{"guid": "d38112d8-14bb-4812-b4bc-ffd88e4addf8:9285eed9-474b-4f75-b23d-860e581c8143", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:4017201000.2", "spisova_znacka": "1Sžk/45/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/45/2019 z 13. 7. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. júla 2021, sp. zn. 1Sžk/45/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:4017201000.2", "identifikacne_cislo": "4017201000", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2021-07-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1999/175", "nazov": "zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/175", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/175-1999"}, {"iri": "/SK/ZZ/1999/175/#paragraf-4a.odsek-4", "nazov": "§ 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/175/#paragraf-4a.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/175-1999/paragraf-4a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1999/175#paragraf-4a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9285eed9-474b-4f75-b23d-860e581c8143", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:4017201000.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4017201000.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4017201000.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžk/45/2019\n4017201000\n13. 07. 2021\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2021:4017201000.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora\nBelka a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci\nžalobcu: KYKLOP REAL - INVEST, spol. s r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 36 531 812, právne zastúpený:\nadvokátska kancelária AK Šranko s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 50 486 601, proti žalovanému:\nMinisterstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, IČO: 30 416 094,\nza účasti: MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, právne zastúpený: JUDr.\nAllan Böhm, Advokátska kancelária Böhm & Partners, so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, o\nvšeobecnej správnej žalobe, v konaní o kasačných sťažnostiach žalovaného a MH Invest, s.r.o. proti\nrozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/194/2017-279 zo dňa 24. apríla 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/194/2017-279 zo dňa 24.\napríla 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného číslo: 26559/2017/SV/68680 zo\ndňa 05.10.2017 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie\") a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru\nvýstavby a bytovej politiky (ďalej len „prvostupňový správny orgán\") č. OU-NR-OVBP2-2017/026361-14\nzo dňa 15. 08. 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie\") a vec vrátil prvostupňovému správnemu\norgánu na ďalšie konanie. Zároveň priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania.\n2. Prvostupňový správny orgán prvostupňovým rozhodnutím rozhodol o vyvlastnení nehnuteľnosti\nzapísanej na LV č. 3765, parc. č. 1264/81, ostatná plocha o výmere 317 m2 vo vlastníctve žalobcu\nv prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. za náhradu v sume 6.137,12 eur pre stavbu „Vybudovanie\nstrategického parku\" - k.ú. Mlynárce, Zobor, Dražovce, Lužianky, Zbehy, Čakajovce, Jelšovce. V\nrozhodnutí sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu.\n3. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie uvádzajúc nasledovné:\n- prvostupňový správny orgán pri preukázaní verejného záujmu na vyvlastnení predmetného pozemku\nako doklad zohľadnil Osvedčenie o významnej investícii pre realizáciu stavby č. 20801/201-1000-33509\nzo dňa 13. 07. 2015 vydané Ministerstvom hospodárstva SR uznesením vlády SR č. 401/2015 zo dňa\n08. 07. 2015 v znení doplnenia Osvedčenia č. 20801/2015-10100-35613 zo dňa 22. 07. 2015 a v znení\ndoplnenie Osvedčenia č. 08806/2017-4220-10445 zo dňa 27. 02. 2017, v zmysle ktorých je predmetná\nstavba investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Správny orgán prvého stupňa teda\nzohľadnil, že na predmetnú stavbu boli vydané citované osvedčenia, čím bol vo vyvlastňovacom konaní\npreukázaný súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania podľa zákona o vyvlastňovaní v spojení s §\n\n4a ods. 1 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií\na o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zák. č. 175/1999 Z.z.\");\n- cieľ vyvlastnenia nebolo možné dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom;\n- vyvlastniteľ odmietol podpísať dohodu, čo je preukázané pokusom o dosiahnutie takejto dohody\ndoručením ponuky na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 26.04.2017 spolu s návrhom kúpnej zmluvy.