{"guid": "7fc08cb4-f253-4b5f-b08b-abc5a51ac25f:963e2779-c44f-46f9-8dbc-5d9c8a3d03f7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:4016200952.1", "spisova_znacka": "10Sžrk/4/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžrk/4/2019 z 25. 3. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. marca 2021, sp. zn. 10Sžrk/4/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:4016200952.1", "identifikacne_cislo": "4016200952", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2021-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1999/175", "nazov": "zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/175", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/175-1999"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-1", "nazov": "§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-31"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/162#paragraf-31"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/963e2779-c44f-46f9-8dbc-5d9c8a3d03f7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:4016200952.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4016200952.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4016200952.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžrk/4/2019\n4016200952\n25. 03. 2021\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2021:4016200952.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci\nžalobcu: Poľnohospodárska Pôda s.r.o., IČO: 44 138 369, Sibírska 55, Bratislava, právne zastúpeného:\nLawService, s.r.o., IČO: 36 861 723, Stráž 3/223, Zvolen, proti žalovanému (sťažovateľovi): Okresný\núrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, Štefánikova trieda 69, Nitra, za\núčasti: J. I., nar. XX.XX.XXXX, L. V. XXX/X, I., právne zastúpeného: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., IČO:\n36 833 533, Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného\nč. Vo 55/2016-2/To, OU-NR-OOP5-2016/037989-2, k: V 5233/2015 zo dňa 20.09.2016, o kasačnej\nsťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/26/2016-131 zo\ndňa 27.09.2018 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/26/2016-149 zo dňa\n22.01.2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť\n\nzamieta.\n\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Priebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, ako prvoinštančný orgán verejnej správy, rozhodnutím č. V\n5233/2015-63 zo dňa 12.08.2016 podľa § 31b ods. 1 písm. f) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri\nnehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „katastrálny zákon“) zastavil katastrálne konanie o návrhu žalobcu a ďalšieho účastníka\nkonania na vklad vlastníckeho práva na podklade kúpnej zmluvy č. 2015/6/A7+B19 zo dňa 16.06.2015 v\nznení Dodatku č. 1 zo dňa 17.07.2015 k nehnuteľnostiam v katastrálnom území I.N., vedených pôvodne\nna liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra C, č. XXXX/X - orná pôda o výmere 10.155 m2 a č.\nXXXX - orná pôda o výmere 5.471 m2, obe v podiele 1/1 (v súčasnosti na liste vlastníctva č. XXXX).\n2. Žalovaný rozhodnutím č. Vo 55/2016-2/To, OU-NR-OOP5-2016/037989-2, k: V 5233/2015 zo\ndňa 20.09.2016 zamietol odvolanie žalobcu a prvoinštančné rozhodnutie orgánu verejnej správy\npotvrdil s odôvodnením, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je zákonné, nakoľko v čase vydania\npredmetného rozhodnutia neboli odstránené vytknuté nedostatky podania a jeho príloh, teda neboli\nsplnené podmienky uvedené v ustanovení § 31 katastrálneho zákona na povolenie vkladu vlastníckeho\npráva do katastra nehnuteľností a v odvolaní neboli uvedené také skutočnosti, ktoré by preukázali opak\nalebo vyvrátili skutočnosti zistené v konaní vedenom na druhostupňovom správnom orgáne.\nII. Konanie na krajskom súde\n\n3. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) v spojení s § 191\nods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „S.s.p.“) rozhodnutie žalovaného\nako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu,\nže rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovanému uložil\npovinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % a ďalšiemu účastníkovi náhradu\ntrov konania nepriznal.\n4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd poukázal na ustanovenie § 140 Správneho\nsúdneho poriadku, podľa ktorého vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré\nuž boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny\nsúd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.\n5. Správny súd vychádzajúc z poznatkov o doterajšej rozhodovacej praxi tunajšieho súdu v právnych\nveciach, ktoré sa týkajú toho istého žalobcu a majú totožný predmet konania, poukázal príkladmo\nna rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26S/19/2016, v ktorom sa súd dôsledne vysporiadal\ns podanou žalobou, a preto súd v odôvodnení tohto svojho rozsudku iba odkázal na vyššie uvedený\ntotožný rozsudok. Z dôvodov rovnakých, ako sú uvedené v citovanom rozhodnutí tunajšieho súdu, súd\nzistil dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.