{"guid": "2c43e895-5f7b-4a6d-8a27-eb57e6551c69:6aabfa42-774a-4345-8798-6f839136caa1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:4018200481.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/51/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/51/2020 z 26. 5. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2021, sp. zn. 8Sžfk/51/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:4018200481.1", "identifikacne_cislo": "4018200481", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Šobichová", "sudca_id": 205, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-erika-sobichova-205", "datum_vydania": "2021-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-45.odsek-6", "nazov": "§ 45 ods. 6 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-45.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-45"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6aabfa42-774a-4345-8798-6f839136caa1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200481.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200481.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200481.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžfk/51/2020\n4018200481\n26. 05. 2021\nJUDr. Erika Šobichová\nECLI:SK:NSSR:2021:4018200481.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a\nčlenov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci žalobkyne: PV MONT, s.r.o.,\nVysoká 8, 934 01 Levice, IČO: 36 553 492, právne zastúpenej: JUDr. Martinom Kanásom, Školská 3, 949\n01 Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 2. 5. 2018, č. 100855517/2018, o kasačnej\nsťažnosti žalobkyne proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 22. 5. 2019, sp. zn.\n11S/141/2018, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta.\nII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\nI. Konanie pred správnym súdom\n1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) rozsudkom zo dňa 22. 5. 2019, č. k. 11S/141/2018-141,\npodľa § 195 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa\ndomáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 2. 5. 2018, č. 100855517/2018, ktorým žalovaný\nako odvolací orgán podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)\npotvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra zo dňa 4. 1. 2018, č. 100032451/2018, ktorým bol v zmysle §\n68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený žalobkyni rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie\nobdobie rok 2014 v sume 15 173,84 eur. O trovách konania rozhodol správny súd tak, že účastníkom\nich náhradu nepriznal.\n2. Predmetom konania pred správnym súdom bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov\ndaňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie\nobdobie roku 2014 v sume 15.173,84 eur a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní vo veci dodržali\nzákladné zásady daňového konania a vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení\nzáveru o dôvodnosti vyrubenia rozdielu dane z príjmov právnickej osoby, ktorý vznikol tým, že správca\ndane neuznal žalobcovi zaúčtované sumy nákladov do daňových výdavkov (nákladov) na účet 50101\n- Spotreba materiálu.\n\n3. Spornou otázkou bolo, či výdavky žalobkyne, ktoré jej boli vyfakturované spoločnosťou AYYA SALMET\ns.r.o, za nákup dreveného debnenia hranolov a podvalov titulom faktúr č. OF 2014/18, OF 2014/42,\nOF 2014/43, OF 2014/58 a OF 2014/65 celkove v sume 68.972,- eur sú odrazom reálneho plnenia, a\nteda či sú alebo nie sú daňovými výdavkami žalobkyne. Správny súd po oboznámení sa s obsahom\nadministratívneho spisu dospel k záveru, že správca dane a žalovaný sa ustanoveniami daňového\nporiadku riadili dôsledne. Nárok daňovníka (žalobkyne) na uznanie uplatnených výdavkov viaže zákon\nna splnenie podmienky, že musí ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov\npreukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka a zároveň musí ísť o\nvýdavok dostatočne preukázaný. Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou\nuznania daňových výdavkov, nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie daňových výdavkov,\npokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Ak daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú\nreálne plnenie, nemôžu byť uznané ako daňové výdavky, nakoľko ide o fiktívne výdavky.