{"guid": "30d0a7c0-316c-4393-a837-7a66d29f8eea:ad44b675-e123-41ae-9f31-78fc709339e4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:4017200732.1", "spisova_znacka": "6Sžfk/50/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/50/2019 z 20. 1. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. januára 2021, sp. zn. 6Sžfk/50/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:4017200732.1", "identifikacne_cislo": "4017200732", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Monika Valašíková PhD.", "sudca_id": 187, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-valasikova-phd-187", "datum_vydania": "2021-01-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "II. ÚS 368/2021", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:294c73c8-4b0c-4e26-9dcb-be9208c1e23e", "datum": "2021-09-09", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2b", "nazov": "§ 2b zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2i", "nazov": "§ 2i zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2i"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2j", "nazov": "§ 2j zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2j", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2j"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2n", "nazov": "§ 2n zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2n", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2n"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2r", "nazov": "§ 2r zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2r", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2r"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-5", "nazov": "§ 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-18.odsek-1", "nazov": "§ 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-18.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-18.odsek-2", "nazov": "§ 18 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-18.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-18.odsek-3", "nazov": "§ 18 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-18.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-18.odsek-4", "nazov": "§ 18 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-18.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-18.odsek-6", "nazov": "§ 18 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-18.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-2", "nazov": "§ 21 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-10", "nazov": "§ 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2b", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2i", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2j", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2n", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2r", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-14", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-17", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-18", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-21", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-46"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ad44b675-e123-41ae-9f31-78fc709339e4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:4017200732.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4017200732.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4017200732.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžfk/50/2019\n4017200732\n20. 01. 2021\nJUDr. Monika Valašíková\nECLI:SK:NSSR:2021:4017200732.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobcu:\nFERPLAST SLOVAKIA s.r.o., Novozámocká cesta 58, Nesvady, IČO 36 255 793, právne zastúpený:\nJUDr. Mária Konrádová, Farská 8, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nLazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101505261/2017\nzo dňa 10.07.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k.\n11S/135/2017-124 zo dňa 27.03.2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa z a m i e t a.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa §\n190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101505261/2017\nzo dňa 10.07.2017 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Nitra (ďalej len „správca dane“) č.\n100661515/2017 zo dňa 20.04.2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009\nZ.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby v sume 22 326,50 EUR\nza zdaňovacie obdobie rok 2013.\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v priebehu daňovej kontroly žalobca tvrdil a preukazoval,\nže v súlade s princípom nezávislého vzťahu pre stanovenie transferovej ceny pri obchodovaní s\ntalianskymi prepojenými spoločnosťami Ferplast SpA (používanie ochrannej známky Ferplast podľa\nfaktúry č. 14000077 zo dňa 13.01.2014) a FIVAC SRL (používanie programového vybavenia - licencie\nORACLE podľa faktúry č. 4/2013 zo dňa 03.04.2013) použil metódu čistého obchodného rozpätia\n(zisková metóda). Správca dane preto svoje dokazovanie v rámci daňovej kontroly zameral na\nzistenie, či dohodnuté transferové ceny medzi žalobcom ako odberateľom a prepojenými obchodnými\nspoločnosťami so sídlom v Taliansku (dodávatelia) zodpovedali princípu nezávislého vzťahu, pričom\ndospel k záveru, že neboli v súlade s princípom nezávislého obchodného vzťahu a s podmienkami, ktoré\nby medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch a\nza porovnateľných okolností.