\n6. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe\nvyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania. O trovách pribratého účastníka súdneho konania\nrozhodol správny súd tak, že mu nepriznal náhradu trov konania, nakoľko neboli splnené zákonné\npodmienky pre priznanie náhrady trov pre ďalšieho účastníka. Správny súd síce pribral do súdneho\nkonania tohto účastníka administratívneho konania, ale neuložil mu žiadnu povinnosť, v súvislosti s\nplnením ktorej by mu vznikli trovy konania.\n7. Opravným uznesením č. k. 26S/26/2016-149 zo dňa 22.01.2019 krajský súd vykonal opravu v prvej\nvýrokovej vete rozsudku č. k. 26S/26/2016-131 zo dňa 27.09.2018. V ostatnej časti ostalo rozhodnutie,\nktoré je predmetom kasačného konania, nezmenené.\nIII. Konanie na kasačnom súde\n8. Rozsudok v celom rozsahu napadol sťažovateľ kasačnou sťažnosťou z dôvodov, že krajský súd pri\nrozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa\n§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. a nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby\nuskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces podľa § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p. (nepribratie aktuálneho vlastníka predmetnej nehnuteľnosti\ndo konania).\n9. Sťažovateľ namietal, že krajský súd v napadnutom rozsudku rozhodol v rozpore so zásadou nech\nsudca nejde nad návrhy strán (iudex ne eat ultra petita partium) a jednoznačne rozhodol nad rozsah a\ndôvody žaloby, čo podľa sťažovateľa bolo v rozpore s § 134 ods. 1, 2 S.s.p.\n10. Sťažovateľ zdôraznil, že súd sa v napadnutom rozsudku nestotožnil ani s jedným žalobným dôvodom\n(viaceré považoval za nedôvodné) a napadnutý rozsudok je v priamom rozpore so žalobnými dôvodmi;\nrozsudok neobsahuje žiadne odôvodnenie, len odkazuje na rozsudok sp. zn. 26S/19/2016, proti ktorému\nbola tiež zo strany žalovaného podaná kasačná sťažnosť dňa 20.02.2018. Žalobca v žalobe namietal\nnesprávne právne posúdenie z úplne iných dôvodov ako tie, ktoré použil súd v odôvodnení rozsudku.\nSúd mimo rámec žaloby v odôvodnení rozsudku 26S/19/2016-69 zo dňa 23.11.2017 uviedol, že sa\nnestotožnil s právnym názorom správnych orgánov, že bol dôvod na postup podľa § 31b ods. 1 písm.\nf) katastrálneho zákona.\n11. Podľa sťažovateľa správny súd zhodne ako on dospel k záveru, že na predkupné právo štátu k\npredmetným nehnuteľnostiam bolo potrebné prihliadať ako na skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by\nmohla mať vplyv na povolenie vkladu (§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona). Zhodne ako žalovaný mal\nsprávny súd za to, že pre rozhodnutie v predmetnej veci bolo potrebné predloženie listiny preukazujúcej,\nči si štát svoje predkupné právo uplatňuje.\n\n12. Z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa sťažovateľa vychádza záver súdu, že zaoberanie\nsa otázkou absolútnej, resp. relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy bolo nad rámec rozhodnutí oboch\nsprávnych orgánov. Súd na jednej strane konštatoval, že úprava predkupného práva štátu nie je\nsamoúčelná a bolo potrebné s konečnou platnosťou zistiť, či si štát uplatňuje svoje predkupné právo a\nnásledne z toho vyvodiť právne dôsledky.\n13. Pokiaľ mal krajský súd za to, že nemalo byť vydané procesné rozhodnutie, resp. že malo byť\nvydané meritórne rozhodnutie (zrejme rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad), mal podľa sťažovateľa\nvysloviť aj právny názor, ktorým by bol žalovaný viazaný, ohľadom posúdenia hmotnoprávnych účinkov\npredkupného práva štátu a ohľadom platnosti predmetnej kúpnej zmluvy.\n14. Dal do pozornosti, že súd na jednej strane zaviazal konajúci správny orgán na vydanie meritórneho\nrozhodnutia v ďalšom konaní a na druhej strane výslovne uviedol, že nepovažoval za potrebné sa\nzaoberať žalobným dôvodom ohľadom posúdenia relatívnej alebo absolútnej neplatnosti predmetnej\nkúpnej zmluvy. Sťažovateľ dodal, že z vyššie uvedeného vyplýva, že absentuje právny záver súdu\nohľadom účinkov vzniknutého predkupného práva k štátu k predmetnej nehnuteľnosti a ohľadom\nnásledkov jeho porušenia v konaní o návrhu na vklad V 5233/2015. Vzhľadom na uvedené považoval\nsťažovateľ odôvodnenie krajského súdu za nezrozumiteľné.\n15. V ďalšom sťažovateľ zdôraznil, že aj podľa názoru súdu bolo potrebné v predmetnom katastrálnom\nkonaní zistiť, či si štát uplatňuje alebo neuplatňuje svoje zákonné predkupné právo k predmetným\nnehnuteľnostiam. Súd, na rozdiel od právneho názoru správnych orgánov a prokurátora vyjadrenom\nv mnohých protestoch prokurátora v porovnateľných veciach, dospel k záveru, že s touto otázkou sa\nmal správny orgán obrátiť na príslušný orgán štátu, ktorý je v predmetnej veci oprávnený konať v mene\nSlovenskej republiky (a nie na účastníkov konania).