\nŽalobca návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy neodmietol a požiadal o určenie termínu a miesta\nstretnutia za účelom prerokovania uvedenej ponuky. Dňa 12.06.2017 sa uskutočnilo rokovanie medzi\nvyvlastniteľom a žalobcom, z ktorého bola spísaná notárska zápisnica N 442/2017 Nz 20660/2017,\ncieľom ktorej bola dohoda o kúpnej cene predmetnej nehnuteľnosti. Podľa uvedenej notárskej zápisnice\nk dohode medzi vyvlastniteľom a žalobcom nedošlo a teda nedošlo k dohode o výške náhrady za\nvyvlastnenie pozemku;\n- žalobca so stanovenou výškou náhrady uvedenou v znaleckom posudku č. 62/2017 zo dňa 27. 04.\n2017 nesúhlasil a predložil znalecký posudok č. 32/2017 zo dňa 30. 06. 2017 vypracovaný Jozefom\nMarkom - znalcom a znalecký posudok č. 68/2017 zo dňa 30. 06. 2017 vypracovaný znalcom Ing.\nGustávom Hodúlom. Vzhľadom k tomu, že predmetom námietok žalobcu na ústnom pojednávaní boli\nskutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku predloženého vyvlastniteľom, požiadal správny\norgán o odborné vyjadrenie posúdenia skutočností dôležitých na rozhodnutie o výške náhrady za ich\nvyvlastnenie. Stanovisko k uvedeným námietkam je obsiahnuté v odbornom vyjadrení znalca č. 93/2017\nzo dňa 28. 07. 2017.\n- nevyhnutný rozsah vyvlastnenia je potrebné skúmať nielen z hľadiska rozsahu záberu nehnuteľnosti\npotrebnej na uskutočnenie účelu, na ktorý sa vyvlastňuje, ale aj z hľadiska intenzity zásahu;\n- vyvlastniteľ podal návrh na vyvlastnenie v súlade s ustanovením § 9 ods.1, 3 zákona č. 282/2015 Z.z.\no vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zák. č. 282/2015 Z.z.\");\n- námietka, v zmysle ktorej súčasťou návrhu nebolo územné rozhodnutie a stanovisko obce je\nirelevantná s poukazom na ustanovenie § 4a ods. 1 zákona č. 175/1999 Z. z., nakoľko v danom prípade\nosvedčenie o významnej investícii nahrádza územné rozhodnutie;\nII.\nKonanie pred správnym súdom\n4. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v\nNitre (ďalej len „krajský súd\") a navrhol toto rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť\na vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.\n5. V podanej správnej žalobe najmä uviedol, že\n- žalovaný sa nevyjadril ku skutočnosti, že prvostupňové rozhodnutie nespĺňa náležitosti uvedené v § 13\nods. 2, 4, 6 zák. č. 282/2015 Z.z., pričom neobsahuje údaje vyvlastniteľa a vyvlastneného v potrebnom\nrozsahu, ani označenie vyvlastňovaného pozemku, výrok o náhrade trov konania, výrok, ktorým by bol\nurčený účel vyvlastnenia, výrok, ktorým by bolo rozhodnuté o prechode vlastníckeho práva k pozemku\na nie je určené, akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku na účel, na ktorý\nsa vyvlastnil;\n- došlo k nesprávnemu posúdeniu existencie verejného záujmu na vyvlastnení;\n- existencia verejného záujmu sa osvedčeniami nemôže deklarovať, nakoľko vláda Slovenskej republiky\nnikdy nerozhodla o tom, že realizácia strategického parku je vo verejnom záujme; osvedčenia o\nvýznamnej investícii sú vydané v rozpore so zákonom, pretože boli vydané na základe žiadosti\nspoločnosti MH Invest, s.r.o., ktorá nespĺňala kogentné zákonné podmienky uvedené v § 1 ods. 3 písm.\nb/ zák. č. 175/1999 Z.z.;\n- v odôvodnení rozhodnutia chýba správna úvaha, ktorá viedla správny orgán k záveru o rozsahu\nvyvlastnenia;\n- nie je možné vyvodiť, na akej časti toho-ktorého územia/parcely sa má realizovať aká konkrétna stavba,\ncestná sieť, jednotlivé časti infraštruktúry a iná príprava územia či stavba, a či vôbec bude toto územie\nvyužité na predmetnú stavbu;\n- osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 27.02.2017 ako príloha k návrhu na vyvlastnenie bola\ndoložená v overenej kópii len v rozsahu prvých troch strán, teda bez prílohy č. 1 - zoznamu pozemkov,\nktoré sú osvedčením dotknuté;\n- znalecký posudok, z ktorého prvostupňový správny orgán vychádzal pri určení náhrady za vyvlastnenie\nje neaplikovateľný, a to najmä pre nesprávne zvolenú metódu pre určenie výšky primeranej náhrady, a\nto metódu polohovej diferenciácie;\n\n- náhrada, ku ktorej dospel znalec, nezodpovedá trhovej cene vyvlastňovaným nehnuteľností;\n- mala byť skúmaná možnosť určenia náhrady pridelením náhradných pozemkov;\n6. Krajský súd v Nitre dospel k záveru o tom, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutia je potrebné\nzrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu. V napadnutom rozsudku najmä uviedol, že\n- vo veci bol preukázaný verejný záujem na vyvlastnení daného pozemku predložením Osvedčenia\no významnej investícii na realizáciu stavby č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 v znení\ndoplnenia osvedčenia pod č. 2081/2015-1000-35613 schváleného uznesením vlády SR č. 413/2015 zo\ndňa 21.07.2015, a v znení doplnenia osvedčenia o významnej investícii č. 08806/2017-4220-10455 zo\ndňa 27.02.2017 vydaného Ministerstvom hospodárstva SR schváleného uznesením vlády SR č. 95/2017\nzo dňa 22. 