Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/130/2018 z 11. 3. 2021 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. marca 2021, sp. zn. 7Sžsk/130/2018, ECLI:SK:NSSR:2021:4017200502.3 Najvyšší súd | 7Sžsk/130/2018 | ECLI:SK:NSSR:2021:4017200502.3 | 2021-03-11 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 21 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8bad1197-212e-4fa9-b830-b49b6d34d055 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:4017200502.3 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžsk/130/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200502
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:4017200502.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD. v právnej
veci žalobkyne: Z.. R. O., bytom Š., A.. E. XX, zastúpená advokátskou kanceláriou ŠKODLER &
PARTNERS, s.r.o. Bratislava, Dobšinského 12, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie v
Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 22030-3/2017-BA zo
dňa 30. 05. 2017, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/94/2017-81 zo
dňa 16. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/94/2017-81 zo dňa 16.
apríla 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred krajským súdom

1. Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom č. k. 23Sa/94/2017-81 zo dňa 16. apríla 2018 podľa §
191 ods. 1 písm. c/, a d/, zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zrušil
rozhodnutia žalovanej č. 22030-3/2017-BA zo dňa 30. 05. 2017, ako aj rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu pobočky Levice č. 22241-1/2016-LV zo dňa 03. 06. 2016 a vec vrátil žalovanej na
ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech súd priznal
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Krajský súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že žalobkyni bola na základe rozhodnutia
Slovenskej lekárskej komory č. L1A/NR/0789/06 zo dňa 23. 01. 2006 vydaná licencia na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo. Taktiež zistil, že
žalobkyňa sa odhláškou Registračným listom fyzickej osoby zo dňa 20. 08. 2009 odhlásila z povinného
poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len SZČO) k 31. 12. 2009. Na základe jej žiadosti
o zrušenie povolenia na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení
Nitriansky samosprávny kraj rozhodnutím zo dňa 17. 02. 2010 zrušil dňom 15. 02. 2010 povolenie
žalobkyni na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore
všeobecné lekárstvo.

3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v
intenciách zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zák. č. 461/2003 Z. z. alebo
zákon o sociálnom poistení), postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej hlave tretej
časti Správneho súdneho poriadku, upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach, za primeraného
použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa prvej hlavy tretej časti S.s.p. a dospel k záveru,



že rozhodnutie a postup správnych orgánov (žalovaného a I. stupňového) vo vzťahu k žalobkyni nie sú
v súlade so zákonom, a preto rozhodnutia zrušil.

4. Krajský súd považoval za potrebné posúdiť, či žalobkyňa mala status SZČO aj po období od 01. 01.
2010, kedy už bola zamestnankyňou a konateľkou spoločnosti GaMedic s.r.o. Mal za to, že úlohou
správnych orgánov bolo vyriešenie tejto právnej otázky týkajúcej sa výkladu § 5 písm. c/ zákona č.
461/2003 Z. z., teda či žalobkyňa vykonávala v čase od 31. 12. 2009 činnosť SZČO.

5. Podľa názoru krajského súdu riešeniu tejto otázky správne orgány nevenovali dostatočne dôslednú
pozornosť a žalovaná ako odvolací orgán aj napriek skutočnostiam, ktoré žalobkyňa v odvolaní
namietala, nezaoberala sa podstatnou námietkou, a to, že žalobkyňa dňa 20. 8. 2009 podala odhlášku
do Sociálnej poisťovne, pobočky Levice, že nebude vykonávať činnosť ako SZČO od 01. 01. 2010.
Túto skutočnosť je podľa názoru krajského súdu potrebné dôkladne zisťovať, a to ešte predtým, ako
žalovaná ako odvolací orgán dospela k záveru, že poistenie žalobkyne nezaniklo k 31. 12. 2009, a to z
dôvodu, že žalobkyňa mala za rok 2008 vyšší príjem ako umožňoval osobitný predpis, čo je 12 - násobok
vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.

