{"guid": "76ba6913-8e55-4e0d-a7c7-40d36d88daff:20322542-7f86-4468-b45b-e816c5ad41a3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:4018200436.1", "spisova_znacka": "10Sžk/38/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/38/2020 z 27. 4. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2021, sp. zn. 10Sžk/38/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:4018200436.1", "identifikacne_cislo": "4018200436", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2021-04-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "nazov": "§ 191 ods. 6 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/20322542-7f86-4468-b45b-e816c5ad41a3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200436.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200436.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200436.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžk/38/2020\n4018200436\n27. 04. 2021\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2021:4018200436.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD.\na členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci žalobcov: 1/ MUDr.\nW. H., narodený dňa XX.XX.XXXX, P. - Č. XXX, 2/ Ing. A. H., narodená dňa XX.XX.XXXX, P. - Č. XXX,\nprávne zastúpených: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, Farská 40, Nitra, proti žalovanému (sťažovateľovi):\nMinisterstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, Námestie slobody 6, Bratislava,\nza účasti: 1/ Š. V., P. - Č. XXX, právne zastúpeného: Advokátska kancelária CIMMERMANN, s.r.o.,\nPiaristická 1, Nitra, 2/ C. V., P. - Č. XXX, 3/ K. F., narodený dňa XX.XX.XXXX, P. - Č. XXX, 4/ K. J., P. Č. XXX, 5/ Obec Cabaj - Čápor 543, 6/ Ľ. F., narodený dňa XX.XX.XXXX, A. XX, R., 7/ E. H., narodená\ndňa XX.XX.XXXX, P. - Č. X, 8/ K. F., narodený dňa XX.XX.XXXX, C. XX, R., o správnej žalobe proti\nrozhodnutiu žalovaného č. 12585/2018/SV/28303 zo dňa 18.04.2018, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa\nproti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/114/2018-230 zo dňa 01.07.2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Priebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, ako prvoinštančný orgán verejnej správy,\nrozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/005777-002 zo dňa 26.01.2018 (ďalej aj ako „prvoinštančné\nrozhodnutie“) podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“)\nv spojení s ustanovením § 59 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej\nlen „stavebný zákon“) vylúčil žalobcov z konania vo veci vedenej na stavebnom úrade Obce Cabaj Čápor pod č. SP o378/2011-013-Po dôvodiac, že v čase vydania predmetného stavebného povolenia\nneboli žalobcovia vlastníkmi pozemkov, resp. neboli vlastníkmi susedného pozemku podľa § 139 ods. 2\npísm. c) stavebného zákona ani najbližšej stavby podľa § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. 12585/2018/SV/28303 zo dňa 18.04.2018 zamietol odvolanie žalobcov\na prvoinštančné rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdil s odôvodnením, že nezistil dôvody na\nzmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa zároveň stotožnil s právnym názorom\nprvoinštančného orgánu verejnej správy, že dôvody, ktorými žalobcovia preukazovali svoje právo byť\núčastníkmi predmetného stavebného konania nie je možné považovať za dostatočné. V ďalšom uviedol,\nže nakoľko stavebný úrad v konaní vo veci umiestnenia a povolenia predmetnej stavby dostatočne\nneposúdil a nevyhodnotil skutočnosť, či vlastnícke alebo iné práva žalobcov, ako vlastníkov susednej\nrozostavanej stavby, môžu byť povoľovanou stavbou priamo dotknuté tak, ako to vyplýva z ust. § 59\nods. 1 písm. b) stavebného zákona, krajský súd uznesením sp. zn. 15S/18/2014-71 zo dňa 11.05.2017\n\nuložil stavebnému úradu povinnosť doručiť žalobcom stavebné povolenie vydané vo veci povolenia\npredmetnej stavby, čím im umožnil podať voči stavebnému povoleniu odvolanie. Týmto postupom\nzabezpečil, aby odvolací orgán v odvolacom konaní posúdil a vyhodnotil skutočnosť, či vlastnícke\nalebo iné práva žalobcov, ako vlastníkov susednej rozostavanej stavby, môžu byť povoľovanou stavbou\nhospodárskeho prístrešku priamo dotknuté. Dodal, že okruh účastníkov konania je vymedzený tak,\nže pre postavenie účastníka konania nepostačuje, aby mal vlastnícke alebo iné práva k pozemkom\na stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ale musí byť splnená aj podmienka,\nže vlastnícke právo alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti suseda môžu byť stavebným\npovolením priamo dotknuté. Záverom poznamenal, že z podkladov pre vydanie stavebného povolenia\nvyplývalo, že stavba rodinného domu žalobcov bola povolená na parcelách č. XXX/4 a XXX/6 v k. ú.