{"guid": "cf25bb0c-982f-4884-9271-96c2cb7d45b7:3716136f-cc87-4bdf-a914-f086f0197088", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:4015200588.2", "spisova_znacka": "1Sžfk/72/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/72/2018 z 25. 3. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. marca 2021, sp. zn. 1Sžfk/72/2018, ECLI:SK:NSSR:2021:4015200588.2", "identifikacne_cislo": "4015200588", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2021-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-155.odsek-2", "nazov": "§ 155 ods. 2 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-155.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-155"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/7#paragraf-155"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3716136f-cc87-4bdf-a914-f086f0197088", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:4015200588.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4015200588.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:4015200588.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžfk/72/2018\n4015200588\n25. 03. 2021\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSR:2021:4015200588.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana\na členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD., a JUDr. Igora Belka, v právnej veci žalobcu\n(v konaní sťažovateľ): FENESTRA Sk, spol. s r.o., so sídlom Priemyselná 17, Zlaté Moravce,\nIČO: 36 521 451, zast.: Matejka & Haluška s.r.o., so sídlom Lazovná 20, Banská Bystrica, IČO:\n47 257 415, proti žalovanému: Daňový úrad Nitra, so sídlom Damborského 5, Nitra, o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 18. apríla 2018 č. k. 11S/101/2015-95\n(ECLI:SK:KSNR:2018:4015200588.3), v konaní o preskúmanie opatrenia žalovaného, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/101/2015-95 z 18. apríla\n2018 mení tak, že opatrenie žalovaného č. 20100266/2015 z 15. apríla 2015 ruší a vec vracia\nžalovanému na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi priznáva voči žalovanému právo na plnú náhradu trov kasačného konania i konania pred\nkrajským súdom.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na finančnom orgáne\n1. Listom č. 20100266/2015 z 15.04.2015 (ďalej len „napadnuté opatrenie“) žalovaný ako správca dane\nv zmysle § 79 ods. 1 a ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) oznámil\nžalobcovi, že nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie január 2015 vo výške 86,91 €, ktorý mu vznikol\nna dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), sa použije „na úhradu daňového nedoplatku na dani z\npridanej hodnoty vo výške 86,91 EUR, splatného 27.12.2013 - rozhodnutie o úroku z omeškania č.\n9416301/5/3971717/2013 v pôvodnej výške 14 135,70 EUR“. Žalovaný tak odkázal na svoje skoršie\nrozhodnutie č. 9416301/5/3971717/2013 z 28.08.2013 o vyrubení úroku z omeškania za nezaplatenie\nDPH za zdaňovacie obdobie december 2010 v ustanovenej lehote a výške (ďalej len „rozhodnutie\nžalovaného o vyrubení úroku“), ktoré bolo potvrdené Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky\nako odvolacím orgánom rozhodnutím č. 1100304/1/550427/2013 z 27.11.2013 (ďalej len „odvolacie\nrozhodnutie o vyrubení úroku“).\nII.\nKonanie na správnom súde\n2. Proti napadnutému opatreniu podal žalobca včas správnu žalobu prostredníctvom právneho zástupcu\nna Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“), ktorú súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z.\n\nSprávny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu a žalovanému nepriznal právo na náhradu\ntrov konania.\n3. Správy súd uviedol, že kvôli svojej viazanosti žalobou sa zameral na konkrétne tvrdenia žalobcu zo\nsprávnej žaloby.