6. Krajský súd ďalej uviedol, že v administratívnom spise sa nachádza aj rozhodnutie Nitrianskeho
samosprávneho kraja č. NI: CS 1133/2010 zo dňa 17. 02. 2010, ktorým sa žalobkyni dňom 15. 02.
2010 ruší povolenie poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore
všeobecné lekárstvo. V danom smere sa krajský súd v plnom rozsahu stotožnil so žalobnými dôvodmi
žalobkyne, keď aj z obsahu správneho spisu nebolo jednoznačne preukázané, že by žalobkyňa po
31. 12. 2009 naplnila status SZČO, nakoľko bola držiteľkou iba licencie vydanej podľa § 68 zákona č.
578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských
organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ale bola aj v pracovnom
pomere od 01. 01. 2010 v spoločnosti GaMedic s.r.o. Podľa názoru krajského súdu zo zisteného
skutkového stavu nebolo možné vyvodiť správny právny záver, ktorý ani správny orgán prvého stupňa
a ani žalovaná vo svojom rozhodnutí nemohla odôvodniť, pretože táto základná otázka v danom
konaní nebola zodpovedaná. Pokiaľ by sa správne orgány zaoberali existenciou žalobkyne ako SZČO
a posudzovali jej príjem po roku 2008, na základe akého výkonu práce tento príjem dosiahla, bolo by
možné posúdiť správne aj otázku výkladu § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.

7. Krajský súd ďalej poukázal na to, že z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyni bola licencia na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo vydaná podľa §
10 zákona č. 578/2004 Z. z. pod č. L1A/NR/0789/06 zo dňa 23. 01. 2006 Slovenskou lekárskou komorou
na základe jej žiadosti zo dňa 04. 01. 2006. Z administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že
žalobkyňa po 01. 01. 2010 nevykonávala zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení
v odbore všeobecné lekárstvo, pretože na základe rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho kraja zo
dňa 17. 02. 2010 jej bolo zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom
zdravotníckom zariadení v odbore všeobecné lekárstvo dňom 15. 02. 2010. Krajský súd zastával názor,
že rozhodnutie žalovanej, ktoré je predmetom prieskumu v tomto konaní je vydané v rozpore so zákonom
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Námietku žalobkyne, že po období 31. 12. 2009
nevykonávala činnosť SZČO, teda nespadá ako poistenec pod režim poistenia podľa § 21 ods. 1 v
spojení s ustanovením § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, považoval správny
súd za dôvodnú.

8. K samotnej aplikácii ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení krajský súd uviedol, že k
zániku poistenia podľa tohto ustanovenia dochádza len v prípade, ak by status SZČO bol zachovaný,
čo v danom prípade nie je, pretože žalobkyňa v čase od 01. 04. 2007 nevykonávala činnosť SZČO,
pretože na vykonávanie tejto činnosti sa vyžaduje oprávnenie povolenie Nitrianskeho samosprávneho
kraja, ktorý už v čase od 15. 02. 2010 ako SZČO nemala a bola v pracovnom pomere spoločnosti
GaMedic s.r.o. Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy SZČO uvedenej v § 5 písm. c/ dňom zániku týchto oprávnení.
Správny súd uviedol, že ustanovenie § 21 ods. 4 je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k ustanoveniu
§ 21 ods. 1, ktoré je ustanovením všeobecnej povahy upravujúcim vznik a zánik sociálneho poistenia u
SZČO v súvislosti s výškou príjmu v rozhodnom období. Zákon pre vznik poistenia k 1. júlu predpokladá
existenciu statusu SZČO a požadovaný príjem a pre zánik k 30. 06. status zárobkovo činnej osoby a
nedostatočný príjem. Pre zánik sociálneho poistenia v zmysle § 21 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení,



je relevantný zánik statusu SZČO a na príjem sa neprihliada. V takomto prípade poistenie zaniká dňom
právnych skutočností vymenovaných v § 21 ods. 4, v danom prípade v zmysle § 21 ods. 4 písm. b/ dňom
zániku oprávnenia k 31. 12. 2009.

9. V ďalšom konaní krajský súd uložil povinnosť žalovanej zaoberať sa rozhodnutím pobočky Levice
zo dňa 03. 06. 2016, pretože existuje rozhodnutie o zániku poistenia žalobkyne k 31. 12. 2009, ktoré
zrušené nebolo. Taktiež sa musí zaoberať aj právnou otázkou, či by žalobkyňa mohla vykonávať
SZČO len na základe licencie L1A vydanej lekárskou komorou, keďže rozhodnutím Nitrianskeho
samosprávneho kraja zo dňa 17. 02. 2010 jej bolo povolenie poskytovať zdravotnícku starostlivosť dňom
15. 02. 2010 zrušené. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa je zamestnancom
poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti GaMedic s.r.o. od 01. 01. 2010.