\nP., ktoré nemajú spoločnú hranicu s pozemkom parc. č. XXX/2 dotknutým predmetnou povoľovanou\nstavbou hospodárskeho prístrešku, ktorá navyše bola od stavby žalobcov umiestnená vo vzdialenosti\ncca 57,5 m. Na základe takto zisteného stavu podľa žalovaného stavebný úrad správne dospel k\nzáveru, že stavba rodinného domu žalobcov nemôže byť povoľovanou stavbou priamo dotknutá, preto\nžalobcovia nemajú postavenie účastníkov stavebného konania.\nII. Konanie na krajskom súde\n3. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. g) v spojení s § 191 ods.\n3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“ alebo „Správny súdny poriadok“)\nrozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie zrušil a vec vrátil\nna ďalšie konanie z dôvodu, že v priebehu administratívneho konania došlo k podstatnému porušeniu\nustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného\nrozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobcom priznal právo na náhradu trov konania v plnom\nrozsahu a ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.\n4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd zdôraznil, že právnym názorom, ktorý vyslovil\nsprávny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej\nsprávy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd\nopätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých\ndôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n5. V ďalšom považoval krajský súd za potrebné uviesť, že konajúci krajský súd vydal uznesenie č.\nk. 15S/18/2014-71 dňa 11.05.2017, ktorým uložil žalovanému (Obci Cabaj - Čápor) povinnosť doručiť\nžalobcom v rade 1/ a 2/ rozhodnutie č. Spo378/2011-003 Po zo dňa 23.06.2011 v lehote 10 dní od\nprávoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení tohto uznesenia správny súd uviedol, že dospel k záveru\n(po overení správnosti tvrdenia žalobcov v podanej žalobe a po jeho preukázaní listinnými dôkazmi),\nže žalobcovia mali byť účastníkmi predmetného stavebného konania a ako účastníkom tohto konania\nim malo byť žalovaným doručené predmetné stavebné povolenie. Z uvedeného ustálil, že správny\nsúd uložil povinnosť doručiť žalobcom stavebné povolenie ako opomenutým účastníkom a správny súd\njednoznačne dospel k záveru, že žalobcovia mali byť účastníkmi stavebného konania. Žalovaný (Obec\nCabaj - Čápor) rešpektoval názor správneho súdu a žalobcom doručil stavebné povolenie, proti ktorému\npodali žalobcovia odvolanie.\n6. Podľa názoru krajského súdu bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa rozhodnúť o\npodanom odvolaní žalobcov ako účastníkov stavebného konania a rozhodnúť v merite veci, teda\nzaoberať sa ich námietkami a tieto vyhodnotiť vo vzťahu k vydanému stavebnému povoleniu. Namiesto\ntoho, správny orgán prvého stupňa vylúčil žalobcov zo stavebného konania, čím nerešpektoval právny\nnázor správneho súdu v tom, že tento dospel k názoru, že žalobcovia mali byť účastníkmi stavebného\nkonania.\n7. Zo stanoviska žalovaného uvedeného vo vyjadrení k správnej žalobe mal krajský súd za preukázané,\nže správny orgán túto skutočnosť nevyhodnotil, ale napriek právnemu názoru správneho súdu, vydal\nprocesné rozhodnutie, ktorým žalobcov vylúčil zo stavebného konania. Podľa krajského súdu išlo o\nabsolútne nerešpektovanie právneho názoru správneho súdu, alebo nepochopenie jeho rozhodnutia.\n8. Dodal, že správny súd v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 15S/18/2014 po overení\nsprávnosti tvrdenia žalobcov v podanej žalobe a po jeho preukázaní listinnými dôkazmi za aplikácie\n\npríslušných právnych predpisov dospel k záveru, že žalobcovia mali byť účastníkmi predmetného\nstavebného konania a ako účastníkom tohto konania im malo byť žalovaným (Obcou Cabaj-Čápor)\ndoručené predmetné stavebné povolenie.\n9. V ďalšom dal krajský súd do pozornosti, že sa v tejto veci nezaoberal tým, či žalobcovia mali alebo\nnemali byť účastníkmi stavebného konania vedeného pod sp. zn. Spo378/2011-003-Po, lebo uvedená\notázka už bola správnym súdom judikovaná a súd ju opätovne nemôže posudzovať. Z administratívneho\nspisu žalovaného, ktorý bol predložený správnemu súdu spolu s vyjadrením žalovaného k podanej\nžalobe mal za to, že vyššie uvedené rozhodnutia správneho súdu sú jeho súčasťou a správne orgány\nsú viazané právnym názorom správneho súdu.\n10. Správny súd, v súlade s judikatúrou súvisiacou s uvedenou problematikou, formuloval záver,\nže rozhodnutie orgánu verejnej správy o tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie je\núčastníkom správneho konania je nepochybne spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chráneným\nzáujmov a povinnosti dotknutého subjektu (teda je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v\nsprávnom súdnictve). Predmetom preskúmavacej činnosti správneho súdu bolo posúdenie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcov proti rozhodnutiu, ktorým boli\nvylúčení z konania vo veci vedenej na stavebnom úrade Obce Cabaj - Čápor pod č. SP o378/2011-013Po. Zdôraznil, že povinnosťou správneho súdu bolo vec meritórne prejednať a zaujať právne stanovisko\nk predmetu konania, teda či postup orgánov verejnej správy, keď vylúčili žalobcov z administratívneho\nkonania bol, resp. nebol v súlade so zákonom a prečo. Skutočnosť, či stavebné konanie bolo alebo\nnebolo právoplatne skončené nemá v predmetnom prípade žiadnu právnu relevanciu na posúdenie\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nIII. Konanie na kasačnom súde\n11. Rozsudok v celom rozsahu napadol sťažovateľ kasačnou sťažnosťou z dôvodu, že krajský súd pri\nrozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa §\n440 ods. 1 písm. g) S.s.p. S poukazom na ustanovenie § 447 ods. 1 S.s.p. navrhol, aby kasačný súd\npriznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok.\n12. Sťažovateľ namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nkeď vyjadril nesprávny názor v tom, že žalobcovia mali byť účastníkmi stavebného konania.\n13. Súd v rozsudku, podľa sťažovateľa, nesprávne aplikoval (nesprávne si vyložil) právnu normu,\nkonkrétne § 191 ods. 6 S.s.p. vo vzťahu k tomu, že podľa rozsudku nerešpektoval správny orgán (oboch\ninštancií) právny názor súdu v uznesení krajského súdu pod spisovou značkou 15S/18/2014-71 dňa\n11.05.2017. Sťažovateľ s uvedenými názormi a zisteniami v rozsudku vyjadril nesúhlas a poukázal na §\n145 ods. 4 S.s.p., podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov konania, osoby\nzúčastnené na konaní, zainteresovanú verejnosť a pre orgány verejnej moci. Dodal, že krajský súd v\npredmetnom uznesení určil, že stavebný úrad (sťažovateľ) je povinný doručiť žalobcom rozhodnutie č.\nSP o378/2011-003-Po zo dňa 23.06.2011 v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.\n14. Konštatoval, že stavebný úrad listom č. SP o378/2011-006-Po zo dňa 14.06.2017 doposlal žalobcom\npredmetné rozhodnutie tak, ako mu bolo nariadené, ktoré si žalobcovia prevzali dňa 22.06.2017 a v\nzákonom stanovenej lehote sa žalobcovia proti stavebnému povoleniu odvolali.\n15. Podľa názoru sťažovateľa konajúci orgán verejnej správy prvej inštancie preskúmal kompletný\nspisový materiál, pričom bol povinný v priebehu celého správneho konania skúmať, ktoré subjekty\nspĺňajú podmienky pre priznanie postavenia účastníka konania a upresňovať okruh účastníkov konania\nv súlade s definíciou účastníka konania.\n16. Sťažovateľ konštatoval, že okruh účastníkov konania v stavebnom konaní je vymedzený tak, že pre\npostavenie účastníka konania nepostačuje, aby osoba mala vlastnícke alebo iné práva k pozemkom\na stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ale musí byť splnená aj podmienka, že\nvlastnícke právo alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti vlastníka susednej nehnuteľnosti\nmôžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Túto otázku vždy posudzuje stavebný úrad podľa\nokolností konkrétneho prípadu a na základe tohto vymedzí okruh účastníkov konania.\n\n17. Nakoľko stavebný úrad v konaní vo veci umiestnenia a povolenia predmetnej stavby dostatočne\nneposúdil a nevyhodnotil skutočnosť, či vlastnícke alebo iné práva žalobcov, ako vlastníkov susednej\nnehnuteľnosti môžu byť povoľovanou stavbou priamo dotknuté tak, ako to vyplýva z ust. § 59 ods.\n1 písm. b) stavebného zákona, krajský súd uznesením sp. zn. 15S/18/2014-71 zo dňa 11.05.2017\nuložil stavebnému úradu povinnosť doručiť stavebné povolenie, vydané vo veci povoľovania predmetnej\nstavby, čím žalobcom umožnil podať voči stavebnému povoleniu odvolanie.\n18. Podľa názoru vyššie uvedeným postupom krajský súd zabezpečil, aby odvolací orgán v odvolacom\nkonaní posúdil a vyhodnotil skutočnosť, či vlastnícke alebo iné práva žalobcov ako vlastníkov susednej\nrozostavanej stavby, môžu byť povoľovanou stavbou „Hospodársky prístrešok” priamo dotknuté.\nOdvolací orgán po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že stavba rodinného domu\nžalobcov je umiestnená na pozemku, ktorý nemá spoločnú hranicu s pozemkom dotknutým predmetnou\npovoľovanou stavbou, navyše umiestnenou vo vzdialenosti cca 57,5 m od rodinného domu žalobcov,\npreto nemôžu byt' žalobcovia povoľovanou stavbou priamo dotknutí. Z uvedeného dôvodu stavebný úrad\nprocesným rozhodnutím nepriznal žalobcom postavenie účastníkov stavebného konania v predmetnej\nveci.\n19. Sťažovateľ dal do pozornosti, že v kasačnou sťažnosťou napadnutom rozsudku nie sú uvedené\nžiadne nové skutočnosti a okolnosti, ani žiadne nové dôkazy, ako tie, s ktorými sa sťažovateľ podrobne\nzaoberal v konaní o odvolaní a rozhodol o nich napadnutým rozhodnutím zo dňa 18.04.2018.\n20. S poukazom na vyššie uvedené dôvody sťažovateľ vyslovil, že rozsudok krajského súdu vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci a mal by byť zrušený.