02. 2017, v zmysle ktorých je uvedená stavba významnou investíciou a jej uskutočnenie je\nvo verejnom záujme;\n- správny súd, i správne orgány sú osvedčením viazané a súd nie je oprávnený preskúmavať platnosť\nvydaných osvedčení o významnej investícii, z ktorých je jednoznačne preukázaný verejný záujem;\n- navrhovateľ preukázateľne zaslal žalobcovi návrh kúpnej zmluvy so všetkými zákonnými náležitosťami,\npričom žalobca uvedený návrh neodmietol, navrhol o ňom rokovať, pričom z rokovania bola spísaná\nnotárska zápisnica na Notárskom úrade JUDr. Tomáša Trellu v Bratislave dňa 15. 06. 2017 číslo N\n442/2017 Nz 20660/2017 NCR1S 21247/2017, z ktorej vyplynulo, že žalobca ponuku nepovažoval za\nponuku podľa zákona, nakoľko znalecký posudok, na základe ktorého bola cena určená, je vyhotovený\nv rozpore so zákonom o znalcoch a metodikou, ktorá stanovuje postupy pri vyhotovovaní znaleckého\nposudku. Je teda zrejmé, že vlastnícke právo k pozemku nebolo možné nadobudnúť dohodou a to\nnajmä preto, že žalobca nesúhlasil s ponúknutou kúpnou cenou nehnuteľnosti;\n- z preskúmavaných rozhodnutí je zrejmé, že účelom vyvlastnenia je vybudovanie stavby „Vybudovanie\nstrategického parku\" ako významnej investície, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie prípravy\nvymedzeného územia pre stavbu schválenú uznesením Vlády Slovenskej republiky;\n- vyvlastňovateľ preukázal, že predmet vyvlastnenia využije na účel, na ktorý sa vyvlastnil, a preto bol\naktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na jeho vyvlastnenie;\n- rozsah vyvlastnenia bol daný už v jednotlivých osvedčeniach vydaných Ministerstvom hospodárstva\nSR, kde v prílohe č. 1 k osvedčeniu č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27.02.2017 je uvedený i pozemok\nvo vlastníctve žalobcu;\n- bez riadneho odôvodnenia svojho postupu znalecká organizácia vylúčila použitie porovnávacej metódy,\npričom na takýto postup mala dostatok podkladov, pričom žalovaný a prvostupňový správny orgán\npochybili, keď riadne neskúmali tvrdenia žalobcu, že poskytnutá náhrada za vyvlastnený pozemok\nnebola stanovená ako primeraná náhrada;\n- z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, že náhrada za vyvlastnené pozemky zodpovedá ich trhovej\ncene tak, ako to predpokladá § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku (stavebný zákon) keď cena vyvlastňovaných pozemkov bola stanovená len metódou polohovej\ndiferenciácie a obsahom znaleckého posudku č. 62/2017 zo dňa 27.04.2017 nebolo zisťovanie trhovej\nceny pozemkov v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (porovnávacia metóda);\n- skutočnosť, že trhová cena je určená znaleckým posudkom, nezbavuje správny orgán povinnosti\npostupovať v súlade so zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.) a úplne a presne zistiť\nskutočný stav, týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie (§ 111 ods. 2 stavebného zákona, § 4a\nods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z., § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb.). Správny orgán je\nteda povinný skúmať, či návrh náhrady je zákonný, resp. či ide o primeranú náhradu za vyvlastňované\npozemky;\n- prvostupňový správny orgán mal možnosť, na odborné posúdenie zistenia primeranej náhrady za\nvyvlastnenie a objasnenie nezrovnalostí pri zisťovaní navrhnutej ceny, použijúc primerane § 36 zákona\nč. 71/1967 Zb., ustanoviť znalca;\n- zák. č. 175/1999 Z. z. v § 4a ods. 4 ukladá správnemu orgánu povinnosť určiť náhradu za vyvlastnenie\nv sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku a keďže zákon\nďalej nešpecifikuje pojem všeobecná hodnota, v súlade s § 111 ods. 2 stavebného zákona (aplikujúc § 4a\nods. 1 veta druhá zák. č. 175/1999 Z. z.) je potrebné za ňu považovať cenu rovnakej alebo porovnateľnej\nnehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite, a teda nie cenu určenú\nlen z polohy (umiestenia) nehnuteľnosti, o vyvlastnení ktorej sa koná;\n- správny orgán nevychádzal z riadne zisteného skutkového stavu veci, keď v konaní nevykonal žiadne\ndokazovanie za účelom zistenia možnosti poskytnutia náhrady za vyvlastnenie vo forme náhradného\npozemku a v rozhodnutí len uviedol bez ďalšieho odôvodnenia, že podľa vyjadrenia navrhovateľa\nvyvlastnenia tento pozemkami, ktoré by mohol použiť na zámenu, nedisponuje;\n\n- žalobcom predložené znalecké posudky dvoch znalcov spochybnili relevantnosť znaleckého posudku\nako podkladu rozhodnutia vo veci stanovenia ceny;\n- vo výroku prvostupňového rozhodnutia nie je vyvlastňovaná nehnuteľnosť riadne špecifikovaná, keď\nv samotnom výroku pri označení nehnuteľnosti nie je uvedené príslušné katastrálne konanie (zrejme\núzemie- pozn. kasačného súdu), v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza;\n- vo výroku prvostupňového rozhodnutia je len odkaz na ust. § 4a zák. č. 175/1999 Z.z. a neobsahuje\nvýrok o náhrade trov konania;\nIII.\nKasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko žalobcu\n7. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ 1\") z dôvodu podľa § 440\nods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.\") a ďalší účastník\nkonania MH Invest, s.r.o. (ďalej aj ako „sťažovateľ 2\") z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. a) a g)\nS.s.p. včas kasačnú sťažnosť. Zhodne navrhli aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil\nkrajskému súdu na ďalšie konanie, pričom sťažovateľ 2 navrhol, aby kasačný súd priznal kasačnej\nsťažnosti odkladný účinok..\n8. Sťažovateľ 1 v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä\nuviedol, že\n- napadnutý rozsudok je zmätočný nakoľko krajský súd v niektorých prípadoch argumentuje\nustanoveniami Štvrtej časti stavebného zákona a v niektorých ustanoveniami zák. č. 282/2015 Z.z.;\n- z napadnutého rozsudku nevyplýva, z akého dôvodu pri skúmaní podmienky primeranej náhrady za\nvyvlastnenie krajský súd aplikoval Štvrtú časť stavebného zákona;\n- vzhľadom na výkladové pravidlo lex posterior derogat legi priori s účinnosťou od 01.07.2016\nsú vyvlastňovacie orgány povinné aplikovať zák. č. 282/2015 Z.z., s výnimkou konaní začatých a\nprávoplatne neukončených pred účinnosťou zák. č. 282/2015 Z.z. (§ 19), pričom predmetné konanie\nbolo začaté po tomto dátume;\n- prvostupňový správny orgán postupoval pri námietke žalobcu týkajúcej sa náhrady za vyvlastnenie v\nsúlade so zákonom, keď postupom podľa § 4 ods. 4 zák. č. 282/2015 Z.z. zabezpečil odborné vyjadrenie/\nvysvetlenie znalca;\n- nakoľko v konaní nedošlo medzi vyvlastniteľom a žalobcom k dohode o náhrade za vyvlastnenie,\nv rozhodnutí vo výroku o náhrade podľa § 13 ods. 3 písm. a) zák. č. 282/2015 Z.z. určil náhradu za\nvyvlastnenie na základe znaleckého posudku vyvlastniteľa [§ 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 282/2015 Z.z.] a\nv spojení s § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. odkázal žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na\nsúd bez prerušenia konania;\n- podľa § 4a ods. 1 druhá veta zákona č. 175/1999 Z. z. a podľa § 18 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní\nsa na toto konkrétne vyvlastňovacie konanie použije osobitná právna úprava obsiahnutá v zákone č.\n175/1999 Z. z. a v zákone o vyvlastňovaní, a z tohto dôvodu prvostupňový správny orgán nemohol podľa\n§ 36 správneho poriadku ustanoviť znalca na opätovné ocenenie vyvlastňovaných nehnuteľností;\n- argumentácia krajského súdu odvolávajúca sa na judikatúru vychádzajúcu z právnej úpravy náhrady\nza vyvlastnenie platnej do 30.06.2016 (§ 111 ods. 2 stavebného zákona), ktorá používa pojem trhová\ncena, irelevantná;\n- pojem trhová cena v súvislosti s náhradou za vyvlastnenie používa iba stavebný zákon, pričom zákon\nč. 175/1999 Z. z. rovnako ako aj zák. č. 282/2015 Z.z. nestanovuje, že náhrada za vyvlastnenie má byť\nurčená ako trhová cena;\n- zákon č. 175/1999 Z.z. vyžaduje iba stanovenie náhrady za vyvlastnenie \"v sume zodpovedajúcej\nvšeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku\" a odkázanie vyvlastneného s požiadavkou\nna vyššiu náhradu na civilný (nie správny) súd;\n- podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. ak vyvlastnený nesúhlasí s výškou náhrady, má možnosť\nobrátiť sa so svojou požiadavkou na civilný súd;\n- zabezpečením ďalšieho znaleckého posudku by prvostupňový správny orgán konal nad rámec zákona\nč. 175/1999 Z.z. a teda konal by nezákonne, pričom nie je oprávnený skúmať výšku sumy za vyvlastnené\npozemky uvedenú v znaleckom posudku, keďže zákonodarca pre určenie výšky náhrady upravil\nšpecifický revízny postup, a to určovaciu žalobu podľa § 137 Civilného sporového poriadku;\n- zákon o vyvlastňovaní aj zákon č. 175/1999 Z. z. určujú podrobne postup v prípade určenia náhrady\nza vyvlastnenie a teda ustanovenie § 36 správneho poriadku sa v tejto situácii nemôže subsidiárne\naplikovať;\n\n- vo vzťahu k žalobcovi bola splnená poučovacia povinnosť.