10. Krajský súd v predmetnom konaní zdôraznil povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou
činnosťou napĺňať legitímne čakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou
súčasťou je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje aj zásada rozhodovať v
obdobných veciach rovnako, pričom správny súd poukazuje aj na príslušnú judikatúru Najvyššieho súdu
SR a dáva do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 1Sžso/38/2010 zo dňa 13. 09. 2011, ako
aj rozhodnutie 4Sžso/63/2009 zo dňa 28. 04. 2010.

11. Záverom krajský súd uviedol, že podľa jeho názoru bolo rozhodnutie žalovanej, ktoré je predmetom
prieskumu v tomto konaní vydané v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci. K samotnej aplikácii ustanovenia § 21 zákona o sociálnom poistení krajský súd poukázal na to, že
toto ustanovenie upravuje vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia u SZČO. Pre vznik tohto poistenia ku dňu 01. 07. zákon predpokladá jednak status SZČO a
jej príjem, ktorý je v zákone špecifikovaný podľa druhu výšky a relevantného obdobia pre zánik tohto
poistenia k 30. 06. Z tohto vyvodil záver, že k zániku poistenia u SZČO dochádza len v prípade, ak
by status SZČO zostal zachovaný, čo v danom prípade nie je, pretože žalobkyňa od 01. 01. 2010
nevykonávala činnosť SZČO a na vykonávanie tejto činnosti sa vyžaduje povolenie vydané Nitrianskym
samosprávnym krajom, ktoré už v čase 15. 02. 2010 nemala.

12. Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd k záveru, že námietky žalobkyne uvedené v žalobe sú
dôvodné, a preto predmetné rozhodnutie žalovanej ako i prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec
vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

II.
Kasačná sťažnosť žalovanej proti rozsudku krajského súdu

13. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.
V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). Navrhovala, aby najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v
Nitre č. k. 23Sa/94/2017-81 zo dňa 16. apríla 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

14. Žalovaná nesúhlasila s právnym názorom prezentovaným v odôvodnení rozhodnutia krajského
súdu a tento považovala za nesprávny, i naďalej zastávala názor, že žalobkyni, ktorá bola v spornom
období držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1AúNR/0789/06), nezaniklo
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2009. Poukázala
na ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.decembra 2010, podľa
ktorého sa za samostatne zárobkovo činnú osobu považuje fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na
vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere,
na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Pre posúdenie právneho
postavenia fyzickej osoby, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, na účely sociálneho poistenia
s účinnosťou do 31.decembra 2010 preto nie je právne významné, či dotknutá osoba samostatnú
zárobkovú činnosť skutočne vykonáva, právne významná je len tá skutočnosť, že dotknutá fyzická osoba
disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status SZČO. Zákon o sociálnom poistení v znení účinnom do
31.decembra 2010 neustanovuje žiadne iné podmienky, ktoré by mala splniť fyzická osoba na to, aby
nadobudla status SZČO. Na podporu svojho názoru poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Sžso/16/2016.



15. Podľa právneho názoru žalovanej licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1
písm. a) vykonávanej podľa ust. § 10 zák. č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, označovaná
ako L1A, na základe ktorej môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci
napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa
osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status SZČO na účely sociálneho poistenia podľa
§ 5 písm. c) zák. č. 461/2003 v znení účinnom do 31. decembra 2010. Žalovaná taktiež poukázala na
znenie ust. § 3 ods. 4 zák. č. 578/2004 Z. z., z ktorého bolo zrejmé, že zákon upravuje rôzne alternatívy,
ako možno vykonávať zdravotnícke povolanie. Jednou z nich je výkon zdravotníckeho povolania na
základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Vychádzajúc z ustanovení zák. č. 578/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanej
podľa ust. § 68 ods. 1 písm. a) citovaného zákona (licencia L1A) je oprávnený vykonávať zdravotnícke
povolanie (§ 3 ods. 4 písm. c) a poskytovať zdravotnú starostlivosť (§ 4 písm. b) v zdravotníckom
zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení
(§ 10 ods. 2) a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6
zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na citovanú právnu
úpravu zastávala žalovaná názor, že výkon činnosti na základe licencie typu L1A nie je podmienený
vydaním povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, resp. povolenia na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti príslušným orgánom. Z ust. § 12 zák. č. 578/2004 Z. z. ani zo žiadneho iného
ustanovenia zákona nevyplýva, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je podkladom
na vydanie povolenia príslušného orgánu, resp. že bez povolenia príslušného orgánu nie je možné
na základe tejto licencie poskytovať zdravotnú starostlivosť. Prípadné rozhodnutie držiteľa licencie túto
fakticky nevyužívať pre účely zárobkovej činnosti, nemá pre kvalitatívnu stránku statusu SZČO právnu
relevanciu.