\n4. Mal za to, že žalovaný jasne uviedol, ako bude použitý daňový preplatok, výšku úhrady daňového\nnedoplatku a jeho právny titul (rozhodnutie žalovaného o vyrubení úroku z omeškania podľa § 156 ods.\n1 písm. a/ Daňového poriadku). V napadnutom opatrení správny súd videl naplnenie zásady oficiality,\na považoval ho za súladné so zákonnými podmienkami podľa Daňového poriadku účinného v čase\nvydania opatrenia.\n5. Za nesporné správny súd považoval, že daňový nedoplatok vznikol z titulu právoplatného a\nvykonateľného rozhodnutia žalovaného o vyrubení úroku. Poukázal na § 79 a § 55 ods. 6,\nods. 7 Daňového poriadku o použití daňového preplatku. Mal za to, že žalovaný nemohol tento\nnedoplatok prihlásiť do reštrukturalizačného konania žalobcu (začaté 22.05.2013, reštrukturalizácia\npovolená 21.06.2013), pretože rozhodnutie žalovaného o vyrubení úroku bolo splatné až 11.12.2013\npo právoplatnosti odvolacieho rozhodnutia o vyrubení úroku, teda daňový nedoplatok vtedy ešte\nneexistoval, ani nie je príslušenstvom pohľadávky. Preto nemohlo dôjsť ani k zániku neprihlásenej\npohľadávky žalovaného v zmysle § 84 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku.\n6. Ako nesprávne úvahy odmietol správny súd námietky žalobcu o vzniku úroku z omeškania a\npohľadávky žalovaného pred začatím reštrukturalizačného konania, či o zániku pohľadávky pre jej\nneuplatnenie prihláškou. Tieto námietky vo vzťahu k rozhodnutiam o vyrubení úroku nemôžu byť podľa\nsprávneho súdu riešené v konaní o preskúmanie napadnutého opatrenia, pretože by to bolo v rozpore\ns § 245 ods. 1 O.s.p., resp. 27 ods. 1 S.s.p., a spomenuté rozhodnutia bolo možné preskúmať súdom\nv samostatnom konaní.\n7. Správny súd mal za to, že nárok na úrok z omeškania (sankciu) nevzniká priamo zo zákona, ale\naž vyrubením sankcie rozhodnutím, aj keď porušenie povinnosti má základ pred vydaním rozhodnutia\n(a pred začatím reštrukturalizačného konania žalobcu). Ak by žalovaný úrok z omeškania nevyrubil\nrozhodnutím, pohľadávka z tohto titulu by podľa správneho súdu ani nevznikla; pričom na jej vznik\nnepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone (omeškanie so zaplatením dane), poznanie\nvýšky dlžných platieb a úrokových sadzieb, ale právne významnou skutočnosťou je až rozhodnutie\nsprávcu dane v zmysle Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2013 (§ 63 ods. 1, § 156 ods. 2).\nĎalej uviedol, že súkromnoprávna úprava príslušenstva pohľadávky má iný cieľ ako úrok z omeškania\npodľa Daňového poriadku, preto žalovaný nemohol spornú pohľadávku kvôli jej neexistencii prihlásiť do\nreštrukturalizačného konania, pretože vznikla až po jeho začatí, a preto nemohlo ani dôjsť k zániku tejto\npohľadávky, čo tvrdil žalobca.\nIII.\nKasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného\nA)\n8. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca zastúpený advokátom včas kasačnú sťažnosť dôvodiac,\nže správny súd porušil právo na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) a vec nesprávne právne\nposúdil (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). Žalobca navrhol rozsudok správneho súdu zmeniť tak, že sa zruší\npreskúmavané opatrenie a vec sa vráti žalovanému na ďalšie konanie.\n9. Porušenie práva na spravodlivý proces videl sťažovateľ v nedostatočnom odôvodnení rozsudku,\nabsencii bližších úvah správneho súdu, neposkytnutí odpovede na jeho argumentáciu. Najmä mu\nchýbala argumentácia súdu, prečo sa pohľadávka na úroku z omeškania nemusí v reštrukturalizácii\nuplatniť prihláškou.\n10. Za nesprávne právne posúdenie sťažovateľ považoval, že správny súd zle interpretoval aplikované\nprávne normy; konkrétne nesúhlasil s názorom, že úroky z omeškania sú podľa správneho súdu nároky,\nktoré vznikli po začatí reštrukturalizačného konania (ich vyrubením), a preto nemuseli byť uplatnené\nprihláškou.