\n4. Správny súd sa stotožnil s výsledkom dokazovania vykonaného správcom dane, podľa ktorého\nžalobkyňa nepreukázala vynaloženie výdavkov za dodanie tovaru od spoločnosti AYYA SALMET s.r.o. v\nsúlade s § 2 písm. i/ za použitia § 21 ods. 1 daňového poriadku, a preto nemohli byť tieto výdavky uznané\nza oprávnené náklady (výdavky). Aj podľa správneho súdu nárok daňovníka na uznanie uplatnených\nvýdavkov viaže zákon na splnenie podmienky, že musí ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie\na udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka a\nzároveň musí ísť o výdavok dostatočne preukázaný. Ak daňovník kumulatívne tieto dve zákonné\npodmienky nesplní (čo v danom prípade splnené zo strany žalobkyne nebolo), je správca dane a\nžalovaný oprávnený tieto daňové výdavky neuznať.\n5. Vo vzťahu k namietanému porušeniu § 46 ods. 5 daňového poriadku správny súd konštatoval,\nže predmetné zákonné ustanovenie nestanovuje pre správcu dane realizáciu tejto povinnosti žiadnu\nformu, a preto správca dane postupoval v súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovením, keď o\nsvojich pochybnostiach dostatočne jasne a zrozumiteľne žalobcu informoval, pričom mu oznámil, že\ndodanie tovaru (debnenia, podvalov, hranolov) nebolo preukázané nijakým relevantným dôkazom, čo\nje zachytené aj v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 29. 11. 2017. Žalobkyňa mala možnosť sa k\ntýmto pochybnostiam vyjadriť, čo taktiež vyplýva z tejto zápisnice a vyjadrila sa tak, že so zisteniami\nsprávcu dane nesúhlasí. Správca dane však nepostupoval úplne v súlade s ust. § 46 ods. 5 vyššie\ncitovaného zákona, v zmysle ktorého „... oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému\ndaňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti\nvysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.“ Správny súd však\nposudzoval uvedené pochybenie správcu dane v nadväznosti na jeho postup v rámci daňovej kontroly\n(keď žalobkyňu výzvou zo dňa 20. 4. 2017 vyzval na predloženie dôkazov preukazujúcich opodstatnenie\nzahrnutia do daňových výdavkov výdavky (náklady) v sume 68.972,- eur za drevené debnenie, podvaly,\nhranoly na základe faktúr od dodávateľa AYYA SALMET, s.r.o., a to faktúr OF 2014/18 v sume 29.246,40\neur, OF 2014/43 v sume 12.432,- eur, OF 2014/42 v sume 26.592,- eur, OF 2014/58 v sume 10.272,- eur\na OF 2014/65 v sume 4.224,- eur) a na jeho ďalší postup v rámci vyrubovacieho konania. Správca dane\nžalobkyňu výzvou zo dňa 30. 11. 2017 vyzval, aby sa v určenej lehote vyjadrila k zisteniam uvedeným\nv protokole. Toto svoje právo žalobca nevyužila a žiadnym spôsobom sa k protokolu nevyjadrila,\nani nepredložila žiadne dôkazy. Až k podanému odvolaniu proti rozhodnutiu správcu dane predložil\nfotodokumentáciu, prehlásenia, medzinárodné nákladné listy a ďalšie listiny, s ktorými sa žalovaný\nvo svojom rozhodnutí náležite vysporiadal, a ktoré neboli spôsobilé spochybniť závery správcu dane\na zvrátiť výsledky doterajšieho priebehu konania, čo znamená, že i naďalej sú dôvodné pochybnosti\nsprávcu dane o správnosti zahrnutia vyššie uvedených výdavkov do daňových výdavkov. S poukazom\nna uvedené správny súd nepristúpil k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia. Dôvodom k zrušeniu\nrozhodnutia správneho orgánu môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť a zákonnosť\nrozhodnutia. Aj judikatúra Najvyššieho súdu SR zastáva taký názor, že rozhodnutie správneho orgánu\nsa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne\niné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (R 122/2003). Okrem uvedeného pochybenia, správca\ndane i žalovaný postupoval v súlade s § 44 až § 47 daňového poriadku a dokazovanie vo veci viedol\npodľa § 24 ods. 2, 3, 4 daňového poriadku.\n\n6. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku nedostatku dôvodov rozhodnutia žalovaného,\nktoré považoval za riadne odôvodnené rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a\nhmotnoprávnom rámci (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd). V tejto súvislosti tiež poukázal na konštantnú judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 1. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok\nzo dňa 19. 4. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr.\nvo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06), v zmysle ktorej\nnie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné\npodľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri\nodôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej\nmiere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho\nrozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobkyne a nemožno hovoriť o jeho\nsvojvôli pri rozhodovaní.\n7. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa rozsahu zaťaženia žalobkyne dôkazným bremenom, správny súd ju\nnepovažoval za dôvodnú. Dôvodil, že v predmetnej veci dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane,\nnakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobkyne, ktorá má povinnosť svoje tvrdenie o\ndeklarovanej obchodnej transakcii i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly\na následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené, keď bola\npreukázateľne vyzývaná (výzvou zo dňa 20. 04. 2017), aby predložila dôkazy na preukázanie splnenia\nzákonom stanovených podmienok uplatnenia daňového výdavku podľa ust. § 2 písm. i/ daňového\nporiadku.\n8. Správny súd preto dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď\nžalobcovi rozhodnutím zo 4. 1. 2018 vyrubil rozdiel dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2014\nv sume 15.173,84 eura, keď neuznal žalobkyni výdavky (náklady) na nákup tovaru (drevené debnenie,\nhranoly a podvaly) celkove vo výške 68.972,-eur (a to z faktúr č. OF 2014/18, OF 2014/42, OF 2014/43,\nOF 2014/58 a OF 2014/65 vystavených dodávateľom AYYA SALMET s.r.o.). Správne postupoval i\nžalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo 4. 1. 2018 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 daňového\nporiadku. Z obsahu priloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav\nsprávne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.\nRovnako skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových\ndokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje\nmateriálny podklad. Žalobkyňa mala možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať\nk nim stanovisko, čo i využila a na svojich procesných právach nebola žiadnym spôsobom poškodená.\nPopri predložení účtovných dokladov osvedčujúcich úhradu ceny tovaru tvrdenými dodávateľmi má\nzásadný význam reálne preukázanie dodávky tovaru tvrdenými dodávateľmi. Záver správcu dane a\nžalovaného, ktorí urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je\nv súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami daňového poriadku v čase posudzovaného zdaňovacieho\nobdobia, pričom správny súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by\nmusel prihliadať.\nII. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie žalovaného\n9. Proti právoplatnému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa včas kasačnú sťažnosť. V\nkasačnej sťažnosti obsiahlo zrekapitulovala dôvody vo vzťahu nezákonnosti rozhodnutí správcu dane\na žalovaného.\n10. Podľa názoru žalobkyne daňový orgán neviedol správnym postupom dokazovanie a vyvodil na\nzáklade dokazovania nesprávne právne názory a pri rozhodovaní nevychádzal zo spoľahlivo zisteného\nskutkového stavu, čo správny súd v napadnutom rozsudku potvrdil a nevzhliadol na námietky a\nargumenty žalobkyne.\n\n11. Namietala, že správca dane porušil zásadu dokazovania, keď svedecké výpovede ako jeden z\ndôkazných prostriedkov nevyhodnotil ako dôkaz sám o sebe, ale svedecké výpovede odmietol z dôvodu\nich irelevancie. Správca dane vo svojom rozhodnutí dokazovanie vôbec nevyhodnotil, iba zhrnul obsah\núkonov, ktoré vykonali počas dokazovania. Správca dane vyložil vykonané dokazovanie v neprospech\nžalobkyne, a to len na základe rovnakej-identickej ceny tovarov bez ohľadu, o aký druh tovaru sa jednalo,\naké mal rozmery hoci pri daňovej kontrole - výsluchu svedkov a konateľa tieto pochybnosti neodstraňoval\na najmä k nim nežiadal žiadne vysvetlenie.