{"guid": "52071d81-a984-4fd9-8ffc-c848f1080bfc:033dcfff-b3f4-47d0-8550-26ac6d7dea74", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:4018200406.2", "spisova_znacka": "7Sžsk/85/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/85/2019 z 12. 3. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. marca 2021, sp. zn. 7Sžsk/85/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:4018200406.2", "identifikacne_cislo": "4018200406", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2021-03-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/033dcfff-b3f4-47d0-8550-26ac6d7dea74", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200406.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200406.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200406.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/85/2019\n4018200406\n12. 03. 2021\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2021:4018200406.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD. v právnej veci\nžalobkyne: W.. F. N., nar. XX. XX. XXXX, N. N. X, E. W., zastúpenej: Advokátskou kanceláriou ŠKODLER\n& PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa\n- ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nč. 27109-3/2018-BA zo dňa 12. 04. 2018, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.\nk. 19Sa/13/2018-69 zo dňa 26. marca 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sa/13/2018-69 zo dňa 26.\nmarca 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom č. k. 19Sa/13/2018-69 zo dňa 26. marca 2019 podľa § 191\nods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zrušil rozhodnutia\nSociálnej poisťovne - ústredie číslo: 27109-3/2018-BA zo dňa 12. 04. 2018, ako i rozhodnutie Sociálnej\npoisťovne, pobočka Nitra číslo: 8027-146/17-NR zo dňa 26. 09. 2017 a vec vrátil Sociálnej poisťovni,\npobočka Nitra na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní\núspech súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n2. Krajský súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že Nitriansky samosprávny kraj na základe\nžiadosti žalobkyne rozhodnutím zo dňa 27. 02. 2014 č. NI: CS 1873/2014 CZ 5828/2014 zrušil povolenie\nč. NI: 2005/105318 zo dňa 05. 12. 2005 dňom 28. 02. 2014. Žalobkyňa podala dňa 28. 02. 2014\nregistračný list - odhlášku Sociálnej poisťovni s dátumom zániku poistenia dňa 28. 02. 2014. Daňový\núrad Nitra rozhodnutím zo dňa 20. 03. 2014 na základe žiadosti o zrušenie registrácie daňového subjektu\nžalobkyne zo dňa 19. 03. 2014 zrušil registráciu pre daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov zo\nzávislej činnosti ku dňu právoplatnosti rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že dňa 19. 03.\n2014 podala žalobkyňa žiadosť o zrušenie registrácie pre daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov\nzo závislej činnosti z dôvodu zániku povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ku dňu 28.\n02. 2014. Zároveň potvrdila, že nevykonáva žiadnu inú činnosť, z ktorej vyplýva registračná povinnosť\na oznamovacia povinnosť.\n3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách zákona č. 461/2003 Z. z. citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 5 písm. c), § 14 ods. 1 písm.\nb), § 15 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, § 21 ods. 4 v znení do 31.12.2014, postupom v zmysle právnej\n\núpravy ustanovenej v tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, upravujúcej správnu žalobu v\nsociálnych veciach, za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa prvej hlavy\ntretej časti S.s.p. a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto rozhodnutie žalovanej ako\ni rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.\n4. Krajský súd považoval za potrebné posúdiť, či žalobkyňa vykonávala v čase od 01. 10. 2014 činnosť\nlekárky ako samostatne zárobkovo činná osoba.\n5. Podľa názoru krajského súdu riešeniu tejto otázky správne orgány nevenovali dostatočne dôslednú\npozornosť a žalovaná ako odvolací orgán aj napriek skutočnostiam, ktoré žalobkyňa v odvolaní\nnamietala, nezaoberala sa podstatnou námietkou, a to, že žalobkyňa v čase od 28.2.2014 potom ako\npodala odhlášku do Sociálnej poisťovne nevykonávala činnosť ako SZČO. Túto skutočnosť je podľa\nnázoru krajského súdu potrebné dôkladne zisťovať, a to ešte predtým, ako žalovaná ako odvolací orgán\ndospela k záveru, že poistenie u žalobkyne nezaniklo k 28. 02. 2014, ale až k 14.4.2014 a znovu vzniklo\ndňom 1.10.2014 z toho dôvodu, že žalobkyňa mala za rok 2013 príjem vyšší, ako umožňoval osobitný\npredpis, čo je 12 - násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, resp. 10 zákona.