\n\n11. Sťažovateľ tvrdil, že právo na zaplatenie úroku z omeškania vzniká na základe zákona, výlučne v\ndôsledku omeškania so splnením daňovej povinnosti; jeho vyrubenie nemá konštitutívne účinky, a preto\nnejde o prednostnú pohľadávku. Poukazoval na ustanovenia § 158 ods. 1, § 2 písm. b/, písm. f/, ods.\n5; § 156 ods. 2; § 84 ods. 1 písm. g/ Daňového poriadku.\n12. Ďalej argumentoval, že úrok z omeškania nemá v insolvenčnom konaní osobitný režim, pričom mal\nza to, že ho treba prihlásiť v reštrukturalizácii prihláškou, hoci aj nevyrubený. Ak by bol správca dane\noprávnený vyrubovať a uspokojovať sankcie neskôr, došlo by k jeho zvýhodneniu oproti iným veriteľom.\nZdôraznil akcesorický charakter úroku z omeškania k primárnej povinnosti plniť daňové povinnosti.\n13. Ďalej sťažovateľ citoval z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/2/2016, ktorý\npodľa neho podporuje jeho právny názor.\n14. Sťažovateľ nesúhlasil s argumentáciou správneho súdu, že žalobe nemožno vyhovieť pre\nprávoplatnosť rozhodnutí o vyrubení úrokov, ktoré neboli napadnuté správnou žalobou. Sťažovateľ trval\nna tom, že pohľadávky na úrokoch z omeškania sa v dôsledku ich neuplatnenia prihláškou a následného\npotvrdenia reštrukturalizačného plánu stali ex lege nevymáhateľné.\n15. Napokon sťažovateľ poukázal na iné súdne konania o preskúmanie rozhodnutí orgánov daňovej\nsprávy o vyrubení úrokov z omeškania, v ktorých sa správny súd vyjadril, že nemôže posudzovať otázku\nnevymáhateľnosti vyrubeného úroku, teraz zasa správny súd odkázal na existenciu právoplatných\nrozhodnutí. Vznikla tak podľa sťažovateľa absurdná a nepreniknuteľná argumentačná konštrukcia.\nB)\n16. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol zamietnutie kasačnej sťažnosti; uviedol, že\nsporný úrok z omeškania nemožno považovať za pohľadávku, ktorá sa uplatňuje prihláškou, pretože\nv lehote na podanie prihlášky ešte ako nevyrubený neexistoval. Keďže v čase poukázania zvyšku\nnadmerného odpočtu za január 2015 bol u sťažovateľa evidovaný daňový nedoplatok, žalovaný použil\nnadmerný odpočet podľa § 55 Daňového poriadku, a v zmysle toho zaslal sťažovateľovi preskúmavané\nopatrenie.\nIV.\nPrávne názory kasačného súdu\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“ alebo „Najvyšší súd“)\npreskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm.\nc/, ods. 2, § 453 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v\nzákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie,\nproti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil\npojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je\ndôvodná.\n18. Kasačný súd stál pred úlohou preskúmať sťažnostné body z kasačnej sťažnosti a zistiť tak, či je\nudržateľný napadnutý rozsudok správneho súdu, alebo je nutné ho zrušiť či zmeniť.\n19. Sťažovateľ na prvom mieste namietal, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď\npodľa neho nedostal dostatočnú odpoveď na svoju argumentáciu. Podľa názoru kasačného súdu\nsa správny súd skutočne nevenoval všetkým argumentom sťažovateľa v rovnakej miere. Možno\nvšak konštatovať, že z odôvodnenia rozsudku vyplývajú rozhodujúce právne závery, ktoré ozrejmujú,\nprečo podľa správneho súdu nebolo potrebné (a ani možné) prihlásiť sporný úrok z omeškania do\nreštrukturalizačného konania.