\n21. K dôvodom návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti uviedol, že priznanie\nodkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom, pretože rozsudkom zrušené rozhodnutia\nsa týkajú nepriznania postavenia účastníctva v stavebnom konaní v súlade so stavebným zákonom,\npričom množstvo podobných správnych konaní prebieha, prebiehalo, resp. bude prebiehať aj na iných\nstavebných úradoch. Sťažovateľ mal za to, že v prípade nepriznania odkladného účinku kasačnej\nsťažnosti je vysoký predpoklad vzniku precedensu v podobných stavebných konaniach, v ktorých by\nsa iné osoby (ktoré podľa právnych predpisov Slovenskej republiky nemajú byť účastníkmi stavebného\nkonania) tiež dožadovali účastníctva v stavebnom konaní a postupovali podobne ako žalobcovia, čím\nby nielen správnym orgánom, ale aj iným účastníkom správneho konania hrozila závažná ujma.\n22. S poukazom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný súd ešte pred rozhodnutím vo veci samej\nvydal uznesenie, ktorým by priznal odkladný účinok kasačnej sťažnosti.\n23. Ku kasačnej sťažnosti sa v zákonom stanovenej lehote nevyjadril žiaden účastník konania.\n\nIV. Právny názor NS SR\n24. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§\n442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú\nsťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nnajvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. apríla 2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452\nods. 1 S.s.p.).\n\n25. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie\nžalovaného č. 12585/2018/SV/28303 zo dňa 18.04.2018 ako aj prvoinštančné rozhodnutie č. OU-NROVBP2-2018/005777-002 zo dňa 26.01.2018, ktorým podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku v spojení\ns § 59 stavebného zákona vylúčil žalobcov z konania vo veci vedenej na stavebnom úrade Obce\nCabaj - Čápor pod č. SP o378/2011-013-Po, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného\na orgánu verejnej správy prvej inštancie, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú\nspôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 14 ods. 1 správneho poriadku, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených\nzáujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti\nmôžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím\nvo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,\nkým sa preukáže opak.\nPodľa § 14 ods. 2 správneho poriadku, účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také\npostavenie priznáva.\nPodľa § 59 ods. 1 stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú:\na) stavebník,\nb) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich\npozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť\nstavebným povolením priamo dotknuté,\nc) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu,\nd) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,\ne) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.\nPodľa § 59 ods. 2 stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania podľa odseku 1 písm. b) nie sú\nnájomcovia bytov a nebytových priestorov.\nPodľa § 139 ods. 2 písm. c) stavebného zákona, ak sa v tomto zákone používa pojem \"susedné\npozemky a stavby na nich\", rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý\nje predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch.\nPodľa § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona, ak sa v tomto zákone používa pojem \"susedná stavba\",\nrozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v\nkonaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.\nPodľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa\ntohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa § 5 ods. 10 Správneho súdneho poriadku, orgány verejnej správy sú rozhodnutiami správnych\nsúdov v konkrétnej veci viazané.\nPodľa § 191 ods. 6 Správneho súdneho poriadku, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v\nzrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v\nďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne\nzrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov,\nmôže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n26. Kasačný súd po podrobnom preštudovaní predloženého súdneho spisu a pripojených\nadministratívnych spisov zistil, že dňa 08.04.2011 bola Obci Cabaj - Čápor doručená žiadosť o vydanie\nstavebného povolenia stavby „Hospodársky prístrešok“ na parc. č. XXX/2 k. ú. P. - Č. stavebníkmi Š. V.\na jeho manželkou C. V. (ďalej aj ako „stavebníci“). Oznámením zo dňa 16.05.2011 bolo začaté stavebné\nkonanie v spojenom územnom a stavebnom konaní a upustené od ústneho pojednávanie a miestneho\nzisťovania.\n\n27. Dňa 23.06.2011 bolo Obcou Cabaj - Čápor ako príslušným stavebným úradom vydané stavebné\npovolenie č. SP o378/2011-003-Po, ktorým bola stavebníkom povolená stavba „Hospodársky prístrešok“\nna parc. č. XXX/2 k. ú. P. s termínom ukončenia 12/2013.\n28. Právny zástupca žalobcov v podaní zo dňa 07.08.2013 podal podnet na preskúmanie rozhodnutia\nmimo odvolacieho konania, v ktorom namietali postup stavebného úradu v tom, že žalobcovia, ani ďalší\nspoluvlastníci susedných nehnuteľností, neboli účastníkmi uvedeného stavebného konania.