{"guid": "6ae3b452-1a78-4486-bb22-a324f29a243a:e258d4cc-4d7b-4f26-8370-8b9bea1fd60a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:4018200386.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/87/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/87/2019 z 27. 5. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2021, sp. zn. 3Sžfk/87/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:4018200386.1", "identifikacne_cislo": "4018200386", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "datum_vydania": "2021-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19", "nazov": "§ 19 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e258d4cc-4d7b-4f26-8370-8b9bea1fd60a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200386.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200386.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200386.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžfk/87/2019\n4018200386\n27. 05. 2021\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2021:4018200386.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nIvana Rumanu (spravodajca) a sudkýň JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej v\nprávnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): Z. M., nar. XX.XX.XXXX, M., právne zastúpený: BARKOCI\nlaw firm,s.r.o., advokátska kancelária, Námestie slobody 28, Bratislava, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 100533277/2018 zo dňa 12. marca 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti\nsťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/97/2018-167 zo dňa 26. júna 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre č. k. 11S/97/2018-167 zo dňa 26. júna 2019 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 11S/97/2018-167 zo dňa 26. júna 2019 podľa § 190 v spojení\ns § 140 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) zamietol správnu\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100533277/2018 zo dňa\n12.03.2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra (ďalej aj len ,,správca dane“)\nč. 102519765/2017 zo dňa 06.12.2017 (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane\nžalobcovi vyrubil za zdaňovacie obdobie jún 2014 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 3 250,- euro,\n(daň vyrubená v daňovom priznaní doručenom dňa 08. 07. 2014 v sume 82,30,- euro, daň zistená\nsprávcom dane v sume 3 332,30,- euro, rozdiel v sume 3 250,- euro).\n2. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských\nfaktúr č. 20140602 zo dňa 06.06. 2014 v sume 6 300,- euro, č. 20140604 zo dňa 13.06. 2014 v sume 6\n600,- euro, č. 20140605 zo dňa 20.06. 2014 v sume 6 600,- euro, od dodávateľa IP - ECONOMIC s.r.o.\nza dodanie služby (stavebné práce).\n3. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že v zmysle § 140 SSP poukázal\nna svoj predchádzajúci rozsudok vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/90/2018-144 zo dňa 17. 04.\n2019 (zdaňovacie obdobie september 2014), keďže v tej právnej veci vystupovali rovnakí účastníci\nkonania a jej predmetom bolo taktiež preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného a\njemu predchádzajúcich rozhodnutí a postupov prvostupňového správneho orgánu týkajúcich sa daňovej\nkontroly dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014, dane z motorových vozidiel\nza zdaňovacie obdobie roku 2014 a dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2014 až\ndecember 2014, ktorá sa začala dňa 29. 06. 2016. Krajský súd uviedol, že žalobca v tomto konaní\nuviedol rovnaké žalobné námietky ako v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/90/2018, zo strany žalovaného\n\nbolo podané obsahom rovnaké vyjadrenie, pričom sa jedná o preskúmanie rozhodnutia žalovaného,\nktorého podkladom pre vydanie rozhodnutia boli výsledky totožnej daňovej kontroly a rozdiel spočíval\nlen v skutočnosti, že ide o iné zdaňovacie obdobie (september 2014) a inú sumu rozdielu dane z pridanej\nhodnoty. V nadväznosti na uvedené sa krajský súd v plnom rozsahu stotožnil s právnym posúdením\nuvedeným v rozsudku č. k. 11S/90/2018-144 zo dňa 17. 04. 2019 a pokladal ho za plne aplikovateľný na\nprejednávanú vec týkajúcu sa zdaňovacieho obdobia august 2014 a dodávateľa IP - ECONOMIC s.r.o.