\n6. Krajský súd mal za to, že ak príjem žalobkyne za rok 2013 bol vyšší ako zákonom stanovená\nhranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, bolo\npovinnosťou Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra ako prvostupňového správneho orgánu zistiť, z čoho\nvlastne príjmy za rok 2013 v sume 57.049,82 eur pozostávali. Pokiaľ by mala pobočka Sociálnej\npoisťovne bezpochyby preukázané, že tento príjem žalobkyňa dosahovala v období, keď vykonávala\nčinnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba a vykonávala tieto úkony v rámci lekárskej praxe podľa\nustanovenia § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,\nbolo by namieste konštatovanie, že žalobkyni vzniklo povinné poistenie k 01. 10. 2014.\n7. Podľa názoru krajského súdu došlo zo strany správnych orgánov k nesprávnemu výkladu sporného\nustanovenia § 5 písm. c) zákona, nakoľko žalobkyňa, pokiaľ argumentovala tým, že ukončila postavenie\nsamostatnej zárobkovo činnej osoby odhláškou, registračným listom FO, odhlásením povinného\npoistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 28. 02. 2014 z dôvodu zrušenia povolenia na\nprevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v odbore pediatria a dorastové lekárstvo, správny orgán mal\nbezpochyby preukázať, že žalobkyňa aj po tomto dátume bola samostatne zárobkovo činnou osobou.\nV prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či žalobkyňa mala status samostatne zárobkovo činnej\nosoby aj v období od 01. 10. 2014. Podľa názoru správneho súdu zo zisteného skutkového stavu\nnebolo možné vyvodiť správny právny záver, ktorý ani správne orgány, žalovaná ani správny orgán\nprvého stupňa vo svojich rozhodnutiach nemohli odôvodniť, pretože základná otázka v danom konaní\nnebola bezpochyby zodpovedaná. Pokiaľ by sa správne orgány boli zaoberali existenciou žalobkyne\nako samostatne zárobkovo činnej osoby s posúdením príjmov za rok 2013 s dôrazom na to, z akých\núkonov a na základe akého výkonu práce dosiahla uvedený príjem, bolo by možné posúdiť správne\notázku výkladu § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.\n8. Krajský súd zdôraznil povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne\nočakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je práva istota. S\nprincípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako, pričom\nsprávny súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach a\ndáva do pozornosti jeho rozhodnutia pod sp. zn. 1Sžso/38/2010 zo dňa 13. 09. 2011, ako i pod sp. zn.\n4Sžso/63/2009 z 28. 04. 2010.\n9. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie žalovanej,\nktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní bolo vydané v rozpore so zákonom z dôvodu\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobnú námietku žalobkyne, že ako lekár v období od 31. 01.\n2009(?) s poukazom na skutočnosti, ktoré preukázala pri podaní žaloby, nespadá ako poistenec pod\nrežim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 písm. c) zákona č. 461/2003\nZ. z. o sociálnom poistení, považoval za dôvodnú.\n10. K samotnej aplikácii ustanovenia § 21 zákona o sociálnom poistení krajský súd uviedol, že\nustanovenie § 21 ods. 1 upravuje vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia u samostatne zárobkovo činnej osoby. Pre vznik tohto poistenia ku dňu 01.\n\n07. zákon predpokladá jednak status samostatne zárobkovo činnej osoby a jej príjem, ktorý je v\nzákone špecifikovaný podľa druhu, výšky a relevantného obdobia, pre zánik tohto poistenia k 30. 06.\npredpokladá rovnako status samostatne zárobkovo činnej osoby a nedostatočný príjem. Z uvedeného\nmožno vyvodiť záver, že k zániku poistenia podľa § 21 ods. 1 u samostatne zárobkovo činnej osoby\ndochádza len v prípade, ak by status samostatne zárobkovo činnej osoby bol zachovaný, čo ale nie\nje v danom prípade, pretože žalobkyňa už v čase od 28. 02. 2014 nevykonávala činnosť samostatne\nzárobkovo činnej osoby. Uviedol, že podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení, povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe\nuvedenej v § 5 písm. c) dňom zániku týchto oprávnení. Ustanovenie § 21 ods. 4 je ustanovením\nšpeciálnym vo vzťahu k ustanoveniu § 21 ods. 1, ktoré je ustanovením všeobecnej povahy upravujúcim\nvznik a zánik sociálneho poistenia u samostatne zárobkovo činnej osoby v súvislosti s výškou príjmu\nv rozhodnom období. Zákon pre vznik poistenia k 01. 07. predpokladá existenciu statusu samostatne\nzárobkovo činnej osoby a požadovaný príjem a pre zánik k 30. 