\n\n3. Správny súd uviedol, že ak sú transferové ceny nastavené tak, že zodpovedajú princípu nezávislého\nvzťahu, nemusí zahraničná závislá osoba uskutočňovať neúčtovnú úpravu základu dane alebo daňovej\nstraty, ktorá bude mať za následok zvýšenie základu dane alebo zníženie daňovej straty. Ak transferové\nceny nezodpovedajú princípu nezávislého vzťahu, musí sa vykonať úprava základu dane, ako tomu bolo\nv tomto prípade.\n4. Na účely úpravy základu dane z príjmov sa transferové ceny porovnávajú s cenami používanými\npri porovnateľných transakciách medzi nezávislými osobami. Na zistenie rozdielu medzi transferovými\ncenami a cenami používanými medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch\nsa používajú rôzne metódy transferového oceňovania, ktorých použitie musí byť v súlade s princípom\nnezávislého vzťahu. Tieto metódy, ako aj pravidlá a princípy transferového oceňovania všeobecne,\nvychádzajú zo smernice OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní.\nAj keď na Slovensku nie je všeobecne záväzným právnym predpisom, bola zverejnená vo Finančnom\nspravodajcovi po jednotlivých častiach (Finančný spravodajca č. 14/1997, 20/1999 a 3/2002) a považuje\nsa za všeobecne akceptovaný manuál v oblasti transferového oceňovania. Transferové oceňovanie\nv podstate znamená, že ceny medzi závislými osobami, ktoré medzi sebou obchodujú, musia byť\nnastavené trhovo a stanovuje povinnosť oceniť tieto vzájomné obchody závislých osôb trhovou cenou,\naby k takejto optimalizácii, resp. úspore na dani nedošlo. Prepojené subjekty však musia túto trhovú\ncenu dokázať vo vypracovanej dokumentácii k transferovému oceňovaniu, a to zákonom stanovenými\na pomerne zložitými metódami.\n5. Žalobca namietal nesprávnosť a nezákonnosť v postupe daňových orgánov pri posudzovaní výdavkov\nžalobcu na licenčný poplatok za požívanie „marketingového nehmotného majetku“ - ochrannej známky\nFerplast podľa zmluvy zo dňa 10.01.2013.\n6. Na vzťah medzi spoločnosťou Ferplast SpA, so sídlom v Talianskej republike a spoločnosťou žalobcu\na ich obchodné transakcie bolo potrebné aplikovať vyhlášku ministra zahraničných vecí č. 17/1985 Zb.\nzo dňa 22.10.1984 o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Talianskou republikou\no zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a o zabránení daňovému úniku a ustanovenia\nsmernice OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní (kapitola VI, B,\npísm. i/, bod 6.4, 6.7, 6.14).\n7. Podľa krajského súdu nebolo sporné, že do daňových výdavkov si žalobca uplatnil i náklady na úhradu\nfaktúry č. 14000077 vystavenú spoločnosťou Ferplast SpA dňa 13.01.2014 pre žalobcu v sume 161\n576,64 EUR s predmetom fakturácie „autorský poplatok za používanie ochrannej známky podľa zmluvy\nzo dňa 10.01.2013, rok 2013“ (v zmysle úradného prekladu do jazyka slovenského). Uvedená spoločnosť\nje v zmysle zmluvy (dohoda o ochrannej známke medzi spoločnosťou Ferplast SpA a spoločnosťou\nFERPLAST SLOVAKIA s.r.o. podľa úradného prekladu do jazyka slovenského) majiteľom ochrannej\nznámky „Ferplast“, ktorá pozostáva z loga „Ferplast“ a z ikony „Ferpy“. V 4. bode dohody o ochrannej\nznámke je upravený „autorský poplatok“, ako poplatok za používanie ochrannej známky a jeho výpočet.\n8. Spoločnosť Ferplast SpA (ktorej vlastníkom je spoločnosť FIVAC SRL) a spoločnosť FIVAC SRL sú\nmaterskými spoločnosťami, pričom ďalšími spriaznenými osobami v skupine sú Ferplast Rusko, Ferplast\nUkrajina, Ferplast Poľsko a ZooDom Hungary a s týmito spoločnosťami žalobca (ako dcérska spoločnosť\nspoločnosti Ferplast SpA) v roku 2013 uskutočňoval obchodné transakcie.\n9. Správca dane na základe funkčnej analýzy vypracovanej žalobcom dospel k záveru, že žalobca ako\nslovenská dcérska spoločnosť je zmluvným výrobcom, čo pre účely transferového oceňovania znamená,\nže vlastní výrobné zariadenia a zamestnáva vlastných zamestnancov, ale vyrába podľa pokynov\nzadávateľa, teda zahraničnej závislej osoby (Ferplast SpA), ktorá sa zaväzuje odobrať značnú časť\nvýroby. Žalobca predal viac ako 64 % svojich produktov pre spoločnosť Ferplast SpA a v rámci skupiny\nFerplast SpA, Ferplast Rusko, Ferplast Ukrajina, Ferplast Poľsko tvoril predaj pre tieto spoločnosti 90\n%, pričom zo svojej podnikateľskej činnosti dosahoval zisk.\n10. Na základe žalobcom predložených dokladov správca dane zistil, že fakturácia materskej spoločnosti\nFerplast SpA pre žalobcu nebola v súlade so zmluvou (dohoda o ochrannej známke), nakoľko časť\npoplatku 5 % bola vyčíslená z obratu pre odberateľov zo skupiny spoločností, ktoré sú prepojenými\nspoločnosťami so žalobcom (spoločnosti Fivac Group´s) napriek tomu, že podľa zmluvy sa podiel 5 %\n\nmal počítať z obratu pre zákazníkov, ktorí nie sú členmi skupiny Fivac Group´s. Túto nesprávnu fakturáciu\nzo strany spoločnosti Ferplast SpA žalobca nenamietal a fakturovanú sumu zahrnul do daňových\nvýdavkov ovplyvňujúcich základ dane. Správca dane z uvedených dôvodov vylúčil obraty vyplývajúce\nz predaja produktov pre prepojené spoločnosti ZooDom Hungary a ZooDom Slovakia s.r.o., nakoľko\nfakturácia poplatku 5 % v prípade prepojených spoločností, ktoré sú členmi skupiny Fivac Group´s, bola\nv rozpore so zmluvou, ale i v rozpore s princípom nezávislého vzťahu, pretože nezávislá spoločnosť by\nna fakturáciu v rozpore so zmluvou nepristúpila. Nesprávnosť fakturácie licenčného poplatku v sume\n161 576,64 EUR v zmysle faktúry č. 14000077 zo dňa 13.01.2014 vystavenej spoločnosťou Ferplast\nSpA potvrdil i žalobca v podanej žalobe, keď uviedol, že správne mala byť fakturovaná suma poplatku\n157 357,98 EUR, teda potvrdil nesprávnosť fakturácie v sume 4 219,12 EUR (161 576,64 EUR mínus\n157 357,98 EUR).