtovníctva patria medzi nevyhnutné výdavky správcu spojené s\nvedením konkurzného konania (udržiavaním a správou konkurznej podstaty) a treba ich považovať za\npohľadávky proti všeobecnej podstate v zmysle § 87 ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2005 Z. z.\n6. Krajský súd vo vzťahu k odpočítaniu dane od dodávateľa B C S R Experts s.r.o. za vypracovanie troch\nznaleckých posudkov pre účely konkurzného konania na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti\nhotelového komplexu ASTRUM Laus - polyfunkčná budova (znalecký posudok č. 21/2016), stanovenie\nvšeobecnej ceny vybraných zložiek majetku úpadcu - hotelového komplexu ASTRUM Laus (znalecký\nposudok č. 22/2016) a stanovenie všeobecnej hodnoty motorových vozidiel úpadcu - hotelového\nkomplexu ASTRUM Laus (znalecký posudok č. 23/2016) dospel k záveru, že dodané služby spočívajúce\nvo vypracovaní znaleckých posudkov v priebehu konkurzného konania nemožno považovať za služby\npoužité na prevádzkovanie podniku. S poukazom na § 49 ods. 8 veta za bodkočiarkou zákona č.\n222/2004 Z. z. a § 87 ods. 2 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. krajský súd uviedol, že pod náklady proti\nvšeobecnej podstate sa zaraďujú náklady speňaženia všeobecnej podstaty, t. j. napr. inzeráty, znalecké\nposudky, ak sú potrebné k speňaženiu a teda ani v tomto prípade sa nejedná o služby použité na\n\nprevádzkovanie podniku, kedy by si mohol úpadca uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle\n§ 49 ods. 8 veta pred bodkočiarkou zákona č. 222/2004 Z. z.\n7. Krajský súd vo vzťahu k odpočítaniu dane od dodávateľa KP recovery, k.s. (správca konkurznej\npodstaty úpadcu) poukázal na podanie správcu dane zo dňa 15. 08. 2016 adresované Poštovej banke,\na. s. (jeden z veriteľov), v ktorom uviedol, že proces speňažovania majetku patriaceho do súpisu\noddelenej podstaty Poštovej banky, a. s. možno rozdeliť na speňaženie podstatnej časti majetku patriacej\nk podniku úpadcu (bývalý hotelový komplex ONYX) a speňaženie podniku úpadcu (hotelový komplex\nASTRUM Laus). Z predmetného podania podľa krajského súdu vyplýva, že k majetku tvoriacemu\noddelenú podstatu (časť majetku ONYX) boli priradené všetky vzniknuté a oprávnené pohľadávky proti\npodstate, keďže tieto vznikli vždy v súvislosti s prevádzkou podniku, resp. v spojení so správou oddelenej\npodstaty a medzi pohľadávky proti oddelenej podstate sú zaradené i pohľadávky proti podstate, t.\nj. odmena správcu z výťažku, teda odmena v sume 107 525,03,- euro vrátane DPH za speňaženie\nmajetku zapísaného do oddelenej podstaty. Krajský súd dospel k záveru, že odpočítanie DPH pri faktúre\nvystavenej správcom konkurznej podstaty pre úpadcu, predmetnom ktorej bola fakturácia odmeny\nsprávcu za speňaženie majetku úpadcu zapísaného do oddelenej podstaty (komplex ONYX) nebolo v\nsúlade s § 49 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. nemožno ho uznať ako dôvodné, pričom na uvedené nemá\nvplyv skutočnosť, že majetok konkurznej podstaty úpadcu bol zapísaný do súpisu v zmysle § 88 ods. 4\nzákona č. 7/2005 Z. z. ako jedna položka. Napriek tomuto zápisu jednou položkou, žalobca v priebehu\ndaňovej kontroly a vyrubovacieho konania žiadnym spôsobom nepreukázal prevádzkovanie podniku\npo vyhlásení konkurzu, nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie toho, že po vyhlásení konkurzu bol\npodnik úpadcu prevádzkovaný, a že služba (speňaženie časti majetku), ktorú