\n12. Žalobkyňa ďalej namietala neodstraňovanie pochybností vzniknutých pri výkone daňovej kontroly,\nnajmä k ním nežiadala žiadne vysvetlenie tak ako to predpokladá ust. § 46 ods. 5 daňového\nporiadku. Žalobkyňa tak nemohla mať vedomosť o tom, že správca dane má pochybnosti o správnosti\nalebo úplnosti dokladov predložených daňovým subjektom, a teda nemohol na tieto ani adekvátne\nreagovať a navrhnúť alebo zabezpečiť dôkazy. Správca dane musí informovať daňový subjekt o svojich\npochybnostiach a zároveň ho vyzvať, aby tieto pochybnosti odstránil alebo vyvrátil, a to v čase pred\ndoručením protokolu o daňovej kontrole daňovému subjektu v opačnom prípade správca dane svojím\npostupom toto právo daňového subjektu poruší. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sžf/43/2012. Porušenie ustanovenia § 46 ods. 5 daňového poriadku\nmalo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, ktoré svojím rozsudkom potvrdil Krajský súd.\n13. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa splnila všetko, čo vyžaduje platná právna\núprava na preukázanie daňového výdavku v zmysle jeho zákonnej definície (žalobkyňa preukázala, že\npredmetné výdavky boli vynaložené, zaúčtované, a zjavne slúžili na dosiahnutie zdaniteľných plnení),\nako aj tú skutočnosť, že žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno.\n14. Podľa žalobkyne preto rozsudok správneho súdu ako aj rozhodnutie správcu dane neobstoja a\nje zrejmé, že rozhodnutie správcu dane, ktoré bolo potvrdené rozsudkom: vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie\nskutkového orgánu verejnej správy bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal\norgán verejnej správy na základ Napadnutého rozhodnutia (rozhodnutia žalovaného, pozn. kasačného\nsúdu) a Rozhodnutia I. stupňa (rozhodnutia správcu dane, pozn. kasačného súdu) je v rozpore s\nadministratívnymi spismi a nemá v nich oporu.\n15. Žalobkyňa tiež namietala, že správny súd rozhodoval v rôznych konaniach o daňových kontrolách\nza rôzne zdaňovacie obdobia a napriek totožnému skutkovému stavu líšiacom sa rôznymi zdaňovacími\nobdobiami rozhodol rozdielne. Uvedený rozpor v rozhodovacej činnosti správneho súdu považuje za\nporušenie princípu právnej istoty a zákonnosti rozhodnutia. Žalobkyňa pri tom poukázala na rozhodnutie\nKrajského súdu v Nitre, sp. zn. 26S/23/2018.\n16. Napokon žalobkyňa považuje rozsudok správneho súdu za nezákonný, v ktorom vec nesprávne\nprávne posúdil, nakoľko nevzhliadol porušenie ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku. Na základe\nuvedeného žalobkyňa navrhla kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\n17. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\n\nIII. Právne posúdenie kasačneho súdu\n\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S.s.p.), po zistení, že kasačnú\nsťažnosť podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s ustanovením § 449 ods. 1 S.s.p., bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je\ndôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n- www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 26. 5. 2021 (§ 137 ods. 4 S.s.p. v spojení s § 452\nods. 1 S.s.p.).\n19. Podľa § 3 ods. 1 a 2 daňového poriadku, (1) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a\nposkytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca\ndane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne\na bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a\nvyrubeniu dane.\n\n20. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n21. Podľa § 45 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej\nlen „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo\na) na predloženie\n1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,\n2. služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je\nobec,\nb) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,\nc) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy\ndostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,\nd) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti\ns daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,\ne) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,\nf) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo\nnavrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,\ng) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.