\n11. Krajský súd ďalej uviedol, že správca dane sa zaoberal ekonomickou opodstatnenosťou poplatku\nza používanie ochrannej známky, ktorého výška sa odvíjala od sumy obratu dosiahnutého aj z predaja\nvýrobkov prepojeným spoločnostiam. V priebehu daňovej kontroly bolo zistené, že spoločnosť Ferplast\nSpA ako materská spoločnosť dojednávala obchodné kontrakty pre žalobcu, zodpovedala za stanovenie\nobchodnej prirážky, za cenovú politiku a za zľavy pre odberateľov medzi závislými spoločnosťami, pričom\nako už bolo vyššie uvedené, žalobca predával 90 % svojich výrobkov v rámci prepojenej skupiny. Predaj\nvýrobkov žalobcu pre prepojené spoločnosti za ceny stanovené spoločnosťou Ferplast SpA a platenie\npoplatku za používanie ochrannej známky tejto spoločnosti, ktorého výška sa odvíjala od sumy obratu\ndosiahnutého aj z predaja výrobkov prepojeným spoločnostiam malo za následok zníženie obchodnej\nmarže žalobcu, ktorý potom nepreukázal ani ekonomické opodstatnenie platenia tohto poplatku, pretože\nv dôsledku jeho platenia nedochádzalo (žalobca to nepreukázal), napr. k navýšeniu odberu výrobkov\nžalobcu prepojenými spoločnosťami. Žalobca bol viazaný podmienkami určenými spoločnosťou Ferplast\nSpA, ktoré by si nezávislé spoločnosti nedohodli. S poukazom na uvedené bol potom podľa názoru\nsprávneho súdu odôvodnený postup správcu dane, ktorý vylúčil z výdavkov žalobcu platby poplatku\nza používanie ochrannej známky vypočítané z obratu predaja prepojeným spoločnostiam, nakoľko tieto\nplatby boli v rozpore s princípom nezávislého vzťahu, pretože žalobca nepreukázal jeho ekonomické\nopodstatnenie. Tieto výdavky správca dane nemohol uznať za výdavky vynaložené na dosiahnutie,\nzabezpečenie a udržanie príjmov v zmysle ust. § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov\nv znení neskorších predpisov. Správca dane teda z obratu žalobcu vylúčil obrat z predaja prepojeným\nspoločnostiam ZooDom Hungary a ZooDom Slovakia s.r.o. v sume 234 008,48 EUR a za základ pre\nvýpočet poplatku za používanie ochrannej známky vzal obrat v sume 1 319 186,33 EUR (z čoho 5 %\nčiní 65 959,32 EUR), t.j. obrat z predaja výrobkov nezávislým osobám. Rozdiel medzi sumou poplatku\nfakturovaného žalobcovi, t.j. 161 576,64 EUR a sumou poplatku zisteného správcom dane, t.j. 65 959,32\nEUR, teda sumu 95 617,32 EUR nebolo možné zahrnúť do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie\nroku 2013, čo správne konštatovali aj daňové orgány.\n12. Žalobca tiež namietal neuznanie časti výdavkov na programové vybavenie - software ORACLE v\nsume 1 454,40 EUR ako výdavkov na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie príjmov.\n13. V priebehu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013\nu žalobcu bolo zistené, že žalobca viedol účtovníctvo vo vlastnej réžii prostredníctvom programového\nvybavenia - softwaru ORACLE, ktoré mu poskytla spoločnosť FIVAC SRL (žalobca a spoločnosť FIVAC\nSRL so sídlom v Talianskej republike sú prepojené spoločnosti).\n14. Žalobca si v zdaňovacom období roku 2013 do daňových výdavkov zahrnul výdavok na úhradu\nfaktúry č. 04/2013 zo dňa 03.04.2013 v sume 12 900,- EUR, ktorú vystavila spoločnosť FIVAC SRL\nso sídlom v Talianskej republike s predmetom fakturácie „odplata za využívanie licencie ORACLE“ za\nrok 2013 (60 užívateľov po 215,- EUR). Vystaveniu predmetnej faktúry predchádzalo podanie, resp.\noznámenie spoločnosti FIVAC SRL pre žalobcu zo dňa 04.09.2012, v ktorom žalobcovi oznámila,\nže v roku 2012 zakúpila produkt ORACLE (licenciu) a bolo udelené využívanie tohto produktu pre\ndcérske spoločnosti, pričom využívanie licencie sa pripíše na ťarchu každej spoločnosti podľa množstva\npoužívateľov s ročným poplatkom 215,- EUR pre každého užívateľa.\n15. Podľa predložených údajov bola pôvodná cena, resp. ročný poplatok za rok 2013 v sume 190,76\nEUR. Z administratívneho spisu bolo zrejmé, že v priebehu daňovej kontroly správca dane opakovane\n(výzva zo dňa 22.03.2016 a 04.11.2016) vyzýval žalobcu, aby preukázal dôvodnosť zvýšenia poplatku\n\nza využívanie licencie ORACLE, teda za využívanie softwarového účtovníckeho programu o 10 % ročne,\nt.j. zo sumy 190,76 EUR (náklady za rok 2013 v sume 80 312,10 EUR - 421 užívateľov celkom) na sumu\n209,84 EUR, resp. na sumu 215,- EUR v zmysle faktúry 04/2013 zo dňa 03.04.2013. Žalobca v podaní\nzo dňa 19.12.2016 správcovi dane oznámil, že spoločnosti FIVAC SRL vznikli náklady (finančné, náklady\nna implementáciu, IT a administratívne náklady) spojené s poskytovaním licencie ORACLE a jedná sa\no réžiu, ktorá je stanovená percentom k priamym nákladom a takáto réžia má charakter výdavkov na\ndosiahnutie, udržanie a zabezpečenie príjmov. Zo žalobcom predložených listinných dokladov (faktúra\nč. 04/2013 zo dňa 03.04.2013 a jej úradného prekladu do jazyka slovenského) však vyplývalo, že\nspoločnosť FIVAC SRL žalobcovi fakturovala „odplatu za užívanie licencie ORACLE“, pričom fakturácii\npredchádzalo oznámenie tejto spoločnosti zo dňa 04.09.2012, v zmysle ktorého „používanie licencie\nsa pripíše na ťarchu každej spoločnosti podľa množstva používateľov ročným poplatkom 215,- EUR za\nkaždého používateľa“.