úpadca ako platiteľ dane\nprijal od správcu bola použitá na prevádzkovanie podniku. K tvrdeniu žalobcu, že rozčlenenie na náklady\nspojené s prevádzkovaním podniku a náklady spojené s udržiavaním a správou konkurznej podstaty\nani nie je možné, keďže náklad spojený s udržiavaním a správou konkurznej podstaty - podnikom sa\ntýka prevádzky tohto podniku krajský súd konštatoval, že uvedené nemá oporu v zákone, teda v § 49\nods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. a úpadcovi ani v tomto prípade nevznikol nárok na odpočítanie dane\nz pridanej hodnoty.\n8. S poukazom na uvedené krajský súd konštatoval, že služby, ktoré dodávatelia fakturovali úpadcovi,\nneboli použité na prevádzkovanie podniku úpadcu, resp. žalobca takéto použitie v priebehu daňovej\nkontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal a jednalo sa o služby, resp. plnenia, ktoré boli použité na\nudržiavanie a správu konkurznej podstaty a ktoré ani nesúviseli s kontrolovaným zdaňovacím obdobím,\npričom napr. fakturované dodanie služieb od spoločnosti AKONET s.r.o. nebolo ani preukázané. Krajský\nsúd teda s poukazom na výsledky dokazovania vykonaného v priebehu daňovej kontroly, ktoré bolo\ndoplnené vo vyrubovacom konaní, nemal pochybnosti o tom, že prijaté služby úpadca nepoužil na\nprevádzkovanie svojho podniku, teda na dodávky svojich tovarov a služieb, keďže sa stal konečným\nspotrebiteľom dodaných služieb.\n9. Žalobca ako sťažovateľ, zastúpený advokátom, podal včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa §\n440 ods. 1 písm. f) a g) SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu\na vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného ruší a vec mu vracia na ďalšie konanie. Podľa sťažovateľa boli všetky\npodmienky vzniku práva na odpočet dane splnené, pričom namietal, že fakturované služby boli úpadcovi\nposkytnuté počas prevádzkovania podniku resp. súviseli s prevádzkovaným podnikom. Namietal, že\nuniesol dôkazné bremeno, keďže predložil správcovi dane vysvetlenia a tiež doklady predstavujúce\ntzv. obvyklé doklady, ktoré sa na preukázanie existencie obchodu resp. poskytnutia služby používajú a\npredkladajú. Ak tieto krajský súd považoval za nedostatočné, mal podľa sťažovateľa súčasne uviesť,\naké iné doklady mohol a môže sťažovateľ zabezpečiť na preukázanie uskutočnenia dodania služby v\nsúvislosti s prevádzkovaním podniku.\n10. V súvislosti s odpočtom DPH od dodávateľa JUDr. JAKUB KAJBA odôvodňoval hospodárnosť a\núčelnosť vo vzťahu k dohodnutej odmene a namietal, že krajský súd uviedol, že náklady na právne služby\nsúvisia so správou majetku konkurznej podstaty, avšak bližšie toto neodôvodnil, čím bolo sťažovateľovi\nodňaté právo vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré krajský súd považoval za podklad napadnutého\nrozsudku. Podľa sťažovateľa vystaveniu faktúry v auguste 2016 nebránilo, že služby neboli poskytnuté\npriamo v tomto období, pretože podľa uzatvoreného dodatku bolo dohodnuté, že za právne služby\nsa zaplatí v auguste 2016, čo je rozhodný čas pre vystavenie predmetnej faktúry a jej zaplatenie. V\n\ntejto súvislosti poukázal na princíp autonómie vôle zmluvných strán v obchodno-záväzkovom vzťahu.