06. status zárobkovo činnej osoby a\nnedostatočný príjem. Pre zánik sociálneho poistenia v zmysle § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení\nje relevantný zánik statusu samostatne zárobkovo činnej osoby a na príjem sa neprihliada. V takomto\nprípade poistenie zaniká dňom právnych skutočností vymenovaných v § 21 ods. 4, v danom prípade v\nzmysle § 21 ods. 4 písm. b) dňom zániku oprávnenia.\n11. Záverom krajský súd poukázal na to, že Krajský súd v Nitre rozsudkom pod sp. zn. 23Sa/120/2017\nzo dňa 30. 04. 2018 zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 13. 07. 2017, ktorým potvrdil rozhodnutie\nSociálnej poisťovne, pobočka Nitra zo dňa 15. 06. 2016, ktorým rozhodla, že žalobkyni nezaniklo povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 28. 02. 2014, ale dňa 14. 04. 2014 z\nrovnakých dôvodov, ako sú prezentované v tomto rozhodnutí správneho súdu.\n12. V ďalšom konaní krajský súd uložil povinnosť žalovanej zaoberať sa tým, či žalobkyňa mala status\nsamostatnej zárobkovo činnej osoby v období od 01. 10. 2014, nakoľko z obsahu administratívneho spisu\nnebola táto skutočnosť jednoznačne preukázaná, že žalobkyňa naplnila status samostatne zárobkovo\nčinnej osoby, nakoľko bola len držiteľkou licencie vydanej podľa § 68 ods. 1 písm. a/ zák. č. 578/2004 Z.\nz., pričom Nitriansky samosprávny kraj žiadosti žalobkyne vyhovel a dňom 28. 02. 2014 zrušil povolenie\nna prevádzkovanie zdravotníckeho zariadení v odbore pediatria dorastové lekárstvo. Správny orgán\nprvého stupňa vyhodnotí, či by mohla žalobkyňa vykonávať činnosť samostatne zárobkovej činnej osoby\nna základe licencie lekárskej komory bez toho, aby jej poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom\nzariadení v ambulancii pediatria dorastové lekárstvo povolil Nitriansky samosprávny kraj, aby mala\npridelený kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Svoje rozhodnutie i náležite odôvodní tak, aby z\nneho bolo zrejmé, aké príjmy a z akej činnosti dosahovala žalobkyňa v roku 2013. Zároveň sa vysporiada\nso všetkými podstatnými námietkami žalobkyne, ktoré uviedla v správnej žalobe.\nII.\nKasačná sťažnosť žalovanej proti rozsudku krajského súdu\n13. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\nV dôvodoch kasačnej sťažnosti namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). Navrhovala, aby najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v\nNitre č. k. 19Sa/13/2018-69 zo dňa 26. marca 2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n14. Žalovaná nesúhlasila s právnym názorom prezentovaným v odôvodnení rozhodnutia krajského\nsúdu a tento považovala za nesprávny, pričom i naďalej zastávala názor, že žalobkyni vzniklo povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO dňa 1. októbra 2014. Poukázala na\nust. § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z. účinnom od 1.januára 2014,\npodľa ktorého je samostatne zárobkovo činná osoba fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku\na v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného nemocenského poistenia a\npovinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v\nust. § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 v a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej\nasistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Vychádzajúc\nz ustanovenia § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z. je nevyhnutné,\naby fyzická osoba súčasne spĺňala obe relevantné podmienky na vznik právneho postavenia SZČO\nna účely sociálneho poistenia, t.j. dovŕšila 18 rokov a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik\n\nalebo trvanie povinného sociálneho poistenia SZČO dosiahla príjmy, ktoré sú príjmami z podnikania\nalebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z\npríjmov v znení neskorších predpisov. Iné právne skutočnosti zakladajúce fyzickej osobe status SZČO\nzák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 338/2013 Z. z. neustanovuje. Vychádzajúc z ust. § 21 ods. 1\nzák. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov na vznik alebo trvanie povinného nemocenského\npoistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO od 1. júla kalendárneho roku je rozhodujúci vždy\npredchádzajúci kalendárny rok. Ak v tomto rozhodujúcom kalendárnom roku fyzická osoba dosiahne\npríjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa ust. § 6 ods. 1 a 2 zák. č. 595/2003\nZ. z. v znení neskorších predpisov nadobúda táto fyzická osoba na účely sociálneho poistenia status\nSZČO, a to bez ohľadu na výšku týchto príjmov. S poukazom na vyššie uvedenú právnu úpravu statusu\nSZČO je zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia Nitrianskym samosprávnym\nkrajom dňom 28. februára 2014 právne irelevantné vo vzťahu k výroku rozhodnutia.