\n16. Správca dane ako i žalovaný vo svojich rozhodnutiach zhodne konštatovali, že pokiaľ žalobca platil\nspoločnosti FIVAC SRL odmenu za poskytované služby „využívanie licencie ORACLE“ a tieto náklady\nsi zahrnul do daňových výdavkov, výška odmeny mala byť určená na základe riadne preukázaných\nnákladov, ktoré vznikli spoločnosti FIVAC SRL v súvislosti s poskytovaním týchto služieb. Uvedené\nznamená, že žalobca mal preukázať úhrnnú výšku nákladov, ktoré spoločnosť FIVAC SRL vynaložila\nna službu, ktorú poskytovala žalobcovi a ďalším subjektom „za využívanie licencie ORACLE“ a spôsob\nrozdelenia týchto nákladov medzi osoby, ktoré mali z tejto služby úžitok (v rámci Slovenskej republiky to\nmalo byť 60 subjektov v roku 2013). Takýmto dôkazom nebola faktúra č. 04/2013 zo dňa 03.04.2013 v\nsume 12 900,- EUR vystavená spoločnosťou FIVAC SRL s predmetom fakturácie „odplata za využívanie\nlicencie ORACLE“ za rok 2013 (60 užívateľov po 215,- EUR) a ani podanie, resp. oznámenie spoločnosti\nFIVAC SRL pre žalobcu zo dňa 04.09.2012, v ktorom táto spoločnosť žalobcovi oznámila, že v roku 2012\nzakúpila produkt ORACLE (licenciu) a bolo udelené využívanie tohto produktu pre dcérske spoločnosti,\npričom využívanie licencie sa pripíše na ťarchu každej spoločnosti podľa množstva používateľov s\nročným poplatkom 215,- EUR pre každého užívateľa.\n17. Krajský súd konštatoval, že správca dane postupoval správne, keď za daňový výdavok neuznal celú\nfakturovanú sumu 12 900,- EUR (vychádzajúcu z ročného poplatku 215,- EUR x 60 používateľov v\nrámci SR) ale len sumu 11 445,60 EUR (190,76 EUR x 60 požívateľov v SR) a časť výdavkov v sume 1\n454,40 EUR neuznal ako daňový výdavok na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie príjmov žalobcu.\n18. Postup správcu dane pri zisťovaní základu dane z príjmov právnickej osoby považoval súd za\nsprávny a zákonu zodpovedajúci.\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenie\n19. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre podal žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej\nlen „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm. g/\nSSP. Kasačnému súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že napadnuté\nrozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Súčasne požadoval\nnáhradu trov konania.\n20. V kasačnej sťažnosti konštatoval, že princípom transferového oceňovania v medzinárodnom\nobchode je skutočnosť, že každý štát chce dane z medzinárodného obchodu, ale zas každý štát\nmá právo, aby sa náklady súvisiace s príjmom spravodlivo rozpočítali. Podstatou je, že materská\nspoločnosť v Taliansku mala výdavky, na ktorých sa slovenská spoločnosť nepodieľala, ale ktoré\numožňujú spoločnosti mať zisk. Pokiaľ by sa situácia obrátila a slovenská spoločnosť by vlastnila\nochrannú známku a využívali by ju dcérske spoločnosti v zahraničí, tiež by slovenská finančná správa za\npoužitie ochrannej známky požadovala odplatu. Z tohto dôvodu je sťažovateľ presvedčený, že krajský\nsúd nesprávne právne posúdil vec, keď výdavok vo výške 2 % v zmysle zmluvy zo dňa 10.01.2013 do\ndaňových nákladov neuznal.\n21. Sťažovateľ preukázal, že v prípade platenia licenčného poplatku postupoval v intenciách smernice\no transferovom oceňovaní, a to konfrontovaním textu smernice, jej citovaním a svojim postupom určil\nvlastníka licenčného poplatku - materskú spoločnosť, vykonal analýzu funkcií súvisiacich s tvorbou a\n\nhodnotou marketingového nehmotného majetku - ochrannej známky. Tiež preukázal, že tieto funkcie\nvykonáva iba materská spoločnosť a zároveň vyčíslil i konkrétne náklady materskej spoločnosti na\nvýskum, vývoj, distribúciu a marketing samostatne podľa vykonávaných funkcií. Dodržal aj spôsob\nurčovania výpočtu licenčného poplatku tak, ako to smernica vyžaduje, a to podľa predaja - teda obratu\ntak pri závislých, ako aj nezávislých odberateľoch, nakoľko smernica nevylučuje závislé spoločnosti\nz platenia licenčných poplatkov, pretože vlastník nehmotného marketingového majetku musí mať v\nsúvislosti s jeho tvorbou nielen náklady ale aj výnosy.\n22. Čo sa týkalo programového vybavenia ORACLE, nakoľko ide o sumu hlboko pod hranicou\nvýznamnosti (§ 17 ods. 9 zákona o účtovníctve a medzinárodný audítorský štandard ISA 320, ktorý\nurčuje, že o takúto hranicu ide v prípade výdavku od sumy 0,5 % do 1,5 % celkových aktív (suma\nza programové vybavenie ORACLE činila 0,0506 %), daňový subjekt nemal povinnosť viesť k tomuto\nvýdavku špeciálnu evidenciu. Počas kontroly aj súdneho konania sťažovateľ opakovane argumentoval,\nže pri stanovení ceny za využitie software ORACLE bola využitá iná metóda a tzv. zisková prirážka je len\niné pomenovanie spôsobu pridelenia nákladov, čo je aj u sťažovateľa riadne zdokumentované. Žalovaný\nani krajský súd vôbec neakceptovali opatrenie MF SR č. 4455/2003-92 týkajúce sa významnosti\ncelkových nákladov a použitia uvádzanej metódy transferového oceňovania.\n23. V uvedenej veci sťažovateľ oslovil znalca v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo\na daňovníctvo, Ing. Milana Chovana, za účelom vypracovania znaleckého posudku, ktorý je súčasťou\nkasačnej sťažnosti.\n24. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n25. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a\ndospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n26. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 11S/135/2017 zo\ndňa 27.03.2019, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a\nzrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým správca dane vyrubil\nsťažovateľovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby v sume 22 326,50 EUR za zdaňovacie obdobie\nrok 2013.\n27. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že dňa 10.06.2015 sa na základe oznámenia\nsprávcu dane zo dňa 18.05.2015 začala u sťažovateľa daňová kontrola týkajúca sa dane z príjmov\nprávnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013.