\n29. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-NROVBP2-2013/12827-005 zo dňa 18.12.2013 podľa § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku zastavil\nkonanie začaté podľa § 65 správneho poriadku z dôvodu, že posudzované pozemky nespĺňajú kritéria\npodľa § 59 stavebného zákona.\n30. Žalobou zo dňa 23.06.2014 sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti právoplatného\nrozhodnutia o stavebnom povolení č. SP o378/2011-003-Po zo dňa 23.06.2011. Krajský súd v Nitre\nuznesením č. k. 15S/18/2014-19 zo dňa 10.09.2014 konanie zastavil. O odvolaní žalobcov proti\nuvedenému rozsudku správneho súdu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím uznesením\nsp. zn. 6Sžo/68/2015 zo dňa 29.06.2016, ktorým zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní preskúmať,\nči v čase vydania stavebného povolenia boli žalobcovia bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností\nsusediacich s dotknutou parcelou reg. „C“ č. XXX/2 v kat. území P., zapísanej na LV č. XXX, na ktorej má\nbyť vyhotovená stavba „Hospodársky prístrešok“, resp. či predmetné nehnuteľnosti spĺňajú charakter\nsusednej stavby a následne posúdiť, či žalobcovia boli opomenutými účastníkmi konania.\n31. Krajský súd po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky vydal uznesenie č. k.\n15S/18/2014-71 zo dňa 11.05.2017, ktorým uložil žalovanému (Obci Cabaj - Čápor) povinnosť doručiť\nžalobcom rozhodnutie (stavebné povolenie) č. SP o378/2011-003-Po zo dňa 23.06.2011 v lehote 10 dní\nod právoplatnosti tohto uznesenia. Podaním zo dňa 14.06.2017 stavebný úrad zaslal žalobcom stavebné\npovolenie v súlade s uznesením správneho súdu.\n32. Žalobcovia proti stavebnému povoleniu č. SP o378/2011-003-Po zo dňa 23.06.2011 podaním zo\ndňa 30.06.2017 podali stavebnému úradu (Obci Cabaj - Čápor) odvolanie. Okresný úrad Nitra, odbor\nvýstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/005777-002 zo dňa 26.01.2018 vylúčil\nžalobcov z konania vo veci vedenej na stavebnom úrade Obce Cabaj - Čápor pod č. SP o378/2011-003Po s odôvodnením, že v čase vydania predmetného stavebného povolenia neboli žalobcovia vlastníkmi\npozemkov, resp. neboli vlastníkmi susedného pozemku podľa § 139 ods. 2 písm. c) stavebného zákona\nani najbližšej stavby podľa § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona.\n33. O odvolaní proti rozhodnutiu o vylúčení rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím tak, že\nprocesné rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2018/005777-002 zo dňa 26.01.2018 potvrdil a odvolanie\nžalobcov zamietol argumentujúc, že odvolatelia nemajú postavenie účastníkov stavebného konania v\nzmysle zákona, nakoľko nie sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na\nnich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, nakoľko ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom\na stavbám nemôžu byť stavebným povolením priamo dotknuté.\n34. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky ďalším rozhodnutím č. OU-NROVBP2-2018/005777-006 zo dňa 24.05.2018 zastavil konanie o odvolaní proti rozhodnutiu Obce Cabaj\n- Čápor č. SP o378/2011-003-Po zo dňa 23.06.2011 podľa § 30 ods. 1 písm. a) správneho poriadku,\nnakoľko mal s poukazom na preskúmavané rozhodnutie žalovaného za to, že návrh na začatie konania\n(odvolanie) podal ten, kto nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán.\n35. Krajský súd kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom zrušil preskúmavané rozhodnutie\nžalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie z dôvodu nerešpektovania\nprávneho názoru správneho súdu v otázke účastníctva žalobcov v stavebnom konaní.\n36. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, ktoré\nvidel v nesprávnom názore krajského súdu o tom, že žalobcovia mali byť účastníkmi stavebného\nkonania. Krajský súd sa mal podľa názoru sťažovateľa dopustiť nesprávnej aplikácie právnej normy\n\nobsiahnutej v ustanovení § 191 ods. 6 Správneho súdneho poriadku, nakoľko z uznesenia krajského\nsúdu č. k. 15S/18/2014-71 zo dňa 11.05.2017 pre sťažovateľa vyplynula len povinnosť doručiť žalobcom\nstavebné povolenie č. SP o378/2011-003-Po zo dňa 23.06.2011, čím sa mu zároveň poskytla možnosť v\nďalšom konaní posúdiť a vyhodnotiť, či práva žalobcov môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté.\n37. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj\nadministratívny spis sa stotožnil so záverom krajského súdu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného\nako aj prvoinštančné rozhodnutie bolo potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, preto kasačné\nnámietky sťažovateľa vyhodnotil ako nedôvodné.