\n15. Žalovaná uviedla, že povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo\nčinnej osoby vzniká resp. zaniká len z dôvodov taxatívne ustanovených v ust. § 21 zák. č. 461/2003 Z.\nz. v znení zák. č. 338/2013, t. j. až na základe právnych skutočností ustanovených zákonom. Poukázala\nna znenie ust. § 21 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 338/2013 Z. z. SZČO zaniká povinné\nnemocenské a povinné dôchodkové poistenie len v tom prípade, ak nie je oprávnená na výkon alebo\nna prevádzkovanie činnosti uvedenej v ust. § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 citovaného zákona, t. j. ak\nnie je oprávnená dosahovať príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa zák. č.\n595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zdôraznila, že ust. § 21 ods. 4 písm. b) zák. č. 461/2003 v\nznení, na ktoré sa odvoláva krajský súd v napadnutom rozsudku bolo účinné len do 31. decembra 2010\na teda sa na preskúmavanú vec nevzťahuje.\n16. Taktiež mala žalovaná za to, že žalobkyňa bola aj po zrušení povolenia na prevádzkovanie\nzdravotníckeho zariadenia Nitrianskym samosprávnym krajom, t. j. po 28. februári 2014, oprávnená na\nvýkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v ust. § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z.\nv znení zák. č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc zo zákona č. 578/2004 Z. z. v\nznení neskorších predpisov je držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) oprávnený\nvykonávať zdravotnícke povolanie a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej\nčinnosti podľa ust. § 6 zák. č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe (§ 10 ods. 1 zák. č. 578/2004 Z. z.) sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a), pričom samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie\nzdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ (§ 4 písm. a),\nalebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Z uvedeného dôvodu zastáva žalovaná názor, že\nvýkon činnosti na základe licencie typu L1A nie je podmienený vydaním povolenia na prevádzkovanie\nzdravotníckeho zariadenia, resp. povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.\n17. Žalovaná taktiež poukázala na to, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú\nstarostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný požiadať Úrad pre\ndohľad nad zdravotnou starostlivosťou o pridelenie kódu poskytovateľa až na základe zák. č. 77/2015\nZ. z., ktorým sa s účinnosťou od 1. mája 2015 menil a dopĺňal zák. č. 578/2004 Z. z. t. j. až do 30. apríla\n2015 môže poskytovať zdravotnú starostlivosť poskytovateľ na základe licencie na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe bez toho, aby mu bol pridelený kód poskytovateľa.\n18. Poukazovanie na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/38/2010, ako aj 4 Sžso/63/2009\nkrajským súdom je podľa žalobkyne zavádzajúce, nakoľko sa netýkajú obdobnej veci, keďže v prípade,\nktorý je predmetom tohto konania žalovaná nepovažuje žalobkyňu za SZČO na účely sociálneho\npoistenia na základe licencie L1C, ale na základe licencie L1A, ktorej bola žalobkyňa v spornom období\ndržiteľkou.\n19. Žalovaná tiež poukázala na to, že pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského a povinného\ndôchodkového poistenia SZČO nie je rozhodujúce na základe akého oprávnenia na vykonávanie činnosti\npodľa osobitného predpisu dosiahla SZČO príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti\npodľa ust. § 6 ods. 1 a 2 zák. č. 595/2003 Z. z. V ust. § 21 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. nie je uvedená\nbližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Za rozhodujúcu považovala len tú skutočnosť, že fyzická\nosoba, ktorá spĺňa právnu definíciu SZČO na účely sociálneho poistenia, dosiahla v rozhodujúcom roku\npríjem podľa ust. § 6 ods. 1 a 2 zák. č. 595/2003 Z. z. Pri posudzovaní vzniku, resp. zániku povinného\n\nnemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO vychádza žalovaná vždy z údajov\nposkytnutých Finančným riaditeľstvom SR a v danom prípade podľa jeho údajov dosiahla žalobkyňa za\nrok 2013 príjem z podnikania v sume 57 049,82 Eur a presiahla zákonom č. 461/2003 Z. z. ustanovenú\nhranicu príjmu potrebnú na vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO\nod 1. júla 2014, t. j. sumu 4 830,- Eur.