\n28. Dňa 20.01.2017 bol spísaný protokol z daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za\nzdaňovacie obdobie roku 2013, ktorý bol doručený sťažovateľovi dňa 25.01.2017 a ku ktorému podal\nvyjadrenie zo dňa 30.03.2017.\n29. Dňa 19.04. 017 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo\nprerokovanie pripomienok a dôkazov predložených sťažovateľom vo vyjadrení k protokolu z daňovej\nkontroly.\n30. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správca dane neuznal sťažovateľovi ako\ndaňový výdavok časť nákladov na služby ORACLE v sume 1 454,60 EUR a taktiež mu neuznal sumu\n95 617,32 EUR (rozdiel medzi uplatneným výdavkom a akceptovanou výškou licenčného poplatku\nza používanie obchodnej značky) z dôvodu vylúčenia obratov vyplývajúcich z predaja produktov\npre prepojené spoločnosti ZooDom Hungary a ZooDom Slovakia s.r.o. a zamestnancov spoločnosti\nFERPLAST SLOVAKIA s.r.o. Správca dane teda nezahrnul do daňových výdavkov sumu 97 071,72\n\nEUR (1 454,60 EUR + 95 617,32 EUR). Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie zo dňa\n09.05.2017, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím.\nIV.\nPrávne predpisy a právne názory kasačného súdu\n31. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo\npriamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou\norgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže, za podmienok\nustanovených týmto zákonom, domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP).\n32. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto\nzákonom (§ 6 ods. 1 SSP).\n33. Podľa čl. 9 (združené podniky) vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 17/1985 Zb. zo dňa 22.10.1984\no Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Talianskou republikou o zamedzení\ndvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a o zabránení daňovému úniku, ak\na) podnik jedného zmluvného štátu sa priamo alebo nepriamo podieľa na vedení, kontrole alebo majetku\npodniku druhého zmluvného štátu alebo\nb) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo podieľajú na vedení, kontrole alebo majetku podniku jedného\nzmluvného štátu i podniku druhého zmluvného štátu,\na ak v týchto prípadoch sú oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch viazané\npodmienkami, ktoré dohodli alebo im boli uložené a ktoré sa líšia od podmienok, ktoré by boli dojednané\nmedzi nezávislými podnikmi, môžu sa do ziskov tohto podniku včleniť a následkom toho zdaniť zisky,\nktoré bez týchto podmienok by sa boli docielili jedným z podnikov, ktoré sa však vzhľadom na tieto\npodmienky docieliť nemohli.\n34. Podľa čl. 12 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 vyššie citovanej zmluvy, licenčné poplatky majúce zdroj v jednom\nzmluvnom štáte a platené osobe, ktorá má bydlisko alebo sídlo v druhom zmluvnom štáte, môžu sa\nzdaniť len v tomto druhom štáte, ak je táto osoba ich skutočným príjemcom.\n35. Odhliadnuc od ustanovenia odseku 1, môžu sa licenčné poplatky uvedené v odseku 3 b/ zdaniť aj v\nzmluvnom štáte, v ktorom je ich zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu. Takto určená daň však\nnemôže presiahnuť 5 % hrubej sumy licenčných poplatkov, ak osoba, ktorá licenčné poplatky poberá,\nje ich skutočným príjemcom (ods. 2).\n36. Výraz „licenčné poplatky“ použitý v tomto článku označuje:\na) náhrady akéhokoľvek druhu platené za použitie alebo za povolenie použiť autorské právo k\nliterárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu včítane kinematografických a televíznych filmov;\nb) náhrady akéhokoľvek druhu platené za použitie alebo za povolenie použiť patent, výrobnej alebo\nobchodnej ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného postupu,\nako aj za použitie alebo za povolenie použiť priemyselné, obchodné alebo vedecké zariadenie, pokiaľ nie\nje hnuteľným majetkom, o ktorom sa hovorí v článku 6, a za informácie, ktoré sa vzťahujú na skúsenosti\nnadobudnuté v priemyselnej, obchodnej alebo vedeckej oblasti (ods. 3).\n37. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak príjemca licenčných poplatkov majúci bydlisko alebo\nsídlo v jednom zmluvnom štáte vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky\nzdroj, buď priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkárne, ktorá je tam\numiestnená, alebo nezávislé povolanie prostredníctvom stálej základne tam umiestnenej a ak právo\nalebo majetok, ktoré dávajú vznik licenčným poplatkom, sú s nimi skutočne spojené. V tomto prípade\nsa môžu licenčné poplatky zdaniť v tomto druhom zmluvnom štáte podľa jeho vnútroštátnych právnych\npredpisov (ods. 4).\n\n38. Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, ak je dlžníkom tento štát\nsám, jeho nižší správny útvar, územná korporácia alebo osoba majúca bydlisko alebo sídlo v tomto štáte.\nAk však dlžník licenčných poplatkov, či už má alebo nemá bydlisko alebo sídlo v niektorom zmluvnom\nštáte, má v jednom zmluvnom štáte stálu prevádzkáreň, pre ktorú sa dojednala zmluva, na základe ktorej\nsa licenčné poplatky platia, a ktorá znáša na svoju ťarchu tieto licenčné poplatky, predpokladá sa, že tieto\nlicenčné poplatky majú zdroj v tom zmluvnom štáte, v ktorom je stála prevádzkáreň umiestnená (ods. 5).\n39. Ak suma licenčných poplatkov, posudzované so zreteľom na plnenie, za ktoré sú platené, presahuje\nv dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi dlžníkom a skutočným príjemcom, alebo ktoré jeden\naj druhý udržiavajú s tretími osobami, sumu, ktorú by bol dojednal dlžník so skutočným príjemcom,\nkeby také vzťahy neboli, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy spomenutú sumu.