\n38. V predmetnej veci niet pochýb, že otázka účastníctva žalobcov v stavebnom konaní bola vyriešená\nv konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 15S/18/2014, v ktorom bol krajský súd na základe\nzrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/68/2015 zo dňa 29.06.2016\npovinný posúdiť, či žalobcovia boli opomenutými účastníkmi stavebného konania. Krajský súd v\nuznesení č. k. 15S/18/2014-71 zo dňa 11.05.2017 uložil sťažovateľovi povinnosť doručiť žalobcom\nstavebné povolenie č. SP o378/2011-003-Po zo dňa 23.06.2011, nakoľko po overení správnosti tvrdenia\nžalobcov a po ich preukázaní listinnými dôkazmi dospel k záveru, že žalobcovia mali byť účastníkmi\nstavebného konania a ako účastníkom tohto konania im malo byť žalovaným doručené predmetné\npovolenie.\n39. Krajským súdom formulovaný správny záver o účastníctve žalobcov v stavebnom konaní možno\nvyvodiť aj z ustálenej rozhodovacej činnosti a judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\n40. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžp/20/2012 <. zo dňa 13.12.2012,\nuverejneného v Zbierke stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov SR pod č. 105/2013 vyplýva: „Účastníkom\nstavebného konania sú aj vlastníci susedných pozemkov a stavieb, a to v prípade ak ich vlastnícke alebo\niné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Pre posúdenie\nči určitá fyzická alebo právnická osoba mala respektíve nemala byť účastníkom stavebného konania\ntreba skúmať, či uskutočnením stavby podľa podmienok stavebného povolenia existuje možnosť\novplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, netreba skúmať reálny faktický zásah\ndo týchto práv.“\n41. V uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sžo/64/2014 <. zo dňa 11.12.2014\nje k účastníctvu v stavebnom konaní uvedené: „Pre postavenie osoby ako účastníka konania nie je\nrozhodujúca vzdialenosť stavby v jej vlastníctve od navrhovanej stavby, ani miesto v poradí stavieb\nzoradených podľa ich vzdialenosti od navrhovanej stavby, ale iba tá skutočnosť, či stavba vo vlastníctve\npotenciálneho účastníka resp. jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Obmedzenie pojmu\n„sused“ len na vlastníkov nehnuteľností, ktoré bezprostredne súvisia resp. majú spoločnú hranicu\nso stavebným pozemkom, nie je v súlade s ústavnými princípmi ochrany základných práv, ako je\nvlastnícke právo a právo na pokojné užívanie majetku. V prípade akceptovania reštriktívneho výkladu\nprvostupňového súdu, by došlo k porušeniu práva žalobcov na súdnu a inú právnu ochranu vyplývajúcu\nz čl. 36 ods. 1, 2 Listiny základných práv a slobôd.“\n42. Vo svetle uvedeného kasačný súd ustálil, že otázka účastníctva žalobcov v stavebnom konaní nebola\nsporná.\n43. K sťažovateľom namietanej nesprávnej aplikácii ustanovenia § 191 ods. 6 Správneho súdneho\nporiadku, dáva kasačný súd do pozornosti, že princíp viazanosti orgánu verejnej správy právnym\nnázorom správneho súdu je fundamentom správneho súdnictva. Bez tohto princípu by totiž ochrana\nsubjektívnych práv, ale i zákonnosti a verejného záujmu zo strany správneho súdu bola len iluzórna,\npretože správny súd by nedokázal svoju autoritu presadiť do následného konania a rozhodovania\norgánov verejnej správy.\n44. Viazanosť právnym názorom správneho súdu sa v zmysle § 5 ods. 10 S.s.p. zároveň týka len\nkonkrétnej veci, v ktorej bolo vydané súdne rozhodnutie, a logicky sa prejavuje v prípadoch, keď bola\nžaloba úspešná a s kasačným alebo iným rozhodnutím správneho súdu je spojený ďalší postup orgánu\nverejnej správy. V tomto rozsahu možno preto hovoriť o „osobitnej kasačnej záväznosti rozhodnutia\nsprávneho súdu“, pričom viazanosť právnym názorom správneho súdu zo strany orgánu verejnej správy\n\nje jedným z účinkov tejto záväznosti. Právna teória i súdna prax pritom vo všeobecnosti rozoznávajú\ndva základné typy záväznosti súdnych rozhodnutí, a to na jednej strane záväznosť kasačnú alebo\ninštančnú, ktorá sa týka priamo prejednávanej veci, a záväznosť precedenčnú, resp. judikatórnu, ktorá\nsa týka inej veci, i keď skutkovo a právne obdobnej. Obe tieto záväznosti sa pritom zásadne líšia svojimi\núčinkami, pričom tento rozdiel vyplýva z odlišného zakotvenia tej-ktorej záväznosti. Zatiaľ čo kasačná\nzáväznosť je daná zákonom (§ 5 ods. 10, § 191 ods. 6 S.s.p.) a jej porušenie je priamo vynútiteľné,\nzáväznosť precedenčná nemá normatívnu povahu a je postavená na „presvedčivosti názoru a autorite\njeho nositeľa“. Preto pri kasačnej záväznosti platí zásada viazanosti právnym názorom správneho súdu\nbezvýhradne. V nasledujúcom administratívnom konaní nemá orgán verejnej správy žiadny priestor\nna úvahu, či a prípadne v akom rozsahu bude alebo nebude rešpektovať právny názor správneho\nsúdu. Samozrejme, opísaná bezvýhradná viazanosť právnym názorom správneho súdu nemá absolútnu\npovahu a doktrinálne i v rámci administratívnej praxe a judikatúry sa akceptuje, že sa neuplatní pri\npodstatných skutkových a právnych zmenách vrátane prípadného judikatúrneho posunu.