\n20. Zotrvala na názore, že žalobkyňa od 1. októbra 2014 spĺňala právnu definíciu SZČO podľa § 5 zák.\nč. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 338/2013 Z. z. vzhľadom na to, že dovŕšila ustanovenú vekovú hranicu\na v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového\npoistenia SZČO, t. j. v roku 2013 dosiahla príjmy z podnikania podľa ust. § 6 ods. 1 zák. č. 595/2003\nZ. z. Tým, že jej príjmy z podnikania presiahli zákonom stanovenú hranicu vzniklo žalobkyni podľa ust.\n§ 21 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 338/2013 Z. z. dňom 1. októbra 2014 aj povinné\nnemocenské a povinné dôchodkové poistenie SZČO (žalobkyňa mala predĺženú lehotu na podanie\ndaňového priznania za rok 2013). V čase kedy jej vzniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové\npoistenie disponovala licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), na základe ktorej bola\noprávnená na výkon činnosti uvedenej v ust. § 3 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č.\n543/2010 Z. z. Vzhľadom na uvedené dôvody kasačnej sťažnosti navrhla rozhodnutie krajského súdu\nzrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie žalobkyne ku kasačnej sťažnosti žalovanej\n21. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadrila podaním z 28.6.2019. Žalobkyňa poukázala\nna to, že zákonodarca účasť osoby na povinnom sociálnom poistení viaže na kumulatívne splnenie\ndvoch podmienok a to je status SZČO a výkon zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyni z licencie L1A\nneplynul. Uviedla, že žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobkyňa po 1.8.2008 (?) dosahovala príjmy\nako SZČO. V tejto súvislosti upriamila pozornosť na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 426/2012,\npodľa ktorého pri výklade pojmov podľa § 5 a § 21 ods. 4 zák. o sociálnom poistení je potrebné\nuprednostniť výklad materiálny. Mala za to, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe\noprávňuje držiteľa na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, avšak licencia nezakladá\nštatút SZČO. Žalobkyňa nikdy nevykonávala samostatnú zdravotnícku prax v povolaní lekár na základe\nlicencie SLK na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Vytýkala žalovanej, že vôbec nevzala do\núvahy, že samostatnou zdravotníckou praxou sa rozumie poskytovanie zdravotnej starostlivosti v\nzdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia. Zároveň poukázala\nna závery Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VS/1/2019.\n22. Žalobkyňa súhlasila s tým, že prihláška alebo odhláška zo sociálneho poistenia sama osebe nemôže\nzakladať vznik alebo zánik povinné účasti na sociálnom poistení, nakoľko tieto nastávajú priamo zo\nzákona. V nadväznosti na uvedené však má za to, že je povinnosťou žalovanej skúmať, či prihláška alebo\nodhláška je dôvodná (či odhláškou je preukázaný skutkový stav, ktorý má následok zánik poistenia)\na rozhodnúť o tom. Nepovažovala za pravdivé tvrdenie žalovanej, že neexistuje rozhodnutie o zániku\npoistenia žalobcu ku dňu 28.2.2014. Na základe žalobkyňou podanej odhlášky, po ktorej preskúmaní\ndospela príslušná pobočka Sociálnej poisťovne k záveru, že sú naplnené podmienky zániku poistenia,\nbolo vyznačením v spise rozhodnuté o zániku poistenia k 28.2.2014. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa\nžiadala, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g) v spojení s § 438 ods. 2 S.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods. 2\nS.s.p.), v rozsahu námietok žalovanej uvedených v kasačnej sťažnosti, kasačnú sťažnosť prejednal bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n(§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej\nje dôvodná.\n\n24. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k.\n19Sa/13/2018-69 zo dňa 26. marca 2019, ktorým krajský súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej,\nako aj prvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.\n25. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis žalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v\ndanej veci bolo rozhodnutie žalovanej číslo: 27109-3/2018-BA zo dňa 12. 04. 2018, ktorým zamietla\nodvolanie žalobkyne a napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila. Prvostupňový správny\norgán svojim rozhodnutím č. 8027-146/17-NR zo dňa 26.septembra 2017 rozhodol o tom, že samostatne\nzárobkovo činnej osobe W.. F. N. (žalobkyni) vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné\ndôchodkové poistenie dňa 1.októbra 2014.