\n9. Sťažovateľ 2 sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol obdobnú\nargumentáciu ako sťažovateľ 1, pričom doplnil, že\n- krajský súd rozhodol vo veci, ktorá nepatrí do jeho právomoci, nakoľko o požiadavke na vyššiu náhradu\nrozhoduje súd v osobitnom civilnom konaní;\n- krajský súd nesprávne právne posúdil vec, keď pri svojom rozhodovaní nesprávne zohľadnil lex\nspecialis (Zák. č. 175/1999 Z.z.), ktorý sa mal prioritne aplikovať na predmetné konanie a následne\nnesprávne vychádzal primárne zo všeobecnej právnej úpravy Stavebného zákona, ktorý sa v súčasnosti\npodľa zásady lex posterior derogat legi priori na vyvlastňovacie konania neaplikuje;\n- vzhľadom na logiku ustanovenia § 4a ods. 4 zák. č. 175/2015 Z.z. a účelu tohto zákona, je zrejmé,\nže zákonodarca zaviedol pojem „všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom\", pričom sa jedná o\nfunkčné prepojenie pojmov všeobecná hodnota a znalecký posudok, pričom náhradu za vyvlastnenie\ntvorí suma zodpovedajúca všeobecnej hodnote, ktorá má byť určená znaleckým posudkom;\n- znalec pri určovaní všeobecnej hodnoty urči príslušnú metódu, pričom je viazaný vyhláškou\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. a za jej výber zodpovedá;\n- ust. § 111b ods. 1 stavebného zákona dáva prednosť prideleniu náhradného pozemku pred poskytnutím\nnáhrady v peniazoch, avšak vždy len za predpokladu, že takéto majetkové vyrovnanie je možné;\n- od sťažovateľa nemožno rozumne požadovať, aby pridelil žalobcovi pozemky, ktoré na základe\nOsvedčenia nadobudol od tretích osôb za účelom realizácie významnej investície;\n- ust. § 4a ods. 4 zák. č. 175/1999 Z.z. správnym orgánom neukladá, aby bližšie a detailne objasňovali\nprípadné nezrovnalosti ohľadom výšky náhrady za vyvlastnenie medzi účastníkmi, ale naopak, aby túto\notázku riešil všeobecný súd v rámci osobitnej civilnej žaloby;\n- nakoľko zák. č. 282/2015 Z.z. ustanovuje iný procesný postup v otázke stanovenia výšky náhrady za\nvyvlastnený pozemok, nemožno použiť ustanovenie Správneho poriadku;\n- úmyslom zákonodarcu bolo odkázaním s výškou náhrady na civilný súd zjednodušiť a urýchliť proces\nvyvlastnenia a nie skomplikovať a de facto mariť prípravu územia na realizáciu Strategického parku;\n- správne orgány postupovali v súlade s § 4a ods. 4 zák. č. 175/1999 Z.z.;\n- judikatúra, na ktorú krajský súd odkazuje v napádanom rozsudku, je neaplikovateľná;\n- označenie katastrálneho územia (rovnako ako ostatné údaje vyžadované zák. č. 282/2015 Z.z. pre\noznačenie vyvlastňovaných pozemkov) je vo výrokovej časti rozhodnutia o vyvlastnení uvedené;\n- ak krajský súd konštatuje, že nemožno predkladať podrobné podklady týkajúce sa presného využitia\npozemku, a následne uvádza. že účel bol riadne skúmaný na základe Osvedčenia, ale na záver uvedie,\nže účel je špecifikovaný vo výroku rozhodnutia o vyvlastnení nedostatočne, je možné tvrdenie krajského\nsúdu vyhodnotiť za absolútne rozporné a zavádzajúce;\n- žalobcovi vo vyvlastňovacom konaní nevznikli žiadne trovy a žiadne trovy si ani neuplatnil.\n10. Sťažovateľ 1 vo vyjadrení zo dňa 01.10.2019 zotrval na svojej argumentácii a opakovane navrhol,\naby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n11. Sťažovateľ 2 sa vo vyjadrení zo dňa 03.10.2019 stotožnil s argumentáciou sťažovateľa 1.\n12. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1/ a 2/ opierajúc sa o argumentáciu uvedenú\nv žalobe žiadal, aby kasačný súd kasačné sťažnosti zamietol. Poukázal aj na judikatúru kasačného súdu\nv obdobných veciach. Pokiaľ sa návrhov sťažovateľa 1/ a 2/ na priznanie odkladného účinku týka, mal\nžalobca za to, že nepreukazujú splnenie podmienok na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.\nIV.\nPrávne závery kasačného súdu\n13. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podali\nsťažovatelia v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu\ns konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o\nsúdoch) dospel k záveru, že kasačné sťažnosti sú dôvodné a preto postupom podľa § 462 ods. 1 S.s.p.\nnapadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n\n14. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13. júla 2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n15. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis, je zrejmé, že v prejednávanej\nprávnej veci bola sporná najmä správnosť postupu pri určovaní výšky finančnej náhrady, ktorá bola\nžalobcovi priznaná titulom vyvlastnenia nehnuteľnosti podľa § 13 zák. č. 282/2015 Z.z. a § 4a zák. č.\n175/1999 Z.z. pre stavbu ,,Vybudovanie strategického parku\", k. ú. Mlynárce, Zobor, Dražovce, Lužianky,\nZbehy, Čakajovce, Jelšovce a zároveň bola spochybnená správnosť postupu vedúceho k ustáleniu\nzáveru, že navrhovateľ vyvlastnenia (sťažovateľ 2) nemá k dispozícii pozemky, ktoré by mohol použiť\nna zámenu za vyvlastnený pozemok.\n16. Za vyvlastnený pozemok, KN-C parc. č. 1264/81 o výmere 317 m2 bola žalobcovi priznaná náhrada\npodľa ustanovenia § 4 ods. 3 zák. č. 282/2015 Z.z. určená znaleckým posudkom č. 62/2017 zo dňa\n27.04.2017 vyhotoveného spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z.\no stanovení všeobecnej hodnoty majetku, vo výške 6.137,12 eur.\nPodľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho\npráva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú\nnáhradu.\nPodľa § 1 ods. 1 zák. č. 175/1999 Z.z. tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych\nvzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy\npri vydávaní osvedčenia o významnej investícii.\nPodľa § 4a ods. 1 zák. č. 175/1999 Z.z. na účel realizácie významnej investície možno za náhradu\npozemok alebo stavbu vyvlastniť alebo vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe obmedziť, ak je to\nvo verejnom záujme a nie je možné nadobudnúť právo k pozemku alebo stavbe dohodou. Ak tento\nzákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. Ak ku dňu\nzačatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom\npláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej\ninvestície, podkladom na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení je osvedčenie podľa § 3.\nPodľa § 4a ods. 4 zák. č. 175/1999 Z.z. ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k\ndohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za\nvyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S\npožiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.\nPožiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa\nprávoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne.\nPodľa § 1 zák. č. 282/2015 Z.z. tento zákon upravuje odňatie vlastníckeho práva, obmedzenie\nvlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva\nzodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích\nosôb k pozemku alebo ku stavbe, ak je to nevyhnutné pre uskutočnenie stavby alebo opatrenia v\nnevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a na účel podľa osobitných zákonov a za primeranú náhradu.\nPodľa § 4 ods. 4 zák. č. 282/2015 Z.z. ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie\nna ústnom pojednávaní účastník konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú\nobsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f), vyvlastňovací orgán\nzabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité\nna rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia\nalebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša vyvlastniteľ.\nPodľa § 13 ods. 3 písm. a) zák. č. 282/2015 Z.z. výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací\norgán určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu\npodľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a\nvyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie\nv sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote\npráva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s\npožiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.\nPodľa § 19 zák. č. 282/2015 Z.z. konania o vyvlastnení začaté a právoplatne neukončené pred 1. júlom\n2016 sa dokončia podľa predpisu účinného do 30. júna 2016.\n\n17. V prejednávanej veci je nepochybné, že proces vyvlastňovania na účely prípravy významných\ninvestícií definovaných v § 1 ods. 2 zák. č. 175/1999 Z.z. sa primárne riadi právnou úpravou zákona\nč. 175/1999 Z.z..\n18. Podstatou sporu medzi účastníkmi je zákonnosť postupu orgánov rozhodujúcich o vyvlastnení\nv súvislosti s aplikáciou zák. č. 175/1999 Z.z. ako lex specialis na rozhodovanie vo veci náhrady\nza vyvlastňované pozemky, resp. na stanovenie rozsahu povinnosti aplikácie príslušných ustanovení\nstavebného zákona (v nadväznosti na správny poriadok) na rozhodovanie o náhrade za vyvlastnenie.\n19. V súvislosti s tým treba uviesť, že právna úprava zákona 175/1999 Z.z. predstavuje v otázke\nrozhodovania o vyvlastnení a náhrade zaň pomerne komplexnú úpravu, na základe ktorej príslušný\nsprávny orgán, po zistení nemožnosti dohody na sume náhrady za vyvlastnenie, stanovenej postupom\nsúdneho znalca v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z.,\nodkáže pôvodného vlastníka vyvlastnenej nehnuteľnosti na súdne konanie pred civilným súdom. V\ncivilnom konaní sa môže domáhať priznania navýšenia ceny určenej znalcom, napríklad aj na základe\nspochybnenia správnosti záverov znaleckého posudku. Takýmto postupom sa dosiahne vyváženie\nzáujmu a potrieb štátu na vysporiadaní vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú\nvýznamnou investíciou a záujmu a práva pôvodného vlastníka vyvlastňovaného pozemku na primeranú\nnáhradu za odňatie vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.\n20. Zároveň kasačný súd podotýka, že na konania o vyvlastnení, začaté po 30.06.2016 sa vzťahuje zák.