\n45. Predpokladom nastúpenia viazanosti je dostatočne inštruktívny právny názor vyjadrený zo strany\nsamotného správneho súdu. Inak povedané, tento princíp kladie nároky predovšetkým na správny súd,\naby tento náležite odôvodnil svoj právny názor. Následne po zaujatí právneho názoru poskytuje zákon\nsprávnemu súdu procesné inštrumentárium, ako môže zabezpečiť jeho rešpektovanie zo strany orgánu\nverejnej správy. Predovšetkým nerešpektovaním právneho názoru správneho súdu sa orgán verejnej\nsprávy vystavuje riziku zrušenia svojho rozhodnutia alebo opatrenia pri následnom súdnom prieskume.\n46. Viazanosť orgánu verejnej správy právnym názorom správneho súdu však nie je absolútna a v\nzásade platí do nezmenenia sa rozhodnej skutkovej a právnej situácie. Pokiaľ by však orgán verejnej\nsprávy právny názor správneho súdu bezdôvodne odignoroval, mohol by správny súd vyvodiť voči\norgánu verejnej správy sankčnú zodpovednosť, a to i bez návrhu (§ 80 ods. 1 písm. c/ S.s.p.). Takto by\nvšak mohol správny súd postupovať až pri následne podanej správnej žalobe.\n47. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s viazanosťou orgánu verejnej správy právnym\nnázorom správneho súdu viackrát vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že nie je úlohou orgánu verejnej\nsprávy polemizovať s právnym názorom správneho súdu ani ho spochybňovať, ale je jeho povinnosťou\nho rešpektovať, najmä, ak bol jasne a zrozumiteľne vyslovený. Nie je pritom nevyhnutné, aby sa orgán\nverejnej správy s právnym názorom správneho súdu stotožnil, je však povinný sa ním riadiť.\n48. Vychádzajúc z uvedeného poukazuje kasačný súd na nasledujúce rozhodnutia kasačného súdu:\nRozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sž/7/2013 <. zo dňa 27.06.2013: „Viazanosť\nsprávneho orgánu právnym názorom súdu je právna i skutková a vzťahuje sa na postup správneho\norgánu v novom konaní, na výrok aj na odôvodnenie nového rozhodnutia. V súvislosti s citovaným\nzákonným ustanovením § 250r OSP a viazanosťou správneho orgánu právnym názorom súdu najvyšší\nsúd dáva do pozornosti odporkyne, že nie je úlohou správneho orgánu s právnym názorom súdu\npolemizovať ani ho spochybňovať či znevažovať, ale je jeho povinnosťou ho rešpektovať, najmä, ak bol\njasne a zrozumiteľne vyslovený tak, ako tomu bolo v rozsudku z 29. októbra 2012 sp. zn. 5Sž/11/2012\n<., pričom nie je nevyhnutné, aby sa s právnym názorom súdu stotožnil.“\nRozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sžo/25/2013 <. zo dňa 30.04.2014:\n„Viazanosť správneho orgánu právnym názorom súdu je právna i skutková a vzťahuje sa na postup\nsprávneho orgánu v novom konaní, na výrok aj na odôvodnenie nového rozhodnutia. V súvislosti s\ncitovaným zákonným ustanovením § 250j <. ods. 6 OSP (teraz § 191 <. ods. 6 SSP - poz. autora) a\nviazanosťou správneho orgánu právnym názorom súdu najvyšší súd dáva do pozornosti žalovaného,\nvzhľadom na obsah jeho vyjadrenia, že nie je úlohou správneho orgánu polemizovať s právnym názorom\nsúdu ani ho spochybňovať, ale je jeho povinnosťou ho rešpektovať, najmä, ak bol jasne a zrozumiteľne\nvyslovený tak, ako tomu v napadnutom rozsudku krajského súdu je. Nie je pritom nevyhnutné, aby sa\nsprávny orgán s právnym názorom súdu stotožnil, je však povinný sa ním riadiť.“\nRozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sž/11/2014 zo dňa 25.11.2015: „V zmysle §\n250r O.s.p., ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny orgán\nje viazaný právnym názorom súdu. Viazanosť správneho orgánu právnym názorom súdu je právna i\nskutková a vzťahuje sa na postup správneho orgánu v novom konaní. Viazanosť správneho orgánu s\nnázorom súdu nemožno posudzovať však absolútne. Súd pri posudzovaní viazanosti správneho orgánu\ns názorom súdu vyslovenom v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí prihliada na všetky okolnosti\npodmieňujúce povinnosť správneho orgánu postupovať podľa pokynov a názoru súdu vyslovených\n\nv zrušujúcom rozhodnutí, pričom musí prihliadať na konkrétne skutkové a právne okolnosti daného\nprípadu. Vychádzajúc z konkrétnych okolností toho ktorého prípadu predpokladom náležitého uplatnenia\nviazanosti správneho orgánu s právnym názorom súdu je aj skutočnosť, že odvolací súd v zrušujúcom\nrozhodnutí inštruktívnym spôsobom vyložil v dôvodoch svojho rozhodnutia, prečo dospel k určitým\nskutkovým a právnym záverom a aké dôsledky z toho pre nové rozhodnutie správneho orgánu vyplývajú\n(to platí aj pre postup súdu prvého stupňa), odvolací súd podal vysvetlenie právneho názoru pri aplikácii\nrelevantnej právnej úpravy na prejednávanú vec, čo musí byť spojené s konkrétnymi pokynmi, ako\nďalej vo veci postupovať, v pokynoch sa musí premietnuť požiadavka na obsah a rozsah skutkových\nzistení potrebných pre správne právne posúdenie veci. V prípadoch, kde dôvodnosť odvolania spočívala\nvýlučne na nesprávnom právnom posúdení, povinnosťou odvolacieho súdu je podrobne vyložiť, v\nčom spočívalo pochybenie správneho orgánu a ako je správne a z akých dôvodov hmotnoprávne\nustanovenie dopadajúce na prejednávaný prípad vyložiť a uplatniť. Už vzhľadom k uvedenému odvolací\nsúd zastáva názor, že právnu úpravu viazanosti správneho orgánu s právnym názorom vysloveným v\nzrušujúcom rozhodnutí nadriadeného súdu nie je možné vykladať dogmaticky. Právny názor na aplikáciu\nhmotnoprávnej úpravy právnej normy vzťahujúcej sa na prejednávanú vec sa vyvíja aj vzhľadom na\nrozhodovaciu činnosť súdov, a preto vo výnimočných prípadoch správny orgán nie je viazaný právnym\nnázorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí.“\nRozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžo/77/2014 zo dňa 29.06.2016: „V prípade,\nže správny orgán poruší povinnosť rešpektovať právny názor vyslovený súdom v jeho zrušujúcom\nrozhodnutí, je táto skutočnosť sama o sebe nezákonnosťou, na ktorú musí súd prihliadať v novom konaní\no novej žalobe. Viazanosť právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozsudku môže byť prelomená\nlen v prípade, že v novom konaní došlo k zmene právnej podstaty veci, v dôsledku čoho by právny názor\nzaujatý k inej právnej otázke stratil význam; druhým prípadom prípustného nerešpektovania viazanosti\nprávnym názorom súdu je zmena právneho stavu, ku ktorému v medziobdobí došlo.“\n49. Na základe vyššie uvedených skutočností mal Najvyšší súd Slovenskej republiky za preukázané,\nže po právoplatnosti uznesenia krajského súdu, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť doručiť\nžalobcom stavebné povolenie, disponoval prvoinštančný orgán verejnej správy ako aj žalovaný\ninformáciou o vyriešení otázky účastníctva žalobcov v stavebnom konaní.\n50. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň v tejto súvislosti konštatuje, že zastáva obdobný názor,\nako konajúci krajský súd, a to, že po doručení odvolania žalobcov proti stavebnému povoleniu boli\norgány verejnej správy povinné rozhodnúť o podanom odvolaní žalobcov, zaoberať sa ich námietkami,\ntieto vyhodnotiť vo vzťahu k vydanému stavebnému povoleniu a rozhodnúť v merite veci. Postup\norgánu verejnej správy prvej inštancie, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie o vylúčení žalobcov zo\nstavebného konania ako aj postup žalovaného, ktorý preskúmavaným rozhodnutím schválil konanie\nprvoinštančného orgánu verejnej správy, podľa názoru kasačného súdu nie je len v rozpore so záväzným\nprávnym názorom vysloveným v uznesení krajského súdu č. k. 15S/18/2014-71 zo dňa 11.05.2017,\nale predstavuje aj flagrantný zásah do ústavou garantovaného práva žalobcov na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n51. Na dôvažok kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že subjektívne presvedčenie sťažovateľa o\nsprávnosti jeho postupu spočívajúcom v možnosti zvážiť, či môžu byť práva žalobcov priamo dotknuté\nstavebným povolením a na tomto podklade urobiť záver o ich účastníctve v stavebnom konaní nestojí\nnad zákonom, ani nezakladá dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých\nv konaní, pred krajským súdom, preto v predmetnom prípade nebolo možné rozhodnúť v jeho prospech.\n52. Kasačný súd dospel k záveru totožnému ako formuloval v napadnutom rozhodnutí krajský súd,\nže orgán verejnej správy nemá žiadny priestor na úvahu, či a prípadne v akom rozsahu bude alebo\nnebude rešpektovať právny názor správneho súdu. Námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti\nvyhodnotil kasačný súd ako neopodstatnené, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku.\n53. Po vyhodnotení závažnosti kasačných námietok žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 461 S.s.p nezistil dôvod na to, aby vyhovel kasačnej\nsťažnosti žalovaného, a preto ju ako nedôvodnú zamietol.\n\n54. Úlohou orgánov verejnej správy v ďalšom konaní bude spoľahlivo, presne a úplne zistiť skutočný stav\nveci, predmetnú vec následne opätovne posúdiť a rozhodnúť, pričom budú povinní pri zaobstarávaní\npodkladov potrebných pre svoje rozhodnutie postupovať dôsledne s náležitou starostlivosťou a\npredovšetkým v súlade so záväzným právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozsudku krajského\nsúdu.\n55. Záverom kasačný súd vzhľadom k sťažovateľovmu návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej\nsťažnosti a s ohľadom na rozhodnutie vo veci kasačnej sťažnosti uvádza, že nebol daný dôvod na\nvydanie samostatného rozhodnutia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej\nsťažnosti podľa § 447 ods. 1 S.s.p.\n56. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že\nsťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p.\na analogicky podľa § 168 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalobcom a ostatným účastníkom konania nárok\nna náhradu trov konania nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 a § 169 S. s. p.).\n57. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/114/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}