16. Žalovaná vychádzajúc z ust. § 68 ods. 1 zák. č. 578/2004 Z. z. skonštatovala, že rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/63/2009 a sp. zn. 1Sžso/38/2010, na ktoré poukazuje krajský súd
sa netýkajú obdobnej veci, keďže v prípade, ktorý je predmetom tohto konania žalovaná nepovažuje
žalobkyňu za SZČO na účely sociálneho poistenia na základe licencie L1C, ale na základe licencie L1A,
ktorej bola žalobkyňa v spornom období držiteľkou.

17. Žalovaná poukazom na ust. § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. ako i ust. § 21 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z. zastávala názor, že pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia SZČO nie je rozhodujúce na základe akého oprávnenia na
vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu dosiahla SZČO príjem z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti. Rozhodujúca je podľa žalovanej len tá skutočnosť, že fyzická osoba, ktorá spĺňa
právnu definíciu SZČO na účely sociálneho poistenia dosiahla v rozhodujúcom roku príjem podľa ust.
§ 6 ods. 1 a 2 zák. č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Nie je právne významné zisťovať, z
akých úkonov a z čoho pozostávajú príjmy, ktoré dotknutá osoba preukázateľne dosiahla podľa zákona.
Skonštatovala, že pri posudzovaní vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia SZČO vychádza žalovaná vždy z údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom
SR (Daňové riaditeľstvo do 31. decembra 2011) a nie je oprávnená z hľadiska svojej pôsobnosti do
týchto údajov akýmkoľvek spôsobom zasahovať.

18. S poukazom na uvedené žalovaná zotrvala na názore, že žalobkyni, ktorá bola držiteľom oprávnenia
na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t.j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe L1A, aj po 31. decembri 2009, kedy podala v pobočke Sociálnej poisťovne Registračný list fyzickej
osoby - odhlášku zo sociálneho poistenia z dôvodu zrušenia povolenia na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti Nitrianskym samosprávnym krajom nezaniklo povinné nemocenské poistenia a povinné
dôchodkové poistenie podľa ust. § 21 ods. 4 písm. b) zák. č. 461/2003 Z. z. (znenie účinné do
31. decembra 2010) dňom 31. decembra 2009. Tvrdila, že na uvedené nemá vplyv ani podanie
Registračného listu - odhlášky, keďže táto má iba deklaratórne účinky. S uvedeným sa stotožnil aj
Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1 Sžso/16/2016.

19. Záverom žalovaná namietala, že z rozhodnutia krajského súdu nie je zrejmé, na základe akých
skutkových zistení a právnych záverov usúdil, že existuje rozhodnutie o zániku poistenia žalobkyne
k 31.12.2009, ktoré zrušené nebolo. Žalovaná poukazovala na to, že preskúmavané rozhodnutie je
prvým rozhodnutím pobočky o spornej otázke zániku povinného poistenia. Keďže do 3. júla 2016



neexistovalo rozhodnutie o zániku poistenia žalobkyne ku dňu 31. decembra 2009, nemožno spravodlivo
požadovať, aby bola reálna neexistencia tejto skutočnosti preukázaná. Neexistencia niečoho majúca
trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje, preto nie je spravodlivé požadovať od žalovanej, aby sa
zaoberala rozhodnutím pobočky Levice zo dňa 3. júna 2016 z tohto pohľadu.

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhla rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalobkyne ku kasačnej sťažnosti žalovanej

21. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadrila podaním z 9.8.2018. Žalobkyňa poukázala na
to, že zákonodarca účasť osoby na povinnom sociálnom poistení viaže na kumulatívne splnenie dvoch
podmienok a to je status SZČO a výkon zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyni z licencie L1A neplynul.
Uviedla, že žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobkyňa po 31.12.2009 dosahovala príjmy ako SZČO.
V tejto súvislosti upriamila pozornosť na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 426/2012, podľa ktorého
pri výklade pojmov podľa § 5 a § 21 ods. 4 zák. o sociálnom poistení je potrebné uprednostniť výklad
materiálny. Mala za to, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe oprávňuje držiteľa na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, avšak licencia nezakladá štatút SZČO. Žalobkyňa
uviedla, že nikdy nevykonávala samostatnú zdravotnícku prax v povolaní lekár na základe licencie
SLK na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Vytýkala žalovanej, že vôbec nevzala do úvahy, že
samostatnou zdravotníckou praxou sa rozumie poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom
zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia.