\nč. 282/2015 Z.z., ktorý v zmysle zásady „lex posterior derogat legi priori\" nahrádza dovtedy aplikovanú\nprávnu úpravu obsiahnutú v § 108 a nasl. stavebného zákona. S účinnosťou od 01.07.2016 je tak\nvšeobecným predpisom o vyvlastňovaní zák. č. 282/2015 Z.z. Pokiaľ teda zák. č. 175/1999 v § 4a\nods. 1 odkazuje na podpornú aplikáciu všeobecného predpisu o vyvlastňovaní, má tým na mysli práve\nzák. č. 282/2015 Z.z. Konanie o vyvlastnení bolo začaté na základe návrhu podaného dňa 16.06.2017,\npreto niet pochýb o tom, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky podľa § 19 zák. č. 282/2015\nZ.z. na postup podľa stavebného zákona. Pokiaľ teda konkrétna otázka nie je upravená zákonom č.\n175/1999 Z.z., správne orgány sú povinné postupovať v rámci právnej úpravy zák. č. 282/2015 Z.z.,\npričom v danom prípade tak učinili. Krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci, pokiaľ pri preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov aplikoval právnu úpravu vyvlastnenia podľa\nstavebného zákona.\n21. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd nepovažoval judikatúru (vychádzajúcu z právnej úpravy\nvyvlastňovacieho konania podľa stavebného zákona), na ktorú žalobca poukazoval, a z ktorej krajský\nsúd nepochybne pri utváraní svojich záverov čerpal, za smerodajnú.\n22. Kasačný súd nepovažuje za logicky správnu a ústavne konformnú argumentáciu krajského súdu,\nktorý zotrvával na stanovisku o povinnosti správnych orgánov riešiť v konaní o vyvlastnení podľa zák. č.\n175/1999 Z.z. správnosť výšky náhrady za vyvlastnenie určenej znaleckým posudkom.\n23. Kasačný súd z obsahu znaleckého posudku zistil, že na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov\nbola v zmysle ustanovenie § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z.. v spojení s príslušnými ustanoveniami\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej\nhodnoty majetku v znení neskorších zákonov aplikovaná metóda polohovej diferenciácie, ktorej voľba\nbola odôvodnená argumentom, že pre využitie výnosovej a porovnávacej metódy neboli k dispozícii\nrelevantné aktuálne údaje. z obsahu administratívneho spisu tiež vyplynulo, že k námietkam žalobcu\nvoči primeranej náhrade za vyvlastňovaný pozemok podala znalecká organizácia ÚEOS - Komercia,\na.s. odborné vyjadrenie č. 93/2017 v zmysle § 4 ods. 4 zák. č. 282/2015 Z.z., v ktorom sa vyjadrila k\nmetódam stanovenia všeobecnej hodnoty vyvlastňovaného pozemku. Vyššie uvedený postup zisťovania\nvšeobecnej hodnoty pozemkov v konaní pred správnymi orgánmi je v súlade so zák. č. 175/1999 Z.z.\nako aj zák. č. 282/2015 Z.z. Pokiaľ žalobca má námietky s určenou náhradou, zákon upravuje osobitný\npostup v § 4a zákona č. 175/1999 Z.z.\n24. Kasačný súd tiež dáva do pozornosti § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z., ktorého účelom je\nvyňať rozhodovanie o prípadných nezhodách medzi účastníkmi ohľadom hodnoty vyvlastňovaných\nnehnuteľností do samostatného civilného súdneho konania a nebrzdiť tak realizáciu významnej\ninvestície. Zmyslom osobitnej úpravy je zefektívniť proces usporiadania majetkovoprávnych vzťahov,\núzemného konania ako aj stavebného konania pri realizácii významných strategických investícií.\n\n25. Pokiaľ sa týka krajským súdom akceptovanej požiadavky na uprednostnenie poskytnutia náhradného\npozemku, kasačný súd uvádza, že za situácie, ak by navrhovateľ vyvlastnenia takýto pozemok vlastnil a\njeho ponuka na zámenu by bola prijatá, by to nepochybne bol prednostne použitý spôsob nadobudnutia\nvlastníckeho práva k vyvlastňovanej nehnuteľnosti na základe dohody v zmysle § 4 ods. 1 zák. č.\n175/1991 Z.z.. Existenciu dohody, bez ohľadu na jej obsah však nie je možné vynucovať. Požiadavka\nna poskytnutie náhradného pozemku za danej situácie teda nemá v právnej úprave lex specialis oporu.\n26. Pokiaľ ide o krajským súdom vyslovený právny názor o povinnosti doplniť dokazovanie v otázke\nvlastníctva resp. možnosti získať vhodný pozemok použiteľný na zámenu, tento nijakým spôsobom\nneinštruuje správny orgán, akým spôsobom a v akom rozsahu by sa takého doplnenie zisťovania malo\nuskutočniť. Je však zrejmé, že nie je možné vlastnícke možnosti a povinnosti navrhovateľa vyvlastnenia\n(ako spoločnosti v 100 % vlastníctve štátu) rozširovať až nad rámec možností štátu. Rovnako nebol\nvyhodnotený charakter spoločnosti MH Invest. s.r.o. v nadväznosti na možnosť získavania pozemkov\nna účely zámeny pozemkov predchádzajúcej vyvlastneniu.\n27. V prípade zotrvania krajského súdu na požiadavke v zmysle bodu 70 napadnutého rozsudku by\nmohlo vyplynúť viacero problémov, ku ktorým by sa mal vyjadriť. Ak by teoreticky bolo zistené, že\nnavrhovateľ vyvlastnenia vlastní pozemok, ktorý by žalobca bol ochotný akceptovať, ale navrhovateľ\nvyvlastnenia by ho nebol ochotný previesť na žalobcu v rámci zámeny (či už z dôvodu obavy zo\nspáchania správneho deliktu podľa § 5a zákona 175/1999 Z.z., alebo akéhokoľvek iného dôvodu), teda\nneprichádzala by do úvahy prednostná dohoda v zmysle § 110 ods. 1 stavebného zákona, ktorý orgán,\nna základe akých kritérií a v akom konaní by posudzoval legitímnosť, dôvodnosť, účelnosť a prípustnosť\nprípadného vynucovania takéhoto „iného spôsobu dosiahnutia cieľa vyvlastnenia\" v zmysle § 108 a nasl.