\n16. Podľa názoru sťažovateľa žalobnými dôvodmi nebol žiaden z dôvodov, ktoré boli uvedené v\nodôvodnení iného rozsudku (na ktorý súd len poukázal). Sťažovateľ mal za to, že neprináleží súdu\nvyhľadávať za žalobcu dôvody nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia a nesprávnosť právneho\nposúdenia veci žalovaným môže skúmať len v intenciách žalobných dôvodov. Nestačí len konštatovanie\nsúdu, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ súd nesprávne právne posúdenie vidí v úplne\niných dôvodoch ako tých, ktoré sú uvedené v žalobe.\n17. Sťažovateľ poznamenal, že krajský súd považoval postup správneho orgánu, ktorým žiadal od\núčastníkov konania predloženie listiny preukazujúcej, že štát svoje predkupné právo nevyužil, za\nnesprávny s tým, že táto listina mala byť žiadaná od príslušného orgánu štátu. Sťažovateľ mal za to,\nže správne orgány v danej veci postupovali plne v súlade s právnym názorom vyjadreným v protestoch\nprokurátora podaných v iných porovnateľných veciach a tento postup považovali správne orgány za\nzákonný. Správne orgány postupovali v porovnateľných veciach jednotne a tak, aby v rozhodovaní o\nskutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n18. Dodal, že ak bol súd toho názoru, že je potrebné v ďalšom konaní zistiť prostredníctvom príslušného\norgánu štátu, či si štát uplatňuje predkupné právo, mal vysloviť aj právny názor, ktorým by bol správny\norgán viazaný, a to ohľadom otázky platnosti zmluvy a právnych následkov porušenia predkupného\npráva štátu k predmetným nehnuteľnostiam. Žiadanie si uvedenej listiny od príslušného orgánu štátu\nv ďalšom konaní považoval sťažovateľ za bezpredmetné a vychádzajúce z nesprávneho právneho\nposúdenia veci aj vzhľadom na to, že vlastníkom predmetných nehnuteľností už v priebehu súdneho\nkonania nebol predávajúci v konaní V 5233/2015, ale spoločnosť MH Invest s.r.o., ktorá predmetné\nnehnuteľnosti následne predala spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o. na základe kúpnej\nzmluvy V 11357/2017 - číslo zmeny 118/2018.\n19. V rozsudku napadnutom kasačnou sťažnosťou sa podľa názoru sťažovateľa správny súd dostatočne\nnevysporiadal s tým, že vrátenie veci sťažovateľovi na nové konanie je nevykonateľné z dôvodu, že\npôvodný predávajúci v konaní V XXXX/XXXX - J. I. už nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností.\nSkutočnosť obnovenia konania o návrhu na vklad V XXXX/XXXX by mala mať za následok aj opätovné\nvyznačenie plomby ohľadom tohto konania k predmetným nehnuteľnostiam, čo by však znamenalo\nobmedzenie dispozície s týmito nehnuteľnosťami pre súčasného vlastníka, ako aj zásah do jeho práv,\n\nnakoľko by sa (doposiaľ bez jeho vedomia) opätovne meritórne rozhodovalo v konaní týkajúcom sa\nnehnuteľností, ktoré má však zapísané vo svojom výlučnom vlastníctve na LV č. XXXX k. ú. I..\n20. Ako absurdnú vyhodnotil sťažovateľ skutočnosť, že súd uznesením pribral za účastníka konania J.\nI. (ktorý o obnovu vlastníctva už nemá záujem), avšak súčasného vlastníka predmetných nehnuteľností\nza účastníka nepribral, napriek tomu, že rozhodnutím môžu byť dotknuté jeho práva, čo podľa názoru\nsťažovateľa napĺňa dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p. Sťažovateľ mal za to, že\nbolo povinnosťou súdu počas celého konania ustáliť okruh účastníkov a to najmä vzhľadom na znenie §\n33 S.s.p. Skutočnosť, že vlastníkom predmetných nehnuteľností už nie je pôvodný predávajúci v konaní\nV 5233/2015, bola zrejmá už z vyjadrenia sťažovateľa k žalobe, ku ktorému bol priložený aj aktuálny\nvýpis z LV č. XXXX k. ú. I..\n21. Rovnako sťažovateľ poukázal na nesprávne právne posúdenie veci a porušenie práva na spravodlivý\nproces, keď sa súd vo svojom rozsudku nezaoberal dôsledne všetkými žalobnými dôvodmi (najmä vo\nvzťahu k otázke platnosti kúpnej zmluvy predloženej v konaní č. V 5XXX/XXXX, bez povšimnutia ostal\naj žalobný dôvod týkajúci sa prechodného ustanovenia § 6b ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z., súd sa\nnijako nevysporiadal so skutočnosťami uvedenými v samostatnom bode VII. žaloby a pod.). Tiež uviedol,\nže žalobnou námietkou ohľadom absolútnej, resp. relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy nepovažuje za\npotrebné sa zaoberať. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol a nepoukazoval na žiadne\nsúdne rozhodnutia, na ktoré poukazoval žalobca v správnej žalobe. Týmto postupom bolo porušené\nprávo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.