\nSuma platieb, ktorá ju presahuje, môže sa v tomto prípade zdaniť podľa právnych predpisov každého\nzmluvného štátu a s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto Zmluvy (ods. 6).\n40. Podľa § 2 písm. b/, i/, j/, n/, r/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov\núčinnom do 31. 12. 2013, na účely tohto zákona sa rozumie\nb) predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem\nosobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12,\ni) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne\nvynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii\ndaňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak,\nj) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní\nvecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom\nobdobí, ak tento zákon neustanovuje inak,\nn) závislou osobou blízka osoba 2) alebo ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba,\nr) zahraničnou závislou osobou vzájomne prepojená tuzemská fyzická osoba alebo tuzemská právnická\nosoba so zahraničnou fyzickou osobou alebo zahraničnou právnickou osobou spôsobom podľa písmena\nn); rovnako sa posudzuje aj vzťah medzi daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a\njeho stálymi prevádzkarňami v zahraničí, ako aj vzťah medzi daňovníkom s obmedzenou daňovou\npovinnosťou a jeho stálou prevádzkarňou na území Slovenskej republiky.\n41. Podľa § 14 ods. 1 vyššie citovaného zákona, základ dane sa zistí podľa § 17 až 29.\n42. Podľa § 17 ods. 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, výsledok hospodárenia alebo rozdiel\nmedzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa\na) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do\ndaňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške. Súčasťou základu dane zahraničnej závislej osoby je\naj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch zahraničných závislých osôb vrátane\ncien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v\nporovnateľných obchodných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane. Pri určení rozdielu sa\npoužije postup podľa § 18. Pri určení základu dane zahraničnej závislej osoby sa povoľuje zahrnúť do\ndaňových výdavkov aj pomerná časť výdavkov (nákladov) na služby vynaložených inou osobou, voči\nktorej je závislou osobou, ak\na) služba preukázateľne súvisí s predmetom činnosti tejto závislej osoby,\nb) by si musela objednať túto službu u nezávislých osôb alebo takúto činnosť vykonať sama, keby jej\nju neposkytla osoba, voči ktorej je závislou osobou,\nc) cena služby zodpovedá princípu nezávislého vzťahu ( § 18 ods. 1),\nd) preukáže úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) vynaložených na túto službu a spôsob ich delenia medzi\nosoby dosahujúce úžitok z tejto služby.\n43. Podľa § 18 ods. 1, 2, 3, 4, 6 vyššie citovaného zákona, na zistenie rozdielu podľa § 17 ods. 5 sa\npoužije niektorá z metód vychádzajúcich z porovnávania ceny. Ak nemožno spoľahlivo použiť niektorú\nz metód vychádzajúcich z porovnávania ceny, použijú sa metódy vychádzajúce z porovnávania zisku\nalebo ich vzájomná kombinácia, alebo iné metódy, ktoré nie sú uvedené v odseku 2 alebo odseku 3.\nPoužiť možno len takú metódu, ktorej použitie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Princíp\nnezávislého vzťahu je založený na porovnávaní podmienok dohodnutých v obchodných vzťahoch alebo\nfinančných vzťahoch medzi zahraničnými závislými osobami s podmienkami, ktoré by medzi sebou\ndohodli nezávislé osoby v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných\n\nokolností. Pri porovnávaní sa zohľadňujú najmä činnosti vykonávané porovnávanými osobami, a to ich\nvýroba, montážne práce, výskum a vývoj, nákup a predaj a podobne, rozsah ich podnikateľských rizík,\nvlastnosti porovnávaného majetku alebo služby, dohodnuté zmluvné podmienky, ekonomické prostredie\ntrhu, ako aj obchodná stratégia. Podmienky sú vzájomne porovnateľné, ak medzi nimi nie je žiaden\nrozdiel alebo ak možno vplyv týchto rozdielov odstrániť. O použitej metóde je daňovník povinný viesť\ndokumentáciu. Obsah dokumentácie o použitej metóde určí ministerstvo.\n44. Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny, sú:\na) metóda nezávislej trhovej ceny, pri ktorej sa porovnáva cena prevodu majetku alebo služby dohodnutá\nmedzi zahraničnými závislými osobami s porovnateľnou nezávislou trhovou cenou dohodnutou medzi\nnezávislými osobami; ak je medzi týmito cenami rozdiel, cena dohodnutá medzi zahraničnými závislými\nosobami sa nahradí nezávislou trhovou cenou, ktorú by použili nezávislé osoby v porovnateľných\nobchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných podmienok,\nb) metóda následného predaja, pri ktorej sa cena prevodu majetku nakúpeného zahraničnou závislou\nosobou prepočíta na nezávislú trhovú cenu z ceny, za ktorú táto zahraničná závislá osoba majetok\nopätovne predáva nezávislej osobe, zníženej o obvyklú výšku obchodného rozpätia porovnateľných\nnezávislých predajcov,\nc) metóda zvýšených nákladov, pri ktorej sa nezávislá trhová cena vypočíta zo skutočných priamych\na nepriamych nákladov majetku alebo služby prevádzanej medzi zahraničnými závislými osobami,\nzvýšených o sumu cenovej prirážky uplatňovanej tým istým dodávateľom vo vzťahu k nezávislým\nosobám alebo o sumu cenovej prirážky, ktorú by uplatňovala nezávislá osoba v porovnateľnom obchode\nza porovnateľných podmienok. Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania zisku, sú:\na) metóda delenia zisku, ktorá vychádza z takého delenia predpokladaného zisku dosiahnutého\nzávislými osobami, aké by očakávali nezávislé osoby pri spoločnom podnikaní pri dodržaní princípu\nnezávislého vzťahu,\nb) metóda čistého obchodného rozpätia, ktorá zisťuje výšku ziskovej prirážky z obchodného vzťahu\nalebo finančného vzťahu medzi závislými osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni,\nktorú porovnáva so ziskovou prirážkou používanou vo vzťahu k nezávislým osobám. Daňovník môže\npísomne požiadať správcu dane o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy\npodľa odseku 2 alebo odseku 3 (ďalej len „rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia“). Prílohou\nžiadosti je dokumentácia podľa odseku 1. Správca dane vydá rozhodnutie o odsúhlasení metódy\nocenenia najviac na päť zdaňovacích období. Na žiadosť daňovníka, podanú najmenej 30 dní pred\nuplynutím lehoty uvedenej v rozhodnutí o odsúhlasení metódy ocenenia, správca dane môže vydať\nrozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia najviac na päť ďalších zdaňovacích období, ak daňovník\npreukáže, že nedošlo k zmene podmienok, na základe ktorých bolo predchádzajúce rozhodnutie o\nodsúhlasení metódy ocenenia vydané. Správnosť použitia metódy a vyčíslenia rozdielu podľa § 17\nods. 5 preveruje správca dane alebo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné\nriaditeľstvo“) pri daňovej kontrole, pričom vychádzajú z princípu nezávislého vzťahu, z použitej metódy\na z analýzy porovnateľnosti ocenenia. Pri daňovej kontrole je správca dane alebo finančné riaditeľstvo\noprávnené vyzvať daňovníka na predloženie dokumentácie podľa odseku 1. Lehota na predloženie\ndokumentácie daňovníkom správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu je 60 dní odo dňa doručenia\nvýzvy daňovníkovi. Dokumentáciu daňovník predkladá v štátnom jazyku, pričom správca dane alebo\nfinančné riaditeľstvo môže na základe žiadosti daňovníka povoliť predloženie dokumentácie aj v inom\nako štátnom jazyku.\n45. Podľa § 21 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady),\nktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky\n(náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané a ďalej písm. a/ až k/.\nDaňovými výdavkami nie sú tiež písm. a/ až l/.\n46. Podľa § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vykonávania daňovej kontroly u\nžalobcu, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie\ndaňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré\nurčujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b/ druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety\npred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.\n\n47. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd nesporne za preukázané, že Daňový úrad Nitra\nvykonal u daňového subjektu FERPLAST SLOVAKIA s.r.o., Nesvady, daňovú kontrolu dane z príjmu\nprávnickej osoby za zdaňovacie obdobie za rok 2013, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 100129.\n48. Daňový subjekt podal dňa 26.06.2014 riadne daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za\nrok 2013, dňa 27.06.2014 podal opravné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013.\n49. Overením dokladov predložených daňovým subjektom správca dane zistil nedostatky s vplyvom\nna vykázaný základ dane z príjmov právnickej osoby v zmysle zákona č. 595/2003 Z.z. Po vykonanej\ndaňovej kontrole dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013 správca dane upravil\nzáklad dane kontrolovaného daňového subjektu o rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných\nvzťahoch zahraničných závislých osôb líšil od cien používaných medzi nezávislými osobami v\nporovnateľných obchodných vzťahoch. Konštatoval, že daňový subjekt nepodal žiadosť o vydanie\nrozhodnutia o odsúhlasení použitej metódy k transferovému oceňovaniu.\n50. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd ďalej za preukázané, že sťažovateľ je dcérskou\nspoločnosťou Ferplast SpA, Talianska republika, s podielom na základnom imaní 10 757 353,- EUR,\nktorá predstavuje 99,98 % podiel na základnom imaní a U. H., s podielom na základom imaní 2 158,EUR, ktorý predstavuje 0,02 % podiel na základnom imaní.\n51. Spoločnosť Ferplast má hlavné sídlo v Taliansku, kde sídli manažment spoločnosti a kde je zároveň\nsústredená aj výroba na spracovanie výrobkov zo železa a výroba akvárií. Ďalšia výrobná jednotka je\numiestnená na Ukrajine, na výrobu vodítok, obojkov a výrobkov z tkaniny a dreva a ďalšia je umiestnená\nna území Slovenskej republiky, ktorá je zameraná hlavne na kovovýrobu a spracovanie plastov.\n52. Predmetom skúmania zákonnosti zostali nasledovné položky:\n1. transferové oceňovanie;\n2. licenčný poplatok za používanie marketingového nehmotného majetku, obchodnej známky Ferplast.\n53. V prvom prípade, týkajúcom sa nákladov na programové vybavenie ORACLE, Daňový úrad\nNitra neuznal sťažovateľovi časť nákladov služby ORACLE vo výške 1 454,40 EUR ako výdavok\nna dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie príjmov daňového subjektu. Kontrolovaný daňový subjekt\npredložil správcovi dane faktúru č. 04/2013 zo dňa 03.04.2013, od spoločnosti FIVAC SRL, Via Magio,\nItalia, na sumu 12 900,- EUR za licenčný poplatok za používanie ORACLE za rok 2013 (programové\nvybavenie na spracovanie účtovníctva). Súčasne so zoznamom používateľa tohto programu ako aj so\nspôsobom stanovenia ceny, pričom ako kľúč bol použitý počet užívateľov. Pôvodná jednotková cena vo\nvýške 209,84 EUR bola zvýšená na 215,- EUR s 10 % ziskovou prirážkou. Správca dane preto vyzval\nkontrolovaný daňový subjekt, aby zdôvodnil zvýšenie pôvodnej ceny. Kontrolovaný daňový subjekt\npredložil faktúru č. 1047717 od spoločnosti ORACLE Italia pre spoločnosti FIVAC SRL, ako aj výročnú\nsprávu a účtovnú uzávierku spoločnosti FIVAC SRL za rok 2013. Podľa konštatovania správcu dane\nz uvedených dokladov vyplýva, že materská spoločnosť FIVAC SRL nakupovala služby ORACLE od\ntretích strán a tieto s 10 % ziskovou prirážkou fakturovala spoločnosti FERPLAST SLOVAKIA s.r.o., ako\naj ostatným spoločnostiam v skupine. Správca dane túto prirážku považoval za nedôvodnú.