\n22. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti\ndokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,\noznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim\nvyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť\núdajov riadne preukázal.\n23. Podľa § 440 ods. 1 a 2 S.s.p. (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v\nkonaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na)na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc)účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd)v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne)vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\n\nf)nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng)rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni)nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj)podanie bolo nezákonne odmietnuté.\n(2)Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred krajským súdom.\n24. Úvodom kasačný súd pripomína, že kasačná sťažnosť má povahu mimoriadneho opravného\nprostriedku. Kasačná sťažnosť smeruje proti prípustnému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu\na možno ju odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon spôsobom\npredpokladaným v § 440 ods. 1 S.s.p.\n25. Z uvedeného dôvodu by kasačné námietky mali kvalifikovaným spôsobom spochybňovať práve\nrozsudok správneho súdu, proti ktorému bola kasačná sťažnosť podaná, a nie nejaký iný akt hoci\naj vecne súvisiaci. Samozrejme, tým nie je vylúčené, že argumentácia kasačného sťažovateľa bude\nnepriamo dopadať aj na rozhodnutie orgánu verejnej správy, predpokladá sa to najmä v prípade dôvodov\nkasačnej sťažnosti pre riešenie pre riešenie právnej otázky (§ 440 ods. 1 písm. g/ a h/ S.s.p.).\n26. Kasačný súd pri tom zdôrazňuje, že žalobkyňa v kasačnej sťažnosti namieta, že rozhodnutie\nsprávneho súdu spolu s rozhodnutím správcu dane neobstoja, nakoľko je zrejmé, že rozhodnutie\nsprávcu dane je postihnuté určitými pochybeniami. (doslovná citácia textu kasačnej sťažnosti znie\n„Vzhľadom na skutočnosti uvedené v tejto sťažnosti zastáva Sťažovateľ právny názor, že rozsudok\nKrajského súdu ako aj rozhodnutie správcu dane neobstoja a je zrejmé, že rozhodnutie správcu dane,\nktoré bolo potvrdené rozsudkom: vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového orgánu verejnej správy bolo\nnedostatočné na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy na základ\nNapadnutého rozhodnutia (rozhodnutia žalovaného, pozn. kasačného súdu) a Rozhodnutia I. stupňa\n(rozhodnutia správcu dane, pozn. kasačného súdu) je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v\nnich oporu.). Žalobkyňa ďalej už neuvádza, čím pri konaní alebo rozhodovaní porušil zákon správny súd\n(na rozdiel od správcu dane).\n27. Pozornosti kasačného súdu rovnako neušlo, že takto žalobkyňou nastolené „kasačné dôvody“\nsú doslovne totožné so žalobnými dôvodmi prezentovanými v správnej žalobe (konkrétne na str.\n12 žaloby žalobkyňa uviedla: Vzhľadom na skutočnosti uvedené v tejto žalobe zastáva Žalobca\nprávny názor, že závery správcu dane, ako aj Žalovaného uvedené v Napadnutom rozhodnutí (ako\naj rozhodnutí I. stupňa ako predchádzajúcom rozhodnutí) neobstoja a je zrejmé, že rozhodnutie\nsprávcu dane ako aj Žalovaného: vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového orgánu verejnej správy bolo\nnedostatočné na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy na základ\nNapadnutého rozhodnutia (rozhodnutia žalovaného, pozn. kasačného súdu) a Rozhodnutia I. stupňa je\nv rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu...“\n28. Uvedené svedčí o tom, že kasačné body boli zo žaloby len mechanicky prebraté a nastolené (s tým,\nže už z kasačnému súdu neznámych dôvodov v kasačnej sťažnosti pri mechanickom kopírovaní vypadol\nžalovaný, ale zostal len správca dane), čo navodzuje dojem, že žalobkyňa predpokladá, že opätovne\nsa má kasačný súd vyjadrovať len k tým istým námietkam, s ktorými sa už vysporiadal správny súd, čo\nvšak nie je účelom konania o kasačnej sťažnosti.