{"guid": "a3fe21fc-5369-4559-be54-6d5d8185764b:15e4d1ba-93b8-4e2d-b286-c54b70bbe5ef", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:4017200475.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/42/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/42/2019 z 25. 1. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2021, sp. zn. 3Sžfk/42/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:4017200475.1", "identifikacne_cislo": "4017200475", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2021-01-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-464.odsek-1", "nazov": "§ 464 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-464.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-464"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-464"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/15e4d1ba-93b8-4e2d-b286-c54b70bbe5ef", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:4017200475.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4017200475.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4017200475.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžfk/42/2019\n4017200475\n25. 01. 2021\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2021:4017200475.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ivana Rumanu (spravodajca)\na zo sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Milana Moravu v právnej veci sťažovateľa (pôvodne\nžalobcu): Róbert Blaži, Zbehy 177, Zbehy, IČO: 30 893 674, zastúpeného advokátkou JUDr. Anettou\nÁrvayovou, Sládkovičova 7, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná\n63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n101281792/2017 zo dňa 9. júna 2017, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu\nv Nitre č. k. 11S/108/2017-148 zo dňa 26. septembra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre č. k. 11S/108/2017-148 zo dňa 26. septembra 2018 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok (,,SSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.\n101281792/2017 zo dňa 9. júna 2017, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní\n(daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 100470184/2017 zo dňa 15.03.2017.\n2. Daňový úrad Nitra rozhodnutím č. 100470184/2017 zo dňa 15.03.2017 podľa § 68 ods. 5 zákona\nč. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty\nv sume 1 699,99 eur za zdaňovacie obdobie jún 2014 s tým, že daňový subjekt Róbert Blaži\n(žalobca) síce predložil dodávateľské faktúry, výdavkové pokladničné doklady, uviedol miesta výkonu\nprác, odberateľa, pre ktorého boli práce vykonané a predložil odberateľské faktúry, avšak nevedel\ndostatočne preukázať, že tieto práce boli vykonané dodávateľom Prvá metropolitná, s.r.o. Správca\ndane nespochybnil vykonanie prác daňovým subjektom pre spoločnosť VL-MONT s.r.o., ale žalobca\nnepreukázal, že pomocné práce pre neho vykonala spoločnosť Prvá metropolitná, s.r.o. Správca dane\npreto neuznal odpočítanie dane v sume 1699,99 eur, pretože daňový subjekt porušil § 51 ods. 1 písm.\na/ v nadväznosti na § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (,,zákon\no DPH“), pretože právo na odpočítanie dane z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri\ntomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť a platiteľ si môže daň uplatniť, ak pri odpočítaní\ndane má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona o DPH.\n3. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že medzi účastníkmi zostala sporná otázka\nnesplnenia zákonom stanovenej podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty\na nepreukázanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia zo strany žalobcom deklarovaného dodávateľa\nslužieb - spoločnosti Prvá metropolitná, s.r.o.\n\n4. Krajský súd uviedol, že správca dane vykonal dokazovanie a snažil sa preveriť dodanie služieb\nžalobcom deklarovaným dodávateľom, a to jednak dožiadaním na Daňový úrad Bratislava, ktorým\nbolo zistené, že spoločnosť Prvá metropolitná, s.r.o. uskutočnenie pomocných prác nepriznala,\nnepodala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014 a nepreukázala\nuskutočnenie prác žiadnymi relevantnými a správcom dane overiteľnými dokladmi a dôkazmi, so\nsprávcom dane nekomunikuje. Konateľ uvedenej spoločnosti Ľuboš Kačkovič, ktorého správca dane\nvypočul ako svedka, poprel vykonanie pomocných stavebných prác pre žalobcu, ako aj vystavenie\na podpísanie faktúr, ktoré žalobca predložil správcovi dane ku kontrole a vyhlásil, že žalobcu\nnepozná. Žalobca bol o týchto zisteniach a výsledkoch dokazovania oboznámený (zápisnica o ústnom\npojednávaní zo dňa 14. 03. 2017).\n5. S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane mal krajský súd za to, že\nspoločnosti Prvá metropolitná, s.r.o. nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a\npreto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane.\n6. Proti tomu rozsudku podal sťažovateľ v zastúpení advokáta včas kasačnú sťažnosť a navrhol, aby\nnajvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne,\naby rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie Daňového úradu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie. Súčasne požadoval náhradu trov konania.\n7. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že nesúhlasí so žalovaným, ktorý svoje preverovanie\nzameral iba na zisťovanie u dodávateľa služby. V čase podania žaloby mu neboli známe mená\nosôb, ktoré vykonávali práce, avšak podaním zo dňa 29.03.2017 súdu oznámil dané mená. Namietal,\nže absentovalo podrobnejšie právne posúdenie žalobných námietok v bode I. žaloby v odôvodnení\nrozsudku. Správny súd neuviedol ako dospel k názoru, že sťažovateľ si neoveroval dodávateľskú\nspoločnosť. Konštatoval, že pred začatím prác si obchodného partnera preveril v obchodnom registri\nkde zistil, že spoločnosť nebola zrušená. Krajský súd sa podľa sťažovateľa nevyjadril, akým spôsobom\nsi mal zistiť, či spoločnosť Prvá metropolitná, s.r.o. podávala daňové priznania. Tiež nesúhlasil s tým, že\nsprávca dane vyhodnotil iba niektoré odpovede p. Kačkoviča, hoci z niektorých odpovedí bolo zrejmé,\nže preukazujú porušovanie daňových a účtovných predpisov dodávateľských prác. Tiež nesúhlasil s\nnevypočutím svedka p. U. N., ktorý sa mohol vyjadriť aj k dôvodu nepodania daňových priznaní a\nnevypočutím svedka p. Ing. A., ktorý mohol podať súdu výpoveď ohľadom spolupráce so spoločnosťou\nPrvá metropolitná, s.r.o. Sťažovateľ mal za to, že vypočutie ním uvedených svedkov by prispelo k\nobjasneniu veci.