\n54. Správny súd konštatoval, že z predložených dokladov vyplýva, že materská spoločnosť FIVAC SRL\nna kupovala služby ORACLE od tretích strán a následne takto vzniknuté náklady s 10 % ziskovou\nprirážkou vyčíslila a vyfakturovala nepriamou metódou pre spoločnosť FERPLAST SLOVAKIA s.r.o.\n55. Za poskytované služby mala spoločnosť FERPLAST SLOVAKIA s.r.o. platiť materskej spoločnosti\nFIVAC SRL odmenu. Výška odmeny za služby mala byť stanovená podľa relevantných nákladov\nmaterskej spoločnosti FIVAC SRL, ktoré by vznikli v súvislosti s poskytovaním služieb.\n56. V prejednávanej veci sa kasačný súd stotožnil s právnym názorom správcu dane, že prirážka\nsa nemôže uplatňovať na služby zakúpené od tretích strán, len k nákladom, ktoré vznikli v súvislosti\ns poskytovaním služieb spoločnosti FIVAC SRL. Prirážku k nákladom vo výške 10 % je tak možné\npovažovať za neodôvodnenú, nakoľko nejde o výdavok na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie príjmov\ndaňového subjektu.\n\n57. Nešlo preto o výdavky v zmysle ust. § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z.z.\n58. K otázke licenčného poplatku za používanie marketingového nehmotného majetku - obchodnej\nznačky Ferplast, kasačný súd udáva, že sťažovateľ je výrobcom a predajcom produktov, ktoré vyrába\npodľa pokynov zadávateľa výroby - zahraničnej závislej osoby. Sťažovateľ platil materskej spoločnosti\npoplatok za používanie obchodného mena, pričom výška tohto poplatku sa odvíjala od sumy obratu\ndosiahnutého aj z predaja výrobkov prepojeným spoločnostiam. V danom prípade je možné stotožniť\nsa s právnym názorom žalovaného správneho orgánu, že predmetný výdavok nezodpovedá princípom\nnezávislého vzťahu v zmysle ust. § 18 zákona o dani z príjmov, nakoľko nemá ekonomickú podstatu v\nplnej výške, t.j. nie je v plnej výške daňovým výdavkom podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov. Ide\no výdavok, ktorý nebol vynaložený za účelom dosiahnutia zabezpečenia a udržania príjmov.\n59. Kalkulácia licenčného poplatku za používanie obchodnej značky podľa obsahu administratívneho\nspisu bola a/ kalkulovaná ako percento z celkového obratu pre tretích zákazníkov (nie spoločnosti Fivac\nGroup´s) percento vo výške 5 % a b/ suma bola kalkulovaná ako percento z celkového obratu pre tretích\nzákazníkov spoločnosti Fivac Group´s percento vo výške 2 %.\n60. Spolu s faktúrou č. 1400077 daňový subjekt správcovi dane predložil spôsob výpočtu tohto\nlicenčného poplatku, z ktorého bolo zistené, že zákazníkov s označením „domestic“ boli sťažovateľom\nzaradené spoločnosti v rámci skupiny Fivac, teda prepojené spoločnosti, čo znamená, že z obratu pre\nprepojené spoločnosti bol vyčíslený licenčný poplatok vo výške 5 % a nie licenčný poplatok v zmysle\nzmluvy vo výške 2 %.\n61. S poukazom na vyššie uvedené, potom správca dane základ dane u sťažovateľa zvýšil o sumu 97\n071,72 EUR na sumu 2 053 539,67 EUR (1 956 467,95 EUR daň v daňovom priznaní + zvýšenie 97\n071,72 EUR), pričom daň z príjmov v sadzbe 23 % činí sumu 472 314,12 EUR. Daň z príjmov právnickej\nosoby po uplatnení úľavy vo výške 24 993,81 EUR potom predstavuje sumu 247 320,31 EUR, teda o\n22 326,50 EUR viac ako sťažovateľ uviedol v daňovom priznaní k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie\nroku 2013. Rozdiel dane v sume 22 326,50 EUR správca dane vyrubil sťažovateľovi rozhodnutím zo\ndňa 20.04.2017, ktoré žalovaný ako odvolací orgán potvrdil žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa\n10.07.2017.\n62. Kasačný súd, zhodne so závermi Krajského súdu v Nitre, konštatoval, že vyššie uvedený postup\nsprávcu dane pri zisťovaní základu dane z príjmov právnickej osoby považoval za správny a zákonný.\n63. Skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybnil predmetný rozsudok krajského\nsúdu boli totožné s námietkami, ktoré sťažovateľ namietal už v konaní pred správnym súdom a s\nktorými sa Krajský súd v Nitre náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť sťažovateľa\nneobsahuje žiadne relevantné právne tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku krajského súdu. V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými\núvahami si najvyšší súd osvojil záver, že napadnutý rozsudok krajského súdu bol vydaný v súlade so\nzákonom a nebol dôvod na jeho zrušenia alebo zmenu a kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú\nzamietnuť v zmysle § 461 SSP.\n64. O trovách súdneho konania rozhodol najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 170 písm. a/ SSP v\nspojení s § 467 ods. 1 SSP a § 167 ods. a § 175 ods. 1 SSP tak, že neúspešnému sťažovateľovi ich\nnáhradu nepriznal, rovnako ako ani žalovanému (§ 168).\n65. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"stav": {"sz": "II. ÚS 368/2021", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:294c73c8-4b0c-4e26-9dcb-be9208c1e23e", "datum": "2021-09-09", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/135/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}