22. Žalobkyňa súhlasila s tým, že prihláška alebo odhláška zo sociálneho poistenia sama osebe
nemôže zakladať vznik alebo zánik povinné účasti na sociálnom poistení, nakoľko tieto nastávajú
priamo zo zákona. V nadväznosti na uvedené však mala za to, že je povinnosťou žalovanej skúmať, či
prihláška alebo odhláška je dôvodná (či odhláškou je preukázaný skutkový stav, ktorý má následok zánik
poistenia) a rozhodnúť o tom. Nepovažovala za pravdivé tvrdenie žalovanej, že neexistuje rozhodnutie
o zániku poistenia žalobcu ku dňu 31.12.2009. Na základe žalobkyňou podanej odhlášky, po ktorej
preskúmaní dospela príslušná pobočka Sociálnej poisťovne k záveru, že sú naplnené podmienky zániku
poistenia, bolo vyznačením v spise rozhodnuté o zániku poistenia k 31.12.2009.

23. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa žiadala, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.

IV.
Konanie pred kasačným súdom

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g) v spojení s § 438 ods. 2 S.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods. 2
S.s.p.), v rozsahu námietok žalovanej uvedených v kasačnej sťažnosti, kasačnú sťažnosť prejednal bez
nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
(§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej
je dôvodná.

25. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k.
23Sa/94/2017-81 zo dňa 16. apríla 2018, ktorým krajský súd žalobou napadnuté rozhodnutia žalovanej
zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

26. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal
zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril
administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich najvyšší súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.



27. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovanej č.
22030-3/2017-BA zo dňa 30.05.2017, ktorým zamietla odvolanie žalobkyne a napadnuté rozhodnutie
prvostupňového orgánu potvrdila. Prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. 22241-1/2016-
LV zo dňa 3. júna 2016 rozhodol o tom, že samostatne zárobkovo činnej osobe Z.. R. O. (žalobkyni)
nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2009.

28. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike
vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby
verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či
táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb,
do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho
súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb
a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom
právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv
pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná
ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj
na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam
alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a
rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 S.s.p.). Konanie pred správnym
súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených
záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 S.s.p.). Na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 S.s.p.). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať
ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu
verejnej správy (§ 177 ods. 1 S.s.p.).

29. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou
pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti
Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. S.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom
prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd
nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta
nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu
a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych
právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu
zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a
rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či
sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného
uváženia ustálil správne svoj právny záver.

30. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v súlade s procesnými
pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku,
keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou,
nevykonal v súlade s právnou úpravou ustanovenou v zákone č. 461/2003 Z. z., postupom podľa
Správneho súdneho poriadku, z ktorých dôvodov kasačný súd považoval právny záver správneho súdu
o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovanej za predčasný.

V.
Právne posúdenie kasačným súdom

31. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je
zvrchovaný, demokratický a právny štát.



32. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

33. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 v súvzťažnosti s čl. 2 ods. 2 ústavy je zabezpečenie
materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa
prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej
samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý
jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok.

34. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

35. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych
predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti
štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených
hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej
normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý
zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti
rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu
právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím
na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými
je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho
spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho
spoločenstva, Európskej únie.

36. Podľa ust. § 178 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z., do pôsobnosti pobočky patrí
rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch,

37. Zo skutkových okolností prejednavaného prípadu, ktoré žalobkyňa ani nenamietala vyplynulo, že
Slovenská lekárska komora vydala žalobkyni licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v
povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo rozhodnutím zo dňa 23.1.2006 č. L1A/NR/0789/06, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.2.2006. Rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja č. NI: CS
1133/2010 zo dňa 17. februára 2010 bolo žalobkyni ku dňu 15.2.2010 zrušené povolenie na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore všeobecné lekárstvo. Taktiež
bolo zrejmé, že Registračný list - odhláška bol žalobkyňou podaný na príslušnú pobočku Sociálnej
poisťovne s dátumom zániku poistenia 31.decembra 2009. Podľa údajov z Finančného riaditeľstva SR
(do 31. decembra 2011 ako Daňové riaditeľstvo SR), mala žalobkyňa príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako je zákonom stanovená hranica.