\n20. Sťažovateľ vytýkal správnemu súdu, že rezignoval na zisťovanie významu a zmyslu právnej úpravy\nuplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu a vec posudzoval výlučne podľa doslovného znenia\nustanovení Daňového poriadku. Sťažovateľ síce namieta, že sa správny súd nezaoberal detailne\njeho argumentáciou, je však zrejmé, že z odôvodnenia rozsudku vyrozumel, na základe akých (podľa\nneho azda nedostatočne rozvinutých) úvah správny súd rozhodol. Podľa kasačného súdu je v daných\n\nskutkových okolnostiach veci pri takto formulovanom odôvodnení rozsudku zrozumiteľné, že pre správny\nsúd boli rozhodujúce závery, že daňová pohľadávka na úroku z omeškania vznikla (s konštitutívnymi\núčinkami) až právoplatnosťou jeho vyrubenia (po začatí reštrukturalizačného konania a po uplynutí\nlehoty na prihlasovanie pohľadávok), preto nemohlo ísť v čase začatia reštrukturalizačného konania o\ndaňový nedoplatok, ktorý by bolo možné ako pohľadávku na účely reštrukturalizačného konania prihlásiť,\na preto naň hľadel ako na pohľadávku vzniknutú po začatí reštrukturalizačného konania. Navyše správny\nsúd odmietol posudzovať zákonnosť vyrubenia tohto úroku s poukazom na predchádzajúcu nevyužitú\nmožnosť podrobiť súdnemu prieskumu príslušné rozhodnutie o jeho vyrubení, preto považoval za\nsúladné so zákonom, ak na úhradu takto evidovaného daňového nedoplatku žalovaný použil nadmerný\nodpočet.\n21. Z uvedených dôvodov kasačný súd nepovažoval rozsudok za nedostatočne odôvodnený do tej\nmiery, že by išlo o porušenie práva na spravodlivý proces. Je zrejmé, že aj sťažovateľ bol predovšetkým\nnespokojný so závermi správneho súdu, nie s rozsahom a hĺbkou jeho odôvodnenia. Kasačný súd\nna druhej strane poznamenáva, že podrobnejšie úvahy správneho súdu v reakcii na argumentáciu\nsťažovateľa o účele reštrukturalizačného konania by určite neboli nadbytočné.\n22. Zásadnejšie sa tak javili námietky sťažovateľa voči právnemu posúdeniu veci správnym súdom.\nNajmä namietal proti záverom, že pohľadávka na úroku z omeškania vzniká až právoplatnosťou\nrozhodnutia o jeho vyrubení, a že žalovaný nemusel túto pohľadávku uplatniť v reštrukturalizácii\nprihláškou. Mal za to, že naopak takáto pohľadávka vzniká na základe zákona výlučne v dôsledku\nomeškania so splnením daňovej povinnosti, a jej vyrubenie ovplyvňuje len oprávnenie ju vymáhať.\nTrval na tom, že žalovaný je oprávnený a povinný vydať rozhodnutie o vyrubení úroku (do dňa\nzačatia reštrukturalizačného konania) výlučne kvôli jeho uplatneniu prihláškou. Obšírne argumentoval\nzásadami a účelom reštrukturalizačného konania, najmä vo vzťahu k rovnosti účastníkov (veriteľov)\na vyriešeniu dlhov dlžníka založených pred začatím reštrukturalizačného konania. Tiež považoval\núrok z omeškania za akcesorický k pôvodnej daňovej povinnosti. K argumentácii správneho súdu o\nprávoplatnosti rozhodnutí vo veci vyrubenia úroku uviedol, že pohľadávka z nich plynúca sa potvrdením\nplánu (k čomu došlo po vyrubení úroku) stala nevymáhateľnou zo zákona v zmysle § 120 ods. 1 v spojení\ns § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „ZKR“).\n23. Kasačný súd musí vo vzťahu k východiskám napadnutého rozsudku podotknúť, že skutkové\nokolnosti týkajúce sa priebehu reštrukturalizačného konania a jeho časovej postupnosti spolu s časovými\natribútmi viažucimi sa na samotný úrok z omeškania (a jeho podkladový daňový nedoplatok), ako i\nsamotná otázka (ne)prihlásenia pohľadávky na úroku z omeškania, sa neobjavili v napadnutom opatrení\na aj v administratívnom spise sa uvádzajú len v rámci odvolacieho rozhodnutia o vyrubení úroku.\nSťažovateľ ich však uviedol v správnej žalobe, svoje tvrdenia čiastočne podložil listinnými dôkazmi a\nžalovaný ich nepoprel. Preto kasačný súd len konštatuje, že správny súd ohľadom týchto skutočností\nnevykonával riadne dokazovanie a mal ich za nesporné (bod 38 odôvodnenia napadnutého rozsudku).\nKeďže ani jeden z účastníkov tieto skutkové tvrdenia, postup správneho súdu ani jeho sumarizáciu\nskutkového stavu, neurobil spornými, a to ani v konaní o kasačnej sťažnosti, aj kasačný súd bude\nvychádzať zo skutkového stavu, z ktorého vychádzal správny súd.