\nstavebného zákona.\n28. Aj vzhľadom na vyššie uvedené závery o ústavnej konformnosti postupu v zmysle § 4a zákona\n175/1999 Z.z., by podľa názoru kasačného súdu bol postup požadovaný krajským súdom v rozpore\ns účelom zákona 175/1999 Z.z., ktorý v prípade pochybností do značnej miery určuje aj spôsob jeho\nvýkladu.\n29. Vo vzťahu k vytýkaným nedostatkom náležitostí rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu\nkasačný súd uvádza, že prvostupňový správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia identifikoval\nkatastrálne územie, v ktorom sa vyvlastňovaný pozemok nachádza (k.ú. H.).\n30. Zároveň vo výrokovej časti rozhodnutia bol určený účel vyvlastnenia vo verejnom záujme,\nktorým je „Vybudovanie strategického parku\" k. ú. Mlynárovce, Zobor, Dražovce, Lužianky, Zbehy,\nČakajovce, Jelšovce. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na Osvedčenie o významnej investícii\nna realizáciu stavby č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 v znení doplnenia osvedčenia pod\nč. 2081/2015-1000-35613 schváleného uznesením vlády SR č. 413/2015 zo dňa 21.07.2015, a v znení\ndoplnenia osvedčenia o významnej investícii č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27.02.2017 vydaného\nMinisterstvom hospodárstva SR schváleného uznesením vlády SR č. 95/2017 zo dňa 22. 02. 2017,\nv zmysle ktorých je vyššie uvedená stavba významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom\nzáujme. Preto pokiaľ prvostupňový správny orgán vyššie uvedeným spôsobom určil účel vyvlastnenia,\npostupoval podľa názoru kasačného súdu v súlade s § 13 ods. 2 písm. a) zák. č. 282/2015 Z.z.\n31. Záverom sa kasačný súd zaoberal situáciou, kedy aj napriek v § 13 ods. 2 písm. g) zák. č. 282/2015\nZ.z. zakotvenej povinnosti správneho orgánu formálne rozhodnúť o povinnosti nahradiť trovy konania,\nv prvostupňovom rozhodnutí príslušný výrok absentuje. V zmysle § 18 ods. 1 zák. č. 282/2015 Z.z.\nsa na vyvlastňovacie konanie vzťahuje správny poriadok ak tento zákon neustanovuje inak. Vzhľadom\nna vyššie citovanú právnu úpravu sa javí najvhodnejším (a najmä týmto zákonom predpokladaným)\nnepochybne postup ktorým tak správny orgán učiní priamo v rozhodnutí o vyvlastnení (na rozdiel od\nsprávneho poriadku, ktorý v zásade nevylučuje o náhrade trov rozhodnúť aj v samostatnom rozhodnutí\n- § 47 ods. 2). Kasačný súd však považoval za potrebné zdôrazniť, že správne súdnictvo v Slovenskej\nrepublike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) vyžadujúceho, aby\nverejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto\nneprekračuje jej zverené právomoci, a jednak poskytuje ochranu subjektívnych práv osôb, do ktorých\nbolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je\n\nochrana verejných subjektívnych práv a jeho cieľom predovšetkým ochrana práv fyzických i právnických\nosôb a ich prostredníctvom potom aj ochrana zákonnosti. Preto v tejto súvislosti nie je bez významu\nskutočnosť, že žalobca právo náhradu trov konania pred správnym orgánom neuplatnil, pričom v\nodvolacom konaní, ani v konaní pred správnym súdom neuviedol, že by mu v súvislosti s konaním o\nvyvlastnení trovy vznikli a jeho argumentácia sa týkala iba tej skutočnosti, že vzhľadom na absentujúci\nvýrok o náhrade trov konania je prvostupňové rozhodnutie nezákonné.\n32. Za daných okolností je teda otázne, či absencia výroku o náhrade trov konania (vo výsledku s\nrovnakým efektom ako výrok o nepriznaní ich náhrady) bola spôsobilá zasiahnuť do práv alebo právom\nchránených záujmov žalobcu. Navyše, podľa názoru kasačného súdu nič nebráni tomu, aby správny\norgán rozhodol o tejto otázke v samostatnom (doplňujúcom) rozhodnutí. Opačný prístup by mal za\nnásledok iba formálne zopakovanie administratívneho konania, ktoré však pre účastníka konania vo\nvzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech\na nebol by ani v súlade so zásadou hospodárnosti konania a preto bude potrebné zvážiť možnosť\nprípadného splnenia vyššie uvedenej povinnosti správneho orgánu v samostatnom rozhodnutí.\nV.\n33. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že kasačné sťažnosti boli dôvodné a\npreto dospel k záveru o potrebe zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť v zmysle §\n462 ods. 1 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.\nPodľa § 462 ods. 1 S.s.p. ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne\no zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo\nkonanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/194/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}