38. Z obsahu administratívneho spisu ďalej nesporne vyplynulo, že Sociálna poisťovňa, pobočka Levice
svojim rozhodnutím č. 22253-1/2016-LV zo dňa 3. júna 2016 rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej
osobe Z.. R. O. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.júna
2011. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2016. Na uvedenú skutočnosť poukazovala vo
svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 16. októbra 2017 i žalovaná. Napriek uvedenému nechal krajský
súd uvedenú skutočnosť úplne bez povšimnutia okrem konštatovania o jeho existencii v bode 34
odôvodnenia jeho rozhodnutia.

39. Predmetom preskúmavacieho konania na krajskom súde bolo rozhodnutie žalovanej č.
22030-3/2017-BA zo dňa 30. mája 2017, ktorým v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobkyne a
potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu pobočky Levice č. 22241-1/2016-LV zo dňa 3.
júna 2016, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že samostatne zárobkovo činnej osobe Z.. R. O.Š. - žalobkyni
nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2009.

40. Kľúčovou otázkou, na ktorú sa krajský súd zameral bolo posúdenie právneho postavenia žalobkyne
pre účely povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia po 31.12.2009,
kedy už bola zamestnankyňou a konateľkou spoločnosti GaMedic s.r.o. V tejto súvislosti kasačný súd
konštatuje, že rozhodnutím o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia rozhoduje žalovaná a
jej pobočky o tom, či účastník konania splnil zákonné predpoklady pre vznik, resp. zánik povinného



nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia podľa § 21 zák. č. 461/2003 Z. z. účinného
od 1. januára 2008 do 31.12.20010 v sporných prípadoch, ako bol aj ten žalobkynin. Právnou otázkou,
ktorú záväzne rieši takéto rozhodnutie je teda existencia, či neexistencia samotného poistného vzťahu.

41. Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že pobočka sociálnej poisťovne Levice rozhodla
rozhodnutím č. 22241-1/2016-LV zo dňa 3. júna 2016 o nezániku povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa
odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím žalovanej č. 22030-3/2017-BA zo dňa 30. mája 2017 zamietnuté v
celom rozsahu a bolo potvrdené napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Levice. Ďalej bolo
zrejmé, že pobočka Sociálnej poisťovne Levice rozhodla rozhodnutím č. 22253-1/2016-LV zo dňa 3. júna
2016 o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne.
Proti uvedenému rozhodnutiu žalobkyňa odvolanie nepodala, čoho dôsledkom bolo nadobudnutie
právoplatnosti predmetného rozhodnutia dňa 18.7.2016. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, podľa
názoru kasačného súdu, posudzovanie právneho postavenia žalobkyne pre účely povinného poistenia
po 31.12.2009 je z dôvodu existencie právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského
a dôchodkového poistenia ku dňu 30. júna 2011 (rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice
č.22253-1/2016-LV zo dňa 3. júna 2016, právoplatné dňa 18.7.2016) bezvýznamné, nakoľko vo
veci povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobkyne bolo právoplatne rozhodnuté.
Rozhodnutie o zániku povinného poistenia tak konečným a záväzným spôsobom upravilo právne
pomery účastníčky konania. Dôsledkom záväznosti rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne o zániku
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia bolo, že posudzovanie trvania
poistného vzťahu žalobkyne po dátume 31.12.2009 v prebiehajúcom súdnom konaní je už v tomto
štádiu konania pred správnym orgánom, kedy došlo k vydaniu rozhodnutia o zániku povinného poistenia
žalobkyne, právne bezvýznamné. V tomto smere tak možno aj žalobné námietky žalobkyne smerujúce
proti rozhodnutiu, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia o zániku povinného poistenia žalobkyne
vyhodnotiť ako právne irelevantné. Z uvedeného dôvodu samotný právny záver krajského súdu o
nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí žalovanej a ich zrušenie možno vyhodnotiť ako predčasné,
keďže krajský súd uvedenú skutočnosť (existenciu rozhodnutia o zániku povinného poistenia žalobkyne)
pri svojom rozhodovaní vôbec nezohľadnil.

42. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 v spojení
s § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Kasačný súd sa vzhľadom na
existenciu právoplatného rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne Levice o zániku povinného poistenia
žalobkyne ďalej kasačnými námietkami žalovanej smerujúcimi k meritu veci nezaoberal.

43. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu sa vecou dôsledne zaoberať, posúdiť dôvodnosť
žalobných námietok pri zohľadnení existencie rozhodnutia o zániku povinného poistenia žalobkyne a
opätovne v naznačenom smere rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. V
novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne krajský súd opätovne o nároku na náhradu trov konania
vrátane o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 S.s.p.).

44. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.
z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.