\n24. Senát kasačného súdu považuje právne posúdenie tých žalobných bodov, ktoré sú zhodné s vyššie\nuvedenými sťažnostnými bodmi, zo strany krajského súdu za nesprávne, a to z nižšie uvedených\ndôvodov. Kasačný súd odkazuje na obdobnú právnu vec rovnakých účastníkov, v ktorej rozhodol\nrozsudkom sp. zn. 1Sžfk/23/2018 z 21.01.2018 (ECLI:SK:NSSR:2020:4016200623.1). Z odôvodnenia\ntohto rozsudku potom vychádzal aj rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1Vs/3/2020 z 27.01.2021 (ECLI:SK:NSSR:2021:2018200037.1), v právnej veci iného žalobcu\na Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky ako žalovaného/sťažovateľa, týkajúcej sa rozhodnutia\no vyrubení úroku z omeškania v porovnateľnej situácii (po začatí reštrukturalizačného konania).\nVeľkému senátu bola vec postúpená kvôli nejednotnosti judikatúry kasačného súdu ohľadne účinkov\nreštrukturalizácie na úrok z omeškania podľa Daňového poriadku z daňového nedoplatku za obdobie\nspred vyhlásenia reštrukturalizácie. Keďže z tohto rozhodnutia plynú zásadné právne závery ohľadne\núčinkov rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania, ako i vo vzťahu k nutnosti prihlásiť takúto pohľadávku\ndo reštrukturalizácie, kasačný súd z rozhodnutia veľkého senátu cituje podstatnú časť odôvodnenia.\n\n25. „(32.) Podstatou tohto rozkolu [medzi senátmi] je v súvislosti s účinkami vyhlásenia reštrukturalizácie\nu daňového dlžníka, predovšetkým rozdielne posúdenie otázky, či pohľadávka štátu na úrokoch z\nomeškania vzniká priamo na základe zákona a či správca dane rozhodnutím o vyrubení úrokov z\nomeškania len deklaruje existenciu tejto pohľadávky pre účely jej ďalšieho vymáhania a zároveň určuje\njej výšku a splatnosť, alebo či je rozhodnutie o vyrubení úrokov z omeškania konštitutívnej povahy,\nteda či zakladá právo štátu (predtým neexistujúce) na úroky ako sankciu za omeškanie daňového\ndlžníka. Na odpoveď na uvedenú otázku potom nadväzuje záver, či je správca dane povinný prihlásiť\npohľadávku na úrokoch z omeškania za obdobie do začatia reštrukturalizačného konania prihláškou\npodľa § 121 ZKR, aj keď dovtedy nerozhodol o jej vyrubení, s následkom, že ak ju v stanovenej lehote\nneprihlási, vymáhateľnosť tejto pohľadávky zanikne, alebo či je oprávnený vyrubiť a vymáhať úroky\nza dobu omeškania so zaplatením daňového nedoplatku spred vyhlásenia reštrukturalizácie aj po jej\nvyhlásení a uplynutí prihlasovacej lehoty, prípadne i po schválení reštrukturalizačného plánu.\n[...]\n26. (35.) Veľký senát kasačného súdu vychádzal pri posúdení veci z účelu reštrukturalizácie, ktorým\nje predovšetkým usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku vo forme postupného (aspoň\nčiastočného) uspokojenia veriteľov v súlade s reštrukturalizačným plánom, s primárnym cieľom\nzachovania dlžníka a jeho podnikateľskej činnosti. Za týmto účelom sa v prísne formalizovanom a\ntransparentnom procese upravenom zákonom o konkurze a reštrukturalizácii zisťuje majetok dlžníka,\njeho záväzky a tiež spôsobilosť opätovného začlenenia dlžníka do trhového prostredia a pokračovania\njeho podnikania, pri čo najvyššej miere splatenia minulých záväzkov (a priebežného uspokojovania\nnových). Rozsah a výška záväzkov dlžníka voči veriteľom sa stabilizuje vo forme prihlásenia pohľadávok\nzo strany veriteľov v stanovenej lehote s tým, že včas neprihlásené pohľadávky, ktoré sa skutkovo viažu\nk obdobiu pred povolením reštrukturalizácie, sa stanú voči dlžníkovi nevymáhateľnými. To znamená, že\nna pohľadávky existujúce v čase vyhlásenia reštrukturalizácie, ktoré neboli v určenej lehote prihlásené\nv reštrukturalizačnom konaní, sa v procese reštrukturalizácie a ani v ďalšej budúcnosti podnikateľského\nsubjektu neprihliada. Je teda vylúčené, aby po ukončení reštrukturalizácie dlžníka zaťažovali záväzky\nmajúce pôvod v období spred vyhlásenia reštrukturalizácie, pretože tie boli bez výnimky transformované\ndo reštrukturalizačného plánu a nahradili dovtedy existujúce záväzky.