\nPreto, odvolávajúc sa na vyššie uvedený rozsudok a jeho odôvodnenie, podanú žalobu zamietol, keď\nrozhodnutie a postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu považoval za plne súladný\nso zákonom.\n4. Žalobca ako sťažovateľ podal v zastúpení advokátskou kanceláriou včas kasačnú sťažnosť a navrhol,\naby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s\nprvostupňovým rozhodnutím zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že krajský súd\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Sťažovateľ\npoukázal na to, že konajúci súd v odôvodnení rozsudku s poukazom na § 140 SSP poukázal na\nrozhodnutie Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/90/2018-144 a keďže dôvody pre ktoré došlo k zamietnutiu\nžaloby boli totožné s dôvodmi uvedenými v tomto konaní, krajský súd tieto dôvody pre nadbytočnosť\na hospodárnosť nezopakoval. Sťažovateľ tieto dôvody ozrejmil vo svojej kasačnej sťažnosti a uviedol,\nže krajský súd obdobný záver ustálil pri spoločnosti moldowa,s.r.o., ako dodávateľa pre sťažovateľa\nako odberateľa. Namietal, že splnil všetky podmienky stanovené zákonom na odpočítanie dane z\npridanej hodnoty pri dodaní stavebných prác spoločnosťou IP-ECONOMIC, s.r.o., ako dodávateľom a,\nže krajský súd pri rozhodovaní nebral do úvahy vyjadrenia svedkov, konateľov jednotlivých spoločností\nako aj vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalobcu. Podľa sťažovateľa sa krajský súd nevysporiadal\ns uvedenou otázkou, uviedol, že nespochybňuje vykonanie prác, ale spochybňuje vykonanie práv\nspoločnosťou IP-ECONOMIC s.r.o. Sťažovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010 vo vzťahu k otázke dôkazného bremena. Ďalej poukázal na rozsudky\nSúdneho dvora EÚ napr. v spojených veciach Optigen Ltd. (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd.\n(C-353/03), Bond House Ltd (C-484/03), Bonik (C-285/11). Podľa sťažovateľa sa oprávnene dovoláva\naplikácie vyššie citovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ, pretože žalovaný\nv zmysle tejto judikatúry nepreukázal, že sťažovateľ mal alebo mal mať vedomosť o prípadných\npodvodných konaniach v rámci preverovaného obchodného reťazca, a už vôbec nepreukázal, že\nsťažovateľ by bol priamym úmyselným účastníkom takýchto potencionálnych podvodných konaní a\nv takomto prípade sa citovaná judikatúra celkom jasne vyjadruje v tom zmysle, že za danej situácie\nnemôže byť sťažovateľ sankcionovaný. Ďalej sťažovateľ s poukazom na § 24 daňového poriadku\nnamietal, že toto nepredstavuje absolútne dôkazné bremeno daňových subjektov, ale len vymedzuje\nrozsah ich dôkaznej povinnosti. Podľa sťažovateľa mal preukázať len to, že stavebné práce boli dodané\nspoločnosti DYNAMIK CONSTRUCTION a že tieto stavebné práce boli žalobcovi dodané od spoločnosti\nIP ECONOMIC, s.r.o., pričom žalovaný ani krajský súd tieto skutočnosti nespochybnili. Sťažovateľ ďalej\nnamietal, že mu nemôže byt' na vrub pričítaná skutočnosť, že u jeho dodávateľa došlo ku skutočnosti,\nktorá ovplyvnila jej riadny chod prípadne, že jeho dodávateľ riadne neregistroval svojich zamestnancov\nalebo dodávateľov. Uviedol, že predložil všetky jemu dostupné dôkazné prostriedky preukazujúce jeho\ntvrdenia, ktorými musel a reálne mohol disponovať, a tým splnil svoju dôkaznú povinnosť podľa § 24\ndaňového poriadku. K tomu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5\nSžf/49/2010 zo dňa 30.06.2011.\n5. Sťažovateľ namietal, že skutočnosť, že niektorý subjekt v dodávateľskom reťazci nedodržal svoje\npovinnosti vyplývajúce z právnych predpisov upravujúcich daň z pridanej hodnoty nemá teda vplyv\nna právo platiteľa dane odpočítať daň z pridanej hodnoty zaplatenú na vstupe. Uvedené platí za\npredpokladu, že platiteľ dane nedisponoval informáciou, ktorá by ho oprávňovala predpokladať vznik\nalebo existenciu nezákonností na strane vystaviteľa faktúry. K tomu poukázal na závery judikatúry\nSúdneho dvora EÚ (napr. spojené veci C-80/11 a C 142/11 Mahagében a Dávid). Namietal nedostatočné\nodôvodnenie a poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. US 403/03, v zmysle ktorého je\npovinnosťou súdu vysvetliť svoje úvahy v prípade, že rozhodnutie nevyplýva priamo zo zákonného textu.