\n22. Sťažovateľ namietal aj správnosť výroku o trovách, nakoľko mal za to, že žalobca mal úspech len čo\ndo žalobného petitu, čo sa týka žalobných dôvodov nemal žalobca úspech žiadny a povaha a okolnosti\nkonania jasne preukazujú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania\nžalobcovi. Sťažovateľ zároveň argumentoval, že správny súd sa náležite nezaoberal skutočnosťou, že\nv danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania žalobcovi a\npritom mal povinnosť skúmať existenciu zvláštnych okolností danej veci.\n23. Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zrušil rozhodnutie krajského súdu\na podľa povahy veci vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastavil.\n24. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v podaní zo dňa 27.02.2019, v ktorom uviedol, že názor\nsťažovateľa považuje za nesprávny. V prvom rade zdôraznil, že žaloba bola podaná v čase účinnosti\nObčianskeho súdneho poriadku.\n25. Zo skutočností uvedených sťažovateľom mal za zrejmé, že pod žalobnými dôvodmi rozumie\nsťažovateľ jednotlivé argumenty žalobcu. Poznamenal, že hoci zákon počíta s tým, že žalobca\nuvedie skutkové a právne dôvody nezákonnosti napádaného rozhodnutia (opatrenia), nemusia žalobné\nbody priamo odkazovať na konkrétne ustanovenie porušeného právneho predpisu, ktorý bol podľa\nsťažovateľovho tvrdenia porušený. Platí totiž zásada iura novit curia, z ktorej o. i. vyplýva, že správny súd\nje schopný konkrétne ustanovenie porušeného právneho predpisu k žalobnému bodu obsahujúcemu\npodstatu a popis takéhoto porušenia sám priradiť. Správnemu súdu preto netreba podávať obsiahle\na detailné rozbory interpretácie práva či jeho významu. Implicitným predpokladom je, že správny\nsúd si „právo”, teda nielen príslušný právny predpis, ale i judikatúru a doktrinálne závery na význam\npráva, zadováži sám. Rovnako tak je možné, že správny súd rozhodne vec na základe argumentácie\n(interpretácie práva), ktorú vo svojom podaní nepoužil ani jeden z účastníkov konania v prípade, že\nargumentovali nesprávne, a to napr. nesprávnym ustanovením alebo jeho nesprávnym výkladom.\n26. Z princípu materiálneho právneho štátu podľa žalobcu vyplýva požiadavka odmietnuť prílišný\nformalizmus. Rozsah správnej žaloby je vymedzený v §182 ods. 1 písm. c) S.s.p. a je pod ním\nnutné chápať to, či správna žaloba smeruje voči celému rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej\nsprávy, t. j. proti všetkým jeho výrokom alebo len voči niektorému z jeho výrokov, ak je tento\nsamostatný a oddeliteľný. Žalobné body sú legálnou skratkou definovanou v § 182 ods. 1 písm. e)\nS.s.p. pre dôvody žaloby, však tieto termíny nemožno zamieňať s jednotlivými argumentmi strán.\nÚlohou súdu je posudzovanie a podraďovanie zistených skutkových okolností pod určitú právnu normu.\nSúdne rozhodnutie predstavuje základný procesný úkon súdu, postavený na ústavnoprávnom princípe\n\ndecízneho (rozhodovacieho) oprávnenia súdu autoritatívne určiť, čo je v danom konkrétnom prípade\nprávo a ako sa subjekty práva majú správať.\n27. Žalobca zdôraznil, že v žalobe uviedol, v čom videl nezákonnosť postupu i rozhodnutia sťažovateľa\na toto tvrdenie odôvodnil, čím si splnil svoju povinnosť tvrdenia, t. j. uviesť skutkové a právne dôvody,\npre ktoré považuje rozhodnutie za nezákonné. Z uvedeného ustálil, že právne posúdenie následkov\npochybení správneho orgánu je úloha súdu.\n28. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, Ústavu Slovenskej republiky a\njudikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky konštatoval, že obsah zákonnej právnej normy nesmie\nbyť sťažovateľom a ani iným orgánom verejnej moci interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu\nzákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon, resp. zákonné ustanovenie má. Požiadavka na ústavne\nkonformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia individuálneho správneho\naktu. Správne orgány musia dbať na materiálny (t. j. kvalitatívny), a nie formalistický výklad zákona.\n29. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú\nsťažnosť ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania.\n\nIV. Právny názor NS SR\n30. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§\n442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú\nsťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nnajvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25. marca 2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452\nods. 1 S.s.p.).\n31. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného\nč. Vo 55/2016-2/To, OU-NR-OOP5-2016/037989-2, k: V 5233/2015 zo dňa 20.09.2016, o zamietnutí\nodvolania žalobcu a potvrdení rozhodnutia orgánu verejnej správy prvej inštancie č. V 5233/2015-63\nzo dňa 12.08.2016, ktorým podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona zastavil katastrálne\nkonanie o návrhu žalobcu a ďalšieho účastníka konania na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam\nv katastrálnom území I., a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky, ako kasačný súd, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej\nsprávy prvej inštancie, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných\ninvestícií a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), na pozemok a stavby na ňom, na ktorom\nsa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom\nschválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa\nzapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným\nprávom k pozemkom a stavbám.\nPodľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje\na) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno,\nnázov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,\nb) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,\nc) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k\nnehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia\nsa všetky právne úkony.\n\nPodľa § 30 ods. 5 katastrálneho zákona, prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť\nzapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:\na) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti\nnie je vpísané na liste vlastníctva,\nb) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,\nc) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k\npozemku,\nd) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa\nmusí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,\ne) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.\nPodľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje\npodstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať\ns nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo\nnakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či\nsa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne\nskutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.\nPodľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;\ninak návrh zamietne.\nPodľa § 31b ods. 1 katastrálneho zákona, konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak\na) návrh nepodal účastník konania,\nb) účastník konania odstúpil od zmluvy pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad,\nc) už bol vo veci zamietnutý návrh na vklad z dôvodu uvedeného v § 31 ods. 1,\nd) účastník konania vzal návrh späť a ostatní účastníci konania s tým súhlasili,\ne) v určenej lehote nebol zaplatený správny poplatok,\nf) účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh,\ng) vo veci koná iný príslušný okresný úrad.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“), správne\norgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy\nštátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie\nich povinností.\nPodľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti\ns účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy\npríležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,\na uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie\ntýka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov\nneutrpeli v konaní ujmu.\nPodľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať\nkaždou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť\nnajvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa\nsprávny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo\nhospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.\nPodľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n\nPodľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a\nvyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje správny orgán.\nPodľa § 32 ods. 3 správneho poriadku, na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej\nsamosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre\nkonanie a rozhodnutie.\n32. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že predmetom konania je procesný postup krajského súdu,\nktorý po tom ako zistil, že žalovaný potvrdil preskúmavaným rozhodnutím prvoinštančné rozhodnutie\no zastavení konania o návrhu žalobcu a ďalšieho účastníka konania na vklad vlastníckeho práva k\nnehnuteľnostiam v katastrálnom území I.N. do katastra nehnuteľností, rozhodnutie žalovaného a orgánu\nverejnej správy prvej inštancie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n33. Kasačný súd po podrobnom preštudovaní predloženého súdneho spisu a pripojených\nadministratívnych spisov zistil, že rozhodovanie o kasačnej sťažnosti je vecou obdobnou, ktorá bola\npredmetom konania pred kasačným súdom na základe kasačnej sťažnosti totožného sťažovateľa\n(žalovaného) napríklad vo veciach sp. zn. 4Sžrk/19/2018, 5Sžrk/2/2018, 5Sžrk/13/2018, 8Sžrk/10/2018,\n8Sžrk/12/2018, 10Sžrk/7/2018, 10Sžrk/13/2018, preto kasačný súd vo svojom odôvodnení rozhodnutia\npoukazuje na svoje skoršie rozsudky vo vyššie uvedených veciach, s ktorými sa plne stotožňuje a\nkonštatuje, že argumentácia žalovaného orgánu verejnej správy v podanej kasačnej sťažnosti nie je\nspôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých správny súd zamietol jeho žalobu.