\n27. (36.) Veľký senát kasačného súdu sa stotožňuje s názorom predkladajúceho senátu (vyjadreným\nv rozhodnutí sp. zn. 1Sžfk/23/2018 zo dňa 21.1.2020, bod 39), že v reštrukturalizačnom konaní\nsa rozdeľujú záväzky dlžníka voči veriteľom na predreštrukturalizačné (§ 120 ods. 1 ZKR) a\nreštrukturalizačné, resp. prednostné (§ 120 ods. 2 ZKR), pričom za predreštrukturalizačné sa považujú\ntie, ktoré vznikli v čase pred povolením reštrukturalizácie. Na tieto pohľadávky sa viaže povinnosť\nich prihlásenia v reštrukturalizačnom konaní, inak ich vymáhateľnosť voči dlžníkovi (za predpokladu\nsplnenia ďalších zákonných podmienok) zaniká. Rozhodujúcim dňom, ktorý rozdeľuje pohľadávky voči\ndlžníkovi na uvedené dve skupiny, je teda dátum vyhlásenia reštrukturalizácie.\n28. (37.) Veľký senát sa prikláňa k názoru senátu 1S, že daňová pohľadávka na úrokoch z\nomeškania za oneskorené zaplatenie daňového nedoplatku žalobcu na dani z motorových vozidiel\nza zdaňovacie obdobie roku 2011 je v časti odo dňa splatnosti uvedenej dane (31.1.2012) až do\ndňa povolenia reštrukturalizácie žalobcu (19.12.2014), pohľadávkou predreštrukturalizačnou, ktorá\nvznikla pred rozhodujúcim dňom. K otázke zákonnosti vyrubenia úroku z omeškania za trvanie\nomeškania po dni začatia reštrukturalizačného konania voči žalobcovi môže veľký senát len poukázať\nna ustanovenie § 156 ods. 2 piata až siedma veta daňového poriadku, ktoré umožňuje správcovi\ndane vyrubiť úrok z omeškania voči daňovému dlžníkovi v reštrukturalizácii len za dobu do začatia\nreštrukturalizačného konania. Za obdobie trvania omeškania so zaplatením predreštrukturalizačných\npohľadávok po rozhodujúcom dni už správcovi dane úroky z omeškania nepatria. Tie sa v zmysle § 138\nods. 2 ZKR do reštrukturalizačného plánu nezahŕňajú a po potvrdení plánu súdom sa považujú v celom\nrozsahu za odpustené.\n29. (38.) V zmysle § 2 písm. b/ daňového poriadku sa za daň považuje aj úrok z omeškania za\noneskorené splnenie daňovej povinnosti. Daňový poriadok rozlišuje medzi daňovou pohľadávkou a\ndaňovým nedoplatkom, pričom za kritérium tohto rozlíšenia označuje ich splatnosť. Pohľadávka správcu\ndane na dani do lehoty splatnosti je daňovou pohľadávkou, zatiaľ čo dlžná suma dane (vrátane úroku\nz omeškania) po lehote splatnosti je daňovým nedoplatkom (§ 2 písm. e/, f/ daňového poriadku).\nDaňová pohľadávka sa vo všeobecnosti stáva splatnou jej vyrubením, pričom za vyrubenú sa považuje\nrozhodnutím správcu dane vydaným podľa § 63 daňového poriadku, prípadne podaním daňového\n\npriznania alebo zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie (§ 68 ods. 4 písm.\na/, b/, c/ daňového poriadku).\n30. (39.) Veľký senát je tej mienky, že ustanovenia daňového poriadku upravujúce otázky vzniku\na splatnosti pohľadávok daňovej správy na úrokoch z omeškania voči daňovým dlžníkom v\nreštrukturalizácii je nutné vykladať predovšetkým s prihliadnutím na vyššie spomenutý účel\nreštrukturalizácie sledovaný zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je v pomere špeciality k\nvšeobecným ustanoveniam daňového poriadku. Napokon daňový poriadok výslovne v § 158 ods. 5\nstanovuje, že po povolení reštrukturalizácie postupuje správca dane pri uplatňovaní pohľadávok voči\ndaňovému dlžníkovi podľa ZKR.