\n26. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike\nvychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby\nverejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či\ntáto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb,\ndo ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho\nsúdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb\na ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom\nprávneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv\npred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná\nochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj\nna dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam\nalebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a\nrozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 S.s.p.). Konanie pred správnym\nsúdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 S.s.p.). Na rozhodnutie správneho súdu\nje rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 S.s.p). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať\nochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu\nverejnej správy (§ 177 ods. 1 S.s.p.).\n27. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou\npri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. S.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na\nkonanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom\nprieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd\nnie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta\nnezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu\na postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych\nprávach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a\nrozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či\nsa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného\nuváženia ustálil správne svoj právny záver.\n28. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v súlade s procesnými\npravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku,\nkeď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou,\nnevykonal v súlade s právnou úpravou ustanovenou v zákone č. 461/2003 Z. z. v spojení s právnou\núpravou ustanovenou v zákone č. 578/2004 Z. z., postupom podľa Správneho súdneho poriadku, z\n\nktorých dôvodov kasačný súd považoval právny záver správneho súdu o nezákonnosti napadnutých\nrozhodnutí žalovanej za predčasný.\nV.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n29. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\n30. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n31. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 v súvzťažnosti s čl. 2 ods. 2 ústavy je zabezpečenie\nmateriálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa\nprezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej\nsamosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý\njednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok.\n32. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n33. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti\nštátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených\nhodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej\nnormy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý\nzákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti\nrozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu\nprávomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím\nna to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými\nje Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho\nspoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho\nspoločenstva, Európskej únie.\n34. Podľa ust. § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z., do pôsobnosti pobočky patrí\nrozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.\n35. Najvyšší súd Slovenskej republiky v kasačnom konaní pri prieskume zákonnosti napadnutého\nrozsudku krajského súdu zameral svoju pozornosť k námietke sťažovateľky - žalovanej, ktorou\nnamietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods.\n1 písm. g/ S.s.p.\n36. Zo skutkových okolností prejednavaného prípadu nesporne vyplynulo, že žalobkyňa bola od 7.9.2005\ndržiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár L1A/NR/0458/05, ktorá\nbola pozastavená od 3.12.2014 do 2.12.2015, od 6.7.2016 do 17. 5.2017 a od 31.7.2017 a zanikla\ndňa 17.8.2017. Podľa údajov z Finančného riaditeľstva SR mala žalobkyňa príjem z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti za rok 2013 v sume 57 049,82 Eur, t.j. vyšší ako je zákonom stanovená\nhranica (4 830,-Eur).