\n34. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžrk/7/2018 zo dňa 21.11.2018 kasačný\nsúd v obdobnej právnej veci uviedol:\n„12. Predmetom kasačnej sťažnosti bol napadnutý rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil\npreskúmavané rozhodnutie a vec vrátil sťažovateľovi na ďalšie konanie. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti\nna prvom mieste namietal, že krajský súd rozhodoval nad rozsah žalobných bodov a právny názor súdu\nnepovažoval za správny s poukazom na to, že v konaní správne orgány postupovali v súlade s názorom\nprokurátora vyjadreným v proteste, na podklade ktorého bolo vydané zrušujúce rozhodnutie, ktorého\nsprávnosť potvrdil Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. 11S/25/2016. Taktiež namietal, že neboli dané\nokolnosti na vrátenie veci na ďalšie konanie vzhľadom na zmenu vlastníka predmetnej nehnuteľnosti.\nKasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny\nspis sa stotožnil so záverom krajského súdu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo potrebné\nzrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, i keď čiastočne z iných dôvodov, preto kasačné námietky\nsťažovateľa vyhodnotil ako nedôvodné.\n13. Kasačný súd má za to, že krajský súd postupoval v súlade so zákonom, vychádzal zo žalobných\nbodov žalobkyne, z ktorých námietku nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany sťažovateľa\npovažoval za dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Aj z judikatúry NSS ČR jednoznačne\nvyplýva, že zmyslom a účelom vymedzenia aspoň jedného žalobného bodu je vytvorenie rámca\npožadovaného súdneho prieskumu. Zákonná požiadavka je preto naplnená aj len celkom všeobecným\na stručným - avšak zrozumiteľným a jednoznačným - vymedzením skutkových aj právnych dôvodov\nnezákonnosti alebo procesných vád správneho rozhodnutia tak, aby bolo zrejmé, v akej časti a z\nakých hľadísk sa má súd vecou zaoberať (rozsudok NSS ČR sp. zn. 4As 3/2008-78 zo dňa 24. 8.\n2010). Uplatnenie dispozičnej zásady v správnom súdnictve nemôže byť v rozpore s povahou práv,\nktorým sa poskytuje ochrana, a ani so samotným účelom konania, ktorým je spravodlivá ochrana\nsubjektívnych verejných práv; v tomto zmysle treba interpretovať aj jednotlivé ustanovenia S.s.p., v\nktorých sa dispozičná zásada premieta.\n14. Vo vzťahu k názoru vyslovenom v proteste prokurátora súd poukazuje na to, že inštitút protestu\nprokurátora ako osobitný prostriedok slúži predovšetkým na nápravu nezákonných rozhodnutí, teda\nna odstraňovanie nesúladu medzi ustanoveniami zákona a určitým rozhodnutím. Účastník konania má\nzákonné právo podať proti rozhodnutiu o proteste prokurátora riadny opravný prostriedok, odvolanie\nsa však pripúšťa len v otázke, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť. Súd skúma\nnajmä to, či protest prokurátora bol podaný oprávneným subjektom, či bol podaný v zákonom stanovenej\nlehote a či dôvody v ňom uvedené nevybočujú z rámca zákona. Tým je vymedzená úloha správneho\nsúdu v preskúmavacom konaní. V rozhodnutí Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/30/2016-111, na\nktoré sťažovateľ poukázal, súd konštatoval dôvodnosť podaného protestu vzhľadom na neprihliadnutie\n\nsprávneho orgánu na predkupné právo štátu v čase jeho rozhodovania o návrhu na vklad, avšak zároveň\nuviedol, že v konaní neposudzoval zákonnosť či nezákonnosť následného postupu správneho orgánu,\nktorého výsledkom bolo vydanie rozhodnutia o zastavení konania, nakoľko bol pre rozhodnutie súdu\nrozhodujúci stav v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Nebolo preto\ndôvodné zo strany sťažovateľa poukazovať na uvedený rozsudok aj vzhľadom na to, že proti nemu bola\npodaná kasačná sťažnosť.\n15. V predmetnej veci niet pochýb, že dňom 08.07.2015 vzniklo k predmetnej nehnuteľnosti zo zákona\npredkupné právo štátu s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. Zákon č. 175/1999 Z. z. je vo\nvzťahu ku Katastrálnemu zákonu, ale aj k Občianskemu zákonníku osobitným predpisom (so špeciálnou\núpravou ), čo nakoniec vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona, keďže predkupné právo štátu sa zapisuje do\nkatastra nehnuteľností (na návrh príslušného ministerstva). Teda ak zákonodarca takéto „predkupné\nprávo štátu“ upravil priamo v zákone, je potrebné ho rešpektovať a pri rozhodovaní o návrhu na vklad\ndo katastra nehnuteľností naň prihliadať v rámci skúmania podmienok na vklad v zmysle § 31 ods. 1\nKatastrálneho zákona. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám, ale je to právo\nštátu zriadené priamo zákonom pri splnení podmienok vlády a príslušného ministerstva podľa zákona\nč. 175/1999 Z. z. Táto zákonná ochrana predkupného práva štátu ale nie je neobmedzená, je časovo\nlimitovaná, čo vyplýva z ust. § 3 ods. 7 cit. zákona, podľa ktorého predkupné právo štátu podľa odseku 5\nzanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii\nvládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie.\n16. Súd dáva do pozornosti, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri\nktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje\nkomplexne skutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona),\nktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho postupu je rozhodnutie\no povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad (Rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 12. decembra 2007, sp. zn. č. 8 Sžo 17/2007). Inštitút vkladu je založený na\nzáklade konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú\nvkladom do katastra. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka\nkonania, pričom Katastrálny zákon zakotvuje v § 30 ods. 4 obligatórne náležitosti návrhu na vklad a\nv nasledujúcom odseku 5 sú uvedené prílohy návrhu, predovšetkým zmluva, na základe ktorej sa má\nrozhodnúť, ako aj ostatné prílohy, ktoré je nutné prikladať podľa potreby a podľa typu právneho úkonu.\n17. Z administratívneho spisu má súd za preukázané, že po právoplatnosti rozhodnutia o vyhovení\nprotestu prokurátora bol prvostupňový správny orgán povinný opätovne skúmať podmienky na vklad\nvlastníckeho práva v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona s prihliadnutím na § 3 ods. 5 zákona\nč. 175/1999 Z. z., ako na skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu.\nPrvostupňový správny orgán prerušil konanie a vyzval účastníkov katastrálneho konania na doloženie\nlistiny preukazujúcej, že štát svoje právo vyplývajúce z § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z nevyužil.\nNásledne, nakoľko táto skutočnosť nebola preukázaná správny orgán mal za to, že neboli odstránené\nnedostatky návrhu, prípadne jeho príloh a konanie v zmysle § 31b ods. 1 písm. f) Katastrálneho zákona\nzastavil. Správnosť tohto postupu bola potvrdená sťažovateľom v preskúmavanom rozhodnutí.\n18. Kasačný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v zmysle dôvodovej správy bola do ustanovenia\n§ 31 ods. 1 Katastrálneho zákona prevzatá formulácia, ktorá poisťuje absenciu prípadného porušenia\nzákona z procesného hľadiska tým, že je povinnosťou okresného úradu prihliadať na skutkové a právne\nskutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a ktoré mohli nastať po uzavretí zmluvy\nsamotnej, ako aj po podaní návrhu. V preskúmavanej veci, nakoľko v čase rozhodovania správny\norgán zistil, že predmetom prevodu podľa predloženej kúpnej zmluvy bol pozemok nachádzajúci sa\nv katastrálnom území, na ktorom sa má realizovať významná investícia v zmysle uznesenia Vlády\nSlovenskej republiky č. 401 zo dňa 08.07.2015, išlo o skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá nastala po\npodaní návrhu a ktorá má vplyv na povolenie vkladu, teda nejde o nedostatok návrhu alebo jeho príloh,\npreto správny orgán nemal účastníkov vyzývať na odstránenie vád návrhu a rozhodnúť v zmysle § 31b\npísm. f) katastrálneho zákona.\n19. Pretože medzičasom už bola vyjasnená otázka, či si štát predkupné právo k danej nehnuteľnosti\naj reálne uplatní, nie je už potrebné v ďalšom konaní túto okolnosť zisťovať, ale bude už bez ďalšieho\nmožné vydanie meritórneho rozhodnutia, teda rozhodnúť o návrhu žalobkyne na vklad v zmysle § 31\nods. 3 katastrálneho zákona, pričom nie je dôvod, aby sa účastníkom konania stal aktuálny vlastník\nnehnuteľnosti, keďže ide o rozhodnutie o návrhu pôvodného vlastníka (ďalšieho účastníka konania) ako\npredávajúceho a žalobkyne ako kupujúcej. Vzhľadom na uplatnené námietky kasačný súd považuje\nza potrebné uviesť, že v danom prípade nenastala absolútna neplatnosť právneho úkonu - predmetnej\nzmluvy o prevode nehnuteľnosti, pretože podmienky platnosti sa skúmajú vždy ku dňu uzavretia zmluvy.\n\nV čase uzavretia zmluvy neexistovala právna úprava brániaca realizácii predmetu zmluvy. Táto situácia\nnastala dodatočne, po uzavretí zmluvy, ale v čase pred rozhodnutím o vklade. Správny orgán musí\nrešpektovať platný a účinný právny stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť k\nčasu jeho rozhodovania, a ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vzťahu. Správny orgán\nmusí rešpektovať právny stav vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov. Kasačný súd uvedenú situáciu\nhodnotí ako dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o vklade.\nZákonné predkupné právo na základe § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. spôsobuje s účinkom\nnepravej retroaktivity dodatočnú právnu nemožnosť plnenia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na ktorú\nskutočnosť správny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad je podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.