\n31. (40.) Veľký senát poukazuje na to, že v súvislosti s riešením daňových pohľadávok štátu voči\ndaňovým dlžníkom na úrokoch z omeškania zo starších daňových nedoplatkov obsahoval podrobnejšiu\núpravu zákon o správe daní, ktorý stanovil, že za predreštrukturalizačnú daňovú pohľadávku, ktorú\nbolo treba prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní, sa považovala i pohľadávka, ktorá nebola vyrubená\n(vrátane pohľadávky na úrokoch), pričom úroky sa považovali za daňovú pohľadávku, ak mohli byť\nvyrubené do povolenie reštrukturalizácie (§ 95 ods. 1, 3, 8 zákona o správe daní). Daňový poriadok,\nktorý zrušil a nahradil zákon o správe daní, takúto explicitnú právnu úpravu neprevzal, no príslušné\nustanovenia daňového poriadku je podľa názoru veľkého senátu nutné interpretovať v intenciách\nspomenutej predchádzajúcej právnej úpravy.\n32. (41.) Majúc na zreteli uvedené východiská veľký senát konštatuje, že právoplatným rozhodnutím\no vyrubení sa daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania stáva splatnou a uplynutím lehoty na\nplnenie nadobúda status daňového nedoplatku. Splatnosť takejto pohľadávky však nie je podmienkou\njej vzniku. Vznik pohľadávky na úrokoch z omeškania sa viaže na objektívne právne skutočnosti, ktorými\nsú existencia splatnej dane, nesplnenie daňovej povinnosti v lehote splatnosti a trvanie omeškania so\nzaplatením dane (plynutie času), pričom od dĺžky trvania omeškania závisí výška tejto pohľadávky.\nSadzbu úrokov z omeškania stanovuje právny predpis (§ 156 ods. 2 daňového poriadku).\n33. (42.) Možno preto uzavrieť, že daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania vzniká na základe\nzákona a pri poznaní výšky splatnej dane, dňa jej splatnosti a doby trvania omeškania je táto pohľadávka\nkvantifikovateľná ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola rozhodnutím správcu dane\nvyrubená. Právny dôvod i výška takejto pohľadávky pre účely jej prihlásenia v reštrukturalizačnom konaní\nsú správcovi dane ako veriteľovi známe, a preto skutočnosť, že úroky z omeškania neboli vyrubené\nrozhodnutím, nebráni správcovi dane ich vyčísleniu až do dňa začatia reštrukturalizačného konania a\nprihláseniu tejto pohľadávky v uvedenom konaní.\n34. (43.) Rozhodnutie o vyrubení úrokov z omeškania predstavuje autoritatívne potvrdenie výšky\npohľadávky a určenie dňa jej splatnosti, pričom má deklaratórnu povahu a slúži predovšetkým na ďalší\npostup správcu dane pre prípad jej vymáhania. Bez rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania dlžník\nnemá sankcionovateľnú právnu povinnosť úrok zaplatiť, z hľadiska práva však niet prekážky, ktorá by\nbránila správcovi dane uplatneniu takejto pohľadávky prihláškou v reštrukturalizačnom konaní odo dňa\njej splatnosti až do začatia reštrukturalizačného konania. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že právna\núprava úrokov z omeškania je z hľadiska systematiky daňového poriadku zaradená do piatej časti tohto\nzákona (§ 154 a nasl. - zodpovednosť za porušenie povinností) pod sankcie.\n35. (44.) Veľký senát poukazuje na to, že daňový poriadok umožňuje správcovi dane vyrubiť úroky\nz omeškania i priebežne, pričom výslovne počíta v prípade daňového dlžníka v reštrukturalizácii\ns vyrubením úrokov za každý deň omeškania odo dňa splatnosti daňového nedoplatku do začatia\nreštrukturalizačného konania (§ 156 ods. 2). Ako však už veľký senát uviedol, rozhodnutie o vyrubení len\nautoritatívne deklaruje existenciu daňovej pohľadávky na úrokoch z omeškania a určuje jej splatnosť.