\n8. Ďalej argumentoval, že došetrovanie skutkového stavu bolo na nepríslušnom daňovom úrade, pričom\nsprávny súd nevzal do úvahy rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/9/2012 zo\ndňa 19.09.2012, hoci bolo citované sťažovateľovou právnou zástupkyňou. Tiež poukázal na judikatúru\nsp. zn. 5Sžf/14/2015, 8Sžo/230/2010. Mal za to, že správny súd presne nevymedzil, v čom konkrétne\ndošlo zo strany sťažovateľa k porušeniu zákona.\n9. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 17.04.2019, v ktorom uviedol, že kasačná\nsťažnosť neobsahuje žiadne nové skutočnosti ako tie, ku ktorým sa už vyjadril.\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a\nkasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.\n11. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/108/2017-148 zo dňa\n26.09.2018, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia\nžalovaného č. 101281792/2017 zo dňa 9. júna 2017.\n12. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať\nod dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako\n\nplatiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená\niným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n13. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty právo na odpočítanie\ndane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru\nod platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n14. Podľa § 464 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti\nv obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho\nrozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.\n15. Kasačný súd konštatuje, že predmetom kasačného konania je skutkový a právny stav týkajúci\nsa daňovej kontroly DPH za obdobie jún 2014 rovnakých účastníkov Róbert Blaži, proti žalovanému\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ktorý bol predmetom konania a rozhodovania iných senátov\nNajvyššieho súdu uvedených pod sp. zn. 6Sžfk/31/2019 zo dňa 08.07.2020 a sp. zn. Sžfk/41/2018 zo\ndňa 08.12.2020, s ktorými sa kasačný súd stotožňuje.\n16. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že ako už vyššie uviedol, o predmete konania v obdobnej veci\nuž rozhodol kasačný súd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/31/2019 zo\ndňa 08.07.2020, v právnej veci rovnakých účastníkov, ktorého relevantnú časť odôvodnenia v doslovnom\nznení preberá:\n,,39. Účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový\nporiadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n40. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.\nSprávca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne\nurčenie dane.\n41. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie\no všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri\ndokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo\nnajúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca\ndane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery\nvyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a\nzásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.\n42. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudku sp. zn. 4Sžf/30/2014\nzo dňa 17.02.2015 aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na\nsvojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového\nkonania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť\nkaždý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko,\nčo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí\nzodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných ustanovení.\n43. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu\ndane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového\nsubjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností,\nkeďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom\ndokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná a akým spôsobom dokazovanie doplní, akú\nhodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich\nvyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má\nsprávca dane v priebehu konania k dispozícii.\n44. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 78/2011-17\n\nzo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva právny záver: „...dôkazné bremeno je na daňovom\nsubjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2 a § 51 zákona\nč. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok\nnárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý\nsi aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za\nzákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu\nskutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné\nbremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty\nuznaný ako oprávnený...“\n45. Kasačný súd uvádza, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré\nje spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o\nDPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej\npodmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých\nsi uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným\ndokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad\nmá všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte\nnemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu\n(m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/26/2014).\n46. Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom\ndefinovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým\nzdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia.\nPre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie\ndokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie\nzdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval\nzdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené,\nnepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia samotného dokladu, hoci by\nobsahoval všetky formálne náležitosti.\n47. Kasačný súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07-44, podľa ktorého, zo\nzásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového\nhľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych\nplnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie.\nIde o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym\ntitulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej\ntransakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.\n48. Kasačný súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného a krajského súdu, že je povinnosťou\nsťažovateľa, na ktorom leží dôkazné bremeno, predkladať správcovi dane záznamy, evidencie, dôkazy\npreukazujúce jeho tvrdenia o existencii dodávky služby, o okolnostiach uskutočnenia dodávky od\ndeklarovaného dodávateľa. Takéto doklady o realizácii obchodného vzťahu sa musia dať preveriť resp.\nosvedčiť samotným dodávateľom a odberateľom. Správca dane sa snažil zabezpečiť účtovné doklady\nvystavené spoločnosťou DRUŽBA SK, s.r.o. pre sťažovateľa a tiež vyjadrenie konateľa spoločnosti, čo\nsa mu nepodarilo, pretože na adrese sídla a konateľa spoločnosti sa nik nenachádzal, rodinný dom\nbol neobývaný. Správca dane preverením zistil, že spoločnosť DRUŽBA SK, s.r.o. so správcom dane\nnekomunikuje a nepodáva daňové priznania k dani z pridanej hodnoty. Posledné daňové priznanie k\ndani z pridanej hodnoty podala za 4. štvrťrok 2012.\n49. Kasačný súd nemôže prisvedčiť námietke sťažovateľa, že správca dane sa zameriaval iba na\nzisťovanie služby u dodávateľa, pretože z daňového spisu vyplýva, že správca dane vyzval sťažovateľa\nvýzvou č. 102503992/2016 zo dňa 05.02.2016 na preukázanie jeho tvrdení, predloženie relevantných\ndôkazov preukazujúcich dodanie prác, úhradu faktúr, uviedol mená osôb vykonávajúcich práce, ktoré by\npotvrdili svojimi svedeckými výpoveďami dodanie prác a aby predložil preberací a odovzdávací protokol,\nktorým by preukázal dodanie prác. Sťažovateľ sa dostavil ku správcovi dane, ale nevedel preukázať\nmená osôb, ktoré prácu vykonávali, nevedel preukázať či uvedené osoby boli na mieste výkonu práce\na nemal žiaden preberací protokol.\n\n50. Ak si sťažovateľ vybral za obchodného partnera spoločnosť, u ktorej sa nedá preveriť vykonanie\nslužby, nemôže sa potom správca dane stotožniť s dodaním služby tak, ako deklarujú faktúry. Zákon o\nDPH ponecháva na vlastnom zvážení každého daňového subjektu, akým spôsobom si preverí splnenie\npodmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane.\n51. K navrhovanému vypočutiu svedkov označených menom a priezviskom kasačný súd uvádza, že\nmeniť rozsah a dôvody žaloby môže žalobca len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby.\nZoznam osôb uviedol sťažovateľ až vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného. V správnom súdnictve súdy\nv zásade nevykonávajú dokazovanie. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom\nverejnej správy.\n52. Konateľ spoločnosti Prvá metropolitná, s.r.o., pán Ľuboš Kačkovič vo svojej svedeckej výpovedi\npoprel vykonanie pomocných stavebných prác pre sťažovateľa, ako aj vystavenie a podpísanie faktúr,\nktoré boli predložené správcovi dane ku kontrole zo strany sťažovateľa.\n53. Dôvodom nevypočutia p. N., ktorý bol jedným so spoločníkov spoločnosti Prvá metropolitná, s.r.o.,\nktorá bola v čase vykonávania daňovej kontroly v konkurznom konaní bolo, že nedisponoval účtovnými\ndokladmi spoločnosti a jeho svedecká výpoveď bez overiteľných dôkazov by nemala výpovednú\nhodnotu.\n54. Kasačný súd konštatuje, že skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňuje\npredmetný rozsudok Krajského súdu v Nitre, boli totožné s námietkami, ktoré už sťažovateľ namietal\nv konaní pred správnym súdom, ako aj pred žalovaným správnym orgánov a s ktorými sa tak krajský\nsúd, ako aj žalovaný, náležite vysporiadali. Kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa\nneobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku Krajského súdu v Nitre.\n55. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Najvyšší súd sa s nimi stotožnil v celom\nrozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.''\n17. Kasačný súd záverom konštatuje, že vykonanie pomocných prác nebolo spochybnené.\nNepreukázané však zostalo vykonanie týchto prác spoločnosťou Prvá metropolitná, s.r.o., vzhľadom na\nto, že konateľ tejto spoločnosti poprel vydanie predložených dokumentov, sťažovateľ nevedel preukázať\nmená osôb, ktoré práce vykonali, ani osoby, ktoré mali byť na mieste výkonu prác a rovnako nemal ani\npreberací protokol. Nevykonanie prác danou spoločnosťou potvrdzuje aj skutočnosť, že táto nepodala\ndaňové priznanie za obdobie jún 2014, v účtovníctve tejto spoločnosti neboli zaúčtované predmetné\nfaktúry, teda DPH nebola priznaná ani odvedená. Sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno a dostatočne\nnepreukázal vznik daňovej povinnosti u spoločnosti Prvá metropolitná, s.r.o., čím nedošlo k splneniu\nzákonnej podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane.\n18. Kasačný súd tak vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu, pričom nezistil žiaden dôvod, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch\nnapadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú postačujúce východiská pre vyslovenie záveru krajského súdu\no nedôvodnosti žaloby.\n19. O trovách kasačného konania najvyšší súd rozhodol podľa 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1\na § 175 ods. 1 SSP tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu\nžalobcu v tomto konaní a žalovanému právo na náhradu trov v konaní pred správnymi súdmi zásadne\nneprináleží.\n20. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/108/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}