\nz. povinný prihliadať (obdobne rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 3Sžrk/5/2017 z 30.05.2018, sp.\nzn.10Sžrk/8/2017 z 19.06.2018, sp. zn. 10Sžrk/6/2018 z 24.10.2018).“\n35. Na základe vyššie uvedených skutočností mal Najvyšší súd Slovenskej republiky za preukázané,\nže orgán verejnej správy prvej inštancie v čase svojho rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho\npráva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam disponoval informáciou o vzniku predkupného práva\nštátu vo vzťahu k predmetným pozemkom. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň v tejto súvislosti\nkonštatuje, že zastáva obdobný názor, ako konajúci krajský súd, a to, že vychádzajúc zo znenia\nustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, bolo povinnosťou orgánu verejnej správy, rozhodujúceho\no povolení vkladu vlastníckeho práva, obligatórne prihliadať na existenciu zákonného predkupného\npráva štátu, ako aj skúmať skutočnosť, či štát predkupné právo uplatnil.\n36. Bolo povinnosťou prvoinštančného orgánu verejnej správy v prejednávanej veci postupovať tak,\naby bol skutočný stav veci zistený presne a úplne, pričom za týmto účelom si mal konajúci orgán\nobstarať potrebné podklady pre svoje rozhodnutie, čo podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky nezrealizoval. Kasačný súd zdôrazňuje, že pod úplnosťou zistenia podkladov pre rozhodnutie\nje potrebné rozumieť stav, kedy boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú\nvec rozhodujúci význam, čo v predmetnom prípade nebolo naplnené, pretože orgán verejnej správy\nsa uspokojil s konštatovaním, že účastníci konania nepreukázali listinami skutočnosť, že štát svoje\npredkupné právo k pozemkom tvoriacim predmet kúpnej zmluvy zo dňa 16.06.2015, v znení Dodatku\nč. 1 zo dňa 17.07.2015 nevyužil a túto skutočnosť vyhodnotil ako dôvod na zastavenie konania podľa\n§ 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona bez toho, aby vyvinul vlastnú iniciatívu v snahe zabezpečiť\nsi náležité podklady pre svoje rozhodnutie (a to napriek existencii rozsiahlych kompetencií, ktoré mu\nzákon na tento účel priznáva).\n37. Po vyhodnotení vyššie uvedených aspektov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,\nže orgán verejnej správy zvolil nesprávny procesný postup pri preverovaní využitia, resp. nevyužitia\npredkupného práva zo strany štátu, keď vyzval účastníkov katastrálneho konania na predloženie listín\npreukazujúcich skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil, pričom nepredloženie takejto listiny\nv stanovenej lehote vyhodnotil ako dôvod na postup podľa 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona,\nteda na zastavenie konania z dôvodu neodstránenia nedostatkov návrhu na vklad.\n38. Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti, že prvoinštančný orgán verejnej správy svojím\npostupom konal v rozpore so zásadou materiálnej pravdy, keď nerešpektoval zákonnú požiadavku zistiť\nskutočný stav veci čo najúplnejšie a najpresnejšie, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 32 ods. 1\nsprávneho poriadku.\n39. Kasačný súd dospel k záveru totožnému ako formuloval v napadnutom rozhodnutí krajský súd s tým,\nže námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako neopodstatnené,\nktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.\n40. Po vyhodnotení závažnosti kasačných námietok žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 461 S.s.p nezistil dôvod na to, aby vyhovel kasačnej\nsťažnosti žalovaného, a preto ju ako nedôvodnú zamietol.\n41. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu konania vyšli najavo nové skutočnosti, majúce podstatný\nvplyv na prejednávanú vec, úlohou orgánov verejnej správy v ďalšom konaní bude spoľahlivo, presne\na úplne zistiť skutočný stav veci, predmetnú vec následne opätovne posúdiť a rozhodnúť, pričom budú\n\npovinní pri zaobstarávaní podkladov potrebných pre svoje rozhodnutie postupovať dôsledne s náležitou\nstarostlivosťou.\n42. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi voči\nneúspešnému sťažovateľovi nárok na ich náhradu nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa v\nzmysle § 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 167 ods. 3 písm. a) S.s.p. spočívajúcich v povahe a\nzmene okolností predmetného konania a s tým spojenou nemožnosťou vydania rozhodnutia v prospech\nžalobcu v správnom konaní. Ďalšiemu účastníkovi kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného\nkonania nepriznal, keďže mu v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by mu\ntrovy kasačného konania vznikli (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 169 S.s.p.).\n43. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26S/26/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}