\nNamietal, že právne zastupovanie a predovšetkým ukončenie incidenčných konaní bolo nevyhnutné\npre správne fungovanie podniku úpadcu, aby sťažovateľ mohol uvažovať o predmete speňaženia a\ntiež o počte a výške pohľadávok jednotlivých veriteľov. Podľa sťažovateľa s prevádzkovaním podniku\nneodmysliteľne súvisí aj povinnosť správcu zisti, či vôbec je schopný zabezpečiť platobnú schopnosť\npodniku. V súvislosti s odpočtom DPH od dodávateľa AKONET namietal, že krajský súd bez bližšieho\nodôvodnenia vyslovil, že výdavky vynaložené na vedenie účtovníctva patria medzi nevyhnutné výdavky\nsprávcu spojené s vedením konkurzného konania, s čím sa sťažovateľ nestotožňuje. Namietal,\nže predmetné služby boli úpadcovi riadne poskytnuté v súvislosti s prevádzkovaním podniku a je\nirelevantné, či boli vyfakturované až po predaji podniku. Uviedol, že pri prevádzkovaní podniku je\nnevyhnutné priebežne/neustále sledovať vývoj finančnej situácie podniku počas jeho prevádzkovania,\nak by totiž náklady na prevádzkovanie presiahli výnosy, je správca povinný bezodkladne informovať\no tejto skutočnosti príslušný orgán a vyžiadať si záväzný pokyn, či a v akom rozsahu má pokračovať\nprevádzkovanie podniku, alebo či má ukončiť prevádzkovanie. V súvislosti s odpočtom DPH od\ndodávateľa B C S R Experts namietal, že krajský súd bez bližšieho odôvodnenia uviedol, že sa nejedná\no služby v súvislosti s prevádzkovaním podniku, ale o pohľadávky voči konkurznej podstate, s čím sa\nsťažovateľ nestotožňuje. Poukázal na odlišnú metodiku vypracovania znaleckého posudku na podnik,\nktorý je prevádzkovaný, a ktorý nie je prevádzkovaný. Uviedol, že vyhotovenie znaleckých posudkov bolo\npotrebné pre účely rozdelenia výťažku pre veriteľov úpadcu voči všeobecnej podstate, ako aj za účelom\nspeňaženia podniku ako majetku úpadcu samotného. V súvislosti s odpočtom DPH od dodávateľa\nKP Recovery namietal, že krajský súd vyslovil, že sťažovateľ nepreukázal prevádzkovanie podniku po\nvyhlásení konkurzu, čo podľa sťažovateľa vychádza z nesprávnej interpretácie § 49 ods. 8 zákona č.\n222/2004 Z. z. Podľa sťažovateľa ide o výklad, ktorý je nad rámec zákona, je zastaralý, presahuje vôľu\nzákonodarcu a je extenzívny v neprospech sťažovateľa. Poukázal na vypustenie povinnosti správcu\nviesť samostatnú evidenciu o pohľadávkach z prevádzkovania podniku. Sťažovateľ uviedol, že pokiaľ je\npo vyhlásení konkurzu prevádzkovaný podnik, ktorý tvorí oddelenú (samostatnú) podstatu, tak úpadca\nako platiteľ má právo na odpočet dane ku všetkým pohľadávkam, ktoré boli priradené k tejto oddelenej\npodstate, a to aj k tým ktoré boli vyúčtované (fakturované) po ukončení prevádzkovania podniku, ale za\ntovary a služby poskytnuté v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas jeho prevádzkovania. Namietal,\nže krajský súd pri výklade § 49 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. nebral do úvahy zákon č. 7/2005 Z. z.\nSťažovateľ namietal, že napadnutý rozsudok krajského súdu je nezákonný aj z dôvodu, že krajský súd\ncelkom nepochopiteľne na str. 23 uviedol, že sťažovateľ nepreukázal prevádzkovanie podniku úpadcu\npo vyhlásení konkurzu, pričom podľa sťažovateľa táto skutočnosť nebola sporná.\n11. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky <http://www.nsud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP)\na dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju zamietol podľa § 461 SSP.\n13. Kasačný súd považuje za kľúčové posúdenie otázky, či sa v prípade fakturovaných služieb, pri\nktorých si sťažovateľ uplatnil odpočet DPH jednalo o služby, ktoré použil na prevádzkovanie podniku.