\n37. Z obsahu administratívneho spisu ďalej nesporne vyplynulo, že Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra\nsvojim rozhodnutím č. 10706-8/2016-NR zo dňa 15. júna 2016 rozhodla, že samostatne zárobkovo\nčinnej osobe W.. F. N. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa\n28.2.2014, ale dňa 14.4.2014. Sociálna poisťovňa ústredie svojim rozhodnutím č. 22232-2/2017-BA\nzo dňa 13.7.2017 odvolanie žalobkyne zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie pobočky Nitra.\nRozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.7.2017. Krajský súd v bode 24 odôvodnenia rozhodnutia\npoukázal na to, že Krajský súd v Nitre rozsudkom pod sp. zn. 23Sa/120/2017 zo dňa 30. 04. 2018 zrušil\nrozhodnutie žalovanej zo dňa 13. 07. 2017, ktorým potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka\nNitra zo dňa 15. 06. 2016, ktorým rozhodla, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a\n\npovinné dôchodkové poistenie dňa 28. 02. 2014, ale dňa 14. 04. 2014 z rovnakých dôvodov, ako sú\nprezentované v tomto rozhodnutí správneho súdu.\n38. Vo všeobecnosti kasačný súd konštatuje, že rozhodnutím o vzniku, prerušení a zániku sociálneho\npoistenia rozhoduje žalovaná a jej pobočky o tom, či účastník konania splnil zákonné predpoklady pre\nvznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia podľa § 21\nzák. č. 461/2003 Z. z. v sporných prípadoch. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia a skutkových zistení\ndanej veci krajský súd nesprávne vychádzal z právnej úpravy ustanovenej v § 21 ods. 4 písm. b) zák. č.\n461/2003 Z. z. v znení účinnom len do 31. decembra 2010 a teda sa na preskúmavanú vec nevzťahuje.\nPovinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniká resp.\nzaniká len z dôvodov taxatívne ustanovených v ust. § 21 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 338/2013\nZ. z., t. j. až na základe právnych skutočností ustanovených zákonom. V zmysle ust. § 21 ods. 4 zák.\nč. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 338/2013 Z. z. samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká povinné\nnemocenské a povinné dôchodkové poistenie len v tom prípade, ak nie je oprávnená na výkon alebo\nna prevádzkovanie činnosti uvedenej v ust. § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 citovaného zákona, t. j. ak\nnie je oprávnená dosahovať príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa zák.\nč. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Z uvedených dôvodov kasačný súd prisvedčil tvrdeniu\nžalovanej, uvedené v kasačnej sťažnosti, že správny súd vec nesprávne právne posúdil.\n39. Kasačnému súdu súčasne neuniklo pozornosti, že v konaní, ktoré predchádzalo konaniu v\npreskúmavanej veci, žalovaná považovala Registračný list odhlášku žalobkyne z povinného poistenia\nku dňu 28.2.2014 za sporný, preto rozhodovala o nezániku povinného nemocenského poistenia a\npovinného dôchodkového poistenia žalobkyne ku dňu 28.2.2014, toto zaniklo dňa 14.4.2014. Krajský\nsúd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiež poukázal na to, že v uvedenom konaní bola podaná\nsprávna žaloba na Krajskom súde v Nitre, konanie vedené pod spisovou značkou 23Sa/120/2017\na vo veci bola po zrušení rozhodnutia žalovanej podaná kasačná sťažnosť, ktorá je podľa zistení\nkasačného súdu vedená na kasačnom súde pod sp. zn. 9Sžsk/55/2020 a vo veci nebolo doposiaľ\nrozhodnuté. Kasačný súd zastáva názor, že pokiaľ nebolo vo veci nezániku povinného nemocenského\na povinného dôchodkového poistenia žalobkyne právoplatne rozhodnuté, správny súd mal konanie\nprerušiť v súlade s ust. § 100 ods. 2 písm. a) S.s.p., nakoľko právne posúdenie otázky ne/zániku\npovinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne resp. jeho ďalšie trvanie\nby mohlo mať vplyv na posúdenie právneho postavenia žalobkyne na účely sociálneho poistenia v\npreskúmavanej veci.\n40. Kasačný súd vychádzajúc z dôvodov uvedených vyššie a skutkových zistení daného prípadu\ndospel k záveru, že dôvody žalovanej uvedené v kasačnej sťažnosti zvrátili správnosť správnej úvahy\nsprávneho súdu, z ktorých dôvodov kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods.\n1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V ďalšom konaní\nbude povinnosťou krajského súdu postupovať v naznačenom smere a v merite veci opätovne rozhodnúť.\nSúčasne správny súd opäť rozhodne o nároku na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania.\n41. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.\nz. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}