\n36. (45.) Veľký senát tiež upozorňuje na dôvodovú správu k bodu 13 (k § 120 ods. 2) zákona č. 377/2016\nZ. z., ktorým bol s účinnosťou od 01.03.2017 novelizovaný zákon o konkurze a reštrukturalizácii, k\notázke rozlíšenia „starého dlhu“ a „nového dlhu“ dlžníka v úpadku, v ktorej sa konštatuje, že splatnosť\npohľadávky nie je podmienkou vzniku pohľadávky a správnym postupom pre rozlíšenie starého a nového\ndlhu (v reštrukturalizácii prezentovaného inštitútom prednostnej pohľadávky) sú výlučne skutkové\nokolnosti vzniku pohľadávky. Aj z toho je zrejmé, že určenie splatnosti pohľadávky správcu dane na\n\núrokoch z omeškania nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení nie je podmienkou vzniku a\nprihlásenia pohľadávky na úrokoch v reštrukturalizačnom konaní. Výška a splatnosť takto prihlásených\nnevyrubených pohľadávok na úrokoch sa určí až v reštrukturalizačnom pláne, z ktorého vyplynie rozsah\na spôsob uspokojenia veriteľa a ktorý sa po jeho potvrdení zo strany príslušného súdu stane záväzným\npre všetkých účastníkov plánu (§ 132 ods. 1 ZKR).\n37. (47.) Z uvedených dôvodov dospel veľký senát k záveru, že správca dane bol oprávnený i povinný\npohľadávku na úrokoch z omeškania voči žalobcovi prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní v ustanovenej\nlehote aj napriek tomu, že táto pohľadávka nebola vyrubená rozhodnutím vydaným podľa § 63 daňového\nporiadku. Toto ustanovenie daňového poriadku v reštrukturalizačnom konaní napokon ani nebolo možné\nuplatniť s ohľadom na princíp ius specialis zakotvený v § 158 ods. 5 daňového poriadku (bod 39\ntohto rozsudku). Keďže tak správca dane v prejednávanom prípade neurobil, právo vyrubiť a vymáhať\ntieto nároky voči dlžníkovi potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom zanikla (§ 84 ods. 1 písm. g/\ndaňového poriadku, § 155 ods. 2 ZKR).\n38. (48.) Veľký senát sa stotožňuje s predkladajúcim senátom v tom, že možnosť vyrubenia a\nvymáhania úrokov z omeškania za oneskorené splnenie daňovej povinnosti pochádzajúce z obdobia\nspred vyhlásenia reštrukturalizácie voči žalobcovi, a to na základe rozhodnutí vydaných po povolení\nreštrukturalizácie (a dokonca i po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom), by popieralo účel\nreštrukturalizácie popísaný v bode 35 tohto rozhodnutia a malo by za následok nezákonné zvýhodnenie\nštátu v zastúpení správcom dane ako jedného z veriteľov predreštrukturalizačnej pohľadávky pred\nostatnými veriteľmi.“\n39. Kasačný súd sa stotožňuje s právnymi závermi uvedenými v citovanej časti odôvodnenia rozsudku\nveľkého senátu. Zo záverov o možnosti a zároveň nutnosti prihlásenia úroku z omeškania ako\npohľadávky do reštrukturalizácie potom konzekventne vyplýva, že neprihlásený úrok z omeškania sa\nschválením reštrukturalizačného plánu stáva nevymáhateľný v zmysle § 120 a 155 ods. 2 ZKR, a tiež že\nsa na takýto neprihlásený úrok z omeškania musí aplikovať aj § 84 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku.\n40. Kasačný súd tak dospel k záveru, že nielenže je právne posúdenie správneho súdu nesprávne, ale\naj sťažnostným bodom korešpondujúce žalobné body sú dôvodné, a preto (aj kvôli hospodárnosti) v\nzmysle § 462 ods. 2 S.s.p. zmenil napadnutý rozsudok a zrušil preskúmavané opatrenie a vrátil vec\nžalovanému na ďalšie konanie.\n41. Žalovaný bude musieť zistiť aktuálny skutkový stav a pri rešpektovaní záverov kasačného súdu\no účinkoch reštrukturalizácie ďalej postupovať v zmysle Daňového poriadku, a podľa neho naložiť so\nžalobcom žiadaným nadmerným odpočtom.\n42. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods.\n1 S.s.p. a vzhľadom na úspech sťažovateľa v kasačnom konaní priznal mu úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov v tomto konaní i v konaní na krajskom súde, v zmysle § 467 ods. 2 S.s.p. O výške\nnáhrady trov rozhodne osobitným uznesením súdny úradník na krajskom súde v zmysle § 175 ods. 2\nS.s.p.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/101/2015", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}