\n14. Podľa § 49 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, pri prevádzkovaní podniku po\nvyhlásení konkurzu môže platiteľ odpočítať daň len z tovarov a služieb, ktoré použije na prevádzkovanie\npodniku; platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na udržiavanie a správu\nkonkurznej podstaty, a z tovarov a služieb, ktoré sú hotovým výdavkom správcu konkurznej podstaty a\nsú pohľadávkou proti konkurznej podstate.\n15. Kasačný súd má za preukázané skutkové okolnosti zistené daňovými orgánmi, pričom osobitne\npoukazuje na to, že fakturované právne služby od dodávateľa JUDr. JAKUB KAJBA boli poskytované za\núčelom zastupovania sťažovateľa, ako správcu konkurznej podstaty v incidenčných sporoch o určenie\npravosti pohľadávok veriteľov a to v období rokov 2014, 2015, resp. v januári, v júli a v októbri 2016,\nteda nie v kontrolovanom zdaňovacom období august 2016, dodanie fakturovaných ekonomických\nslužieb od dodávateľa AKONET v kontrolovanom zdaňovacom období, ani inom zdaňovacom období\n\nnebolo preukázané, pričom správca dane zistil, že úpadca, t. j. spoločnosť ASTRUM Laus, s.r.o. ku\ndňu 01.08.2016 (predaj podniku úpadcu spoločnosti FORESPO PÁLENICA a. s.) nevykonávala žiadnu\nčinnosť a nemala žiadnych zamestnancov a všetok jej majetok bol speňažený. Fakturovaným plnením\nod dodávateľa B C S R Experts bolo vypracovanie troch znaleckých posudkov pre účely konkurzného\nkonania na stanovenie všeobecnej hodnoty zložiek majetku úpadcu. V prípade fakturovaného plnenia\nod KP Recovery bola predmetom fakturácie odmena správcu konkurznej podstaty.\n16. Kasačný súd s poukazom na § 49 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. uvádza, že citované\nustanovenie stanovuje podmienky pre uplatnenie si odpočtu DPH, pričom prvým predpokladom je\nsamotné prevádzkovanie podniku a druhým predpokladom je, že tovary a služby, z ktorých si platiteľ\nuplatňuje odpočet DPH sú alebo boli použité na prevádzkovanie podniku. Citované ustanovenie výslovne\nuvádza zákaz uplatnenia si odpočtu DPH v súvislosti s tovarmi, alebo službami, ktoré sú hotovým\nvýdavkom správcu konkurznej podstaty a sú pohľadávkou proti konkurznej podstate.\n17. Kasačný súd uvádza, že prevádzkovú činnosť, resp. prevádzkovanie podniku je potrebné na účely\naplikácie § 49 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. odlišovať od udržiavania a správy konkurznej podstaty.\nPrevádzková činnosť predstavuje základné aktivity podniku, najmä v medziach jeho predmetu činnosti,\nktoré mu prinášajú výnosy, je zdrojom vnútorného financovania, a v jej rámci sa vytvárajú prostriedky\nna úhradu záväzkov. V prípade prevádzkovej činnosti tak bude primárnym cieľom vykonávanie riadnej\nekonomickej činnosti podniku aj po vyhlásení konkurzu, ktorá bude spojená so vznikom daňovej\npovinnosti pri dodaní tovaru alebo poskytnutí služby a preto aj samotný zákon č. 222/2004 Z. z.\npredpokladá, že v prípade transakcií, ktorých predmetom je zdaniteľné plnenie, je po splnení podmienok\nmožné uplatniť si právo na odpočet DPH. V prípade udržiavania a správy konkurznej podstaty je však\ncieľom tejto činnosti plnenie zákonom stanovených úloh správcu dane spočívajúcich o. i. v nakladaní s\nmajetkom úpadcu, tak, aby bol tento chránený pred znehodnotením, stratou a poškodením, pričom je\nmožné majetok aj ekonomicky využiť, ďalej v speňažení majetku podliehajúcemu konkurzu spôsobom\nustanoveným zákonom č. 7/2005 Z. z. a to všetko za účelom uspokojenia veriteľov úpadcu z výťažku\nspeňaženej podstaty. Je teda zrejmé, že v prípade udržiavania a správy konkurznej podstaty resp.