\nSťažovateľ ďalej argumentoval poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zabezpečuje\nochranu osôb pred negatívnou činnosťou štátu a princípom právnej istoty. V tejto súvislosti namietal, že\nak teda daňový subjekt splní všetky predpoklady vyžadované právnymi predpismi na uplatnenie práva\nodpočítať daň z pridanej hodnoty na vstupe, následný postup správcu dane, ktorým daňovému subjektu\n\nzamietne uplatnený nárok, nie je v súlade s legitímnou predvídateľnosťou postupu orgánov verejnej\nmoci. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. I.ÚS 241/07 a\nPL. ÚS 29/95, ako aj na čl. 13 ods. 4 Ústavy SR upravujúci potrebu rešpektovania princípu zákonnosti\na princípu proporcionality.\n6. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v\nzmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť\nnie je dôvodná a preto ju zamietol podľa § 461 SSP v spojení s § 464 ods. 2 SSP.\n8. Podľa § 140 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, vo veciach toho istého žalobcu a\ntotožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení\nkaždého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje\njeho dôvody.\n9. Podľa § 464 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ak kasačný súd rozhoduje\no kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania\npred kasačným súdom na základe skoršej kasačnej sťažnosti podanej tým istým sťažovateľom, môže v\nodôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu\nstotožňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody už nemusí uvádzať.\n10. Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je napadnuté rozhodnutie žalovaného č.\n100533277/2018 zo dňa 12.03.2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č.\n102519765/2017 zo dňa 06.12.2017, ktorým správca dane žalobcovi vyrubil za zdaňovacie obdobie jún\n2014 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 3 250,- euro.\n11. Kasačný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti už opakovane riešil spor týkajúci sa rovnakých\núčastníkov konania, rovnakého predmetu konania, ktorým bolo preskúmanie zákonnosti postupu a\nrozhodnutí žalovaného a jemu predchádzajúcich rozhodnutí a postupov správcu dane týkajúcich sa\ndaňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014, dane z motorových\nvozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2014 a dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január\n2014 až december 2014, ktorá sa začala dňa 29. 06. 2016. Išlo o konania, v ktorých krajský súd\nzamietol správne žaloby žalobcu najmä z dôvodu, že neunesením dôkazného bremena zo strany\nžalobcu, sa pochybnosti o reálnosti dodania služieb (stavebných prác) žalobcovi zo strany žalobcom\ndeklarovaných dodávateľov na faktúre, stali relevantným dôvodom pre neuznanie nároku žalobcu na\nvrátenie fakturovanej dane z pridanej hodnoty a to z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na\nodpočet podľa § 19, § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z., ktoré viažu priznanie nároku na odpočítanie\nDPH na vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa, čo však v prejednávaných veciach v\nrozhodných resp. kontrolovaných zdaňovacích obdobiach ani po vykonanom dokazovaní finančnými\norgánmi, nebolo jednoznačne preukázané.\n12. V prejednávanej veci je predmetom kasačného konania takmer totožný skutkový a právny stav,\nrozdiel je v zásade len v označení mesiaca zdaňovacieho obdobia, ktorý bol predmetom konaní\nkasačného súdu a ním vydaných rozsudkov sp. zn. 4Sžfk/57/2019 zo dňa 01.12.2020 (zdaňovacie\nobdobie za december 2014), sp. zn. 4Sžfk/58/2019 zo dňa 01.12.2020 (zdaňovacie obdobie za január\n2014), sp. zn. 5Sžfk/56/2019 zo dňa 25.03.2021 (zdaňovacie obdobie za september 2014), sp. zn.\n5Sžfk/58/2019 zo dňa 25.03.2021 (zdaňovacie obdobie za február 2014) a sp. zn. 8Sžfk/66/2019 zo\ndňa 30.03.2021 (zdaňovacie obdobie za november 2014). Kasačný súd sa s odôvodneniami týchto\nrozsudkov v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 464 ods. 2 SSP už ďalšie dôvody\nneuvádza.\n13. O trovách kasačného konania kasačný súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1\nSSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom\nkonaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n\n14. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}