\n\n29. Nakoľko však uvedená argumentácia žalobkyne nijako nepoukazuje na nezákonnosť rozhodnutia\nsprávneho súdu, nemožno ju považovať za napĺňajúcu dôvody kasačnej sťažnosti tak ako ich\npredpokladá § 440 ods. 1 S.s.p., v rozsahu ktorých by mohol kasačný súd preskúmať napadnuté\nrozhodnutie správneho súdu.\n30. V tejto súvislosti kasačný súd zdôrazňuje, že zmyslom povinného zastúpenia advokátom v kasačnom\nkonaní je, aby kasačná sťažnosť bola spísaná právnym profesionálom a aby bola argumentačne\nna potrebnej úrovni. Ako v tejto súvislosti judikoval Najvyšší správny súd ČR, pokiaľ by sa povinné\nzastúpenie pred kasačným súdom malo vyčerpať tým, že advokát len prevezme text žaloby, prevedie v\nňom kozmetické zmeny a označí ho za kasačnú sťažnosť, stalo by sa povinné zastúpenie advokátom\nlen formalitou (viď uznesenie NSS ČR zo dňa 30. 6. 2020, č. k. 10 As 181/2019-63).\n31. Okrem už zmienených námietok v ďalšom texte svojej kasačnej sťažnosti žalobkyňa vzhliadala\nnezákonnosť rozhodnutia správneho súdu v tom, že v podobnej veci za iné zdaňovacie obdobie správny\nsúd v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/23/2018 rozhodol tak, že zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie,\nčím mal byť porušený princíp právnej istoty.\n32. Kasačný súd bez toho, aby skúmal okolnosti prípadu a dôvody, ktoré viedli správny súd v konaní\nsp. zn. 26S/23/2018 k jeho rozhodnutiu konštatuje, že len samotná skutočnosť bez ďalšieho, že v\nskutkovo a právne totožných veciach správny súd rozhodol rozdielne, ešte nezakladá samo o sebe\ndôvod nezákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu podľa § 440 ods. 1 S.s.p. . Jedným z\ndôvodov kasačnej sťažnosti môže byť napríklad odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu (§ 440 ods. 1 písm. h/), ktorý plní úlohu zjednocovania súdneho rozhodovania. Je zrejmé, že\nrozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 26S/23/2018, ustálenou rozhodovacou praxou kasačného\nsúdu nie je.\n33. Z uvedených dôvodov kasačný súd vecne preskúmaval napadnutý rozsudok len v rozsahu, v\nktorom žalobkyňa namietala jeho nezákonnosť spôsobenú nesprávnym právnym posúdením otázky\nnezákonného postupu správcu dane pri daňovej kontrole, ktorý pri jej výkone nemal postupovať v súlade\ns § 46 ods. 5 daňového poriadku. Toto procesné pochybenie v daňovom konaní malo mať podľa názoru\nžalobkyne vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného.\n34. Kasačný súd považuje túto kasačnú námietku za nedôvodnú.\n35. V citovanom ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku zákon ukladá správcovi dane povinnosť vyzvať v\npriebehu daňovej kontroly kontrolovaný subjekt na doplnenie neúplných údajov, vysvetlenie nejasností,\nopravu nepravdivých údajov a riadne preukázanie pravdivosti údajov uvedených v predložených\ndokladoch, ak nadobudne konkrétnymi skutočnosťami podložené pochybnosti o ich správnosti, úplnosti\nalebo pravdivosti.\n36. Úcˇelom ochrany práv danˇového subjektu je v ust. § 46 ods. 5 Danˇového poriadku stanovená\npovinnosťˇ správcu dane oboznámitˇ danˇový subjekt o pochybnostiach správcu dane o pravdivosti\nním predložených dokladov, pričom ho má súčasne vyzvaťˇ, aby sa k uvedenému vyjadril resp. tieto\npochybnosti odstránil.\n37. Uvedená povinnosťˇ je vyjadrením základných zásad správy daní vyjadrených v ust. § 3 ods. 1 a 2\ndaňového poriadku a jej účelom je rovnako naplnenie práva kontrolovaného subjektu vyjadrovaťˇ sa k\nzisteným skutočnostiam ako aj naplnenie povinnosti správcu dane stanovej v ust. § 24 ods. 2 daňového\nporiadku zistiťˇ skutočnosti nevyhnutné pre správu daní čo najúplnejšie.\n\n38. Možno síce konštatovať, že sa správca dane dopustil procesného pochybenia, a to nerealizovaním\nosobitného oznámenia a osobitnej výzvy tak ako to predpokladá v prípade zistených pochybností ust.\n§ 46 ods. 5 daňového poriadku.\n39. No porušenie procesných predpisov aj vo svetle práva na spravodlivý proces má na rozdiel od iných\nzákladných práv jednu špecifickú vlastnosť. Ak dôjde k procesnej chybe pred súdom alebo správnym\norgánom prvého stupňa neznamená to, že celé konanie, ktoré následne prebehne je touto chybou\n„nakazené“. V ďalšom konaní pred správnym orgánom alebo pred vyššou súdnou inštanciou sa môže\neventuálne porušenie procesných práv zhojiť a napraviť (porovnaj Husseini, F., Bartoň, M., Kokeš, M.,\nKopa, M. a kol. Listina základních práv a svobod. Komentář. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 1032-1135.).\n40. Namietané pochybenie správcu dane je preto potrebné vnímať v kontexte celého priebehu konania.\nPodstatné je či žalobkyni bola známa podstata pochybností správcu, v tomto ohľade, ako to napokon\nkonštatoval správny súd, tieto pochybnosti boli žalobkyni známe. Správca dane už výzvou z 20. 4.\n2020 vyzval žalobkyňu na predloženie dôkazov preukazujúcich opodstatnenie zahrnutia do daňových\nvýdavkov výdavky (náklady) v sume 68.972 eur od dodávateľa AYYA SALMET, s.r.o.. Zo zápisnice o\nústnom pojednávaní z 29. 11. 2017 vyplýva, že dodanie tovaru (debnenia, podvalov, hranolov) nebolo\npreukázané nijakým relevantným dôkazom s čím tak bola žalobkyňa oboznámená.\n41. Hoci žalobkyňa nebola výslovne v súlade s § 46 ods. 5 daňového poriadku vyzvaná na vyjadrenie,\nk takto označeným skutočnostiam mala možnosť sa vyjadriť a prípadne ich vysvetliť, resp. predložiť iné\ndôkazy, ktorými tento stav pochybností mohla odstrániť. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 29. 11.\n2017 vyplýva, že mala procesnú príležitosť sa ku skutočnostiam zisteným správcom dane v priebehu\ndaňovej kontroly vyjadriť s tým, že žalobkyňa sa vyjadrila len jednoslovne: nesúhlasím.\n42. V tejto súvislosti je tiež podstatným, že dňa 29. 11. 2017, a teda v rovnaký deň, ako bola vyhotovená\nzápisnica o ústnom pojednávaní, bol vo veci vypracovaný aj protokol správcu dane č. 102482605\n<tel:102482605>/2017, pričom správca dane v zmysle § 46 ods. 8 daňového poriadku dňa 30. 11.\n2017 vyzval žalobkyňu na vyjadrenie sa k protokolu a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia,\nktoré nemohla predložiť v priebehu daňovej kontroly, a to v lehote 15 dní od doručenia výzvy. K\nuvedenej výzve sa žalobkyňa nijakým spôsobom nevyjadrila a toto svoje procesné právo nevyužila\na v rámci vyrubovacieho konania zostala procesne pasívna a až v k podanému odvolaniu predložila\nfotodokumentáciu, prehlásenia, medzinárodné nákladné listy a ďalšie listiny, ktoré však neboli spôsobilé\nzvrátiť výsledky dovtedajšieho konania a neodstránili pochybnosti správcu dane o správnosti zahrnutia\ntýchto výdavkov do daňových výdavkov, na čo poukázal vo svojom odôvodnení už aj správny súd.\n43. Z vyššie popísaného priebehu konania pred správcom dane podľa názoru kasačného súdu vyplýva,\nže odhliadnuc od ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku, ostatné procesné úkony správcu dane vytvorili\ndostatočné záruky na to, aby bola žalobkyňa oboznámená s tým, že správca dane má pochybnosti o\npravdivosti ňou predložených dokladov. Taktiež v rámci daňovej kontroly aj neskôr počas vyrubovacieho\nkonania mala žalobkyňa aj bez osobitnej výzvy podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku dostatok príležitostí\nna predstavenie svojich stanovísk a dôkazov smerujúcich k ich podpore a napĺňaniu zásady súčinnosti,\nktoré však nevyužila (ne/vyjadrenie sa žalobkyne k protokolu o výsledku daňovej kontroly).\n44. Kasačný súd preto zastáva názor, že predmetné pochybenie správcu dane bolo kvalifikovaným\na dostatočným spôsobom zhojené a odstránené a nemohlo mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia\nsprávcu dane resp. žalovaného. Z týchto dôvodov považuje kasačný súd za správne právne posúdenie\nsprávneho súdu vo vzťahu k tejto námietke žalobkyne.\n45. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé\nna zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobkyne ako\nnedôvodnú zamietol podľa § 461 S.s.p..\n\n46. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. a contrario k §§\n167 ods. 1 a 168 S.s.p., tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania,\npretože žalobkyňa nebola v kasačnom konaní úspešná a v prípade žalovaného nedošlo k naplneniu\npredpokladu obsiahnutého v ust. § 168 S.s.p..\n47. Rozhodnutie prijal senát kasačného súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}