\npri tovaroch a službách, ktoré sú hotovým výdavkom správcu konkurznej podstaty a sú pohľadávkou\nproti konkurznej podstate, nebude dochádzať k transakciám, ako pri bežnej ekonomickej činnosti\nprevádzkovaného podniku a preto zákon č. 222/2004 Z. z. v tomto smere neumožňuje uplatnenie si práva\nna odpočet DPH z tovarov a služieb, ktoré platiteľ použije na udržiavanie a správu konkurznej podstaty,\na z tovarov a služieb, ktoré sú hotovým výdavkom správcu konkurznej podstaty a sú pohľadávkou proti\nkonkurznej podstate.\n18. S ohľadom na vyššie uvedené sa kasačný súd stotožňuje so závermi krajského súdu ako aj\ndaňových orgánov, že fakturované služby, z ktorých si sťažovateľ uplatnil odpočet DPH neboli službami\npoužitými na prevádzkovanie podniku úpadcu. Kasačný súd uvádza, že sťažovateľ okrem predloženia\nfaktúr a tvrdení žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že fakturované služby boli použité v\nsúvislosti s prevádzkovaním podniku. Pokiaľ ide o právne služby dodávateľa JUDr. JAKUB KAJBA\nje zrejmé, že tieto sa vzhľadom na predmet incidenčných konaní, týkali správy majetku konkurznej\npodstaty. Hoci sťažovateľ namietal, že ukončenie incidenčných konaní bolo nevyhnutné pre správne\nfungovanie podniku úpadcu, aby sťažovateľ mohol uvažovať o predmete speňaženia a tiež o počte a\nvýške pohľadávok jednotlivých veriteľov, kasačný súd toto považuje za irelevantné, pretože súvislosť s\nfungovaním (prevádzkovaním) podniku je v tomto prípade len okrajová a teda sama o sebe nemôže byť\npovažovaná za službu použitú na prevádzkovanie podniku, pri ktorej by bolo možné uplatniť si odpočet\nDPH. V prípade fakturovaných služieb od AKONET kasačný súd poukazuje na to, že zo zistení správcu\ndane vyplýva, že úpadca nevykonával ekonomickú činnosť, pričom nedisponoval ani zamestnancami\n- teda neprevádzkoval podnik a teda nie je možné prisvedčiť tvrdeniu, že ekonomické služby boli\nvyužívané na prevádzkovanie podniku, pričom samotné dodanie služieb v konečnom dôsledku ani\nnebolo preukázané. Pokiaľ sa jedná o vypracovanie znaleckých posudkov od dodávateľa B C S R\nExperts, kasačný súd sa stotožňuje so záverom krajského súdu, že sa jedná o náklady týkajúce sa\nspeňaženia všeobecnej podstaty a teda nie o služby na prevádzkovanie podniku. Kasačný súd sa plne\nstotožňuje so závermi krajského súdu ohľadom fakturovanej odmeny správcu dane, pretože obdobne\nako pri vyššie uvedených právnych službách ide o službu, ktorá síce zdanlivo môže okrajovým spôsobom\nsúvisieť s prevádzkovaním podniku, avšak v tomto prípade z pohľadu úpadcu išlo o prijatie služby\nsúvisiacej s udržiavaním a správou konkurznej podstaty, z ktorej nie je možné odpočítať DPH.\n\n19. Kasačný súd konštatuje, že krajský súd sa s prejednávanou vecou sa dostatočne vysporiadal\na vyvodil správne skutkové a právne závery, a preto sa kasačný súd v plnej miere stotožňuje s\nodôvodnením krajského súdu a kasačnú sťažnosť zamieta ako nedôvodnú podľa § 461 SSP.\n20. O trovách kasačného konania rozhodol podľa podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1\nSSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom\nkonaní a naopak žalobcovi nárok na náhradu trov konania priznal vzhľadom na úspech v kasačnom\nkonaní.\n21. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/175/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}